Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne.
Ja by som teda k tejto téme ešte chcela dodať spresnenie, keďže sa tu objavili nejaké otázky o nejakej ideologizácii, čo ma teda dosť zarazilo, že akým spôsobom teda my vlastne ten zákon meníme. V súčasnej dobe je tam uvedené ženské priezvisko osoby inej ako slovenskej národnosti. To znamená, že, ja by som čakala, že teda skôr bude vadiť to, že my tu v zákone máme teraz ako keby upravenú tu situáciu tak, že ženské priezvisko môže mať akákoľvek osoba bez ohľadu na pohlavie. A meníme to na úpravu, priezvisko osoby ženského pohlavia. Osoba ženského pohlavia je normálne právny pojem, takisto v tom istom zákone máme napríklad dieťa ženského pohlavia. Čiže to nie je žiadna ideológia, to je normálne legislatívna úprava v súlade s tým, ako sa zákony píšu. Takže naozaj netreba za všetkým hľadať nejakého bubáka.
Ďakujem veľmi pekne.

No, ja znova musím len nadviazať na Beu a povedať, že mňa napríklad ako ženu naozaj veľmi uráža, že keď čokoľvek chceme zmeniť, či už teda je to moje priezvisko alebo čokoľvek iné, čo sa považuje za historicky afiliované so ženstvom na Slovensku, tak za to schytávame v podstate kritiku a obviňovanie, že nie sme buď dostatočne slovenskí, alebo že to nechce dostatočne veľa žien, ako keby toto malo byť nejaké kritérium. Už len ľudia, ktorí sa tu v rámci tejto rozpravy, moje kolegyne, vyjadrili o tom, aké problémy mali pri prechyľovaní alebo neprechyľovaní svojho súčasného alebo minulého priezviska, alebo tie ženy, ktoré sa nám ozvali, sú dostatočnou vzorkou toho, že na Slovensku existujú ženy, ktoré prosto majú problém s prechyľovaním svojho priezviska, chceli by to inak a nechcú byť diskriminované vo vzťahu k ostatným ľuďom, že keď nechcú mať prosto to priezvisko prechýlené, tak musia urobiť o jeden, dva, tri kroky naviac oproti všetkým ostatným a musia ešte aj vyhlásiť, že formálne menia svoju národnosť. To je presne príklad úplne učebnicový toho, keď sa s niekým nerovnako zaobchádza a je to vlastne porušenie ústavného princípu, a zároveň aj práva na súkromný život. A jediné vlastne, čo týmto návrhom zákona chceme priniesť, je zrovnoprávnenie žien, ktoré chcú mať možnosť vybrať si, či budú mať za priezviskom -ová, alebo nebudú mať. To je celé.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
No ja by som doplnila možno niekoľko príkladov z praxe, prečo je toto dôležitá téma. Ja osobne mám v sobášnom liste napísané Jauraová, čiže je jasné, že aj zamestnanci matriky majú troška problémy s prechyľovaním mien, hlavne mien, ktoré nie sú typicky slovenské. A asi by im to veľmi pomohlo.
Ale ja mám jeden príklad pre pána poslanca Škripeka, lebo ja mám známych, ktorí teda sú manželia, manželka má prechýlené priezvisko a boli na návšteve v Spojených štátoch amerických. V takej veľmi konzervatívnej časti Spojených štátov amerických, kde napríklad v niektorých oblastiach vás v hoteli neubytujú v jednej izbe, pokiaľ nie ste manželia. No a týchto manželov nechceli ubytovať v jednej izbe, pretože podľa mena oni povedali, že nie sú manželia, hej? Lebo mali každý iné meno. A takto by som mohla pokračovať, napríklad na Slovensku je vždy problém s prechyľovaním islandských mien, pretože ako iste viete, na Islande si dávajú mená s príponou -dóttir, alebo -son. To znamená, že dcéra matky, syn otca. A my to prechyľujeme ako Johansdottirová, čo je už úplný gramatický nezmysel.
