Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Kolega Hargaš, veľmi správne si poznamenal to, že nepovedal si to tak, ale myslím si, že si to tak myslel, že inštitúcia by mala byť rada, že je kontrolovaná. Lebo keď robí dobre, tak potom dostane akože pečiatku, že nepochybila, a že vlastne šetrí peniaze na sociálne výdavky napríklad, tejto vlády. Problém je v tom, že keď dostane ten zlý punc, že vlastne má strašne veľa pochyb, pochybení, tak v zásade uberá peniaze na tie sociálne výdavky a uberá peniaze možno na štrnásty dôchodok, ktorý možno bude v ďalšej kampani.
Dám takú ako keby, taký príklad z iného sektoru. Vznikol taký portál o hodnotení lekárov. A zo začiatku tí lekári strašne proti tomu vystupovali, lebo povedali, že hocikto im tam píše, a že oni sa s tým nestotožňujú a tak ďalej. Ale začali zlepšovať tie svoje služby a tak ďalej, a teraz si píšu na dvere tí lekári, koľko dostali bodov z toho hodnotenia z toho portálu. A toto je ako keby výsledok práce, takže možno, pán predseda, mohlo by ste, mohli by ste bodovať, mohli by ste dávať akože nálepky na inštitúcie, že ako, ako uspeli vo vašich kontrolách a tak ďalej, a možno by sa niektoré ako keby také progresívnejšie inštitúcie sa začali snažiť a, a vyplňovať tie vaše, vaše formuláre alebo, alebo spolupracovať s vami lepšie. A nedá mi nespomenúť, kolega Hargaš, že si spomenul tú, tú aroganciu a v zásade tú ignoráciu všetkých týchto, všetkých týchto kritik. Ja proste stále tvrdím, že myslím si, že sme v roku 1996, 1997, kde vlastne už je úplne jedno vládnej moci, že čo sa o nej hovorí, proste ide si svoje a všetko, čo niekto povie proti nej je zahra...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Vlado, mal si výborný príhovor a povedal si mi, že nesúhlasíš s kolegami z PS, ale veľmi si nedefinoval prečo, niečo si tam hovoril o tom, že je rozdelená krajina, východ a juh a tak ďalej. No ale však my sme stretli v tvojej obci Spišský Hrhov, kde sme pred deviatimi rokmi zakladali PS-ko nie teda v tej obci, ale v tom období, kde teda keď si ešte nebol v ZA ĽUDÍ, a sme sa bavili o tom, že ako keby najväčší problém Slovenska je práve rozdelená krajina a jedna z tých vecí, čo musíme spraviť, je, vlastne ako ju spojiť, aby proste ľudia z východu a z juhu neodchádzali do Bratislavy. Takže toto by som ťa poprosil potom vysvetliť.
Ale úplne súhlasím s tebou, že si ty vlastne urobil ako keby dobrú paralelu, že vlastne tento zákon zákon definuje rozpočty pre regióny, ktoré, ktoré majú problémy a ktoré tie rozpočty sú menšie ako nejaká priemerná nadácia na Slovensku. Že proste komerčné nadácie majú viac peňazí na pomoc ako toto ministerstvo alebo tento, tento návrh. A, samozrejme, dobre si to ilustroval aj touto vládnou korupciou, ktorá proste pobehuje po krajine a rozdáva svojim starostom peniaze.
Takže máš pravdu, mne tento zákon, a ospravedlňujem sa, pán Migaľ, prišli ste podať ruku a všetko a veľmi vám veľmi držím palce, aby ste tam uspeli, ale tento zákon mne trošku pripadá skôr ako metodická príručka a nie ako zákon, hej, lebo proste je tam metodika, ale nie je tam obsah. Nečítal som tam, že čo vlastne chcete konkrétne dosiahnuť. Ste len napísali, že akým spôsobom to budete robiť, ale nevidel som tam cieľ.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda, vážený pán druhý predseda, milé dámy, milí páni. Veľmi pekne ďakujem za túto príležitosť vystúpiť ku vašej správe. Priznám sa, že na to, na to, akú má vaša inštitúcia neblahú povesť medzi poľnohospodármi, ale aj v širokej verejnosti, tak treba povedať, že vaša výročná správa je fakt že unikát, je krásna, dobré ilustračné fotografie, ilustračná fotografia dokonca nie je zo Švajčiarska, ale ozaj z Tatier, sme si to overili, to znamená, že fakt dočítal som sa tam veľmi veľa vecí, podrobne, skoro tak podrobne, ako ste to dnes rozprávali, to znamená, že po odboroch čo ste všetko spravili a tak ďalej, takže manažérsky to zvládate podľa mňa dobre a za to vám slúži pochvala. Čo sa týka ale ozajstného obsahu a toho čo vlastne robíte a ako adresujete výzvy, o tom sa priznám, som sa dozvedel veľmi málo. Keďže som si čítal vašu tlačenú verziu, tak som nemal možnosť urobiť to povestné ctrl f a nájsť, že či tam vôbec náhodou spomínate niečo, čo sa volá, že spisová zápcha, teda pre tých čo toto pozerajú, pre všetkých týchto asi šesť ľudí čo to pozerajú vo verejnosti, je to fenomén taký, kde proste strašne veľa nedotiahnutých vecí, ktoré občania, majitelia pozemkov proste chcú vysporiadať a na tomto v tejto vašej inštitúcii proste táto spisová zápcha je, neviem dokonca, že či to nevzniklo kvôli vašej inštitúcii tento termín a v zásade je to veľmi vážny problém pre slovenské poľnohospodárstvo. Nie je to problém pre tých veľkých poľnohospodárov tých, nazvime latifundistov, ktorí majú tisícky hektárov a hospodária na strašne veľkých plochách a robia tam tie povestné monokultúry pšenica, ja neviem repka a tak ďalej, a tak ďalej, ale je to problém pre ľudí, ktorí chcú robiť poľnohospodárstvo s oveľa vyššou pridanou hodnotou, pripomínam, že na Slovensku je najnižšia pridaná hodnota na hektár v celej Európskej únii a je to kvôli tomu, že ľudia, ktorí túto pridanú hodnotu chcú tvoriť, nemajú prístup ku pozemkom a špeciálne sa to týka mladých farmárov. Vy ste ich spomenuli vo svojom príhovore, tak ako, ako, taký, takú čerešničku na torte, že niečo takéto robíte, že ste sa dokonca s nimi stretli a tak ďalej. Ale ja keď sa teda bavím s mladými poľnohospodármi, ktorí sú naozaj ľudia, ktorí chcú žiť s pôdou, ktorí tam chcú pestovať, ktorí chcú okrášľovať naše životné prostredie ako ráz našej krajiny, tak skrátka, keď sa ich spýtate tri problémy, s ktorými sa potýkajú, tak spomenú ako prvú prístup k pôde. Mladí poľnohospodári alebo malí poľnohospodári nemajú prístup k pôde. Samozrejme sú tu ešte dve ďalšie veci. Nemajú prístup k financiám a nemajú prístup k informáciám, ale ten prístup k pôde je niečo najväčšie čo vždycky spomínajú a teda ja by som vám poradil na budúcu výročnú správu, ktorá, dúfam, bude taká pekná a obsažná ako túto, ktorú ste predložili tento rok, budete venovať minimálne ...
