Videokanál klubu

Ďakujem pekne.
Ďakujem kolegyni Beáte Jurík za veľmi, pre mňa veľmi podnetný príspevok do rozpravy k tomuto návrhu konsolidačných opatrení.
Ja by som očakával, že vláda príde s návrhom, ktorý naozaj dá tejto spoločnosti nádej a dá túto nádej predovšetkým mladým ľuďom. A ty si, Bea, veľmi správne poukázala na to, že to je presne naopak, že tento návrh vlastne stavia mladých ľudí proti seniorom, a to je podľa mňa čosi hrôzostrašné. Táto vláda si týmto návrhom zahráva s budúcnosťou tejto krajiny. To nesmieme dopustiť. Preto veľmi oceňujem, že tu zaznieva toľko kritiky na adresu tohto návrhu. A pre mňa je to vlastne paradoxné, že s takýmto návrhom, ktorý ohrozuje sociálnu súdržnosť spoločnosti, prichádza vláda, ktorá stojí na pilieroch sociálnej demokracie, teda mimo, minimálne si to tak hovorí, tak si to dávajú do, do svojho názvu, že sú sociálnodemokratickou vládou. Súdržnosť spoločnosti, súdržnosť generácií je kľúčová preto, aby sme v našej krajine našli prosperitu a budúcnosť, preto si myslím, že je veľmi dôležité, aby sme poukazovali na to, ako, ako je nebezpečné, keď tento návrh stavia mladých ľudí proti seniorom.
Ešte raz, veľká vďaka.

Ďakujem, Beátka, že si znova upriamila pozornosť na to, čo vláda by mala robiť a nerobí, a to je venovať sa opatreniam, ktoré naozaj naštartujú ekonomiku aj z dlhodobého horizontu, najmä v oblastiach školstva a zdravotníctva, čo sú prioritné oblasti, ale miesto toho nás už vlastne od počiatku zásobuje návrhmi zákonov, ktoré majú zatiaľ demontovať právny štát a zničiť boj proti korupcii.
Máš pravdu v tom, že odliv talentovaných mladých ľudí je jedna z najkľúčovejších oblastí, ktorej by sa mala táto vláda venovať. Máš pravdu aj v tom, že spomedzi krajín OECD sme po Luxembursku na druhom mieste v najvyššom počte ľudí, mladých ľudí, ktorí nám z krajiny odchádzajú.
Keď sa ich opýtate, čo ich najviac motivuje k tomu, aby odišli, tak je to, samozrejme, renomé vysokých škôl, ale v druhom rade je to napr. aj to, že chcú študovať v anglickom jazyku, alebo že chcú poznať novú kultúru v iných krajinách. Problém ale ani nie je to, že odchádzajú za štúdiom do zahraničia, problém je to, že sa nevracajú späť domov. A keď sa ich zase opýtate, prečo sa nechcú vrátiť späť domov, tak viete čo to je? Je to to, že nefungujú verejné inštitúcie, ale na prvom mieste je to v prvom rade vysoký stupeň korupcie.
Takže znova sa vraciame k tomu, že mladí ľudia nám odchádzajú z tejto krajiny práve preto, čo vy sa teraz snažíte zastaviť – boj proti korupcii, takže ja ani neočakávam, že za tieto štyri roky sa v tejto téme niečo zmení, a, bohužiaľ, to bude mať veľmi, veľmi negatívny vplyv na to, aby sme nejaké nové inovatívne myšlienky naozaj odtala... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. A aj ja ďakujem Bei za tento príspevok.
Ja som chcel nadviazať na niečo, čo si spomenula na začiatku. Hovorila si, že, že táto konsolidácia je tak trošku fiktívna a že vlastne výdavky rastú a neklesajú. A ja som chcel dať takú ekonomickú vsuvku. Ono k tomuto existuje ekonomický výskum, ktorý hovorí, že konsolidácie sú úspešné v zmysle, že, že vydržia a trvale znížia dlhové zaťaženie práve vtedy, keď väčšiu časť tvoria výdavkové opatrenia. Dôvodom môže byť, že takéto konsolidácie väčšinou sprevádza väčšia, väčší záväzok vlády robiť reformy v politicky citlivých oblastiach.
