Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja by som sa chcel vyjadriť k tej, k tomu aspektu tých zdravotných odvodov, ktoré tu spomínal kolega Sulík. My sme krajina, ktorá dáva do zdravotníctva osem miliárd eur. Ono sa to môže zdať príliš veľa, ale keď sa pozrieme na tie ostatné krajiny, teda tento rok to bolo sedem miliárd, budúci rok to bude osem miliárd. Keď sa pozrieme na vedľajšie krajiny, napríklad na také Česko, tak my sme jedna z krajín, ktorá dáva do zdravotníctva že najmenej peňazí, o tretinu menej, ako, ako je bežný priemer Európskej únie. Aj keď si to porovnáme s Čechmi, tak dávame o toľkoto menej. Z tých ôsmich miliárd eur cca, čo teda plánujú ísť do zdravotníctva najbližší rok, trištvrtinu donesú ekonomicky aktívni poistenci, teda, teda pracujúci. My ideme týchto ľudí ďalej zaťažovať ešte o jedno percento vyššiu sadzbu na strane zamestnávateľov, čo teda aj v dôvodovej správe kolegyňa Cigániková to, to spomenula, že zvyšujeme ďalej odvody, ale ten výber bude ešte menej efektívny.
Ale na druhej strane, keď sa na to pozrieme, tak za, za ekonomi... za, za ekonomicky neaktívnych poistencov, to sú teda tehotné ženy, to sú nepracujúci, to sú deti, to sú dôchodcovia, dávame, teraz sa tam dostaneme na, 55 eur platíme za nich poistné. Naproti tomu, ekonomicky aktívni platia minimálne odvody 90 eur. Keď sa pozrieme na Česko, tak tento štátny príspevok je stále o tretinu menší. To znamená, že my tu rozprávame o tom, že chceme lepšie zdravotníctvo, chceme stavať nemocnice, chceme platiť nejaké lieky inovatívne, keď tu vybehnú a, a riešime to potom v médiách, ale zároveň, ten štát si nevie splniť svoju povinnosť a nevie do toho zdravotníctva za... zainvestovať viac.
A, a ja si, ja si dovolím tvrdiť, že namiesto toho, aby sme, kolegovia toto spomínali, platili plošne energie, nabíjanie Tesiel alebo vyhrievanie bazénov, tak si myslím, že tieto peniaze by napríklad mohli smerovať do zdravotníctva, kde to štát dlhodobo ignoruje.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pán Sulík, vy ste spomínali, že tento konsolidačný balík je žmýkaním ľudí, ktorí v tejto republike tvoria hodnoty, súzniem s tým a áno, lex konsolidácia je, ja si to predstavujem ako odšťavovač alebo ako čiernu dieru budúcnosti alebo, a to si musíme povedať, tak ako to je, je to spaľovanie peňazí ľudí v produktívnom veku a ono to už vlastne aj odznelo a ešte to predpokladám x-krát odznie v tejto rozprave, že z peňazí, ktoré vláda získa touto konsolidáciou, bude vláda pomáhať s cenami energií, tá bude určená všetkým bez rozdielu. Ja len chcem pripomenúť aj tu ešte odznie určite, že ministerka hospodárstva pani Saková, síce povedala, že cituje: "Keď je energetická kríza, bazény a vyhrievanie víriviek musia ísť bokom," avšak zároveň priznala, že vláda nemala dosť času, aby dokázala, opäť citujem: "Lepšie odfiltrovať veci." Vraj nastavením adresnejšej pomoci sa bude vláda zaoberať v budúcnosti. Tak ja neviem, o akej adresnej pomoci je reč, odkedy sa začala energetická kríza, to už budú dva roky. My o nej rozprávame v Progresívnom Slovensku stále, rozprával o nej predsa aj pán minister Dovhun.
