Videokanál klubu

Ďakujem za slovo a ďakujem, Tina, za veľmi dôstojnú a dôstojné a fundované uzavretie rozpravy.
Som rád, že si vyzdvihla tému chudoby a že si porovnala rôzne skupiny použitím reálnych štatistík, pretože ja mám pocit, že pri diskusii o chudobe alebo o tom, ako rozdeliť ekonomický koláč, keď, keď hovoríme o sociálnej politike, tak sa často, často to robíme na základe nejakých pocitov alebo na základe toho, čo nám politicky vyhovuje a ktorú skupinu chceme, chceme osloviť. Skutočnosť je, že teda v každej skupine sú, sú chudobní ľudia, aj medzi dôchodcami, aj keď väčšina dôchodcov je v skutočnosti nižšia stredná trieda.
Ale napríklad okrem tých osamelých, ktorých si spomínala, sú to aj napríklad odkázaní seniori, ktorí možno neni sú príjmovo chudobní, ale ich dôchodok nestačí na to, aby teda mohli pokryť poplatky na, na sociálne zariadenia a dožiť v dôstojnosti. A medzi deťmi sú to teda, samozrejme, deti jednorodičov, ale aj rómske deti. A ja preto, ja si myslím, že práve kvôli tomu sa na deti často zabúda, lebo keď sa hovorí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. A tebe ďakujem veľmi pekne za stručné zhrnutie toho, ako sociálna vláda nepomáha tým ľuďom, ktorí to najviac potrebujú.
A tak ako si spomenula, sú to hlavne rodiny, teda rodiny, ktoré sú postihnuté či už chudobou, alebo teda sú to jednorodičovské domácnosti, alebo rodiny s tri až viac deťmi, ktoré v podstate nedostanú nič. Ale napriek tomu dostanú ľudia na vykurovanie bazénov, elektromobilov, sáun a podobne.
Ale ja by som sa chcel venovať tomu, čo si spomínala v oblasti školstva, a teda mladých ľudí. Spomínala si, že každý piaty vysokoškolák študuje v zahraničí. Podľa najnovších čísiel vieme, že každý tretí absolvent, absolventka strednej školy ani len nerozmýšľa nad štúdiom na Slovensku. A je to presne aj z toho dôvodu, ako si spomínala, že nám chýba vízia dlhodobá, taký plán pre budúcnosť by som to nazval a ja si myslím, že toto práve ten problém, prečo to u nás vyzerá, ako to vyzerá, pretože všetky, tak väčšina tých vlád, ktoré sú tu štyri roky, myslí iba na to jedno volebné obdobie a nemyslí ďalej dopredu. A spomínala si, že žiaci, teda ktorí sú rovnako ohrození chudobou, vieme veľmi dobre, keď tu bola pandémia a museli ostať doma, tak tých údajov, ktoré máme, viac ako 30-tisíc detí ostali bez internetu, alebo teda počítača a nemohli sa zúčastňovať vzdelávania. Toto je veľmi početná skupina, ktorá bola okrátená o to, aby sa mohla vzdelávať, a ja si myslím, že týmto každým dňom prichádzali o lepšiu budúcnosť.
A takisto si spomínala, že budú mladí ľudia chýbať aj kvôli ekonomike. Súhlasím, tam neni čo vytknúť, to je proste tak. Ale ja si myslím, že hlavne mladí ľudia, ktorí odchádzajú z tej krajiny... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vďaka za slovo a tebe, Tina, za tvoj príspevok a vďaka za to, že si vo svojom príspevku spomenula deti, lebo ono je to takým politickým klasickým klamaním, keď politici hovoria o tom a často na sociálnych sieťach, že chceme to najlepšie pre naše deti. A potom príde na realitu a vidíme, že čo je to najlepšie pre naše deti, že im vlastne ani nevenujú pozornosť nielen v programovom vyhlásení vlády, ale ani vo svojich verejných politikách. A už vôbec nehovorím o tom, akú budúcnosť im tu nechávajú, spálenú budúcnosť v prizme klimatickej krízy napríklad.
