Videokanál klubu

Tak ťažko odolať takej výzve na faktickú poznámku, ktorej som čelila.
Otázka znie takto, či možno hľadať nejakú súvislosť medzi stavom verejných financií a kvalitou vzdelávania. Výsledky medzinárodného testovania 15-ročných žiakov z roku 2022 označil minister školstva za národnú tragédiu. A nemám priestor na to, aby som teda tie výsledky analyzovala, len jednu pikantériu odtiaľ poviem, výsledky žiakov 3-ročných učebných odborov sú podľa národnej správy na úrovni žiakov špeciálnych škôl, to sú žiaci s mentálnym postihnutím, čiže takto sme to dopracovali. Najmenej úspešní žiaci majú problém uplatniť sa v ekonomickom a spoločenskom živote.
A jeden z inštitútov CERGE IDEA vypracoval modelovú štúdiu, čo sa stane, keď potečú investície do reforiem, ktoré budú zvyšovať funkčné gramotnosti žiakov. A v tom najmenej ambicióznom modeli náklady, ktoré boli smerované do reforiem vzdelávania, dvojnásobne prevýšili náklady, ktoré štát musel investovať do inkluzívneho vzdelávania. Ambicióznejšie reformné scenáre ukazujú nárast HDP v Českej republike, to bol model robený v Českej republike, ukazujú nárast HDP až o stovky miliárd eur. Ten najvýraznejší efekt sa prejaví až o 30 rokov od začiatku reformy. Čiže v Českej republike, ak by sa to teda realizovalo tak, ako sa plánuje, tak až v roku 2050.
A toto je výzva aj pre našu krajinu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte mi za začiatok odcitovať nášho experta na financie a rozpočet Štefana Kišša – vláda a rozpočet len predstierajú konsolidáciu. Schválením nových výdavkov vláda nafúkla deficit aby sa im budúci rok dalo jednoduchšie konsolidovať povinných 0,5 % HDP. Rútime sa po gréckej ceste a dôvera trhov je veľmi krehká. Inak povedané, vláda a tiež naša koalícia tu neprítomná si robí prezidentskú kampaň a veľkoryso rozdáva či už 13. dôchodky alebo iné neadresné sociálne benefity. No a kto to zaplatí? Ja mám chuť povedať že ďalšie generácie.
Životná úroveň u nás sa v porovnaní s najvyspelejšími krajiny aj s našimi susedmi už takmer dve dekády zhoršuje. Drvivá väčšina ukazovateľov kvality života ukazuje zaostávanie alebo dokonca zhoršovanie Slovenska. Zaostávanie v jednej štatistike by mohla byť náhoda. Zaostávanie v desiatich však ukazuje na trend, ktorý potrebujeme zvrátiť. A nemyslím si, že konsolidačný balík, o ktorom tu dnes diskutujeme, ak sa to teda dá nazvať vôbec diskusiou, pretože tu nie je ani minister financií, ani teda naši kolegovia a kolegyne z koalície, nepomôže podľa mňa čokoľvek vyriešiť.
Politici minulosti, tí, ktorí nám teraz vládnu, nám v predvolebnej kampani ponúkali svoje skúsenosti. Nuž nie sú skúsenosti ako skúsenosti. Tie ich nám v minulých rokoch doniesli pokles kvality života. A tento nešťastný trend sa očividne ani nezmení. Takéto skúsenosti nepotrebujeme, potrebujeme prosperujúcu budúcnosť pre všetkých, a tak mi dovoľte pár slov o tom, ako Slovensko musí jednoducho pridať.
