Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

15.11.2023 o 13:54 hod.

M. A.

Tomáš Valášek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

15.11.2023 13:54 - 14:10 hod.

Valášek Tomáš Zobrazit prepis
Vďaka, pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, páni ministri a... (rečník sa obzrel za seba na miesta určené pre členov vlády), len ministri. Začnem pochvalami.
Programové vyhlásenie vlády, minimálne tá časť o zahraničnej európskej a obrannej politike, ktorej sa budem venovať, nie je úplne zlé. Chválim napríklad ambíciu vlády zaviesť nový prístup k dianiu v Európskej únii. Nečakať, kým sa niektoré nové nápady a iniciatívy v Bruseli dostanú až do štádia, kedy nimi už nevieme pohnúť, ale od začiatku si dopredu definovať, že čo je v nich dobré a čo je v nich zlé pre Slovensko, a meniť ich v náš prospech. Tak sa to robí a ak to vláda naozaj aj dá do praxe, budem im v tom úprimne držať palce.
Žiaľ, podobných dobrých nápadov je v programovom vyhlásení v kapitole obrana, Európa a zahraničie ako šafranu. V migračnej politike vláda sľubuje nemožné. Odmieta väčšinu spôsobov, akými si členské krajiny Európskej únie vedia navzájom pomôcť, keď sa jedna z nich ocitne pod tlakom migračnej vlny. Vláda odmieta čo i len finančnú pomoc takto postihnutým krajinám. Veď v pohode, to je vaše suverénne právo tak to urobiť, lepšie povedané, nič v prípade kríz nerobiť, len to, samozrejme, nebude bez následkov. Keď sa totiž nepomôže tým krajinám, do ktorých prichádza najviac nelegálnych migrantov, tak tie nebudú ten nápor zvládať. Nebudú si stíhať strážiť svoje hranice, nebudú stíhať kontrolovať, kto tam prichádza, nebudú stíhať sprocesovať žiadateľov o azyl, nebudú mať šancu poskytnúť im dôstojné podmienky na život. A čo bude nasledovať? To, čo bude nasledovať, je to, čo sa už teraz deje na našich hraniciach. Reťazové zavádzanie pohraničných kontrol. A pýtam sa predstaviteľov vlády, ktorí tu sú: toto chcete pre občanov Slovenska? Spýtajte sa tých, čo už teraz čakajú v kilometrovej šóre v Hainburgu, aby sa dostali do Viedne, či takto si predstavovali spoločné alebo slobodné cestovanie v rámci Európskej únie. Aby sa hodiny čakalo na hraniciach ako za komunizmu, aby cesta k moru s deťmi autom trvala celý deň.
Milí predstavitelia koalície, vy asi aj šípite, že by to bolo extrémne nepopulárne, preto ste si dali do programového vyhlásenia, že treba, citujem, "zachovať všetky pozitíva vyplývajúce z členstva v EÚ pre občanov Slovenskej republiky, vrátane voľného pohybu osôb členských štátov", čo je, samozrejme, chvályhodný cieľ. Ja súhlasím, len je absolútne nesplniteľný. Nesplniteľný, pokiaľ budete trvať na tom, že zároveň nepomáhame tým krajinám, ktoré sú postihnuté prílivom migrantov. Vláda zavádza, keď tvrdí, že sa dá aj jedno, aj druhé, aj nepomáhať krajinám v prípade nejakej migračnej vlny, aj voľne cestovať. Nedá. Nedá. V reálnom živote nedá. Vy si to odmietate priznať a zvyšok Slovenska si za to odmietnutie za vás odpyká.
Tá časť o spolupráci medzi krajinami V4 na európskej pôde je takou kurióznou znôškou zbožných a priam nebezpečných prianí. Vláda chce obnoviť zvyk, že krajiny V4 úzko v Európe spolupracujú, lebo je to vraj nevyhnutné. Pričom sa dokument nijak neunúva vysvetliť, prečo je to nevyhnutné, prečo zrovna Vyšehrad, prečo nemôžeme spolupracovať rovnako úzko, ak nie viac s inými krajinami a aké sú nevýhody Vyšehradu. Napríklad tá, že byť za kamaráta s Viktorom Orbánom je v Bruseli doslova toxické a slovenským záujmom to škodí. To, čo však najviac chýba tým plánom v časti Vyšehradu, je kontakt s realitou, úprimne. V4 ako formát pre koordináciu európskych politík už dlhodobo nefunguje. Česká vláda sa od neho drží bokom z príčin, ktoré som pekne popísal, Poľsko a Maďarsko sa rozhádali najskôr kvôli Ukrajine a najnovšie sú rozhádaní kvôli tomu, lebo poľská vláda je právom nahnevaná na Viktora Orbána, lebo ten otvorene zasahoval do volebnej kampane v Poľsku v prospech ich súperov. Podčiarkujem, že práve hrubé správanie Viktora Orbána, maďarského premiéra, voči iným členom V4 je jedným z dôvodov, prečo Vyšehrad nefunguje.
Váš dokument, to programové vyhlásenie, ani nepopiera, že V4 je rozhádaná, len problém vo svojej logike obchádzate tak v podstate, že prosíkaním. Neviem, ako vysvetliť vetu, že, citujem, "rozdielne pohľady účastníkov vyšehradského formátu (...) by nemali ohrozovať historicky vynikajúce vzájomné priateľské vzťahy". No ohrozujú. Rozdelili nás. To je fakt. Tak vyzerá život za hranicami úradu vlády. A vláda ani neponúka nápady, čo s tým robiť. Takže nech sa páči, Slovensko sa môže pokúsiť o koordináciu európskych politík cez V4, len to bude, samozrejme, zlé pre náš vplyv a reputáciu a zrejme sa z tohto vykľuje ďalší nesplniteľný sľub.
Tej časti o zahraničnej politike ste dali taký bombastický podtitul, citujem, "Návrat suverenity do slovenskej zahraničnej politiky a ochrana slovenských záujmov". Živo si viem predstaviť, ako ste sa pritom tľapkali po ramenách, že aké pekné svalnaté slová ste našli, len ste tým urobili, páni a dámy, parádny prešľap. V podstate ste odkázali tým stovkám diplomatov a diplomatiek v rezorte zahraničia, že doteraz pracovali pre cudziu moc. Lebo keď hovoríte o, citujem, "návrate suverenity", tak logicky naša zahraničná a európska politika doteraz nebola suverénna. Čiže pracovala v prospech nejakej inej mocnosti a sily, ktorá poťahovala nitky v pozadí. A to už je dokonca vážne obvinenie. Na to, ak sa nemýlim, by bol aj nejaký paragraf. Ak by to bolo tak, ako píšete. Lenže ono to, samozrejme, tak nie je. Ja nepoznám doslova jediného diplomata a diplomatku, a to ich poznám desiatky, ktorý by nebol kopal alebo kopala za záujmy tejto krajiny a pracovala pre jej dobro.
To, čo sa reálne deje, čo si nechcete pripustiť, je, že aj ľudia konajúci v prospech Slovenska, vlastenci a vlastenky, môžu mať rôzne predstavy o tom, ako tejto krajine pomôcť. Vo vašom mentálnom svete, ak nie je po vašom, tak je to zrada. Kto nie je s vami, je proti vám a proti Slovensku. Čo je, so všetkou úctou, nielenže hlúpe mentálne nastavenie, ale je aj mimoriadne nebezpečné pre túto krajinu. Tie naozaj dobré vlády, tie naozaj úspešné krajiny nielenže nezastrašujú tých, ktorí s nimi nesúhlasia, ale priamo vyhľadávajú názorové rozdiely, lebo rozumejú tomu, že najlepšie rozhodnutia nielen v zahraničnej politike, ale aj v nej, sa rodia vtedy, keď múdri ľudia zvážia alternatívy, a nie tak, že vodca bez opozície a oponentúry si ráno niečo zmyslí a na obed to presadí a tých, čo s tým nesúhlasia, rovno de facto vyhlási za zradcov. Slovensko nie je banánová republika, milá koalícia, potrebuje vládu, ktorá fundovane a odborne presadzuje slovenské záujmy za hranicami, no z tohto dokumentu je jasné, že takú vládu nemá.
Nikde ani jedným slovom nie je spomenuté v dokumente, nie je spomenutá v dokumente ruská vojenská agresia voči Ukrajine. To už fakt chcelo že celkom slušnú mentálnu gymnastiku, napísať kapitolu o obrane a bezpečnosti a ani len slovom nespomenúť, kto môže za najhoršiu vojnu v Európe od konca tej druhej svetovej a ako ten niekto, Vladimír Putin, ohrozuje nielen Ukrajinu, ale aj záujmy Slovenska. Nenájdete tam ani cek, ani cek o tom, že Putinova vojna spôsobila desaťtisíce obetí, vyhnala milióny ľudí z domova či spôsobila obrovské hospodárske škody aj nám na Slovensku. Srdečná vďaka, pán Putin.
