Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Taktiež chcem poďakovať pánovi Sulíkovi za, za fundovaný príspevok do tejto debaty. Je veľmi smutné, že tú debatu vedie opozícia sama so sebou, ale veď v poriadku. Cieľom asi je poukázať na nedostatky tohto zákona a každým ďalším príspevkom sa dostávame ďalej a ďalej v tom poukazovaní. Zaujalo ma, ako ste teda dali kontranávrh, že teda ministerstvo pre pekárov, pričom mi teda prišlo, prišlo na um, že z toho povestného chlieb a hry si strana SNS pre tento moment očividne vybrala tie hry. A na ten chlieb možno ešte príde. A, ale to podstatné je, že prečo práve tie hry. Ako ste správne poznamenali. Prečo práve podpora športu a cestovného ruchu. Samozrejme, všetci máme radi šport, všetci máme radi cestovný ruch, ale naozaj toto sú tie odvetvia hospodárstva, ktoré majú naštartovať ekonomický rast, o ktorom tu všetci, všetci rozprávame? A na základe akých dát to tvrdíme? No a to je presne to, čo v tom návrhu zákona veľmi, veľmi chýba v dopadoch na podnikateľské prostredie, aj keď teda dôvodová správa ospevuje, ako toto rozhýbe podnikateľské prostredie v oblasti cestovného ruchu. V dopadovej správe v doložke vplyvov dopady na podnikateľské prostredie sú žiadne. Takže vlastne vláda hovorí, že to ničomu nepomôže.
No a ešte posledná, posledná poznámka, je podľa mňa smutné, že opozícia tu už niekoľko dní predkladá fundované argumentami podložené tvrdenia k tomuto návrhu zákona. Koaliční poslanci, ani pán Danko sa nezmôžu na jedno jediné vystúpenie v rozprave. Myslím, že jedna alebo dve faktické k tomuto boli od koaličných poslancov. Ale dnes doobeda si pán Danko zvolal tlačovku o klamstvách opozície ministerstva športu. No tak keď veľmi klameme, tak bolo by fajn to prísť predniesť sem do pléna, aby sme mohli reagovať a som veľmi zvedavý a aká tá tlačovka bude.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja len stručne, lebo mám pocit, že už dnes bolo povedané všetko a už sa tak akože krútime aj okolo svojho vlastného chvosta. Ale, Tomáš, ďakujem za ten historický exkurz doslova a do písmena z inej perspektívy a vďaka aj za tú pripomienku toho momentu, keď myslím, že to bolo za prvej vlády Roberta Fica, keď Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bol politicky závislý, tak vtedy sa to stalo, že tých štyristo miliónov eur z nášho verejného zdravotného poistenia odišlo, sa vylialo niekam teda do cyperskej schránky a Pente, na čo vlastne doplácame do tohto momentu.
No a čo ma naučil náš kolega Oskar Dvořák, je, že to sú peniaze, za ktoré by donedávna by sme boli schopní postaviť jednu univerzitnú veľkú nemocnicu. A ak si dobre spomínam, tak na porovnanie, Penta svoju novú nemocnicu na Boroch postavila za dvadsaťpäť miliónov eur. (Reakcia z pléna.) Dvestopäťdesiat, hej, už vysoká hodina. Vzhľadom na čas zvyšok svojej faktickej poznámky, inšpirovaný kolegyňou Mesterovou, venujem Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Ďakujem pekne za slovo.
Taktiež chcem poďakovať za veľmi kvalitnú cestu do histórie. Sám som si myslel, že už nebudem počúvať rozpravu, a keď som videl pána Szalaya, že ide rozprávať, som si myslel, že to bude strašná nuda a bude rozprávať nejaké tabulečky a čísla a takéto veci, ale keď začal rozprávať, tak ma to normálne držalo celých 20 minút. A pritom ma napadlo, že nemusí to byť zlý nápad, normálne pred pomaly každým zákonom mať takúto že historickú rozpravu, ono by to mohlo mať aj vlastné písmenko, že "HR" alebo niečo podobné, lebo fakt je to veľmi dôležité vedieť celý kontext. Samozrejme, by asi záležalo aj od toho, že kto by to rozprával (povedané s pobavením), každý by si svoju storku k tomu povedal, ale možno je to zaujímavý pozmeňovací návrh pre pána Pročka alebo pre pána Hlinu, oni radi dávajú takéto pozmeňovacie návrhy. (Povedané s pobavením.)
