Videokanál klubu

Ďakujem. Bol som vyzvaný Tinu, aby som sa vyjadril k tej problematike SIS-ky. Pôvodne som dal faktickú na niečo iné a dúfam, že to stihnem, keď nie, tak inokedy.
Čiže SIS, je to spravodajská služba, ľudovo povedané tajná, ktorá má v demokratickom zriadení chrániť ústavu a demokratické zriadenie. Toto je jej poslanie. Lenže keď je dosadený riaditeľ politickou mocou, tá politická ochrana mu je poskytnutá aj pri nejakom zlyhaní v jeho pozícii, tak potom takýto riaditeľ a takáto služba plní úlohy nie ochrany ústavy, ale ochrany oprávnených záujmov vládnucej politickej strany. No a takéto formy vo svete už existovali a existujú, len vtedy sa volali že Gastapo, NKVD, KGB, Stasi, Securitate, alebo u nás ŠTB. Čiže dúfam, že nie takýto systém spravodajskej služby chce táto koalícia zaviesť, rysuje sa, že áno.
No a teraz k tomu, čo som chcel povedať, k tým štátnym úradníkom. Štátni úradníci sú kostrou celého štátu, ale len vtedy, keď sú profesionáli a vyznajú sa. Lenže keď vrchol štátneho úradu je dosadený zas len čiste politicky, neprofesionálne, tak potom tí štátni úradníci sú lámaní. Profesionalita alebo lojalita. A postupne tá lojalita preváži, preto lebo je to výhodnejšie jak profesionalita. Profesionalita privádza v takomto systéme len problémy, kariérny stop, odmeny stop, na to by možno pomohol zákon na ochranu oznamovateľov, lenže ten tiež sa snaží táto koalícia nejakým spôsobom modifikovať, aby tá lojalita mala šancu zvíťaziť. Dúfam, že sa to nepodarí.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Aj tebe, milá kolegyňa, za príspevok, najmä sa budem venovať tej časti, ktorá sa týka profesionálneho úradníctva, sám som si vyskúšal jednak prácu v komercii, aj v neziskovom sektore, ale teda posledné roky aj na ministerstve a chcel by som to podpísať, že je naozaj veľmi, veľmi dôležité, aby štátna správa stála na profesionálnych úradníkoch, ktorí majú historickú pamäť, to bol veľmi dôležitý argument, pretože každé tri roky, keď sa tam budú meniť ľudia, tak sa stráca kopec informácií, ktoré sú dôležité pre správu vecí verejných. Aby tí ľudia boli naozaj profesionálni úradníci, ktorí sú tam na výkon tej odbornej agendy a sú v nej naozaj odborníci a teraz že ako, ako to zase treba chápať, že nikto neupiera politickým nominantom na čele ministerstiev tlačiť nejakú svoju politickú agendu. Dva roky som žil vo Veľkej Británii, tam je profesionalizácia štátnej správy naozaj na vysokej úrovni a aj tam sa dialo, keď prišla nová vláda, samozrejme, že ministri jednotlivých ministerstiev si so sebou priniesli, povedzme, že ten naozaj vrcholový exekutívny, exekutívny manažment, a to už bolo dosť výnimočné, by som povedal, ale čo si priniesli, boli poradcovia, hej? Že to bol ten level, kam zasahovala nová vládna garnitúra. Priniesli si poradcov a úradníci pre nich boli partnermi, s ktorými diskutovali ako svoje politické ciele čo najefektívnejšie vedia dosiahnuť, tí úradníci ich odnavigovali, ako sa to dá efektívne, podčiarkujem efektívne dosiahnuť. Keby takýchto úradníkov počúvali, napríklad keby takýchto úradníkov počúval pán minister, pán minister spravodlivosti, tak by sme tu dnes nemuseli rozbíjať na padrť šlendriánsky odvedenú prácu pri dôvodovej správe a celej technike tohto legislatívneho návrhu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Takmer vo všetkých príspevkoch a vystúpeniach zaznieva otázka, prečo robíme skrátené legislatívne konania a, samozrejme, prichádza aj odpoveď, že prejavom alebo dôvodom sú snahy o politické ovládnutie nezávislých inštitúcii. A ja sa na to pozerám trochu z iného uhla, lebo už sme povedali toho veľmi veľa a ešte povieme, že aké to má konkrétne dôsledky, príčiny a tak ďalej a ako to bude vyzerať. A ja sa na to pozerám trochu inak a trochu psychologizujúco sa pokúsim vysvetliť, prečo je zo strategického hľadiska chybou koalície konať systémom