V dokumente nenájdete ani cek o tom, že Rusko sa aj nám, Slovensku, pokúša oklieštiť suverenitu a malo tú drzosť predložiť nám vo forme memoranda v roku 2021, v decembri 2021 dokument, v ktorom žiada, aby Moskva mala právo veta na akékoľvek spojenecké posily na našom území. Toto robí váš kamarát Vladimír Putin. Ruská agresia je v tomto programovom vyhlásení opakovane popísaná ako vojnový konflikt na Ukrajine, ako keby sa Ukrajine len tak stalo. Bum, sám od seba, ako keby sa Ukrajina snáď napadla sama. To odmietnutie v programovom vyhlásení čo len pripustiť, že na východ od nás prebieha brutálna vojenská agresia, že za ňu môže Rusko a že Rusko má plány už aj dnes aj voči nám, vedie k závažným prakticky následkom. Vedie napríklad k tomu, že vláda domotala v programovom vyhlásení, čo má byť prioritou ozbrojených síl. V jednej časti konštatuje, že prioritou modernizácie armády je príprava na taký typ vojny, ako zažíva náš sused, Ukrajina, s čím súhlasím. No hneď v úvode v časti o obrane zaznieva niečo úplne iné. Tam sa píše o potrebe posilniť kapacity armády na boj s nelegálnou migráciou. Tak sa vás pýtam, ktoré to je, milá koalícia. Lebo peňazí je málo a správne píšete v samotnom programovom vyhlásení, že priestor na zvýšenie rozpočtu na obranu nebude. Takže si budete musieť vyberať, do čoho investujete, a to presne nerobíte. Chcete jedno aj druhé, chcete nemožné.
Modernizácia bola v ostatných rokoch jasne zameraná na posilnenie obrany Slovenskej republiky proti takému typu útoku, akému čelí Ukrajina dnes. To je jediná správna priorita. Žijeme uprostred najhoršej vojny v Európe od konca tej druhej svetovej, prebieha hneď na východ od nás a bolo by kriminálne nezodpovedné nepripravovať obranu Slovenska na podobný typ hrozby. To si vyžaduje ale hlavne dobudovanie ťažkej mechanizovanej brigády, čo je aj náš hlavný dlhodobý a, treba povedať, dlhodobo nenaplnený príspevok do spoločných operácií NATO. Treba však povedať, keď sa nad tým trošku zamyslíte, že ťažká mechanizovaná brigáda je len málo využiteľná na boj s nelegálnou migráciou. Pri tej vám, úprimne, tanky či bojové vrtuľníky veľmi nepomôžu. Takže čo to v praxi znamená, pýtam sa vás, že hneď prvá krátkodobá priorita obrany v tomto dokumente je posilnenie schopnosti ozbrojených síl bojovať s nelegálnou migráciou? Čiže teda nejdeme investovať do tej ťažkej mechanizovanej brigády? No asi nie, lebo vláda si zároveň kladie v tom istom dokumente ako cieľ v obrane citujem, zvýšenie "dôrazu na individuálnu schopnosť obrany v prípade vzniku regionálneho konfliktu", koniec citátu. Čiže podľa tohto staviame armádu nie na boj s nelegálnou migráciou, ale s ozbrojeným nepriateľským štátom. Ale, páni a dámy, medzi tými dvoma vecami je obrovský rozdiel, iná technika, iné náklady. A ako majú, pýtam sa vás, vojenskí plánovači a obstarávači naložiť s takýmito zmätočnými inštrukciami? Úprimne? Ja byť na ich mieste, tak som z tohto vášho textu paf a poriadne si nad ním krútim hlavou.
Apropo, peniaze na obranu. Z dokumentu na mňa ide reálna obava, že či sa vláda nechystá obísť ten náš záväzok investovať 2 % z HDP do obrany. Lepšie povedané, či ho nejdeme splniť len formálne a či si nejdeme k jeho splneniu, formálnemu vykázaniu pomôcť tak trošku optickou ilúziou a účtovníckym podfukom. V dokumente sa totiž píše, že rozpočet ostane na tých spomínaných dvoch percentách HDP, ale zároveň v ňom vláda vymyslela nový fond na budovanie a rozvoj obrannej štru... infraštruktúry. Čiže mosty, železničné nástupištia, ktoré v čase mieru slúžia hlavne verejnosti, ale v čase vojny sú potrebné na presun vojenskej techniky. Toto je chvályhodná a potrebná investícia. Problém nie je v tom, že ju nemáme robiť, problém je v tom, že patrí do rozpočtu iného ministerstva. Patrí do rozpočtu ministerstva obra... pardon, dopravy, nie obrany. A tak trochu sa obávam, že opäť, že chystáte taký účtovnícky podfuk, že reálne znížite výdavky na obrany a to, že ostanú na úrovni dvoch percent urobíte len tak, že do kapitoly obrana presuniete niečo, čo v minulosti vždy patrilo do úplne inej kapitoly, do kapitoly doprava a inými slovami, že tie 2 % na obranu budú vykázané len formálne. Ak sa tak stane, bude to mať dva praktické následky.
Po prvé, ak v praxi klesne objem peňazí na tie čisto vojenské investície do techniky, spomalí sa proces modernizácie a naši vojaci napriek všetkým tým krásnym slovám, ako vám na nich záleží, budú naďalej behať na technike, ktorá je staršia nielen ako oni, ale pomaly ešte staršia ako generáli, ktorí im velia. A je tiež otázne, či naši spojenci na takýto účtovnícky trik skočia. Ak nie, budeme musieť v Aliancii vysvetľovať, prečo porušujeme aj nami schválené spojenecké záväzky, lebo tie 2 % HDP na obranu sme sa verejne a jasne zaviazali dodržiavať a dodržiavať ich reálne, nie podfukom.
Mimochodom, škoda, že tu nie je pán minister obrany, len jedna poznámka na okraj, vy si vôbec nemusíte kanibalizovať rozpočet dopravy alebo obrany na financovanie vojenskej infraštruktúry. Stačí lepšie využiť peniaze z Európskej únie, ktorá už dnes, dokonca pred pár rokmi vytvorila osobitný program presne na takýto typ investícií, program, ktorý Slovensko, podčiarknem, ako jediná členská krajina EÚ na hranici s Ukrajinou donedlho, donedávna ignorovala a nevyužívala. Takže prosím, prosím, predtým, než začnete robiť čachre-machre v obrannom rozpočte, skúste najskôr využiť tie príležitosti, ktoré vám ponúka Európska únia.
Milá vládna koalícia, aspoň tých málo, čo tu ste, toto vaše programové vyhlásenie vnímam ako premárnenú šancu zlepšiť našu zahraničnú politiku a posilniť našu obranu. Nechali ste sa tak trošku uniesť nenávisťou voči tej predošlej vláde. Myslím si, že účelovo konáte naschvál naopak ako ona a nedomysleli ste, či je to dobré, alebo zlé pre obranu a bezpečnosť Slovenska. Chcem vás uistiť a ukľudniť, nikto vám neberie právo zmeniť zahraničnú a obrannú politiku. Vyhrali ste voľby, tie príslušné rezorty sú vaše. Nemáte, nemáte však právo hazardovať s bezpečnosťou a obranou Slovenska. Vaše odmietnutie čo i len pripustiť, že na východ od nás prebieha brutálna ruská vojenská agresia voči Ukrajine, vaša neochota priznať, že Vladimír Putin je hrozbou aj pre Slovensko, vaša neochota sústrediť modernizáciu ozbrojených síl na tento typ hrozby, to sú prešľapy s potenciálne fatálnymi dopadmi na bezpečnosť tejto krajiny. Tak prosím, zbadajte sa už. Volebná kampaň skončila, prestaňte si naháňať lacné politické body kopancami do Ukrajiny a venujte sa hrozbe, ktorú Vladimír Putin predstavuje aj pre nás. Slovensko nie je hračkou, je to krajina s 5,4 miliónmi ľuďmi, ktorí legitímne od vlády očakávajú, že sa postará o ich bezpečnosť, a tá zodpovednosť je teraz vo vašich rukách. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.11.2023 11:56 - 12:07 hod.