No a keď sa pozrieme na tú našu konsolidáciu, tak vlastne výdavkové opatrenia tvoria iba 5,9 % toho balíka, ak správne počítam. A sú to veci ako zmrazenie platov verejných zamestnancov, alebo zníženie teda výdavkov na, na RTVS a toto nie sú vlastne udržateľné opatrenia. Toto nie sú reformy. Čiže vlastne toto sa ani nepočíta.
No a každý vie, že vlastne tá história reformných krokov vlád SMER-u by bola veľmi malá knižka a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne kolegyni Jurík za toto vystúpenie a za to, že si tu opäť otvorila tie širšie súvislosti, ktoré, samozrejme, s tou, s tou konsolidáciou a s tým rozpočtom súvisia. A aj si teda explicitne pomenovala, že súvisí to aj s kvalitou nášho školstva, nášho vzdelávania, ale aj s témou, ktorá, ktorá, si myslím, že by nás mala ako spoločnosť trápiť ešte viac, ako sa o nej hovorí, a to je práve odchod ľudí zo zahraničia a týka sa to, samozrejme, aj odchodu mladých ľudí. Máme okolo 30-tisíc študentov vysokých škôl, ktorí teda sú naša budúca generácia, ale študujú v zahraničí, a veľká časť z nich sa už nevráti. Ale, samozrejme, sa to týka aj ako tie, tie odchody ľudí zo Slovenska, to nie je iba ten, ten brian drain vysoký vo vzťahu k vysokoškolákom, ale to sú aj ďalšie tisíce alebo desaťtisíce opatrovateliek, ktoré napr. odchádzajú zo Slovenska kvôli tomu, že, že v akých podmienkach by tu žili, tak, tak si chodia zarábať do, do zahraničia a to zase sekundárne má dopad na tie rodiny. Vieme, že máme tu veľké množstvo rodín na Slovensku, kde teda minimálne jeden z rodičov pracuje v zahraničí, a opäť zase to vplýva aj na tie deti, aj na to akú, akú stabilitu majú doma.
Čiže ono to nie je len o tých príspevkoch, teda poplatkoch, o ktorých sme tu včera dlho hovorili, alebo o rodinnom sporení, ale naozaj o tých širších súvislostiach našej spoločnosti.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Dobre, Bea, že si poukázala na, na výsledky, ktoré, ktoré samozvaná sociálna demokracia priniesla za, za tých 12 rokov. A tie, ktoré si spomínala, sú možno tie, tie najrelevantnejšie odvrátiteľné úmrtia, výsledky v školstve, odchod mladých ľudí alebo vôbec všetkých ľudí všetkých vekových kategórií do zahraničia.
Ale tá pointa je v tom, že v princípe akýkoľvek výsledkový ukazovateľ, ktorým sa pozeráme na, na to, ako, ako sa nám tuná dobre žije a podniká, tak, tak v každom vidíme rovnaký trend. A keď by sa pomýlil jeden ukazovateľ, tak to, tak to môže byť náhoda, ale keď, keď vidíme, že vlastne sa to deje vo všetkých, tak to asi náhoda nebude. Tak to o niečom ukazuje. A ukazuje to, ukazuje to výsledky dvanástich rokov budovania tzv. alebo samozvaného sociálneho štátu.
A čo sa týka tej gréckej cesty, tak nehovorím to len ja, nehovoria to len opoziční poslanci, hovoria to inštitúcie, nezávislí experti, hovoria to mnohí ľudia, ktorí, ktorí sledujú dianie. Hovorí to ratingová agentúra, mimochodom, inými slovami, nie takýmito metaforickými. Ale jednoducho zhodujú, zhodujú sa na tom všetci. A čo je na tom najzaujímavejšie, hovorí to minister financií vlády Slovenskej republiky, že sme na gréckej ceste, verejné financie sú ako Titanic a, a smerujeme k tej, k tejto katastrofe.
Tak ja len by som mu rád opäť pripomenul, že on je pri kon... pri kormidle a on môže zmeniť smerovanie tejto, tejto lode. A ešte stále je na to čas, už ale no... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som sa rád dotkol tých bodov, ktoré moja kolegyňa predrečníčka spomínala ohľadom toho, že či tento bod, či tento rozpočet je rozpočtom pre minulosť, alebo má aj nejaké prvky budúcnosti.
