Vďaka, pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, páni ministri a... (rečník sa obzrel za seba na miesta určené pre členov vlády), len ministri. Začnem pochvalami.
Programové vyhlásenie vlády, minimálne tá časť o zahraničnej európskej a obrannej politike, ktorej sa budem venovať, nie je úplne zlé. Chválim napríklad ambíciu vlády zaviesť nový prístup k dianiu v Európskej únii. Nečakať, kým sa niektoré nové nápady a iniciatívy v Bruseli dostanú až do štádia, kedy nimi už nevieme pohnúť, ale od začiatku si dopredu definovať, že čo je v nich dobré a čo je v nich zlé pre Slovensko, a meniť ich v náš prospech. Tak sa to robí a ak to vláda naozaj aj dá do praxe, budem im v tom úprimne držať palce.
Žiaľ, podobných dobrých nápadov je v programovom vyhlásení v kapitole obrana, Európa a zahraničie ako šafranu. V migračnej politike vláda sľubuje nemožné. Odmieta väčšinu spôsobov, akými si členské krajiny Európskej únie vedia navzájom pomôcť, keď sa jedna z nich ocitne pod tlakom migračnej vlny. Vláda odmieta čo i len finančnú pomoc takto postihnutým krajinám. Veď v pohode, to je vaše suverénne právo tak to urobiť, lepšie povedané, nič v prípade kríz nerobiť, len to, samozrejme, nebude bez následkov. Keď sa totiž nepomôže tým krajinám, do ktorých prichádza najviac nelegálnych migrantov, tak tie nebudú ten nápor zvládať. Nebudú si stíhať strážiť svoje hranice, nebudú stíhať kontrolovať, kto tam prichádza, nebudú stíhať sprocesovať žiadateľov o azyl, nebudú mať šancu poskytnúť im dôstojné podmienky na život. A čo bude nasledovať? To, čo bude nasledovať, je to, čo sa už teraz deje na našich hraniciach. Reťazové zavádzanie pohraničných kontrol. A pýtam sa predstaviteľov vlády, ktorí tu sú: toto chcete pre občanov Slovenska? Spýtajte sa tých, čo už teraz čakajú v kilometrovej šóre v Hainburgu, aby sa dostali do Viedne, či takto si predstavovali spoločné alebo slobodné cestovanie v rámci Európskej únie. Aby sa hodiny čakalo na hraniciach ako za komunizmu, aby cesta k moru s deťmi autom trvala celý deň.
Milí predstavitelia koalície, vy asi aj šípite, že by to bolo extrémne nepopulárne, preto ste si dali do programového vyhlásenia, že treba, citujem, "zachovať všetky pozitíva vyplývajúce z členstva v EÚ pre občanov Slovenskej republiky, vrátane voľného pohybu osôb členských štátov", čo je, samozrejme, chvályhodný cieľ. Ja súhlasím, len je absolútne nesplniteľný. Nesplniteľný, pokiaľ budete trvať na tom, že zároveň nepomáhame tým krajinám, ktoré sú postihnuté prílivom migrantov. Vláda zavádza, keď tvrdí, že sa dá aj jedno, aj druhé, aj nepomáhať krajinám v prípade nejakej migračnej vlny, aj voľne cestovať. Nedá. Nedá. V reálnom živote nedá. Vy si to odmietate priznať a zvyšok Slovenska si za to odmietnutie za vás odpyká.
Tá časť o spolupráci medzi krajinami V4 na európskej pôde je takou kurióznou znôškou zbožných a priam nebezpečných prianí. Vláda chce obnoviť zvyk, že krajiny V4 úzko v Európe spolupracujú, lebo je to vraj nevyhnutné. Pričom sa dokument nijak neunúva vysvetliť, prečo je to nevyhnutné, prečo zrovna Vyšehrad, prečo nemôžeme spolupracovať rovnako úzko, ak nie viac s inými krajinami a aké sú nevýhody Vyšehradu. Napríklad tá, že byť za kamaráta s Viktorom Orbánom je v Bruseli doslova toxické a slovenským záujmom to škodí. To, čo však najviac chýba tým plánom v časti Vyšehradu, je kontakt s realitou, úprimne. V4 ako formát pre koordináciu európskych politík už dlhodobo nefunguje. Česká vláda sa od neho drží bokom z príčin, ktoré som pekne popísal, Poľsko a Maďarsko sa rozhádali najskôr kvôli Ukrajine a najnovšie sú rozhádaní kvôli tomu, lebo poľská vláda je právom nahnevaná na Viktora Orbána, lebo ten otvorene zasahoval do volebnej kampane v Poľsku v prospech ich súperov. Podčiarkujem, že práve hrubé správanie Viktora Orbána, maďarského premiéra, voči iným členom V4 je jedným z dôvodov, prečo Vyšehrad nefunguje.
