Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, už to tu bolo mojimi kolegami a kolegyňami viackrát povedané, že strana SMER je, alebo bola aj pri vláde približne 4 700 dní, čo je teda 13 rokov vládnutia. Od začiatku, kedy sme sa začali však rozprávať tu v pléne o konsolidácii, nepočujeme nič iné, či už v rozpravách, alebo vo faktických poznámkach, že teda za všetko môžu tie vlády, ktoré tu boli tri roky počas troch kríz.
Keď si Robert Fico prvýkrát sadol do premiérskeho kresla, tak verejný dlh sme mali na úrovni zhruba 30 % HDP. Keď SMER končil tretie volebné obdobie, verejný dlh bol na úrovni až 60 % HDP. V podobnom duchu sa niesol rozpočet aj na tento rok. Vlády Roberta Fica nikdy nešetrili a hlavne, čo je dôležité, treba povedať, že nikdy nevedeli využívať zdroje efektívne. Ani dnes teda nevedia konsolidovať. Konsolidácia je neprepracovaná, navyše v skrátenom legislatívnom konaní.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok vplyvom konsolidácie spomalenie rastu ekonomiky, vláda však ani po apeloch z viacerých strán, aj teda zo strany aj nás Progresívneho Slovenska, nepredstavila nič, čo by tomu zabránilo. Samozrejme, už to tu aj pán Kišš spomínal, podľa vás za všetko môžu Ódor, Radičová, Ódor a znova Ódor, len teda ešte raz pripomínam, vládli ste tu trinásť rokov, alebo teda vládnete trinásty rok a čo po vás zostalo? Keď iné krajiny si v dobrých časoch dokázali odkladať na horšie časy, vy ste nedokázali ani zostaviť vyrovnaný rozpočet a ešte ste nedokázali ani budovať naše Slovensko. Dnes stále nemáme diaľnicu do Košíc, chýbajú nám moderné nemocnice, chýbajú nám vysoké školy svetového formátu, rozpadajú sa nám cesty, mosty a mnohé nemocnice a nehovoriac o tom, že dnes nemá pol milióna ľudí na Slovensku stále prístup k bezpečnej pitnej vode z verejného vodovodu a jeden a pol milióna ľudí nemá na Slovensku verejnú kanalizáciu.
Investičný dlh do kritickej infraštruktúry je dnes podľa NKÚ na úrovni približne 10 mld. eur. Včera vyšla dokonca tlačová správa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, kde úrad považuje situáciu s potrubiami verejných vodovodov a verejných kanalizácií na Slovensku za katastrofálnu. Mnohé z nich sú za hranicou životnosti. Tak ja sa teda naozaj pýtam, čo vlastne po vás zostalo za tých 12 rokov vlád? Čo? Skúste mi povedať. Čo ste, čo sa vám podarilo také významné na Slovensku posunúť dopredu alebo vybudovať?
A teda v tomto kontexte poviem aj takú príhodu zo včera, kedy som bola na rodičovskom združení môjho syna prvýkrát na strednej škole, a teda keď som vstúpila do triedy, tak som sa normálne vrátila v čase. A toto je tiež vizitka, dámy a páni zo SMER-u, presne vaša, vašich 12 rokov vlád. Vlády SMER-u až chirurgicky presne robia opak toho, s čím prichádzajú vyspelé západné štáty.
Práve dnes zverejnila skupina nezávislých ekonómov INESS porovnanie Slovenska a Dánska. Z dát vyplýva, že Dánsko sa za posledných desať rokov snaží znižovať verejné výdavky v pomere k HDP. Čoraz viac peňazí tak necháva v rukách ľudí a ak už aj financuje sociálny štát, tak primárne tak, aby neobmedzoval hospodársky rast krajiny a ekonomika rástla rýchlejšie, ako rastú výdavky vlády. A u nás robíme presný opak. Vláda Roberta Fica zvyšuje svoje výdavky na úkor ľudí a zároveň spomaľuje hospodársky rast.
