Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem veľmi pekne, Inge, tvoj prejav ma usvedčil v tom a presvedčil, že to SNS vlastne znova spravilo krok vedľa, hej? Že oni vlastne chcú, hovoria, že chcú zvýšiť financovanie športu, ale vlastne chcú zvýšiť financovanie len tých, tých ako kebyže už, čo sa tam prehrabali, čo sa tam dostali, tých výnimočných, ktorých, ktorých častokrát rodičia boli bohatí, aby im mohli kupovať náradie alebo, alebo športové vybavenie, aby platili drahých trénerov a rôzne manuálne lymfodrenáže, aby boli proste pripravení na to dobré športovanie. Ale vlastne my potrebujeme dostať mladých ľudí ku športu, aby proste nehrali len na svojich proste playstationoch alebo aby proste nepozerali len telku alebo do, do internetu, a to sa dá diať len cez formálne vzdelávanie teda na školách. Lenže školy sú chudobné, musia prenajímať svoje telocvične, a tým pádom vlastne tie deti nemajú kde športovať. A my dáme 100 až 200 miliónov ročne niekde úplne inde, aby sme proste trénovali jednu generáciu, ktorá mala to šťastie, ale nevytvárame nové talenty. A škoda, že tu nie je pán Galis alebo Dušan Tittel, tí, ktorí sa trošku vyznajú do toho, ako sa buduje ako keby športový zásobník, a tí by vám povedali, že podľa mňa, teda pozeral som na nich, keď sa tu rozprávalo o tom, že je to úplný krok vedľa, preto súhlasím s Marekom Lackovičom, proste zrušte to, fakt je to trapas. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Inge, ďakujem za tvoje vystúpenie. Ďakujem, že si poukázala aj na to, ako za vlád SMER-u dochádzalo k porušovaniu ľudských práv a ako tieto vlády nedokázali zabezpečiť rovnaké postavenie ľudí v tejto spoločnosti, a to si uviedla vlastne v kontraste toho, ako sa teraz táto štvrtá vláda Roberta Fica zaštiťuje ľudskými právami.
Ja som si pritom spomenul, ako ešte niekedy v roku 2015 Robert Fico prišiel s tým urážlivým vyjadrením "ľudskoprávni svätuškári". Asi si na to viacerí spomínate. Tým chcel povedať, že teda ide o ľudí, ktorí sú vlastne v tejto téme pokrytcami, jedno hovoria, iné robia. Nejde, nezáleží im naozaj na tom, aby ľudské práva boli dodržiavané.
No, ja by som pri tejto príležitosti chcel povedať, že od toho roku 2015 tu vyrástla generácia ľudí, ktorá tu teraz sedí v týchto laviciach, a my nie sme žiadni pokrytci, žiadni svätuškári. Tu sedia ľudia, ktorí žijú ľudskými právami. Tu sedia ľudia, ktorí, ktorí sú terčom urážok pre napríklad svoje menšinové, svoju menšinovú sexuálnu orientáciu alebo sexuálnu identitu, ktorí čelia urážkam pre svoju farbu pleti. Tu sú ľudia, ktorí zasvätili svoje životy pomoci ľuďom na úteku a všetkým možným témam ľudskoprávnym. Takže chcem ubezpečiť ľudí na Slovensku, že ľudské práva budeme naozaj dodržiavať. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa, pani kolegyňa, pomenovala si to veľmi presne a nadviažem na teba a ono to súvisí aj s programovým vyhlásením vlády, ktoré sme tu mali pred pár dňami alebo týždňami, kde sa doslova písalo, alebo pamätám si to, že tá SNS v postate ani tam absolútne nepochopila význam toho športu ako takého, kedy písalo o Slovensku ako o krajine šampiónov a podobne. Ako keby nepochopila to, že aj tá mládež alebo ten šport, tá mládež, keď ho má vykonávať, že je to skôr o tom zdraví, o tej disciplíne, o učenie k vytrvalosti, o učení k vytrvalosti a podobne, o sebarozvoji, čiže úplne, úplne celé zlé a ideme aj veľmi zlým smerom. A ja sa len bojím, aby to SNS a Andrej Danko aby aj z toho cestovného ruchu, tak jak tú krajinu šampiónov, aby nespravil ešte aj