Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Dnes máme rozpravu k tzv. kompetenčnému zákonu, ktorý nám vláda predložila, a vláda zdôvodňuje to, že predložila tento návrh do skráteného legislatívneho procesu tým, že chce založiť začiatkom nového roka nové ministerstvo športu a cestovného ruchu. Ja verím, že sa stihnem na konci mojej rozpravy trošku viac vyjadriť aj k tomu ministerstvu, ale väčšinu môjho času chcem venovať inej téme, ktorá súvisí s touto novelou napriek tomu, že v dôvodovej správe je úplne okrajová, ale sme presvedčení, že čo sa týka významu tejto novely, tak práve ten čert je schovaný v tých detailoch a tie detaily sú tam oveľa, alebo to, čo sa vláda tvári, že sú detaily, sú tam oveľa dôležitejšie.
Ten hlavný problém s touto novelou je, že ona výrazne oslabuje profesionálnych úradníkov a taký profesionálny prístup k štátnej správe a prináša významnú politizáciu dôležitých, hlavne kontrolných úradov v štátnej správe. A preto si dovolím začiatok mojej rozpravy venovať akoby tej takej stavovskej cti naozaj vysokých a dlhoročných úradníkov v štátnej správe, lebo si myslím, že to je neskutočne dôležitá profesia, neskutočne dôležitá rola v našej spoločnosti, ktorú by sme si mali vážiť a ktorú by sme mali práveže posilňovať a nie oslabovať.
S istou nadsázkou dokonca môžme povedať, že práve kvalitní vysokí úradníci sú istou kostrou demokracie, lebo na tých úradníkoch, na tých dlhoročných kvalitných úradníkoch stoja inštitúcie a na tej demokra... a na tých inštitúciách stojí naša demokracia. Aj my tuto politici, političky, zástupcovia, volení predstavitelia ľudí máme mandát od ľudí, dočasný mandát na určitý čas a áno, za ten čas nesieme plnú zodpovednosť a zodpovedáme sa ľuďom za naše politické rozhodnutia. Ale tí úradníci by mali byť práve tí, ktorí nemajú žiadne stranícke záujmy, ktorí majú dlhoročné skúsenosti, ktorí detailne rozumejú tej problematike, ktorej sa venujú a ktorí nesú v sebe aj istú inštitucionálnu pamäť.
Ja sama som ešte do volieb na, v mojom prípade tri roky bola štátnou úradníčkou na ministerstve školstva a naozaj som tam spoznala špičkových ľudí, ktorí tam pracovali často aj niekoľko desaťročí, ktorí tam boli na pozíciách povedzme generálnych riaditeľov, riaditeliek, a absolútne som obdivovala, dodnes obdivujem vhľad týchto ľudí do tej témy. A mrzí, že táto vláda si ich moc neváži, ale len teraz pred chvíľou sa znovu objavilo v médiách, že tentokrát minister Taraba vymenil nejakých vysokých štátnych úradníkov za stranícke nominácie.
Ale pozor, tu by som chcela zdôrazniť, že tá sila inštitúcií nie je v kvantite úradníkov, to nie je o ich počte a v tomto súhlasím s tým, čo tu zdôrazňoval vo faktickej poznámke bývalý minister Gröhling, že ono to nie je o tom, mať tých úradníkov čo najviac. A tu ma trochu mrzí, že si myslím, že práveže to ministerstvo školstva skôr bude viesť k tomu umelému navyšovaniu toho počtu úradníkov a počty úradníkov iba vytvárajú ďalšiu a ďalšiu byrokraciu, aby sa mali tie papiere teda medzi, medzi jednotlivými odbormi komu posúvať. Tá sila inštitúcií teda neni v počte, ale je v stabilite a je v profesionalite tých štátnych úradníkov. A práve preto by sme ich mali čo najviac chrániť od politických vplyvov a mali by sme im umožňovať, aby robili svoju prácu nezávisle od politických, výmen na politických postoch.