V médiách sa pravidle objavujú štatistiky, ktoré ukazujú zaostávanie Slovenska v rôznych oblastiach. Môžeme sa dočítať napríklad, že Slovensko je jednou z najhorších krajín podľa nadúmrtnosti počas covidu, v dlhodobej udržateľnosti verejných financií, v digitálnych zručnostiach, v úrovni vzdelávania, v strategickej transformácii, tiež z hľadiska motivácie na založenie rodiny, o ktorej sa tu toľko hovorí, v dĺžke zatvorených škôl počas covidu, tiež podľa náchylnosti na ruské dezinformácie, a myslím, že na tom sa všetci, teda možno okrem koalície, zhodneme tiež z hľadiska kvality súdnictva i ovzdušia, aj z hľadiska konkurencieschopnosti. Je toho veľa a chápem, že von nie je veľmi pekné počasie a nemáte chuť schladiť sa ešte viac, avšak v tejto dusnej atmosfére v pléne si možno môžeme schladiť hlavy, aspoň týmto posledným príkladom, dávajte pozor. Medzi najhoršou štvorkou sme aj podľa kvality vôd na kúpanie, to teda platí pravdepodobne aj na otužovanie, ktoré je populárne v tomto období.
Ľudia na tieto informácie reagujú spravidla tromi spôsobmi. Tá prvá skupina, láme palicu nad krajinou a dúfa, že sa ich to nedotkne v tak veľkej miere, niektorí dokonca radšej odídu. Druhú skupinu tvoria väčšinou politici, političky, ktorí odmietajú akceptovať tieto dáta a tvária sa, že vlastne všetko je v najlepšom poriadku. No a tretiu skupinu tú tvorí tých 15-tisíc ľudí, ktoré bolo pred niekoľkými dňami na námestí v Bratislave a ďalšie tisícky v uliciach Banskej Bystrice, Nitry, Košíc, Žiliny. A čoskoro sa pridajú aj ďalšie mestá.
No a vrátim sa k tým politikom. Tí viac času momentálne venujú tomu, ako zachrániť svojich ľudí, než aby riešili dôvody zaostávania, o ktorých som teda hovorila. A tento konsolidačný balík na tom nič nemení, práve naopak. Viac o týchto dôvodoch zaostávania sa dočítate napríklad v blogoch nášho ekonomického experta Štefana Kišša, ktorého som už teda spomínala. Odporúčam napríklad ten, ktorý nazval Štyri grafy, ktoré ukazujú, kde musí Slovensko pridať. V ňom sa dozviete napríklad o snáď najlepšom príklade toho, kde a ako veľmi musíme pridať, a to teda doslova, o nedostavaných diaľniciach. V tomto blogu sa venuje aj zbytočným úmrtiam v zdravotníctve, čo je ďalšia dôležitá téma, o ktorej sme sa tu aj dnes rozprávali, pretože tu máme taktiež na to expertov, či už teda v Progresívnom Slovensku náš Oskar Dvořák, alebo aj u kolegov v SaS-ke.
No ja by som sa teraz chcela venovať najmä téme, ktorá je, ktorá mne osobne leží na srdci, a síce odchod mladých ľudí do zahraničia. A práve, čo sa týka tejto témy, v konsolidačnom balíku nájdeme možno, ja neviem, že či toto má byť zrovna riešenie, ale zvyšovanie cien za cestovné doklady, aby sme teda (povedané so smiechom) mladých ľudí pravdepodobne demotivovali k odchodu, no tak toto podľa mňa nebude fungovať.
Mladí ľudia majú pocit, vďaka tejto vláde, že toto nie je krajina pre nich. Majú pocit, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa premenovalo na ministerstvo pre seniorov, pritom ani tí seniori sa nemajú lepšie, však tie 13. dôchodky im nezaručia dôstojný život. Ale viete, čo týmto všetkých sa docieli, čo týmto vláda docieli? Ďalšie rozdeľovanie spoločnosti, pretože ja čítam tie komentáre, ja počúvam mladých ľudí, a oni skutočne majú ťažké srdce na dôchodcov a dôchodkyne, a tí za to nemôžu. A vravím, ani oni sami sa nebudú mať lepšie. Stále sa hovorí len o senioroch a veľmi málo o mladých ľuďoch, pritom aj konsolidačný balík oberá budúcich dôchodcov a dôchodkyne o tie ich dôchodky.
