Videokanál klubu

Ďakujem. A tak neviem, či my všetci ideme v protismere a iba pán Michelko ide ako inak, lebo akože všetci sa predsa zhodujeme na tom, že je to nejako nastavené vrátane teda aj zjavne pôvodného autora pána ministra kultúry za SMER, ktorý nejaký ten systém nastavil. Akože to, že čiže rada fondu, kde budú odborníci, ktorí budú tiež vlastne odborníci, tak ako v odborných radách fondu, tak sa bude, vlastne urobí rovnakú robotu, ako tie odborné komisie fondu, pretože sa chce na to pozrieť aj z pohľadu, že čo keď náhodou niečo teda nevybrali. Čiže vy, čiže tu vlastne vylučuje pán Michelko to, že niekto zavolá do rady fondu a povie: mám tam taký projekt, prosím ťa, mohol by si sa mi naňho pozrieť? Viem, že ešte neviem výsledky, ale môžem, môžeš sa na to, prosím ťa, pozrieť, lebo predsa len poistime to.
A teraz bavíme sa o tom, že včera pán Michelko povedal, že 90 až 95 % bude teda podporených a ja sa teda pýtam, že odkiaľ to vie, a teda že však veď teda tu sa budú korigovať iba akože veci, ktoré sú do neba volajúce, citujem, ale veď vy hovoríte, že osem ľudí tam bude nominovaných z ministerstva kultúry. A to my nevieme, podľa akých kritérií to bude. To môže byť niekto, kto má dve deti, tri deti, sedem, kto je, býva v Kittsee alebo býva pri pánovi Michelkovi, to môže byť niekto, kto má dva obrazy jeleňov doma alebo naopak, ja neviem, nejakého iného autora, kto číta viac alebo menej, veď, veď, akože to sú také veci, že tam potom vám vyjde rada, ktorá má nejaký vkus a tá rada bude podľa toho vkusu rozhodovať a podľa toho tá rada aj povie teda, že ako ja si myslím, že teda tuto nieže vy ste tu rozhodli veľmi dobre, milá odborná komisia, ale môžem povedať, že vy ste tu rozhodli úplne zle a ideme to celé akože nanovo a tým, čo ste dali, tak tým nedáme, a my zase naopak si myslíme, že by sme mali dať tým iným. Veď vy tu vytvárate akože také korupčné prostredie, že ja nerozumiem tomu, že nerozumiete takýmto základným argumentom, ktoré vám tu dávame.

Pani poslankyňa Dana Kleinert.

Presne tak, ja by som sa stále vrátila k tomu, že tu rozmontovávame systém, ktorý funguje a naozaj nikto z nás, čo sme sa tu rozprávali o tom, nepovedal o žiadnych konkrétnych ľuďoch, o nejakých konkrétnych nomináciách. Jediné to z toho, jedine to padlo pána Michalka a ja si myslím, že, že toto je veľmi nebezpečné, lebo fakt si urobme tieto testy opozíciou, koalíciou, či by sme toto chceli mať, keby teda, my sme neboli napríklad vo vláde, aby bolo takto a takto. Proste správajme sa k tomuto zodpovedne, ako politici a političky, ktorí nastavujú systém. Mňa tiež aj pobavila taká predstava, keď z tu, padla otázka, že, alebo taký návrh, že zavolajme na tie námestia tých, čo sú neúspešní podporovatelia. Ale keby ste vedeli tú realitu, tak ono by tam akože stáli presne tí istí ľudia, a potom možno aj nejakí ďalší navyše, hej. Že boli by tam neúspešní, ale tá podmnožina tam, by bola jasná, pretože, ako stále hovoríme, množstvo ľudí, ktorí majú niektoré projekty podporené, tak sa im úplne bežne stáva, že niektoré projekty, o ktorých sú možno aj sami presvedčení, že sú lepšie, ako tie, ktoré podporené boli, tak majú ich nepodporené. Alebo sa podporili takou nízkou sumou, ktorá proste im nedáva nejaký zmysel a musia potom riešiť spolu financovanie a čo im zase zaberá čas a kapacity a neviem čo a, a proste tiež nie sú spokojní. My poznáme množstvo ľudí, ktorí spokojní neboli, ale nikoho z nich, okrem pána Michalka nenapadlo rozmontovať ten systém, ktorý môže byť vylepšovaní, ale teda zároveň ho akože zlikvidovať len preto, že, že niečo sa nám konkrétne na tom nepáči. Ale to, čo je na tom celom pozitívne je, že vy dávate aj konkrétne príklady a my vieme, že na tie konkrétne príklady je konkrétne riešenie. Ale to riešenie nie je tento návrh zákona. A my sme všetci tu, ako sedíme ochotní o tom konkrétnom riešení diskutovať a vylepšiť ho.

veciach, ktoré reálne sú. Správali sa naozaj legislatívne zodpovedne a myslím si, že po tomto tu teraz sme tu viacerí z nás volali a, a voláme. Takže skúsim ešte ďalej reagovať na jednotlivé témy, ktoré tu padli. Keď, myslím si, že je, že stále ak sa bavíme o tom, že sme na tej bránkovej čiare, fakt, poďme si to premyslieť. A keď sa bavíme ešte o sumách, tak tie sumy, je podľa mňa dobré sa pozrieť na to, akoby nie že cez kraje, ale napríklad cez oblasti umenia, pretože za rok 2023, kedy, ako viete bol, sa pracuje rozpočtom z tých 20-miliónov, tak len napríklad naše knižnice, ktoré, kde bolo počet predložených žiadostí 646, dostali takmer 2,2-milióna eur, čo je viacej, ako vlastne 10 %. Potom tam boli kultúrne a umelecké centrá, ktorých žiadostí je 52, získali 1,18-milióna. Tradičná kultúra a neprofesionálne umenie, 617 žiadostí, je to 1,6-milióna eur. Umenie pre školy 1,6-milióna eur. Ja si myslím, že toto je dobré vidieť a nerobiť tu, akoby naozaj, že medzi nami rozdiely tam, kde nie sú, ale skôr sa poďme na to, na to pozrieť, akým spôsobom môžu tieto veci fungovať.
Padlo tu aj mnoho, akoby narážok na odborné komisie, ako fungujú a podobne. Ale každý, kto trochu pozná tento systém vie, že ono aj celkom problém získať tých odborníkov do tých odborných komisií. Sú to vlastne profesionálne, profesné organizácie, ktoré menujú, alebo týchto budúcich členov, členky a oni častokrát majú sami s tým problém, pretože naozaj to nie je len tak, že som člen a niekto mi zavolá a ja rozhodnem, ale títo ľudia to fakt robia zodpovedne a fakt si študujú všetky tie materiály. A naozaj to niečo trvá.
Ale zase, keď sme pri dátach, v roku 2023 dostal fond 85 nominácií na členov a členiek a rada fondu ich spolu vymenovala 80. Čiže čo prišlo, v zásade bolo vymenované zjednodušene povedané, čiže to nie je o tom, že ich je málo, alebo z regiónov, ale, alebo z regiónov vyberaných. Ale keď sa bavíme o tom, že je problém, že máme málo odborníkov z regiónov, tak poďme týchto ľudí z regiónov "naháňať", aby naozaj sa aj chceli do fondu prihlásiť za odborníkov a odborníčky. Dokopy, na základe žrebovania v roku 2023 rozhodovalo 296 týchto odborníkov za všetky tie výzvy, ktoré prišli v roku 2023, pričom vlastne, celkovo fond oslovil dotazníkom o konflikte záujmov 940, týchto členov odborných komisií.