===== financiám a nemajú prístup ku financiám a nemajú prístup k informáciám, ale ten prístup k pôde je niečo najväčšie, čo vždycky spomínajú, a teda ja by som vám poradil na budúcu výročnú správu, ktorá dúfam bude taká pekná a obsažná ako túto, ktorú ste predložili tento rok. budete venovať minimálne jednu, alebo dve kapitoly a najlepšie aj polovicu správy, ako plánujete riešiť prístup k pôde novým farmárom, nielen mladým, ale aj malým, alebo akým spôsobom práce plánujete odopchať túto vaňu naplnenú nevybavenými žiadosťami. Ono to je tak, že, ja som, stále to poviem, nový v tomto výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, neviem, či viete, je to výbor známy tým, že nikdy nezasadá. Zasadá, keď musíme prejsť nejakou krátkou správou, kde to proste sa musí spraviť pre to, aby proste mohlo o tom plénum rokovať, ale vlastne vždy, keď sa snaží opozícia adresovať nejaké problémy, či už sú to haciendy, alebo problémy súvisiace s nedostatkom financií, alebo vízie pre poľnohospodárov, atď. Tak proste, toto sa nikdy neotvorí. Ja by som veľmi vítal, že možno teda, keď nechcete sa zaoberať haciendami, alebo korupčnými škandálmi, alebo bratmi Kuffovcami, alebo ja neviem s čím, tak aspoň mi sľúbte, koalícia, že poďme si dať jeden špeciálny výbor ku tejto spisovej zápche, ku mladým pôdohospodárom, ktorí nemajú prístup ku, ku pôde, ktorú by chceli kúpiť, alebo ktorú by si chceli prenajať.
O tomto je v zásade tento problém. Vy ste spomenuli, jak si dobre pamätám, že ste s tými novými zamestnancami, ktorých ste dokonca spomenuli aj hodinovú sadzbu ste vyriešili 1538 zmlúv. No, ja mám pocit, že tá potreba je oveľa, oveľa väčšia, a teda vítam diskusiu, že sa ideme k tomu baviť a vítam, alebo dúfam, že požiadate výbor a vašich kolegov, ktorí nikdy neotvárajú, vždycky majú niečo, vždycky sú ospravedlnení. Ja neviem ako je to možné, vždy keď predseda výboru zvolá proste výbor, tak všetci koaliční poslanci majú v ten istý čas nejaké, nejaké povinnosti. Normálne ja neviem, či to oni spolu nemajú nejaký klub, či nechodia za babami, alebo, že či majú nejaký, niečo, ja neviem ako oni majú zorganizovaný čas tak, že vždy vtedy majú spoločné povinnosti.
Náhoda, hovorí pán Kvorka. Pobavil som sa. Takže nechcem tu už vyrývať, vyzývam vás, aby ste si požiadali zvolanie, zvolanie výboru, alebo ja vám ho zvolá, ak chcete, neviem, či to bude úspešné, lebo naše zvolávania výborov nie sú úspešné, alebo poproste pána Kvorku a poďme sa teda baviť o tej spisovej zápche a o nedostatku pôdy pre farmárov, ktorí chcú tvoriť pridanú hodnotu, ktorí chcú vyrábať slovenské potraviny, ktorí chcú zásobovať školy zdravými slovenskými potravinami a ktorí nechcú len robiť veľké monokultúry na našej pôde. Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda, vážený pán druhý predseda, milé dámy, milí páni. Veľmi pekne ďakujem za túto príležitosť vystúpiť ku vašej správe. Priznám sa, že na to, na to, akú má vaša inštitúcia neblahú povesť medzi poľnohospodármi, ale aj v širokej verejnosti, tak treba povedať, že vaša výročná správa je fakt že unikát, je krásna, dobré ilustračné fotografie, ilustračná fotografia dokonca nie je zo Švajčiarska, ale ozaj z Tatier, sme si to overili, to znamená, že fakt dočítal som sa tam veľmi veľa vecí, podrobne, skoro tak podrobne, ako ste to dnes rozprávali, to znamená, že po odboroch čo ste všetko spravili a tak ďalej, takže manažérsky to zvládate podľa mňa dobre a za to vám slúži pochvala. Čo sa týka ale ozajstného obsahu a toho čo vlastne robíte a ako adresujete výzvy, o tom sa priznám, som sa dozvedel veľmi málo. Keďže som si čítal vašu tlačenú verziu, tak som nemal možnosť urobiť to povestné ctrl f a nájsť, že či tam vôbec náhodou spomínate niečo, čo sa volá, že spisová zápcha, teda pre tých čo toto pozerajú, pre všetkých týchto asi šesť ľudí čo to pozerajú vo verejnosti, je to fenomén taký, kde proste strašne veľa nedotiahnutých vecí, ktoré občania, majitelia pozemkov proste chcú vysporiadať a na tomto v tejto vašej inštitúcii proste táto spisová zápcha je, neviem dokonca, že či to nevzniklo kvôli vašej inštitúcii tento termín a v zásade je to veľmi vážny problém pre slovenské poľnohospodárstvo. Nie je to problém pre tých veľkých poľnohospodárov tých, nazvime latifundistov, ktorí majú tisícky hektárov a hospodária na strašne veľkých plochách a robia tam tie povestné monokultúry pšenica, ja neviem repka a tak ďalej, a tak ďalej, ale je to problém pre ľudí, ktorí chcú robiť poľnohospodárstvo s oveľa vyššou pridanou hodnotou, pripomínam, že na Slovensku je najnižšia pridaná hodnota na hektár v celej Európskej únii a je to kvôli tomu, že ľudia, ktorí túto pridanú hodnotu chcú tvoriť, nemajú prístup ku pozemkom a špeciálne sa to týka mladých farmárov. Vy ste ich spomenuli vo svojom príhovore, tak ako, ako, taký, takú čerešničku na torte, že niečo takéto robíte, že ste sa dokonca s nimi stretli a tak ďalej. Ale ja keď sa teda bavím s mladými poľnohospodármi, ktorí sú naozaj ľudia, ktorí chcú žiť s pôdou, ktorí tam chcú pestovať, ktorí chcú okrášľovať naše životné prostredie ako ráz našej krajiny, tak skrátka, keď sa ich spýtate tri problémy, s ktorými sa potýkajú, tak spomenú ako prvú prístup k pôde. Mladí poľnohospodári alebo malí poľnohospodári nemajú prístup k pôde. Samozrejme sú tu ešte dve ďalšie veci. Nemajú prístup k financiám a nemajú prístup k informáciám, ale ten prístup k pôde je niečo najväčšie čo vždycky spomínajú a teda ja by som vám poradil na budúcu výročnú správu, ktorá, dúfam, bude taká pekná a obsažná ako túto, ktorú ste predložili tento rok, budete venovať minimálne ...
