Videokanál klubu

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, vážený predsedajúci a členovia vlády, už minule vo svojej rozprave som sa zameriavala na drobných a malých podnikateľov a samostatne zárobkovo činné osoby, pretože táto konsolidácia im veľmi ublíži. Ale aby sme si pripomenuli, čo navrhuje vláda schváliť a čo vyslovene uškodí malým podnikateľom.
Súčasťou návrhu je čl. 6, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, a to konkrétne návrh nového § 46b, ktorým sa s účinnosťou od 1. januára 2024 zavádza minimálna daň pre právnické osoby, tzv. daňová licencia. Výška tejto dane bude variabilná v závislosti od zdaniteľných príjmov z daného obdobia, a to v rozmedzí od 340 do 3 840 eur. To znamená, že aj spoločnosť, ktorá je v strate, musí uhradiť daň, a to vo výške 340, 960, 1 920 alebo dokonca 3 840 eur.
Ďalším škodlivým opatrením je zvyšovanie odvodového zaťaženia zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb. Ide o zvyšovanie odvodov do zdravotných poisťovní.
Pozrime sa preto na štatistiku Slovak Business Agency spracovanú za rok 2022, o akých počtoch podnikov tu hovoríme, koľko firiem tieto opatrenia budú obmedzovať v raste, v rozvoji, prípadne budú pôsobiť až likvidačne. Musím povedať, že počet malých a stredných podnikateľov sa zvýšil v roku 2022 o 5,7 %. To znamená, že Slovensko doteraz asi bolo považované pre podnikateľov za veľmi príjemné miesto a podnikatelia stále boli ochotní zakladať nové podniky. Na konci roka 2022 bolo v registri organizácií Štatistického úradu Slovenskej republiky evidovaných 670 161 aktívnych malých a stredných podnikov. V medziročnom porovnaní sa počet malých a stredných podnikov zvýšil o 35 852 subjektov. Z pohľadu jednotlivých veľkostných kategórii podnikov došlo k najvýznamnejšiemu nárastu početnosti v skupine mikropodnikov s nula až deväť zamestnancami, medziročne až o 5,8 %, resp. o 35 677 subjektov. V ostatných kategóriách neboli zaznamenané výraznejšie zmeny.
Podnikateľský sektor na Slovensku sa oproti Európskej únii dlhodobo vyznačuje vysokým zastúpením mikropodnikov. Z celkového počtu aktívnych podnikateľských subjektov v roku 2022 tvorili mikropodniky až 97,5 %. V absolútnom vyjadrení to predstavuje 653 792 subjektov. Malé podniky tvoria len 2 %, stredné podniky 0,4 a veľké podniky len 0,1 %, čo v absolútnom vyčíslení znamená 656 subjektov. Z počtu 653 792 podnikov, o ktorých som hovorila, je 250 545 podnikov zriadených formou obchodných spoločností a 376 027 je živnostníkov. To znamená, že na Slovensku máme 376-tisíc živnostníkov, samostatne zárobkovo činných osôb. Sú to tie osoby, ktorých sa neskutočne dotkne miera zaťaženia daňovo-odvodového, keď to zvýšime tým spôsobom, ako vy navrhujete vo svojej konsolidácii.
Musím povedať, že miera podnikateľskej aktivity malých a stredných podnikov, ktorá sa vyjadruje spôsobom takým, že počítame počet aktívnych malých a stredných podnikov a ich počet, aký pripadá na 100 ekonomicky aktívnych obyvateľov na Slovensku, sa zvýšila aj v roku 2022, takže miera podnikateľskej aktivity dosiahla úroveň 24, 77 %. To znamená, že na 100 ekonomicky aktívnych obyvateľov na Slovensku pripadá približne 25-tisíc aktívnych malých a stredných podnikov. Ešte zdôrazním, že počet malých a stredných podnikov sa od roku 1996 na Slovensku viac ako zdvojnásobil. (Ruch v sále.)