Chcela by som aj povedať, že je dôležité povedať, že ako to funguje, hej. Čiže v zásade tie nominácie predkladajú právnické osoby, ktoré teda pôsobia v umení, kultúre, kreatívnom priemysle. A potom sú menovaní, potom je tam to členstvo, potom sa definuje konflikt záujmov, potom je tam teda voľba, čiže sa losujú členovia a členky a potom teda prichádza k hodnoteniu individuálnemu, potom sa spoločne zasadá, potom teda je odporúčanie a nakoniec rozhodnutie. Čiže, ono to je proces, ktorý akože naozaj je dobre nastavený a my v tejto chvíli hovoríme, že spravíme z nich sekretárov, sekretárky. Oni povedia, že OK, tento, títo to môžu dostať, nemusia a je to vlastne úplne jedno, čo povedia. Úplne jedno. Tých 5-tisíc projektov oni si môžu naštudovať, ale vedia, že môže to byť na druhý deň zahodené do koša, hocikým z ministerstva kultúry.
A keď sa rozprávame o súčasnom ministerstve kultúry, ktoré ževraj nebude zasahovať, alebo nezasahuje, tak dnes napríklad opäť zasahuje do toho, že sa vyjadruje, aké umenie a že či je dobré alebo zlé a z toho celého, ako sa vyjadruje je jasné, že si myslím, že je zlé to umenie. Je v Bienále v Benátkach, pretože tak hanlivý príspevok, ktorý teraz dalo ministerstvo kultúry a pani ministerka, tak to je podľa mňa hanba, respektíve to svedčí o jej vnímaní nezávislosti umenia a kultúry v našej krajine a nie o tom, čo tam je naozaj prezentované. Takže áno, my sa môžem veľmi jasne domnievať, že toto proste bude, bude problémom a že ľudia, ktorí budú nominovaní do tej rady, tak môžu byť problémom.
Mám ešte chvíľočku, ale chcela by som vám povedať, že keď sa bavíme o konkrétnych problémoch, tak padli tu divné veci typu, že Pohoda a tak, no ale, vy čím máte väčší projekt, tým máte samozrejme aj väčšie spolufinancovanie. Veď, akože, a to je zároveň väčšia zodpovednosť toho organizátora. Je jednoduchšie, zjednodušene povedané, vytvoriť niečo doma v ateliéry sám, akoby pre seba a potom možno vystaviť, ako urobiť medzinárodný projekt o možno 300 ľuďoch, ktorý musíme, je aj drahý, a zároveň ho musíte v určitom percente spolufinancovať. Čiže to nie je akože o tom, že však sa tu len tak akože všetci hrajkáme. Toto sú naozaj, že profesionálne výzvy a zároveň tá odborná komisia musí zohľadňovať aj toto v tom projekte.
A ešte taká jedna vec rýchla, že skúsim vám prečítať, čo napríklad bolo prijaté, alebo podporené. Medzinárodný festival paličkovanej čir, čipky, Gemerské osvetové stredisko, ŠUP Experience, výstava najkvalitnejších diel zo Strednej školy umeleckého priemyslu Košice. Návrat tradícií 2, prinávratenie projektu remesiel do obce Žakarovce. Literárne rezidencie Košice, kreatívne dediny, keramické, kožiarske, bylinkárske dielne, sláčiková rodinka, podnietenie záujmu detí o počúvanie klasickej hudby, Kultúrne leto Bélu Kélera, History 23, literatúra podtatranskej knižnice Poprad, vzdelávanie v neprofesionálnom umení a astronómii, rozvíjanie diváckej gramotnosti prostredníctvom inscenácií s ľudsko-právnymi témami, knižničný kaleidoskop, rozvíjanie čitateľskej gramotnosti, interiér obecnej knižnice v Bobrove atď., atď.. To si všetko nájdete v úplne otvorených dokumentoch, ktoré má fond pre umenie.
Preto, ja vás naozaj prosím ešte raz, stiahnime tento návrh zákona, poďme sa o ňom znova porozprávať. Ak je problém, napríklad s regionálnosťou, poďme ho riešiť. Ale prosím vás, nerobme to rozmonto..

(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

[12:40:24-12:51:15] Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR

Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem jednu faktickú poznámku. Pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči.

Ďakujem. Trošku ma mrzí, že tu vidíme prázdne stoličky a prázdne monitory a nie sú tu ani zvyšní členovia a členka nášho kultúrneho výboru, takisto tu napríklad pán Jarjabek nebol ráno, keď sme teda mali s pani Jaurovou naše príspevky do rozpravy a v zásade, keď prišiel na chvíľku, tak dával opäť raz rovnaké argumenty, ktoré sme tu už ix-krát vyvrátili, a je to stále dokola. A to ma mrzí, lebo myslím si, že to, na čom sme sa tu zhodli, bolo, keď sme tu tak boli viacerí, že je tu obrovská potreba diskusie a ja naozaj veľmi teda uznávam to, že toto uznal aj pán Michelko a zároveň teda by som chcela apelovať na to, že stále nie je neskoro. Stále sa o tom zákone neodhlasovalo, stále sa to môže stiahnuť, stále sa to môže zmeniť a stále zároveň, keď sa bude hlasovať, ak by náhodou k tomu prišlo, čo podľa mňa nie je správny krok ani smerom k vašim voličom, lebo je to príliš veľa ľudí z môjho pohľadu a čísel a dát, tak stále sa dá urobiť to, že strana SMER a strana HLAS nebudú hlasovať za zrútenie projektu, ktorý ešte za pána Maďariča vznikol a ktorý je v tom základnom merite vecí v poriadku. A áno, má nejaké veci, ktoré treba doladiť a, a urobiť lepšie, ale to sa všetko dá v tom procese.
Padli tu rôzne témy dnes, takže som sa prihlásila aj do tejto rozpravy ústne a skúsim teda to, čo stihnem nejakým spôsobom vyvrátiť alebo zargumentovať. Myslím si, že z pohľadu akoby čistej finančnej sumy, ktorá tu padla medzi Bratislavským krajom a inými krajmi, tak myslím si, že je to naozaj nesprávny pohľad, pretože ako som už spomenula vo faktickej, v podstate veci je, že, že je naozaj mnoho ľudí a my ich poznáme, naozaj mnohých, ktorí prídu z regiónov, žijú v Bratislave, majú tu OZ-ká alebo neziskové organizácie, ktoré sa prihlásia, áno, potom je adresa v Bratislave, ale oni reálne sa vracajú naspäť do svojich buď rodných krajov alebo krajov, kde vidia problém, ktorý by chceli riešiť a financie sú nakoniec potom spravované alebo umiestnené tam a myslím si, že je to naozaj že veľmi dobrý model, lebo mnohým ľudom aj z Bratislavy, aj tých, čo, čo sa narodili v Bratislave, naozaj záleží na zvyšku krajiny, ak to takto akože máme rozdeľovať, čo podľa mňa od podstaty nie je správne, ten, takto, takto rozdeľovať našu krajinu. Ale mnoho takýchto ľudí poznáme, sama som aj ňou bola, že my vlastne aj keď žiadame o akékoľvek granty, tak vlastne je to preto, aby sa rozvinula celá naša krajina. A preto si myslím, že nie je dobré nás týmto spôsobom rozdeľovať a hádzanie ako keby súm, ktoré sú nejaké, že je to čistá suma, ono skôr to spôsobuje možnože, lebo tým, že je to aj nesprávne použité číslo, skôr to spôsobuje závisť ako naozaj nejakú možno, možno dobrú informáciu. Tá kvalitná informácia je v tom, že sa rozprávame o percentuálnom, percentuálnej úspešnosti a to z tých dát vieme, že percentuálne najúspešnejšie sú Banskobystrický a Žilinský kraj medzi rokmi 2016 až 2023.