===== financiám a nemajú prístup ku financiám a nemajú prístup k informáciám, ale ten prístup k pôde je niečo najväčšie, čo vždycky spomínajú, a teda ja by som vám poradil na budúcu výročnú správu, ktorá dúfam bude taká pekná a obsažná ako túto, ktorú ste predložili tento rok. budete venovať minimálne jednu, alebo dve kapitoly a najlepšie aj polovicu správy, ako plánujete riešiť prístup k pôde novým farmárom, nielen mladým, ale aj malým, alebo akým spôsobom práce plánujete odopchať túto vaňu naplnenú nevybavenými žiadosťami. Ono to je tak, že, ja som, stále to poviem, nový v tomto výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, neviem, či viete, je to výbor známy tým, že nikdy nezasadá. Zasadá, keď musíme prejsť nejakou krátkou správou, kde to proste sa musí spraviť pre to, aby proste mohlo o tom plénum rokovať, ale vlastne vždy, keď sa snaží opozícia adresovať nejaké problémy, či už sú to haciendy, alebo problémy súvisiace s nedostatkom financií, alebo vízie pre poľnohospodárov, atď. Tak proste, toto sa nikdy neotvorí. Ja by som veľmi vítal, že možno teda, keď nechcete sa zaoberať haciendami, alebo korupčnými škandálmi, alebo bratmi Kuffovcami, alebo ja neviem s čím, tak aspoň mi sľúbte, koalícia, že poďme si dať jeden špeciálny výbor ku tejto spisovej zápche, ku mladým pôdohospodárom, ktorí nemajú prístup ku, ku pôde, ktorú by chceli kúpiť, alebo ktorú by si chceli prenajať.
O tomto je v zásade tento problém. Vy ste spomenuli, jak si dobre pamätám, že ste s tými novými zamestnancami, ktorých ste dokonca spomenuli aj hodinovú sadzbu ste vyriešili 1538 zmlúv. No, ja mám pocit, že tá potreba je oveľa, oveľa väčšia, a teda vítam diskusiu, že sa ideme k tomu baviť a vítam, alebo dúfam, že požiadate výbor a vašich kolegov, ktorí nikdy neotvárajú, vždycky majú niečo, vždycky sú ospravedlnení. Ja neviem ako je to možné, vždy keď predseda výboru zvolá proste výbor, tak všetci koaliční poslanci majú v ten istý čas nejaké, nejaké povinnosti. Normálne ja neviem, či to oni spolu nemajú nejaký klub, či nechodia za babami, alebo, že či majú nejaký, niečo, ja neviem ako oni majú zorganizovaný čas tak, že vždy vtedy majú spoločné povinnosti.
Náhoda, hovorí pán Kvorka. Pobavil som sa. Takže nechcem tu už vyrývať, vyzývam vás, aby ste si požiadali zvolanie, zvolanie výboru, alebo ja vám ho zvolá, ak chcete, neviem, či to bude úspešné, lebo naše zvolávania výborov nie sú úspešné, alebo poproste pána Kvorku a poďme sa teda baviť o tej spisovej zápche a o nedostatku pôdy pre farmárov, ktorí chcú tvoriť pridanú hodnotu, ktorí chcú vyrábať slovenské potraviny, ktorí chcú zásobovať školy zdravými slovenskými potravinami a ktorí nechcú len robiť veľké monokultúry na našej pôde. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Zuzana, ako vždy si veľmi presvedčivo a zrozumiteľne vysvetlila, o čo ti ide a prečo sú dôvody konania koalície nepochopiteľné. Veľmi správne si povedala, že to síce nie je nič výnimočné, že sa komisia nezvolala v prechádzajúcich časoch, len my momentálne žijeme vo výnimočných časoch, aj to si správne povedala. Proste dejú sa tu veci, ktoré sa za posledné obdobie v tejto krajine nikdy nediali. Ja som asi vekový priemer tejto sály momentálne, ale dosť na to ten priemer mi stačí, aby som si pamätal roky ´96 až ´98, kedy sa tajné služby a odpočúvanie a sledovanie diali, nazvime to, na bežiacom páse. A mám pocit, že nielen my, ale aj zahraničie túto dobu vníma podobne. Proste sme v duchu mečiarizmu a keď chcete tento duch mečiarizmu, vážená koalícia, odstraňovať, tak vychádzajte nám v ústrety a zvolávajte také komisie alebo ich proste menujte. Lebo ináč keď to nebudete robiť, tak vlastne tým potvrdzujete, že sa nič od toho ´98. roku alebo nieže nezmenilo, ale že, že znova sa tam vraciame. A ja sa vám veľmi čudujem, keď tvrdíte, že si nemáte čo vyčítať, že proste to nespravíte. Je to úplne jednoduchý krok. A teda buď podľa mňa je to arogancia, môžeme si robiť, čo chceme, alebo je tam niečo, čo by ste nechceli, aby, aby vyšlo najavo.
