Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážené, vážení páni ministri, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte aj mne vystúpiť k tomuto novému ministerstvu, Tiposu Slovenskej republiky, ktoré sa teda ide zakladať. Je to druhé ministerstvo ináč, ktoré nemá žiadne dopady na rozpočet. To prvé je ministerstvo mágie, ak ste Harryho Pottera niekto sledovali, tak ste v obraze.
Moje vystúpenie v tejto rozprave o novom ministerstve Tiposu začnem výrokom z 21. septembra tohto roku, citujem: "Šport má dostatok regulačných nástrojov na to, aby nebolo potrebné vytvárať samostatné ministerstvo. Vhodnejšie je posilniť pozíciu pre štátneho tajomníka pre šport cez kompetenčný zákon a zabezpečiť jeho pravidelnú účasť na zasadnutí vlády Slovenskej republiky. Taktiež je potrebné personálne posilniť sekciu športu na ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a vytvoriť efektívny analytický útvar."
Dámy a páni, verte či nie, ide o stanovisko strany SMER – SSD prezentované deväť dní pred tohtoročnými parlamentnými voľbami na konferencii Šport a spoločnosť, ktorej sa zúčastnili vrcholní predstavitelia športového hnutia na Slovensku vrátane zástupcov jednotlivých športových zväzov a asociácií. Organizátori tejto konferencie pozvali len deväť dní pred parlamentnými voľbami, tak ako sa patrí a sluší, zástupcov politických strán, aby odprezentovali svoj zaiste ctihodný zámer, ako budú postupovať v rámci športovej politiky v prípade, že sa dostanú k moci, teda do vlády. Najsilnejšia vládna strana teda v prítomnosti tzv. najväčších hráčov v slovenskom športe verejne a úplne nahlas, tak ako sa to opäť patrí, deklarovala nezmyselnosť a neefektívnosť nového ministerstva.
A môžem a budem pokračovať. Na tej istej konferencii bola účastná prostredníctvom svojho zástupcu, ako si dobre pamätáme a pamätáte, aj druhá najsilnejšia vládna strana HLAS – SD. Myslíte si, že zriadenie samostatného ministerstva športu bola jej ideou či navrhovaným riešením? Nie, nebola. Strana HLAS – SD deklarovala svoj názor v tejto téme nasledovne, opäť citujem: "Je potrebný ústredný orgán štátnej správy pod gesciou premiéra," podčiarkujem, "ktorým by bola národná agentúra pre šport, nakoľko šport potrebuje samostatné riadenie a riešenie."
Len pre ozrejmenie uvádzam, že ide o kompetenčné riešenie, ktoré bolo zavedené už aj v Českej republike, kde funguje takzvaná alebo takzvaný Národní sportovní agentura ČR, ktorá je najvyšším orgánom v rámci štátnej správy, ktorý financuje šport v Českej republike, avšak nie jediným financujúcim. Pri financovaní športu v Českej republike sú významné obce aj kraje, v neposlednom rade podnikateľský sektor a, samozrejme, veľmi významná a dôležitá je, je spoluúčasť tých najdôležitejších v tomto smere, pokiaľ sa bavíme o mládeži, to znamená rodičov. Národní sportovní agentura ČR je v gescii predsedu vlády ČR, prostredníctvom neho aj predkladá zákony na vládu, pričom jej orgánmi sú aj národní rozhodčí soud pro sport a takzvaný antidopingový výbor.