teraz, okamžite, hneď a zaraz. Totižto ľudská psychika je konštruovaná tak, že si nevšíma pomalé zmeny a priebežne sa im prispôsobuje, kým nie je neskoro. To je tá metóda varenia žaby. Naopak, ak sa zmeny robia rýchlo a sú šokujúce, tak ľudský mozog reaguje tak, že ten, kto je atakovaný, sa najprv dostane do stavu krátkej paralýzy. A možno aj koalícia dúfala, že opozícia bude natoľko ohromená, že sa nezmôže na reakciu a kým sa spamätá, bude všetko vybavené. Lebo čím väčšia nehoráznosť, tým väčší šok. Tak to býva. Ale pravda je taká, že po krátkom momente paralýzy napadnutá osoba situáciu rieši buď útekom, alebo útokom. A opozícia sa rozhodla neutekať a dnes už sme vo fáze protiútoku. Stratégovia koalície sa dopustili podľa môjho názoru úplne fatálnej chyby neznalosti fungovania ľudského mozgu. Čo môže byť dosť dobrou prekážkou naplnenia ich túžby po absolútnej moci. Ja im dávam odporúčania, aby si naštudovali, za čo všetko môže amygdala v mozgu. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
A ďakujem aj kolegyni Gažovičovej za vystúpenie a chcel by som vypichnúť jednu dôležitú vec z jej vystúpenia, ktorú považujem za kľúčovú a považujem to takisto za najväčšie nebezpečenstvo tohto návrhu, o ktorom vedieme rozpravu. Je evidentné, že týmto návrhom sa vláda a koalícia snažia rýchlo ovládnuť inštitúcie, ktoré majú byť nezávislé a odborné a potom ich kontrolovať tým, že ak ten nový šéf alebo šéfka nebudú dostatočne poslušní alebo servilní, tak si dávajú týmto návrhom priestor, aby ich mohli znova vyhodiť a dať tam niekoho, kto predsa len bude už poslúchať a bude plniť to, čo vláda potrebuje. A ja chcem zdôrazniť, že žiadna vláda nedostáva mandát na to, aby totálne ovládla štát alebo ho uniesla. V demokratickom zriadení musia fungovať aj protiváhy a kontrolné mechanizmy a teda aj inštitúcie, ktoré chce koalícia ovládnuť, práve majú byť takýmito protiváhami vláde, ale vláda sa rozhodla, že všetky prekážky vo svojom valcovaní odstráni a pokúsi sa ovládnuť tieto inštitúcie. A čo je zarážajúce, je teda pozmeňovák od pána poslanca Michelka, ktorý zaradil do zmien aj protimonopolný úrad. A stalo sa tak po tom, čo protimonopolný úrad začal prešetrovať kúpu Nového Času finančnou skupinou Penta, pretože je tam podozrenie, že Penta si nesplnila svoju zákonnú povinnosť notifikovať protimonopolný úrad, ktorý by mal transakciu prešetriť. A ja sa pýtam... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Kolegyňa spomenula opäť aj ten Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorému by som sa chcel venovať, a ja som si, ja by som chcel prezentovať jeden pekný príbeh, lebo, ktorý, lebo na praxi je to najlepšie ukázať. Možno viacerí tuto poslanci koaliční niektorí si možno pamätajú, že ste mali takého ministra za vlády SMER-u, druhej vlády SMER-u, ktorý sa volal Viliam Čislák. Viliam Čislák bola osoba, ktorá pracovala pre Pentu pred tým, ako stala teda ministrom zdravotníctva. Potom sa stal teda ministrom zdravotníctva, v roku 2016 skončil a potom išiel znova pracovať pre Pentu. Vtedy tento minister mal právomoc menovať šéfa ÚDZS. No tak myslíte si, že akého šéfa alebo šéfku takýto minister menoval. Tak ja vám poviem akú. Existuje taká osoba, ktorá vtedy bola šéfkou ÚDZS, ona sa volá pani Monika Pažinková. Monika Pažinková bola kedysi šéfkou prešovskej nemocnice. Keď bola šéfkou prešovskej nemocnice, tak mala manžela, ktorý si kúpil veľmi lacno polikliniku sto metrom od tejto nemocnice a čuduj sa svete, tento manžel neskôr zbohatol. Celá ich rodina zbohatla na tom, že túto polikliniku predali Pente. Pani Monika Pažinková sa potom následne stala nominantkou pána Čisláka, šéfkou tohto úradu. Potom šéfkou bola, samozrejme, do roku 2016, keď sa menili vlády a ministri a všetko, a po roku 2016 keď odstúpila, tak začala pracovať pre Pentu. A vtedy tam bolo presne toto ustanovenie, ktoré tam vy teraz vkladáte.