Ale v tomto pléne sme sa... aj kolega Szalay dnes večer spomínal a ja som sa tomu venoval predchádzajúce dni, problematike energetickej chudoby, ktorá naozaj veľmi výrazne ovplyvňuje jednorodičovské domácnosti, kde je tomuto problému vystavená viac ako každá šiesta domácnosť, a to sú desaťtisíce a desaťtisíce detí. Energetická chudoba na Slovensku je spätá najmä s nízkou energetickou efektívnosťou obydlí. Na základe výskumu vieme konštatovať, že aj vplyv neadekvátnej informovanosti a vzdelávania, napríklad aj o výhodách zvyšovania energetickej efektívnosti, je tým kľúčovým problémom. Jednoducho my zanedbávame v tejto republike prevenciu na mnohých frontoch a toto je jeden z nich, a preto aj kolega Oskar Dvořák tak často rozpráva o potrebe adresných informačných kampaní, napr. aj v zdravotníctve, ale aj pri energetickej chudobe. O tom, ako veľa peňazí domácnosti môžu ušetriť pri zateplení, pri výmene okien alebo pri vhodných postupoch pri ich rekonštrukcii, špeciálne ak tie rekonštrukcie nie sú komplexné, ale sú len čiastočné.
Jednoducho problémom skupín, ktoré sú ohrozené energetickou chudobou, sa tu absolútne nedáva pozornosť a my v Progresívnom Slovensku budeme túto tému preto pravidelne vracať do tohto pléna.
Takže, Tina, ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. A ďakujem ti, Tinka, že, za tvoj príspevok do diskusie a za to, že pripomínaš, že táto vláda naozaj chce zachovať prvky sociálneho štátu, ale podľa mňa to zlyháva v základných bodoch. Je tu 1 mld. eur na plošné dotovanie energií alebo plošná dotácia hypoték. Ale ako sa s týmto majú popasovať tí najslabší alebo rodiny, ktoré jednoducho ani len tú hypotéku nedostanú?
My sme v Progresívnom Slovensku navrhovali pomoc pre takéto najslabšie rodiny v podobe adresného príspevku na bývanie. Ja osobne som napríklad po rodičovskej dovolenke nemohla umiestniť trojročné dieťa do materskej školy a to nebolo v Bratislave. Bolo to v regiónoch.
A takže si myslím, že toto by určite malo byť jedno z hlavných sociálnych opatrení adresne pomáhať rodičom v lokalitách, kde je takýto problém s dostupnosťou, ak táto vláda to naozaj myslí s tým sociálnym štátom vážne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Tina, musím sa ti veľmi pekne poďakovať, lebo naozaj si zhrnula a pomenovala mnoho nedostatkov, ktoré, ktorý, ktorý, ktoré obsahuje tento plán konsolidácie. Vypichla si zámer tejto vládnej koalície a dôraz na silný sociálny štát.
Ja som si narýchlo našla jednu z poučiek sociálnej demokracie a v tej poučke sa hovorí: „Sociálna demokracia je vo svojej podstate politická a ekonomická ideológia, ktorej cieľom je spojiť to najlepšie z demokratického riadenia so sociálnou a ekonomickou rovnosťou.“
Tak teraz rozmýšľam, z demokratického riadenia, dobre, o tom sa teraz nebavme, myslím, že sa budeme baviť v budúcnosti o tom dosť, ale so sociálnou a ekonomickou rovnosťou. A mňa veľmi zaujíma, ako spôsobí táto konsolidácia ekonomickú rovnosť a sociálnu rovnosť, keď sa venuje hlavne strednej vrstve. Strednej vrstve berie a zároveň jej dáva, ale nemyslí na tých najchudobnejších, nemyslí na tých, čo sa nachádzajú pod hranicou chudoby, nepomáha sociálne odkázaným, nepomáha tým najslabším a nerieši generačnú chudobu. Jedno... Sú to napríklad jednorodičia, ty si vlastne, Tina, spomínala jednorodičov, mnohopočetné rodiny, jednoosobové domácnosti. Ak by tu bola možnosť nejakej diskusie, ja si myslím, že ste mohli čerpať aj z nášho programového... aj... radi by sme mali programové, áno, aj z nášho... volebného programu, prepáčte, a kde sme riešili príspevky na bývanie. A tie boli veľmi adresné, takže na budúce kľudne sa nechajte inšpirovať aj našimi návrhmi.