A teraz veľmi by ma zaujímalo, ktorý je to z tých dvoch dôvodov.
Ďakujem veľmi pekne.

...do zákona, ktorý je v zásade energetický zákon. Super, celiakia, energetika. Ja neviem, že či, že či vlastne, vo vašej pozícii by som sa snažil robiť ako keby legislatívu, ktorá, ktorá vlastne bude hodná vášho mena. To znamená, že do budúcnosti predkladáte zákon, ktorý proste mixuje hrušky s jablkami a je to proste zbytočné a v zásade v nejakom meradle je to proste vaša vizitka. Mohli ste si dať tú robotu a mohli ste dať nový zákon. Podľa mňa by sme to schválili aj v skrátenom legislatívnom konaní a mávli by sme rukou, že tí celiatici sú dôležitá skupina obyvateľstva, ktorá potrebuje ochranu a podporu.
No a druhú vec čo ste tam dali vlastne taký prílepok, tak aj kosky, respektíve bezdymové cigarety. Tak ja neviem, že kde je tam tá súvislosť. Prečo ste to nerobili skôr? Prečo ste v zásade oveľa viacej nepočúvali výhrady, keď ste hovorili, keď ste zvyšovali tú daň, že vlastne aj medzi krajinami sa to dá prenášať, respektíve sa to dá online objednávať a tak ďalej. Proste vy na výboroch nepočúvate, v pléne nepočúvate a potom vlastne, keď sa to prejaví v živote, tak to opravujete. Podľa mňa je to taká nekoncepčná práca. Celý čas nám vysvetľujete ako my sme neskúsení, ako vy ste skúsení majstri, ktorí tu štrnásť rokov vládnete a proste ten legislatívny proces, ktorý som sa tu ja prišiel učiť robiť od vás, tak očividne sa nič nenaučím, lebo je proste zhumpľovaný. Proste jeden zákon má minimálne tri alebo štyri témy a pritom sa volá alebo mal by sa volať o zákon o daniach z energetických služieb alebo nejako tak. Takže ja neviem, ja by som úplne otvorene sa takto na piatok aj hanbil s tým čo predkladáte. Dovidenia a ďakujem.

Dobrý deň, vážené dámy, vážení páni, tak sa nám to rozbehla zaujímavá diskusia, nazvime to tak odborne, že je to taký legislatívny spinoff, že tu to poslanca Viskupiča napadlo celkom inovatívne, že ako teda obmedziť aj, aj to v úvodzovkách, využívanie štátnych vozidiel. Zhodou okolností dnes ráno mi volal kamarát, kde minister išiel odviezť svoje dieťa na vládnom aute, ktoré šoféroval sám, to len tak ako keby, že na margo, tak to by ste mohli akože trošku skontrolovať, ale teda nebudem tu bonzovať. Vyjadrím sa, ale ku zákonu. Viete, že my sa v rámci PS-ka snažíme byť konštruktívnou opozíciou a dokonca som si dnes pozeral štatistiky a my naozaj relatívne často hlasujeme aj za vládne návrhy, dokonca niekedy sa stretávam s výčitkou, že prečo to robíme? No preto, lebo mnohé vládne návrhy sú dôležité, dobré, alebo si to vyžaduje nejaká situácia a paradoxne pri tomto zákone sme sa bavili, že vlastne by sme aj zaňho zahlasovali a že prečo nie, zjednodušuje sa byrokracia, rieši sa energetická budúcnosť, atď., atď., teda nebudem opakovať, že o čom je to ten zákon, ale ani pán minister vlastne nespomenul, že vlastne v tomto zákone sú zase prílepky, minimálne dva, alebo v dvoch témach. Ja som myslel, pán minister, že budete úprimný a poviete, potrebovali sme tam niečo opraviť, dali sme tam dva, tri prílepky, lebo proste je, je to dôležité, ale to ste nespomenuli. Hovorili ste o čom je ten zákon, prečo ste ho predkladali, atď., ale vôbec ste nespomenuli, že sú tam prílepky. Jeden prílepok nazvime je taký, akože pozitívny aj keď ste ho mohli spraviť vtedy, keď sme vás na to vyzývali. Tu to moje kolegyne, kolegovia hovorili, že je tam strana pre celiatikov, prosím vás, pán minister, zahrňte to do tej výnimky, vtedy ste hovorili, že nie, nie, paradoxne, my sme boli proste za to a vyzývali sme vás, a teraz o dva, alebo tri mesiace na to, asi prišla aj nejaká požiadavka, alebo, alebo niekto na vás loboval, tak ste to zahrdlili do zákona, ktorý je v zásade energetický zákon. Super, celiakia, energetika. Ja neviem, že či, že či vlastne, vo vašej pozícii by som sa snažil robiť ako keby legislatívu, ktorá vlastne hodná vášho mena. To znamená, že
====

Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, milí kolegovia, milé kolegyne, je to také zaujímavé, keď predo mnou skoro 30 minút rozpráva úplne odborník na energetiku, ktorý dokonca v tom prostredí bol a musím sa priznať, že vo veľa veciach máme podobný názor, takže nebudem opakovať veci, ktoré sme identifikovali podobne. Skúsim sa pozrieť na celý tento problém o potrebnom zákone o energetike trošku zo širšieho pohľadu. Včera sme boli na tej spoločnej konferencii, kde bol aj pán poslanec Šimko, aj pán poslanec Galek, kde konferencia sa volala, že Riziko zaostávania a teda klimatická neutralita na Slovensku. A tá štúdia, ktorú publikoval pán Richard Filčák s podporou sociálno-demokratickej nadácie Friedrich-Ebert-Stiftung prezentovala to, akým spôsobom sa Slovensko dostáva do pozície nie že early adoptéra, ako by to bolo dobré, ale takéhoto late adoptéra, teda toho posledného adoptéra nových technológií a nových trendov. Dokonca ja by som tvrdil, že my sme brzdič všetkých