Prečo sa teda navrhuje zriadenie samostatného ministerstva, keď predstavitelia dvoch najsilnejších, opakujem, dvoch najsilnejších koaličných strán ešte tesne pred voľbami, pár hodín, doslova pár desiatok hodín pred voľbami ani len neuvažovali, a dokonca to označovali za nesystémové riešenie? Lebo Andrej Danko si ako podmienku vstupu do vlády okrem iného vytrucoval aj túto svoju trafiku. Svoje vlastné ministerstvo Tiposu alebo, s trochou nadsázky, svoj vlastný kapitanát. Ale keď som už citoval aj vyjadrenia dvoch ďalších koaličných strán, pôjdem ďalej a zacitujem aj stanovisko SNS, ktorú na predmetnej konferencii zastupoval sám pán predseda Andrej Danko, okrem už teda medializovaného konštatovania, že bol pri tom, keď sa hviezda Manchestru United Marcus Rashford učil jesť bryndzové halušky, tak povedal na konferencii aj toto, opäť citujem: "Zriadenie ministerstva športu a cestovného ruchu bude podmienkou vstupu SNS do vlády. V prípade, že SNS vstúpi po voľbách do koalície, nepodpíše koaličnú zmluvu skôr, než nevyslovia súhlas s kapitolou o športe zástupcovia Slovenského športového a olympijského výboru, Slovenského futbalového zväzu a Slovenského zväzu ľadového hokeja."
Pýtam sa: máme dnes toto podpísané? Slovenský futbalový zväz, Slovenský zväz ľadového hokeja, Slovenský športový a olympijský výbor. Pretože ak nemáme, tak opäť raz usvedčujeme Andreja Danka z klamstva.
Dodával alebo dodal, že ak k 1. 1. 2024 nebude vo Fonde na podporu športu minimálne 75 miliónov eur, SNS nepôjde do vlády. Bodka. Konštruktívne, všakže? Človek by očakával, že aj keď si stanovili takéto ultimatívne podmienky, tak svoj zámer zriadiť samostatné ministerstvo podložili relevantnými, skutočnými dátami, nebodaj finančnými analýzami či vyhodnotením personálnej, infraštruktúrnej či finančnej zaťaženosti zriadenia nového ministerstva. To by sme však, samozrejme, veľa chceli. Evidentne na tom netrvali ani ich koaliční partneri, ktorí si uvedomili a veľmi rýchlo si spočítali, že SNS nevyhnutne potrebuje k vytvoreniu vlády a presadeniu svojich priorít, ktorým je nepochybne ich schválenie promafiánskeho balíčka, o ktorom tu budeme ešte, ešte veľa rokovať, niekedy na jar podľa priebehu, ktorý teda pozorujem. Preto SMER a HLAS veľmi rýchlo zabudli na výsledky svojich analýz o nesystémovosti zriaďovania nového ministerstva, ale s radosťou túto malú kostičku podhodili Andrejovi Dankovi, ktorý neváhal a teda sa po nej verne, verne vrhol. Ako inak nazvať nasledovné kroky, ktoré sa niektoré potichu, niektoré aj trochu hlasnejšie už stihli udiať?
Keď si pozorne prečítame vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, zistíme, že práve zmenou a doplnením tých niektorých zákonov, ktoré zostávajú tak trochu v tieni zriaďovania nového ministerstva, sa ukrýva zrejmý skutočný zámer a záujem SNS a Andreja Danka. V čl. XVI. vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 30/2019 o hazardných hrách, sa totiž uvádza nasledovné: "Od 1. januára 2024 prechádza zakladateľská funkcia k národnej lotériovej spoločnosti a správa akcií národnej lotériovej spoločnosti vo vlastníctve Slovenskej republiky z ministerstva financií na Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky." Takže ako tu už bolo neraz povedané aj dnes, aj v uplynulých dňoch popri ministerstve SNS sa Andrej Danko teda neštíti potichu ovládnuť aj Tipos.
A že nezaháľajú, to ste si už asi aj v médiách mnohí postrehli, napríklad novým predsedom Dozornej rady Tiposu sa stal bývalý futbalový reprezentant Róbert Vittek, teda pri všetkej úcte k futbalovým kvalitám a kariére pána Vitteka, jeho odborná vybavenosť pre výkon predsedu dozornej rady štátnej lotériovej spoločnosti je prinajmenšom dosť diskutabilná. Predsa len úlohou predsedu dozornej rady a dozornej rady samotnej je kontrolovať, chrániť a brániť hospodárenie Tiposu. A ako vieme, Róbert Vittek nikdy nebol obrancom.