Ak si dobre spomínam, tak aj vy sám, pán minister Sulík, keď ste boli na ministerstve hospodárstva, ste navrhovali nejaké kroky pri elektrine, tak ďalšou možnosťou môže napríklad byť aj tlmený nárast ceny, ktorý, ktorú by vláda dotovala iba čiastočne. Tak toto všetko ide stranou, pretože tuná sa nám rozmohol nešvár rozhadzovať peniaze ako z helikoptéry na všetky strany a potom, samozrejme, sú tu aj ďalšie možnosti, ako nedotovať ceny energií. A tie sú nielenže hospodársky, oni sú aj environmentálne aj zdravotne výhodné, a to je taká malá upútavka na moje vystúpenie, ktoré príde neskôr v tejto rozprave, aj o tom chcem rozprávať.
Ďakujem, pán Sulík.

Ďakujem za slovo.
Chcel by som vyjadriť úplnú podporu pánovi Sulíkovi, lebo tak ako rozprával, akoby mi rozprával z mojej duše, je to tak. Táto vláda, vládni poslanci, vládni činitelia jednoducho neberú vážne, nevážia si tých, ktorí sú kreatívni, ktorí tvoria, ktorí chcú zamestnávať, ktorí chcú rozvíjať, snažia sa, plánujú investovať. Nie, ak náhodou sú o niečo viac, tak ich treba zdaniť, treba im všetko zobrať, a tým pádom im znemožniť legálne v zmysle platných legislatívnych možností podnikať, odvádzať dane úmerné k tomu svojmu zisku a zároveň aj zarobiť, zároveň zvyšovať platy zamestnancov, zvyšovať počet zamestnancov, sociálne istoty im poskytovať. Nie, lebo musia zvýšiť dane. To je jedna vec.
A keď už sami počítajú s tým, že nebudú sa priznávať v plnom rozsahu, že budú optimalizovať tie svoje zisky a tie dane platiť menej. A motivuje ich to, to čo idú urobiť následne, o čom tu budeme rokovať následne, čiže znižovať trestnú sadzbu za ekonomickú kriminalitu. Znižovať, rušiť všetky vymoženosti nášho trestného práva, ktoré umožňuje policajtom, prokurátorom nakoniec sudcom odstíhať aj tých najväčších ekonomických kriminálnikov, čiže, čiže o čom to tu je? Nepriamo ich navádzať na to, ak chcú zarobiť, aby optimalizovali. To optimalizovanie vlastne rovná sa daňové úniky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja zareagujem hlavne na úvod pána Sulíka, na príhovor pána Sulíka, pretože s tým sa dá vo väčšine, čo povedal, súhlasiť. Ale zareagujem aj na pána ministra. Ja som bol včera na hospodárskom výbore a tam ako jeho člen, keď som sa pýtal pani štátnej tajomníčky, že ktoré z týchto opatrení pomôže nášmu hospodárstvu, tak okrem jedného kozmetického mikro opatrenia nevedeli, nevedeli povedať a opak je pravdou. Celý tento konsolidačný balík a celé to zvyšovanie aj z väčšej zrážky z dividend, ale aj kopec iných opatrení, ktoré tam sú, naopak, nášmu hospodárstvu vôbec neprospejú. My by sme sa aj na podnikateľov a to nie sú len nejakí že bohatí multimilionári, ale aj veľmi malé firmy a živnostníci a všetci, čo tvoria hodnotu v tejto krajine, mali pozerať ako na ľudí, ktorým tiež treba pomáhať a podporovať ich, hlavne by sme mali podporovať aj slovenský kapitál. Slovenské peniaze, aby neodchádzali mimo Slovenska, aby tu ostávali a naopak, aby tu možno ešte aj zo zahraničia prichádzali.
Poviem príklad, ktorý konkrétne vo vašom zákone znevýhodňuje slovenský kapitál, a to je práve aj ukončenie toho trojročného testu, kedy fyzická osoba môže predať bez dane svoje podiely, napríklad do zahraničných eteefiek alebo do zahraničných akcií, keď to takto povieme, zahraničných firiem. Po roku človek, keď predá tieto podiely, tak je oslobodený od dane a nemusí platiť nič, ale keď človek investuje do slovenskej firmy či už eseročky, alebo akciovky, tak vy ho zdaňujete a malo by to byť presný opak alebo malo by to byť spravodlivé.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Perfektné. Ďakujem, ďakujem.