Takže ja dám rečnícku otázku: Naozaj si myslíte, že ďalší nominant alebo nominantka, ktorý príde na čelo ÚDZS, tak bude fungovať inak, ako to bolo v rokoch 2012 až 2016 za druhej vlády Roberta Fica? Ja si nemyslím. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Dnes máme rozpravu k tzv. kompetenčnému zákonu, ktorý nám vláda predložila, a vláda zdôvodňuje to, že predložila tento návrh do skráteného legislatívneho procesu tým, že chce založiť začiatkom nového roka nové ministerstvo športu a cestovného ruchu. Ja verím, že sa stihnem na konci mojej rozpravy trošku viac vyjadriť aj k tomu ministerstvu, ale väčšinu môjho času chcem venovať inej téme, ktorá súvisí s touto novelou napriek tomu, že v dôvodovej správe je úplne okrajová, ale sme presvedčení, že čo sa týka významu tejto novely, tak práve ten čert je schovaný v tých detailoch a tie detaily sú tam oveľa, alebo to, čo sa vláda tvári, že sú detaily, sú tam oveľa dôležitejšie.
Ten hlavný problém s touto novelou je, že ona výrazne oslabuje profesionálnych úradníkov a taký profesionálny prístup k štátnej správe a prináša významnú politizáciu dôležitých, hlavne kontrolných úradov v štátnej správe. A preto si dovolím začiatok mojej rozpravy venovať akoby tej takej stavovskej cti naozaj vysokých a dlhoročných úradníkov v štátnej správe, lebo si myslím, že to je neskutočne dôležitá profesia, neskutočne dôležitá rola v našej spoločnosti, ktorú by sme si mali vážiť a ktorú by sme mali práveže posilňovať a nie oslabovať.
S istou nadsázkou dokonca môžme povedať, že práve kvalitní vysokí úradníci sú istou kostrou demokracie, lebo na tých úradníkoch, na tých dlhoročných kvalitných úradníkoch stoja inštitúcie a na tej demokra... a na tých inštitúciách stojí naša demokracia. Aj my tuto politici, političky, zástupcovia, volení predstavitelia ľudí máme mandát od ľudí, dočasný mandát na určitý čas a áno, za ten čas nesieme plnú zodpovednosť a zodpovedáme sa ľuďom za naše politické rozhodnutia. Ale tí úradníci by mali byť práve tí, ktorí nemajú žiadne stranícke záujmy, ktorí majú dlhoročné skúsenosti, ktorí detailne rozumejú tej problematike, ktorej sa venujú a ktorí nesú v sebe aj istú inštitucionálnu pamäť.
Ja sama som ešte do volieb na, v mojom prípade tri roky bola štátnou úradníčkou na ministerstve školstva a naozaj som tam spoznala špičkových ľudí, ktorí tam pracovali často aj niekoľko desaťročí, ktorí tam boli na pozíciách povedzme generálnych riaditeľov, riaditeliek, a absolútne som obdivovala, dodnes obdivujem vhľad týchto ľudí do tej témy. A mrzí, že táto vláda si ich moc neváži, ale len teraz pred chvíľou sa znovu objavilo v médiách, že tentokrát minister Taraba vymenil nejakých vysokých štátnych úradníkov za stranícke nominácie.