===== ...to, akým spôsobom sa Slovensko dostáva do pozície nie že early adoptera, ako by to bolo dobré, ale takéhoto late adoptera, teda toho posledného adoptera nových technológii a nových trendov. Dokonca, ja by som tvrdil, že my sme brzdič všetkých nových trendov a nových technológii. Viem asi čo prebieha teraz pani ministerke v hlave lebo si povie, že ten zákon je vo veľa veciach veľmi dobrý a dokonca ako kebyže umožňuje mnohé veci urobiť, čo sa týka obnoviteľných zdrojov energií a s tým musím súhlasiť. Treba ale aj povedať, že trošku ako keby že neskoro dobiehame to, čo vlastne sme už mali spraviť niekedy v januári, kde sme mali aproximovať alebo teda implementovať smernicu Európskej únie. Mnohé z toho sa do toho zákona dostalo a mnohé z toho ale tam pribudlo, ako povedal môj kolega Karol Galek. Ešte by som povedal, že ešteže máme tú Európsku úniu, že nám dáva nejaký plán, čo by som mali adoptovať, aby sme sa mohli zúčastniť do budúcnosti férovej súťaže, napríklad v trhu s energiami alebo s rôznymi inými technológiami, ktoré budú na to potrebné. Nezabudnime na to, že na Slovensku máme priemysel, ktorý je pripravený na budúcnosť, dokonca aj na energetickú budúcnosť. To znamená, že máme strašne veľa firiem, ktoré robia zatepľovanie alebo technológiu na zatepľovanie. Máme dokonca firmy, ktoré robia a vytvárajú tepelné čerpadlá. Máme relatívne veľa potenciálne zelených technológií, ktoré si ale absolútne nevšímame. Naopak, preferujeme tie staré, tie neprogresívne a častokrát tie, ktoré špinia alebo ničia životné prostredie. Treba povedať ale, a znova to vždy musím povedať v mene Progresívneho Slovenska, my nie sme proti jadrovej energetike. My sme za jadrovú energetiku, ale musí sa rozvíjať v tom istom, povedzme pruhu, ako aj obnoviteľné zdroje. Častokrát, keď debatujem s ľuďmi v regiónoch a tak ďalej, tak na Slovensku je veľmi tá, nazvime, jadrová propaganda spravená tak, že alebo teda komunikovaná tak, že vlastne, pozrite sa na Francúzsko. Však aj Francúzi sú závislí od jadrovej energie. No a samozrejme, ale pán Macron, už neviem, desiaty rok alebo deviaty rok, od kedy je v úrade podporuje jadrovú energetiku, ale zároveň symetricky a možno až asymetricky v prospech obnoviteľných zdrojov stavia obnoviteľné zdroje a vytvára na to podmienky. Vytvára podmienky na to, aby investori investovali teda do obnoviteľných zdrojov a zároveň, aby sa v tejto oblasti diala veda a výskum. Na Slovensku sa takéto veci nedejú. Dokonca mám pocit, že máme takú ako kebyže dvojpruhovú ...(reakcia pani ministerky.) prihováram sa pani ministerke, strašne by som bol rád, aby to počula, takže a práve to bolo to najdôležitejšie. Mám pocit, že máme takú ako kebyže dvojpruhovú líniu, že v očiach slovenských rozhodovateľov špeciálnych tých, ktorí sú vo vláde dnes, majú ako anglicky povedané, že jadrovú energetiku a celú tú lobby, ktorá je okolo ako niečo ako must have, že to čím sa musíme zaoberať. No a tie obnoviteľné zdroje alebo tie, ktoré sú ako keby také exotické alebo to čo nám nanucuje Európska únia, tak to je také po anglicky povedané, že nice to have, že môžeme to mať, ale nemusíme. A vlastne celá tá naša diskusia o jadrovej energetike verzus zelenej energetike je takáto. Ja teda, sme sa včera bavili na tej konferencii, že proste by mala sa odstrániť táto vplyvová asymetria. To znamená, že by mali za jedným stolom sedieť, nazvime to, starý energetický priemysel a nový energetický priemysel lebo na Slovensku je to momentálne tak. A znova pripomeniem story, ktorá sa stala, keď som sa vlastne ujal môjho mandátu v tejto Národnej rade a hospodársky výbor zorganizoval stretnutie s energetickými podnikmi s majetkovou účasťou štátu. To znamená, že boli tam naftové firmy, boli tam plynárenské firmy, boli tam jadrové firmy, boli tam energetické firmy všeobecné. A v zásade tieto firmy majú priamy prístup ku poslancom, majú priamy prístup ku, nazvime to, a nie v zlom to myslím, ale ku lobbovaniu na poslancov. Kdežto, všetky ostatné firmy, ktoré robia napríklad v obnoviteľných zdrojoch alebo v zatepľovaní a tak ďalej, sa zúčastňujú na nejakých konferenciách a sú šťastní, keď tam proste príde nejaký poslanec alebo poslankyňa im tam niečo porozprávať a tak ďalej. To znamená, že existuje tam jedna veľká vplyvová a informačná asymetria. Teda, môj návrh je a trošku to nadväzuje na návrh pána Galeka, že by sme medzi týmito dvoma čítaniami mali spraviť normálne konferenciu alebo debatu, kde by boli zastúpení všetci aktéri našej slovenskej energetiky, ktorí by mali mať rovnaký čas si vyjadriť svoj názor a možno konfrontovať argumenty či už z iných krajín alebo zo Slovenska. Nie je možné, aby proste bola jedna preferovaná skupina firiem, ktoré síce má majetkovú účasť štátu, ale v zásade tým pádom tým, že je tam tá majetková účasť štátu, tak štát niekedy nemá potom spôsob ako sa vyrovnať s tým svojim konfliktom záujmov. Tak buď mám dividendy z nejakého neperspektívneho priemyslu alebo možno perspektívneho, alebo sa idem chovať ku energetickej sústave na Slovensku férovo. Ďalší bod, čo by som chcel spomenúť je, že očividne tento zákon vlastne pripravuje ešte ako kebyže väčší dôraz na tú dvojfázovú alebo dvojfázový prístup ku energetike tým, že od roku 2027 sa v zásade my perspektívne zaväzujeme ku nejakému energetickému zdroju, ktorý podľa ÚHP napríklad určite nebude stáť 9,6 miliardy eur, ale oveľa viacej bez toho, aby o tom prebehla naozajstná diskusia a zároveň, ako spomenul pán Galek, už je skoro jasné, že je užší výber dodávateľ jasný.
