Videokanál klubu

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, vážený predsedajúci a členovia vlády, už minule vo svojej rozprave som sa zameriavala na drobných a malých podnikateľov a samostatne zárobkovo činné osoby, pretože táto konsolidácia im veľmi ublíži. Ale aby sme si pripomenuli, čo navrhuje vláda schváliť a čo vyslovene uškodí malým podnikateľom.
Súčasťou návrhu je čl. 6, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, a to konkrétne návrh nového § 46b, ktorým sa s účinnosťou od 1. januára 2024 zavádza minimálna daň pre právnické osoby, tzv. daňová licencia. Výška tejto dane bude variabilná v závislosti od zdaniteľných príjmov z daného obdobia, a to v rozmedzí od 340 do 3 840 eur. To znamená, že aj spoločnosť, ktorá je v strate, musí uhradiť daň, a to vo výške 340, 960, 1 920 alebo dokonca 3 840 eur.
Ďalším škodlivým opatrením je zvyšovanie odvodového zaťaženia zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb. Ide o zvyšovanie odvodov do zdravotných poisťovní.
Pozrime sa preto na štatistiku Slovak Business Agency spracovanú za rok 2022, o akých počtoch podnikov tu hovoríme, koľko firiem tieto opatrenia budú obmedzovať v raste, v rozvoji, prípadne budú pôsobiť až likvidačne. Musím povedať, že počet malých a stredných podnikateľov sa zvýšil v roku 2022 o 5,7 %. To znamená, že Slovensko doteraz asi bolo považované pre podnikateľov za veľmi príjemné miesto a podnikatelia stále boli ochotní zakladať nové podniky. Na konci roka 2022 bolo v registri organizácií Štatistického úradu Slovenskej republiky evidovaných 670 161 aktívnych malých a stredných podnikov. V medziročnom porovnaní sa počet malých a stredných podnikov zvýšil o 35 852 subjektov. Z pohľadu jednotlivých veľkostných kategórii podnikov došlo k najvýznamnejšiemu nárastu početnosti v skupine mikropodnikov s nula až deväť zamestnancami, medziročne až o 5,8 %, resp. o 35 677 subjektov. V ostatných kategóriách neboli zaznamenané výraznejšie zmeny.
Podnikateľský sektor na Slovensku sa oproti Európskej únii dlhodobo vyznačuje vysokým zastúpením mikropodnikov. Z celkového počtu aktívnych podnikateľských subjektov v roku 2022 tvorili mikropodniky až 97,5 %. V absolútnom vyjadrení to predstavuje 653 792 subjektov. Malé podniky tvoria len 2 %, stredné podniky 0,4 a veľké podniky len 0,1 %, čo v absolútnom vyčíslení znamená 656 subjektov. Z počtu 653 792 podnikov, o ktorých som hovorila, je 250 545 podnikov zriadených formou obchodných spoločností a 376 027 je živnostníkov. To znamená, že na Slovensku máme 376-tisíc živnostníkov, samostatne zárobkovo činných osôb. Sú to tie osoby, ktorých sa neskutočne dotkne miera zaťaženia daňovo-odvodového, keď to zvýšime tým spôsobom, ako vy navrhujete vo svojej konsolidácii.
Musím povedať, že miera podnikateľskej aktivity malých a stredných podnikov, ktorá sa vyjadruje spôsobom takým, že počítame počet aktívnych malých a stredných podnikov a ich počet, aký pripadá na 100 ekonomicky aktívnych obyvateľov na Slovensku, sa zvýšila aj v roku 2022, takže miera podnikateľskej aktivity dosiahla úroveň 24, 77 %. To znamená, že na 100 ekonomicky aktívnych obyvateľov na Slovensku pripadá približne 25-tisíc aktívnych malých a stredných podnikov. Ešte zdôrazním, že počet malých a stredných podnikov sa od roku 1996 na Slovensku viac ako zdvojnásobil. (Ruch v sále.)