A mne tam naozaj tam chýbajú prvky toho, ako chceme takýmto rozpočtom naštartovať ekonomický rast. Využívam aj to, že tu máme aj pani ministerku hospodárstva, lebo hovoril som to aj v rozprave, že vláda tak na polovicu je úprimná v doložke vplyvov, pretože priznáva, že napr. zvýšenie odvodov na zdravotné poistenie bude mať negatívny dopad na produktivitu, ktorú dnes máme tretiu najnižšiu v celej Európskej únii, za nami je Grécko a Bulharsko, takže tam vláda úprimne priznáva, že produktivitu ešte ideme znižovať týmto, týmto návrhom zákona.
A pokiaľ ide o konkurencieschopnosť, tak tam už taká úprimná úplne nie je tá vláda, pretože hovorí, že na konkurencieschopnosť medzi jednotlivými podnikmi to dopad nebude mať, ale na konkurencieschopnosť v zahraničnom meradle to dopad zrejme bude mať, pretože zvýšením daňového odvodového zaťaženia naše podniky budú menej konkurencieschopné pri lákaní talentov alebo jednoducho cena práce sa tým, sa tým zdvíha v tom medzinárodnom porovnaní.
Takže mňa by... aj zaujíma, teraz ja neviem, či, či úplne, ale myslím si, že áno, že pani ministerka vlastne môže ako, ako navrhovateľ vystúpiť v rámci, v rámci rozpravy, či , či máme možnosť sa porozprávať o tom, že aké prorastové opatrenia v tomto, v tomto balíku nájdeme, alebo kde ich máme hľadať. Ak ich máme hľadať v nejakom inom návrhu, či ich máme hľadať v návrhu rozpočtu alebo nejakom inom, inom návrhu, ktorý tu v tomto expresnom móde máme, mám naozaj problém nájsť takéto opatrenia v jednotlivých bodoch, ktoré posledné dni a najbližšie týždne budeme prerokovávať.
Takže rád by som vyzval pani ministerku, že ak, ak má chuť, tak, tak sa zapojí do rozpravy a radi o tom budeme diskutovať.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. A ďakujem aj tebe, Bea, za tvoj príspevok.
Tiež by som chcela nadviazať na tú tému otužovania a pripomenúť, že včera sme sa tu obsiahlo bavili o téme energetickej chudoby, vďaka aj kolegovi Sabovi. A tiež by som chcela, však veľmi to s tým súvisí a chcela by som pripomenúť tie štatistiky, kde aj podľa ÚRSO aj podľa SAK až 8 % slovenských domácností, teda viac ako 150-tisíc domácností je ohrozených tou energetickou chudobou. To znamená, že im po odčítaní vlastne všetkých výdavkov na energie neostane dosť peňazí. Ostane im vlastne, myslím, menej ako 1,5-násobok sumy životného minima, čo je okolo 400 eur. A, a to sa už vlastne považuje za ten stav energetickej chudoby, takže som rada, že aj týmto spôsobom si nám to znova v podstate priblížila. A odkazujem všetkých aj na tú včerajšiu debatu v tejto súvislosti. Bola veľmi informačne bohatá.
A tiež ti ďakujem, že si upozornila na články nášho kolegu Števa Kišša a na, teda na tie štyri grafy, ktoré ukazujú, kde musí Slovensko pridať. Ja by som z toho ešte veľmi rada, keďže som nemala toľko priestoru, odcitovala časť, ktorá sa týka zbytočných úmrtí v zdravotníctve, kde Števo vlastne poukazuje na to, že odvrátiteľné úmrtia sú strašidelnou štatistikou a zlepšením prevencie na úroveň Česka by sme dokázali zachrániť až 2 700 životov. Ak by sme sa zlepšili na úroveň Rakúska, tak by to bolo až 4 400 životov. Naozaj, to je obrovský počet ľudí a bola by som veľmi rada, keby si táto vládna koalícia tieto jeho články prečítala a zobrala si k srdcu jeho odporúčania.
Ďakujem, Bei.