Poďme teda ďalej, a to na ďalšiu inštitúciu, ktorú sa chystá SNS a Andrej Danko ovládnuť. Ide o Fond na podporu športu, ktorý je verejnoprávnou inštitúciou zabezpečujúcou podporu a rozvoj športu, ktorá vznikla na základe zákona č. 310/2019, a jeho hlavným poslaním je vytváranie priaznivých podmienok na rozvoj športu v Slovenskej republike. Fond poskytuje finančné prostriedky formou príspevkov na projekty, podpory športu, monitoruje podporné projekty, podieľa sa na propagácii športu v Slovenskej republike, uskutočňuje vzdelávacie aktivity, metodicko-poradenskú činnosť v oblasti športu a v neposlednom rade spolupracuje s medzinárodnými organizáciami a zahraničnými inštitúciami, ktoré pôsobia v oblasti športu. Len v roku 2022 bola cez fond pre podporu športu financovaná športová infraštruktúra národného významu, výstavba, rekonštrukcia a modernizácia športovej infraštruktúry v celkovej hodnote vyše 30 miliónov eur. V rámci Fondu na podporu športu boli nastavené na slovenské pomery, treba podotknúť a ľudsky priznať, naozaj že vzácne transparentné procesy s jasne definovanou organizačnou štruktúrou, jasne definovanými transparentnými kritériami na prerozdelenie finančných prostriedkov.
Že to znie výborne? Pre nás teda možno, ale pre vládnu koalíciu zjavne nie, pretože, ako iste vieme, jedným z prvých personálnych opatrení novej vlády v oblasti športu bolo odvolanie práve predsedu pána Ladislava Križana z postu predsedu správnej rady Fondu na podporu športu. A ako inak, ako sa už ukázalo viackrát, takzvane na hulváta, minister, veľmi ma to mrzí, ale minister Drucker ho odvolal bez toho, aby sa s pánom Križanom čo i len raz normálne osobne, osobne stretol, a jeho odvolanie mu zaslal listom. Žiadne odôvodnenie, žiadne poďakovanie nebodaj, žiadna tak často sľubovaná nová politická kultúra. K pánovi Križanovi len v krátkosti toľko, že ide o v športových kruhoch naozaj rešpektovaného právnika, podieľajúceho sa v minulosti napríklad aj na tvorbe zákona o športe a majúceho povesť naozaj férového človeka, vyznávajúceho čo najväčšiu mieru transparentnosti.
Bývalý štátny tajomník pre šport Ivan Husár v súvislosti s odvolaním pána Križana okrem iného uviedol nasledovné výstižné slová, citujem: "Laco Križan bol absolútny zástanca verejnoprávnosti inštitúcie, v ktorej bude mať prednosť verejný záujem pred záujmom osobným. Počas jeho mandátu som mal spánok pokojný," povedal pán Husár. Samozrejme, každému je jasné, že takýto človek nemohol ostať pri hodnotovom nastavení súčasnej vlády ani len o sekundu dlhšie.
Budeme teda s veľkým očakávaním sledovať, kto sa stane jeho nástupcom alebo nástupkyňou a aké ďalšie nielen personálne zmeny vo Fonde na podporu športu nastanú aj preto, že podľa vyjadrení SNS a Andreja Danka by mali peniaze zo štátu – okrem iného úplne náhodou aj, aj z Tiposu – tiecť do športu práve cez Fond na podporu športu.
My z Progresívneho Slovenska budeme veľmi pozorne sledovať, či tento tok nebude náhodou, veľkou náhodou narážať na umelo vytvorené hrádze, kaskády či odtekať do odvodňovacích kanálov.