Pre Slovensko v porovnaní s Európskou úniou je typické vyššie zastúpenie mikropodnikov. Zaujímavý údaj je aj o úrovni výkonnosti malých a stredných podnikov, ktorú je možné posudzovať aj prostredníctvom produktivity práce. Produktivita práce je kalkulovaná ako celkový objem pridanej hodnoty na počet zamestnaných osôb. Na stránke Slovak Business Agency je len údaj z roku 2020, ale tento údaj sa nijako v ďalšom roku nezmenil k lepšiemu. Takže v roku 2020 sme boli v produktivite na štvrtom mieste odzadu v krajinách Európskej únie. (Neutíchajúci ruch v sále, zaznievanie gongu a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Dohodli sme sa, že pani poslankyňa dokončí svoje vystúpenie a potom preruším na hlasovanie.

Luščíková, Darina, poslankyňa NR SR
Takže v porovnaní s inými krajinami Európskej únie, ktorým sa chceme podobať, ako je napríklad Fínsko, Švédsko či Holandsko, máme trikrát nižšiu produktivitu práce, takže čím ďalej zaostávame viac a viac nielen v produktivite práce, ale aj vo výkonnosti ekonomiky, čo sú prepojené nádoby. Podľa oficiálnych údajov Eurostatu sa Slovensko od roku 2016 v hrubom domácom produkte na obyvateľa v parite kúpnej sily, teda po zohľadnení rozdielov v cenových hladinách medzi krajinami vzďaľuje od priemeru Európskej únie. Zatiaľ čo v roku 2015 sme dosahovali 79 % európskeho priemeru, v roku 2022 slovenské hospodárstvo dobiehalo európsky priemer len na 68 %. Obsadili sme tak až 25. až 26. miesto spomedzi 27 členských štátov Európskej únie spolu s Gréckom a len pred chudobnejším Bulharskom. V štatistikách Eurostatu sa nám dokonca vyrovnal aj nečlenský štát Turecko a predbehlo nás Rumunsko.
Podobné zaostávanie Slovenska udávajú aj oficiálne štatistiky Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.
Už tu dnes bolo spomínané, že vláda SMER-u tu bola od roku 2006 s prestávkami 12 rokov, a preto sa nemôže vyviniť zo zodpovednosti za to, kde sa Slovensko dnes nachádza. V týchto štatistikách Slovensko kontinuálne klesá od roku 2016. Dokument ministerstva financií, konkrétne Inštitútu finančnej politiky v roku 2008 hovorí, citujem: „Reformou zdaňovania možno docieliť lepšie využitie ľudského kapitálu, znižovanie priemerného zdanenia a znižovanie progresivity zdanenia by mohlo byť vhodné pre rast produktivity práce.“ Podotýkam, že v roku 2008 sme tu mali vládu SMER-u.
V tom istom dokumente sa hovorí o znížení podnikových daní, a to v pozitívnom vplyve. Nízke zdanenie zvyšuje ziskovosť v spoločnosti a tým aj ceny akcií a následne výkonnosť ekonomiky. Rovnako hovoria o znížení zdanenia práce, a to takto, že nižšia progresivita zdanenia znamená motiváciu zapájať sa do pracovného procesu a vyššiu produktivitu práce. To znamená, že súčasná konsolidácia ide úplne opačne oproti týmto základným ekonomickým poučkám, ktorých platnosť pripúšťa aj SMER v roku 2008.