A dokonca keď tu aj pani poslankyňa Vaľová spomenula, že určite dostali, dostala, Bratislavský kraj dostal viacej financií, ako všetky ostatné kraje dokopy, tak už len z toho, čo som zachytila od pána Malatinca a som si to prepočítala, a ešte mi chýbajú dva kraje, tak už z toho je to viacej, že to nedostala Bratislava, ale že dostal zvyšok Slovenska.
Takže bola by som rada, aby sme tu proste naozaj aj my na pôde parlamentu, na pôde Národnej rady rozprávali fakt fakty, rozprávali o veciach, ktoré reálne sú, správali sa naozaj legislatívne zodpovedne a myslím si, že po tomto tu teraz sme tu viacerí z nás volali a voláme. Takže skúsim ešte ďalej reagovať na jednotlivé témy, ktoré tu padli.
Keď, myslím si, že je, že stále, ak sa bavíme o tom, že sme na tej bránkovej čiare, fakt, poďme si to premyslieť. A keď sa bavíme ešte o sumách, tak tie sumy, je podľa mňa dobré sa pozrieť akoby na to nieže cez kraje, ale napríklad cez oblasti umenia, pretože za rok 2023, kedy, ako vieme, bol, sa pracuje s rozpočtom z tých dvadsiatich miliónov, tak len napríklad naše knižnice, ktoré, kde bolo počet predložených žiadostí 646, dostali takmer 2,2 milióna eur, čo je viacej ako vlastne 10 %. Potom tam boli kultúrne a umelecké centrá, ktorých žiadostí je 52, získali 1,18 milióna. Tradičná kultúra a neprofesionálne umenie, 617 žiadostí, je to 1,6 milióna eur. Umenie pre školy 1,6 milióna eur. Ja si myslím, že toto je dobré vidieť a nerobiť tu akoby naozaj že medzi nami rozdiely tam, kde nie sú, ale skôr sa poďme na to, na to pozrieť, akým spôsobom môžu tieto veci fungovať.
Padlo tu aj mnoho akoby narážok na odborné komisie, ako fungujú a podobne. Ale každý, kto trochu pozná tento systém, vie, že ono je aj celkom problém získať tých odborníkov do tých odborných komisií. Sú to vlastne profesionálne, profesné organizácie, ktoré menujú alebo týchto budúcich členov, členky, a oni častokrát majú sami s tým problém, pretože to naozaj nie je len tak, že som člen a niekto mi zavolá a ja rozhodnem, ale títo ľudia to fakt robia zodpovedne a fakt si študujú všetky tie materiály. A naozaj to niečo trvá.
Ale zase, keď sme pri dátach, v roku 2023 dostal fond 85 nominácií na členov a členiek a rada fondu ich spolu vymenovala 80. Čiže čo prišlo, v zásade bolo vymenované, zjednodušene povedané, čiže to nie je o tom, že ich je málo alebo málo z regiónov, ale, alebo málo z regiónov vyberaných, ale keď sa bavíme o tom, že je problém, že máme málo odborníkov z regiónov, tak poďme týchto ľudí z regiónov "naháňať", aby naozaj sa aj chceli do fondu prihlásiť za odborníkov a odborníčky. Dokopy na základe žrebovania v roku 2023 rozhodovalo 296 týchto odborníkov za všetky tie výzvy, ktoré prišli v roku 2023, pričom vlastne celkovo fond oslovil dotazníkom o konflikte záujmov 940 týchto členov odborných komisií.
Chcela by som aj povedať, že je dôležité povedať, že ako to funguje, hej? Čiže v zásade tie nominácie predkladajú právnické osoby, ktoré teda pôsobia v umení, kultúre, kreatívnom priemysle. A potom sú menovaní, potom je tam to členstvo, potom sa definuje konflikt záujmov, potom je tam teda voľba, čiže sa losujú členovia a členky a potom teda prichádza k hodnoteniu, individuálnemu, potom sa spoločne zasadá, potom teda je odporúčanie a nakoniec teda rozhodnutie. Čiže ono to je proces, ktorý akože naozaj je dobre nastavený a my v tejto chvíli hovoríme, že spravíme z nich sekretárov, sekretárky. Oni povedia, že okej, tento, títo to môžu dostať, nemusia, a je to vlastne úplne jedno, čo povedia. Úplne jedno. Tých 5-tisíc projektov oni si môžu naštudovať, ale vedia, že môže to byť na druhý deň zahodené do koša hocikým z ministerstva kultúry.
A keď sa rozprávame o súčasnom ministerstve kultúry, ktoré teda že vraj nebude zasahovať alebo nezasahuje, tak dnes napríklad opäť raz zasahuje do toho, že sa vyjadruje, aké umenie a že či je dobré alebo zlé, a z toho celého, ako sa vyjadruje, je jasné, že si myslí, že je zlé to umenie. Je v Bienále v Benátkach, pretože tak hanlivý príspevok, ktorý teraz dalo ministerstvo kultúry a pani ministerka, tak to je podľa mňa hanba, resp. to svedčí o jej vnímaní nezávislosti umenia a kultúry v našej krajine a nie o tom, čo tam je naozaj prezentované. Takže áno, my sa môžme veľmi jasne domnievať, že toto proste bude, bude problémom a že ľudia, ktorí budú nominovaní do tej rady, tak môžu byť problémom.
Mám ešte chvíľočku, ale chcela by som vám povedať, že keď sa bavíme o konkrétnych problémoch, tak padli tu divné veci typu že Pohoda a tak, no ale vy čím máte väčší projekt, tým máte, samozrejme, aj väčšie spolufinancovanie. Veď akože, a to je zároveň väčšia zodpovednosť toho organizátora. Je jednoduchšie, zjednodušene povedané, vytvoriť niečo doma v ateliéri sám akoby pre seba a potom možno vystaviť, ako urobiť medzinárodný projekt o možno 300 ľuďoch, ktorý musíte, je aj drahý, a zároveň ho musíte v určitom percente spolufinancovať. Čiže to nie je akože o tom, že však veď sa tu len tak akože všetci hrajkáme. Toto sú naozaj že profesionálne výzvy a zároveň tá odborná komisia musí zohľadňovať aj toto v tom projekte.
A ešte taká jedna vec rýchla, že skúsim vám prečítať, čo napríklad bolo prijaté alebo podporené. Medzinárodný festival paličkovanej čipky, Gemerské osvetové stredisko, ŠUP Experience, výstava najkvalitnejších diel zo Strednej školy umeleckého priemyslu Košice. Návrat tradícií 2, prinavrátenie projektu remesiel do obce Žakarovce. Literárne rezidencie Košice, kreatívne dediny, keramické, kožiarske, bylinkárske dielne, Sláčiková rodinka, podnietenie záujmu detí o počúvanie klasickej hudby, Kultúrne leto Bélu Kélera, History 23, literatúra Podtatranskej knižnice Poprad, vzdelávanie v neprofesionálnom umení a astronómii, rozvíjanie diváckej gramotnosti prostredníctvom inscenácií s ľudsko-právnymi témami, knižničný kaleidoskop, rozvíjanie čitateľskej gramotnosti, interiér Obecnej knižnice v Bobrove atď. atď.. To si všetko nájdete v úplne otvorených dokumentoch, ktoré má fond pre umenie.