A teda vrátim sa k tomu, že prečo o tomto hovorím práve v súvislosti s kompetenčným zákonom. Je to práve preto, že kompetenčný zákon, ako som spomínala, zďaleka nie je iba o novom ministerstve. On v skrátenom legislatívnom konaní tá novela zasahuje až do 21 rôznych zákonov. A ako to aj včera bolo spomenuté, na zasadnutí gestorského výboru sa ukázalo, že ani len mnohí koaliční poslanci ani nevedeli, že čo všetko sa tam skrýva v tých zákutiach tejto novely a akým spôsobom táto novela politizuje štátnu správu.
Tie zmeny, ktorá novela prináša, sa týkajú Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Štatistického úradu Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a podľa toho, čo už sme mali možnosť nahliadnuť do pozmeňujúceho návrhu, ktorý pravdepodobne predloží tu v pléne koaličný poslanec Michelko, tak aj Protimonopolného úradu Slovenskej republiky.
Ja sa nestihnem detailne vyjadriť všetkým týmto inštitúciám a tým, akým spôsobom prináša táto novela zmeny, ono viaceré tu už odznelo, napríklad práve čo sa týka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, tak to veľmi podrobne za náš klub už včera rozobral kolega Dvořák, ale sú tu akoby dve také kľúčové zmeny, jedna je spôsob menovania a odvolávania predsedov týchto štátnych úradov a druhá sa týka tej možnosti prepájania tej politickej moci a týchto úradov. Čo sa týka toho menovania a odvolávania, tak tam teda pri viacerých úradoch sa výrazne zjednodušuje ten proces menovania a odvolávania, ale zjednodušuje takým spôsobom, že všetku moc dostáva do rúk vláda Slovenskej republiky. To znamená, že tam, kde doteraz aspoň bolo, že vláda navrhne a prezident, prezidentka menuje, tak odteraz už to bude iba vláda. A dokonca napríklad v prípade štatistického úradu sa pridávajú veľmi vágne dôvody, za akých môže vláda odvolať predsedu, predsedu úradu, čo v praxi znamená, že vláda si tam môže dosadiť, koho bude chcieť, a ešte aj keď sa potom vláde ten človek nejakým spôsobom znepáči, alebo náhodou teraz na tej pozícii je niekto, kto sa tej vláde nepáči, tak v podstate s akoukoľvek zámienkou budú vedieť povedať, že si nedostatočne plnil svoje funkcie a budú ho môcť stiahnuť a dosadiť si tam zase niekoho nového.
Najvýraznejšie je to práve pri tom protimonopolnom úrade, kde teda zatiaľ to nie je súčasťou vládnej novely, ale predpokladáme, že to bude súčasťou toho koaličného návrhu, kde súčasný zákon veľmi detailne opisuje, akým spôsobom prebieha to menovanie predsedu úradu. Ono je to taký pomerne dlhý citát právnym jazykom, nebudem ho čítať úplne celý, ale je tam niekoľko tých krokov. Prvý je, že teda vláda musí zverejniť výzvu na prihlásenie kandidátov. A musí to urobiť najneskôr štyri mesiace pred uplynutím funkčného obdobia. Potom teda je možnosť sa prihlasovať. Dokonca musí úrad vlády najmenej v jednom denníku celoštátnej periodickej tlače tento, tento inzerát zverejniť. Návrhy kandidátov môžu predkladať aj, v určenej lehote predkladať aj poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, aj vzdelávacie inštitúcie alebo vedecké ustanovizne. Potom teda vláda vyberie, predloží prezidentovi návrh a prezident vymenuje. A to som teraz naozaj iba skrátila. A celý tento dlhý citát sa v pozmeňovacom návrhu od poslanca Michelka skrátil na nasledujúcu vetu, citujem: „Predsedu úradu vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky." Čiže už žiadne inzeráty, žiadne lehoty, žiadne návrhy poslancov, žiadna povinnosť niečo zverejňovať, nie, vláda sa rozhodne. A teda ono je to problematické pri všetkých týchto kontrolných úradoch, je to problematické pri, keď sa to deje, takáto politizácia pri Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou aj pri štatistickom úrade, ale obzvlášť pri tom protimonopolnom úrade treba upozorniť, že vláda tuto narazí nielen na opozíciu a nielen na nejaké ústavné princípy, ale aj na právo Európskej únie, pretože práve protimonopolný úrad je jeden z tých úradov, kde jeho nezávislosť garantuje aj Európska únia alebo teda je to garantované aj v právnych predpisoch Európskej únie. Čiže vidíme veľmi zásadnú politizáciu a vstupovanie práve do a posilňovanie vplyvu vlády práve pri menovaní týchto, týchto úradov.