Prečo si nedokážeme brať príklad zo západných krajín a robiť rozumné opatrenia v čase, keď je nevyhnutné šetriť? Prečo nemôžeme pozorovať pozitívne príklady od našich susedov, ktorí nás už naozaj v mnohých ukazovateľoch, ako je napríklad rast životnej úrovne, predbiehajú? Ešte aj tá Ukrajina, ktorú tu mnohí považujú za štát s vysokou mierou korupcie a zaostávania, nás v mnohých oblastiach predbieha. Všimli ste si napríklad, že urobili reformu obcí a miest, čím dokážu šetriť verejné výdavky a vykonávať viac verejných investícií? Prečo je pre túto vládu slovo reforma červené súkno a SMER za obdobie svojej existencie nepriniesol na stôl ani jedinú zmenu, ktorá by posunula krajinu vpred?
V súvislosti s konsolidáciou treba upriamiť pozornosť na jednu dôležitú vec. Znižovať percentá z podielu dane samosprávam je povestná hrubá čiara, ktorú nikto pred touto vládou ešte neprekročil. Táto konsolidácia poškodí naše obce, mestá aj kraje. Už dnes je situácia v samosprávach mimoriadne vážna a mnohé ledva prežívajú. Predstavený konsolidačný balíček je zlyhanie nielen partnerského dialógu zo strany vládnych predstaviteľov, ktorý bol teda vehementne sľubovaný pred nástupom tejto vlády, ale aj obrovské riziko, ktoré môžeme pre rok 2025 a nasledujúce roky očakávať. Balíček opatrení bol odprezentovaný bez predošlej odbornej diskusie a opäť je zákon predložený v skrátenom legislatívnom konaní. Navrhujete v ňom teda znížiť percento, ktoré patrí našim obciam, mestám a krajom z podielových daní. Samosprávam teda nielenže neprídu peniaze navyše, ale teda budú ich mať ešte aj menej. Obce, mestá a kraje žiadali už viackrát za posledný pol roka dofinancovanie. Spoločne aj s kolegom s Marekom Lackovičom sme predkladali aj tu minulý týždeň uznesenie na dofinancovanie samospráv v hodnote 120 mil. eur, ale teda vládna koalícia ho teda odmietla. A ja naozaj som veľmi zvedavá, že ako strana HLAS zatlačí aj v tomto pri tých rokovaniach a čo pre samosprávy vyrokuje. Podľa posledných informácií teda vraj až v pondelok majú mať nejaké tlačové vyhlásenie.
Čo sme mohli vidieť za posledné mesiace? Koalícia namiesto toho, aby našla teda pomoc pre naše samosprávy, dotuje obce absolútne nesystémovo a nekoncepčne. Každý mesiac po výjazdovom rokovaní vlády upozorňujeme na to, že koalícia okráda obce s nezávislým alebo opozičným vedením, že táto vláda sa stará iba o svojich ľudí. Opakovane sa pýtame, či životy ľudí, ktorí volia Progresívne Slovensko alebo hociktorú inú opozičnú stranu, majú pre premiéra Fica nebodaj 20-krát menšiu hodnotu. Ľudia, ktorí nevolili SMER či SNS, majú nebodaj 30-krát menej problémov so zlyhávajúcim školstvom, zdravotníctvom, chýbajúcimi cestami či vodovodmi? Nedávno dokonca samotné ministerstvo financií zverejnilo, že rozdalo dotácie vo výške 3,5 mil. eur. Z toho 62 % išlo koaličným starostom na ploty, chodníky a teda naozaj úplne absurdnosti, keď si to vyhľadáte na stránke ministerstva financií, tak naozaj že to jeden by sa čudoval, že čo všetko sa dá vymyslieť. Ale na druhej strane tu samosprávy mnohé volajú teda o pomoc, hovoria o tom, že nemajú za čo svietiť, za chvíľku aj kúriť a že nemajú na platy zamestnancov, že hrozí naozaj celkové pozastavenie investičného rozvoja. A presne aj toto ukazuje na to, ako vám vlastne na Slovensku nikdy úprimne nezáležalo a ani nezáleží, že robíte rozhodnutia absolútne neuvážene a na prvú. V tomto čase aj Únia miest Slovenska upozorňuje, že mnohé mestá nedokážu zostaviť svoje rozpočty na rok 2025. Chvíľami to až môže vyzerať, že štát chce samosprávy položiť na kolená, aby potom ako veľkí záchrancovia a spasitelia mohli prísť s pártisícovou dotáciou.
