Videokanál klubu

Ďakujem pekne, mňa tu ešte kolegovia upozorňujú, že tu chýba člen alebo členka vlády, tak neviem, že či môžem. Ja počkám.

Ondrej, ja ti rovnako ďakujem za tvoj prejav ako tu všetci predchádzajúci rečníci. Tvoje slová ma vždy prinútia sa zamyslieť a pozerať na veci do hĺbky. Ondrej, máš úplnú pravdu opatrenia lex konsolidácia sú opatreniami, ktoré neponúkajú budúcnosť, neozdravujú financie, neriešia skutočné problémy ľudí na Slovensku, dokonca ani problémy dôchodcov, na ktorých sa toľko spolieha vládna koalícia a ktorým podsúva nepriateľov, ktorí však nie sú ich skutočnými nepriateľmi.
Dôchodcovia sa nechcú hnevať na svoje deti, na svoje vnúčatá, ktoré za lepším vzdelávaním a často za lepším životom, za lepšími možnosťami, za lepšou spoločenskou atmosférou odchádzajú do zahraničia. Nechcú sa hnevať na svojich najbližších, ale sú nahnevaní a smutní. A preto sa hnevajú na toho alebo na to, čo im predhadzuje vládna koalícia dlhodobo. Je to zlá Európska únia, sú to progresívni a liberálni politici, mimovládky. Tie deti však neodchádzajú na počudovanie na Východ, odchádzajú na ten škaredý Západ, ktorý nám podľa mnohých predstaviteľov koalície škodí a diktuje, čo máme na Slovensku robiť lepšie.
A paradoxne sa progresívni liberáli ako my v Progresívnom Slovensku na budúcnosť vašich detí zameriavame. A čo je naozaj zvlášne, tak často sú to mimovládky, ktoré ako jediné na sklonku života dôchodkom skutočne pomáhajú. A čo je ďalší paradox, ten Západ nám na Slovensko dáva aj peniaze na to, aby nám vytiahlo z toho ekonomického marazmu, ktorému tu čelíme, a na tieto peniaze sa vo svojom vládnutí spoliehate, spoliehate sa na to, že vám tieto finančné prostriedky Európskej únie vytrhnú z biedy regióny a popasujú sa s chudobou.
Takže naozaj to považujem za farizejstvo aj celý, aj celý lex konsolidácia, pretože nepozeráte na budúcnosť.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
A ďakujem aj tebe, Ondrej, súhlasím s tebou, že návrh, tento návrh konsolidácie je pokiaľ ide o prítomnosť, zúfalý, a pokiaľ ide o budúcnosť, úplne bezradný. A na budúcnosť vôbec, vôbec nemyslí, ja keď som si čítal, čítal tento návrh, tak ten najsilnejší pocit bol, že, že ten, kto ho tvoril, má pocit, že musí vyriešiť rýchlo problémy, ktoré tu máme, a hľadal iba tie najrýchlejšie riešenia, najzúfalejšie riešenia bez toho, aby rozmýšľal nad tým, že čo to bude znamenať pre občanov a občianky tejto krajiny o 5-10 rokov, a tak ako som spomínal aj včera, ja by som veľmi rád videl plány ministra financií, ktoré sa týkajú adresnosti pomoci, pretože ak budeme donekonečna vylievať peniaze plošne aj ľuďom, ktorí to vôbec, vôbec nepotrebujú, o tých 5-10 rokov to budú splácať aj ľudia, ktorí sú na tom zle už dnes, a o tých 5-10 rokov budú na tom ešte horšie. Aj vďaka tomu, že dnes vytvárame dlhy bez toho, aby sme mysleli na budúcnosť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Ja by som zareagoval na tie, na tie metafory, Ondrej, že pamätám si, keď teda premiér vystúpil s tým, s tou metaforou, že na bielom koni do pekla, a ja som nad tým rozmýšľal, že ja ja nerozumiem, vlastne akože čo, čo to znamená, keď sa o tom, keď mi to vie niekto vysvetliť, že vlastne ako to je myslené, tak budem rád.
A potom ešte prišiel s druhou, že koľko slonov sa vojde do fiatky, a tak tam mi už akože ustrelilo dekel, lebo síce však asi to malo byť akože vtipné, mne to tak neprišlo, ale však to už je vec vkusu. Ale keď si, teda mala, mala to byť metofora na rozpočet a ja akokoľvek sa na to pozerám, tak mne to vychádza, že ani jeden slon sa nevojde do tej fiatky. No a, a, a vláda sa tuná pokúša tie, tie slony nacpať, akurát že ten Fiat sa asi nedá nejako natiahnuť, a mne sa skôr zdá, že, že sa mu skôr celá karoséria, keď teda tam bude ďalej tlačiť všetky svoje 13. dôchodky a pomoci hypotékam a každému a dotáciami na výjazdové vlády a neviem, neviem čo všetko, sme, teda sem... si môžme prečítať v lex konsolidácia, ešte, ešte nás čaká na ďalších schôdzach.