Ale okrem teda tohoto výletu do histórie ste v tom vašom príhovore ukázali aj dve dôležité veci a prvá je, aké dôležité je mať nezávislé úrady, aby kontrolovali aj politikov. Si pamätám pána Petra Pellegriniho, nedávno v nejakej debate pri inom úrade, pri ÚRSO sa rozhorčoval, že proste prečo títo úradníci bojujú proti občanom a majú, naopak, ťahať za jeden povraz. Ono to veľmi dobre znie, ale v praxi to presne končí tak, ako ste ukazovali, že keď tam nie je naozaj nezávislý úradník, ktorý dodržuje svoju robotu a snaží sa pracovať najlepšie pre občana, tak proste ten výsledok je presne opačný a peniaze a efektivita sa stráca.
A ďalšia vec, ktorú ste ukázali, čo mňa osobne tiež veľmi trápi, je to neustále cyklenie, ako neustále aj po sedemnástich rokoch, ktoré ste spomínali, stále príde nejaký úradník, zase sa to zruší a neustále, donekonečna musíme bojovať o to, aby sme sa niekam posunuli.
Takže ďakujem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ťažko rozprávať po dramatičke, ale skúsim to.
Ja ďakujem pánovi Szalayovi za to, že nám ukázal, ako je strašne dôležité mať nejakú historickú pamäť. Aj keď krajina, v ktorej žijeme, je ústavne celkom mladá, ale už si vybudovala nejaké inštitúcie a tie inštitúcie v nejakom čase dokázali svoju funkčnosť a vznikli z nejakého dôvodu. V nejakom momente tu príde vládna garnitúra, ktorá si povedala, že potrebuje všetko prebudovať, lebo sa im môže stať, že znova ich niekto nezvolí a že stratia svoje pozície a že budú beztrestní, a tým pádom sa snažia si zmeniť všetky pravidlá tak, aby to bolo zložitejšie ich zhodiť, odvolať, alebo už nezvoliť. A to je presne, preto existujú nezávislé inštitúcie, aby jedna moc nemohla zmeniť, nieže len odbočku urobiť, ale nejaký ako kebyže buď kurz, alebo dokonca, nazvem to tak, že zmeniť šport. My v tomto legislatívnom období sa pravdepodobne budeme snažiť bojovať o to, aby sme si zachovali nielenže demokratický charakter nášho štátu, ale minimálne dvadsať rokov budované inštitúcie, ktoré dokázali už svoju váhu, vplyv a dôležitosť. A každý zásah do nezávislosti napr. regulačných inštitúcií je vlastne zásahom do celej skladačky našej spoločnosti a na toto by sme si mali dávať pozor, lebo sa to stane pravidlom a už sa z toho nedostaneme. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Ja ako som počúvala pána poslanca Szalaya, tak ma v súvislosti s týmito skrátenými legislatívnymi konaniami, ktorým tu čelíme, napadla taká metafora z oblasti zdravotného poistenia, nie je tu kolega Dvořák, tak si to môžem dovoliť, že nám tu vláda predkladá vlastne tie skrátené legislatívne konania úplne bez akýchkoľvek dôvodov a ono je to trocha ako keby si niekto sa snažil nechať si preplatiť plastickú operáciu nosa alebo manuálnu lymfodrenáž v zdravotnej poisťovni ako život zachraňujúcu procedúru. Ono niekedy asi sú také zriedkavé prípady, kedy to môže byť pravda, ale zvyčajne je to iba evidentný podvod, ktorého cieľom je vlastne nezaslúžený benefit jednotlivca, ktorý necháme zaplatiť všetkých ostatných. A presne to robí Robert Fico, akurát platíme mu za to právnym štátom.