Ďakujem pekne. Veľmi dobrý príspevok, pani kolegyňa Jurík.
Mňa zaujala tá vsuvka o tom otužovaní na Slovensku a my si to ešte teraz neuvedomujeme, ale viacerí v tejto krajine začneme budúci rok otužovať, ale nie z toho dôvodu že to je zdravé a super, ale z toho dôvodu, že veľká časť obyvateľstva možno naozaj už ani na tie šaty mať nebude. A bez ohľadu teda na ročné obdobie to otužovanie začne naberať reálny kontúry, keď sa pozrieme na to, čo všetko sa ide konsolidovať, a po novom sme sa teda dozvedeli, že sa idú aj poplatky už valorizovať a čakajú nás takéto naozaj drakonické nárasty prakticky všetkých bežných činností, matrikou začínajúc a vybavovaní pohrebu či banskou činnosťou končiac. Čiže tie časy nebudú zlé, bude to náročné, bude to zložité a uvidíme teda že čo všetko nás čaká a neminie.
Ďakujem ti veľmi pekne za tvoj veľmi dobrý príspevok, ktorý ma, ako už po niekoľkýkrát za ostatné dni, veľmi obohatil, a verím tomu, že ma obohatí aj ďalšie, ešte tých minút tu je niekoľko krásnych pred nami, takže verím tomu, že to bude všetko v poriadku.
Ďakujem pekne.

Tak ťažko odolať takej výzve na faktickú poznámku, ktorej som čelila.
Otázka znie takto, či možno hľadať nejakú súvislosť medzi stavom verejných financií a kvalitou vzdelávania. Výsledky medzinárodného testovania 15-ročných žiakov z roku 2022 označil minister školstva za národnú tragédiu. A nemám priestor na to, aby som teda tie výsledky analyzovala, len jednu pikantériu odtiaľ poviem, výsledky žiakov 3-ročných učebných odborov sú podľa národnej správy na úrovni žiakov špeciálnych škôl, to sú žiaci s mentálnym postihnutím, čiže takto sme to dopracovali. Najmenej úspešní žiaci majú problém uplatniť sa v ekonomickom a spoločenskom živote.
A jeden z inštitútov CERGE IDEA vypracoval modelovú štúdiu, čo sa stane, keď potečú investície do reforiem, ktoré budú zvyšovať funkčné gramotnosti žiakov. A v tom najmenej ambicióznom modeli náklady, ktoré boli smerované do reforiem vzdelávania, dvojnásobne prevýšili náklady, ktoré štát musel investovať do inkluzívneho vzdelávania. Ambicióznejšie reformné scenáre ukazujú nárast HDP v Českej republike, to bol model robený v Českej republike, ukazujú nárast HDP až o stovky miliárd eur. Ten najvýraznejší efekt sa prejaví až o 30 rokov od začiatku reformy. Čiže v Českej republike, ak by sa to teda realizovalo tak, ako sa plánuje, tak až v roku 2050.
A toto je výzva aj pre našu krajinu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte mi za začiatok odcitovať nášho experta na financie a rozpočet Štefana Kišša – vláda a rozpočet len predstierajú konsolidáciu. Schválením nových výdavkov vláda nafúkla deficit aby sa im budúci rok dalo jednoduchšie konsolidovať povinných 0,5 % HDP. Rútime sa po gréckej ceste a dôvera trhov je veľmi krehká. Inak povedané, vláda a tiež naša koalícia tu neprítomná si robí prezidentskú kampaň a veľkoryso rozdáva či už 13. dôchodky alebo iné neadresné sociálne benefity. No a kto to zaplatí? Ja mám chuť povedať že ďalšie generácie.
Životná úroveň u nás sa v porovnaní s najvyspelejšími krajiny aj s našimi susedmi už takmer dve dekády zhoršuje. Drvivá väčšina ukazovateľov kvality života ukazuje zaostávanie alebo dokonca zhoršovanie Slovenska. Zaostávanie v jednej štatistike by mohla byť náhoda. Zaostávanie v desiatich však ukazuje na trend, ktorý potrebujeme zvrátiť. A nemyslím si, že konsolidačný balík, o ktorom tu dnes diskutujeme, ak sa to teda dá nazvať vôbec diskusiou, pretože tu nie je ani minister financií, ani teda naši kolegovia a kolegyne z koalície, nepomôže podľa mňa čokoľvek vyriešiť.