Pán Krátky, aj vám ďakujem za váš príspevok. Rada by som naň reagovala. Enviroznečistenie je u nás naozaj obrovský problém, ktorý musíme riešiť. Nemôže sa robiť hurá systémom, ale naozaj dobre nastaveným manažérskym prístupom. Aj národná autorita pre externú kontrolu preverovala, ako je na tom Slovensko so systematickým odstraňovaním envirozáťaží, čiže území, ktoré sú kontaminované priemyselnou, vojenskou, banskou, dopravnou a poľnohospodárskou činnosťou, ale aj teda nesprávnym nakladaním a odpadom. Ich riešenia totiž majú naozaj negatívny vplyv na, nielen na štátny rozpočet, ale teda hlavne, ako som už aj spomínala, na zdravie a kvalitu života ľudí.
Áno, pán Krátky, kontrolóri NKÚ podrobne spracovali stav odstraňovania envirozáťaží, zo šesťdesiatich lokalít určených uznesením vlády na sanáciu bola do konca roka ´21 ukončená sanácia len na jednej lokalite. Odstraňovanie na 24 lokalitách, za čo zodpovedal envirorezort, sa nezrealizoval. V roku ´16 až ´21 plánovali ministerstvá životného prostredia, obrany a hospodárstva uskutočniť desať projektov sanácie na 51 lokalitách. Nezrealizovali sa štyri projekty na 18 lokalitách v celkovej hodnote takmer 108 mil. eur. Doteraz bola sanácia envirozáťaží závislá od zdrojov Európskej únie a napriek tomu viac ako polovica týchto peňazí nebola využitá a envirorezort v kontrolovanom období neprijal opatrenia na zlepšenie ich čerpania. A my teraz hovoríme, že pri tomto všetkom, že máme prijať v hurá systéme bez komplexného návrhu riešenia v skrátenom legislatívnom konaní tento návrh zákona? Ja viem, že podľa tejto koalície si ľudia zaslúžia istoty, ale podľa mňa vôbec neočakávali tieto.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. So mnou je to trochu jednoduchšie, však?
Ja musím teda vysloviť, že je to na jednej strane vskutku dojemné, s akým útlocitom sa zrazu vláda snaží vysporiadať naozaj vlastne s historicky pretrvávajúcim problémom, ako sú environmentálne záťaže, aj keď teda má to byť iba v prospech niektorých cieľových skupín, tak mi dovoľte povedať, že predsa len tento, v úvodzovkách, útlocit nie je dostatočný dôvod na to, aby sme sa o tejto téme naozaj bavili v skrátenom legislatívnom konaní, preto by som na svojich predrečníkov chcela nadviazať najmä v tej kritike procesnej stránky a doslova vlastne otvoriť tému legitimity takéhoto procesu. Viete, ja nie som zvyknutá takto pracovať, ja som zvyknutá pracovať tak, že ak hľadáme naozaj to najsprávnejšie možné riešenie vo verejnom záujme, tak máme naozaj debatu, v ktorej sme otvorení odborným argumentom. Tento proces, túto debatu a odborné argumenty, ktoré, som si istá, že moji kolegovia, kolegyne z Progresívneho Slovenska majú čo ponúknuť a majú ich teda naozaj, naozaj dosť na to, aby mohli viesť takýto typ diskusie, sú zhodené zo stola a tento typ debaty je vylúčený.
A keď hovorím o pochybnostiach o legitimite takéhoto procesu, tak mi dovoľte oprieť sa aj o stanovisko Ústavného súdu Českej republiky, budem z neho citovať, ktoré je, myslím, absolútne použiteľné aj pre tento prípad, aj pre teda nasledujúce ďalšie skrátené konania, ktoré nás čakajú budúci týždeň. Budem citovať, budem to prekladať z češtiny: "Vyhlásenie stavu legislatívnej núdze a prerokovanie návrhu zákona na skrátenej schôdzi zásadne mení štruktúru legislatívneho procesu. Obmedzuje jeho podstatu na skutočné vyjadrenie súhlasu alebo nesúhlasu. Je neprijateľné využívať tento mimoriadny inštitút ako spoločný nástroj na obmedzenie legislatívneho postupu parlamentnou väčšinou vždy, keď predpokladá nesúhlas a oponujúce stanovisko opozície alebo ak opozícia využije možnosti da... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Stále pani poslankyňa Jurík. A mňa mrzí, pán predsedajúci, že sa stále nepoznáme natoľko dobre, že by ste vedeli hneď tak z prvej, že som poslankyňa. Ale budem sa snažiť viac sa hlásiť do faktických, aby, aby sme si to nejako utriedili. Ďakujem pekne. (Potlesk.) A vôbec to neberiem v zlom, vôbec. (Reakcia z pléna.) Áno. Radšej teda poslankyňa Jurík ako poslankyňa Juríková. Ďakujem.