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Tina, tiež ti chcem poďakovať za tvoj veľmi trefný príspevok, konkrétne som rada, že si sa zmienila aj o nedostatku miest v škôlkach, čo je téma, ktorej sa aj ja naozaj až príliš dlho venujem, by som povedala. Celá táto republika sa tejto téme príliš dlho venuje a táto téma zaťažuje najmä konkrétne presne tie rodiny a tie deti, ktoré si spomínala už vyše snáď aj pätnásť rokov. Každá jedna vláda sľubuje, že vyrieši nedostatok miest v škôlkach, a každý rok tu máme tento istý problém, naozaj každý jeden rok, ja si dovolím zacitovať z vyhodnotení Inštitútu pre vzdelávaciu politiku, ktorý vytvoril, ktorý vytvoril vlastne index dostupnosti materských škôl za rok 2022, a z toto vyhodnotenie ukázalo, že v každej druhej obci v Banskobystrickom kraji nie je materská škola, v Prešovskom kraji nie je materská škola v 39 % obcí. Ďalšie výsledky ukazujú na to, že takmer polovica zamietnutých žiadostí dokopy celých za celé Slovensko o miesto v materskej škole bola v Bratislavskom kraji, čo bolo vyše 9 520 žiadostí.
Dostupnosť materských škôl môže do roku 2030 výrazne ovplyvniť demografia, o tom sa tiež veľa rozprávame. Podľa prognózy majú mať niektoré okresy Bratislavy až o tretinu menej žiakov do roku 2030, zatiaľ čo napríklad v Rožňave, naopak, má počet detí narásť o 28 % a v Sabinove o 19 %. Čo to znamená? Že budovanie nových škôlok nie je riešením. Toto nie je jediné riešenie. Žiaľ, aj plán obnovy hovorí len o budovaní nových miest v škôlkach. Toto nie je riešenie, pretože o pár rokov sa budú musieť meniť na domovy dôchodcov napríklad. Takže riešením sú adresné, adresná finančná podpora do výšky účelovo vynaložených nákladov pre rodičov a ich deti.
Ďakujem.

Tinka, ja sa ti chcem veľmi pekne poďakovať, že si takýmto trefným a konsolidovaným spôsobom tu uzavrela vlastne túto dlhú diskusiu o konsolidačnom zákone, a teda chcem sa poďakovať aj všetkým našim kolegom a kolegyniam, ktorí vystúpili, pretože vlastne tento zákon, keďže sa predkladá v skrátenom legislatívnom konaní, nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, a teda v podstate tu nejakým spôsobom vo veľmi limitovanej miere nahrádzame tú diskusiu odbornú, ktorá k tomu mala prebehnúť, a v tejto súvislosti chcem aj upriamiť pozornosť na to, že bavíme sa tu síce o konsolidácii verejných financií, ktoré majú priniesť nejaké ekonomické výsledky tomuto štátu, a nakoniec teda nám všetkým, ale napr. dnes vydala vlastne iniciatíva pre právny štát, ktorá združuje vlastne rôzne podnikateľské združenia a obchodné komory, svoje stanovisko práve k tomu, ako tu táto vláda prijíma drvivú väčšinu svojich zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, kde to teda kritizuje a poukazuje aj na nepriaznivé dopady práve na to podnikateľské prostredie, čiže z môjho pohľadu sa tento zákon okrem tých výhrad, ktoré tu už boli vznesené aj v tvojom príspevku jednoznačne minie s účinkom.
A zároveň by som chcela zdôrazniť naozaj dve veci z toho tvojho príspevku, a teda jednak to, že tento zákon reálne nepomôže tým najslabším, tým o ktorých dlhodobo vieme, že tu majú problém, to znamená deti v neúplnej rodine a zároveň rodiny s tromi a viac deťmi, a zároveň teda aj je dôležité znova zdôrazňovať tú atmosféru v spoločnosti, na ktorú si poukázala a ktorú vytvára vláda týmto svojím prístupom a postupom, kde teda máme desaťtisíc alebo pätnásťtisíc ľudí a viac v uliciach, a to potom spôsobuje tú frustráciu ľudí, pre ktorú odchádzajú do zahraničia.