Stohlová Tamara Zobrazit prepis
Ďakujem pekne kolegovi Dvořákovi za doplnenie štatistík a vyjadrím sa k pánovi Kalivodovi.
Čo sa týka tej vrakunskej skládky, tak ja tu určite nebudem obhajovať predchádzajúcu vládu, ale myslím si, že všetci dobre vieme, ako dlho je tu v skutočnosti, desiatky rokov tá skládka vo Vrakuni prítomná a môžeme si spočítať, koľko z toho pokryla predchádzajúca vláda a koľko z toho reálne boli vlády pod vedením Roberta Fica, a to sa teda zďaleka netýka len témy environmentálnych záťaží.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.11.2023 11:56 - 12:07 hod.

Dvořák Oskar Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja by som chcel nadviazať na vplyv životného prostredia na zdravie, ktoré kolegyňa spomínala.
Je pravdou, že programové vyhlásenie vlády v časti životného prostredia sa nijak nevenuje vplyvu životného prostredia na zdravie, pritom je to veľmi výrazný faktor. Rozpráva o životnom prostredí ako o nejakom jedinečnom bohatstve a kultúrnom dedičstve a z môjho pohľadu ho vníma iba ako akúsi turistickú atrakciu, ktorú tu máme, alebo, alebo nejakú peknú estetiku. Faktom ale je, a to hlavne v prípade znečistenia ovzdušia, že dlhodobé pôsobenie prachových častíc na človeka zvyšuje výskyt astmy, kardiovaskulárnych problémov, pľúcnych chorôb a dokonca vedie k predčasnej smrti. Len znečistené ovzdušie v Európskej únii nás stojí približne 240-tisíc predčasných úmrtí. Na Slovensku podľa Inštitútu environmentálnej politiky je to vyše 5-tisíc predčasných úmrtí. A nie je to, nie je to nič abstraktné. Najväčší problém máme napríklad v regiónoch, ako sú Žilina, Košice alebo Ružomberok. Tam až 5 % úmrtí sa prisudzuje znečistenému životnému prostrediu. Okrem nenahraditeľných ľudských strát ide ale aj zároveň o ekonomiku, o škody spôsobené na ekonomike. Podľa odhadov analytického inštitútu pri ministerstve životného prostredia nás toto môže stáť až 5,3 miliardy eur ročne, čo je cca 6,9 ročného HDP Slovenska.
Preto ja by som chcel vyzvať nové vedenie ministerstva životného prostredia, aby nevníma... nevnímalo životné prostredie iba ako nejaké kultúrne dedičstvo alebo, alebo bohatstvo, ale aby sa pozeralo aj na tie, na tie faktory alebo na tie vplyvy na zdravie, ktoré životné prostredie má, pretože to je z môjho pohľadu najdôležitejšie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.11.2023 11:41 - 11:57 hod.

