Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj tebe, Inge, za tvoj príhovor. Už veľa bolo od kolegov a kolegýň povedané a ja sa chcem pristaviť pri tom, lebo ja to tak, najviac ma to tak tlačí, to odoberanie nezávislostí inštitúciám, či už teda protimonopolnému úradu, alebo štatistickému, alebo Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. A tento špeciálne teda mňa irituje, pretože ide prakticky odobrať nezávislosť a nielen cez zmenu menovania, ale aj cez zmenu spôsobu odvolávania, čo je jasne napísané tak, aby sa dalo na politickú objednávku odvolávať. Pričom, a to tu musí odznieť opakovane, že nezávislosť tohto úradu je kľúčová či už len kvôli tomu, aby tento úrad mohol kontrolovať štát, ale aj preto, že vykonáva tak dôležitú kontrolu súkromných zdravotných poistení. A ako to už vlastne aj pred chvíľou odznelo od kolegu Szalaya, že vlastne toto je celé déja vu, že my sa tak ako republika ale vlastne v tejto situácii že stále sa krútime okolo svojho vlastného chvosta dokola a dokola a dokola, že naozaj sa neponaučíme zo svojich vlastných chýb, naozaj chceme opäť zažiť situáciu, že nemusí to byť zrovna 400, ale môže to byť pre zmenu 500 mil. eur odleje sa z verejného zdravotného poistenia, ja teda nechcem maľovať čerta na... kríž, či jak sa to volá, hovorí, ale, ale že naozaj že neponaučíme sa? Veď práve táto historická skúsenosť by nás všetkých mala mobilizovať, by nám mala blikať nad hlavami kontrolka, a keď teda hovorím o mobilizácii, tak napríklad aj zajtra o osemnástej v jedenástich mestách na námestiach. Alebo keď nemôžete prísť, tak pokojne podpíšte petíciu. Jednoducho v tomto momente tu a teraz spoločne bojujeme za nezávislosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale nielen. Bojujeme naozaj o veľa.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Ďakujem ti, Ingrid, ja by som chcela zareagovať na časť tvojho príspevku, kde sa teda venuješ výborom a ich činnosti. A zaznelo to tu už aj od mnohých iných mojich kolegýň a kolegov a je to dobré povedať, akože ja som tu v Národnej rade nová, a teda reálne ma zarazila arogancia tejto koalície, ktorú si zjavne vychutnávajú. Na výbore pre kultúru a médiá sme boli na prvom výbore požiadaní, aby sme to teda spravili rýchlo, lebo veď plénum bude o pár minút a tam nám bude pani ministerka odpovedať. Akože teraz pár dní po tomto mi to znie úplne smiešne, že pani ministerka kultúry – a odpovedať. No ale dobre, my v PS tak nejak rátame aspoň so základnou slušnosťou a s tým, že keď človek niečo hovorí, tak to tak aj myslí. Je to naša kultúra, a teda zjavne nie každý tak rozmýšľa, čo však nie je teda dôvod na našu rezignáciu na kultivovanosť, práve naopak, zjavne jej sem treba priniesť viac.
No a na ďalšom výbore pre kultúru a médiá sme opäť boli v chvate a tiež na začiatku upozornení, že veď otázky si nechajte do pléna, a to sme boli pri prerokovávaní, ak sa to vôbec dá tak nazvať teda to prerokovávanie, rozpočtu. Kde je Pellegrinim sľúbených aspoň päť hodín na jeho prerokovávanie, tak to fakt teda neviem, stále hľadám. Mňa to reálne fascinuje inak, ako dokážu ľudia z koalície SMER, HLAS, SNS pred voľbami ľuďom narozprávať úplné nezmysly, podčiarknuť to po voľbách rečami o novej politickej kultúre a výsledok teda vidíme. A aj dnes, keď sme navrhli Petrovi Pellegrinimu, aby predradil návrh zákona o štátnom rozpočte na rok ´24, tak ani nemohol dať hlasovať, keďže bola Národná rada uznášanianeschopná. Je tu z koalície vždy len pár ľudí, ktorí to majú buď od šéfa za trest, alebo ako sľub k nejakej ďalšej funkcii pre tetu a synovca, napríklad aj na novom ministerstve majstra Danka.