Ďakujem.

Ďakujem ti... Ďakujem za slovo. A ďakujem, Tina, za toto vystúpenie.
Ty sa venuješ téme, si aj spomínala, školstvu, ja osobne považujem školstvo spolu so zdravotníctvom za tie dve najdôležitejšie rozpočtové priority, tie štrukturálne priority, ktoré sú schopné generovať ďalšiu produktivitu obyvateľstva. Keď máme vzdelané obyvateľstvo, zdravšie obyvateľstvo, dokáže to vytvárať, produkovať ďalšie HDP, a preto ja som rozprával, som to tak ľudovo nazýval, tento celý návrh, lex prežívanie budúcnosti, a to z dvoch dôvodov.
Ten prvotný bol ten, čomu si sa aj ty sama venovala, a to boli tie, to plošné rozhadzovanie, to pálenie bankoviek, to vyprázdňovanie tej špajze, míňanie na zlé veci, teda neefektívne veci. To sú napr. tie plošné energopomoci, si to aj spomenula. Vôbec nerozlišujeme to, že či si niekto nabíja teslu, vôbec nerozlišujeme to, či si niekto cez desať grafických kariet doma ťaží kryptomeny. Vôbec nerozlišujeme to, či si niekto vypne radiátory, zapne si elektrickú saunu a ide si vyhrievať byt. Nerozlišujeme to, že či niekto si chce vyhrievať bazén napríklad. Hypotéky sú ďalšou dobrou mo... ďalším dobrým príkladom. Nepozeráme sa na to, kto si kupuje akú nehnuteľnosť, jediné obmedzenie je tam teda na príjem, ale je úplne jedno, že či niekto kúpi nejakú vilu s 8-percentným úrokom, však štát niečo preplatí. No a to je tá prvá trestuhodná vec.
Druhá trestuhodná vec a ten druhý dôvod, prečo si tu prežierame budúcnosť, resp. táto vláda nám plánuje prežierať budúcnosť, je práve to, o čom si aj ty hovorila. Tie peniaze po prvé minieme, ale po druhé my ich ani neminieme na, alebo ich neinvestujeme do tých priorít štrukturálnych, ako je školstvo a zdravotníctvo, kam by sme to mali.
To znamená, že my nielenže nevyužijeme príležitosť, my utekáme úplne opačným smerom. Minieme aj tie peniaze, ktoré by niekto v budúcnosti mohol míňať na to zdravotníctvo a školstvo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dobrý večer všetkým.
Je pre mňa veľká česť, že môžem ako posledná vystúpiť v tejto naozaj veľmi, veľmi dôležitej rozprave, a je jedna vec, v ktorej by sme sa asi, asi v nejakej miere alebo v nejakej podobe zhodli s vládou, a to je to, že rozpočet je vždy nejaká otázka kompromisu. Ako každý by si asi prial dať peniaze na všetko, ale my chápeme, že peniaze na všetko nie sú, a keďže žijeme ekonomicky ťažké časy, tak vláda k tomu mohla pristúpiť aj tak, že by naozaj povedala, že budú iba škrtať a iba dbať na znižovanie deficitu. Ale nie, vláda sa rozhodla, že chce – citujem – „zachovať prvky silného sociálneho štátu“, tak ako to rád hovorí predseda vlády, a čiže vidíme tu taký zvláštny kompromis, že áno, niekde sa pýtajú peniaze navyše, ale niekde sa tých peňazí rozdáva a ide teda rozdávať naozaj veľa.
A považujem za veľké nešťastie pre túto krajinu, že aké priority si teda vláda stanovila. Na to by som sa chcela v rozprave zamerať, že na čo vláda ide dávať peniaze, a hlavne teda na čo vláda nejde dávať peniaze, alebo nie v takej miere. Ono už o tom hovorili moji predrečníci, čiže budem len to tak akoby stručne zhrniem tie najdôležitejšie body.