na ten cestovný ruch niečo ako krajina šampiňónov a teraz budeme opisovaný ako hubárska veľmoc, kde naozaj že sú neuveriteľné možnosti hubárčenia a o tom, ako môžme byť v tom najlepší, a budú vychádzať sprievodcovia a príručky a všetko, všetko možné. Že naozaj že zastavme sa, kým je ešte, kým je ešte čas. Nie je hanba to vziať späť, nie je hanba to nejakým spôsobom premyslieť, domyslieť, opraviť tam tie nezmysly, ktoré tam sú. Netvárme sa, že to naozaj bude stáť nula eur. Už len jeden papier A4, keď tam zmeníte tú hlavičku ministerstvo školstva za novú, tak jeden papier koľko stojí(?), teraz neviem, dva centy myslím. No tak už len to ako vieme kvantifikovať nejakým spôsobom. Netvárme sa naozaj, že aj celý ten rebranding, všetko to bude bezplatné a zadarmo. Naozaj, že nebláznime, kým je ešte čas.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj tebe, Inge, za tvoj príhovor. Už veľa bolo od kolegov a kolegýň povedané a ja sa chcem pristaviť pri tom, lebo ja to tak, najviac ma to tak tlačí, to odoberanie nezávislostí inštitúciám, či už teda protimonopolnému úradu, alebo štatistickému, alebo Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. A tento špeciálne teda mňa irituje, pretože ide prakticky odobrať nezávislosť a nielen cez zmenu menovania, ale aj cez zmenu spôsobu odvolávania, čo je jasne napísané tak, aby sa dalo na politickú objednávku odvolávať. Pričom, a to tu musí odznieť opakovane, že nezávislosť tohto úradu je kľúčová či už len kvôli tomu, aby tento úrad mohol kontrolovať štát, ale aj preto, že vykonáva tak dôležitú kontrolu súkromných zdravotných poistení. A ako to už vlastne aj pred chvíľou odznelo od kolegu Szalaya, že vlastne toto je celé déja vu, že my sa tak ako republika ale vlastne v tejto situácii že stále sa krútime okolo svojho vlastného chvosta dokola a dokola a dokola, že naozaj sa neponaučíme zo svojich vlastných chýb, naozaj chceme opäť zažiť situáciu, že nemusí to byť zrovna 400, ale môže to byť pre zmenu 500 mil. eur odleje sa z verejného zdravotného poistenia, ja teda nechcem maľovať čerta na... kríž, či jak sa to volá, hovorí, ale, ale že naozaj že neponaučíme sa? Veď práve táto historická skúsenosť by nás všetkých mala mobilizovať, by nám mala blikať nad hlavami kontrolka, a keď teda hovorím o mobilizácii, tak napríklad aj zajtra o osemnástej v jedenástich mestách na námestiach. Alebo keď nemôžete prísť, tak pokojne podpíšte petíciu. Jednoducho v tomto momente tu a teraz spoločne bojujeme za nezávislosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale nielen. Bojujeme naozaj o veľa.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Ďakujem ti, Ingrid, ja by som chcela zareagovať na časť tvojho príspevku, kde sa teda venuješ výborom a ich činnosti. A zaznelo to tu už aj od mnohých iných mojich kolegýň a kolegov a je to dobré povedať, akože ja som tu v Národnej rade nová, a teda reálne ma zarazila arogancia tejto koalície, ktorú si zjavne vychutnávajú. Na výbore pre kultúru a médiá sme boli na prvom výbore požiadaní, aby sme to teda spravili rýchlo, lebo veď plénum bude o pár minút a tam nám bude pani ministerka odpovedať. Akože teraz pár dní po tomto mi to znie úplne smiešne, že pani ministerka kultúry – a odpovedať. No ale dobre, my v PS tak nejak rátame aspoň so základnou slušnosťou a s tým, že keď človek niečo hovorí, tak to tak aj myslí. Je to naša kultúra, a teda zjavne nie každý tak rozmýšľa, čo však nie je teda dôvod na našu rezignáciu na kultivovanosť, práve naopak, zjavne jej sem treba priniesť viac.