Ale pozor, tu by som chcela zdôrazniť, že tá sila inštitúcií nie je v kvantite úradníkov, to nie je o ich počte a v tomto súhlasím s tým, čo tu zdôrazňoval vo faktickej poznámke bývalý minister Gröhling, že ono to nie je o tom, mať tých úradníkov čo najviac. A tu ma trochu mrzí, že si myslím, že práveže to ministerstvo školstva skôr bude viesť k tomu umelému navyšovaniu toho počtu úradníkov a počty úradníkov iba vytvárajú ďalšiu a ďalšiu byrokraciu, aby sa mali tie papiere teda medzi, medzi jednotlivými odbormi komu posúvať. Tá sila inštitúcií teda neni v počte, ale je v stabilite a je v profesionalite tých štátnych úradníkov. A práve preto by sme ich mali čo najviac chrániť od politických vplyvov a mali by sme im umožňovať, aby robili svoju prácu nezávisle od politických, výmen na politických postoch.
A teda vrátim sa k tomu, že prečo o tomto hovorím práve v súvislosti s kompetenčným zákonom. Je to práve preto, že kompetenčný zákon, ako som spomínala, zďaleka nie je iba o novom ministerstve. On v skrátenom legislatívnom konaní tá novela zasahuje až do 21 rôznych zákonov. A ako to aj včera bolo spomenuté, na zasadnutí gestorského výboru sa ukázalo, že ani len mnohí koaliční poslanci ani nevedeli, že čo všetko sa tam skrýva v tých zákutiach tejto novely a akým spôsobom táto novela politizuje štátnu správu.
Tie zmeny, ktorá novela prináša, sa týkajú Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Štatistického úradu Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a podľa toho, čo už sme mali možnosť nahliadnuť do pozmeňujúceho návrhu, ktorý pravdepodobne predloží tu v pléne koaličný poslanec Michelko, tak aj Protimonopolného úradu Slovenskej republiky.
Ja sa nestihnem detailne vyjadriť všetkým týmto inštitúciám a tým, akým spôsobom prináša táto novela zmeny, ono viaceré tu už odznelo, napríklad práve čo sa týka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, tak to veľmi podrobne za náš klub už včera rozobral kolega Dvořák, ale sú tu akoby dve také kľúčové zmeny, jedna je spôsob menovania a odvolávania predsedov týchto štátnych úradov a druhá sa týka tej možnosti prepájania tej politickej moci a týchto úradov. Čo sa týka toho menovania a odvolávania, tak tam teda pri viacerých úradoch sa výrazne zjednodušuje ten proces menovania a odvolávania, ale zjednodušuje takým spôsobom, že všetku moc dostáva do rúk vláda Slovenskej republiky. To znamená, že tam, kde doteraz aspoň bolo, že vláda navrhne a prezident, prezidentka menuje, tak odteraz už to bude iba vláda. A dokonca napríklad v prípade štatistického úradu sa pridávajú veľmi vágne dôvody, za akých môže vláda odvolať predsedu, predsedu úradu, čo v praxi znamená, že vláda si tam môže dosadiť, koho bude chcieť, a ešte aj keď sa potom vláde ten človek nejakým spôsobom znepáči, alebo náhodou teraz na tej pozícii je niekto, kto sa tej vláde nepáči, tak v podstate s akoukoľvek zámienkou budú vedieť povedať, že si nedostatočne plnil svoje funkcie a budú ho môcť stiahnuť a dosadiť si tam zase niekoho nového.