Prvé v tom zozname toho, na čo ide, idú peniaze, sú plošné dotácie na energie. Neprihliada sa na to, že či si to tá domácnosť môže dovoliť, neprihliada sa na to, že či tam vykurujú bazén, alebo nabíjajú elektroautá, plošná dotácia, ktorá je neadresná, ktorá odhadom nás bude stáť vyše miliardu eur a ktorá je okrem toho aj absolútne neekologická, a teda nemyslí na budúcnosť nielen v tom fiškálnom, ale, ale aj v tom, že vôbec nemotivuje ľudí k šetreniu.
Druhý bod už len veľmi stručne, o tom tu veľa hovorili tiež moji kolegovia. Príspevok na hypotéky a to, ako tu prispievame ľuďom nie tým, ktorí sú najviac sociálne odkázaní, ale tým, ktorí si mohli dovoliť zobrať hypotéky, a teraz keď im na to štát prispeje, tak veľká časť tých peňazí pravdepodobne skončí vo vreckách tých bánk, čiže nemyslí sa na tých najslabších.
No a potom priorita tejto vlády, predvolebné sľuby ohľadom dôchodcov. Znovu, ide sa prispievať všetkým, a tento krok nás bude stáť 440 mil. eur, lebo to bola politická priorita, predvolebný sľub o tom, týchto voličov chceli, chceli osloviť.
Lenže tieto priority vôbec nezodpovedajú tomu, kto sú tie naozaj sociálne najohrozenejšie skupiny v tejto krajine. Keby to aspoň platilo, že naozaj je to sociálna vláda, ktorá myslí na tých sociálne najslabších, ale nie, keď sa pozrieme na štatistiky ohľadom toho, kto je na Slovensku ohrozený chudobou, tak sú to predovšetkým deti. Každé šieste dieťa žije v chudobe, teda v domácnosti, ktorá vzhľadom na svoj príjem je pod hranicou chudoby. Najviac ohrozené chudobou sú neúplné rodiny s dieťaťom. Takmer polovica z nich je ohrozená chudobou.
Druhá skupina najohrozenejšia chudobou sú rodiny, ktoré majú tri a viac detí. Pre týchto žiadne konkrétne adresné opatrenie v tých veľkých investičných balíkoch nenájdeme. A áno, tretia skupina sú dôchodcovia, ale tiež nie všetci, ale tí, ktorí žijú sami. Čiže znovu, dalo sa pozerať na to adresne. Ja keď som študovala verejnú politiku pred pätnástimi rokmi, to bola jedna poučka, jedna z tých základných, ktoré nás učili, adresnosť verejných politík.
Pozrieme sa teda na to, že čo, žiaľ, nie sú priority tejto vlády, napriek tomu, že sú to naozaj také tie skutočné dlhodobé problémy na Slovensku. To, že nám tu úplne absentuje sieť jaslí a máme absolútny nedostatok materských škôl, čo zase podporuje to, že sú mladé rodiny ohrozené chudobou, pretože ako môžu ísť obaja rodičia pracovať, ak tam vôbec sú obaja rodičia, keď to dieťa nemajú kde nechať. Mnohé problémy v zdravotníctve, o tomto sa tu už naozaj veľa, veľa hovorilo, lenže deti, žiaľ, nemajú možnosť voliť, čo možno tiež je jeden z tých dôvodov, prečo očividne sa nedostali do priorít tejto vlády. A ja teda veľmi pozorne sledujem všetky kroky a informácie od ministerstva školstva, keďže to je téma, ktorej sa najviac venujem, a teda som zachytila aj to ako minister školstva sa teraz chválil, že chce rozpočet školstva, navýši ho podľa jeho výpočtov o 600 mil. eur, ešte zajtra na, na výbore sa budeme na to detailnejšie pýtať, čo všetko v tej sume je, a veď tešíme sa za každé euro navyše do školstva, ale opäť tu zdôrazním, že je to o približne o polovicu menej ako napr. to, čo vláda vyčlenila na tú už spomínanú aj neadresnú, aj neekologickú dotáciu na energie. Čiže vidíme ten obrovský nepomer v tom, že či vláda myslí na nejaké akoby rýchle zaplátanie určitého problému alebo či vláda... alebo kiež by tá vláda viacej myslela na tú budúcnosť.