Stohlová Tamara Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a oceňujem aj správnu výslovnosť môjho mena.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, po prečítaní programového vyhlásenia vlády a špecificky časti k environmentálnej politike mám pocit, že táto vláda nepochopila, žiaľ, ani v čase rozbehnutej klimatickej krízy a rapídneho úbytku pestrosti prírody, akú kľúčovú úlohu zohráva ochrana životného prostredia pre budúcnosť Slovenska a pre zdravie jeho obyvateľov a obyvateliek. Programové vyhlásenie až príliš dobre odhaľuje tento fakt. Vláda načrtáva rezort životného prostredia nanajvýš ako pobočku ministerstva pôdohospodárstva alebo hospodárstva a environmentálna politika v jej podaní pôsobí ako obhajoba všetkého iného, len nie záujmov ochrany životného prostredia. Priamo tak popiera samotnú podstatu environmentálnej politiky či štatút ministerstva. Zelenú transformáciu a ochranu životného prostredia vníma vláda ako záťaž. Niečo, na čo treba našetriť. Toto je zastaralý pohľad, ktorý v 21. storočí nemá miesto. Je to totiž presne naopak. Zelená transformácia spoločnosti je príležitosťou, bez ktorej v 21. storočí nebude možné zabezpečiť dlhodobý ekonomický rozvoj, vznik kvalitných pracovných miest ani zabezpečiť zvyšovanie životnej úrovne a konkurencie... konkurencieschopnosti Slovenska. Bez zelenej transformácie sa naše deti budú mať horšie ako my a ich deti sa budú mať horšie ako tie naše.
Zelená transformácia priemyslu ale skutočne neznamená, že environmentálna politika a rezort životného prostredia obhajujú záujmy priemyslu a podnikateľského prostredia, ako to vidíme v programovom vyhlásení vlády. Na to tu máme iné ministerstvá. V čase súčasných environmentálnych kríz zelená politika skutočne nemá spomaľovať nevyhnutnú zmenu, nemá podporovať status quo ani zastaralé znečisťujúce technológie a praktiky s jasným dátumom exspirácie. Nemá prehodnocovať, či v zelenej legislatíve nie sme príliš ambiciózni, keď v skutočnosti čelíme pre nedostatočnú ochranu životného prostredia žalobám a konaniam Európskej komisie a otvorene tak hazardujeme so zdravím a budúcnosťou ľudí na Slovensku. Zelenú transformáciu môžeme vnímať ako nutné zlo, ku ktorému sa naveľa pridáme medzi poslednými, alebo ako príležitosť, aby sa konečne aj Slovensko stalo ako krajina líderkou v perspektívnych odvetviach.
So zelenou transformáciou bytostne súvisí aj klimatická kríza. Koniec koncov práve tento fenomén a jeho škodlivé dopady či rekordné teploty, úmrtia z horúčav, ničivé povodne, sucho alebo požiare, ktoré celosvetovo intenzívne vnímame už dnes, vytvorili dopyt na zásadnú premenu našej spoločnosti.
Boj s klimatickou krízou však nie je len deklaráciou, ako to vidíme v programovom vyhlásení vlády. Nestačí napísať, že sa hlásime k Parížskej dohode a k jej cieľom, ak neprinesieme konkrétne opatrenia, ako to docieliť. Nič o záväznom cieli znižovania emisií na národnej úrovni, nič o posudzovaní zákonov a investícií z pohľadu klímy tu však nenájdeme. Naopak, v rovnakom dokumente vláda deklaruje záujem prehodnocovať environmentálne záväzky, legislatívu aj výšku trestov za environmentálne trestné činy.
Rovnako boj s klimatickou krízou nemôže ignorovať adaptáciu, teda prispôsobenie sa tým dopadom, ktorým už čelíme a ktorým sa už nevyhneme. Strategické uchopenie adaptácie cez ponuku efektívnych nástrojov zadržiavania vody, prírode blízkych protipovodňových opatrení či rozširovanie zelene v sídlach v programovom vyhlásení úplne chýba. A len pripomínam, že pri adaptácii nám nepomôže vyhovárať sa alebo komentovať, ako koná Čína alebo India. Rozhodnutie investovať do prípravy našej krajiny na budúcnosť môžeme urobiť len my a rovnako tak dôsledky tohto rozhodnutia budeme znášať len my.
Nedá sa mi nedotknúť aj témy ochrany prírody a národných parkov. Téma, ktorá by mala byť zdrojom našej hrdosti, sa stala prostriedkom na rozoštvávanie spoločnosti. Ochrana prírody je príležitosťou pre regióny a vidiek, nie hrozbou. Jediná hrozba je v šírení nenávisti a klamstiev o tom, čo predstavuje. Namiesto vyhrážok v prehodnocovaní sústavy chránených území potrebujú národné parky štatút orgánov štátnej správy, aby mohli rozhodovať, čo sa na ich území deje. Potrebujú nezávislé a odborné riadenie, nie dosadzovanie ľudí, ktorí obhajujú všetko, len nie záujmy ochrany prírody. A potrebujú politickú stabilitu, aby mohli rozvinúť svoj potenciál pre rozvoj regiónov, na ktorých území ležia.
Ideologickú zaťaženosť programového vyhlásenia dokladuje aj prístup k našim chráneným šelmám. Vláda deklaruje nulovú toleranciu voči medveďom a vlkom v blízkosti intravilánov. Nie je tu ale nič o prevencii, o odstraňovaní príčin, ktoré menia správanie medveďov, ani nič o špecifickom zameraní sa na problémové jedince. Z pohľadu prírody je to neakceptovateľné a z pohľadu európskej legislatívy nezrealizovateľné. A vlk, pri ktorom nedochádza k nebezpečným stretom s ľuďmi, je v tomto kontexte úplný nezmysel.
A na záver spomeniem ešte dve kritické témy. Environmentálna politika v podaní tejto vlády deklaruje záujem riešiť naozaj hanebné tempo odstraňovania starých environmentálnych záťaží a našu neschopnosť čerpať na tento účel prostriedky Európskej únie. Nespomína však žiadne konkrétne riešenia na tento dlhoročne, dlhoročný problém, ktorý je navyše zložitý, len tradične konštatuje a vyhovára sa na predchádzajúcu vládu. Spomína zákon z roku 2022, pričom najdlhšie obdobie nečinnosti sa dialo práve za vlád Roberta Fica.
Ochranu ovzdušia ako tému som si naschvál nechala na záver. Tá sa do environmentálnej politiky programového vyhlásenia totiž nedostala vôbec. Žiadne opatrenie pre vidiek, ktorým sa tak často a radi zaštiťujú a ktorý znečisteným ovzduším výrazne trpí. Práve v tejto téme čelíme žalobe Európskej komisie pre nedostatočnú kvalitu ovzdušia, pretože znečistené ovzdušie je na Slovensku zodpovedné za viac ako päťtisíc predčasných úmrtí. Je to najviac spomedzi všetkých vplyvov životného prostredia, viac ako v dôsledku automobilových nehôd a pitia alkoholu dokopy. Nepochopiteľné!
Máloktorá téma ovplyvní budúci život ľudí na Slovensku tak dramaticky, ako sú práve otázky súvisiace s environmentálnymi krízami. Pre kvalitu života ľudí na Slovensku je absolútne kľúčové, ako ich zvládneme a zároveň ako využijeme príležitosti, ktoré sa nám spolu s nimi otvárajú. Programové vyhlásenie vlády nám v tomto, žiaľ, ponúka malú nádej. Našu úlohu aktívnej a odbornej opozície to však nijako nemení. V Progresívnom Slovensku budeme napĺňanie programového vyhlásenia vlády, ako aj prácu novozvoleného ministra životného prostredia pozorne sledovať, budeme upozorňovať na prešľapy voči ochrane životného prostredia a využijeme všetky parlamentné možnosti, aby akékoľvek pochybnosti, nečinnosť či chyby nový minister musel pravidelne a verejne vysvetľovať a vykonávať potrebnú nápravu. A najmä budeme ukazovať alternatívu, teda ponúkať skutočne funkčné a efektívne riešenia pre ochranu životného prostredia, ktoré sú kľúčové pre budúcnosť Slovenska.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

15.11.2023 11:41 - 11:57 hod.