Najvýraznejšie je to práve pri tom protimonopolnom úrade, kde teda zatiaľ to nie je súčasťou vládnej novely, ale predpokladáme, že to bude súčasťou toho koaličného návrhu, kde súčasný zákon veľmi detailne opisuje, akým spôsobom prebieha to menovanie predsedu úradu. Ono je to taký pomerne dlhý citát právnym jazykom, nebudem ho čítať úplne celý, ale je tam niekoľko tých krokov. Prvý je, že teda vláda musí zverejniť výzvu na prihlásenie kandidátov. A musí to urobiť najneskôr štyri mesiace pred uplynutím funkčného obdobia. Potom teda je možnosť sa prihlasovať. Dokonca musí úrad vlády najmenej v jednom denníku celoštátnej periodickej tlače tento, tento inzerát zverejniť. Návrhy kandidátov môžu predkladať aj, v určenej lehote predkladať aj poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, aj vzdelávacie inštitúcie alebo vedecké ustanovizne. Potom teda vláda vyberie, predloží prezidentovi návrh a prezident vymenuje. A to som teraz naozaj iba skrátila. A celý tento dlhý citát sa v pozmeňovacom návrhu od poslanca Michelka skrátil na nasledujúcu vetu, citujem: „Predsedu úradu vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky." Čiže už žiadne inzeráty, žiadne lehoty, žiadne návrhy poslancov, žiadna povinnosť niečo zverejňovať, nie, vláda sa rozhodne. A teda ono je to problematické pri všetkých týchto kontrolných úradoch, je to problematické pri, keď sa to deje, takáto politizácia pri Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou aj pri štatistickom úrade, ale obzvlášť pri tom protimonopolnom úrade treba upozorniť, že vláda tuto narazí nielen na opozíciu a nielen na nejaké ústavné princípy, ale aj na právo Európskej únie, pretože práve protimonopolný úrad je jeden z tých úradov, kde jeho nezávislosť garantuje aj Európska únia alebo teda je to garantované aj v právnych predpisoch Európskej únie. Čiže vidíme veľmi zásadnú politizáciu a vstupovanie práve do a posilňovanie vplyvu vlády práve pri menovaní týchto, týchto úradov.
A ďalší problém vidíme pri niektorých ďalších inštitúciách a predovšetkým sa to týka Slovenskej informačnej služby, čiže budem hovoriť hlavne o nej, kde tá vetička v tom vládnom návrhu je veľmi nenápadná, že medzi ústredné orgány štátnej správy sa pridávajú aj Slovenská informačná služba a niektoré ďalšie. A znie to možno na prepočutie tak naozaj že, ani sa až tak nečudujem tým koaličným poslancom, že si možno nevšimli, že tam sa niečo deje, no len problém je v tom, že postavenie vedúcich zamestnancov ústredných orgánov štátnej správy upravuje aj ústavný zákon, ktorý hovorí o tom, že v rámci, nemám tu teraz ten presný citát, ale, ale poviem to z hlavy mojimi slovami, v rámci delen... keď sa poslanec, zvolený poslanec, ktorý získal mandát, je menovaný na predsedu ústredného orgánu štátnej správy, tak mu ten mandát nezaniká, iba si ho na čas neuplatňuje. Čo v praxi znamená, že rovnako ako je niekto zvolený a potom ide za ministra a keď prestane byť ministrom, lebo napríklad padne vláda, tak vždy má možnosť sa vrátiť do parlamentu, lebo dostal ten mandát od ľudí a tam sa to aj predpokladá, že medzi parlamentom a vládou sú pravidelne výmeny, tak toto by začalo platiť aj na napríklad Slovenskú informačnú službu. Čiže by to politickým stranám veľmi pekne umožnilo vytvoriť aj z tohto naozaj extrémne dôležitého postu trafiku, kde si politik, stranícky politik, ktorý bol zvolený za určenú politickú stranu, má možnosť ísť robiť, ísť na čelo SIS-ky a keď to z nejakého dôvodu už nebude vhodné, tak, tak sa môže vrátiť do parlamentu a zase mať tú ochranu, ktorú majú poslanci, poslanci v parlamente. A ja verím, že ma doplní, sedí tu aj náš bezpečnostný expert pán Spišiak, ja verím, že možno ešte doplní k tomuto, k tomuto detaily, lebo bezpečnosť neni úplne, úplne moja téma, ale myslím, že všetci vnímame, že o akú koncentráciu moci tuto vláda usiluje.