Koncom môjho vystúpenia by som ešte chcel spomenúť deklaráciu slovenského športu 2023, ktorá bola skoncipovaná v priebehu tohto roka Slovenským olympijským a športovým výborom Slovenskej republiky v spolupráci so Slovenským futbalovým zväzom, ku ktorej sa pripojilo viac ako 12-tisíc ľudí z odbornej, ale aj laickej verejnosti. V tejto deklarácii sa okrem iného píše, že jej tvorcovia a signatári žiadajú upraviť kompetenčné zaradenie športu v rámci systému najvyšších exekutívnych orgánov štátu tak, aby sa potvrdil a zvýraznil jeho univerzálny charakter, pričom šport nemá byť nechceným príveskom nejakého rezortu, má byť spravovaný orgánom, pre ktorý bude jednou z najhlavnejších priorít a to aj hlavne kvôli tomu, že sa bavíme o mládeži, o deťoch.
Zároveň je však v deklarácii uvedené, že je nevyhnutné, aby zástupcovia športového hnutia boli od samého začiatku pri príprave akejkoľvek legislatívy týkajúcej sa športu, obzvlášť pri strategickej, ktorá presahuje trvanie jedného volebného obdobia. Títo zástupcovia športového hnutia tu dnes vôbec nie sú. My ich úplne obchádzame. Nehovorím teraz o tom, že vôbec nepozeráme na ďalšie volebné obdobia, ktoré bezpochyby nás čakajú. Pozeráme len na to, čo bude dnes, vôbec sa nepozeráme na to, čo bude zajtra. Neuveriteľné!
V deklarácii je zdôraznené, že legislatíva musí vychádzať z reálnych dát. Opäť žiadne nie sú. Je výsmechom, že je tam napísané, že to nemá vplyv, ako som už hovoril, to je tiež neuveriteľné, teda reálne dáta a ich zhodnotenie sme doteraz prakticky nevideli. Nie je tu nikto, kto by nám ich chcel ukázať alebo povedať, čím legitimizuje to, že vlastne netušia a nevedia, čo činia. Sme len svedkami mocenského ovládnutia oblasti športu zo strany Slovenskej národnej strany a bez ohľadu na s tým spojené výdavky či hospodárnosť, o absencii transparentných procesov ani nehovoriac, na tie už vládny koaličný valec úplne, úplne rezignoval a ani sa nesnaží aspoň v dôvodových správach predstierať, že to myslí vážne.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne vám všetkým, kolegyne a kolegovia, za aj podporu môjho príspevku, ale takisto aj za vaše miestami veľmi trefné, miestami vtipné, ale v prvom rade vecné príspevky. Ja by som veľmi ocenila, keby takto vecne vedeli diskutovať aj tu prítomní páni ministri, ktorí tu sedia, namiesto toho, aby si ťukali do telefónov alebo smalltalkovali so svojimi straníckymi kolegami alebo aktuálne teraz sami so sebou. Myslím si, že by sme ocenili, keby reagovali na to, o čom sa tu rozprávame.
Ale ja budem teda pre krátkosť času reagovať najmä na tú tému tej morálky, lebo hej, asi aj ja som sa zaradila na tú stranu tej idealistky ako ty, Ondrej, a dokonca mám napísané skoro to isté v reakcii, čo si spomenul, že čím to je, že teda tá politická kultúra na Slovensku je úplne iná ako, ako aktuálne aj v iných, iných, v množstve demokratických krajín, že teda morálka a pozitívny príklad ako keby bol iba nejaký imaginárny názov, a pritom v iných krajinách je to realitou. Je to realitou, že keď niekto zlyhá charakterovo, tak skrátka odstúpi. U nás je to ako keby trápne to urobiť. A čím to je? Myslím si, že to je pretrvávajúcou kultúrou "našich ľudí" a takisto pretrvávajúcou nadradenosťou ľudí, ktorí majú moc a myslia si, že keď ju teraz mám, tak môžem všetko.