Váš dokument, to programové vyhlásenie, ani nepopiera, že V4 je rozhádaná, len problém vo svojej logike obchádzate tak v podstate, že prosíkaním. Neviem, ako vysvetliť vetu, že, citujem, "rozdielne pohľady účastníkov vyšehradského formátu (...) by nemali ohrozovať historicky vynikajúce vzájomné priateľské vzťahy". No ohrozujú. Rozdelili nás. To je fakt. Tak vyzerá život za hranicami úradu vlády. A vláda ani neponúka nápady, čo s tým robiť. Takže nech sa páči, Slovensko sa môže pokúsiť o koordináciu európskych politík cez V4, len to bude, samozrejme, zlé pre náš vplyv a reputáciu a zrejme sa z tohto vykľuje ďalší nesplniteľný sľub.
Tej časti o zahraničnej politike ste dali taký bombastický podtitul, citujem, "Návrat suverenity do slovenskej zahraničnej politiky a ochrana slovenských záujmov". Živo si viem predstaviť, ako ste sa pritom tľapkali po ramenách, že aké pekné svalnaté slová ste našli, len ste tým urobili, páni a dámy, parádny prešľap. V podstate ste odkázali tým stovkám diplomatov a diplomatiek v rezorte zahraničia, že doteraz pracovali pre cudziu moc. Lebo keď hovoríte o, citujem, "návrate suverenity", tak logicky naša zahraničná a európska politika doteraz nebola suverénna. Čiže pracovala v prospech nejakej inej mocnosti a sily, ktorá poťahovala nitky v pozadí. A to už je dokonca vážne obvinenie. Na to, ak sa nemýlim, by bol aj nejaký paragraf. Ak by to bolo tak, ako píšete. Lenže ono to, samozrejme, tak nie je. Ja nepoznám doslova jediného diplomata a diplomatku, a to ich poznám desiatky, ktorý by nebol kopal alebo kopala za záujmy tejto krajiny a pracovala pre jej dobro.
To, čo sa reálne deje, čo si nechcete pripustiť, je, že aj ľudia konajúci v prospech Slovenska, vlastenci a vlastenky, môžu mať rôzne predstavy o tom, ako tejto krajine pomôcť. Vo vašom mentálnom svete, ak nie je po vašom, tak je to zrada. Kto nie je s vami, je proti vám a proti Slovensku. Čo je, so všetkou úctou, nielenže hlúpe mentálne nastavenie, ale je aj mimoriadne nebezpečné pre túto krajinu. Tie naozaj dobré vlády, tie naozaj úspešné krajiny nielenže nezastrašujú tých, ktorí s nimi nesúhlasia, ale priamo vyhľadávajú názorové rozdiely, lebo rozumejú tomu, že najlepšie rozhodnutia nielen v zahraničnej politike, ale aj v nej, sa rodia vtedy, keď múdri ľudia zvážia alternatívy, a nie tak, že vodca bez opozície a oponentúry si ráno niečo zmyslí a na obed to presadí a tých, čo s tým nesúhlasia, rovno de facto vyhlási za zradcov. Slovensko nie je banánová republika, milá koalícia, potrebuje vládu, ktorá fundovane a odborne presadzuje slovenské záujmy za hranicami, no z tohto dokumentu je jasné, že takú vládu nemá.
Nikde ani jedným slovom nie je spomenuté v dokumente, nie je spomenutá v dokumente ruská vojenská agresia voči Ukrajine. To už fakt chcelo že celkom slušnú mentálnu gymnastiku, napísať kapitolu o obrane a bezpečnosti a ani len slovom nespomenúť, kto môže za najhoršiu vojnu v Európe od konca tej druhej svetovej a ako ten niekto, Vladimír Putin, ohrozuje nielen Ukrajinu, ale aj záujmy Slovenska. Nenájdete tam ani cek, ani cek o tom, že Putinova vojna spôsobila desaťtisíce obetí, vyhnala milióny ľudí z domova či spôsobila obrovské hospodárske škody aj nám na Slovensku. Srdečná vďaka, pán Putin.