Toto všetko sú podľa nás tie najdôležitejšie časti a najväčšie problémy tejto novely a vrátim sa teda ešte k tomu, čo vláda tvrdí, že čo je to najpodstatnejšie a čím vlastne vláda zdôvodňuje aj tento návrh, aj to, že je to v skrátenom legislatívnom konaní, a to je to, že má vzniknúť ministerstvo športu a cestovného ruchu. A ja naozaj mám rada šport. Myslím si, že podpora športu je nesmierne dôležitá a obzvlášť podpora športu detí. A ja som tu nová v tomto parlamente, tak vám o mne prezradím, že mám dvoch synov školákov, ktorí sú obaja aktívni športovci, obaja sú zapísaní v mládežníckych športových kluboch a je to v našej rodine niečo veľmi dennodenne prítomné a práve preto mi veľmi záleží na tom a som citlivá na to, že šport treba podporovať a obzvlášť treba deti podporovať v tom, aby športovali. A áno, pár z nich sa potom stanú špičkoví profesionáli športovci, ktorí si tiež zaslúžia, zaslúžia štátnu podporu, ale my hlavne potrebujeme tú bázu. Ono ten šport, to je ako taká pyramída, že naozaj iba časť tých najšikovnejších nakoniec si z toho urobí celoživotnú kariéru alebo teda kariéru do určitého veku, väčšinou veď tí športovci to nerobia potom celý život, ale neskôr sa zase môžu stať trénermi, ale my hlavne potrebujeme, aby čo najviac detí športovalo dennodenne, aby v tom videli zmysel, aby mali radosť zo športu. Vieme aj všetky tie súvislosti, ako to súvisí so zdravím, aj tým fyzickým, ale aj tým psychickým. A ja ako matka to vidím, že jednoducho tie deti sú spokojnejšie, keď si cez deň vybili tú energiu niekde na futbale a potom majú aj lepší spánok, aj lepší, lepší metabolizmus.
Čiže áno, podporujme šport, ale majme to prepojené s tým, že šport je aj súčasťou formálneho vzdelávania, alebo teda minimálne toho času, ktorý žiaci trávia v škole počas formálneho vzdelávania, počas vyučovania. To nie je len telesná, to sú aj prestávky, to je možnosť, ako, ako sa zabavia, zabavia medzi hodinami alebo aj počas hodín, aj potom poobedné aktivity, aj voľnočasové aktivity. Súvisí to aj s prevenciou drog napríklad a mnohým, mnohým ďalším. A práve preto to nepovažujem za dobrý nápad, že sa to oddeľuje od toho školstva, pretože ono to spolu veľmi súvisí. A možno keby prišli s tým, že áno, treba posilniť, posilniť sekciu športu, tak, samozrejme, veď dá sa o tom diskutovať. Máme v poslaneckom klube bývalú riaditeľku športu z ministerstva, ktorá by naozaj vedela povedať, že čo fungovalo, čo nefungovalo, ale, žiaľ, to, že vzniká samostatné ministerstvo športu a cestovného ruchu, vnímame ako politickú trafiku, vnímame ako to, že jednoducho SNS chcelo mať, chcelo mať ďalší, ďalšieho ministra vo vláde. A to, čo mi príde na tom také fascinujúce, ešte je, že keď si pozriete ten návrh zákona a doložku vplyvov, tak tá doložka vplyvov tvrdí, že ten zákon nebude mať žiaden dopad na rozpočet.
Tak pokiaľ nebude mať žiaden dopad na rozpočet a iba sa delimituje to, čo už teraz fungovalo na ministerstve školstva, tak potom v tom naozaj nevidíme žiaden význam. A teda buď je to iba zbytočný krok, alebo vláda nepriznáva, že koľko to vlastne bude stáť, alebo je to celé iba také akoby personálne čachre-machre, ktoré ale zároveň prepašovali do skráteného legislatívneho konania ďalšie kroky, ktoré, ako som hovorila, vedú k politizácii štátnej správy, oslabujú nezávislosť kontrolných úradov a oslabujú tú pozíciu tých naozaj profesionálnych vysokých štátnych úradníkov, ktorí by mali byť čo najviac nezávislí od štátnej moci.