No a na ďalšom výbore pre kultúru a médiá sme opäť boli v chvate a tiež na začiatku upozornení, že veď otázky si nechajte do pléna, a to sme boli pri prerokovávaní, ak sa to vôbec dá tak nazvať teda to prerokovávanie, rozpočtu. Kde je Pellegrinim sľúbených aspoň päť hodín na jeho prerokovávanie, tak to fakt teda neviem, stále hľadám. Mňa to reálne fascinuje inak, ako dokážu ľudia z koalície SMER, HLAS, SNS pred voľbami ľuďom narozprávať úplné nezmysly, podčiarknuť to po voľbách rečami o novej politickej kultúre a výsledok teda vidíme. A aj dnes, keď sme navrhli Petrovi Pellegrinimu, aby predradil návrh zákona o štátnom rozpočte na rok ´24, tak ani nemohol dať hlasovať, keďže bola Národná rada uznášanianeschopná. Je tu z koalície vždy len pár ľudí, ktorí to majú buď od šéfa za trest, alebo ako sľub k nejakej ďalšej funkcii pre tetu a synovca, napríklad aj na novom ministerstve majstra Danka.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Rečníčka veľmi presne opísala to, že ako sa súčasná koalícia snaží ovládnuť moc v tomto štáte, rozvrátiť právny štát, poťažne možno aj demokratické zriadenie. Robia to totižto s chirurgickou presnosťou, tak ako keby vôbec o nič nešlo. Napríklad nerušia špecializovaný súd, ale zrušia prokuratúru. Rušia ju preto, lebo nikde v Európe podľa nich neexistuje. Znižujú tresty, lebo sa chcú prispôsobiť Európe. Nezrušia inštitút spolupracujúceho obvineného, hoc nadávajú naňho, že sú to udavači, ale trestným návrhom, návrhom zákona tak zošnurujú jeho použitie, že nakoniec bude odstíhaný policajt, ktorý sa snaží obvineného podľa zákona poučiť, presvedčiť, aby preňho možno výhodnejšie pozície využil v tomto poňatí Trestného poriadku. A tak ďalej by som mohol hovoriť, len o tom chcem hovoriť až v svojej reči, keď sa dostanem k tomu rečníckemu pultu, že ako strašne zavádzajú a klamú, a účelovo sa tvária, že v podstate len chcú napraviť právny štát. Pravda je tá, že ho chcú rozvrátiť a využiť ho v svoj prospech. Tento zákon, o ktorom tu teraz hovoríme, má by až tá posledná čerešnička, keď v podstate politicky ovládnu všetky nezávislé kontrolné inštitúcie, že keď už nebude možné reálne policajne odhaľovať závažnú kriminalitu organizovanú, tak aby náhodou niektorí z tých nezávislých štátnych inštitúcií svojou činnosťou nezávislou nepreukázal, že predsa len existuje protiprávna činnosť, ako je páchaná, kto ju... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Inge, tvoj idealizmus je naozaj pozoruhodný, len škoda teda, že nie je infekčný. Hovoríš, že Slovensko je založené na hodnotách spravodlivosti, právneho štátu, rešpektu k menšinám. A kiež by si mala pravdu, ale zdá sa, že Slovensko od svojho vzniku, ktoré ho nič nestálo a nič nemuselo obetovať, zatiaľ iba hľadá svoju tvár a k osvojeniu si hodnôt, o ktorých si hovorila, my sme ešte vôbec nedospeli. Keby tomu tak bolo, ako hovoríš, tak by sme dnes tu nesedeli a neriešili donekonečna to, čo teda riešime.
A ak má niečo Slovensko spoločné s hodnotami, o ktorých hovoríš v tejto snemovni, tak len to, že sú obsiahnuté v ústave, na ktorú sme všetci položili ruku a sľúbili teda, že ju budeme dodržiavať. A vidíš tú realitu? Ukázalo sa v minulých dňoch, že pán Gröhling a ja sme milovníci výrokov pani Thatcherovej. Takže ešte jeden použijem na túto tému a povedala, že zákony nemajú byť napísané na papieri, ale v srdciach ľudí. A my sme zatiaľ len pri tom papieri. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Ďakujem Ingrid Kosovej za príspevok, ktorý mi pomohol pochopiť túto silnú potrebu vlády demontovať právny štát a vlastne aj dôvod predloženia tohto návrhu zákona. Robia to systematicky, krok za krokom, postupne v rôznych inštitúciách.
Ďakujem ti za pripomenutie škandálov tejto vlády alebo teda vlády Roberta Fica dva a tri a porušovanie práv občanov Slovenskej republiky a porušovanie práv ľudí z menšín. Ďakujem, že si upozornila na hlavný cieľ nového úradu v oblasti podpory štátnej športovej reprezentácie. Aby ste si vedeli predstaviť, že čo vlastne chcú podporovať, tak si predstavte pyramídu, kde na báze tej pyramídy máme masový šport, niekde v strede máme výkonnostný a súťažný šport a na úplnej špičke tej pyramídy máme vrcholový šport. Takže sem chcú venovať vlastne všetku svoju pozornosť. A ja sa teda pýtam, že čo budú robiť, keď im dnešná generácia vrcholových športovcov odíde do športového dôchodku. Nech nám ukážu, kde a aký majú systém podpory športových talentov.