No a potom prišiel minister financií ten si jednak iba osvojil metaforu o gréckej ceste, pretože tá už tuná kolovala v mediálnom priestore dlhšie, a potom priniesol jednu svoju o Titanicu, že teda verejné financie sú ako Titanic, a teda implikoval tým, že sa rútime do katastrofy, no tak každopádne ja vyzývam teda ministra financií, premiéra a celú, celú túto vládnu garnitúru, aby stočila kormidlom, pretože ja sa nemienil viesť s nimi ani na koni, ani v tom trabante a ani na Titanicu.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo a ďakujem aj tebe, Ondrej, za tvoj príspevok a za to, že si v tej realite, ktorú tu spoločne žijeme, dal obraz, ktorým sa občania a občianky Slovenskej republiky môžu bytostne stotožniť, pretože keď ja rozprávam, že táto vláda občanom a občiankam berie, resp. že kradne peniaze a spaľuje ich v plynových kotloch, tak niekomu to možno nepríde až ako zlý nápad, alebo si povie, že hm, aspoň bude teplo, hej. Ale keď ty tento konsolidačný balík, o ktorom tu rokujeme, keď ty tento konsolidačný balík rámcuješ ako apokalypsu, tak to je niečo, pre čo by ľudia možno už mohli mať buď pochopenie, alebo by mohli spozornieť, alebo zablikať taká tá kontrolka, lebo my naozaj žijeme apokalypsu v tomto pléne, ale aj ako spoločnosť, aj ako krajina, ako globálne spoločenstvo, tá apokalypsa sa volá klimatická kríza. Veľmi ma teší, že tejto debaty je účastná aj pani ministerka hospodárstva, vitajte, tak už to tu odznelo niekoľkokrát počas tejto rozpravy, že dotovať plyn v čase urýchľujúcich klimatických zmien je absolútne proti logike, je totálne proti zodpovednosti, je proti klimatickým záväzkom, ku ktorým sme sa ako krajina prihlásili, proti environmentálnej zodpovednosti, proti zdraviu verejnému aj verejných financií, lebo poznáme dlhú sériu lepších, adresnejších a funkčných overených a osvedčených opatrení, o ktorých už v tomto pléne bola reč, ale pre úspech si ich môžeme niekedy opäť zopakovať.
No a keď si spomínal toho veľkého bieleho koňa, tak ja dúfam, že je aspoň elektrifikovaný, že nie je dieselový. (Smiech v sále.)
Ďakujem.

Ďakujem ti, Ondrej, za tvoj skvelý prejav, naozaj, ako už aj viacerí predo mnou povedali, teba je úplná radosť počúvať.
A som aj rada, že si vo svojom príspevku znova upozornil na ten problém zneužívania a nadužívania skrátených legislatívnych konaní, naozaj za tieto dva mesiace sme tu mali už, myslím, 80 % zákonov predložených v skrátenom legislatívnom konaní, ako aj tento, čo by sa nemalo stávať. Preto si znova dovolím citovať z nálezu Ústavného súdu, ktorý vlastne sa týka práve skráteného legislatívneho konania, kde teda Ústavný súd nám povedal, že Národná rada je pri výkone svojich kompetencií viazaná ústavou, čo platí aj pre proces prerokovania a schvaľovania zákonov. Ak sa Národná rada domnieva, že podmienky na skrátené legislatívne konanie sú nenáležité, môže zmeniť príslušné ustanovenia zákona o rokovacom poriadku, nemôže ich však svojvoľne porušovať. Aby bola splnená podmienka existencie mimoriadnej okolnosti, ktorá musí nastať náhle, nečakane a s tým, že sa na ňu nebolo možné pripraviť. Splnenie tejto mimoriadnej okolnosti musí byť taktiež náležite odôvodnené, a to reálnosťou ohrozenia, jeho bezprostrednosťou a konkrétnosťou.
Všetci, čo sa tu už dva dni bavíme vlastne o tomto zákone, ktorý sa týka konsolidačných opatrení, asi budeme súhlasiť, teda všetci myslím v opozícii, že teda rozhodne toto neboli podmienky, na ktoré sa nedalo pripraviť a že všetky tieto opatrenia, ktoré boli a sú teda prezentované v tomto zákone a ktoré neustále a neúnavne kritizujeme a budeme kritizovať ďalej, boli také, na ktoré sa dalo pripraviť a ktoré mali prejsť tou náležitou verejnou diskusiou, čo by možno aj v takom širšom rozmedzí bolo bývalo malo dopad na to, čo si tiež spomenul, že nám množstvo perspektívnych, kreatívnych ľudí odtiaľto odchádza.