Náš záujem, ako poslancov a poslankyne by mal byť, aby sme mali stabilnú energetickú sieť, aby náš priemysel, ale aj občania alebo naopak, občania, ale aj priemysel, mali dostatok energie do budúcnosti, aby investori, ktorí prichádzajú mali dostatočný prísun či už energie z jadra alebo aj obnoviteľných zdrojov lebo pripomínam, že je veľmi veľa globálnych firiem, ktoré majú svoje dekarbonizačné stratégie, resp. svoje stratégie ISG, kde proste do budúcnosti nebudú chcieť a nebudú môcť odoberať napríklad energiu z jadra. To znamená, že my automaticky sa vylučujeme z toho, že mnohé z týchto firiem budú na Slovensku investovať. A toto ako kebyže nespomíname práve kvôli tomu lebo proste máme krátkodobý pohľad na energetiku. Prečo to vlastne akože hovorím, že krátkodobý pohľad na energetiku? Lebo tí ľudia, ktorí dnes presadzujú to, aby sa staval napríklad tento jadrový zdroj, oni tu po prvé, že nemajú víziu na 15, 20, 30 rokov, ale po druhé, oni tu už nebudú žiť. Mnohí z nich majú vily v zahraničí, proste, oni tu nebudú žiť, oni nebudú znášať tie náklady na energiu a tak ďalej. A zároveň, proste nebudú znášať tie dôsledky, Kdežto, tí ľudia, ktorým tie kontrakty energeticky sa momentálne šijú, tí ľudia sú oveľa menej mobilní a do budúcnosti budú mať strašne veľké ceny za energie. Na Slovensku sa síce hovorí, že obyvatelia majú vlastne štátom dotované energie, ale pozrite sa na to, ako platia podnikatelia tie energie. Energie pre podnikateľov na Slovensku sú jedny z najvyšších v Európskej únii, napriek tomu, že máme takýto akože ideálny energetický mix. A nie vďaka tomu. A ako stále hovoríme, že samozrejme, ja netvrdím, že len podnikatelia vytvárajú hodnoty. My tvrdíme, že aj zamestnanci, aj podnikatelia vytvárajú hodnoty. Ale ak podnikatelia budú mať drahé energie, tak nebudú môcť zamestnávať toľko ľudí, nebudú im môcť dávať také veľké platy, aké by si tvrdo pracujúci ľudia zaslúžili. A zároveň, tí noví investori s novými perspektívnymi technológiami na Slovensko neprídu. Neviem či ste si všimli posledné štatistiky ohľadom priamych zahraničných investícií za posledný rok alebo za posledné obdobie. Krajiny, ktoré sme niekedy považovali za krajiny, ktoré sú za nami alebo proste ktoré nie sú až tak rozvinuté ako my, ale zároveň aj krajiny, ktoré sú s nami susediace, či už Čechy alebo Poľsko alebo krajiny západnej Európy, o ktorých často sa hovorí, že už sú nazvime to nekonkurencieschopné, tak krajiny ako Francúzsko alebo Čechy alebo Poľsko získavajú strašne veľa priamych zahraničných investícií. Na Slovensku mám pocit, že sa to už blíži k nule v porovnaní s ostatnými krajinami. A súvisí to napríklad aj s tým, že aké sú drahé energie na Slovensku a akým spôsobom si samozrejme ľudia vedia tam nájsť zamestnanie, resp. že či tí podnikatelia vedia nájsť kvalitných ľudí. A tým by som vlastne akože ukončil svoje vystúpenie tým, že existuje tu naozaj riziko zaostávania a to súvisí aj s energetikou. Zoberte si, ako my sme premárnili šancu pri napríklad budovaní nášho e-healthu za posledných 20 rokov. Ako sme premárnili šancu postavenia tej nešťastnej diaľnice. Ako sme premárnili šancu z eurofondov si zaplatiť reformu vzdelávacieho systému. Mám pocit, že s tými zdrojmi, ktoré teraz k nám prichádzajú z Európskej únie by sme si mohli dovoliť urobiť dobrú energetickú transformáciu a my to nerobíme. Naopak vlastne stagnujeme v energetickej stratégii na Slovensku a preferujeme naozaj ľudí, ktorí majú veľmi veľký vplyv na túto vládu a absolútne opomíname ľudí, ktorí by vedeli priniesť konkurencieschopnosť nášho priemyslu. Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, milí kolegovia, milé kolegyne, je to také zaujímavé, keď predo mnou skoro 30 minút rozpráva úplne odborník na energetiku, ktorý dokonca v tom prostredí bol a musím sa priznať, že vo veľa veciach máme podobný názor, takže nebudem opakovať veci, ktoré sme identifikovali podobne. Skúsim sa pozrieť na celý tento problém o potrebnom zákone o energetike trošku zo širšieho pohľadu. Včera sme boli na tej spoločnej konferencii, kde bol aj pán poslanec Šimko, aj pán poslanec Galek, kde konferencia sa volala, že Riziko zaostávania a teda klimatická neutralita na Slovensku. A tá štúdia, ktorú publikoval pán Richard Filčák s podporou sociálno-demokratickej nadácie Friedrich-Ebert-Stiftung prezentovala to, akým spôsobom sa Slovensko dostáva do pozície nie že early adoptéra, ako by to bolo dobré, ale takéhoto late adoptéra, teda toho posledného adoptéra nových technológií a nových trendov. Dokonca ja by som tvrdil, že my sme brzdič všetkých