A vlastne úplne na záver by som chcela povedať, to, samozrejme, nesúvisí so zákonom o priezviskách, to súvisí skôr so slovenskou gramatikou, ktorá prechyľuje, ale ikonický príklad herečky Goldie Hawn, ktorá v slovenčine je Goldie Hawnová, hovorí za všetko.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem, Bea, za tvoj príspevok k tejto téme. Chcem sa teda vyjadriť tiež aj so svojou osobnou skúsenosťou s týmto. Keď som sa v roku 2002 vydávala, tak mi pani na matrika povedala, že áno, dá sa zákon obísť, dá sa obísť tak, že si zmením národnosť, zmením si ju na ten deň, kedy sa budem vydávať, ale že už od pondelka si môžem národnosť zmeniť na slovenskú opäť, ale už budem mať toto meno zapísané. Čo som ja urobila, je, že som si teda zmenila národnosť na nemeckú, nakoľko mám nemecké korene, moja rodina pochádza z Hauerlandu, to je oblasť, ktorá je pri Kremnici a Handlovej, kde bola nemecká menšina. A čo mi toto prinieslo ako pozitívum, táto zmena, je, že som sa začala zaujímať aj o dejiny tento národnostnej menšiny a vlastne ma to priviedlo aj k mojim koreňom. Takže ja som za to pomerne vďačná a tú národnosť som si teda takto ponechala, hoci tiež nevylučujem, že si to možno niekedy zmením, keďže je to také jednoduché, ako hlásiť sa k nejakej národnosti.
A ešte poviem jednu anekdotu, keď som sa teda vydávala, tak môj svokor, ktorý je z Írska, tomu tiež ako keby nerozumel a on sa teda pýtal, jeho otázka bola, že či teda môj muž sa bude volať Nashová. Tak som ho ubezpečila, že môjho muža sa tento zákon netýka a že teda stále sa bude volať Nash a ja sa teda budem volať rovnako ako on a takisto sa volajú aj naše deti.
Takže ide tu vlastne len o to, aby sme nediskriminovali Slovenky a ja za to zahlasujem, pretože si myslím , že by sme nemali byť diskriminované.
Ďakujem. (Potlesk v sále.)

Ďakujem za slovo.
Ja by som chcela doplniť, to, čo spomínala kolegyňa Jurík o tom, že naozaj sú z toho v zahraničí problémy, pretože naozaj pre... z pohľadu administratívy akejkoľvek inej krajiny, a to aj našich najbližších krajín v rámci Európskej únie, to prechyľovanie znamená, akoby to bolo iné meno. A ja som si to tiež zažila aj v detstve, keď som s rodičmi žila v Rakúsku a taktiež polovica rodiny bola -ová, teda moja mama a ja, polovica bez a pamätám si, keď potom po rokoch som sa stretla s mojou učiteľkou zo základnej školy a sa ma teda pýtala, že aký, aká je to tá tradícia zo Slovenska, prečo ženy majú trošku iné priezvisko. A keď som jej teda vysvetľovala, že viete, ono to vlastne v slovenčine znamená doslova, keď si to vezmeme gramaticky, že tá žena tomu mužovi patrí, lebo keď si zoberieme súčasné meno, tak Gažovičová vlastne znamená, akoby že patrí Gažovičovi. Tak tiež z toho boli tak pomerne prekvapené. A to isté sa mi môže stať aj dneska, ja napríklad tiež mám dvoch synov, ktorí majú priezvisko Gažovič obidvaja a viem, že keď s nimi zrovna napríklad teraz v lete pôjdem do zahraničia a budem tam iba ja z rodičov a nie manžel, tak pokojne sa nám môže stať, že niekde v nemocnici alebo tak, sa budú nad tým čudovať, že prečo sa volám inak. A, samozrejme, že si môžme povedať, že nech v zahraničí nejakú našu osobitosť, to je úplne v poriadku, môžme na tom trvať, len tiež súhlasím s tým, že by to mala byť slobodná voľba tej danej ženy, prípadne tej danej rodiny a nie niečo, čím vlastne štát tak trošku núti tú ženu, že keď to nechce, tak ako tu už bolo spomínané, tak teda si má uviesť inú národnosť. Tak myslím, že toto by nemal byť zámer vlastne, aby si ženy násilne uvádzali inú národnosť, pokiaľ teda nechcú mať prechylené... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Ja sa priznám, do manažmentu kultúry sa nejak veľmi nevyznám, čiže a napriek tomu cítim v sebe potrebu niečo tu povedať. Niečo k tomu povedať. Počul som Zuzku, Ježiši, však vy nevidíte, čo tu robíte? Jéj. Viete, ja som tu pred chvíľou rečnil, ja som si stokrát zahryzol do jazyka, krv z neho striekala, aby som nepovedal niečo, čo by bolo v rozpore s etikou, v rozpore s tým udržaním zmieru, že sa tu dá konštruktívne niečo predkladať. A vidím, že to bolo zbytočné. Mal som byť jak čert, mal som tam rozvrátiť ten pult. Viete, že s tým nesúhlasím, čo sa tu deje. Môžem tu hovoriť zmierlivo. To je asi všetko, čo som chcel povedať. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Ďakujem kolegyni Števulovej. Tiež s tebou súzniem, lebo tiež som hrdá diváčka teda nielen, ale aj slovenských filmov. Ale čo považujem za oveľa dôležitejšie, je, že je naozaj absurdné, že opäť sme v tej situácii, tak ako to bolo pri FPU, že tu prišiel návrh na zmenu kultúrnych politík a formálne nie je prakticky žiadne zdôvodnenie, keď sa pozrieme na dôvodové správy, ale z tých diskusií, ktoré tu máme, je zrejmé, že skutočným dôvodom je umelecký vkus poslanca Michelku, prípadne nejakých ďalších. Tak ako poslanec Jarjabek sa tu pýtal na umelecký vkus Zory Jaurovej a chcel si tu možno s ňou vymieňať dojmy o tom, že teda ktorý film si zaslúžil tú podporu a ktorý nie, tak by som chcela pripomenúť, že toto naozaj nie je naša úloha. Akože my sme tu zákonodarný zbor, my sme tu na to, aby sme tvorili legislatívu a aby sme pri jej tvorbe dodržiavali legislatívne procesy. A je úplne jedno, kto z nás má, nemá rád filmy, alebo aké filmy a čo kedy pozerá, pretože to nie je naša úloha. Pokiaľ sa chceme baviť o vkuse na filmy, tak si treba vybrať nejaké iné fórum.
A znovu len pripomeniem, máme šesť hodín večer, o tomto bode sa má hlasovať zajtra o jedenástej, to znamená, že je sedemnásť hodín do hlasovania, ten pozmeňujúci návrh ešte ani nezaznel. To znamená, že zajtra o jedenástej sa má hlasovať o niečom, čo ešte ani toto plénum formálne vlastne o tom nemôže, teda vlastne už predbiehame diskusiu, lebo to tu ešte ani nezaznelo. Tak toľko k legislatívnej kultúre.
Vďaka. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som len chcela pripomenúť skutočne, aké veľmi absurdné to je, že my tu ideme vlastne meniť fungovanie a organizáciu celej inštitúcie ani nieže vládnym návrhom, ale ani poslaneckým návrhom. To je normálne že pozmeňovací návrh, ktorý to tu ide všetko zmeniť. A to je teda nielen absurdné, ale úplne šialené a neakceptovateľné.
A neviem, či aj práve preto tu už nie je nikto z HLAS-u, alebo či skutočne tá jednota stále funguje, pán poslanec Michelko.
Ďakujem.

.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja sa musím vrátiť naozaj k tomu, čo hovorila moja kolegyňa Zora Jaurová, keď opisovala v podstate ten zásadný vplyv, ktorý má Audiovizuálny fond na slovenský filmový priemysel. Ja som, nevie sa to o mne, ale ja som od v podstate strednej školy, možno skôr, veľkou filmovou fanúšičkou, mám preukaz filmového klubu, chodím do kina skoro každý týždeň, pozerám, čo sa dá, nemám v tomto nejaký vyhranený žáner. Mimochodom, teda mám vlastne, mám napríklad rada horory, tak by som sa chcela spýtať, že či aj to je tá esencia gýču, ktorý by Audiovizuálny fond nemal podporovať, a ak teda áno, tak len pripomeniem, že kasovým trhákom tohto roka na Slovensku je film Smršť podľa veľmi známeho a predávaného slovenského autora hororov Jozefa Kariku, a je to horor, triler, ktorý podporil Audiovizuálny fond a podľa mňa, myslím, že mal jedny z najväčších tržieb v slovenských kinách. A ako dlhoročná a veľká filmová fanúšička chcem povedať, že ja som kedysi bola hrozne frustrovaná, keď som pozerala, že, nebudem to prirovnávať k Hollywoodu, však to my nikdy nebudeme, ale keď som len pozerala na to, čo sa v Čechách natáča, tá pestrosť, áno, boli tam politické satiry, boli tam televízne seriály pre masy v Českej televízii alebo niekde, bežné filmy, gýčové filmy, komédie, drámy, čokoľvek, čo si spomeniete, aj tie horory, aj tie sci-fi filmy, však minulý rok vznikol snáď prvý dobrý sci-fi film v česko-slovenskej koprodukcii Bod obnovy, čo sme tu v živote nemali niečo takéto, a bolo to v československej koprodukcii aj vďaka tomu, čo robí na Slovensku Audiovizuálny fond a že odborníci a odborníčky podporujú všestranné filmové remeslo.