Ďakujem.

Pán Prostredník nezostal nič dlžný svojej povesti skvelého rečníka. Fakt zbožňujem tie jeho príspevky a to si robím teda také alibi, že tento raz by som trochu polemizovala s tým, s tou interpretáciou toho výroku.
Ondrej hovorí, že výrok priatelia, ideme do pekla na veľkom bielom koni sa týka konsolidácie verejných financií. Ja som to vždy vnímala hneď, keď to teda vyriekol, úplne v širšom kontexte, ja som to vnímala ako spoločenské peklo, kde nikto nikomu neverí, kde sú rozbité vzťahy, a o to predsa teda ide.
Ja nie som proti tomu, aby Robert so svo... Robert Fico so svojimi priateľmi išiel smerom, ktorý si vybral.
Trochu mi je ľúto toho dopravného prostriedku, to je teda fakt, ale ja rozhodne a myslím, že ani moji priatelia by do tohoto priestoru nechceli smerovať a budeme sa snažiť, aby spoločnosť ostala mimo pekla, a ten, kto tam chce ísť, nech sa páči. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, keď do pekla, tak na veľkom bielom koni. Keď premiér Fico na niektorej z tlačoviek krátko po voľbách povedal túto ľudovú múdrosť, tak mnohí hádali, že čo tým asi tak myslí, keď hovorí túto vec.
Mne je dnes jasné, že tým myslel prístup jeho a jeho vlády k ozdravovaniu verejných financií. Návrh zákona, ktorý tu teraz prerokúvame nie je ničím iným, ako divokou jazdou nezodpovedného rozhadzovačného človeka. Podľa mňa takýto návrh dokážu pripraviť len ľudia, ktorí nemajú nádej, ktorí si uvedomujú svoj blízky koniec, a preto sú ochotní vyhodiť všetko, čo majú, len nech je ten koniec príjemný, nech je veľkolepý. Veď čo, aká budúcnosť?! Budúcnosť podľa nich asi neexistuje.
Pre mňa je tento návrh vyjadrením beznádeje a bezradnosti, a to na jednej strane takéhoto rozkladu a na druhej strane je vyjadrením nezodpovednosti a neschopnosti prísť s nosnými riešeniami pre budúcnosť.
Dosť mi to pripomína apokalyptických jazdcov. Iste poznáte tie príbehy. Apokalyptika bola v antike životným postojom, ktorý hlásal blízky koniec všetkého. Niektorí na to reagovali tak, že podľa nich už nič nemalo zmysel, ani rešpektovanie práva, ani morálky, ani pridŕžania sa pravdy. A znamenalo to rozklad ich spoločenstiev. Iní, naopak, za ohlasovaným koncom všetkého, chceli vidieť novú budúcnosť a na tú sa pripravovali. Zodpovedne. A práve tieto skupiny sa stali nositeľmi prosperity a nových civilizačných impulzov. Súčasná koalícia samú seba zaradila do tej prvej skupiny a nás berie na túto svoju apokalyptickú divokú jazdu ako rukojemníkov. Ale chcem povedať, nebojte sa. My vydržíme a po tejto apokalypse Slovensko posunieme do lepšej budúcnosti.
Ako teda zlepšiť stav verejných financií? To je otázka, na ktorú má odpovedať tento návrh zákona, ktorý práve prerokúvame. Ale riešenia, ktoré návrh ponúka, posúdili už mnohí odborníci na verejné financie a ich hodnotenia teda naozaj nie sú lichotivé. Ak by vláda mala odvahu a nezneužila skrátené legislatívne konanie pre takýto dôležitý zákon, musela by sa naozaj vážne zaberať týmito kritickými pripomienkami. Nie je tomu tak. Svedčí to o arogancii tejto vládnej koalície.
Najvážnejšou výhradou voči predkladanému návrhu zákona je podľa mňa to, že tento zákon financie neozdravuje. Robí iba presuny, ktorými rieši momentálnu situáciu a zásadným spôsobom ohrozuje budúcnosť. Toto nie je konsolidácia verejných financií. Je to okrádanie budúcich generácií, teda mladých ľudí a detí. Naozaj neviem, či je také ťažké pochopiť, že verejné financie dokážeme ozdraviť len vtedy, keď pre tvorbu hodnôt dokážeme získať mladých ľudí predovšetkým. Táto vláda pritom robí všetko pre to, aby mladých ľudí zo Slovenska vyháňala.