A je tu ešte jeden z takých dlhodobých problémov a dôležitých aspektov, zo Slovenska ročne odchádza desaťtisíce ľudí a je tiež istá vizitka tejto krajiny. Každý piaty slovenský vysokoškolák študuje v zahraničí. Je to vyše 30-tisíc našich mladých ľudí, tých, ktorí v školskom ponímaní, tých najšikovnejších, ktorí išli na vysoké školy, ale odišli do zahraničia a veľká časť z nich sa sem už nikdy nevráti žiť.
A netýka sa to len študentov. Okolo 20-tisíc žien odchádza zo Slovenska, aby pracovali ako opatrovateľky v zahraničí, napr. v Rakúsku, čo zase má obrovský dopad aj na tie rodiny, aj na tie deti, ktoré tu zostávajú bez, bez jedného z rodičov. A my chceme, aby sa títo ľudia vracali na Slovensko. My chceme, aby títo ľudia videli svoju budúcnosť tu a mali nejaké podmienky tu, a ideálne chceme, aby sa vrátili teraz, kým sú ekonomicky aktívni, nie až na ten dôchodok, ktorý teda medzičasom aj tak, aj tak už nebude z čoho vyplácať, ale na to, aby mali chuť sa vrátiť, tak tu potrebujú vidieť atmosféru, ktorá je pre nich prijateľná, ktorá im dáva zmysel, pre ktorú majú chuť sa tu vrátiť. A keď sa pozrieme na to akú atmosféru v krajine stihla spôsobiť táto vláda, že tu už máme teraz protesty, kde pätnásť-, dokopy možno 20-tisíc ľudí na celom Slovensku vychádza do ulíc, lebo vnímame, že sa nám tu rozpadá právny štát a demokracia priamo pred očami, že sa tu peniaze dávajú nezmyselne, nesystémovo iba na niektoré čiastky, ale nie s ohľadom naozaj na budúcnosť tejto krajiny, tak teda mám veľké obavy, že či títo ľudia budú mať záujem prísť ešte a žiť tu na Slovensku.
Takže, samozrejme, za nás, my tento návrh nepodporíme. A snáď z tejto dlhej rozpravy si možno aspoň do budúcnosti aj vláda, aj koalícia zobrala niečo k srdcu.
Ďakujem vám pekne všetkým. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo a ďakujem aj za príspevok pána Galka a prednesenie toho pozmeňujúceho návrhu naozaj výnimočne zrozumiteľným spôsobom.
Je to ale vážna téma, ja sa chcem dotknúť zvyšovania poplatkov, ktoré súvisia s ochranou ovzdušia. Ja mám obavu, že toto môže mať negatívny dopad na jeho kvalitu, že to môže demotivovať a spôsobiť ešte jeho väčšie znečistenie, pričom vieme, že toto je obrovský problém pre Slovensko, že práve znečistené ovzdušie je ročne zodpovedné za vyše 5-tisíc predčasných úmrtí, a aj najnovšia správa Európskej environmentálnej agentúry nám hovorí, že za rok 2021 v Európskej únii znečistený vzduch zabil viac ako 0,5 mil. ľudí, pričom až polovici týchto úmrtí by sa dalo predísť, pokiaľ by sme spĺňali limity, ktoré sú nám odporúčané WHO. To je 250-tisíc ľudí, 250-tisíc životov, ktoré by mohli byť zachránené. Ja som túto tému spomínala aj vo svojom príspevku k programovému vyhláseniu vlády. Je to jednoznačne, tento environmentálny vplyv, najväčším zabijakom v rámci životného prostredia. Ak si to chcete predstaviť, tak spôsobuje najmä respiračné ochorenia, kardiovaskulárne, ale tiež demenciu alebo kognitívne poruchy, alebo rakovinu.
No a ja si hovorím, že ak teda vládu zdravie ľudí nezaujíma, tak okrem toho čelíme v tejto veci, kvôli znečistenému ovzdušiu, aj žalobe Európskej komisie a aj štátni analytici a analytičky spočítali, že náklady na predčasné úmrtia v dôsledku zlej kvality živo... ovzdušia nás ročne vyjdú na 5,3 mld. eur.
A viete čo? Táto vláda sa v environmentálnej kapitole programového vyhlásenia k tejto téme k ovzdušiu vôbec nevyjadrila ani jedným slovkom, ale poplatky zvyšovať, na to by ich bolo. Smutné.