Preto ja vás naozaj prosím ešte raz, stiahnime tento návrh zákona, poďme sa o ňom znova porozprávať. Ak je problém napríklad s regionálnosťou, poďme ho riešiť. Ale, prosím vás, nerobme to rozmontovaním...
(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem jednu faktickú poznámku.
Pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Pani poslankyňa, dotkla si sa vo svojom vystúpení práve toho aspektu, ktorý opakovane tu zaznieva ako otázka, ale teda nedostali sme na ňu celkom odpoveď, že, teda celkom, vôbec sme na neho nedostali odpoveď, je, že akým spôsobom sa to navrhované riešenie prejaví a akým spôsobom pomôže riešiť tie problémy, ktoré sú, ktoré sú deklarované ako, ako dôvody tejto legislatívnej iniciatívy a teda najmä pozmeňujúceho návrhu. Lebo teda pán poslanec Michelko tu hovoril nejakú, nejakú predstavu, že, že teda, ak tie komisie rozhodnú spôsobom, že to bude do očí bijúce, no tak vtedy rada zasiahne a zmení rozhodnutie tých, tých komisií, ale, ale teda priznám sa, že mne nie je jasné, ako táto zmena systému alebo rozmontovanie systému, ako si to, ako si to nazvala, reálne môže, môže pomôcť. Lebo chápem, že môže pomôcť konkrétnym jednotlivcom, ktorí dokážu upozorniť nejakého, nejakého člena rady, že dal som tam dobrý projekt a nepodporili mi ho, neprešiel, neprešiel komisiou, pozri sa na to. Takto si viem predstaviť, že to, že to môže fungovať. Ale je toto systémové riešenie? Je to, je to, systémové riešenie by bolo, no, že áno, že prejdú si komisie všetkými, všetkými projektami, dajú nejaké odporúčania a potom si rada prejde všetkými projektami, zhodnotí ich a dá nejaké svoje poradie s tým že, s tým, že bude tie komisie brať iba, iba orientačne. Lebo jednotlivo, to si ani neviem celkom predstaviť, ako to bude, bude fungovať, lebo však treba tie, tie projekty, samozrejme, posudzovať v kontexte a nejaký projekt v jednom roku môže prejsť a v inom nie. Podľa toho, ako budú tie iné konkurenčné projekty.

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Dana Kleinert.

Kleinert, Dana, poslankyňa NR SR
Presne tak, ja by som sa stále vrátila k tomu, že tu rozmontovávame systém, ktorý funguje a naozaj nikto z nás, čo sme sa tu rozprávali o tom, nepovedal o žiadnych konkrétnych ľuďoch, o nejakých konkrétnych nomináciách. Jediné to z toho, jedine to padlo od pána Michalka a ja si myslím, že, že toto je veľmi nebezpečné, lebo fakt si urobme tieto testy opozíciou, koalíciou, či by sme toto chceli mať, keby teda my sme neboli napríklad vo vláde, aby bolo takto a takto. Proste správajme sa k tomuto zodpovedne ako politici a političky, ktorí nastavujú systém.
Mňa tiež aj pobavila taká predstava, keď tu padla otázka, že, alebo taký návrh, že zavolajme na tie námestia tých, čo sú neúspešní podporovatelia. Ale keby ste vedeli tú realitu, tak ono by tam akože stáli presne tí istí ľudia a potom možno aj nejakí ďalší navyše, hej? Že boli by tam neúspešní, ale tá podmnožina tam by bola jasná, pretože ako stále hovoríme, množstvo ľudí, ktorí majú niektoré projekty podporené, tak sa im úplne bežne stáva, že niektoré projekty, o ktorých sú možno aj sami presvedčení, že sú lepšie, ako tie, ktoré podporené boli, tak majú ich nepodporené. Alebo sa podporili takou nízkou sumou, ktorá proste im nedáva nejaký zmysel a musia potom riešiť spolufinancovanie a čo im zase zaberá čas a kapacity a neviem čo a, a proste tiež nie sú spokojní. My poznáme množstvo ľudí, ktorí spokojní neboli, ale nikoho z nich, okrem tuto pána Michalka nenapadlo rozmontovať ten systém, ktorý môže byť vylepšovaní, ale teda zároveň ho akože zlikvidovať len preto, že, že niečo sa nám konkrétne na tom nepáči. Ale to, čo je na tom celom pozitívne, je, že vy dávate aj konkrétne príklady a my vieme, že na tie konkrétne príklady je konkrétne riešenie. Ale to riešenie nie je tento návrh zákona. A my sme všetci tu, ako sedíme, ochotní o tom konkrétnom riešení diskutovať a vylepšiť ho.

Blaha Ľuboš, podpredseda NR SR
Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, je mi ľúto, že tu nie je pani poslankyňa Vaľová, lebo chcel som reagovať na ňu, keďže opakovane sa tu vnáša ten, ten regionálny rozmer a ako jeden, jeden z dôvodov nespokojnosti žiadateľov je práve to, že nadproporčne sú, sú podporované projekty z Bratislavského kraja v porovnaní s inými krajmi. Tak ja som tu už teda že opakovane sa snažil, snažil argumentovať tým, že to regionálne rozdelenie z hľadiska úspešnosti žiadateľov je od 52 do 60 % a že, že je to pomerne malý rozptyl a že sú dva kraje, však to tu zaznelo aj od predrečníčky pani poslankyne Kleinert, myslím, že, že dva kraje sú percentuálne úspešnejšie ako Bratislava, 60 % a 59 %, čiže Žilinský kraj a Banskobystrický kraj. Bratislava je tretia s 58 percentami a najhoršie na tom je Prešovský kraj s 52 percentami. Ale hovorím, sú to rozdiely, ale nie sú to dramatické, dramatické rozdiely. Ale keď je to, samozrejmé, že keď tých žiadostí príde viacej, tak to percento je v celkovej, v celkovom počte projektov v absolútnych číslach, samozrejmé, že, že väčšie, áno. A je to tak, že najviac projektov, ktoré sú podporené, prichádza z Bratislavy. Ale aj najviac žiadostí prichádza, prichádza z Bratislavy.
A možno by teda, keď toto je argument, tak sa na to pozrime že aj z opačnej strany, že koľko projektov je nepodporených. Celkove za roky 2016 až 2023 prišlo 47 657 žiadostí o podporu. Z nich 27 236 bolo podporených, 20 421 bolo nepodporených. Z tých 20 421 nepodporených projektov najviac bolo, čo myslíte? Z Bratislavského kraja; 7 394 nepodporených žiadostí bolo z Bratislavského kraja. To je suverénne, suverénne najviac. Z Prešovského kraja napríklad bolo nepodporených 2 263, to je tretina v porovnaní s Bratislavou. Alebo z Banskobystrického 2 524, ešte menej, alebo z Nitrianskeho kraja 1 571 nepodporených, z Trnavského 1 209 nepodporených, v porovnaní so 7 394 nepodporených žiadostí z Bratislavského kraja. Čiže z celkového počtu nepodporených žiadostí 36 %, až 36 % bolo, bolo z Bratislavského kraja. Čiže áno, sú, sú, Bratislavský kraj nadproporčne z hľadiska absolútnych čísel je medzi úspešnými, ale rovnako nadproporčne z hľadiska, z hľadiska čísel je aj medzi, medzi tými neúsp.. nepodporenými. Takže teoreticky, ak by sme, ak by sme toto vzali ako kritérium, no tak najviac nespokojných žiadateľov je z Bratislavy, lebo tuto je najviac nepodporených projektov, ale teda z Bratislavského kraja.