A ďalší problém vidíme pri niektorých ďalších inštitúciách a predovšetkým sa to týka Slovenskej informačnej služby, čiže budem hovoriť hlavne o nej, kde tá vetička v tom vládnom návrhu je veľmi nenápadná, že medzi ústredné orgány štátnej správy sa pridávajú aj Slovenská informačná služba a niektoré ďalšie. A znie to možno na prepočutie tak naozaj že, ani sa až tak nečudujem tým koaličným poslancom, že si možno nevšimli, že tam sa niečo deje, no len problém je v tom, že postavenie vedúcich zamestnancov ústredných orgánov štátnej správy upravuje aj ústavný zákon, ktorý hovorí o tom, že v rámci, nemám tu teraz ten presný citát, ale, ale poviem to z hlavy mojimi slovami, v rámci delen... keď sa poslanec, zvolený poslanec, ktorý získal mandát, je menovaný na predsedu ústredného orgánu štátnej správy, tak mu ten mandát nezaniká, iba si ho na čas neuplatňuje. Čo v praxi znamená, že rovnako ako je niekto zvolený a potom ide za ministra a keď prestane byť ministrom, lebo napríklad padne vláda, tak vždy má možnosť sa vrátiť do parlamentu, lebo dostal ten mandát od ľudí a tam sa to aj predpokladá, že medzi parlamentom a vládou sú pravidelne výmeny, tak toto by začalo platiť aj na napríklad Slovenskú informačnú službu. Čiže by to politickým stranám veľmi pekne umožnilo vytvoriť aj z tohto naozaj extrémne dôležitého postu trafiku, kde si politik, stranícky politik, ktorý bol zvolený za určenú politickú stranu, má možnosť ísť robiť, ísť na čelo SIS-ky a keď to z nejakého dôvodu už nebude vhodné, tak, tak sa môže vrátiť do parlamentu a zase mať tú ochranu, ktorú majú poslanci, poslanci v parlamente. A ja verím, že ma doplní, sedí tu aj náš bezpečnostný expert pán Spišiak, ja verím, že možno ešte doplní k tomuto, k tomuto detaily, lebo bezpečnosť neni úplne, úplne moja téma, ale myslím, že všetci vnímame, že o akú koncentráciu moci tuto vláda usiluje.
Toto všetko sú podľa nás tie najdôležitejšie časti a najväčšie problémy tejto novely a vrátim sa teda ešte k tomu, čo vláda tvrdí, že čo je to najpodstatnejšie a čím vlastne vláda zdôvodňuje aj tento návrh, aj to, že je to v skrátenom legislatívnom konaní, a to je to, že má vzniknúť ministerstvo športu a cestovného ruchu. A ja naozaj mám rada šport. Myslím si, že podpora športu je nesmierne dôležitá a obzvlášť podpora športu detí. A ja som tu nová v tomto parlamente, tak vám o mne prezradím, že mám dvoch synov školákov, ktorí sú obaja aktívni športovci, obaja sú zapísaní v mládežníckych športových kluboch a je to v našej rodine niečo veľmi dennodenne prítomné a práve preto mi veľmi záleží na tom a som citlivá na to, že šport treba podporovať a obzvlášť treba deti podporovať v tom, aby športovali. A áno, pár z nich sa potom stanú špičkoví profesionáli športovci, ktorí si tiež zaslúžia, zaslúžia štátnu podporu, ale my hlavne potrebujeme tú bázu. Ono ten šport, to je ako taká pyramída, že naozaj iba časť tých najšikovnejších nakoniec si z toho urobí celoživotnú kariéru alebo teda kariéru do určitého veku, väčšinou veď tí športovci to nerobia potom celý život, ale neskôr sa zase môžu stať trénermi, ale my hlavne potrebujeme, aby čo najviac detí športovalo dennodenne, aby v tom videli zmysel, aby mali radosť zo športu. Vieme aj všetky tie súvislosti, ako to súvisí so zdravím, aj tým fyzickým, ale aj tým psychickým. A ja ako matka to vidím, že jednoducho tie deti sú spokojnejšie, keď si cez deň vybili tú energiu niekde na futbale a potom majú aj lepší spánok, aj lepší, lepší metabolizmus.