Ekonomické poučky sa od roku 2008 v tomto nijako nezmenili. Dokonca tu máme aj rovnakú vládu. Tak čo sa stalo? Prečo táto vláda konsoliduje úplne opačným smerom? Konsoliduje spôsobom, ktorý jej umožňuje plniť svoje populistické predvolebné sľuby. Konsoliduje spôsobom, ktorý jej zabezpečuje vernosť jej voličov tak, aby získala čas. Získala čas, ktorý potrebuje na rozvrátenie právneho štátu, na zlikvidovanie nepohodlných štátnych inštitúcií a na zabezpečenie beztrestnosti našich ľudí.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Pán kolega poslanec Pročko, spomenuli ste nové ministerstvo cestovného ruchu a športu, a že teda tu nejde o šport, ale ide o jedno ministerstvo naviac pre SNS-ku. Súhlasím, áno, naozaj ide o to, lebo keby im išlo o podporu športu, mali niekoľko príležitostí počas predchádzajúcich volebných období, kedy boli tieto koaličné strany pri moci, mohli tomu športu pomôcť. Vieme veľmi dobre, ako to v praxi vyzeralo. Športu sa pomáhalo, len keď sa trebalo odfotiť s niekým, kto doniesol olympijskú medailu. Ak by sme chceli naozaj pomôcť, tak sa mohlo skrz už existujúce ministerstvo školstva, pod ktorú sekciu patril aj šport, ale toto, samozrejme, nikdy prioritou nebolo a ja sa obávam, že tomu nebude ani tak teraz.
Čoho sa však obávam, je to, že tie peniaze, ktoré do nového ministerstva pôjdu, nie sú malé a treba ich odniekiaľ zobrať. To sa týka, samozrejme, tohto konsolidačného balíčka, ktorý ľuďom berie peniaze, a tie peniaze, ktoré sa zoberú, tak, bohužiaľ, tí ľudia neuvidia.
Kolega Truban nechcel sa opakovať po kolegovi Dvořákovi, ale ja sa budem a ja úplne súhlasím, že prevencia, a teda aj šport je prevencia ako taká. Každé jedno investované euro do športu má vysokú návratnosť, ale tá investícia musí byť systémová, musí byť adresná a, samozrejme, finančne udržateľná, čo, ja sa obávam, pri tejto vláde nebude.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Jožo, ty si vo svojom vystúpení spomenul tú mýtickú novopolitickú kultúru, o ktorej toľko rozprávame. Ja len tak, keď tak retrospektívne za ten čas, za tých niekoľko týždňov, ktoré tu trávime spoločne, chcem zhrnúť z môjho pohľadu, tak ako to vnímam, tak nemáme priestor napríklad na hĺbkové diskusie na výboroch napríklad k rozpočtu, ako som už dnes spomínal, tak materiály nám prišli včera popoludní, dnes ráno nemáme priestor kedy si ich prečítať, zajtra máme zvolaný výbor na to, aby sme o rozpočte spolu diskutovali hodinu. Zvoláme mimoriadny výbor, koaliční poslanci obštruujú, neprídu, príde minister, ten rovno médiám klame, že opozícia neprišla a že opozícia je lenivá, a pritom opozícia stojí tri metre od neho. Dokonca existuje záber, videozáber, kde predseda, teda minister životného prostredia rozpráva, že opoziční poslanci neprišli, a jeden z opozičných poslancov, konkrétne pán Hlina ide poza neho, je to na zábere, hej? Ale klame minister životného prostredia, že opozícia je lenivá, opozícia nechodí na výbory.
Nie je záujem o diskusie tu v pléne. Predkladatelia nám pravidelne počas rozpravy odchádzajú z pléna, porušuje sa tu rokovací poriadok, z koalície tu sedí zopár poslancov, poslankýň, neobhajujú návrhy svojej vlastnej vlády, jednoducho ak toto je tá nová politická kultúra, tak... Ale možno sa necháme prekvapiť, že časom príde, možno v januári, dajme tomu šancu.
Takže, Jožo, ďakujem za tvoj príspevok.

Ďakujem za slovo.
Tiež by som sa chcel vyjadriť k pánovi Pročkovi, keďže nás pekne vyzval, a nakoniec povedal aj také oblasti, ktoré ma vyslovene zaujímajú a ku ktorým by som sa chcel teda vyjadriť, a to je znižovanie trestov za ekonomickú trestnú činnosť, za korupciu, v súvislosti s tým zase zo zvyšovaní daní.