Budeme ako poslanecký klub predkladať aj niekoľko pozmeňovákov, najradšej by sme boli, keby sa celá novela stiahla, ale keďže to nebude možné, teda bolo by možné, ale keďže to nemôžeme my iniciovať, tak predložíme aj pozmeňováky, ktoré sa týkajú vypusteniu všetkých sporných článkov, ktoré považujeme za sporné, ale aj pozmeňovák, ktorý to rozdelí a možno si naozaj niekto z vládnej koalície povie, že no dobre, tak aspoň ten štatistický úrad alebo aspoň to ÚRSO môžme, vypustenie týchto článkov môžme podporiť, ale teda tie pozmeňováky prídu v ďalších vystúpeniach za náš klub. My, samozrejme, tento návrh nepodporíme a možno aspoň po tejto rozprave už naozaj každému aj v tejto Národnej rade, aj vo verejnosti bude jasné, že čo sú skutočné zámery tejto novely.
Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ďakujem pekne všetkým za poznámky, reakcie.
Pán poslanec Kéry, pri verejných inštitúciách nefunguje, a v medzinárodnom porovnaní nefunguje jedno univerzálne pravidlo, že, že toto je najlepší model a takto a jediný najlepší fungujúci a takto by to malo, takto by to malo byť všade. Jednoducho sú špecifiká, ktoré pri verejných inštitúciách potrebujeme zohľadniť a tomu prispôsobiť to, to už, už to konkrétne nastavenie. Takisto platí, že čo funguje, nerušme, a opravujme to, čo nám nefunguje. A toto, toto ide, ide tiež opačným smerom v prípade ÚŠP, ktorá teda, ja som ju síce spomínal, ale, ale k nej sa teda ešte pravdepodobne dostaneme neskôr v samostatnej rozprave.
No a zároveň, teda počul som už o tom stretnutí s veľvyslancami a zároveň podľa mňa to je trošku nekorektná interpretácia, pretože si tak predstavujeme tú dynamiku toho stretnutia. Tak pán predseda Pellegrini sa tak opýta veľvyslancov nejakú otázku, predpokladám, že tam nedostali avízo predtým alebo, alebo nejakú žiadosť o nejakú, nejaké komplexnejšie zhodnotenie, iba sa ich tak opýtal: Máte úrad špeciálnej prokuratúry? No tak, tak asi veľvyslanec v rámci svojich možností, keď musí pokrývať fungovanie celej, celej svojej krajiny, tak zareagovali takto, ale potom by ste sa ich mohli aj, ako u vás funguje generálna prokuratúra. Koľko, ktoré krajiny majú tri šesť trojku a ktoré ju takýmto spôsobom využívajú? Alebo či takýto model konkrétne generálnej prokuratúry majú, majú aj v iných krajinách, kde, kde tá moc je extrémne centralizovaná na jedného človeka a podobne. Ale v každom prípade očakávame analýzu ÚŠP, ktorú nám... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Števo, vo svojom vystúpení si upozornil na jednu veľmi dôležitú vec, ktorá sa ako keby prikráda do našej spoločnosti prostredníctvom tohto návrhu zákona, a to je to, čo si veľmi pregnantne pomenoval, že vláda robí úplný opak toho, čo by mala robiť, a teda neposilňuje, naopak, oslabuje nezávislosť inštitúcií. Tým vlastne vystavuje veľkej hrozbe celú spoločnosť, vytvára vlastne podmienky, ktoré spoločnosť robia oslabenou a málo odolnou voči rôznym nástrahám, rôznym závislostiam v celom systéme štátnej správy. Myslím si, že toto je veľmi, veľmi nebezpečná vec, ktorá sa tu deje, ak chceme, aby Slovensko bolo odolnou spoločnosťou, tak potrebujeme odolné, nezávislé štátne inštitúcie.
Ďalšia vec, ktorú by som chcel povedať, je, a to, na to si tiež poukázal, že opäť vlastne to je dôsledok toho, že tento zákon sa pretláča skráteným legislatívnym konaním a vypadáva vlastne jedna veľmi, jeden veľmi dôležitý komponent legislatívneho procesu, ktorým je medzirezortné pripomienkové konanie. A na našich ministerstvách máme veľa kvalitných odborníkov, ktorí majú čo povedať v rámci medzirezortného pripomienkového konania do tvorby našich predpisov, a vláda týmto spôsobom vlastne uráža týchto odborníkov v štátnej správe tým, že ich obchádza, tým, že im nedáva možnosť zapojiť sa do legislatívneho procesu, vychytať tie chyby, ktoré dostávame takto na stôl.