Dovoľte mi teda ešte raz zopakovať to najdôležitejšie. Samosprávy potrebujú viac peňazí, na tom sa tu asi zhodneme všetci, ale keď sme aj na výbore hlasovali o našom návrhu na uznesenie o dofinancovaní samospráv vo výške 120 mil., tak takmer všetci koaliční poslanci nám dali za pravdu, súhlasili s potrebou podpory samospráv. Po predstavení konsolidácie to však vyzerá tak, že samosprávam nielenže neprídu teda peniaze navyše, no budú ich mať ešte oveľa menej. A tak ako som povedala, to môže byť naozaj devastačné. Najviac to však vo finále pocítia, ako inak, ľudia. Samosprávy budú nútené zvyšovať miestne dane a poplatky, budú nútené šetriť na školách, cestách, sociálnych zariadeniach, ale predstavitelia vlády si však zatiaľ budú asi veselo užívať svoje dvojnásobné platy a lietať vládnym špeciálom na futbalové zápasy a, ako sme to mohli naposledy vidieť, na výlety do Ameriky.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Dve poznámky, vďaka za to upozornenie, kolega Hlina. Hej, a podľa mňa sme tu málo rozprávali ešte o tom vlastne, aké pozmeňováky nám prišli, nám prišli v pondelok na výbor, tak teda neviem, aký je, aký je deal s bankami, ale napríklad, napríklad EPH, spolumajiteľ elektrární, už je, už je okej, pretože sa uplatnila výnimka, že elektrárne ten odvod platiť nebudú. Takisto Volkswagen je okej, pretože sa dohodli aj s nimi. A možno by sme mohli pokračovať, ale niektoré, niektoré tieto príbehy je ťažké zmapovať, ale zjavne sa dejú. No a čo sa udeje, že teda s týmito veľkými sa dohodnú a tú daň 24 % a všetky teda finančné transakcie zaplatia tí všetci ostatní podnikatelia. A prepáčte, ani firma s päťmiliónovým obratom zase nie je nejaká, nejaká obrovská korporácia. Tá 24-percentná sadzba je brutál v kombinácii s daňou z finančných transakcií. A k tomu, k tomu ešte sociálne odvody na vysokopríjmových zamestnancov a mohli by sme pokračovať, čo všetko ste tam nahádzali do toho balíčka. Bude to bolieť, vy to už viete, robte s tým niečo!
A druhá poznámka. Keď ste si všimli, reagovali na mňa opoziční kolegovia, tak sa znovu pýtam, že tak poďte si obhájiť, koaliční, pani Matejičková už dvakrát odišla, pán Goga to tiež zabalil, nepovedal mi nič, tak obhájte si, ktorékoľvek z tých opatrení si obhájte, prestaňte verklíkovať minulosť a začnite sa pozerať aj dopredu a povedzte niečo pozitívne o týchto opatreniach, lebo ja tam nič nevidím.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, pán Gašpar, ja rozumiem aj tomu, že vy máte potrebu sa postaviť pred plénum a obhajovať túto konsolidáciu, zvlášť v prípade, keď vláda väčšinu roka venovala pozornosť tomu, aby sa postarala o to, že znížia tresty, ktoré vám hrozia, tak ja chápem, že cítite istý záväzok voči tomu a obhajujete kroky tejto vlády. Ale že vy sa tu postavíte a s kamennou tvárou ľuďom poviete, že však ak to nevyjde v prvom konsolidačnom balíčku, tak predložíme druhý konsolidačný balíček, veď sa nič nedeje, však už sme to videli pri trestných kódexoch, tak toto už je drzosť! Ľuďom, ktorí sa, ktorí zaplatia to, že vám sa možno zníži trest, poviete, že keď to nevyjde prvýkrát, tak to vyjde druhýkrát alebo tretíkrát, alebo piatykrát, alebo, ja neviem, desiatykrát. Že sa vy nehanbíte!