Petrík Simona Zobrazit prepis
Áno, dobré, ďakujem. Ďakujem veľmi pekne aj kolegyniam, aj kolegom za podporu môjho príspevku.
Začnem asi pánom Stachurom. Máte absolútnu pravdu, ja som čítala tie štandardy, ono to bol v podstate výsledok aj jednej mojej iniciatívy ešte za vlády pani ministerky Kalavskej, ale ten, ten zámer bol úplne iný a nakoniec z toho všetkého, čo sme chceli robiť, bol len tento 50-stranový dokument, ktorý nijako nezaväzuje pôrodnice, aby tie štandardy napĺňali. Čiže to je prvá vec, ktorú treba riešiť, treba to napríklad naviazať na platby v poisťovniach, napríklad tie lekárske zákroky a podobne, aby tie nemocnice boli istým spôsobom nútené alebo primenné dodržiavať tieto štandardy. A zasa ja si myslím, že správať sa slušne a nenadradene k pacientkam, a pritom to ani nie sú pacientky, to sú rodiace ženy, lebo hovoríme o tomto intímnom zážitku životnom, ako je pôrod, si myslím, že by mal byť úplný základ. A nerozumiem, prečo to napríklad v Českej republike ide a na Slovensku nie, pretože my sme sa boli s kolegom Sabom pozrieť priamo v pôrodnici v Brne a pýtali sme sa všetkých zainteresovaných ľudí, dokonca aj, dokonca aj pacientiek, ako to, ako je možné, že to tam takto funguje, a ich odpoveď bola veľmi jednoduchá, že, že úplne naj, na najvyššom poschodí je pre nich žena. Veľmi krásne spolupracujú lekári a pôrodné asistentky, toto u nás takisto absentuje, je tam množstvo vecí, ktoré vieme zlepšovať.
Potom ešte možno krátka reakcia k pánovi predsedovi parlamentu Pellegrinimu, ja som si čítala to PVV, hľadala som tam tú rovnosť v odmeňovaní, je tam veľmi krátka dvojslovná, dvojslovné vyjadrenie, že spravodlivé odmeňovanie, ale muži a ženy sa tam nespomínajú, ale každopádne máte na to čas do júna 2026 a predpokladám, že sa s tým vysporiadate a že a že prinesiete nejaké riešenia.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.11.2023 11:41 - 11:57 hod.

Jurík Beáta Zobrazit prepis
Pani poslankyňa. Ďakujem pekne.
V prvom rade by som sa chcela poďakovať Simone za to, že je jednou z nás a že my ženy v Progresívnom Slovensku, a dúfam teda, že aj ďalšie kolegyne tu v pléne sa k nám pridajú, sa na rozdiel od vlády postavíme za ženy.
Kolegovia, kolegyne, viete, aký je dnes deň? 15. november. Je to európsky deň rovnosti v odmeňovaní. Dnes je deň, odkedy ženy symbolicky v Európe pracujú zadarmo. Viete, na aký deň pripadá tento deň rovnosti v odmeňovaní na Slovensku? Je to 1. november. To znamená, že ženy na Slovensku pracujú o dva týždne zadarmo viac, ako je priemer v Európe. V roku 2022 bol v priemerných nominálnych mesačných zárobkoch medzi mužmi a ženami rozdiel 19 %. Ide teda o medziročný nárast rozdielu o 1,1 %. Inak povedané, z každého eura, ktoré zarobia muži, získame my ženy len 83 centov. A rozdiel v odmeňovaní na rovnakých pozíciách, a teda za rovnakú prácu, je okolo 10 %. Opatrenia, napríklad také, no nie výlučne, ako aj zákon, ktorý predkladala naša kolegyňa Simona Petrík ako poslankyňa ešte v predošlých obdobiach a ktorý sme tiež teda prekladali my minulý rok prostredníctvom nášho poslanca Tomáša Valáška, je jedným zo spôsobov, ako znížiť túto nerovnosť. Nanešťastie minulý rok získal podporu len pár poslancov či poslankýň, čo je veľmi škoda, pretože dúfam, že sa zhodneme, že za rovnakú prácu si každý a každá zaslúži rovnakú plácu. A mňa teda veľmi mrzí, že PVV na rovnosť v odmeňovaní a ďalšie opatrenia pre ženy akosi zabudlo, a to napriek kampaňovým sľubom.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.11.2023 11:41 - 11:57 hod.

Dvořák Oskar Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja nadviažem na tému pôrodníctva kolegyne. Ja si dovolím tvrdiť, že okrem toho, že v programovom vyhlásení vlády nie je riešená zvyšo... zvyšovanie kvality pôrodníctva na Slovensku, tak práve naopak, ministerka už dneska podniká kroky, aby kvalitu pôrodníctva na Slovensku znížila. Dnes už existujú odborné štúdie, ktoré hovoria o tom, že pôrodnice, ktoré majú nízke počty pôrodov, tak majú oveľa vyšší počet komplikácií a úmrtnosti matiek či novorodencov v porovnaní s tými, ktoré majú vyššie pôrody. Ja len poviem príklad jednej nemeckej štúdie, ktorá konkrétne hovorí o tom, že pôrodnice, ktoré majú pod 500 pôrodov, majú trojnásobný, trojnásobne vyšší počet úmrtnosti a komplikácií ako tie, ktoré majú viac ako 1 500 pôrodov. Ja som bol pri tvorbe samotnej reformy, mal som ju na starosti a pamätám si, ako prebiehali tie odborné debaty. Naše lekárske špičky hovorili, že ten, ten, ten kompromis na Slovensku, ten odborný, by sa mal nachádzať približne pri tisíc pôrodoch ročne na to, aby sme vedeli zabezpečiť dostatočnú kvalitu pre, pre matky a rodičky a pre ich deti. Ten, ten kompromis následne prebehol ešte ďalej nejakými politickými debatami a ustálilo sa to na osemsto pôrodoch. Ten kompromis prebiehal dokonca ešte ďalej. Minister Palkovič urobil rozhodnutie, že sa bude klesať na štyristo pôrodov ročne. A dneska ministerka Dolinková hovorí o tom, že ak niekto splní materiálno-technické vybavenie a personálne vybavenie, tak môže existovať pôrodnica, ktorá bude mať aj jeden pôrod ročne. Ja si dovolím tvrdiť, že, že toto je výrazný hazard s kvalitou a bezpečnosťou pri pôrodoch, pri matkách a deťoch.
A ja si dovolím vyzvať ministerku, aby nešla proti odbornému konsenzu a vedela zabezpečiť túto, túto deklarovanú bezpečnosť matiek a detí, ktorú, ktorý bol pôvodný cieľ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.11.2023 11:26 - 11:42 hod.