Ja som asi bola naivná, keď som hovorila o tej morálke a citovala tie citáty a dúfala som, že sa možno, keď budú počuť naši vládni predstavitelia tieto príklady, že sa možno aspoň niečo v nich pohne, ale, samozrejme, že asi som naozaj naivná. Ale verím, že minimálne niečo sa pohne v ľuďoch, ktorí možno pozerajú alebo počúvajú túto rozpravu, a už týchto ľudí viac voliť nebudú.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Simona, ďakujem, myslím si, že svojím vystúpením, keď si na začiatku hovorila o politike a morálke, si tu tak nejak rozdelila tých kolegov, kolegyne, ktorí dávajú faktické poznámky, a je tu skupina nejakých takých, by som povedal, pragmatikov, ktorí hovoria, že sa držia pri zemi, a potom sú tu morálni idealisti, no. A ja sa v tomto svojom vystúpení zaradím medzi tých ľudí, ktorí chcú hovoriť o ideáloch. Myslím si, že ideály sú veľmi dôležité a je dobré, že tu zaznievajú tie ideály, lebo ideály nás pozdvihujú, inšpirujú, posúvajú nás ďalej.
Ja si kladiem otázku, že prečo vlastne je politická kultúra v našich podmienkach na Slovensku taká, aká je, ja by som ju nazval, že je to klanová politická kultúra. Teda ak niekto z daného politického klanu má problém, urobí niečo, čo si ty v tých svojich príkladoch uviedla, v iných krajinách znamená odstúpenie, tak títo ľudia ho obhajujú. Urobia všetko pre to, aby, aby ho teda premaľovali, okrášlili a tak ďalej na verejnosti, zatiaľ čo v tých fungujúcich demokraciách to funguje úplne naopak, že tam je to vlastne to spoločenstvo, z ktorého ten politik vzišiel, to si aj v tom jednom príklade povedala, že, že tí, tí moji voliči si zaslúžia lepšie, teda ak má ten človek nejaký problém, tak, tak je to vlastne to jeho spoločenstvo, ktoré, pre ktorým sa on zodpovedá a ktorému nechce robiť hanbu. Tak si kladiem otázku, prečo to je tak. Kto u nás vlastne zlyhal? Školstvo? Cirkvi? Kto zlyhal, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No to, kolegovia, kolegyne, už tretí návrh zákona sa javí, že smeruje k sanovaniu postavenia pána Gašpara nejako, v nejakej forme. Všetci sa tu síce nad tým čudujeme, no ale tam to proste, tam to smeruje, veď on to aj v niekoľkých debatách povedal, že voči nemu sa nezákonne konalo, tak musí sa zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, trestné sadzby sa musia upraviť, lebo on si to zažil nezákonne. No len obvinení voči nemu pribúda, vo veci, kedy bolo voči nemu konané nezákonne, to systém napravil aj došlo k náležitej, k zjednaniu náležitej nápravy, tak ja teda nerozumiem, v čom je problém. Lebo systém evidentne funguje, aj pán Gašpar je toho príkladom, že funguje, a mne sa nechce veriť, že pán Gašpar je tak dôležitá osoba pre niekoho, aby tu trištvrte štátu spriadalo nejaký komplot naňho, že to všetko, čo sa o ňom hovorí a čo sa vyšetruje, je nejak vymyslené, lebo ako prečo by bol pán Gašpar taký dôležitý? Toto už je tretí zákon, ktorý sa ho snaží udržať nejak, v nejakých medziach bezpečia, a to už začína byť minimálne zvláštne. (Reakcia z pléna.)