===== ...to, akým spôsobom sa Slovensko dostáva do pozície nie že early adoptera, ako by to bolo dobré, ale takéhoto late adoptera, teda toho posledného adoptera nových technológii a nových trendov. Dokonca, ja by som tvrdil, že my sme brzdič všetkých nových trendov a nových technológii. Viem asi čo prebieha teraz pani ministerke v hlave lebo si povie, že ten zákon je vo veľa veciach veľmi dobrý a dokonca ako kebyže umožňuje mnohé veci urobiť, čo sa týka obnoviteľných zdrojov energií a s tým musím súhlasiť. Treba ale aj povedať, že trošku ako keby že neskoro dobiehame to, čo vlastne sme už mali spraviť niekedy v januári, kde sme mali aproximovať alebo teda implementovať smernicu Európskej únie. Mnohé z toho sa do toho zákona dostalo a mnohé z toho ale tam pribudlo, ako povedal môj kolega Karol Galek. Ešte by som povedal, že ešteže máme tú Európsku úniu, že nám dáva nejaký plán, čo by som mali adoptovať, aby sme sa mohli zúčastniť do budúcnosti férovej súťaže, napríklad v trhu s energiami alebo s rôznymi inými technológiami, ktoré budú na to potrebné. Nezabudnime na to, že na Slovensku máme priemysel, ktorý je pripravený na budúcnosť, dokonca aj na energetickú budúcnosť. To znamená, že máme strašne veľa firiem, ktoré robia zatepľovanie alebo technológiu na zatepľovanie. Máme dokonca firmy, ktoré robia a vytvárajú tepelné čerpadlá. Máme relatívne veľa potenciálne zelených technológií, ktoré si ale absolútne nevšímame. Naopak, preferujeme tie staré, tie neprogresívne a častokrát tie, ktoré špinia alebo ničia životné prostredie. Treba povedať ale, a znova to vždy musím povedať v mene Progresívneho Slovenska, my nie sme proti jadrovej energetike. My sme za jadrovú energetiku, ale musí sa rozvíjať v tom istom, povedzme pruhu, ako aj obnoviteľné zdroje. Častokrát, keď debatujem s ľuďmi v regiónoch a tak ďalej, tak na Slovensku je veľmi tá, nazvime, jadrová propaganda spravená tak, že alebo teda komunikovaná tak, že vlastne, pozrite sa na Francúzsko. Však aj Francúzi sú závislí od jadrovej energie. No a samozrejme, ale pán Macron, už neviem, desiaty rok alebo deviaty rok, od kedy je v úrade podporuje jadrovú energetiku, ale zároveň symetricky a možno až asymetricky v prospech obnoviteľných zdrojov stavia obnoviteľné zdroje a vytvára na to podmienky. Vytvára podmienky na to, aby investori investovali teda do obnoviteľných zdrojov a zároveň, aby sa v tejto oblasti diala veda a výskum. Na Slovensku sa takéto veci nedejú. Dokonca mám pocit, že máme takú ako kebyže dvojpruhovú ...(reakcia pani ministerky.) prihováram sa pani ministerke, strašne by som bol rád, aby to počula, takže a práve to bolo to najdôležitejšie. Mám pocit, že máme takú ako kebyže dvojpruhovú líniu, že v očiach slovenských rozhodovateľov špeciálnych tých, ktorí sú vo vláde dnes, majú ako anglicky povedané, že jadrovú energetiku a celú tú lobby, ktorá je okolo ako niečo ako must have, že to čím sa musíme zaoberať. No a tie obnoviteľné zdroje alebo tie, ktoré sú ako keby také exotické alebo to čo nám nanucuje Európska únia, tak to je také po anglicky povedané, že nice to have, že môžeme to mať, ale nemusíme. A vlastne celá tá naša diskusia o jadrovej energetike verzus zelenej energetike je takáto. Ja teda, sme sa včera bavili na tej konferencii, že proste by mala sa odstrániť táto vplyvová asymetria. To znamená, že by mali za jedným stolom sedieť, nazvime to, starý energetický priemysel a nový energetický priemysel lebo na Slovensku je to momentálne tak. A znova pripomeniem story, ktorá sa stala, keď som sa vlastne ujal môjho mandátu v tejto Národnej rade a hospodársky výbor zorganizoval stretnutie s energetickými podnikmi s majetkovou účasťou štátu. To znamená, že boli tam naftové firmy, boli tam plynárenské firmy, boli tam jadrové firmy, boli tam energetické firmy všeobecné. A v zásade tieto firmy majú priamy prístup ku poslancom, majú priamy prístup ku, nazvime to, a nie v zlom to myslím, ale ku lobbovaniu na poslancov. Kdežto, všetky ostatné firmy, ktoré robia napríklad v obnoviteľných zdrojoch alebo v zatepľovaní a tak ďalej, sa zúčastňujú na nejakých konferenciách a sú šťastní, keď tam proste príde nejaký poslanec alebo poslankyňa im tam niečo porozprávať a tak ďalej. To znamená, že existuje tam jedna veľká vplyvová a informačná asymetria. Teda, môj návrh je a trošku to nadväzuje na návrh pána Galeka, že by sme medzi týmito dvoma čítaniami mali spraviť normálne konferenciu alebo debatu, kde by boli zastúpení všetci aktéri našej slovenskej energetiky, ktorí by mali mať rovnaký čas si vyjadriť svoj názor a možno konfrontovať argumenty či už z iných krajín alebo zo Slovenska. Nie je možné, aby proste bola jedna preferovaná skupina firiem, ktoré síce má majetkovú účasť štátu, ale v zásade tým pádom tým, že je tam tá majetková účasť štátu, tak štát niekedy nemá potom spôsob ako sa vyrovnať s tým svojim konfliktom záujmov. Tak buď mám dividendy z nejakého neperspektívneho priemyslu alebo možno perspektívneho, alebo sa idem chovať ku energetickej sústave na Slovensku férovo. Ďalší bod, čo by som chcel spomenúť je, že očividne tento zákon vlastne pripravuje ešte ako kebyže väčší dôraz na tú dvojfázovú alebo dvojfázový prístup ku energetike tým, že od roku 2027 sa v zásade my perspektívne zaväzujeme ku nejakému energetickému zdroju, ktorý podľa ÚHP napríklad určite nebude stáť 9,6 miliardy eur, ale oveľa viacej bez toho, aby o tom prebehla naozajstná diskusia a zároveň, ako spomenul pán Galek, už je skoro jasné, že je užší výber dodávateľ jasný.