V dokumente nenájdete ani cek o tom, že Rusko sa aj nám, Slovensku, pokúša oklieštiť suverenitu a malo tú drzosť predložiť nám vo forme memoranda v roku 2021, v decembri 2021 dokument, v ktorom žiada, aby Moskva mala právo veta na akékoľvek spojenecké posily na našom území. Toto robí váš kamarát Vladimír Putin. Ruská agresia je v tomto programovom vyhlásení opakovane popísaná ako vojnový konflikt na Ukrajine, ako keby sa Ukrajine len tak stalo. Bum, sám od seba, ako keby sa Ukrajina snáď napadla sama. To odmietnutie v programovom vyhlásení čo len pripustiť, že na východ od nás prebieha brutálna vojenská agresia, že za ňu môže Rusko a že Rusko má plány už aj dnes aj voči nám, vedie k závažným prakticky následkom. Vedie napríklad k tomu, že vláda domotala v programovom vyhlásení, čo má byť prioritou ozbrojených síl. V jednej časti konštatuje, že prioritou modernizácie armády je príprava na taký typ vojny, ako zažíva náš sused, Ukrajina, s čím súhlasím. No hneď v úvode v časti o obrane zaznieva niečo úplne iné. Tam sa píše o potrebe posilniť kapacity armády na boj s nelegálnou migráciou. Tak sa vás pýtam, ktoré to je, milá koalícia. Lebo peňazí je málo a správne píšete v samotnom programovom vyhlásení, že priestor na zvýšenie rozpočtu na obranu nebude. Takže si budete musieť vyberať, do čoho investujete, a to presne nerobíte. Chcete jedno aj druhé, chcete nemožné.
Modernizácia bola v ostatných rokoch jasne zameraná na posilnenie obrany Slovenskej republiky proti takému typu útoku, akému čelí Ukrajina dnes. To je jediná správna priorita. Žijeme uprostred najhoršej vojny v Európe od konca tej druhej svetovej, prebieha hneď na východ od nás a bolo by kriminálne nezodpovedné nepripravovať obranu Slovenska na podobný typ hrozby. To si vyžaduje ale hlavne dobudovanie ťažkej mechanizovanej brigády, čo je aj náš hlavný dlhodobý a, treba povedať, dlhodobo nenaplnený príspevok do spoločných operácií NATO. Treba však povedať, keď sa nad tým trošku zamyslíte, že ťažká mechanizovaná brigáda je len málo využiteľná na boj s nelegálnou migráciou. Pri tej vám, úprimne, tanky či bojové vrtuľníky veľmi nepomôžu. Takže čo to v praxi znamená, pýtam sa vás, že hneď prvá krátkodobá priorita obrany v tomto dokumente je posilnenie schopnosti ozbrojených síl bojovať s nelegálnou migráciou? Čiže teda nejdeme investovať do tej ťažkej mechanizovanej brigády? No asi nie, lebo vláda si zároveň kladie v tom istom dokumente ako cieľ v obrane citujem, zvýšenie "dôrazu na individuálnu schopnosť obrany v prípade vzniku regionálneho konfliktu", koniec citátu. Čiže podľa tohto staviame armádu nie na boj s nelegálnou migráciou, ale s ozbrojeným nepriateľským štátom. Ale, páni a dámy, medzi tými dvoma vecami je obrovský rozdiel, iná technika, iné náklady. A ako majú, pýtam sa vás, vojenskí plánovači a obstarávači naložiť s takýmito zmätočnými inštrukciami? Úprimne? Ja byť na ich mieste, tak som z tohto vášho textu paf a poriadne si nad ním krútim hlavou.