Páni, je to zvláštne, naozaj je to zvláštne, že jedna osoba je tak dôležitá, a teraz sa môžme pýtať, že prečo je tak dôležitá, asi veľa vie, ale prečo by bola dôležitá pre všetkých ostatných v tomto štáte, aby si vymýšľali všetky tieto veci a my sme tu potom museli rušiť 20 rokov fungujúci úrad? Ja neviem, ale tak toto akože snáď nechcete nikomu nahovoriť, že tomuto niekto naozaj uverí. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Áno, Simona Petrík, pani, veľmi podrobne sa vyjadrovala ku všetkému súvisiacemu s týmto prerokovávaným zákonom, skoro ku každému odstavcu by som mohol dať faktickú poznámku, aj som sa snažil prispôsobovať svoje myslenie, že ku ktorému odstavcu, až nakoniec mi ostala tá tajná služba. Slovenská informačná služba. Keď som sa dozvedel, že sa ide meniť jej postavenie v našom právnom systéme na ústredný orgán štátnej správy, tak som začal rozmýšľať nad tým že prečo. Vysvitlo, zistil som, že nemá to žiadny základný, zákonný, ústavný, žiadny dôvod. Potom sa tu hovorilo, že to je kvôli pánovi Gašparovi, tak ja, jednoducho ja nechcem veriť, že táto koalícia by naozaj bola schopná toto robiť kvôli pánovi, kvôli pánovi Gašparovi, lebo v podstate všetky, všetky kroky, ktoré sa tu robia, vlastne by mali znemožniť to, aby pán Gašpar bol ešte niekedy obvinený, čiže tá hrozba, že sa vráti do poslaneckých lavíc kvôli tomu, aby sa vyhol nejakému väzneniu, tak tu nepripadá do úvahy, alebo teda vyzerá to tak, že sa tomu bude brániť, brzdiť. Neviem prísť na to že prečo. Tak som si myslel, že v tom zdôvodnení by to bolo napísané, lenže v tom zdôvodnení neni napísané nič, čo by to odôvodňovalo, že prečo má byť Slovenská informačná služba ústredným orgánom štátnej správy. Tak dúfam, že možno do konca tejto rozpravy niekto z tej koalície predstúpi a vysvetlí, lebo dovtedy tu budeme pripomínať všetky tieto ťahy v rozpore s legislatívou, kým nám to tu niekto nevysvetlí, lebo, lebo to potrebujeme mať vysvetlené aj občania to potre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vďaka, pán, pán predsedajúci, a vďaka takisto kolegyni Simone Petrík za tie slová. Správne nám pripomenula tú chýbajúcu doložku o vyčíslení vplyvov, téma, o ktorej sa dnes vyslovilo už viacej ľudí vrátane poslanca Dostála a iných, ale dovoľte mi sa pri nej zastaviť na pár sekundách jednou spomienkou na koniec minulého volebného obdobia. Vtedy sa nám ku koncu toho minulého volebného rozmohol taký nešvár, ono sa to stáva každé štyri roky, že sa tu zrazu objavilo strašne veľké množstvo poslaneckých návrhov zákonov za, predpokladám, že stámilióny, možno miliardy, vlastne nikto presne nevieme, pretože to, čo mali skoro všetky spoločné, že doložka vplyvov v zmysle vyčíslenia ich finančných nákladov bola buď absolútne chýbajúca, proste nič tam nebolo, prípadne bola len symbolická, či priam zneužitá na politické slogany. No, inými slovami, nedočítali ste sa priamo z tých návrhov od poslancov vôbec nič. Môj kolega Štefan Kišš mal vtedy nápad, že zaveďme, aj sme to navrhli formou návrhu zákona, že by parlament vyrábal tie doložky vplyvov vrátane tých finančných nákladov a že by sa zriadil v rámci Parlamentného inštitútu aj vlastný inštitút na preratávanie tých nákladov, čo, mimochodom, nie je nezvyčajné riešenie, niečo podobného majú aj britské či americké parlamenty, takže by sme len kopírovali niečo ako best practice. Ani vo sne, ani vo sne nám vtedy so Štefanom Kiššom nenapadlo, že by sme potrebovali generovať doložku vplyvov a písať o parlamente aj pre vládne návrhy zákonov. Také tu nebolo ani vtedy, koncom toho volebného obdobia, že prichádzajú vládne návrhy zákonov, ktoré buď nemajú ani len, že nemajú vyčíslené alebo nedôsledne vyčíslené náklady, prípadne v prípade, ako v prípade tohto, ani sa nepokúšajú a tvária sa, že náklady žiadne nebudú. Musím pripo... priznať, že v tomto fantázia a kreativita navrhovateľov predčila aj naše očakávania spred toho zhruba roka. V tomto zmysle vám, poslanci vládnej koalície, gratulujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Simona, ďakujem za tvoje upriamenie sa na morálku v úvode tvojej rozpravy. Od predstaviteľov vlády a koaličných predstaviteľov dostávame sústavne odkazy cez médiá miesto toho, aby navrhovatelia v pléne vysvetlili a odôvodnili tento zákon, aby reagovali na nedostatky, ktoré návrh zákona neodškriepiteľne obsahuje.