Čiže áno, podporujme šport, ale majme to prepojené s tým, že šport je aj súčasťou formálneho vzdelávania, alebo teda minimálne toho času, ktorý žiaci trávia v škole počas formálneho vzdelávania, počas vyučovania. To nie je len telesná, to sú aj prestávky, to je možnosť, ako, ako sa zabavia, zabavia medzi hodinami alebo aj počas hodín, aj potom poobedné aktivity, aj voľnočasové aktivity. Súvisí to aj s prevenciou drog napríklad a mnohým, mnohým ďalším. A práve preto to nepovažujem za dobrý nápad, že sa to oddeľuje od toho školstva, pretože ono to spolu veľmi súvisí. A možno keby prišli s tým, že áno, treba posilniť, posilniť sekciu športu, tak, samozrejme, veď dá sa o tom diskutovať. Máme v poslaneckom klube bývalú riaditeľku športu z ministerstva, ktorá by naozaj vedela povedať, že čo fungovalo, čo nefungovalo, ale, žiaľ, to, že vzniká samostatné ministerstvo športu a cestovného ruchu, vnímame ako politickú trafiku, vnímame ako to, že jednoducho SNS chcelo mať, chcelo mať ďalší, ďalšieho ministra vo vláde. A to, čo mi príde na tom také fascinujúce, ešte je, že keď si pozriete ten návrh zákona a doložku vplyvov, tak tá doložka vplyvov tvrdí, že ten zákon nebude mať žiaden dopad na rozpočet.
Tak pokiaľ nebude mať žiaden dopad na rozpočet a iba sa delimituje to, čo už teraz fungovalo na ministerstve školstva, tak potom v tom naozaj nevidíme žiaden význam. A teda buď je to iba zbytočný krok, alebo vláda nepriznáva, že koľko to vlastne bude stáť, alebo je to celé iba také akoby personálne čachre-machre, ktoré ale zároveň prepašovali do skráteného legislatívneho konania ďalšie kroky, ktoré, ako som hovorila, vedú k politizácii štátnej správy, oslabujú nezávislosť kontrolných úradov a oslabujú tú pozíciu tých naozaj profesionálnych vysokých štátnych úradníkov, ktorí by mali byť čo najviac nezávislí od štátnej moci.
Budeme ako poslanecký klub predkladať aj niekoľko pozmeňovákov, najradšej by sme boli, keby sa celá novela stiahla, ale keďže to nebude možné, teda bolo by možné, ale keďže to nemôžeme my iniciovať, tak predložíme aj pozmeňováky, ktoré sa týkajú vypusteniu všetkých sporných článkov, ktoré považujeme za sporné, ale aj pozmeňovák, ktorý to rozdelí a možno si naozaj niekto z vládnej koalície povie, že no dobre, tak aspoň ten štatistický úrad alebo aspoň to ÚRSO môžme, vypustenie týchto článkov môžme podporiť, ale teda tie pozmeňováky prídu v ďalších vystúpeniach za náš klub. My, samozrejme, tento návrh nepodporíme a možno aspoň po tejto rozprave už naozaj každému aj v tejto Národnej rade, aj vo verejnosti bude jasné, že čo sú skutočné zámery tejto novely.
Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ďakujem pekne všetkým za poznámky, reakcie.
Pán poslanec Kéry, pri verejných inštitúciách nefunguje, a v medzinárodnom porovnaní nefunguje jedno univerzálne pravidlo, že, že toto je najlepší model a takto a jediný najlepší fungujúci a takto by to malo, takto by to malo byť všade. Jednoducho sú špecifiká, ktoré pri verejných inštitúciách potrebujeme zohľadniť a tomu prispôsobiť to, to už, už to konkrétne nastavenie. Takisto platí, že čo funguje, nerušme, a opravujme to, čo nám nefunguje. A toto, toto ide, ide tiež opačným smerom v prípade ÚŠP, ktorá teda, ja som ju síce spomínal, ale, ale k nej sa teda ešte pravdepodobne dostaneme neskôr v samostatnej rozprave.