Pre Slovensko v porovnaní s Európskou úniou je typické vyššie zastúpenie mikropodnikov. Zaujímavý údaj je aj o úrovni výkonnosti malých a stredných podnikov, ktorú je možné posudzovať aj prostredníctvom produktivity práce. Produktivita práce je kalkulovaná ako celkový objem pridanej hodnoty na počet zamestnaných osôb. Na stránke Slovak Business Agency je len údaj z roku 2020, ale tento údaj sa nijako v ďalšom roku nezmenil k lepšiemu. Takže v roku 2020 sme boli v produktivite na štvrtom mieste odzadu v krajinách Európskej únie. (Neutíchajúci ruch v sále, zaznievanie gongu a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Dohodli sme sa, že pani poslankyňa dokončí svoje vystúpenie a potom preruším na hlasovanie.

Luščíková, Darina, poslankyňa NR SR
Takže v porovnaní s inými krajinami Európskej únie, ktorým sa chceme podobať, ako je napríklad Fínsko, Švédsko či Holandsko, máme trikrát nižšiu produktivitu práce, takže čím ďalej zaostávame viac a viac nielen v produktivite práce, ale aj vo výkonnosti ekonomiky, čo sú prepojené nádoby. Podľa oficiálnych údajov Eurostatu sa Slovensko od roku 2016 v hrubom domácom produkte na obyvateľa v parite kúpnej sily, teda po zohľadnení rozdielov v cenových hladinách medzi krajinami vzďaľuje od priemeru Európskej únie. Zatiaľ čo v roku 2015 sme dosahovali 79 % európskeho priemeru, v roku 2022 slovenské hospodárstvo dobiehalo európsky priemer len na 68 %. Obsadili sme tak až 25. až 26. miesto spomedzi 27 členských štátov Európskej únie spolu s Gréckom a len pred chudobnejším Bulharskom. V štatistikách Eurostatu sa nám dokonca vyrovnal aj nečlenský štát Turecko a predbehlo nás Rumunsko.
Podobné zaostávanie Slovenska udávajú aj oficiálne štatistiky Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.
Už tu dnes bolo spomínané, že vláda SMER-u tu bola od roku 2006 s prestávkami 12 rokov, a preto sa nemôže vyviniť zo zodpovednosti za to, kde sa Slovensko dnes nachádza. V týchto štatistikách Slovensko kontinuálne klesá od roku 2016. Dokument ministerstva financií, konkrétne Inštitútu finančnej politiky v roku 2008 hovorí, citujem: „Reformou zdaňovania možno docieliť lepšie využitie ľudského kapitálu, znižovanie priemerného zdanenia a znižovanie progresivity zdanenia by mohlo byť vhodné pre rast produktivity práce.“ Podotýkam, že v roku 2008 sme tu mali vládu SMER-u.
V tom istom dokumente sa hovorí o znížení podnikových daní, a to v pozitívnom vplyve. Nízke zdanenie zvyšuje ziskovosť v spoločnosti a tým aj ceny akcií a následne výkonnosť ekonomiky. Rovnako hovoria o znížení zdanenia práce, a to takto, že nižšia progresivita zdanenia znamená motiváciu zapájať sa do pracovného procesu a vyššiu produktivitu práce. To znamená, že súčasná konsolidácia ide úplne opačne oproti týmto základným ekonomickým poučkám, ktorých platnosť pripúšťa aj SMER v roku 2008.
Ekonomické poučky sa od roku 2008 v tomto nijako nezmenili. Dokonca tu máme aj rovnakú vládu. Tak čo sa stalo? Prečo táto vláda konsoliduje úplne opačným smerom? Konsoliduje spôsobom, ktorý jej umožňuje plniť svoje populistické predvolebné sľuby. Konsoliduje spôsobom, ktorý jej zabezpečuje vernosť jej voličov tak, aby získala čas. Získala čas, ktorý potrebuje na rozvrátenie právneho štátu, na zlikvidovanie nepohodlných štátnych inštitúcií a na zabezpečenie beztrestnosti našich ľudí.
Ďakujem. (Potlesk.)