Ale aby som sa dostala k odkazom, ktoré dostávame, napríklad predseda vlády pán Fico opozíciu označil za naivné deti. Ak naivitou je nazývaná viera v právo, spravodlivosť a demokratické princípy parlamentarizmu, tak áno, naivne veríme, že takto má fungovať demokratická krajina. Ale myslím si, že je to len zbožné želanie koalície, aby sme boli naivné deti a uverili v ich dobré úmysly, aby sme uverili, že týmto skráteným legislatívnym konaním sa zabezpečí, aby nevznikli veľké hospodárske škody, chránili sa ľudské práva a bezpečnosť. A možno je to tak, ako vravel kolega Štefunko, a toto je len taká celá hmla, aby sme sa zamerali na tie obskúrnosti, ktoré sú napísané v tomto návrhu, a na jeho chýbajúce povinné náležitosti a skutočnosť je ešte horšia.
Rovnako dostávame odkazy, že stále točíme o tom istom. Ak je o tom istom, že upozorňujeme na hrubé porušenie ústavnosti, morálky, tak sa budete musieť s tým zmieriť. Budete sa musieť zmieriť s tým, že toto sú pre nás naozaj dôležité veci a budeme neustále na ne upozorňovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
No, napriek tomu, že táto časť návrhu sa konotuje s osobou pána poslanca Tibora Gašpara, ja by som rada sa vrátila k tomu, čo som povedala, a v duchu konzistentnosti podotkla, že pre mňa toto nie je to meritum problému, pretože keď hovorím, že nemáme reformovať inštitúciu podľa toho, kto tvorí jej personálnu reprezentáciu, tak by sme nemali ani odmietať zmenu nejakého inštitútu alebo jeho kompetencie s ohľadom na to, kto ho bude zastupovať. To, to je proste personálne podmieňovanie pôsobnosti. To, čo by nás možno viac malo na tomto viesť k väčšej debate, je neuvedomenie si, že prečo vlastne z hľadiska teda chápania teórie správneho práva nemôže byť SIS-ka súčasťou ústredného orgánu štátnej správy. Pretože na ústredný orgán štátnej správy sa vzťahujú špecifické kontrolné mechanizmy. Ono to proste musí podliehať, hej, nejakým úplne iným typom konaní, rozhodnutia môžu byť preskúmavané súdom, môže byť vyvodzovaná zodpovednosť za škodu spáchanú orgánom verejnej moci a tak ďalej a tak ďalej. Ako by sme mohli takéto inštitúty uplatňovať vo vzťahu k SIS-ke, ktorej konanie, obsah, postupy podliehajú nejakému utajovaniu? Rozumiete, že ja keby som sa teda chcela uchádzať o previerku na bezpeč... na Národnom bezpečnostnom úrade, tak materiály, ktoré tam poskytne SIS-ka, ja by som teda akože, byť SIS-ka teda kontro... byť ústredný orgán, mala právo nejakým spôsobom teda rozporovať, ale faktom je že sa o tých materiáloch ani nikdy nedozviem.