Petrík Simona Zobrazit prepis
Aha, prepáčte, pardon. Ďakujem pekne.
Vláda Roberta Fica parlamentu a vlastne všetkým občanom a občiankam predložila dokument, v ktorom chce ukázať, že je tou pravou a jedinou skutočne sociálnodemokratickou vládou, ktorá sa postará o ľudí.
Programové vyhlásenie štvrtej vlády Roberta Fica má však trhliny práve v tej sociálnej oblasti, ktorou sa tak hrdí. Ja by som sa rada v rozprave venovala najmä téme dôchodkov, takže len doplním kolegu Kišša, dôchodkovej spravodlivosti pre ženy, riešeniam pre rodiny a rovnosti v odmeňovaní. Začnem dôchodkami.
Dôchodky sú všeobecne neustále diskutovanou témou, to sa asi všetci zhodneme, keďže sa týkajú obrovskej skupiny ľudí, ktorá sa v našej krajine stále zväčšuje, keďže Slovensko starne a počet ľudí v seniorskom veku sa začína rapídne zväčšovať v pomere k ľuďom v produktívnom veku. Mňa osobne veľmi mrzí, že táto téma je rovnako často a neustále prepieranou témou aj počas volieb a je volebne zneužívaná. Tak tomu bolo aj teraz, keď strany SMER a HLAS pred voľbami sľubovali trináste dôchodky už v roku 2023. Robert Fico dokonca sľuboval, že vyplatí ľuďom trináste dôchodky nielen za rok, kedy sa dostane do vlády, ale aj spätne. Ja úplne rozumiem ľuďom, že naskočili na tieto predvolebné sľuby, pretože dôchodky na Slovensku sú v pomere k iným blízkym krajinám stále nízke. Povedzme si ale, prečo to tak je, prečo sú tie dôchodky nízke a tiež, prečo by tá debata o dôchodkoch nemala skončiť len pri trinástych dôchodkoch, ale mala by sa týkať celého dôchodkového systému.
V prvom rade opäť doplním, alebo budem možno opakovať sa po kolegovi Kiššovi, ale myslím si, že je dôležité, aby sme, aby sme toto ľuďom opäť zopakovali. Vráťme sa do minulosti, konkrétne do obdobia vlád Fico 1, Fico 2. Prvá Ficova vláda v roku 2009 zaviedla garantované fondy, ktoré, ako vieme, sú slabo výnosné, následne v roku 2014, za druhej Ficovej vlády sa automa, sa udialo automatické presunutie ľudí do garantovaných teda dlhopisových fondov, ktoré mali minimálne výnosy. Vtedajšia vláda tiež zmenšila percento odvodov v II. pilieri a presunula ich do I. piliera, a to všetko s minimálnou informovanosťou verejnosti. A tieto opatrenia stáli budúcich dôchodcov a budúce dôchodkyne miliardy eur, myslím, že Štefan povedal 5 miliárd eur, o ktoré prišli v týchto nevýnosných fondoch.
Ale poďme k súčasnosti, máme tú náročnú ekonomickú situáciu a s ňou spojené zdražovanie, teda rast cien a energií. Na Slovensku je takmer 900-tisíc ľudí ohrozených chudobou. Na toto potrebujeme reagovať a to adresnými opatreniami, naštartovaním ekonomického rastu krajiny, a najmä nastavením udržateľnosti dôchodkového systému tak, aby bolo nielen na trináste dôchodky, ale aj na tie klasické starobné dôchodky a nielen na ne, ale aj na vyššie platy pre ľudí, a nielen tento rok a budúci rok, ale každý ďalší rok a potom aj pre tých budúcich dôchodcov a dôchodkyne, ktorí sú najviac ohrození.
V programovom vyhlásení vlády absentuje konkrétne vysvetlenie, ako chce vláda posilniť dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému. Namiesto toho nám vláda sľubuje trináste dôchodky každý rok, počnúc rokom 2024, na ktoré nemá iné finančné krytie, ako je prehlbovanie štátneho dlhu, a zároveň chce na ich financovanie použiť peniaze z terajšej asignácie dvoch percent dane fyzických osôb pre mimovládny, určených pre mimovládny sektor, čím oberie občianske združenia a mimovládne organizácie aj o to málo, čo dnes od ľudí dostávajú.
Dovoľte mi teda z tohto miesta sa spýtať najmä pána ministra práce Erika Tomáša k dôchodkom niekoľko otázok, na ktoré som sa pýtala aj včera na výbore a na niektoré som doteraz nedostala odpoveď. Keď ste, pán minister, hovorili, že počas, teda počas posledných dní, minulý týždeň najmä, že budete dotknuté neziskovky a občianske združenia kompenzovať, môžete nám povedať, ako konkrétne budú tieto kompenzácie vyzerať a komu konkrétne budú a nebudú určené, respektíve kto bude určovať, či má konkrétne občianske združenie ušľachtilý, alebo neušľachtilý cieľ.
Druhá otázka, prečo ste o týchto kompenzáciách nepovedali priamo na prvej tlačovej konferencii, kde ste predstavovali spôsob financovanie trinástych dôchodkov, pretože vaše vyjadrenia o tom, že na ne použijete dve percentá z dane fyzických osôb spôsobili, podľa vašich slov zbytočne, obrovskú paniku v mimovládnom sektore, ktorá tu v podstate nemusela byť, keby ste rovno povedali, že ich budete kompenzovať. Mne sa to ale skôr zdá, že vy ste vlastne po prvej tlačovej konferencii, ste si následne uvedomili, že ste si dali gól do vlastnej brány a urýchlene ste začali hľadať riešenia a prišli ste s týmto nedôstojným riešením ušľachtilých a neušľachtilých mimovládok alebo občianskych združení.
Tretia otázka, ak si naozaj stojíte za svojimi slovami, že rodičovský dôchodok je zlé opatrenie, nech sa páči, čo vám bráni v tom navrhnúť jeho odstránenie z ústavy? Viaceré opozičné strany sa už aj verejne vyjadrili, že rovnako rodičovský dôchodok považujú za zlé a diskriminačné opatrenie, vrátane nás v Progresívnom Slovensku. Ak by ste to korektne navrhli, predpokladám, že podporu ústavnej väčšiny by ste, aspoň od niektorých opozičných strán, dostali.
A štvrtá otázka, čo presne znamená, že budete chcieť prehodnotiť efektívnosť II. a III. piliera, pretože ako aj kolega Kišš spomínal, môže to znamenať, že sa dočkáme zásahov do fungovania II. a III. piliera tak, že ich vláda obmedzí na úkor posilnenia I. piliera a to môže poistencov obrať o už nasporené peniaze.
Druhou témou, ktorej sa chcem v rámci sociálnej oblasti venovať, je riešenie dôchodkovej spravodlivosti pre ženy, ktorá úplne absentuje v programovom vyhlásení vlády, a teda riešenie dlhodobej diskriminácie žien, ktoré sa v seniorskom veku stávajú chudobnými vdovami. Tieto ženy sú odkázané na nižšie dôchodky, pretože sa počas svojho produktívneho života určitý počet rokov venujú starostlivosti o deti a vykonávajú neplatenú prácu. Pri viacerých deťoch to môže byť od šesť až do dvanásť rokov, počas ktorých vypadnú z pracovného procesu, čo sa negatívne odráža nielen na ich opätovnom zaraďovaní sa na trh práce, ale aj na nízkych dôchodkoch. Stačilo by len upraviť výpočet odvodu do dôchodku počas obdobia starostlivosti o deti navýšením koeficientu, nič takéto ste však v programovom vyhlásení vlády nenavrhli.
Ďalšou pretrvávajúcou nespravodlivosťou je, že ženy, ktoré nevychovali ani jedno dieťa, teda bezdetné ženy, nemajú dnes po smrti manžela nárok na vdovský dôchodok ako iné vdovy. Aj tieto si zaslúžia mať nárok na vdovský dôchodok. O čo sú tieto vdovy horšie ako tie, ktoré vychovali jedno, dve či viac detí?
Treťou témou je rovnosť v odmeňovaní. Pán predseda strany HLAS Peter Pellegrini sa počas predvolebnej kampane často a hlasno na tlačovkách vyjadroval, že bude chcieť podporiť rovnosť v odmeňovaní mužov a žien a dokonca ju zakotviť do ústavy. Teraz, keď je jeho strana súčasťou vládnej koalície a jeho podpredseda Erik Tomáš sa stal ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, k téme rovnakých platov za rovnakú prácu pre ženy a mužov zrazu ani obraz, ani zvuk. Celá téma vyrovnávania platových rozdielov medzi mužmi a ženami sa z programového vyhlásenia vlády úplne vytratila. Rada by som z tohto miesta pána ministra upozornila, že existuje smernica Európskej únie, ktorá ukladá členským štátom, aby riešili platovú nerovnosť mužov a žien a prehodnotili napríklad odmeňovanie takých pracovných pozícií, ktoré sú vykonávané prevažne ženami, ako je opatrovateľstvo alebo učiteľstvo a podobne, pretože práve tieto sú dlhodobo finančne podhodnotené. Na toto máte čas do júna 2026, vtedy má byť táto smernica transponovaná v členských štátoch Európskej únie, čiže bude to ležať na pleciach vašej vlády. Preto by bolo na mieste očakávať, že túto tému aspoň jednou vetou spomeniete v programovom vyhlásení vlády. To sa však nestalo.
Štvrtou témou sú rodiny s deťmi. V časti Sociálna politika je veľmi málo k rodinnej politike, vidíme tam množstvo nekonkrétnych všeobecných fráz, ako napríklad že už opäť chcete riešiť nedostatok miest v škôlkach, dovolím si tvrdiť, že to už riešime asi pätnásť rokov a stále tu máme nedostatok miest v škôlkach, čo sa nakoniec už prejavilo aj v základných školách, kde sa deti učia pomaly na chodbách a v učebniach chémie a nie v triedach, kde majú mať kmeňové triedy. A chcete to riešiť tým istým spôsobom, ktorý na Slovensku očividne nie úplne funguje už fakt vyše pätnásť rokov, a to je stavaním nových budov z prostriedkov Európskej únie. To sa ukazuje ako zdĺhavé a teda aj nedostatočné riešenie. A kým sa tie dostavajú, lebo to trvá, vaším jediným riešením je nedotiahnutý zákon o predĺženom rodičovskom príspevku z dielne HLAS-u ešte z čias minulej vlády, ktorý je po prvé diskriminačný, pretože oň nemôžu požiadať rodičia vtedy, keď to potrebujú, ale len počas riadneho zápisu do materských škôl, ktorý býva v máji, čiže iba počas tohto, tohto obdobia požiadať o predĺžený rodičovský príspevok, a zároveň je niektorými rodičmi aj zneužívaný na druhej strane, ktorí žiadajú riaditeľky škôlok, aby im dali potvrdenie, že ich dieťa nemôžu prijať do tej škôlky napriek tomu, že v realite to miesto, miesto pre ne majú. Toto je z môjho pohľadu naozaj zlý zákon, ktorý buď treba zásadne opraviť, alebo nahradiť iným riešením. Môžete sa napríklad inšpirovať návrhom od nás z Progresívneho Slovenska o príspevku na predprimárne vzdelávanie dieťaťa, ktorý by adresne pokryl do sumy 350 eur mesačne účelovo vynaložené náklady rodičov na škôlky ich detí, až kým nenastúpia do školy. Podobne tak, ako ste sa inšpirovali naším návrhom na zavedenie osobitného príspevku na bývanie pre nízkopríjmové domácnosti a tiež rozšírenie okruhu ľudí v hmotnej núdzi, čo musím ako jednu z mála vecí pochváliť a oceniť. V súvislosti s touto témou mám na pána ministra práce ďalších pár otázok.
Pri téme budovania miest v škôlkach ste úplne zabudli na kvantifikáciu, koľko miest a za aký čas sa zaväzujete postaviť. Keď poviete A a nepoviete B, tento záväzok znie banálne a je z neho len floskula. A zároveň podotázka, čo mienite robiť s jasľami. Jasle aktuálne patria úplne nelogicky pod rezort ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože podľa aktuálneho zákona sú jasle sociálnou službou. Povedzte mi, prečo sú jasle sociálnou službou, pretože ony ňou v skutočnosti nie sú. Prečo by mali byť? Budete sa teda venovať tomu, aby jasle prešli pod rezort školstva a konečne tak rezort školstva mohol pokrývať celý životný cyklus vzdelávania detí už od ich raného detstva? Lebo k tejto téme som v celom programovom vyhlásení nenašla ani čiarku.
A druhá otázka, na výbore včera pán minister Tomáš spomenul, že jeho rezort bude, sa bude venovať aj praktickým otázkam týkajúcim sa spolužitia párov rovnakého pohlavia. A tak sa chcem spýtať, že či za takúto praktickú otázku budete považovať aj konkrétnu životnú situáciu, keď napríklad dve ženy spolu vychovávajú dieťa v láskyplnom vzťahu a stane sa nešťastná situácia, keď žena, ktorá je biologickou matkou toho dieťaťa, zomrie. Ponecháte v tomto prípade dieťa jeho druhej mame, v prostredí, na ktoré je zvyknuté a cíti sa tam bezpečne? Alebo ho budete chcieť tejto osobe vziať? Ja verím, že sa zachováte sociálne a prorodinne a vyberiete si tú prvú možnosť.
No a na záver by som sa rada ešte krátko povenovala aj oblasti zdravotníctva a chcela by som sa ministerky zdravotníctva pani Zuzany Dolinkovej spýtať, prečo v časti Zdravotná politika úplne chýba podpora rešpektujúcej pôrodnej a popôrodnej zdravotnej starostlivosti. Pôrody sa tam nespomínajú ani jedným slovom. Na Slovensku rodí ročne približne 50-tisíc žien, ktoré privádzajú na svet okolo 55-tisíc detí. Tieto ženy však často nerodia v dôstojných podmienkach, čoho výsledkom sú potom traumy z pôrodov a neochota mať ďalšie dieťa. V mnohých prípadoch tieto ženy radšej rodia napríklad u našich českých susedov, je to úplne bežná vec, že to vidíme, že chodia rodiť tam a nie doma, pretože tam dostanú rešpektujúci prístup. Je teda legitímne očakávať, že ministerka zdravotníctva zahrnie tému dôstojnej pôrodnej a popôrodnej starostlivosti do priorít svojho rezortu na najbližšie štyri roky. Žiaľ, táto téma sa v programovom vyhlásení vlády úplne vynechala. A pritom tam napríklad nájdeme plány zverejnenia veľkých projektov, ktoré sa majú v rezorte zdravotníctva realizovať v priebehu štyroch rokov, vrátane prijatia rozhodnutia o národnej nemocnici v Bratislave. Bude súčasťou tejto nemocnice aj národný ústav pre matku a dieťa?
Ďalej sme sa v časti Zdravotná politika mohli na viacerých miestach dočítať, že sa vláda zameria na revíziu a optimalizáciu kvality komplexného systému vzdelávania zdravotníckych pracovníkov v súlade s potrebami Slovenska. A tak sa chcem spýtať, že či súčasťou tejto revízie bude aj dostatočné vzdelávanie zdravotníckeho personálu a takisto študentov a študentiek medicíny o pôrodných štandardoch, ktoré by mali ovládať, či škodlivých praktikách a porušovaní práv žien počas a po pôrode, ktorým by sa mali vyhýbať, alebo o rešpektujúcom prístupe a správaní sa k rodiacim ženám.
Vláda sa takisto chystá presúvať, aktualizovať a upravovať kompetencie jednotlivých zdravotníckych povolaní. Pýtam sa, bude sa toto týkať aj zmeny postavenia pôrodných asistentiek tak, aby mohli rovnocenne s lekárskym personálom vykonávať fyziologické pôrody a mohli sprevádzať ženu nielen pri pôrode, ale aj pred ním a po ňom? Na túto otázku som z programového vyhlásenia vlády nedostala odpoveď. Pokiaľ sa dôstojné pôrody nestanú jednou z priorít rezortu zdravotníctva aj z pohľadu financií a finančných investícií, ženy budú naďalej vyhľadávať tieto služby v zahraničí a tým menej šťastným zostane len dúfať, že v službe počas ich pôrodu bude ten príjemný doktor či doktorka.
To je z mojej strany všetko, ja budem určite poctivo sa pýtať na tieto, na odpovede na tieto moje otázky a takisto vytrvalo pracovať na ich riešeniach aj z pozície opozície.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.11.2023 11:11 - 11:27 hod.