A tu sa rysuje podľa mňa taký koncept riadenia spoločnosti na seba nadväzujúcich krokov, ktorý bol definovaný v programovom vyhlásení vlády, že ľuďom zabezpečia lepší život, pokoj a bezpečie. No a teraz, komu toto adresne smerujú. Čiže zvýšia dane. Podnikatelia pri zvýšení daní, aby niečo zarobili, aby to ich, tá aktivita, ktorou zamestnávajú ľudí, poskytujú vlastne živobytie viacerým tým ľuďom, aby zachovali tú zamestnanosť, zachovali zvyšovanie ich miezd, tak musia konsolidovať, musia niečo urobiť, aby čosi zarobili. Čiže konsolidujú tie dane, v konečnom zmysle to vyzerá ako, z niektorých uhlov pohľadu ako daňové úniky. To znamená, že samotné toto zvyšovanie daní ich ako keby navádza, že aby unikali, aby páchali trestnú činnosť ekonomickú, poťažne ešte korumpovali, aby to mali kdesi lacnejšie, pri nejakých biznisoch nových.
No čiže ekonomicky ich motivuje. A čo ich má demotivovať od toho, je zvyšovanie trestov za takúto činnosť. Lenže tu následne budeme rokovať o tom, že sa má znižovať dosť rapídne práve za takúto trestnú činnosť.
No a potom je ten pokoj a bezpečie v tom, že nakoniec sa idú rušiť všetky inštitúcie, ktoré práve túto trestnú činnosť majú odhaľovať, vyšetrovať, stíhať. Takže toto je ten... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Keďže nás pán poslanec Pročko vyzval, aby sme sa k nemu vyjadrili, tak je slušné túto výzvu opakovať. Padlo tam veľmi veľa vecí, ale na úvod by som chcel okomentovať samotný proces alebo formu toho prejavu, ktorá bola treba povedať naozaj veľmi konsízna. Ja som čakal, kedy bude ten prejav prerušený, ale už aj pán Pročko naozaj sa posúva vo svojich prejavoch a bol v skutočnosti veľmi, veľmi konkrétny a, a priamy a našťastie nemusel byť, nemusel byť vôbec prerušený.
Ale poďme teraz k tomu obsahu. Hovoril tam viacero vecí, nebudem sa tu opakovať po mojom kolegovi Oskarovi Dvořákovi, ktorý spomenul ministerstvo športu, ale pán Pročko veľakrát rozprával aj o vyššom daňovom zaťažení podnikateľov, taktiež kolega Grendel rozprával o väčších poplatkoch, tie tu tiež nebudem opakovať.
Ale vrátim sa k tomu daňovo-odvodovému zaťaženiu, pretože naozaj málo sa o tom hovorí. Rozprávame tu iba o nejakom jednom percente, ale skutočno... ale že budú teraz zamestnávatelia odvádzať, ale že sa to skutočných miezd ľudí nedotkne, ale opak je pravdou. Práve ľudia konkrétne zníženie svojich čistých miezd pocítia, pretože podnikatelia alebo, alebo firmy, tieto pri tejto odvodovej položke je to vždy jedno, teda že či to ide z odvodu zamestnávateľa, alebo z odvodu zamestnanca, v skutočnosti je to jeden ten istý balík a je to priamo siahanie na miezd konkrétnych, konkrétnych ľudí, či už malých živnostníkov, alebo zamestnancov. A takto sa veru konsolidácia nerobí.
Takže ešte raz ďakujem pánovi Pročkovi za kvalitný vstup.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Môj predrečník pán Pročko spomínal ministerstvo športu, ktoré tu ide zriaďovať pán, pán Danko, ktoré, na ktoré teda máme vyčlenené aj prostriedky, približne 100 mil. v tom rozpočte súčasnom, ale ja by som chcel pripomenúť, že skutočná podpora športu, ale aj hocičoho iného sa nevytvára cez to, že mi urobíme nový úrad a zrazu sa teraz budeme mať tu veľmi dobre a všetci začnú športovať a všetci budú zdraví, tá skutočná podpora tých vecí sa dá robiť aj v existujúcich inštitúciách. Stačí niekedy ukázať viac vôľu ako to, že si napíšeme zákon. No tak by sme mohli napísať aj zákon, že zajtra môže, bude svietiť slnko po 18.00 hod., ale nestane sa to. Tak je to aj so športom, tak je to aj so zdravím.