No a zároveň, teda počul som už o tom stretnutí s veľvyslancami a zároveň podľa mňa to je trošku nekorektná interpretácia, pretože si tak predstavujeme tú dynamiku toho stretnutia. Tak pán predseda Pellegrini sa tak opýta veľvyslancov nejakú otázku, predpokladám, že tam nedostali avízo predtým alebo, alebo nejakú žiadosť o nejakú, nejaké komplexnejšie zhodnotenie, iba sa ich tak opýtal: Máte úrad špeciálnej prokuratúry? No tak, tak asi veľvyslanec v rámci svojich možností, keď musí pokrývať fungovanie celej, celej svojej krajiny, tak zareagovali takto, ale potom by ste sa ich mohli aj, ako u vás funguje generálna prokuratúra. Koľko, ktoré krajiny majú tri šesť trojku a ktoré ju takýmto spôsobom využívajú? Alebo či takýto model konkrétne generálnej prokuratúry majú, majú aj v iných krajinách, kde, kde tá moc je extrémne centralizovaná na jedného človeka a podobne. Ale v každom prípade očakávame analýzu ÚŠP, ktorú nám... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Števo, vo svojom vystúpení si upozornil na jednu veľmi dôležitú vec, ktorá sa ako keby prikráda do našej spoločnosti prostredníctvom tohto návrhu zákona, a to je to, čo si veľmi pregnantne pomenoval, že vláda robí úplný opak toho, čo by mala robiť, a teda neposilňuje, naopak, oslabuje nezávislosť inštitúcií. Tým vlastne vystavuje veľkej hrozbe celú spoločnosť, vytvára vlastne podmienky, ktoré spoločnosť robia oslabenou a málo odolnou voči rôznym nástrahám, rôznym závislostiam v celom systéme štátnej správy. Myslím si, že toto je veľmi, veľmi nebezpečná vec, ktorá sa tu deje, ak chceme, aby Slovensko bolo odolnou spoločnosťou, tak potrebujeme odolné, nezávislé štátne inštitúcie.
Ďalšia vec, ktorú by som chcel povedať, je, a to, na to si tiež poukázal, že opäť vlastne to je dôsledok toho, že tento zákon sa pretláča skráteným legislatívnym konaním a vypadáva vlastne jedna veľmi, jeden veľmi dôležitý komponent legislatívneho procesu, ktorým je medzirezortné pripomienkové konanie. A na našich ministerstvách máme veľa kvalitných odborníkov, ktorí majú čo povedať v rámci medzirezortného pripomienkového konania do tvorby našich predpisov, a vláda týmto spôsobom vlastne uráža týchto odborníkov v štátnej správe tým, že ich obchádza, tým, že im nedáva možnosť zapojiť sa do legislatívneho procesu, vychytať tie chyby, ktoré dostávame takto na stôl.