Politici minulosti, tí, ktorí nám teraz vládnu, nám v predvolebnej kampani ponúkali svoje skúsenosti. Nuž nie sú skúsenosti ako skúsenosti. Tie ich nám v minulých rokoch doniesli pokles kvality života. A tento nešťastný trend sa očividne ani nezmení. Takéto skúsenosti nepotrebujeme, potrebujeme prosperujúcu budúcnosť pre všetkých, a tak mi dovoľte pár slov o tom, ako Slovensko musí jednoducho pridať.
V médiách sa pravidle objavujú štatistiky, ktoré ukazujú zaostávanie Slovenska v rôznych oblastiach. Môžeme sa dočítať napríklad, že Slovensko je jednou z najhorších krajín podľa nadúmrtnosti počas covidu, v dlhodobej udržateľnosti verejných financií, v digitálnych zručnostiach, v úrovni vzdelávania, v strategickej transformácii, tiež z hľadiska motivácie na založenie rodiny, o ktorej sa tu toľko hovorí, v dĺžke zatvorených škôl počas covidu, tiež podľa náchylnosti na ruské dezinformácie, a myslím, že na tom sa všetci, teda možno okrem koalície, zhodneme tiež z hľadiska kvality súdnictva i ovzdušia, aj z hľadiska konkurencieschopnosti. Je toho veľa a chápem, že von nie je veľmi pekné počasie a nemáte chuť schladiť sa ešte viac, avšak v tejto dusnej atmosfére v pléne si možno môžeme schladiť hlavy, aspoň týmto posledným príkladom, dávajte pozor. Medzi najhoršou štvorkou sme aj podľa kvality vôd na kúpanie, to teda platí pravdepodobne aj na otužovanie, ktoré je populárne v tomto období.
Ľudia na tieto informácie reagujú spravidla tromi spôsobmi. Tá prvá skupina, láme palicu nad krajinou a dúfa, že sa ich to nedotkne v tak veľkej miere, niektorí dokonca radšej odídu. Druhú skupinu tvoria väčšinou politici, političky, ktorí odmietajú akceptovať tieto dáta a tvária sa, že vlastne všetko je v najlepšom poriadku. No a tretiu skupinu tú tvorí tých 15-tisíc ľudí, ktoré bolo pred niekoľkými dňami na námestí v Bratislave a ďalšie tisícky v uliciach Banskej Bystrice, Nitry, Košíc, Žiliny. A čoskoro sa pridajú aj ďalšie mestá.
No a vrátim sa k tým politikom. Tí viac času momentálne venujú tomu, ako zachrániť svojich ľudí, než aby riešili dôvody zaostávania, o ktorých som teda hovorila. A tento konsolidačný balík na tom nič nemení, práve naopak. Viac o týchto dôvodoch zaostávania sa dočítate napríklad v blogoch nášho ekonomického experta Štefana Kišša, ktorého som už teda spomínala. Odporúčam napríklad ten, ktorý nazval Štyri grafy, ktoré ukazujú, kde musí Slovensko pridať. V ňom sa dozviete napríklad o snáď najlepšom príklade toho, kde a ako veľmi musíme pridať, a to teda doslova, o nedostavaných diaľniciach. V tomto blogu sa venuje aj zbytočným úmrtiam v zdravotníctve, čo je ďalšia dôležitá téma, o ktorej sme sa tu aj dnes rozprávali, pretože tu máme taktiež na to expertov, či už teda v Progresívnom Slovensku náš Oskar Dvořák, alebo aj u kolegov v SaS-ke.
No ja by som sa teraz chcela venovať najmä téme, ktorá je, ktorá mne osobne leží na srdci, a síce odchod mladých ľudí do zahraničia. A práve, čo sa týka tejto témy, v konsolidačnom balíku nájdeme možno, ja neviem, že či toto má byť zrovna riešenie, ale zvyšovanie cien za cestovné doklady, aby sme teda (povedané so smiechom) mladých ľudí pravdepodobne demotivovali k odchodu, no tak toto podľa mňa nebude fungovať.