No ale vrátim sa teda späť k tomu odchodu. Slovenské školstvo je v katastrofálnom stave. A moje kolegyne, tu sediace expertky na vzdelávanie Ingrid Kosová, Viera Kalmárová a Tina Gažovičová so mnou určite bude súhlasiť a verím, že to potvrdia aj v nejakých faktických poznámkach, ale tí a tie, ktoré asi so mnou súhlasia najviac, sú, samozrejme, tí mladí ľudia, všetci tí študenti a študentky, ktorí utekajú zo Slovenska. Pätina z nich študuje na vysokých školách v zahraničí, to je druhé najväčšie číslo v rámci Európskej únie po maličkom Luxembursku, ktoré však, nemôžme zabúdať, so susedným Nemeckom aj Francúzskom spája jazyková blízkosť, a je to skutočne maličký štátik. Tento podiel sa na Slovensku od roku 2010 zvýšil o polovicu z 13 na 20 %. V Česku aj vo výrazne menšom Slovinsku je výrazne nižší.
Napríklad vláda odborníkov a odborníčok Ľudovíta Ódora si túto tému zvolila za jednu zo svojich priorít. V PVV súčasnej vlády, vlády minulosti, o mladých ľudí toho veľa nenájdete. Ódorova vláda napríklad navrhovala projekt Slovensko ti verí. Buďme však úprimní, na systematické riešenie potrebuje vláda viac politického kapitálu alebo politickej sily, dlhodobý mandát a hĺbkové reformy vzdelávania zdravotníctva, ale tiež podpory ľudských práv.
Nechám na vás, zamyslieť sa nad tým, čo z toho vláda Roberta Fica spĺňa. Ale predtým než začnete takto dumať, mám ešte jednu otázku. Kto má za tento stav, ktorý som opisovala, zodpovednosť? Zaostávanie Slovenska v kvalite života najmä, no teda nie výlučne mladých ľudí v posledných viac ako 10 rokoch je neodškriepiteľné. Potrebujeme sa z neho použiť a tieto chyby viac neopakovať. Nešťastím Slovenska bolo pred rokmi vznik vlád SMER-u na čele s Robertom Ficom, neskôr Petrom Pellegrinim, ktoré nám vládli 12 zo 14 rokov od roku 2006. Po takomto takmer nepretržitom vládnutí sa ťažko vina zvaľuje na niekoho iného. No a dnes nám vládnu zas. Čo nám po nich zostalo? Zrekonštruovaný Bratislavský hrad, na ktorý je Robert Fico podľa vlastných slov, a to budem skutočne citovať, za svoje premiérske obdobie hrdý najviac a ktorý sa, tiež jeho slovami, stal pútnickým miestom Slovákov. Žiaľ, mladých ľudí zrekonštruovaný Bratislavských hrad od odchodu neodradí, ale môžu mu zakývať pri prechode hraníc.
Vo voľbách si, žiaľ, Slovensko, a môžeme sa o tom baviť, o tom, že prečo zvolilo minulosť namiesto budúcnosti, ale tým pádom aj zbytočné drahé balíky na rozdiel od adresnej pomoci. Balíky, ktoré budú niesť na chrbtoch tie ďalšie generácie, keď budú kráčať po gréckej ceste.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk. )

Ďakujem pekne.