Tak ja som dlhé roky závidela susedom Čechom a hovorila som si, kedy konečne na Slovensku budeme mať taký filmový priemysel, že naozaj že bude priestor na podporenie a áno, aj z verejných zdrojov filmy, ktoré budú sa, budú určené pre širokých, masových divákov, ale aj filmy pre nás, členov a členky filmového klubu, ktorí chodíme každý rok na tých posledných pár festivalov filmu, ktoré tu ešte nejakým spôsobom prežívajú a ktoré každý rok majú vo svojom programe ako Cinematik čoraz viac a viac slovenských a kvalitných filmov. A to je len vďaka tomu, že sa napríklad podporuje aj to, čo vy ste nazvali nejakým esenciom gýču, alebo ja to nazývam produkciou pre masového diváka, pretože to prináša divákov do kinosál, to prináša peniaze a tým pádom tie peniaze generujú aj možnosť robiť to vysoké filmové umenie.
A naozaj, tak ako som závidela vždy Čechom, že toto majú, že sa u nich natáča široká produkcia, že sa u nich točia vysoké umelecké filmy, hovorila som si, že kedy to konečne bude. A je to tu. My to tu už pár rokov máme, presne ako Zora Jaurová hovorila vo svojom príspevku. Filmový priemysel na Slovensku sa výrazným spôsobom rozvinul a je to veľká, veľká vďaka tomu, že existuje Audiovizuálny fond a že sa z Audiovizuálneho fondu prostredníctvom odborných komisií podporujú veľmi, veľmi rôzne filmy. Spomeniem, okrem tej Smršte máme tu krásny film pre deti Tonko, Slávka a kúzelné svetlo, ktorý je vysoko cenený odborníkmi a nielen odborníkmi, to nie je film, film pre deti, ktorý by bol niekde v šuflíku, na tento film chodia rodičia s deťmi. Je to tiež veľmi úspešný film vďaka Audiovizuálnemu fondu. Máme tu Slúžku, film, ktorý vzbudil obrovský ohlas práve témou queer ľudí na prelome 19. a 20. storočia, myslím, alebo kedy to bolo presne, si už nepamätám, a ktorý znamenal tiež istým svojím spôsobom prelom v tom, čo sa na Slovensku je schopné natočiť. Alebo kreslený Moja afganská rodina, predtým Trhlina, mohla by som takto pokračovať a uviesť kopec príkladov naozaj z každého filmového žánru, ktorý sa nejakým zázrakom prosto na Slovensku zrazu začal točiť. A to je práve vďaka Audiovizuálnemu fondu a jeho širokej podpore.
A ja sa pýtam, že čo je na tom zlé? A prečo poslaneckým návrhom ideme tu zrazu zásadným spôsobom meniť spôsob, akým sa budú filmy na Slovensku podporovať a ako sa bude o tejto podpore rozhodovať? Čo nám na tom vadí? Povedzte nám, že prečo toto musíte urobiť a kde je problém? Pretože z môjho pohľadu by si filmový priemysel na Slovensku zaslúžil väčšiu podporu, rozmanitosti, viac peňazí, viac všetkého, pretože dal najavo tou svojou samotnou existenciou, tým, ako sa tu za posledných päť rokov začalo masívne točiť a aký úspech tie filmy aj u divákov, aj u kritiky majú, že ten Audiovizuálny fond robí tie veci dobre a že tá podpora smeruje správnym smerom.