Ďakujem. Ja by som sa chcela vyjadriť tiež k tomu novému ministerstvu cestovného ruchu a športu a to tak, že my, ktorí sa roky pohybujeme v prezentácii Slovenska v zahraničí, napríklad prostredníctvom umenia, kultúry či kreatívneho priemyslu, my veľmi dobre vieme, o čom sa tu ide hovoriť. My, ktorí a ktoré toto prostredie poznáme aj z pohľadu biznisového potenciálu a potenciálu celkovo pre našu krajinu, my veľmi dobre vieme, že toto ministerstvo že to je len taká hračka pre pána Danka a SNS, je to jasná trafika pre ľudí jemu blízkych, aj to zahojenie a pozašívanie sa v útrobách novej budove pre spriaznených ľudí. Tu je cieľom každomesačné pípnutie esemesky s výplatou a na tú výplatu sa poskladáme my všetci. Pretože ak by sme šli sa reálne baviť o probléme, o výzve, ako prezentovať Slovensko, ako sem prilákať ľudí z iných krajín na pobyt, ako podporiť turizmus v rámci Slovenska, keby sme sa chceli reálne pobaviť o podpore kongresovej turistiky, prírodného turizmu, keby sme sa chceli reálne pobaviť, ako podporiť naše talenty vo všetkých oblastiach spoločnosti od umenia cez šport, biznis, inovácie a tak ďalej a tak ďalej, tak nám je nad slnko jasné, že diskusia by sa začala úplne inak. Teda inak to poviem, diskusia by sa vlastne začala. Diskusia by to bola odborná, fundovaná, medzirezortná, bola by to diskusia so samosprávami, s ľuďmi, ktorí nám politikom a političkám vedia poradiť, ako to celé spraviť tak, aby to malo zmysel. Mali by sme analýzy, plán, mali by sme míľniky, kroky, nástroje a presný cieľ. Toto, ako vidíme, sa tu nedeje, ani náhodou, a preto je celá táto idea iba vyhodením našich spoločných peňazí do vzduchu, ako ostatne všetko, čo tu prerokováme v návrhoch tejto vlády, a to je fakt smutné celé.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem kolegovi Kiššovi za jeho príspevok. Ty si hovoril o nepotrebnosti nových inštitúcií, orgánov, ministerstiev a ja úplne súhlasím. Cestovný ruch na Slovensku naozaj potrebuje všetky iné kroky na nejaké povzbudenie, ale, ale tvorba alebo vytvorenie nového ministerstva medzi nimi naozaj nie je. Napríklad keď sa pozrieme na taký prírodný turizmus, to je budúcnosť turizmu ako takého. Je to niečo, čo Slovensku môže zabezpečiť perspektívne ekonomický rozvoj práve v tých, aj práve v tých najproblematickejších oblastiach. No ale máme tu taký problém a háčik, najmä keď sa pozreme na nominantov strany SNS, že tento prírodný turizmus má za prvý cieľ ochranu prírody, pretože práve príroda, to najcennejšie je to, za čím ľudia chodia v rámci prírodného turizmu, okolo nej sa to celé točí. No a práve od vlády samotnej aj od nominantov strany SNS, ktorí chcú vytvorenie takéhoto nového ministerstva, ktorí vraj chcú povzbudiť cestovný ruch na Slovensku, tak vidíme celkom opačné kroky, je tu vyhrážanie sa rušením národných parkov, vyhrážanie sa strieľaním vlkov ako nejakej okrem iného aj atrakcie v rámci toho prírodného turizmu, vidíme odvolávanie kompetentných ľudí v rámci ochrany prírody a ich nahrádzaním nejakými straníckymi kádrami, okresnými predsedami. No takto to naozaj nemá vyzerať, všetko to, čo som spomenula, práve tie kroky vedúce k vyššej ochrane prírody, kompetentní ľudia na svojom mieste, vyššia ochrana zonácie, to všetko sú prvé kroky, ktorými môžme podporiť cestovný ruch na Slovensku, ale znova opakujem, vytvorenie nového ministerstva medzi takýmito naliehavými krokmi jednoznačne nie je.