Ďakujem za váš príspevok, pán Vašečka. Vy sa zastávate tohto rodinného stavebného sporenia a sami ste aj povedali, že je to teda isté opatrenie štátu, ktoré zvýhodňuje tie tzv. tradičné rodiny, teda dvoch manželov, muža, ženu a maloleté deti. A som rada, že od vás odznelo aj to, že keby sa o zmene tohto, tohto opatrenia rokovalo, tak ste ochotný a otvorený v diskusii pripustiť, že je to nejakým spôsobom diskriminačné a že treba myslieť aj na iné formy rodiny, lebo ja sa na to pozerám hlavne z pohľadu práva dieťaťa a deti si naozaj nevyberajú, že do akej, do akej rodiny sa narodili a či ich rodičia sú zosobášení, či mohli byť zosobášení, či sú tam dvaja rodičia, alebo iba jeden, či ich vychovávajú starí rodičia a podobne. Čiže viem, že v tejto rozprave tá otázka znie, že či sa to úplne zruší, alebo nie. Ale verím, že aj pri podobných otázkach, že vždy tu bude prebiehať debata o tom, že nepodporujeme iba tie takzvané tradičné rodiny, ale pozeráme sa na práva dieťaťa, nech je vychovávané v akejkoľvek rodine.
Ďakujem.

Vďaka, pán predsedajúci, a dovoľte mi využiť túto príležitosť poďakovať sa aj kolegom, pánu Szalayovi a kolegyni Jane Bittó Cigánikovej in absentia za tento mimoriadne odborný, fundovaný, erudovaný a komplexný pozmeňujúci návrh zákona, o ktorého komplexnosti, fundovanosti, odbornosti a erudovanosti svedčí aj ten počet zákonov, ktoré bude treba zmeniť.
Dávam do pozornosti tu prítomného ministra spravodlivosti, neviem, či si chce písať, alebo nie... Nie. ... a že bude treba zmeniť zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 82/2005 Z. z., takisto bude treba zmeniť zákon číslo... to je 538/2005 Z. z., je treba zmeniť zákon č. 660/2005 Z. z., zákon č. 282/2006 Z. z., zákon č. 518/2007 Z. z., zákon č. 345/2009 Z. z., zákon č. 132/2009 Z. z., zákon č. 133/2010 Z. z., zákon č. 345/2012 Z. z., zákon č. 41/2013 Z. z., zákon č. 153/2013 Z. z., zákon č. 160/2013 Z. z. a mnohé iné.
Dovoľte mi neprečítať ich všetky, pretože týmto to celým zdĺhavo vediem k jednej dôležitej otázke na pánov navrhovateľov: „Neni to málo, Antone Pavloviči?“

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci a ďakujem aj pánovi poslancovi Szalayovi za jeho perfektné pozmeňováky aj to, ako ich s trpezlivosťou prečítal tomuto plénu. A mňa oslovil najviac z tých piatich pozmeňovacích návrhov ten o zavedení telekonzultácií aj mimo krízového obdobia, pretože sama si spomínam, keď boli moje dcéry malé, ako človek zažíval strach, keď nemal napr. možnosť zavolať doktora na telefón, a preto by som takúto službu v každom prípade veľmi ocenila.
A vidím to aj, samozrejme, ako potenciál pre inovácie v zdravotníctve a možno aj výzvu pre startupy, že by sa takéto aplikácie mohli uviesť na trh, a chcela by som v tejto faktickej aj vyzvať koaličných poslancov, aby tieto opatrenia, ktoré naozaj skvalitnia zdravotnú starostlivosť pre pacientky a pacientov, aby tieto opatrenia alebo tieto pozmeňovacie návrhy podporili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Szalay, ja by som tiež veľmi chcela oceniť vaše pozmeňováky, ktoré som teda aj podpísala, aj z tohto miesta by som chcela vyzvať aj poslancov a poslankyne koalície, aby ich teda podporili, aj poprosiť ich o to, pretože skutočne prinášajú dobré veci pre pacientov a pacientky, a na takých úpravách by sme sa mali jednoznačne zhodnúť bez ohľadu na politickú farbu trička.