Tak sa chcem spýtať, že kde je ten problém? Pretože zatiaľ sme to nepočuli, že aký je to ten dôvod, ten reálny. Pretože ak ten reálny dôvod je naozaj to, čo sme tu počuli, že nejaké filmy by nemali byť podporované z verejných zdrojov, tak ja sa proti tomu dôrazne ohradzujem. To podľa mňa to fakt, to sú reminiscencie nieže socializmu, to sú že päťdesiate roky a mne až vlasy dupkom stávajú a hrôzou, keď počujem niekoho, zákonodarcu v Národnej rade naznačovať, že dôvodom zmeny zákona, ktorý sa akýmkoľvek spôsobom týka umenia, je jeho vlastný umelecký vkus. Ja by som si nikdy nikomu nedovolila hovoriť, že keď sa mi páči typ literatúry ako Henry Miller, a ktorý síce je v kanóne svetovej literatúry, aleže to má byť akože šablóna pre všetkých a že len takéto knižky sa majú podporovať a že sa majú podporovať len filmy ako Smršť, lebo ja mám rada horory a chcela by som vidieť viac slovenských hororov natáčaných na slovenských zámkoch. To by som si v živote nikomu nedovolila povedať.
Podľa mňa umenie, a to by ste vy, pán Michelko, ktorý sa tiež istým spôsobom považujete za človeka z umenia, mali vedieť najlepšie. Umeniu sa najlepšie darí, keď je mu ponechaná voľnosť a sloboda a keď my politici hlavne do toho nič nekafreme, ale dávame na to prostriedky, ktoré sa cez odborné komisie majú rozdeliť, tieto verejné prostriedky, na ktoré sa všetci a všetky skladáme z našich daní, na to, aby sa to umenie tvorilo v čo najväčšej možnej slobode a v čo najväčšej diverzite a transparentnosti.
A kde tento váš návrh toto obsahuje? Kde? Povedzte mi. Ja by som to fakt chcela počuť, pretože ja tam nič také nenachádzam a tie výhrady, ktoré tu už Zora Jaurová povedala, vy ste zatiaľ doteraz nijakým spôsobom nezodpovedali. A tiež by som vás chcela poprosiť, že to zodpovedanie tých výhrad naozaj nebude stačiť, keď sa prihlásite do rozpravy tak, že vám už ani nebudeme môcť dávať faktické poznámky. Takže vás poprosím, keď sa už naozaj chcete do rozpravy prihlásiť a odpovedať nám na to, čo tu všetko padlo, tak sa aspoň prihláste riadne do rozpravy, aby sme vám tie faktické potom mohli dať a na vás reagovať. Pretože ak to tak nespravíte, tak to bude znova len dôkazom toho, že vy vlastne pohŕdate opozíciou, pohŕdate zákonom, stanoveným legislatívnym procesom a idete reálne cez ten legislatívny proces bagrom. Lebo to sa inak akože nedá nazvať. Ja nechápem, ako je vôbec možné, že vaši kolegovia, či už je to v SMER-e alebo v HLAS-e, si takto nechajú skákať po hlave a že sú ochotní akceptovať, že sa tu zmení celé nastavenie Audiovizuálneho fondu cez poslanecký návrh. Však to je do neba volajúca drzosť a arogancia moci. A zároveň ja si dovolím povedať, že toto je že upadajúca legislatívna kultúra.
Mali sme tu nález Ústavného súdu, ktorý toto presne povedal, k tomu, že je tu prax toho, že zákony nadobúdajú účinnosť vyhlásením a príjemcovia sa nemajú čas k tomu nejakým spôsobom pripraviť a podobne, ale podľa mňa ten Ústavný súd vtedy, keď vydal tento nález, netušil, že my tu dospejeme do štádia, kedy sa zásadne bude inštitúcia meniť poslaneckým návrhom, ktorý bohviekde, bohviekedy, poza bučky bol údajne s niekým prejednaný, ale veď takýmto spôsobom sa zásadné zmeny neprejednávajú a nikto k tomu nemal možnosť sa vyjadriť.