Som rada, že si spomenula aj talenty zo znevýhodneného prostredia, pre ktoré je vlastne škola jediným miestom, kde ich talent dokážeme objaviť. Pretože tieto deti sa do športových klubov nedostanú, ich rodičia na to nemajú prostriedky. A my ideme šport zo škôl vytrhnúť a myslím si, že robíme obrovskú chybu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Vďaka, kolegyňa Inga, že si takto podrobne rozobrala nadchádzajúce ministerstvo športu. Ja si stále teda hovorím, že táto legislatíva má napriek tomu, že tuná riešime teda otázku za navyše viac ako sto miliónov eur, má aj viacero iných a ešte o dosť závažnejších problémov.
Ale teda k tomu športu, že ja by som sa rád venoval ešte tomu, že čo majú, čo by mali politiky a dotácie do športu dosiahnuť. Tak prvú časť by mali cieliť najmä zvýšenie fyzickej aktivity obyvateľstva, ktoré by sa malo prejaviť na jeho lepšom fyzickom i duševnom zdravotnom stave, a podpora mládeže by mala cieliť na rozvíjanie talentov bez ohľadu na pôvod či sociálnu situáciu. To som teraz citoval už skôr Tomášom Valáškom spomínaný materiál ministerstva financií, teda analýzu. A táto veta by podľa mňa mala byť súčasťou dôvodovej správy aj, aj možno aj rozpočtu verejnej správy. To je, čo sa týka zdravia a fyzickej aktivity.
Čo sa týka tej národnej hrdosti, je to trošku komplikovanejšie. Tak podpora vrcholových športovcov, ktorí dosahujú medzinárodné úspechy, môže v prípade ich kvalitných výsledkov posilniť pocit spolupatričnosti či národnej hrdosti a prispieť tiež k zvýšenému pocitu šťastia obyvateľov. Tento záver je však dosť nejednoznačný a veľmi závisí od kontextu aj od krajiny, je preto možné, že vplyv úspechov športovcov na národnú hrdosť a pocity šťastia je pre obyvateľov rôznych krajín veľmi odlišný a situáciu na Slovensku nie je možné nejako jednoznačne posúdiť bez nejakých hlbších dát alebo výskumu. A ja by som teda odporučil, aby sa napríklad vláda pri kreovaní nového ministerstva športu teda, keď už ho máme, zaoberala aj takýmito otázkami.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja ďakujem veľmi pekne kolegyni Kosovej za toto bohaté vystúpenie. Ty si, Inge, naozaj veľmi trefne poukázala na to, že zrazu počúvame od... zrazu počúvame od vlády Roberta Fica o ľudských právach a o tom, že toto sa predkladá ako nejaké zdôvodnenie na rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, pričom naozaj počas tých dvanástich rokov doterajších vlád Roberta Fica, myslím, že sme úplne jednoznačne videli, že toto nie je, ľudské práva nikdy neboli primárna agenda, agenda jeho vlády. A veľmi dobre si aj poukázala na viaceré kauzy, ktoré sme tu mali, počnúc Hedvigou Malinovou a toho, ako ju v podstate vyštvali z tejto, z tejto republiky, cez mnohé dlhodobo neriešené problémy, ako je segregácia rómskych detí, na čo obzvlášť si odborníčka, ale aj tuto spomínané od kolegyni páry, práva párov rovnakého pohlavia.
A ty si povedala jednu naozaj krásnu vetu, ktorú som si zapísala, že nechceme vládu, ktorá myslí najprv na seba, až potom na ľudí. A obávam sa, že práve tým si absolútne akoby vystihla podstatu problémov tejto vlády, že myslia na svoj zbrojársky biznis, o ktorom tu bola vynikajúca rozprava doobeda, a teda naozaj by nás veľmi potešilo, keby sa tu prítomný minister obrany nám vysvetlil, že ako to teda súvisí s kompetenčným zákonom a prečo to musíme teraz predkladať a mnohé ďalšie problémy, ale nemyslia naozaj na ľudské prá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)