Ja by som sa konkrétne chcela veľmi stručne venovať telemedicíne, pretože som roky žila vo Francúzsku a potom v Belgicku, a systém, ktorý ste opisovali, tam funguje už dlho. V aplikácii si jednoducho tromi klikmi človek dohodne stretnutie, konzultáciu u lekára, lekárky, či už teda všeobecného, alebo pediatra, dokonca gynekológia takto funguje. Môžete si vybrať, či chcete ísť do ambulancie alebo či chcete iba telefonát, alebo to má byť videohovor, a teda takto to tam funguje, a presne ako ste hovorili aj vy pán Szalay, tak ten lekár, lekárka má k dispozícii všetky údaje, váš spis, alebo teda zdravotnú kartu a ja som bola šokovaná, keď som sa teraz vrátila na Slovensko, a keď si moja nová všeobecná lekárka odo mňa vypýtala zdravotnú kartu, pretože mám 34 rokov, čiže aj moja zdravotná karta má 34 rokov a poviem vám, že to už je dobrý šalát a som veľmi rada, že som ju našla napriek tomu, a ináč by ma vraj teda neošetrila.
Takže ja si myslím, že by sme sa aj na Slovensku mali konečne pohnúť, a ak takéto veci fungujú v zahraničí, tak sa pýtam pri... ako teda pri mnohých veciach, že prečo keď to funguje tam, tak v čom sme my iní. Prečo by aj u nás nemohli ľudia mať právo na kvalitnú dostupnú zdravotnú starostlivosť 21. storočia v európskej krajine? Stále to neviem pochopiť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a za príspevok a pozmeňujúce návrhy pánovi poslancovi Szalayovi a ďakujem, že môžem konečne aj ja sama po chorobe sa zapojiť do tejto konštruktívnej diskusie a debaty.
Keď som počúvala o tých péenkách, ako ich majú vybavovať špecialisti, tak som veľmi prekvapená, že som to počula od vás, pán Szalay, všetci, myslím, veľmi dobre vieme, ako to u nich vyzerá, všetci máme nejakú skúsenosť a ja sama si pamätám, ako pri rôznych akútnych stavoch vrátane pomerne dosť bolestivých som si vypočula, že najbližší termín k dispozícii je povedzme o tri mesiace. A keď sa poobzerám aj okolo seba a počúvam príbehy iných ľudí, tak si hovorím, že to som ešte dobre dopadla. Ja si neviem predstaviť, ako by v prípade, že by sa teda péenky zabezpečovali takýmto spôsobom, ako ste opisovali, ako by to týchto špecialistov zahltilo, a ďakujem vám, že o tom hovoríte, je to dôležitá téma.
Čo sa týka tej prevencie, teda že by, že by, ako som to, ak som to správne pochopila, poisťovne mali možnosť predvolávať na preventívne prehliadky. Ja osobne podporujem akúkoľvek aktivitu, ktorá smeruje k zlepšovaniu prevencie. Na Slovensku, myslím, vieme asi opäť všetci, že máme veľký problém s civilizačnými ochoreniami, vedieme rôzne rebríčky v chorobnosti v tom negatívnom zmysle a práve pri týchto dobre preskúmaných ochoreniach je podľa mojich vedomostí kľúčová práve prevencia. Vieme, že veľký podiel na tejto chorobnosti môže mať aj životný štýl a práve tá prevencia môže byť takpovediac nejaký budíček pre pacientov a pacientky, že je načase niečo zmeniť a je to v čase, keď sa s tým skutočne ešte niečo dá urobiť, keď sa dá zachytiť rozvíjajúce sa ochorenie ešte v štádiu, keď ho vieme zvrátiť, a možno takýmto spôsobom aj zachrániť život, čiže opäť ďakujem, že hovoríte aj o prevencii.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. A ďakujem za príspevok a pozmeňujúce návrhy pána poslanca Viskupiča.