Ja napriek tomu, že som vám tu desať minút rozprávala o filmoch, sa necítim ako človek, ktorý by sa odborne mal k tomuto vyjadrovať. Myslím si, že na toto v tejto republike máme inštitút medzirezortného pripomienkového konania, kde by sa práve tí producenti, zamestnanci Audiovizuálneho fondu, členovia a členky tých komisií mohli vyjadriť k tomuto vášmu návrhu a posúdiť všetky jeho dopady tak, aby sme my poslanci a poslankyne Národnej rady, keď už k nám ten návrh príde, vôbec mali istotu, že tí ľudia, ktorí majú tie odborné kapacity, ho prežuli, pozreli sa, čo je na ňom problematické, čo treba vylepšiť, nejakým spôsobom sa k tomu vyjadrili a nemuseli by sme si tu my ani nie za 24 hodín zrazu k tomu niečo naštudovávať. Veď, veď to je absurdné.
A zároveň, pán Michelko, strana SNS, veď vy porušujete princíp právnej istoty. Veď občania tejto krajiny, takisto ako naši voliči, aj vaši voliči si nás zvolili preto, že oni chcú mať pocit, že výkon tej verejnej moci a jej časti, ktorou je zákonodarná moc, je predsa zverený tým najlepším ľuďom, princíp racionálneho zákonodarcu, ktorý keď pripravuje nejakú legislatívu, tak si dá sakra dôraz, dôkladne záležať na tom, že zváži každý jej dosah a dopad, pretože tá nová legislatíva, jej cieľom nemá byť niečo rozvrátiť, niečo uzurpovať, veď cieľom, pre ktorý robíme návrhy zákonov v Národnej rade, má byť nejaký pokrok, vytvorenie čo najlepšej legislatívy zapojením všetkých tých, ktorých sa tá legislatíva neskôr bude týkať. A vy ste toto úplne odignorovali (povedané so smiechom), prosto tuto nám bachnete do parlamentu poslanecký návrh, o ktorom v podstate sa, ku komu sa okrem nás vlastne nemôže tu nikto vyjadriť a tvrdíte, že ste ho niekde prežuli s nejakými producentami a že ešte s vami súznia aj všetci vaši partneri vo vládnej koalícii. Prepáčte, ale toto je smiešne, takto sa to nerobí. Vy nám tu chcete normálne nanútiť prosto upadajúcu legislatívnu kultúru.
Smejete sa občanom, ktorí si vás zvolili aj na to, aby ste kvalitne pracovali v tomto parlamente a doniesli do tohto parlamentu kvalitnú legislatívu, ktorá bude na prospech všetkým, tak týmto ľuďom sa smejete do očí a ešte nám tvrdíte, že tu s vami všetci súznejú. Podľa mňa možno aj keď súzneli, lebo si ani neuvedomili, že aké všetky dopady, ktoré Zora Jaurová povedala, tento návrh zákona má, tak už teraz ak nás počúvajú a ak si z tohto príčetný človek niečo odnesie, tak to podľa mňa musí byť to, že s týmto by mal mať veľmi, veľmi vážny problém. A preto ja vás prosím a prosím aj vás, pán Michelko, a vášho predsedu pána Danka a takisto predsedu parla... dočasného povereného predsedu parlamentu pán Žigu, že nedopusťte toto. Veď my nemôžeme ako Národná rada mať zo zákonodarného procesu trhací kalendár. Veď, veď to kde sme.
Takýmto spôsobom sa to nerobí a zároveň na to doplatíme všetci a doplatíme na to aj my, ľudia, čo film milujú, chodia naňho ako diváci a chcú vidieť tú pestrosť v kine a chcú byť hrdí na to, že tá pestrosť v kine je do veľkej miery daná slovenskými filmami, ktoré nepodliehajú jedinému vkusu, ale zabezpečujú, že do toho kina ten slovenský divák príde bez ohľadu na to, aké sú jeho preferencie, pretože si tam nájde ten svoj film pre seba. A ja chcem ostať hrdá diváčka slovenských filmov, chcem chodiť do slovenských kín na slovenskú filmovú produkciu, či už je to animovaný film pre deti, gýčová komédia alebo horor, na ktorý prídeme len traja možno v kinosále. Tak nám toto neberte a uvedomte si, že vy tu nie ste len pre váš národný vkus, ale ste tu pre celý Audiovizuálny fond a audiovizuálny priemysel na Slovensku a pre všetkých nás fanúšičky a fanúšikov.
Ďakujem. (Potlesk.)