A možno by som upozornila ešte na jednu vec, pretože poznáte asi takú tú bájku o tom chlapcovi, čo stále kričal, že ide vlk, a keď ten vlk nakoniec naozaj prišiel, tak ho nikto nezachránil. A ja teraz nehovorím o ministrovi Tarabovi. A ja sa pýtam, že keď si vláda toto presadí v tých skrátených legislatívnych konaniach, budeme im ešte niekedy veriť akýkoľvek dobrý úmysel, keď naozaj budú potrebovať skrátené legislatívne konanie. Nie, nebudeme a dôvera v spoločnosti klesne tak nízko, že ju už nikto odtiaľ vlastne nevytiahne. Takže ja by som navrhovala, že nechajme vlkov v lese, nechajme kompetencie na príslušných inštitúciách, a hlavne nechajme právny štát na Slovensku.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Chcela som premostiť túto tému do témy ministerstva pre turizmus a šport, ale už sa mi to vzhľadom na strašne neskorú hodinu nepodarí, tak by som chcela len poďakovať pánovi poslancovi Szalayovi za veľmi príjemný exkurz do témy zdravotného poistenia, ktorý ma z jeho rozprávania naozaj že veľmi zaujal a pomohol mi pochopiť kompetencie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v tomto našom systéme a aká dôležitá je jeho nezávislosť od politickej moci. Hlavne som pochopila, že nakoľko u nás finančné skupiny majú svoje záujmy v rôznych sférach zdravotníctva a zároveň môžu mať teda aj vplyv – a majú – na predstaviteľov vládnej politickej garnitúry, tak potrebujeme, aby kvalitu zdravotnej starostlivosti a auditovanie zdravotných poisťovní kontroloval niekto naozaj nezávislý. To je taký, taký úrad, kde vláda nemá právomoc nominovať svojich ľudí do týchto inštitúcií.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem pekne kolegovi Szalayovi za teda naozaj veľmi, veľmi zaujímavý a obohacujúci príspevok a som veľmi rada, že tak vedieme tu debatu hlavne ako opozícia, tak teda som veľmi rada, že aspoň v tej opozícii, že naozaj sa tu stretávame odborníci a odborníčky na, na mnohé rôzne rezortné témy a že je to strašne dôležité ísť do detailu a ísť do hĺbky, čo, samozrejme, nikdy nemôže akoby jeden človek obsiahnuť všetky tie témy, a teda aj pre mňa je to obohacujúce takto napr. počúvať akoby detailný príspevok o zdravotníctve.
Je to, znovu sa teda aj vraciam k tomu, že áno, že, že vládna koalícia mlčí o nejakých dôvodoch a skutočných zámeroch a dopadoch tej novely. Verejná diskusia veľmi nestíha, lebo teda nie každý je ochotný takto ťahať diskusie, diskusie do polnoci, pokiaľ nemusí, ale to, čo si z toho asi najviac odnášame, čiastočne to už, na to už reagoval kolega Dubéci, že je to nielen, že my nevieme, koľko bude stáť to ministerstvo športu, lebo, lebo v doložke vplyvov to nie je, ale tu je kopec ďalších zmien, ktoré teda naozaj úplne potajomky vlastne tá vláda bez akéhokoľvek verejného zdôvodnenia predkladá, ktoré nás v konečnom dôsledku môžu stáť oveľa viac, pretože, pretože napr. si tam naozaj na tak dôležitú funkciu dosadia človeka, ktorý bude robiť iba to, čo mu povedia, lebo inak ho kedykoľvek odvo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem teda aj pánovi poslancovi Szalayovi za zaujímavý, anekdotami, živelnými pohromami a rôznymi nehodami účtovníctva pretkaný prejav. Je to veľmi krásna oblasť financovania zdravotníctva na Slovensku.