No, ale ja som teda chcela v tej faktickej povedať, že som donedávna pracovala v Európskom parlamente, konkrétne ako politická poradkyňa vo výbore CONT, čo je vlastne výbor budgetary control, ktorý sa okrem korupcie a právneho štátu venuje aj čerpaniu eurofondov, a teda poviem vám, že veľmi často som sa hanbila, nie tak za svoju prácu, ale za to, čo sa deje na Slovensku, pretože vždy, keď sa Slovensko spomínalo, tak sme boli vlastne tými zlými študentmi, nepoviem teraz študentkami a... ale teda prejdem k envirozáťažiam.
Najväčším problémom týchto envirozáťaží je už dlhodobo zlý manažment a ten, keď hovorím teda dlhodobo, tak hovorím hlavne o tom, že to je už od čias vlád Roberta Fica. A mňa mrzí, že namiesto konkrétnych a efektívnych riešení sa tu zas ide obchodovať a robiť veci nesystematicky a neefektívne, ale hlavne rýchlo. Pritom aj Inštitút environmentálnej politiky nás upozornil ešte v roku 2022, že Slovensko krátko pred koncom programového obdobia čerpá pomaly vyše 220-miliónový eurofondový balík na riešenie envirozáťaží. A mňa teda tak ani veľmi neprekvapuje, že prečo chceme veľmi rýchlo zrazu vyčerpať tieto peniaze a ako to chceme spraviť, ale teda mrzí ma, že namiesto toho, aby sme nastavili efektívne čerpanie všetkých týchto zdrojov, tak tu ideme robiť nejaký zákon, ktorý to vlastne vôbec nevyrieši. Pritom priemerne sa podľa dostupných informácií u nás sanuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo a tiež podporujem návrh pána Krátkeho na dopracovanie a vrátenie, teda na dopracovanie.
A tiež si myslím, že je veľmi dôležité aj v súvislosti s envirozáťažami sa teda pozrieť na to, akým spôsobom sa vôbec k tomuto zákonu mali možnosť vyjadriť ľudia, ktorých sa to týka, odborníci a odborníčky, a kde je tu vôbec skrytá tá motivácia súčasného vedenia ministerstva životného prostredia predkladať to v skrátenom legislatívnom konaní, pretože v tejto súvislosti ma tiež veľmi znepokojilo to, že minister životného prostredia Tomáš Taraba opäť otvoril tému výstavby kontroverznej vodnej priehrady Slatinka pri Zvolene, čo má byť práve z dôvodov vody pre jadrovú elektráreň v Mochovciach, no a vieme, že za celoživotný boj, v podstate od osemnástich rokov v skutočnosti dostala kedysi Bielu vranu pani Martina Paulíková, ktorá 30 rokov bojovala práve proti tejto výstavbe tej kontroverznej priehrady v Slatinke, ktorá by sa teda stavať nemala.
A ja mám pocit, že pán minister Taraba nám tu predkladá tieto zákony v skrátenom legislatívnom konaní preto, aby vlastne nemusel počúvať hlasy odborníkov a odborníčok z oblasti ochrany životného prostredia a ochrany klímy, ktorí bojujú či už teda proti environmentálnym záťažiam, alebo proti iným negatívnym javom na poli ochrany životného prostredia, lebo mám pocit, že so zmenou vedenia sa to ministerstvo životného prostredia bude iba odkláňať od tej ochrany, pretože navrhovať zákon v skrátenom legislatívnom konaní, ktorý zjavne nie je v prospech odstránenia environmentálnych záťaží a je skôr v prospech biznisov, je veľmi podobné, ako navrhovať, aby sa vystavala tá vodná priehrada Slatinka, a teda veľmi škodlivé pre nás všetkých a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pani Remišová, za váš príspevok aj za to, že ste sa dotkli tej témy Vrakune. Som pred vami hovorila, že ja som tam teda tiež nejaký čas žila a je to naozaj katastrofálna situácia pre miestnych ľudí, ktorí tam majú domy a záhrady.