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Rečníčka veľmi presne opísala to, že ako sa súčasná koalícia snaží ovládnuť moc v tomto štáte, rozvrátiť právny štát, poťažne možno aj demokratické zriadenie. Robia to totižto s chirurgickou presnosťou, tak ako keby vôbec o nič nešlo. Napríklad nerušia špecializovaný súd, ale zrušia prokuratúru. Rušia ju preto, lebo nikde v Európe podľa nich neexistuje. Znižujú tresty, lebo sa chcú prispôsobiť Európe. Nezrušia inštitút spolupracujúceho obvineného, hoc nadávajú naňho, že sú to udavači, ale trestným návrhom, návrhom zákona tak zošnurujú jeho použitie, že nakoniec bude odstíhaný policajt, ktorý sa snaží obvineného podľa zákona poučiť, presvedčiť, aby preňho možno výhodnejšie pozície využil v tomto poňatí Trestného poriadku. A tak ďalej by som mohol hovoriť, len o tom chcem hovoriť až v svojej reči, keď sa dostanem k tomu rečníckemu pultu, že ako strašne zavádzajú a klamú, a účelovo sa tvária, že v podstate len chcú napraviť právny štát. Pravda je tá, že ho chcú rozvrátiť a využiť ho v svoj prospech. Tento zákon, o ktorom tu teraz hovoríme, má by až tá posledná čerešnička, keď v podstate politicky ovládnu všetky nezávislé kontrolné inštitúcie, že keď už nebude možné reálne policajne odhaľovať závažnú kriminalitu organizovanú, tak aby náhodou niektorí z tých nezávislých štátnych inštitúcií svojou činnosťou nezávislou nepreukázal, že predsa len existuje protiprávna činnosť, ako je páchaná, kto ju... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Inge, tvoj idealizmus je naozaj pozoruhodný, len škoda teda, že nie je infekčný. Hovoríš, že Slovensko je založené na hodnotách spravodlivosti, právneho štátu, rešpektu k menšinám. A kiež by si mala pravdu, ale zdá sa, že Slovensko od svojho vzniku, ktoré ho nič nestálo a nič nemuselo obetovať, zatiaľ iba hľadá svoju tvár a k osvojeniu si hodnôt, o ktorých si hovorila, my sme ešte vôbec nedospeli. Keby tomu tak bolo, ako hovoríš, tak by sme dnes tu nesedeli a neriešili donekonečna to, čo teda riešime.
A ak má niečo Slovensko spoločné s hodnotami, o ktorých hovoríš v tejto snemovni, tak len to, že sú obsiahnuté v ústave, na ktorú sme všetci položili ruku a sľúbili teda, že ju budeme dodržiavať. A vidíš tú realitu? Ukázalo sa v minulých dňoch, že pán Gröhling a ja sme milovníci výrokov pani Thatcherovej. Takže ešte jeden použijem na túto tému a povedala, že zákony nemajú byť napísané na papieri, ale v srdciach ľudí. A my sme zatiaľ len pri tom papieri. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Ďakujem Ingrid Kosovej za príspevok, ktorý mi pomohol pochopiť túto silnú potrebu vlády demontovať právny štát a vlastne aj dôvod predloženia tohto návrhu zákona. Robia to systematicky, krok za krokom, postupne v rôznych inštitúciách.
Ďakujem ti za pripomenutie škandálov tejto vlády alebo teda vlády Roberta Fica dva a tri a porušovanie práv občanov Slovenskej republiky a porušovanie práv ľudí z menšín. Ďakujem, že si upozornila na hlavný cieľ nového úradu v oblasti podpory štátnej športovej reprezentácie. Aby ste si vedeli predstaviť, že čo vlastne chcú podporovať, tak si predstavte pyramídu, kde na báze tej pyramídy máme masový šport, niekde v strede máme výkonnostný a súťažný šport a na úplnej špičke tej pyramídy máme vrcholový šport. Takže sem chcú venovať vlastne všetku svoju pozornosť. A ja sa teda pýtam, že čo budú robiť, keď im dnešná generácia vrcholových športovcov odíde do športového dôchodku. Nech nám ukážu, kde a aký majú systém podpory športových talentov.
Som rada, že si spomenula aj talenty zo znevýhodneného prostredia, pre ktoré je vlastne škola jediným miestom, kde ich talent dokážeme objaviť. Pretože tieto deti sa do športových klubov nedostanú, ich rodičia na to nemajú prostriedky. A my ideme šport zo škôl vytrhnúť a myslím si, že robíme obrovskú chybu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Vďaka, kolegyňa Inga, že si takto podrobne rozobrala nadchádzajúce ministerstvo športu. Ja si stále teda hovorím, že táto legislatíva má napriek tomu, že tuná riešime teda otázku za navyše viac ako sto miliónov eur, má aj viacero iných a ešte o dosť závažnejších problémov.