Náš záujem, ako poslancov a poslankyne by mal byť, aby sme mali stabilnú energetickú sieť, aby náš priemysel, ale aj občania alebo naopak, občania, ale aj priemysel, mali dostatok energie do budúcnosti, aby investori, ktorí prichádzajú mali dostatočný prísun či už energie z jadra alebo aj obnoviteľných zdrojov lebo pripomínam, že je veľmi veľa globálnych firiem, ktoré majú svoje dekarbonizačné stratégie, resp. svoje stratégie ISG, kde proste do budúcnosti nebudú chcieť a nebudú môcť odoberať napríklad energiu z jadra. To znamená, že my automaticky sa vylučujeme z toho, že mnohé z týchto firiem budú na Slovensku investovať. A toto ako kebyže nespomíname práve kvôli tomu lebo proste máme krátkodobý pohľad na energetiku. Prečo to vlastne akože hovorím, že krátkodobý pohľad na energetiku? Lebo tí ľudia, ktorí dnes presadzujú to, aby sa staval napríklad tento jadrový zdroj, oni tu po prvé, že nemajú víziu na 15, 20, 30 rokov, ale po druhé, oni tu už nebudú žiť. Mnohí z nich majú vily v zahraničí, proste, oni tu nebudú žiť, oni nebudú znášať tie náklady na energiu a tak ďalej. A zároveň, proste nebudú znášať tie dôsledky, Kdežto, tí ľudia, ktorým tie kontrakty energeticky sa momentálne šijú, tí ľudia sú oveľa menej mobilní a do budúcnosti budú mať strašne veľké ceny za energie. Na Slovensku sa síce hovorí, že obyvatelia majú vlastne štátom dotované energie, ale pozrite sa na to, ako platia podnikatelia tie energie. Energie pre podnikateľov na Slovensku sú jedny z najvyšších v Európskej únii, napriek tomu, že máme takýto akože ideálny energetický mix. A nie vďaka tomu. A ako stále hovoríme, že samozrejme, ja netvrdím, že len podnikatelia vytvárajú hodnoty. My tvrdíme, že aj zamestnanci, aj podnikatelia vytvárajú hodnoty. Ale ak podnikatelia budú mať drahé energie, tak nebudú môcť zamestnávať toľko ľudí, nebudú im môcť dávať také veľké platy, aké by si tvrdo pracujúci ľudia zaslúžili. A zároveň, tí noví investori s novými perspektívnymi technológiami na Slovensko neprídu. Neviem či ste si všimli posledné štatistiky ohľadom priamych zahraničných investícií za posledný rok alebo za posledné obdobie. Krajiny, ktoré sme niekedy považovali za krajiny, ktoré sú za nami alebo proste ktoré nie sú až tak rozvinuté ako my, ale zároveň aj krajiny, ktoré sú s nami susediace, či už Čechy alebo Poľsko alebo krajiny západnej Európy, o ktorých často sa hovorí, že už sú nazvime to nekonkurencieschopné, tak krajiny ako Francúzsko alebo Čechy alebo Poľsko získavajú strašne veľa priamych zahraničných investícií. Na Slovensku mám pocit, že sa to už blíži k nule v porovnaní s ostatnými krajinami. A súvisí to napríklad aj s tým, že aké sú drahé energie na Slovensku a akým spôsobom si samozrejme ľudia vedia tam nájsť zamestnanie, resp. že či tí podnikatelia vedia nájsť kvalitných ľudí. A tým by som vlastne akože ukončil svoje vystúpenie tým, že existuje tu naozaj riziko zaostávania a to súvisí aj s energetikou. Zoberte si, ako my sme premárnili šancu pri napríklad budovaní nášho e-healthu za posledných 20 rokov. Ako sme premárnili šancu postavenia tej nešťastnej diaľnice. Ako sme premárnili šancu z eurofondov si zaplatiť reformu vzdelávacieho systému. Mám pocit, že s tými zdrojmi, ktoré teraz k nám prichádzajú z Európskej únie by sme si mohli dovoliť urobiť dobrú energetickú transformáciu a my to nerobíme. Naopak vlastne stagnujeme v energetickej stratégii na Slovensku a preferujeme naozaj ľudí, ktorí majú veľmi veľký vplyv na túto vládu a absolútne opomíname ľudí, ktorí by vedeli priniesť konkurencieschopnosť nášho priemyslu. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Keď bola debata o tejto dani v parlamente pred pár mesiacmi, tak akože ľavičiari z HLAS-u a zo SMER-u hovorili, že to nie je daň, ktorá postihne ľudí, ale postihne firmy. Ako keby že nevedeli ako táto ekonomika funguje, že keď sa zvýšia náklady firme, ktorá ma štyridsať alebo päťdesiat zamestnancov, tak niekde sa to prejaví v tom, že buď tá firma šetrí na benefitoch pre zamestnancov alebo dokonca šetrí na zamestnancoch tak, že vlastne jedného alebo dvoch prepustia. To je presne to, čo moji kolegovia teraz hovoria čo sa udialo na Orave vo firme, ktorú sme navštívili, ktorá je úplne super. Ale čuduj sa svete, tá firma nechce, aby sme ju spomínali preto, lebo nechce mať kontroly, nechce mať perzekúcie a to už nehovorím o poľnohospodároch a tak ďalej. To znamená, že v zásade tí ľudia sa ani nemôžu sťažovať na to akým spôsobom ste im sťažili život, lebo sa boja perzekúcií cez úrady a rôzne inštitúcie, ktoré ovládate. A druhá vec je, že ono v skutočnosti tí ľudia, ktorí sú buď prepustení alebo ktorí nie sú zamestnávaní do kvalitných pracovných miest, tak tí ľudia odchádzajú z tejto krajiny. A presne znova ešte spomeniem tú Oravu. Tam je strašne veľa mužov, ktorí odchádzajú do zahraničia a s kvalifikáciou výťahára, murára a rôznou inou kvalifikáciou robia v okolitých krajinách za niekoľko násobne väčší plat. To znamená, že matky sú doma s deťmi, tým pádom sa rozpadávajú rodiny. A vaša odpoveď na to je, že idete zmeniť ústavu žena a muž. Takže to je vlastne ako keby až totálny akože neschopnosť pochopiť, že ako to táto spoločnosť funguje. A radšej keby ste vedeli radšej byť ticho a nie meniť ...