Súhlasím s vami, pán Viskupič, že predložený rozpočet je iba predvolebným rozpočtom prezidentskej kampane pána Petra Pellegriniho. Bude to drahé a zaplatíme to všetci. Podporujem Vaše pozmeňovacie návrhy, aby sa nezvyšovali desiatky poplatkov, ktoré sme tu včera dosť dlho čítali. Tieto poplatky, ktoré sa zvyšujú o podstatných 30 až 50 % v priemere najviac zaťažia ľudí z nízkej a strednej príjmovej skupiny a to je naozaj nehoráznosť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som chcel zareagovať na pána Viskupiča. A ja by som povedal, že on vôbec nezdržoval, práve mal veľmi veľa dobrých odborných pripomienok k tomu zákonu o konsolidácii. Dalo by sa ich dotknúť veľmi veľa, ale ja sa dotknem jednej konkrétnej, ktorú spomínal, a to je hlavne daňovo-odvodové zaťaženie lebo presne súhlasím s pánom Viskupičom, aj ja som sa pred voľbami stretol s takmer všetkými organizáciami, ktoré zastupujú podnikateľov, od živnostenského zväzu po rôzne zväzy automobilu a zväzy až z... mes... z mäsospracujúceho priemyslu a bol som takmer na všetkých predvolebných diskusiách, ktoré organizovali či už obchodné komory, alebo aj, ja neviem, noviny rôzne ekonomické, a stretával som sa tam aj s ekonomickými predstaviteľmi terajšej vlády, ktorá to navrhovala, bol tam, častokrát vedľa mňa sedel sám Andrej Danko a častokrát vedľa mňa sedel terajší štátny tajomník z ministerstva hospodárstva pán Šaško, a keď sme sa vedeli zhodnúť všetci, čo sme tam boli, aj zo všetkými zástupcami tej organizácie, čo je taká jedna jediná vec, ktorá ktorá by... naozaj, ktorá naozaj trápi naše firmy a naše hospodárstvo, tak každý sa jednoznačne zhodol, že je to daňovo-odvodové zaťaženie a že to treba znižovať. Že bude to asi ťažké, ale na to aby sa naše hospodárstvo a ekonomika naštartovala, tak potrebujeme naozaj skúsiť zvládnuť aj túto ťažkú vec.
A mňa potom veľmi prekvapilo, keď prišlo takéto zvýšenie, síce len o jedno percento, ale v konečnom dôsledku tie peniaze tí ľudia na konci neuvidia a zoberú sa firmám alebo v čistým mzdám, priamo aj zamestnancom.
Takže ja toto vnímam ako práve porušenie predvolebných sľubov alebo to, čo deklarovali na svojich konferenciách.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem veľmi pekne za váš príspevok pán Viskupič. A ďakujem pekne aj kolegom z opozície, že sa snažia suplovať koaličných poslancov a koalíciu a vnášať odbornosť do tejto debaty.
Padlo tu strašne veľa dôležitých a odborných výhrad k tomuto návrhu zákona a veľa potrebných pozmeňujúcich návrhov, ale z koalície a z koaličných poslancov je evidentný, vidno evidentný nezáujem o to, buď to majú tak dobre naštudované, že už nepotrebujú o tom rokovať, alebo ich to absolútne nezaujíma, lebo už zhora niekto povedal, že je to dobré, tak asi to dobré bude. A ja mám pocit, že štvrtej vláde Roberta Fica ako keby ušiel vlak, že nevie po tých troch rokoch prestávky nabehnúť na tú garantovanú kvalitu a odbornosť, o ktorej sme tu dlho už počúvali, lebo z tých predkladaných návrhov zákonov to vôbec nie je vidno, aj tento je taký prvoplánový, bezobsažný, taký, taký, aby bol, aby niečo predložili, aby niekde rýchlo našli peniaze, a potom ich rýchlo minúť.
Je to v podstate smutné, pozerať sa na štvrtú v radu... štvr... pre štvornásobného premiéra, že toto predvádza.