Každopádne to, čo ma napadá, a teda ja sa pripojím tu ku kolegovi Lackovičovi, že keď som toto celé počul, tak ja, len taká výzva, že však dajme tomu Andrejovi Dankovi a SNS to ministerstvo športu a ja po tomto dni a pol či koľko to už je, ja vravím, dobre, dobre, nech má to ministerstvo školstva s jedným až troma štátnymi tajomníkmi alebo tajomníčkou konkrétne jednou, však v poriadku, ale, prosím, nechajme tie nezávislé inštitúcie na pokoj, lebo čokoľvek už si môžme myslieť o zdravotníckej politike na Slovensku, tak je to tak obrovský, komplikovaný sektor, v ktorom sú, v ktorom ide o tak veľa, ak nie ako najviac v tom, čo Národná rada môže vôbec rozhodovať a nastavovať nejaké pravidlá, že aby sa tu takto mirnix-dirnix ako naozaj o 23.38 h a zajtra bohvie kedy rozhodovalo o tak zásadnej veci, ako je spôsob dohľadu nad poskytovaním zdravotníckej starostlivosti ôsmimi miliardami eur, lebo sa to niekde proste dá do 19. novelizačného bodu nepriamej novely, lebo niekto to povedal, ani netušíme kto, mi príde absolútne nezodpo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Čo dodať takto na záver? No, nové ministerstvá by ani v tejto krajine určite nemali vznikať tak, že donesie pán Danko pod pazuchou dvojstranovú dôvodovú správu a predloží ju na stôl a my o nej potom týždeň, týždeň rokujeme. Naozaj možno na záver ešte raz zopakovať to, čo je dôležité a potrebné v tomto smere, a to je asi to, že ak chceme pomôcť kúpeľníctvu, tak mu pomôžme, ak chceme pomôcť rozvoju cyklotrás, tak mu pomôžme. Aj, aj, aj ten cestovný ruch, aj to, aj tá krajina šampiónov ako Slovensko, to je všetko v poriadku. Dobre, ale nemusíme zakladať nové ministerstvá naozaj takýmto, takto cez koleno a takto pretiahnuto, všelijako krkolomne, bez proste zjavne, zjavne dobrých úmyslov.
Veľmi ma naozaj mrzí, že napriek tomu celodennému rokovaniu ani dnes, ani dnes – až na dve faktické poznámky – sa neprihlásil do toho rokovania ani jeden koaličný poslanec napriek tomu, že sme už vyzývali k tomu, aj poukazujúc na to, že sa tu jedná o deti, o ich sebarozvoj, rozvoj disciplíny, vytrvalosti, mentálne koučingy a neviem čo všetko, ani toto všetko nezabralo. Z mojej strany jedno obrovské sklamanie a posilnenie do ďalšej práce, že to, čo robíme, má naozaj veľký zmysel.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Oceňujem na predošlom teda vystúpení to, že sa pán poslanec Čaučík naozaj zmienil o tom, čo je podľa mňa že meritom tohto návrhu, ktorý si zaslúži našu pozornosť možno ešte vo väčšej miere, než je to samotné ministerstvo. Chápem, že to pre svoju absurditu dáva väčší priestor možno k trochu vtipnejším a nadľahčenejším hodnoteniam, ale práve to, čo spomenul aj pán poslanec, toho takého právno-technického, právno-teoretického charakteru, ktoré súvisí s vnútornou architektúrou orgánov štátnej správy, je to, je to naozaj dôležité. Ja som to začala už v predošlej faktickej poznámke a dovolím si to rozvinúť aj v tejto.
To, čo sa vlastne deje, je, že štát, resp. vláda dostáva do svojho područia tú časť ústredných orgánov štátnej správy, ktorá dovtedy si zachovávala nejakú časť nezávislosti práve pre svoj proces kreácie vedenia. To teda odpadá. A zároveň dostáva na túto istú úroveň Slovenskú informačnú službu. A teraz si, prosím vás, povedzme, je Slovenská informačná služba typickým orgánom štátnej správy alebo bezpečnostný zbor? Je Policajný zbor orgánom štátnej správy, ústredným orgánom štátnej správy alebo bezpečnostný zbor? Je VOS-ka takisto bezpečnostný zbor alebo je to typický ústredný orgán štátnej správy? Preto aj SIS-ka, ak si bude zachovávať tú úlohu, ktorú dnes má, a plniť tie úlohy, ktoré má, je stále bezpečnostným zborom. A bezpečnostné zbory sú kontrolovateľné osobitným mechanizmom formou inšpekcie. To, čo sa teraz stane, ak teda prejde takýto návrh zákona, že sa dostáva SIS-ka medzi subjekty kontrolovateľné vládou, pretože my tu máme zákon z deväťdesiateho šiesteho o kontrole vlá... o kontrole štátnej správy, ktorý v § 1 hovorí, že plnenie úloh štátnej správy má na starosti vláda. Čiže bude vláda kontrolovať SIS-ku? Vedia nám na to kolegovia predkladajúci odpovedať?
Ďakujem. (Potlesk.)