Ja by som chcel upriamiť pozornosť na to, ako možno k tomu športu treba pristupovať. A treba ho vnímať celkovom kontexte zdravia. My sme v Progresívnom Slovensku už aj v predminulých voľbách ale aj v týchto voľbách hovorili o tom, že samotný koncept zdravotníctva je už zastaralý, pretože treba sa pozerať na celkový koncept zdravia. A to zdravie samotné znamená, že budeme sa starať teda aj o samotný šport a pohyb, podporovať ho, budeme sa pozerať na životné prostredie, čo tu máme napríklad zbytočných 5-tisíc úmrtí len na Slovensku znečisteného ovzdušia kvôli tuhým látkam. To sú zbytočné náklady zdravotného poistenia, invalidity, sociálne dávky, znížená produktivita.
Rovnako pri zdraví sa musíme napríklad pozerať aj na duševné zdravie. Duševné zdravie, keď sa pozrieme na správu UHP o duševnom zdraví, ktorá je už niekoľko rokov stará. To je rovnako správa štátneho inštitútu, tak vidíme, že strácame približne 2 % HDP.
Rovnako napríklad strava, kvalitné potraviny. To sú všetko veci, ktoré vplývajú na zdravie. No a zároveň do toho sme krajina, ktorá v rámci Európskej únie dáva najmenej výdavkov na prevenciu, teda možno sa viac venovať tomu obsahu ako tvoreniu inštitúcii, len by som odp... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem, pán kolega Dostál, za vaše pripomienky k téme skráteného legislatívneho konania. Je naozaj veľká škoda, že debatu o tomto zákone o konsolidácii verejných financií ochudobňujeme o širokú diskusiu, širokú odbornú diskusiu, ktorá mohla prebehnúť v medzirezortnom pripomienkovom konaní, v riadnom prvom a druhom čítaní, ochudobňujeme ju o diskusiu na výboroch. A naozaj sa to nedá robiť inak? Naozaj sa to nedá robiť kultúrne a riadnym legislatívnym procesom?
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj vám, pán kolega Dostál, za váš príspevok.
A vďaka, že ste upozornili na to možné, síce už opravené zakopnutie ohľadom Dňa ústavy, ktorý teda po konsolidácii síce ostane štátnym sviatkom, ale už viac nebude dňom pracovného pokoja, čiže národ bude môcť byť multifunkčný – aj oslavovať ústavu, ale aj ísť nakupovať.
Čo ale vláda možno nedomyslela, lebo sa nepozreli do kalendára na budúci rok, je, že tento krok teda má priniesť nejaké peniaze do štátnej pokladnice budúci rok, ale uniklo pozornosti, že budúci rok 1. september pripadá na nedeľu. (Smiech v sále.) A z analýz predsa dlhodobo vieme, že nedele sú najslabšie nákupné dni, a celkovo z analýz bánk na Slovensku vieme, teda že obchody majú najnižšie tržby práve cez víkend, takže možno v tých krvavých jatkách, keby ich vláda proti bankám trošku utlmila, viac sa s nimi rozprávala, tak by možno zistili od bánk naši vládni úradníci, že ako to vlastne celé s tými, s tým nákupným správaním tohto národa funguje.
A ešte k procesu. Ja podporujem tú debatu toho, že vlastne niečo tu nefunguje, pretože napríklad nám z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prišla prvá časť materiálov k štátnemu rozpočtu včera o 16.39 hod., kým prebiehala rozprava do polnoci, druhá časť materiálov nám prišla dnes ráno a ja sa pýtam, že kedy ako poslanec, ak mám teda zodpovedne rokovať na výbore o štátnom rozpočte, kedy si mám naštudovať alebo prečítať tých stovky a stovky, stovky dokumentov, keď zajtra výbor je o ôsmej, sú tam štyria rečníci a o deviatej už máme byť v pléne? Tak ja sa pýtam, že načo to potom vlastne celé posielate, keď viete, že nemáme čas si to prečítať.