Kišš Štefan Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Zareagujem na dve poznámky.
Pán Muňko, my dáta o II. pilieri dnes máme a poznáme jeho výkonnosť a ak si vypýtame takúto aktualizovanú analýzu od, od centrálnej banky, môžme a mohol by to byť, mohla by to byť dobrá platforma na, aj na verejnú diskusiu. Takže s týmto súhlasím. Samozrejme, slovenský trh je malý, výrazne menší ako mnohé, mnohé vyspelé ekonomiky a úspory z II. piliera nemajú byť investované len na Slovensku, samozrejme, ale v nejakej miere a tak, ako píše aj programové vyhlásenie vlády, asi môžu a je to na veľmi technickú diskusiu nájsť ten spôsob, ako to urobiť, aby sme podporili aj slovenskú ekonomiku týmito investíciami, ale je to veľmi, veľmi tenká, tenká línia, takže túto diskusiu by mali viesť v prvom rade odborníci a na technických záveroch, na ktorých sa zhodnú, by boli potom dobrou platformou na takúto politickú diskusiu.
Pán Mažgút, áno, pracoval som na ministerstve financií od roku, od roku 2005, vyše 15 rokov, a platí, že analytici môžu analyzovať a len politici môžu rozhodovať. Niektorí, niektorí pozorovatelia dokonca označili založenie Útvaru hodnoty za peniaze v roku 2016 za jedinú pozitívnu vec tretej Ficovej vlády. To je, samozrejme, vec názoru, ja by som o tom nechcel, nechcel ďalej viac špekulovať. V každom prípade všetci volení politici vedia, že to rozhodnutie je na nich a analytici môžu, môžu ponúknuť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.11.2023 11:11 - 11:27 hod.