Apropo, peniaze na obranu. Z dokumentu na mňa ide reálna obava, že či sa vláda nechystá obísť ten náš záväzok investovať 2 % z HDP do obrany. Lepšie povedané, či ho nejdeme splniť len formálne a či si nejdeme k jeho splneniu, formálnemu vykázaniu pomôcť tak trošku optickou ilúziou a účtovníckym podfukom. V dokumente sa totiž píše, že rozpočet ostane na tých spomínaných dvoch percentách HDP, ale zároveň v ňom vláda vymyslela nový fond na budovanie a rozvoj obrannej štru... infraštruktúry. Čiže mosty, železničné nástupištia, ktoré v čase mieru slúžia hlavne verejnosti, ale v čase vojny sú potrebné na presun vojenskej techniky. Toto je chvályhodná a potrebná investícia. Problém nie je v tom, že ju nemáme robiť, problém je v tom, že patrí do rozpočtu iného ministerstva. Patrí do rozpočtu ministerstva obra... pardon, dopravy, nie obrany. A tak trochu sa obávam, že opäť, že chystáte taký účtovnícky podfuk, že reálne znížite výdavky na obrany a to, že ostanú na úrovni dvoch percent urobíte len tak, že do kapitoly obrana presuniete niečo, čo v minulosti vždy patrilo do úplne inej kapitoly, do kapitoly doprava a inými slovami, že tie 2 % na obranu budú vykázané len formálne. Ak sa tak stane, bude to mať dva praktické následky.
Po prvé, ak v praxi klesne objem peňazí na tie čisto vojenské investície do techniky, spomalí sa proces modernizácie a naši vojaci napriek všetkým tým krásnym slovám, ako vám na nich záleží, budú naďalej behať na technike, ktorá je staršia nielen ako oni, ale pomaly ešte staršia ako generáli, ktorí im velia. A je tiež otázne, či naši spojenci na takýto účtovnícky trik skočia. Ak nie, budeme musieť v Aliancii vysvetľovať, prečo porušujeme aj nami schválené spojenecké záväzky, lebo tie 2 % HDP na obranu sme sa verejne a jasne zaviazali dodržiavať a dodržiavať ich reálne, nie podfukom.
Mimochodom, škoda, že tu nie je pán minister obrany, len jedna poznámka na okraj, vy si vôbec nemusíte kanibalizovať rozpočet dopravy alebo obrany na financovanie vojenskej infraštruktúry. Stačí lepšie využiť peniaze z Európskej únie, ktorá už dnes, dokonca pred pár rokmi vytvorila osobitný program presne na takýto typ investícií, program, ktorý Slovensko, podčiarknem, ako jediná členská krajina EÚ na hranici s Ukrajinou donedlho, donedávna ignorovala a nevyužívala. Takže prosím, prosím, predtým, než začnete robiť čachre-machre v obrannom rozpočte, skúste najskôr využiť tie príležitosti, ktoré vám ponúka Európska únia.
Milá vládna koalícia, aspoň tých málo, čo tu ste, toto vaše programové vyhlásenie vnímam ako premárnenú šancu zlepšiť našu zahraničnú politiku a posilniť našu obranu. Nechali ste sa tak trošku uniesť nenávisťou voči tej predošlej vláde. Myslím si, že účelovo konáte naschvál naopak ako ona a nedomysleli ste, či je to dobré, alebo zlé pre obranu a bezpečnosť Slovenska. Chcem vás uistiť a ukľudniť, nikto vám neberie právo zmeniť zahraničnú a obrannú politiku. Vyhrali ste voľby, tie príslušné rezorty sú vaše. Nemáte, nemáte však právo hazardovať s bezpečnosťou a obranou Slovenska. Vaše odmietnutie čo i len pripustiť, že na východ od nás prebieha brutálna ruská vojenská agresia voči Ukrajine, vaša neochota priznať, že Vladimír Putin je hrozbou aj pre Slovensko, vaša neochota sústrediť modernizáciu ozbrojených síl na tento typ hrozby, to sú prešľapy s potenciálne fatálnymi dopadmi na bezpečnosť tejto krajiny. Tak prosím, zbadajte sa už. Volebná kampaň skončila, prestaňte si naháňať lacné politické body kopancami do Ukrajiny a venujte sa hrozbe, ktorú Vladimír Putin predstavuje aj pre nás. Slovensko nie je hračkou, je to krajina s 5,4 miliónmi ľuďmi, ktorí legitímne od vlády očakávajú, že sa postará o ich bezpečnosť, a tá zodpovednosť je teraz vo vašich rukách. (Potlesk.)