Ale teda vo vašom vystúpení ma zaujala tá časť, kde ste poukazovali na tie biznisy a kšeftárenie a ten nie práve najpriaznivejší prístup tejto vládnej koalície k ochrane životného prostredia. A ja sa tak zamýšľam, že máme tu tieto skrátené legislatívne konania, nielen k tomuto zákonu a o envirozáťažiach, ale však celý tento škandalózny postup, ktorý sa týka rušenia ÚŠP a rozrieďovania ochrany oznamovateľov. A my predsa všetci dobre vieme, že najmä teda pri veciach, ktoré sa týkajú nie veľmi čestných konaní pri ochrane životného prostredia alebo skôr pri porušovaní ochrany životného prostredia, je tá ochrana oznamovateľov extrémne dôležitá, pretože sú tam mnohí čestní úradníci, úradníčky, policajti, policajtky, inšpektori a podobne, ktorým tiež veľmi záleží na tom, aby to naše životné prostredie bolo chránené, čisté, aby sa tam nediali tie envirozáťaže a podobne. Ale teraz, keď vidia, čo chystá táto vláda, ako ide buldozérom a rozrieďuje tú ochranu oznamovateľov, tak si povedia, že za tie spôsobené problémy im to v skutočnosti nestojí.
Čiže ja by som inak vyzvala aj poslancov a poslankyne vládnej koalície, aby si potom nabudúce, keď budú odôvodňovať tie skrátené legislatívne konania, zachovali tú česť a povedali nám otvorene, že na koho prospech vlastne tie skrátené legislatívne konania sú a na koho budú mať v skutočnosti pozitívne dopady, lebo Slovensko a jeho občania to nie sú.
Vďaka. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Ďakujem, pani poslankyňa Remišová, za váš príspevok. Myslím si, že je veľmi dôležité, že poukazujete nielen na samotný problém, ale aj na ľudí, ktorí sa znečistenému životnému prostrediu venujú alebo venovali.
Poznám mnoho ľudí a aj organizácií, a nebojím sa povedať že mi-mo-vlád-nych, ktorí sa naozaj úprimne a bez ohľadu na biznisový potenciál, bez ohľadu na množstvo vloženej energie, zjavne na rozdiel od pána Tarabu teda, čo sa týka biznisu, ale aj tejto vlády, zaujímajú o riešenie tejto témy, ktorá nás a našu spoločnosť kvári. Asi aj vieme, že podľa prieskumov našu mladú generáciu kvári téma ich budúcnosti naozaj silno. A súčasný minister životného prostredia to cynicky ignoruje.
Trocha čísel. Mladí ľudia pociťujú v súvislosti s klimatickou zmenou strach a úzkosť. Až 42 % Slovákov a Sloveniek vo veku 16 až 25 rokov má veľké obavy z dopadov klimatickej zmeny. Ale tu nejde iba o mladých ľudí, ide úplne o nás všetkých, o náš každodenný život, o kvalitu života, ktorá priamo vplýva na naše fyzické a duševné zdravie. Spomínaná napríklad vrakunská skládka je pozostatkom z chemickej výroby v niekdajšej Dynamitke a áno, ako hovoril kolega Sabo, je to teda ešte z polovice 60. rokov, kedy sa ochrane životného prostredia a možným následkom v budúcnosti nevenovala prílišná pozornosť. Ale že sa budeme musieť k takto jasnej téme nášho ohrozenia venovať a obraňovať naše životné prostredie pred samotným vedením ministerstva životného prostredia aj teraz v 21. storočí, na sklonku roka 2023, to je naozaj neuveriteľné, kde sme sa to ako krajina dostali. Od tejto vládnej koalície tento prístup k životnému prostrediu a našej spoločnej budúcnosti je neuveriteľne cynický.
Ďakujem. (Potlesk.)