Ale teda k tomu športu, že ja by som sa rád venoval ešte tomu, že čo majú, čo by mali politiky a dotácie do športu dosiahnuť. Tak prvú časť by mali cieliť najmä zvýšenie fyzickej aktivity obyvateľstva, ktoré by sa malo prejaviť na jeho lepšom fyzickom i duševnom zdravotnom stave, a podpora mládeže by mala cieliť na rozvíjanie talentov bez ohľadu na pôvod či sociálnu situáciu. To som teraz citoval už skôr Tomášom Valáškom spomínaný materiál ministerstva financií, teda analýzu. A táto veta by podľa mňa mala byť súčasťou dôvodovej správy aj, aj možno aj rozpočtu verejnej správy. To je, čo sa týka zdravia a fyzickej aktivity.
Čo sa týka tej národnej hrdosti, je to trošku komplikovanejšie. Tak podpora vrcholových športovcov, ktorí dosahujú medzinárodné úspechy, môže v prípade ich kvalitných výsledkov posilniť pocit spolupatričnosti či národnej hrdosti a prispieť tiež k zvýšenému pocitu šťastia obyvateľov. Tento záver je však dosť nejednoznačný a veľmi závisí od kontextu aj od krajiny, je preto možné, že vplyv úspechov športovcov na národnú hrdosť a pocity šťastia je pre obyvateľov rôznych krajín veľmi odlišný a situáciu na Slovensku nie je možné nejako jednoznačne posúdiť bez nejakých hlbších dát alebo výskumu. A ja by som teda odporučil, aby sa napríklad vláda pri kreovaní nového ministerstva športu teda, keď už ho máme, zaoberala aj takýmito otázkami.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja ďakujem veľmi pekne kolegyni Kosovej za toto bohaté vystúpenie. Ty si, Inge, naozaj veľmi trefne poukázala na to, že zrazu počúvame od... zrazu počúvame od vlády Roberta Fica o ľudských právach a o tom, že toto sa predkladá ako nejaké zdôvodnenie na rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, pričom naozaj počas tých dvanástich rokov doterajších vlád Roberta Fica, myslím, že sme úplne jednoznačne videli, že toto nie je, ľudské práva nikdy neboli primárna agenda, agenda jeho vlády. A veľmi dobre si aj poukázala na viaceré kauzy, ktoré sme tu mali, počnúc Hedvigou Malinovou a toho, ako ju v podstate vyštvali z tejto, z tejto republiky, cez mnohé dlhodobo neriešené problémy, ako je segregácia rómskych detí, na čo obzvlášť si odborníčka, ale aj tuto spomínané od kolegyni páry, práva párov rovnakého pohlavia.
A ty si povedala jednu naozaj krásnu vetu, ktorú som si zapísala, že nechceme vládu, ktorá myslí najprv na seba, až potom na ľudí. A obávam sa, že práve tým si absolútne akoby vystihla podstatu problémov tejto vlády, že myslia na svoj zbrojársky biznis, o ktorom tu bola vynikajúca rozprava doobeda, a teda naozaj by nás veľmi potešilo, keby sa tu prítomný minister obrany nám vysvetlil, že ako to teda súvisí s kompetenčným zákonom a prečo to musíme teraz predkladať a mnohé ďalšie problémy, ale nemyslia naozaj na ľudské prá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ingrid, vďaka za tvoj príspevok v rozprave. Ty si spomínala skúsenosti s nedostatočnou diskusiou na výboroch, potom aj kolegyňa Plaváková, pripojím teda aj ja skúsenosť s výborom, z nášho, aj tuto s kolegom Sabom, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Na ostatnom výbore sme mali rokovať o rozpočtoch dvoch ministerstiev, ktoré spadajú pod náš výbor, úradu geodézie, kartografie a katastra, o štátnom rozpočte ako takom. Napriek prísľubu, že nám bude vytvorený dostatočný priestor na prerokovanie takýchto bodov, mali sme k dispozícii len už tú tradičnú hodinu. Pre ministra životného prostredia som si ja osobne pripravila tri otázky, čo podľa mňa naozaj nie je nič extrémne. Po mojej druhej otázke a odpovedi ministra, ktorý tradične odpovedal pomerne obšírne a nie celkom k veci, mi predseda výboru pripomenul, že máme na programe štyri body a len jednu hodinu na prerokovanie a nestíhame. Na tomto jedinom bode by sme sa zhodli, že naozaj nestíhame. Podľa mňa by to ale skutočne nemal byť dôvod na to, aby sme skracovali tú rozpravu, ale, naopak, impulz na vytvorenie normálneho priestoru na diskusiu. Zacitovala som preto priamo účastníkom a účastníčke výboru z materiálu samotnej Národnej rady a zacitujem aj tu: "Rokovanie vo výboroch Národnej rady sa pokladá za najdôležitejšiu časť zákonodarného procesu. Výbory sú iniciatívne a kontrolné orgány Národnej rady. Ich hlavnou úlohou je podrobne rokovať o návrhu zákonov, ktoré im Národná rada pridelila." Predseda výboru v reakcii na tento môj citát rozpravu ukončil. Na dokreslenie len dodám, že rozpočet ako skutočne rozsiahly podklad sme dostali po šestnástej predchádzajúci deň, v ktorý nám rokovanie parlamentu, ako všetci vieme, nastavili do polnoci. Takže toľko k tomu, ako si naši kolegovia z koalície a vlády predstavujú demokraciu. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, aj mojej kolegyni za príspevok. Opäť, budem sa opakovať, je dôležité, že takéto príspevku zaznievajú v tejto rozprave, lebo poskytli, poskytli opäť ďalší, ďalší pohľad na problematiku.