Ale nemyslím si, že toto je ten, ten správny spôsob, akým by sme mali, mali nazerať na veci. A ešte raz, to čo, to čo je moja hlavná výhrada, je, že nemyslím si, že ten systém, ktorý sa teraz ide zmeniť z nezávislej inštitúcie na politickú, ovládanú inštitúciu, kde rozhodujúce slovo bude mať rada, nie komisie, ich, ich odporúčania budú len nezáväzné, môže akokoľvek pomôcť napríklad tomuto problému. Podľa mňa ani tým ostatným, ale ani tomuto problému. Lebo pán poslanec Michelko hovorí, že však vy tu strašíte nejakými katastrofickými scenármi, ktoré nenastanú, veď to nebude tak, že, že rada bude všetko meniť a všetko prekopávať a všetky projekty posudzovať a vôbec nebude brať do úvahy stanoviská odborných komisií. No len v zásade potom sú, potom sú len, len dva spôsoby, akým to môže fungovať, buď to tak bude robiť a bude to robiť, bude to robiť systematicky, bude posudzovať tie odborné posudky, bude posudzovať prácu komisie a výsledok práce komisií, ale bude musieť potom posudzovať aj projekty a tým pádom bude zahltená tou činnosťou, ktorú vzhľadom na počet ľudí na, na počet zasadnutí komisií a počet tých komisií v porovnaní s jednou radou nebude zvládať, ak to bude chcieť robiť nejako, nejako systematicky.
Alebo druhá možnosť je, že si bude len vyberať. A na základe čoho si bude vyberať? Ja som sa to pýtal vo faktickej poznámke, pýtam sa to aj teraz pána poslanca Michelka ako predkladateľa, že na základe čoho si bude vyberať. Bude to robiť systémom, že pozriem-vidím, že si prejdem, prejdem nejaký zoznam, niečo mi udrie do očí, tak sa na to pozriem a vyberiem?
Toto je spôsob, akým majú rozhodovať zákonom ustanovené, zákonom ustanovené orgány a inštitúcie o verejných, verejných zdrojoch? Lebo ja si, ja si myslím, že nie, hej? Alebo, alebo to potom bude vlastne len, len nejaká zásterka pre to, aby, aby tam zo strany politickej moci, ktorá bude nominovať väčšinu členov rady, boli možné, možné zásahy v prospech svojich ľudí, v prospech svojich, a teraz nemyslím v prospech svojich ľudí, že budem dohadzovať kšefty kamarátom, aby, aby som tu bol zle pochopený, ale jednoducho estetický vkus na či už pani ministerky alebo, alebo pána poslanca Michelka, alebo ďalších ľudí, ktorí, ktorí budú mať vplyv na členov rady, aby bol zohľadnený. Čo, čo teda tiež si nemyslím, že, že je, že je dobrý spôsob rozhodovania. A to opakujem, že áno, môže to byť ešte horšie, môže to byť ešte tak, že teda budeme, budeme dohadzovať svojim ľuďom, svojim ľudom peniaze, ale nech by to tak nebolo, nech by to bolo, nech by to bolo len v tej polohe, že, že nie je to vec nejakých ekonomických záujmov, korupcie alebo čohokoľvek, ale je to vec, vec vkusu subjektívneho vkusu, estetického vkusu, tak nemajú o tom rozhodovať politici, lebo potom o tom politici budú rozhodovať prostredníctvom svojho vplyvu, svojho vplyvu v rade.
A opäť sa vrátim k tu neprítomnej pani poslankyni Vaľovej, dúfam, že si to, že si to predsa len vypočuje, tak ona dávala príklad, ako sa to robí, ako sa regiónom rozdávajú peniaze správne, výjazdové zasadnutia vlád Roberta Fica, tvrdila, že tam nedávajú iba svojim, no nedávajú iba svojim, ale na to sú dáta, že, že zvýhodňujú samosprávy, ktoré sú vedené koaličnými nominantmi, a nielen za tejto vlády, ale aj za predchádzajúcich vlád SMER-u. A nie, nie je to ten spôsob, akým sa má, akým sa má rozhodovať. Majú byť, má byť nastolený nastavený systém, majú byť nastavené pravidlá, akým spôsobom napríklad sú financované samosprávy a majú mať dostatok financií na to, aby si mohli plniť svoje právomoci, nieže proste príde vláda na nejaké výjazdové zasadnutie a rozdáva ako Ježiško alebo Dedo Mráz, Dedo Mráz peniaze a samozrejmé, že pri tom zvýhodňuje svojich, lebo to teda vyplýva, vyplýva aj z nejakých dát a analýz, ktoré sa robili, a nie je dôvod, aby to inak bolo, ak sa takto zmení, zmení systém, ktorý bol nastavený za vlády SMER-u, za ministrovania ministra kultúry Maďariča. Systém, ktorý tu dnes obhajuje opozícia, ktorá bola aj v minulosti či už v parlamente, alebo občiansky zväčša v opozícii voči, voči vtedajšej vláde SMER-u, ale napriek tomu, že je to dedičstvo vlády SMER-u, tak je to vytvorenie systému nejakého nezávislého financovania kultúrnych aktivít a stojí za to ho brániť, hoci nie je to náš produkt, je to produkt, produkt vlády alebo teda predchodkyne vlády, proti ktorej my dnes stojíme, stojíme v opozícii a nikto z nás netvrdí, že je to dokonalé, že sa nedá zlepšovať, ale to, čo navrhujete, nie je odpoveď na tie problémy tak, ako ich deklarujete, že, že, že sú tam, lebo, lebo to nie je riešenie. Ak áno, tak naozaj som nepochopil, že v čom.

Ďakujem za slovo.
Gábor, veľmi dobrý argument podľa mňa, teraz myslím, s pani Jaurovou. My sme mali, ja som kedysi robil v takej neziskovke Slovensko digital a veľmi nám záležalo na tom, aby sme boli politicky neutrálni a my sme to volali že test s Kaliňákom, keď nás napríklad nejakí vtedajší opoziční politici zavolali na nejakú akciu, tak sme si dali test s Kaliňákom, že keby nás Kaliňák zavolal, čiže by sme tam išli. A takto sme si tak nejak držali tú, tú nestrannosť a myslím, že ten tvoj argument aj padol na úrodnú pôdu, lebo ja som tak sledoval pána Michelka a pri tej predstave tak zvážnel nejak (smiech v sále) a myslím, že to naňho doľahlo, tá predstava, že aha, to sa vlastne môže stať.
A zároveň je v tom trochu taká, taká, taká nekonzistencia argumentu, o chvíľu tu budeme rokovať o neziskových organizáciách, ktoré chce táto vláda nejakým spôsobom označovať, tak pri nich teda tvrdíme, že sú zaujatí, pri rade, ktorú bude kreovať ministerstvo kultúry, tvrdíme, že tá nebude zaujatá, je to veľmi zvláštne, že mne to príde, že teda zaujatosť vyhodnocujete veľmi, veľmi selektívne.
A druhá vec, čo by som k tomu chcel povedať, aj ty si to naznačoval, že nie je len dôležité, ako veci sú, ale aj, ako sa javia. A pri viacerých zákonoch tu máme debatu o nezávislosti inštitúcií a teraz budeme v utorok rokovať o zákone o verejnom obstarávaní, kde pán Raši povedal, že teda on robí tie zmeny s prezumpciou neviny, že s prezumpciou toho, že všetci budú čestní v tých konaniach, ale sama táto vláda nás už pol roka presviedča o tom, že to tak nebude. My, to, to nie je, že my sme si to vymysleli a domnievame sa. Vy každým týždňom dávate nám dôvod sa domnievať, že jednoducho tie kroky, ktoré robíte, nevedú k nejakému upokojeniu atmosféry na Slovensku, nevedú k nejakému férovému, férovému prístupu voči všetkým rovnako. Čiže to nie je domnienka, to je jednoducho fakt vychádzajúci z vášho správania... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. No už keď ma tu pán Grendel pasoval do role ministerky, tak asi sa k tomu musím vyjadriť.