Ďakujem veľmi pekne.
Pán Gašpar, ja sa priznám, že ja som vás vždy rád počúval kvôli tomu, že som mal pocit, že vždy sa niečo dozviem od nového konzervatívneho krídla sociálnej demokracie slovenskej a v zásade že budete ako keby inovátorom v tomto myslení a že budete hovoriť stále niečo nové a vlastne sa naučím, akým spôsobom rozmýšľate. Len mám pocit, že tento prejav ste spravili skôr kvôli sociálnym médiám alebo aby proste vaši voliči alebo čo vás sledujú, videli, že niečo hovoríte, lebo vlastne v skutočnosti nič som sa nedozvedel. To, čo ste hovorili o tom, že kde sa, čo sa minulo za minulých vlád, tak to už hovoril pán Glück. Však tak čo, bol váš predskokan alebo že čo? Alebo z toho istého, čerpali ste z toho istého materiálu alebo... toto už sme počuli. To ako keby asi v rozprave by nemalo byť, že sa ľudia opakujú. Ja neviem, že ktorý z mojich kolegov hovoril to, čo som hovoril ja a naopak. Hej, že vlastne my tu nechceme celú jednu rozpravu predlžovať a tak ďalej, ale každý z nás je odborník na niečo iné a vlastne sa nejakým spôsobom dopĺňame.
Zároveň, toto čo ste hovorili s tým Hargašom, Kiššom a Ódorom, mňa to už nudí, pán Gašpar. Ja neviem, že načo. Ja vás vnímam ako rozumného, silného človeka, ktorý sa chce presadiť v SMER-e, chce si rozšíriť svoj konzervatívny vplyv, a načo proste míňate energiu na takéto proste už otrepané frázy, ktoré už sme počuli od vašich ako keby predskokanov. Hej, že pani Vaľová, pán Glück a všetko toto. Však čo sumarizujete ich diskusiu alebo vlastne potrebujete naozaj tie videá zostrihať? Je to nuda a poďte do niečoho serióznejšieho, ak si chcete tú stranu naozaj zobrať na to konzervatívne krídlo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte reagovať, lebo podľa mňa to bolo celkom zavádzajúci obsah, ktorý dal pán podpredseda Gašpar, a budem čítať z jedného ekonomického denníka, píše sa 4.10. 2023. Dúfam, že to prečítam celé.
Návrh na ozdravenie verejných financií predstavil dočasne poverený premiér Ľudovít Ódor a dočasne poverený minister financií Michal Horváth. Ministerstvo financií pripravilo návrh takmer sto opatrení v objeme 7 % HDP alebo necelých 10 mld. eur, ktoré by mohli v ozdravení, ktoré by pomohli v ozdravení verejných financií. Táto suma prevyšuje potrebu konsolidácie a stabilizácie dlhu v najbližších rokoch o takmer tretinu a nasledujúca vláda si z nich bude môcť vybrať podľa vlastných priorít, čo je veľmi dôležité. Konsolidačný mix s najmenej negatívnym vplyvom na ekonomiku by mal pozostávať primárne zo zníženia prevádzkových výdavkov a zamestnanosti vo verejnej správe. Rast by výraznejšie neohrozilo ani zacielené sociálne dávky a dotácie na tých, ktorí ich najviac potrebujú. A návrh opatrení sa skladajú zo zvýšenia príjmov menej škodlivých pre ekonomiku v celkovej sume 3,2 mld. eur, a to je zacielenie sociálnych dávok, zdanenie negatívnych externalít, zoštíhlenie verejnej správy, o ktorej sme sa tu rozprávali, efektívnejší daňový systém, zníženie dotácií a efektívna prevádzka.