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Ono to tu už zaznelo a ešte to tu asi aj veľakrát zaznie, je naozaj perfídne, že týmto zákonom sa vláda snaží zasiahnuť okrem mnohého iného aj do rezortu zdravotníctva, a to, ako si Števo spomenul, zasiahne aj do nezávislosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V podstate aj Oskar Dvořák to tu včera vo svojom vystúpení akcentoval, že v momente, ako bude Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou politicky závislý, tak práve to môže spôsobiť hospodárske škody. No a teraz vlastne nie je žiaden dôvod, prečo by takáto vážna vec mala prechádzať cez skrátené legislatívne konanie. No a alarmujúce, čo by malo vlastne občanov a občianky tejto republiky mobilizovať a my ich vlastne pozývame k tomu, aby sa mobilizovali spolu s nami, je, že hovoríme nateraz o nezávislom orgáne, ktorý má dohliadať jednak na kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti, na plnenie si povinností zdravotných poisťovní, a to je to dôležité, že dohliada aj na, osem miliárd si hovoril, Oskar, či? Osem miliárd, hej? Dobre si pamätám. Osem miliárd eur, ktoré máme v zdravotnom poistení. To je to, čo by malo teda nás všetkých mobilizovať, aby sme povedali rázne nie tomuto návrhu a to je to, pri čom by všetkým občanom a občiankam Slovenskej republiky mala blikať jedna veľká kontrolka.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja sa vždy snažím, budem sa venovať tomu úradu pre dohľad, ktorý som tu včera rozoberal trošku. Ja sa vždy snažím využiť prítomnosť ministra, ktorý tuto v sále sedí, a včera keď tu sedel pán Susko, tak som sa snažil teda od neho dostať odpovedať na to, že tie ústavnoprávne aspekty, že či by nám nevysvetlil. Tak pán Susko nám teda nevysvetlil ani skrátené legislatívne konanie, ani ústavnoprávne aspekty. Ale keď už tu je pán Kamenický, pán minister financií, tak mne možno napadla taká myšlienka, že vy ste možnože taký že nepochopení inovátori, ale zároveň takí trošku babráci, lebo my sme mali v programe PS – Spolu ešte pred štyrmi rokmi, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou by nemusel fungovať teoreticky, ak by jeho kompetencie, kontroly finančného trhu, teda zdravotného trhu, prebrala Národná banka Slovenska. A ja si teraz, ja teraz možno uvažujem, že vy možno na toto mierite, a teraz keď sledujem aj tu pána spravodajcu zo včera pána Malatinského (správne pána Malatinca, pozn. red.), ako predkladáte tie, tie rôzne pozmeňovacie návrhy v takom tom chaose, tak vám možno v tom chaose teda ako keby že chceli ste možno povyhadzovať nejaké kompetencie, oslabiť ten úrad, a možno ste teda aj chceli dať tú Národnú banku Slovenska, preniesť tú kontrolu finančného trhu, ale možno sa vám to nepodarilo. Ale tak ja teda budem očakávať, že či ešte nepríde nejaký takýto podobný pozmeňovák, lebo v skutočnosti je to veľmi dobrý a inovatívny nápad, ako to niekde funguje aj v zahraničí. Oni takéto úradu dokážu niekedy spájať napríklad s tým, že oni podporujú inovácie, rôzne dotačné schémy a podobne, ale zároveň to by si teda vyžadovalo ten druhý krok, aby tá kontrola toho finančného trhu bola zabezpečená.
Ono je to dobrý nápad aj preto, pretože Národná banka Slovenska už dneska kontroluje klasické poisťovne, ktoré napríklad robia aj životné poistky alebo neživotné poistky rôzne. Tak ja by som sa možno, keď tu teda sedí pán Kamenický, opýtal, že či to nemysleli takto, že čo si o tomto nápade možno, čo my už sme teda aj vtedy v Progresívnom Slovensku už dávnejšie teda presadzovali, že čo keby teda tá kontrola toho poistného trhu prešla na Národnú banku Slovenska.
Ďakujem za, vopred za odpoveď.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem Števovi za skvelý príspevok do tejto diskusie. Veľmi správne nazval tento zákon ako lex únos štátu, pretože nejde o nič iné, ako o pokus o rozvrat a ovládnutie nezávislých inštitúcií, ktorými sú napríklad Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, o ktorom nám včera výborne predniesol príspevok Oskar Dvořák, ďalej protimonopolný úrad, kde ovládnutím tohto úradu sa otvorí cesta na nekontrolované nákupy IT systémov do štátnej správy.