Viete, no ja si myslím, že to, čo ste spomínali teda, že keď ja by som teoreticky bola ministerka, ja by som tam nejakých iných ľudí nominovala. No problém je, že pán Michelko sa spolieha na moju etiku a profesionálnu česť, že ja by som to vlastne neurobila, hej? Že to sú tie argumenty nelegislatívnej povahy. No len problém je, že nie každý má takú profesionálnu česť a my vidíme, ako vyzerajú tie nominácie. Čiže ako ste veľmi správne podotkli, my nemôžme zákony tvoriť tak, že sa spoliehame na to, že tí ľudia sa budú nejakým spôsobom správať, pretože oni sa vo väčšine prípadov tak nesprávajú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja iba, pardon (rečníčka rukou zavadila o mikrofón). V reakcii na to, čo tu zaznelo od pána Michelka, že ja už som viackrát od vás počula ten argument, ktorý je pre mňa nepochopiteľný, že vy vlastne svoje legislatívne návrhy zdôvodňujete argumentami nelegislatívnej povahy. To znamená, že vy navrhnete do zákona, že ministerka nominuje nominantov do rady fondu a potom to odôvodňujete tým, že však by hádam ministerka nebola taká hlúpa a nenominovala tam zlých nominantov. Ale to tak nefunguje legislatíva. Proste legislatíva funguje tak, že čo tam je napísané, tak to platí, a my teda vidíme, ako pani ministerka nominuje ľudí kade-kde, akých ľudí a na základe akých argumentov. Takže už dupľom nemáme žiadnu dôveru k tým nelegislatívnym a k externalitám, na ktoré vy sa odvolávate.
A druhá vec je, čo sa týka toho, že, že tu nejak chceli ste diskusiu a tá neprebehla, no. My dvaja sme teda strávili veľmi veľa času spolu v televíznych diskusiách. Ja som sa s vami jedného času stretávala pomaly viac, jak s mojím manželom a, a, bohužiaľ, tá diskusia mala prebiehať pred tým, než ste prišli s týmto návrhom do parlamentu, alebo mala prebiehať medzi prvým a druhým čítaním, lenže očividne vy ste si to neprediskutovali ani so svojimi koaličnými partnermi, ktorí potom chodia za mnou a pýtajú sa ma, že ako by sa to dalo urobiť inak, hej? Čiže, čiže skúsme možno sa vrátiť tam, kde sme to urobili zle, a skúsme možno to vylepšiť a urobiť to tak, aby sme všetci na to boli hrdí.
Ďak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobrý deň, kolegovia, kolegyne, pán predsedajúci. Tak, pán Malatinec, ja tu budem za tých neúspešných žiadateľov tiež, myslím, že sme tu asi aj viacerí a dokonca budete prekvapení, že myslím, že aj, aj kolegyne v našom poslaneckom klube, určite sa im stalo, že mali teda nepodporenú žiadosť, ale to len takto na úvod.
Dovoľte, aby som sa najprv poďakoval aj pánovi poslancovi Malatincovi naozaj za veľmi konštruktívny, konštruktívne vystúpenie a verte alebo neverte, kolegovia z druhej strany, ale že my vás naozaj že aktívne počúvame. Myslím si, že naozaj, že aj pani poslankyňa Kleinert, aj poslankyňa Jaurová, či už tu v pléne alebo, alebo teda aj v kuloároch, viete, že, že sa počúvame. Lebo naozaj my tu nie sme teraz napriek tomu, že keď sa tu niekto bude snažiť to deliť o to, že my tu bojujeme za našu kultúru a vy ste za vašu kultúru. Ja to absolútne odmietam. To, čo, o čom to tu je, je to o, je to presne o tých ľuďoch, ktorí robia to súčasné umenie, ktorí robia tie malé galérie a je to o tých ľuďoch, ktorí robia tie osvetové centrá, čo robia tie dychovky, sú to, je to aj to tradičné umenie. Naozaj ako človek, ktorý, lebo ja prečo tu vystupujem? Jednak preto ako predseda poslaneckého klubu si myslím, že toto je absolútne dôležitá zásadná vec, lebo je to jedna fungujúca inštitúcia, do ktorej vstupujeme veľmi nešťastným spôsobom a zároveň ako človek, ktorý mal to šťastie, že dva roky pôsobil v nezriaďovanej kultúre a myslím, že tak ako aj pán Malatinec, aj pani ministerka Laššáková aj ďalší, ktorí pracujete v kultúre, dobre viete, za akých podmienok tam tí ľudia robia, na tom sa snáď zhodneme.
To je ako naozaj, že to, čo by sme my tu mali urobiť na úvod tejto diskusie, poďakovať všetkým ľuďom, ktorí v kultúre dnes pracujú. Za také peniaze, za ktoré by tu mnohí z nás ani nevstali ráno z postele. Sú to tí ľudia, ktorí držia fungujúce kultúrne centrá v okresných mestách. Ľudia, ktorí robia ten komunitný život, a to bez ohľadu na to, či to je národné, liberálne, progresívne, zelené, fialové, o to nejde. Naozaj, že títo ľudia robia skvelé veci za podmienok, ktoré sú zlé a ktoré tu sa zhodneme v tejto diskusii, kde sme všetci zrazu prekvapení z toho, že konečne sa bavíme o kultúre, lebo to cítime, že za tých desať, dvadsať, tridsať rokov kultúra nikdy nebola priorita.
Tak ako pristúpme aspoň s touto pokorou k celej tejto rozprave, že naozaj je to vážna vec, robia to ľudia, ktorí to sledujú, a teda určite aj vám píšu ľudia, aj nám píšu ľudia, že ktorí, ktorí sú naozaj že vystrašení z toho, čo sa tu deje, z toho, že niečo, čo funguje a čo prináša možno nejaký ten život do, do, do ich práce a do tých miest, kde žijú, sa ide rozobrať. Tak v úcte voči nim všetkým ja naozaj sa budem snažiť veľmi konštruktívne vystúpiť v tejto rozprave a možno na záver, na koniec, uprostred nielen apelovať na nás všetkých, že poďme sa nad týmto konštruktívne zamyslieť. No. Toľko na úvod.
Tri rýchle poznámky, nebudem hovoriť dlho, lebo kolegyne to myslím, že technicky rozobrali veľmi detailne, ale predsa.
Prvá. Pán Michelko, my nesúhlasíme asi spolu v mnohých veciach, aj hodnotovo prichádzame z rôznych ako perspektív, máme rôzne asi estetické štandardy, ale to je absolútne jedno. Ale viete, vo vašom prejave ja som počul slovo kultúra veľakrát a myslím, že kultúra nie je len o tom, že aké máme knihy doma a koľkokrát ideme do divadla, ale myslím, že tu ako my poslanci, keď môžme žiť kultúru, tak je to spôsob, akým pristupujeme k rozprave a pristupujeme k legislatívnemu procesu. A prepáčte, pán Michelko, ja som sa teda pozrel na prvé čítanie, ja si to veľmi dobre pamätám, takto sme tu boli, bol to 14. február, na Valentína sme tu takto stáli a ja som vystúpil o jedenástej v rozprave a povedal som, že, pán Michelko, ja verím tomu, že toto nie je len nejaký gaťafalš, ako hovoril pán predseda, podpredseda Bugár, hej, a že to nie je nejaký, niečo také to pokútne, a že v druhom čítaní tu nepríde nejaká zmena a vy ste mi, pán Michelko, 11.35 h, 14. 2. povedali, že nie, určite v druhom čítaní zásadné zmeny neprídu. Je to zapísané v archíve Národnej rady, ak sa nemýlim, na veky vekov, hej, na veky vekov.