Takže z toho všetkého, ja keď si dobre pamätám, to lego bolo pekne vyskladané, že budúca vláda, hocijaká vláda, si mohla vyžia... mohla si vyskladať takýto balíček podľa svojich priorít. A čo hovorí pán Ódor, hovorí to, že vláda mala šetriť prvá sama na sebe.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
No, pán Gašpar, zaujímavé to bolo, tak vám poviem. Pozrite, však ja rozumiem, že vaša mediálna a politická stratégia je, že vy teraz viete, že máte prúser s tou konsolidáciou, tak potrebujete hľadať nejakých vinníkov a celé to prezentovať, akože toto je nejaký účet za Ódora, Hegera, Matoviča, za mňa pomaly, aj za mňa, hej, že teda Slovensko IT ste tam spomenuli desať miliónov, tak naozaj, aby ste nevyzerali smiešne, tak ja to ešte raz zopakujem, lebo asi ste tu neboli, keď to pán Kamenický v hodine otázok hovoril.
Tak ja som bol štátny tajomník v tom čase, keď tá firma bola v zisku. Ten rok, keď bola v zisku, to som bol ja ten štátny tajomník, tak to si, prosím, neviem, kto vám robil podklady, či doma na Microsoft licencii zase to bolo alebo ako, ale dajte si to do poriadku. No a keď už hovoríte o tom bývalom období, tak zabudli ste spomenúť, že centrálnymi zmluvami sme usporili 50 mil. eur, prevádzka portálu slovensko.sk tvrdými rokovaniami s dodávateľom, ktorého ste tam vy, vlády SMER-u naviezli, úspora 6 mil. eur ročne, úspory v rozpočtoch iných rezortov 16 mil. eur za jeden rok. Nech sa páči. To máte akoby kontru k tomu vašemu vymyslenému príbehu o Slovensko IT.
A teraz sa dostanem k tomu, že vy furt potrebujete teda vytvárať nejakého slameného panáka: ten Matovič, Heger, Ódor. To Matovič, Heger a Ódor vám teraz zakázali šetriť na výdavkoch štátu? Oni vám nejak, neviem, vás držia v zajatí a povedali, že nemôžte, nemôžte šetriť na IT výdavkoch? Včera som bol v rozprave, neboli ste tu. Ja to zopakujem aj v dnešnej rozprave. Včera som vám ukázal, kde môžte ušetriť 100 mil. eur ročne na výdavkoch IT. A dal som vám aj príklady, ako sme to robili my a ako sa to dá robiť. A to je tá poctivá konsolidácia. A to teraz naozaj, že ten Matovič, Heger a Ódor vám zakázali šetriť na IT výdavkoch štátu? Veď vy ste vyhrali voľby na tom, že ste tí starí politickí harcovníci, že vy to viete robiť lepšie. Tak sa prestaňte vyhovárať! Tu poviete, že budete robiť druhú konsolidáciu, lebo musíte opraviť chyby v prvej. To je tá vaša politická skúsenosť? Nehnevajte sa!
Ďakujem.

Pán Gašpar, ja mám také životné motto, že sa vyjadrujem k veciam, ktorým rozumiem. Mohli by ste sa týmto riadiť aj vy.
A vnímam, že ste ambiciózny, tak a chcete sa vyjadrovať aj k veciam, o ktorých, ktorým ste sa doteraz nevenovali, tak si ich doštudujte a potom, potom sa môžme porozprávať. A len na takú, takú ilustráciu, ako kecáte. Minule ste nám tuná rozprávali, že aké sú strašne dôležité fakty, dymilo sa vám pritom z uší a stále ste tu mleli nejaké fakty, tak len jeden fakt a je to pikoška, dobre, však nebola to najdôležitejšia vec vo vašom prejave, ale Ódor bol premiérom od 15. mája a teraz rátajte so mnou: jún, júl, august, september, október. Skončil 25. októbra, to je päť mesiacov a desať dní. Vy ste povedali desať mesiacov. Tak ste si odflákli ten prejav, že ani úplne, úplne základné veci ste si tam neoverili, aby, aby boli na základe faktov.