Ďakujem. Ja by som sa chcela vyjadriť tiež k tomu novému ministerstvu cestovného ruchu a športu a to tak, že my, ktorí sa roky pohybujeme v prezentácii Slovenska v zahraničí, napríklad prostredníctvom umenia, kultúry či kreatívneho priemyslu, my veľmi dobre vieme, o čom sa tu ide hovoriť. My, ktorí a ktoré toto prostredie poznáme aj z pohľadu biznisového potenciálu a potenciálu celkovo pre našu krajinu, my veľmi dobre vieme, že toto ministerstvo že to je len taká hračka pre pána Danka a SNS, je to jasná trafika pre ľudí jemu blízkych, aj to zahojenie a pozašívanie sa v útrobách novej budove pre spriaznených ľudí. Tu je cieľom každomesačné pípnutie esemesky s výplatou a na tú výplatu sa poskladáme my všetci. Pretože ak by sme šli sa reálne baviť o probléme, o výzve, ako prezentovať Slovensko, ako sem prilákať ľudí z iných krajín na pobyt, ako podporiť turizmus v rámci Slovenska, keby sme sa chceli reálne pobaviť o podpore kongresovej turistiky, prírodného turizmu, keby sme sa chceli reálne pobaviť, ako podporiť naše talenty vo všetkých oblastiach spoločnosti od umenia cez šport, biznis, inovácie a tak ďalej a tak ďalej, tak nám je nad slnko jasné, že diskusia by sa začala úplne inak. Teda inak to poviem, diskusia by sa vlastne začala. Diskusia by to bola odborná, fundovaná, medzirezortná, bola by to diskusia so samosprávami, s ľuďmi, ktorí nám politikom a političkám vedia poradiť, ako to celé spraviť tak, aby to malo zmysel. Mali by sme analýzy, plán, mali by sme míľniky, kroky, nástroje a presný cieľ. Toto, ako vidíme, sa tu nedeje, ani náhodou, a preto je celá táto idea iba vyhodením našich spoločných peňazí do vzduchu, ako ostatne všetko, čo tu prerokováme v návrhoch tejto vlády, a to je fakt smutné celé.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem kolegovi Kiššovi za jeho príspevok. Ty si hovoril o nepotrebnosti nových inštitúcií, orgánov, ministerstiev a ja úplne súhlasím. Cestovný ruch na Slovensku naozaj potrebuje všetky iné kroky na nejaké povzbudenie, ale, ale tvorba alebo vytvorenie nového ministerstva medzi nimi naozaj nie je. Napríklad keď sa pozrieme na taký prírodný turizmus, to je budúcnosť turizmu ako takého. Je to niečo, čo Slovensku môže zabezpečiť perspektívne ekonomický rozvoj práve v tých, aj práve v tých najproblematickejších oblastiach. No ale máme tu taký problém a háčik, najmä keď sa pozreme na nominantov strany SNS, že tento prírodný turizmus má za prvý cieľ ochranu prírody, pretože práve príroda, to najcennejšie je to, za čím ľudia chodia v rámci prírodného turizmu, okolo nej sa to celé točí. No a práve od vlády samotnej aj od nominantov strany SNS, ktorí chcú vytvorenie takéhoto nového ministerstva, ktorí vraj chcú povzbudiť cestovný ruch na Slovensku, tak vidíme celkom opačné kroky, je tu vyhrážanie sa rušením národných parkov, vyhrážanie sa strieľaním vlkov ako nejakej okrem iného aj atrakcie v rámci toho prírodného turizmu, vidíme odvolávanie kompetentných ľudí v rámci ochrany prírody a ich nahrádzaním nejakými straníckymi kádrami, okresnými predsedami. No takto to naozaj nemá vyzerať, všetko to, čo som spomenula, práve tie kroky vedúce k vyššej ochrane prírody, kompetentní ľudia na svojom mieste, vyššia ochrana zonácie, to všetko sú prvé kroky, ktorými môžme podporiť cestovný ruch na Slovensku, ale znova opakujem, vytvorenie nového ministerstva medzi takýmito naliehavými krokmi jednoznačne nie je.
Ďakujem. (Potlesk.)