Vítam aj pána ministra, ktorý bol nedávno spomínaný, možno ho to privolalo, pozdravujem. Áno, vás sme spomínali, vás sme spomínali, či by ste náhodou do rozpravy nechceli vyskúšať, už vám to možno aj chýba, že celý týždeň bez rozpravy tu koaliční poslanci držia bobríka mlčania. Prosím? (Reakcia z pléna.) Nechcete nám kaziť predstavenie. Ale my by sme veľmi radi s vami diskutovali. To je, viete, to je... (Reakcia z pléna.) Nie je to monológ, je to dialóg. No ale, ale k tomu sa chcem aj vyjadriť, že vlastne koľký deň tu vlastne takto samorokujeme, pretože my prednášame nejaké vecné, vecné argumenty, snažíme sa ale naozaj že odbornými argumentami poukázať. kde sú problémy toho zákona, čiže my, podľa môjho názoru, si robíme svoju robotu, čo by sa od opozície čakalo a za čo opoziční poslanci berú plat z verejných zdrojov.
Sedia tu aj koaliční poslanci, teda zopár. Narátal by som to možno tak na desať – pätnásť, aby som nekrivdil, pozdravujem, a celý čas sú ticho. A mňa by teda zaujímalo, že keď sa ich niekde, keď teda idú do regiónov na tie víkendy a niekto sa ich spýta, že čo si robil v robote posledný týždeň... (smiech z pléna), že čo povedia. A ja si myslím, že povedia, že nezavadzal som. Lebo to je asi pokyn, ktorý teraz dostali od koaličnej rady, že nezavadzajte, hlavne sa nezapájajte, buďte ticho, nech to čo najskôr prehrmí a bude dobre, cez sviatky ľudia zabudnú a ide sa ďalej. Tak by som chcel poblahoželať k takémuto popisu práce, ktorý ja osobne by som si do cévečka potom nedával.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja som sa chcel tradične poďakovať za vystúpenie pani poslankyni Kosovej a bolo to odborné, k veci. A to, čo možno sa stalo, je aj to, že nám pripomenula vlastne, o čom by táto rozprava mohla byť, keď sa bavíme napríklad o tom ministerstve športu. Lebo mnohí si tu to predstavujú ako nejaký orgán pre funkcionárov, ale tak keď vytvárame nejakú novú inštitúciu, tvoríme nejakú verejnú politiku, tá má mať nejaké ciele. Cieľom tohto ministerstva by bolo byť napríklad zlepšenie zdravotnej situácie mladých, zníženie počtu predchádzateľných úmrtí, čo je proste obrovská téma, prevencia a tak ďalej. A ako ja viem, že to je už taký môj opakujúci sa motív, lebo nemáme odpoveď na nič, tak, čuduj sa svete, nemáme odpoveď ani na to, že akým spôsobom chceme celkovo koncepčne pristupovať k tvorbe politík v oblasti športu a ich vzťahu so zdravím našej populácie, najmä mladých. Takže opäť bez odpovede, lebo ja som už mal takú nádej, keď som videl, že pán minister Kaliňák sa zjavil v pléne. On sa tu tak vždy zvykne zjaviť po deviatej večer a neviem, keď zájde slnko (hovorené so smiechom), tak je tu zrazu, zrazu sem príde (smiech v pléne), zniekadiaľ sem proste príde a je taká, taká, už aj chcel, aj chcel, ja som to videl, že chcel, ale niečo v ňom, niečo v ňom proste zabránilo, aby sa do tej rozpravy zapojil. Tak možno, keď tu vidím rodinných príslušníkov, tak možno oni, ktorí na tom TikToku teda majú teda najhustejšie vyjadrenia, aké vidím na slovenskom politickom internete, naozaj najhustejšie vyjadrenia, tak možno keby, keď už sedia v tom parlamente, tak možno by povedali niečo aj v tom pléne.
Ďakujem pekne.