Sabo Michal Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Chcel by som naviazať na kolegu Števa Kišša, ktorý spomínal odvrátiteľné úmrtia a chcel by som ísť do detailov, pretože chcem pripomenúť, že vláda vo svojom programovom vyhlásení totálne opomenula tému znečistenia ovzdušia. Odhad Inštitútu environmentálnej politiky hovorí, že súčasné koncentrácie PM2, PM10 a oxidu dusičitého vedú k takmer 1 600 predčasným úmrtiam každoročne. Za to je Slovensko aj žalované Európskou komisiou, veď to hádam všetci veľmi dobre vieme a tento infrigement ide za predchádzajúcimi vládami strany SMER – SSD. Na Slovensku kvôli horúčavám v rokoch 1996 až 2015 predčasne zomrelo približne 2 750 ľudí. To hovorí štúdia o dosahu letných horúčav na úmrtnosť vypracovaná odborníkmi zo SHMÚ, z Úradu verejného zdravotníctva, z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, a opäť opatrenie na zvrátenie tohto stavu v programovom vyhlásení vlády nevidím. Vláda na potrebu adaptácie na klimatické zmeny nereaguje. Pritom je to v prospech nielen verejného zdravia, ale aj stavu verejných financií. Investície do prevencie namiesto sanovania škôd sú slovami Števa Kišša hodnotou za peniaze a čo ale treba si uvedomiť, že stratené životy už nevrátime, vieme im však predchádzať a na to je potrebná, vážená vláda, nielen politická vôľa, ale aj odbornosť. A tú na ministerstve životného prostredia v tomto stave nevidím.
Ďakujem.
Skryt prepis