Mladí ľudia majú pocit, vďaka tejto vláde, že toto nie je krajina pre nich. Majú pocit, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa premenovalo na ministerstvo pre seniorov, pritom ani tí seniori sa nemajú lepšie, však tie 13. dôchodky im nezaručia dôstojný život. Ale viete, čo týmto všetkých sa docieli, čo týmto vláda docieli? Ďalšie rozdeľovanie spoločnosti, pretože ja čítam tie komentáre, ja počúvam mladých ľudí, a oni skutočne majú ťažké srdce na dôchodcov a dôchodkyne, a tí za to nemôžu. A vravím, ani oni sami sa nebudú mať lepšie. Stále sa hovorí len o senioroch a veľmi málo o mladých ľuďoch, pritom aj konsolidačný balík oberá budúcich dôchodcov a dôchodkyne o tie ich dôchodky.
No ale vrátim sa teda späť k tomu odchodu. Slovenské školstvo je v katastrofálnom stave. A moje kolegyne, tu sediace expertky na vzdelávanie Ingrid Kosová, Viera Kalmárová a Tina Gažovičová so mnou určite bude súhlasiť a verím, že to potvrdia aj v nejakých faktických poznámkach, ale tí a tie, ktoré asi so mnou súhlasia najviac, sú, samozrejme, tí mladí ľudia, všetci tí študenti a študentky, ktorí utekajú zo Slovenska. Pätina z nich študuje na vysokých školách v zahraničí, to je druhé najväčšie číslo v rámci Európskej únie po maličkom Luxembursku, ktoré však, nemôžme zabúdať, so susedným Nemeckom aj Francúzskom spája jazyková blízkosť, a je to skutočne maličký štátik. Tento podiel sa na Slovensku od roku 2010 zvýšil o polovicu z 13 na 20 %. V Česku aj vo výrazne menšom Slovinsku je výrazne nižší.
Napríklad vláda odborníkov a odborníčok Ľudovíta Ódora si túto tému zvolila za jednu zo svojich priorít. V PVV súčasnej vlády, vlády minulosti, o mladých ľudí toho veľa nenájdete. Ódorova vláda napríklad navrhovala projekt Slovensko ti verí. Buďme však úprimní, na systematické riešenie potrebuje vláda viac politického kapitálu alebo politickej sily, dlhodobý mandát a hĺbkové reformy vzdelávania zdravotníctva, ale tiež podpory ľudských práv.
Nechám na vás, zamyslieť sa nad tým, čo z toho vláda Roberta Fica spĺňa. Ale predtým než začnete takto dumať, mám ešte jednu otázku. Kto má za tento stav, ktorý som opisovala, zodpovednosť? Zaostávanie Slovenska v kvalite života najmä, no teda nie výlučne mladých ľudí v posledných viac ako 10 rokoch je neodškriepiteľné. Potrebujeme sa z neho použiť a tieto chyby viac neopakovať. Nešťastím Slovenska bolo pred rokmi vznik vlád SMER-u na čele s Robertom Ficom, neskôr Petrom Pellegrinim, ktoré nám vládli 12 zo 14 rokov od roku 2006. Po takomto takmer nepretržitom vládnutí sa ťažko vina zvaľuje na niekoho iného. No a dnes nám vládnu zas. Čo nám po nich zostalo? Zrekonštruovaný Bratislavský hrad, na ktorý je Robert Fico podľa vlastných slov, a to budem skutočne citovať, za svoje premiérske obdobie hrdý najviac a ktorý sa, tiež jeho slovami, stal pútnickým miestom Slovákov. Žiaľ, mladých ľudí zrekonštruovaný Bratislavských hrad od odchodu neodradí, ale môžu mu zakývať pri prechode hraníc.
Vo voľbách si, žiaľ, Slovensko, a môžeme sa o tom baviť, o tom, že prečo zvolilo minulosť namiesto budúcnosti, ale tým pádom aj zbytočné drahé balíky na rozdiel od adresnej pomoci. Balíky, ktoré budú niesť na chrbtoch tie ďalšie generácie, keď budú kráčať po gréckej ceste.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk. )