Čiže z povahy vecí, aká je pôsobnosť tohoto orgánu a čo robí, s akými informáciami pracuje, nie je možné a nevykazuje kompatibilitu s ostatným typom orgánov, ktoré radíme k ústredným orgánom štátnej správy. Nemôžme nad nimi vykonávať tento typ kontroly, aký sa vzťahuje na nich.
Ďakujem.

Simona, bolo veľmi sympatické, že pani Kolíková poznamenala, že bude mierne prízemná a v kontexte SIS a pána Gašpara sa bude venovať ústave a ostatným zákonom a nie morálnym aspektom vzťahu politiky a morálky. A ja zase mierne opačne. Lebo naozaj existuje otázka, či medzi morálkou a politikou existuje nejaká harmónia. A ja som presvedčená, že existuje, lebo existujú aj príklady z histórie, príklady veľkých politikov, a dokonca tých najväčších, ktorí sa stali politikmi práve preto, že dokázali skĺbiť nejaké morálne hodnoty s výkonom politiky. A patril tam napríklad Gándhí, Mandela a nakoniec povedzme aj český prezident Václav Havel. A rozhodne neočakávam, že morálny apel smerovaný k Tiborovi Gašparovi by fungoval natoľko, aby sa vzdal svojich ambícií a nádeje na úplnú beztrestnosť. Ja si myslím, že nikto sa nenádejá, že Tibor Gašpar bude konať ako Gándhí. Ďakujem.

Ďakujem, Simona, za tvoj príspevok a hlavne za tvoj rešerš o tom, ako by mala vyzerať politická kultúra a politická zodpovednosť v dospelej demokracii, veľmi som si to užil. A áno, táto vláda sľubovala novú politickú kultúru a medzičasom sme teda svedkami rôznych neodborných politických nominácii, pochybných personálnych rošád, viď Štefan Kuffa napríklad, ktorý bol teda najskôr na kultúre, ale potom vieme, čo sa stalo, a presťahovali ho na enviro aj napriek tomu, že má mizernú históriu v ochrane prírody, a navyše je nominantom SNS, kde teda ochrana prírody je to posledné, na čo tam myslia a nad čím rozmýšľajú, prípadne meditujú, tak je druhým štátnym tajomníkom ministerstva životného prostredia. Štefan Kuffa so svojím synom Filipom, prvým štátnym tajomníkom ministerstva životného prostredia, sú trestne stíhaní v prípade medializovanej známej potýčky s kežmarským farmárom, to iba tak pripomínam k tej novej politickej kultúre, o ktorej najradšej a najčastejšie rozpráva, paradoxne, minister životného prostredia, veď to dáva zmysel, nie?
No a, dámy a páni, ja vám dám také malé odporúčanie, akože keby ste sa chceli trošku vzpružiť pre krátku chvíľu, tak vám odporúčam, nájdite si na stránke ministerstva životného prostredia organizačnú štruktúru, to vám je veľká zábava. Lebo Filip Kuffa má ako štátny tajomník v agende pod sebou deväť národných parkov plus samostatnú organizáciu Štátna ochrana prírody, plus dve rezortné sekcie, čiže osem rôznych odborov, a hádajte, že koľko rezortných organizácii má pod sebou Štefan Kuffa? Jednu. Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva. Tak hádam bude posvätená každá jaskyňa na Slovensku. A, samozrejme, na túto košatú agendu má štátny tajomník aj vlastný sekretariát, lebo veď opäť to dáva zmysel, nie? A ak bude takto vyzerať hodnota za peniaze aj v prípade nového vznikajúceho ministerstva športu a cestovného ruchu, tak díky.