Politici tejto vládnej koalície radi hovoria o zdravom rozume alebo o sedliackom rozume, ukazuje sa však, že práve v takom kľúčovom návrhu zákona, akým je konsolidácia verejných financií, sa sedliackym rozumom neriadia. Riadia sa krátkozrakosťou. Naozaj sa riadia tým rozpustilým, nezodpovedným a frajerským heslom premiéra Fica - keď už máme ísť do pekla, tak na veľkom bielom koni. Je to návrh, ktorý úmyselne nechce vidieť budúcnosť. Je to návrh ľudí, ktorí si uvedomujú, že sami žiadnu budúcnosť už nemajú. Je to návrh, ktorý je motivovaný zúfalstvom a bezvýchodiskovosťou.
Ale do tohto nás, dámy a páni zo SMER-u, HLAS-u a SNS, neťahajte! Ja a moje kolegyne a kolegovia z PS sa určite nepodpíšeme pod toto vaše zúfalstvo. Nie. Darmo sme, nie darmo sme v našej volebnej kampani hovorili o budúcnosti. Je to téma, na ktorej nám veľmi záleží. Nepatríme k ľuďom, ktorí sa chcú pridať k tejto šialenej jazde tejto vlády v ústrety koncu bez perspektívy budúcnosti, preto hovoríme o skutočných konsolidačných opatreniach.
Už druhý deň so všetkou trpezlivosťou kolegyne a kolegovia z opozície hovoria o potrebe adresných, presne cielených sociálnych opatrení, o potrebe investícií do energetickej úspornosti budov, o potrebe investícií do zdravotnej starostlivosti vrátane starostlivosti o duševné zdravie, o potrebe zlepšiť situáciu v oblasti ľudských práv vrátane rešpektovania práv LGBTI ľudí. To všetko preto, aby mladí ľudia na Slovensku dokázali vidieť svoju budúcnosť, aby sme ich získali pre budúcnosť tejto krajiny, aby tu zostali a tvorili hodnoty, aby sme dosiahli konsolidáciu verejných financií bez okrádania mladých, musíme vybudovať efektívny a spravodlivý systém, ktorý podporuje inkluzívny rast. To znamená tiež, že musíme efektívne postupovať proti korupcii a nie rušiť Úrad špeciálnej prokuratúry alebo obmedzovať ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, teda zložky, ktoré bojujú proti korupcii.
Musíme zabezpečiť transparentnosť a spravodlivosť vo verejnom priestore. Len tak dokážeme obnoviť dôveru mladých ľudí v tento štát. Len tak ich dokážeme získať pre to, aby tu zostali a tvorili hodnoty. Len tak dokážeme konsolidovať verejné financie, keď pre tieto náročné a áno, nepopulárne opatrenia dokážeme získať dôveru mladých ľudí.
A tak teda tá otázka pre mňa – keď do pekla, tak na peknom bielom koni – určite nie. Keď konsolidácia, tak taká, ktorá počíta s budúcnosťou.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, veľmi pekne vám ďakujem za všetky vaše reakcie. Som veľmi rada, že môj príspevok vás doslova otužil, len vo faktických poznámkach sme za pár minút dokázali odborne a slušne poukázať na viacero veľmi dôležitých tém, a síce školstvo, kvalita vzdelávania, chudoba, napríklad tá energetická, no nielen. Konkurencieschopnosť, odchod a mohla by som povedať doslova útek ľudí do zahraničia, či už kvôli štúdiu, alebo kvôli práci, a hlavne nevôľa týchto ľudí vrátiť sa na Slovensko, ale aj napríklad sociálnej súdržnosti spoločnosti alebo generácií.
Mohli sme hovoriť o ďalších, napr. o kultúre, o podpore podnikateľstva, ale aj zlepšení podmienok pracujúcich ľudí, na ktorých sa často, povedala by som aj vždy, zabúda. Často tu nechápem, prečo sa veci nedajú, a teraz je opäť ten moment, kedy nechápem, prečo tieto veci vláda nerieši.
Hovorila som, že sú skúsenosti a skúsenosti. A keďže tu posledné dni často počujem slovo sociálna demokracia, tak nedá mi doplniť aj, že je sociálna demokracia takého európskeho typu a sociálna demokracia, ktorú vraj tu máme u nás. No nie je to to isté. A veľmi, skutočne veľmi úprimne sa chcem ospravedlniť kolegom a kolegyniam z KDH, že som opomenula ich odborníkov a odborníčky a, naopak, som spomenula teda kolegov a kolegyne z SaS, ale bola to len taká referencia na to, že vlastne tu vystupovali ráno zdravotníci, ale ja si vás, samozrejme, veľmi vážim a rešpektujem a dúfam, že takú dobrú spoluprácu, akú máme pri protestoch, budeme mať aj tu v pléne NR SR.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)