Druhú vec, nestihnem všetko. Bol som pri tom, v úvodzovkách, ako štátny zamestnanec a predstavte si, ako by vám podriadený policajt, keď ste boli prezident Policajného zboru, sa hocikedy vyjadroval do médií bez toho, aby... proste len tak. Ako štátny zamestnanec sa musím riadiť aj nejakými internými predpismi, ale napriek tomu a teda tá, túto dohodu som si, som si vydobyl za všetkých ministrov aj smeráckych, aj pána Kamenického, som sa do médií vyjadroval často. A ja vás vyzývam, nájdite mi jedno vyjadrenie, ktorým som odobril niektorú z týchto vecí, o ktorých rozprávate. Vyzývam vás, pán Gašpar, počúvajte ma! Prineste mi tu, prineste mi tu jedno vyjadrenie alebo prestaňte... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja chcem len podporiť slová pána predsedu Majerského. Ohľadom toho, čo všetko bolo povedané, ja by som len dodal dáta, že čo sa týka hazardu, absolútne súhlasím, že ten hazard si zaslúži buď vyššie zdanenie, alebo vyšší odvod. A prečo to hovorím, je to to, že v roku 2020 štát prijal z hazardu 150 mil. eur do rozpočtu, v roku 2023 to už bolo 200 mil. a myslím si, že to má stále rastúci trend, lebo niektoré samosprávy, mestá sa rozhodli tento hazard v tých kamenných predajniach stopnúť. Ale áno, je to aj na úkor do príjmu do rozpočtu týchto obcí, a preto by som chcel podporiť tento návrh a je mi celkom ľúto, že to neprišlo.
Ďalšie, čo sa týka reformy verejnej správy, áno, opäť, musíme si povedať, máme obce, ktoré majú 20-30 obyvateľov, majú starostu a majú poslancov. Starosta je na úrade len v nedeľu, lebo má inú prácu. Táto téma je téma koalície aj opozície, lebo tuná musí dôjsť k všeobecnej zhode. Takže za mňa áno a o tom budem rozprávať viac vo svojej rozprave.
A čo sa týka transakčnej dane, no ja som dostal po tomto návrhu niekoľko e-mailov, správ, že sa to veľmi dotkne sociálnych a zdravotných neštátnych zariadení a pre niektoré to môže byť likvidačné. Takže tiež by som bol veľmi rád podotkol, že táto daň mi nedáva zmysel v rámci tohto legislatívneho návrhu.
Ďakujem.

Milý Jožo, kolegyne, kolegovia, ako ste možno videli, bol som počas vystúpenia pána Pročka za pánom predsedajúcim, a tak sme sa dohodli, že v tomto pléne nebudeme používať nič, čo súvisí s tabletkami vo svojich argumentoch a argumentáciách a hádkach a rozhodne prestaneme, verím, že dôjdeme k nejakému konsenzu aj v rámci tej revízie rokovacieho poriadku, k tomu, aby sme v argumentáciách a vzájomných prekáračkách prestali používať akékoľvek diagnózy. Minulý týždeň sme boli svedkami v tomto pléne absolútne nechutného výpadu poslanca Ľuptáka z poslaneckého klubu Slovenská národná strana pomlčka všetko, čo nasleduje za tým. Bolo to odporné, neľudské, škandalózne, mňa to veľmi urazilo a urazilo to nielen mňa, ale aj iných ľudí, ktorí sa buď liečia, alebo kedykoľvek liečili v psychiatrickej alebo psychologickej ambulancii. Prosím, prestaňme s týmto, ak spolu vieme nesúhlasiť, tak sa dá aj rešpektujúco, na základe dát a pri všetkej slušnosti.
Ďakujem za pochopenie.