Ďakujem, Dostál, pán Dostál, ešte raz za vás príspevok.

Ja som sa chcel venovať tomu procesu, ktorý tu aj môj predrečník spomínal, a mne to príde veľmi zvláštne a veľmi neštandardné. Mohol by som sa dlhšie venovať tomu samotnému skrátenému legislatívnemu konaniu, ktoré teda vo viacerých tých prípadoch naozaj absolútne nie je opodstatnené, a ale to, že tu máme aj dnes skrátené legislatívne konania, tak sa potom dejú absurdné situácie, že my napríklad ani na výboroch nestíhame poriadne preberať tie veci.
Čo sa týka, dosahy tých konsolidačných opatrení, teda ožobračujúcejších opatrení, nemáme ani samotný rozpočet veľmi často. A to je napríklad vec, ktorá, ktorá mne príde absolútne absurdná, že my sme tu veľmi dlho viedli debatu o tom napríklad, že do zdravotníctva ideme priniesť cez odvody nejakú sumu a že ideme to teda cez skrátené legislatívne konanie, že nie je to cez výbory, ktoré majú veľmi obmedzenú diskusiu, kde sa o tom nemôžeme ani porozprávať, ale zároveň sme nevideli ešte ani rozpočet, ako vyzerá. To znamená, že my sme sa v tom celom, akože nevideli celý ten obraz a chceli ste od nás, aby sme diskutovali, konkrétne čo sa týka zdravotníctva, teraz už to vieme o 25 % toho celkového obrazu.
No ale teraz to trošku fastforwardneme do dneška. Dneska už tu máme aj rozpočet, a keď sa pozriem na ten rozpočet, konkrétne zdravotnícky, čo je druhá najväčšia rozpočtová položka, tak teraz už síce vieme, že z odvodov tam príde približne 261 mil. eur, ale stále nevieme konkrétnu štruktúru toho rozpočtu. To znamená, že ten rozpočet má doslovne jednu stranu. Predtým sa rozpočty robievali, napríklad rozpočet minulý rok mal rozpočet 14 strán. Dôsledne sme sa dozvedeli, čo, kde a ako sa plánuje. A ja sa potom sám, ja sa tu pýtam aj kolegov, že ako chcete, aby sme diskutovali o týchto veciach, keď tu predkladáte nejaké konsolidačné opatrenia bez rozpočtu, keď potom predložíte aj rozpočet, tak nám neukážete nič konkrétne v tom rozpočte, tak ako tu vôbec máme diskutovať o niečom. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Chcem sa poďakovať všetkým kolegom a kolegyniam, ktorí reagovali na môj príspevok. Viacerí ste spomenuli – aj Michal Truban, aj Inga Kosová, aj pán Dostál –, že ide o politickú, politické rozhodnutie, politickú objednávku, že to nie je systémové opatrenie, že ideme tam prejedať veľký balík peňazí.
Tina Gažovičová, áno, budem sa ešte aj v kompetenčn... pri kompetenčnom zákone venovať tejto oblasti.
Ďakujem Inge Kosovej, že spomenula to, ako, akú slabú máme pohybovú gramotnosť u detí pri predprimárnom vzdelávaní, že potrebujeme zvyšovať kondíciu detí, pretože vieme, že pohyb zvyšuje aj kognitívne schopnosti detí, takže na toto netreba zabúvať... zabúdať, že to školstvo a ten šport a pohyb je oveľa viac prepojený ako turizmus a šport, ktorý nám tu predkladajú ako správne riešenie.
A na pána Pročka, na vašu otázku, že či tých 100 mil. ostane v športe, tak, samozrejme, že neostane, pretože tých 100 mil. prejedia štátni úradníci. A... ale bola by som veľmi rada, keby, keby z tých peňazí niečo videli aj, videlo aj športové hnutie, ktoré tak veľmi verí, že ministerstvo cestovného ruchu a športu mu pomôže v jeho rozvoji.
Ďakujem pekne.