Pán Michelko, a však to sa nerobí, hej, ako prepáčte, aleže vy ste že normálne klamali. Klamali ste plénu Národnej rady, klamali ste kolegom opozičným, klamali ste kolegom vládnym, klamali ste tomu štátnemu znaku, keď už niečo, klamali ste tejto inštitúcii. Však to sa tak jednoducho nerobí. Jednoducho sa to tak nerobí, že však aj keď chcem robiť akékoľvek zmeny a chceme byť kultúrni, však to urobme normálne. Keď už ste akože natoľko, natoľko je nutné robiť všetky tie zmeny, o ktorých nesúhlasíme, prečo to nemôže ísť do normálnej rozpravy, prečo to nemôže byť v prvom čítaní, v druhom čítaní? Prečo? Viete, aké je to, je vôbec len ťažké pre niektorých ľudí nájsť tú spoločnú správu výborov? To si myslíte, že to akože bežný človek vie nájsť si spoločnú správu výborov k tlači 151 na webe Národnej rady? Však to je ako, pomaly detektív musí byť človek. A toto je spôsob, akým sa to robí a, prepáčte, ako jednu vec, ja toto je že nekultúrne.
Naozaj a ja, mňa extrémne vytáča, keď sú politici alebo Slovenská národná strana, ktorá hovorí veľa o kultúre a potom to robí absolútne nekultúrnym spôsobom. Fakt a prepáčte a druhá vec, že potom ešte povedať, že vy ste ešte z toho prekvapení, že sme mali len osem dní na to a my sme vám za osem dní akože k tomu nič nepovedali. A to však nemyslíte snáď vážne? Hovoríme o najväčšej zmene, ktorá tu vyvolá revolúciu v kultúrnej komunite, v ktorej sa píšu otvorené listy, polovica hodnotiteľov chce odstúpiť a vy poviete, že to je naša chyba, že sme tých osem dní, kedy ste to počas prestávky medzi plénami, kedy mi kolegyňa proste písala, že bol výbor a už to bolo niekde zverejnené a vtedy sme mali proste tu všetci nabehnúť a viesť tú odbornú diskusiu. Ja neviem, čo sme mali zvolať sympózium v jazdiarni na Hrade a proste tu pozvať akože všetkých a diskutovať o tom? A že naozaj, že tak sa to nerobí aj a ja musím povedať, že som z toho, ja vnímam taký, že normálne už mi to vysvetlite možno, pán Michelko, že však vy ste vzdelaný, očividne kultúrny, sčítaný človek, ktorý referuje možno na iné veci, než sú, než sú možno blízke mne, ale každopádne to vidím, a prečo to robíte takýmto spôsobom? Naozaj akože prečo? Však to je, to je akože tak, taký ako aj prejav ako keby nejakej, nesebavedomia a nedôvery voči sile tých vlastných argumentov, ako to spraviť alebo, neviem, politickej schopnosti hocičoho, že to, jednoducho to valcuje ako keby, že to prebíja všetko ostatné. Však to je aj zbytočné, že prečo musíme mať rozpravu, nemôžme sa vecne baviť, lebo prvých, prvá tretina každého prejavu z opozície bude o tom, ako je zle urobený ten legislatívny proces. Však je to aj nuda, hej? Však to poďme robiť normálne, kultúrne, prosím. Ako tak že v dobrom to vravím, však viete, že, že, že, že sa vieme normálne baviť.
Druhý bod len v rýchlosti. Milión vecí sa tu povie, komisie, jedno s druhým a tak ďalej. Myslím si, že v jadre, v jadre je táto rozprava o tom a tento návrh, že či politici majú určovať systém alebo či majú rozhodovať o tých samotných žiadostiach a tlačiť do toho svoje nejaké estetické akože preferencie.
A viem, pán Michelko, že vy ste vraveli, že vy to tak, že to tak nechcete, že vám ide o to nastavenie toho systému, ale ak, keby sme sa opäť pozreli do tej rozpravy, ktorá teda na veky vekov je zapísaná v tom archíve, tak vy ste vo svojom prejave sám povedali, že bolo to dielo a, prepáčte, bol, ste referovali na ten preklad, ospravedlňujem sa, že si to nepamätám a že keby, vy ste presne povedali, že bude takáto žiadosť, teraz nebola schválená, ja urobím zmenu zákona a potom tá komisia by tak rozhodla a tá žiadosť by bola schválená. No čo iné to je, akože vy hovoríte, že aká bude preferencia tej komisie. Však vy ste to sám povedali. Ako len chcem na to poukázať, že však to je v jadre toho celého, lebo keby, keby to bolo tak, ako hovorí pán Malatinec, lebo ten má úplne pravdu, že dobre, regionálne veci, poďme sa baviť, ako poďme sa baviť o tých detailoch toho celého, ale fajn, relevantný argument. Tak máme proste problém s tým, že ako národná kultúra ako taká, tradičná kultúra nie je, nie je, nie je podporovaná. Poďme sa baviť. Poďme sa baviť o schémach podpory tradičnej literatúry, hocičoho. Ďalej o spolupráci medzi zriaďovanou-nezriaďovanou kultúrou. Nech sa páči. Ale, ale jednoducho, viete, v jadre toho vášho prejavu bol konkrétny jeden príklad, ktorý ste hovorili, že teraz skončil tak a keď urobím tú zmenu, tak skončí inak. A čo to iné je, ako že my zrazu politici budeme tu v pléne Národnej rady rozhodovať o tom, aké knihy majú byť podporené, aké knihy nemajú byť podporené?
A to len vravím ja, pani Vaľová, nebudete ani veriť, ale tak som tu, ani ja si nemyslím, že ja mám tu v pléne ako poslanec Národnej rady hovoriť o tom, že či FPU má podporovať liberálne alebo hentaké knihy, konzervatívne. (Reakcia z pléna.) Nie, nemám. A ja si myslím, že to tak neni a myslím, že tu nikto doteraz nepovedal, nepovedal pre to nejaký konkrétny príklad, hej, nikto nemal konkrétny. Nech sa páči, pani Vaľová, ústna rozprava, kľudne sa, fakt, ako v dobrom vravím, prihláste ste sa, povedzte to, ma to zaujíma, hej? Lebo konkrétne napríklad to, dokument, filmové dokumenty napríklad FPU nepodporuje, hej? No, lebo Audiovizuálny fond, presne tak. (Reakcia spravodajcu.) FPU. FPU. No dobre, poďme ďalej. Ste ma vyrušili, pán poslanec, spravodajca. Poďme ďalej. (Reakcia z pléna.) Áno, áno, taktika. No.
Tretí bod. Tak, tak je piatok. Takže prosím, pán poslanec, keby ste to akože nejako vedeli, vedeli vysvetliť, tak toto by bolo dobré. Ale na záver, na záver to podstatné.