Ja sa prizastavím pri ministerstve športu, ktoré ma najviac zaujíma z tohto zákona. Chcem povedať, že v dôvodovej správe nie je ani jedna zmienka o tom, prečo tento úrad vzniká kvôli športu. Je tam iks dôvodov, prečo vzniká kvôli cestovnému ruchu, ale ani jedna zmienka o športe. Ďalej v tomto zákone sa dopĺňajú veľmi zaujímavé činnosti tohto nového úradu v pôsobnosti športu, a síce podporu regionálneho, mládežníckeho a akademického športu, podporu miestnych športových alebo regionálnych podujatí. Pod týmto naozaj neviem, čo si mám predstaviť, či budeme sponzorovať nejaké zabíjačkové slávnosti a k tomu futbalový zápas alebo neviem, aké iné miestne podujatia to budú. A nákup športovej výbavy. Toto ma naozaj veľmi zaujalo, či bude tento úrad obstarávať túto výbavu a potom ju helikoptérou rozhadzovať do všetkých škôl a do všetkých malých... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, Števo, za tvoj príspevok a aj za to, že si znovu upozornil aj na tú jednu absurdnosť, ktorá sa tam týka vlastne toho protimonopolného úradu, lebo teda v tej vládnej novele kompetenčného zákona sa pôvodne ten protimonopolný úrad nevyskytol, lebo tak asi zabudli, že ešte aj toto by sa dalo ovládnuť. A potom nám tu pristál vlastne pozmeňujúci návrh koaličného poslanca, ktorý teda, predpokladám, že ešte bude prednesený v nejakej dobe, ktorý vlastne v podstate úplne je v rozpore s, a jednak aj so smernicou o ochrane hospodárskej súťaže, ako aj vlastne s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a protimonopolný úrad veľmi správne začal hneď biť na poplach a odkázal nám aj cez mediálne vyjadrenia, že najmä pokiaľ ide o podmienky výberu osôb, ktoré vlastne môžu byť šéfom protimonopolného úradu, ale aj neprípustné rozšírenie podmienok vlastne odvolania z funkcie, tak tam celkom jednoznačne budeme v rozpore s európskou judikatúrou a so smernicou. Čiže to znova ukazuje na nepripravenosť tohto zákona a to, že ak by bol reálne prijímaný inak ako v skrátenom legislatívnom konaní, na ktoré vôbec teda predovšetkým tu nie je dôvod, tak zjavne by na túto chybu bol niekto vládu alebo koaličných poslancov mohol ešte vlastne v tých riadnych legislatívnych procesoch upozorniť. To sa však nestalo a tak sa tu bavíme okrem SIS-ky, ÚRSO, úradu pre dohľad, aj teda o protimonopolnom úrade, kde nám perspektívne, ak by teda ten návrh bol schválený, hrozí aj infringement od Európskej komisie. Skvelé.

Ďakujem za slovo.
Tak ako Štefan Kišš tu poznamenal a vlastne zdôraznil, že o čo sa tu jedná, ide o absolútne politické ovládnutie štátu cestou ovládnutia nezávisle kreovaných pôsobiacich inštitúcií štátu, ktoré majú vykonávať nezávislú kontrolu nad výkonnou mocou, aby bola zachovaná demokracia. Lenže ako som už tu pred chvíľou povedal, demokracia sa dá zmeniť na absolútnu politickú moc. Dá sa to urobiť zákonne, čisto, lenže táto zákonnosť a čistota potrebuje čas. Potrebuje čas, kvalitnú legislatívu, kvalitné premyslené postupy, lenže táto koalícia zrejme čas nemá, chce to mať za sebou čo najrýchlejšie a preto urobí chyby. Chyby v legislatívnom procese, chyby v kvalite predkladaných zákonov, všelijakých pozliepancov a vlastne to je šťastie, to je naše obrovské šťastie, šťastie pre tých občanov, ktorým záleží na právnom štáte, ktorým záleží na tom, aby Slovensko bolo demokratický právny štát. No v ich mene my tu máme za povinnosť na tieto nekvalitne v rozpore s legislatívou predkladané zákony reagovať, reagovať, upozorňovať a preto táto debata vlastne je možno taká dlhá, lebo máme na čo upozorňovať. Ak by sme nemali na čo, tak by sme to tu možno rýchlo vybavili.
Preto navrhujem koalícii, aby stiahla všetky tieto narýchlo pozliepané zákony v skrátenom legislatívnom konaní, dopracovali ich, skvalitnili, predložili v riadnom legislatívnom konaní a kľudne by sme mohli začať rokovať o rozpočte, ktorý je naozaj dôležitý pre ďalší chod našej krajiny.
Ďakujem. (Potlesk.)