Ja nerozumiem tej veci, že keď tu vystupujú poslanci za rôzne kluby a napríklad, že všetci tu máme zhodu na tom, že poďme dať viac peňazí na Fond na podporu umenia. Však to je fantastická vec. Naozaj, že poďme proste, ak je tu zhoda a naozaj tá suma, o ktorej sa bavíme, hej, že tu, tu sme tento týždeň strelili stovky miliónov bez problémov. Tu sme zdvihli ruku, zatlieskalo sa, fajn, je to politické rozhodnutie vlády a to je okej, rešpektujeme to, že mierka peňazí, o ktorých sa tu bavíme, je normálne podľa mňa, že pán Kamenický sa musí akože chytať za brucho, hej, že o čom sa tu vôbec, on si to ani nevšimne pomaly. Ak je tu naozaj že zhoda na tom, že potrebujeme podporu, zvýšiť podporu FPU a či už je to tou inflačnou doložkou alebo operačnými grantami alebo hocičím ďalším, tak majme na to podporu, poďme to nájsť, poďme dať pozmeňujúci návrh, poďme tomu pomôcť, lebo to je to, po čom tá, tá kultúrna komunita volá a potom bude naozaj podporených aj viac tých žiadostí, normálne matematicky z povahy veci bude menej neúspešných žiadateľov. Viac peňazí, menej neúspešných žiadateľov. Jednoduché. Proste poďme urobiť toto tu a naozaj musím povedať, že za nás 32 poslancov Progresívneho Slovenska myslím, že nebude, a poslankýň, nebude mať problém toto celé podporiť.
Napríklad to by bola tá konštruktívna vec, ktorú tu môžme spraviť, lebo snáď sa zhodneme na tom a to je také záverečné politické posolstvo, pán Michelko, tiež ste hovorili o tom, že aká je hanba, že neboli podporené rôzne diela a aké to je všetko akože zlé a proste zlá vizitka o slovenskej kultúre.
No a pani, pani Kleinert bude, bude so mnou súhlasiť. Asi niektorí viete, že tento týždeň sa otvára Bienále výtvarného umenia v Benátkach, čo je teda najväčšia, najväčšia prehliadka umenia na svete, kde po rokoch sa podarilo teda mať aj slovenskú inštaláciu. Však pani ministerka určite, bývalá, vie, že aké tam je to trápenie s tým československým pavilónom, ale teda v Benátkach vystavuje spoločne s českým programom aj výborný košický umelec Oto Hudec, má krásnu inštaláciu, ktorá sa tam otvára a, pán Michelko, viete, čo sa tam deje? Tam sa protestuje proti ministerstvu kultúry. Tam. Normálne sa postavili s anglickými transparentami slovenskí umelci a že ministerstvo kultúry ma nereprezentuje. Toto sa tam stalo. Vedľa toho francúz... to je taká, to je taká ulica a tam je vedľa francúzsky pavilón, britský pavilón, nemecký pavilón, ruský pavilón dokonca a, a my sme došli do tohto stavu, že to napätie v tej kultúre je tak zlé, lebo toto je tá vec, lebo ja, ja nekritizujem, vy, vy naozaj že vyhrali ste voľby, máte mandát, máte program, ten je schválený, ale súčasťou toho nie je to, že v tom rezorte musí byť tak zlá atmosféra, ako je teraz, ktorú, ku ktorej sa len prikladá. Naozaj to neni nutné, aby museli slovenskí umelci na Bienále protestovať proti kultúrnej politike tejto krajiny. To nie je nevyhnutné, nemuselo by to byť tak a to mi je najviac ľúto na tomto všetkom, že sme k tomuto stavu dospeli. Lebo pán Michelko, lebo my môžme súhlasiť a nesúhlasiť, ale myslím si, že nemusí byť tak vyhrotená atmosféra, ako je teraz. A z tej vyhrotenej atmosféry my veľmi jednoducho vieme zísť, kedy si povieme, že dobre, tu sú veci, ktoré naozaj vadia veľkej časti kultúrnej komunity. A to je jedno, či je ľavá alebo pravá, či je menšina, väčšina. Je to proste veľká časť kultúrnej komunity, ktorá je na barikádach. Je to spôsobené tým, čo sa deje dnes na ministerstve kultúry a my z tej cesty vieme zísť.
Tak prosím, ak naozaj, ešte raz na záver veľmi úprimne chcem povedať, že ak je tu vôľa a ja tu vnímam vôľu v mnohých poslaneckých kluboch, urobiť zmeny, ktoré budú konštruktívne. A naozaj ja to hovorím, že ak sa chceme baviť o tom, ako zlepšiť FPU, poďme sa o tom baviť. Tak použime nejaký procedurálny nástroj, či už akože počkajme s hlasovaním na ďalšiu schôdzu, či už to, či to neposuňme do tretieho čítania, či už tam urobme nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré kľudne nech prídu z vládnej strany. Ale jednoducho poďme, poďme naozaj, prosím, akože znížiť to napätie, ktoré v tej kultúrnej komunite je. To, čo sa deje dnes v kultúrnej komunite nie je nevyhnutné a to nie je výsledkom toho, že vládne nejaká strana a niekto je nespokojný, to je vlád... rozhodnu... je to výsledok konkrétnych krokov, ktoré proste vidíte na ulici, ktoré vidíte v tomto pléne. Tak máme už dve hodiny kultúrnej diskusie, tak poďme to, poďme to pretaviť, prosím, kolegovia a kolegyne, na niečo konkrétne.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Skúsim tak zhrnúť a asi odzadu, pán Farkaš (správne: pán Farkašovský, pozn. red.). Ešte keď som robila v tomto sektore, tiež sme podávali projekty a celkom ma fascinovalo, ako ten Michelko hovoril tie ako keby na futbale, že pomery 18 : 10, 25 : 1, akože ja si myslím, že my sme mali aj vyššie pomery s oveľa ako menším počtom podporených žiadostí. Áno, dostávali sme aj my presne takéto výsledky, ale to vás napríklad môže konkrétne tešiť, lebo viete, že môžte ísť do komerčnej sféry pýtať tie financie, pretože tým pádom vlastne máte to dobre urobené. Takže ono sa dá na to pozrieť rôznym spôsobom.
Každopádne ak hovoríte o kontrole, že štát má kontrolovať, na začiatku som to presne spomínala, veď sám pán Michelko hovoril, ako ho obťažovala kontrola fondu pre umenie vo vyúčtovaní, kde účtovníčka povedala, že nájom nie je ubytovanie. A nájom naozaj nie je ubytovanie, čiže ona si robila len dobre svoju prácu a keď sa rozprávame o tom, že kam idú financie vo fonde, že či to máme pod kontrolou, tak práve v tomto fonde to má štát veľmi pod kontrolou, pretože my ako politici rozhodneme o nejakej výške financií, vyššia, vyššia finančná výška, vyšší rozpočet naozaj vám zaručí vyšší počet spokojných žiadateľov, pretože častokrát aj tí kvalitní nedostanú buď financie žiadne, alebo ich dostanú menej, ako by chceli, čiže aj tí sú dokonca nespokojní. Takže vyriešite, naozaj vy vyriešite problém tým, že navýšite rozpočet, ale zároveň, čo je teda dôležité povedať, je, že funguje tam kontrola, pretože my povieme, koľko dostanú financií a potom je tam celý ten kontrolný mechanizmus, ktorý je naozaj dobre vymyslený.
Tiež by som chcela aj povedať na pána Dostála, že áno, my tu obhajujeme niečo, čo teda vymyslel alebo teda urobil pán Maďarič a kolektív a je to naozaj paradox, že si toto nechá strana SMER a strana HLAS diktovať od takejto malej strany, ako je SNS, párpercentnej strany si nechať zlikvidovať takúto, takýto dobrý projekt. Ja sa im čud... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)