Dobré ráno, dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, počul som opakovane pri tejto diskusii v tomto pléne, že veď prineste nejaké riešenia, tak urobím svoje maximum, aby nejaké riešenia na inšpiráciu boli, aj keď teda ťažko predpokladať, že či tie inšpirácie od opozície tu niekto berie vážne, seriózne a či vôbec načítavate, a ťažko je predpokladať, že vlastne čo budeme zajtra schvaľovať a ktoré budeme schvaľovať, lebo to sa mení z minúty na minútu, celá táto konsolidačná záležitosť a je to akože jazda, že spustíme sa z kopca a uvidíme, kde pristaneme. Ale každopádne, aby som bol vecný, tak okrem tých všetkých dôvodov, ktoré už uviedol napríklad kolega Kišš a iní moji kolegovia a kolegyne, si dovolím spomenúť ešte ďalší dôležitý veľký dôvod, pre ktorý navrhovanú konsolidáciu ja osobne teda nepovažujem za dobre pripravenú.
Pohľad a prístup ministerstva financií k rozpočtu, ku konsolidácii, k ekonomike, sa za vyše pätnásť rokov hádam neposunul ani o kúsok, ani o nanometer. Znova a znova a znova vidíme rovnaký prístup, skostnatelý, bez inovácie, bez kreativity, bez akejkoľvek zmeny, hoci na Slovensku ešte stále je možné, a nielen na Slovensku, vlastne aj v tomto pléne, v tomto parlamente, čo je absolútne hanebné, stretnúť ľudí, ktorí nieže neveria, ale popierajú, že existuje nejaká klimatická kríza alebo zmena, tak v zahraničí sledujeme, ja teda intenzívne, s veľkým nadšením a pozorne zodpovedné vlády, ktoré konajú, a nieže konajú tu a teraz, ony konajú už desaťročia a konajú na základe faktov, dát, čísel a vedeckého poznania. A tu nejde len o transformáciu energetiky, výroby či spotrebiteľského správania, ponuky. Ide o prístup k vode, k pôde, vzduchu, ale ide, samozrejme, a to je vlastne na programe dnešného dňa, aj o zásadnú zmenu v ekonomickom prístupe.
Vojtěch Pecka, môj obľúbený sociológ, možno poznáte, možno nie, on sa venuje práve štúdiu sociologického aspektu klimatickej zmeny. Žije, aj napriek tomu teda, že je z Českej republiky, tak žije na východe Slovenska a ja mám veľmi rád jeho príspevok a veľmi často sa k nemu vraciam, v ktorom rozpráva o tom, že aj napriek tomu, že teda Prešov je okresné mesto, tak on musí vlakom, keď cestuje domov, prestupovať v Kysaku. A keď zisťoval medzi miestnymi, že prečo nejazdia vlaky priamo do Prešova, tak podľa rozprávania miestnych je to preto, že v čase rozvoja železnice bolo v Prešove silné tovarišstvo furmanov a tí si presadili, že do Prešova teda nepôjde priame spojenie a furmani síce napokon museli ustúpiť pokroku, no, žiaľ, tá základná škoda sa už stala a nič sa nezmenilo do dnešného dňa, lebo keď idete, tak ten Kysak tam stále je.
A prečo o tom rozprávam? Rozprávam o tom preto, lebo neschopnosť správne reagovať na zmeny okolo nás a vo svete nás už teraz veľa stojí a bude nás stáť čoraz viac. Ak nebudeme flexibilní, ak nebudeme reagovať, ak nedokážeme byť tými, ktorí inovácie prinášajú, tak mali by sme si minimálne trošku pootvoriť, ak nie maximálne otvoriť myseľ na posúdenie užitočnosti byť rýchlejší, flexibilnejší v adaptácii a v implementácii, nebyť skostnatení, nebyť apatickí, reakcionárski, nelipnúť – pri všetkej úcte – na sedliackom rozume, keď máme k dispozícii vedu a dáta. A tu sa dostávame ku klimatickej kríze, ktorá, ktorej vplyvom sa už dnes vo svete v moderných spoločnostiach mení priemysel a mení sa poľnohospodárstvo, a presne takto by na nové postupy malo reagovať aj ministerstvo financií, pretože snažiť sa vtesnať súčasnosť a aktuálnu situáciu do nejakých zastaraných tabuliek a vzorcov je absolútne nemožné. A preto chcem vo svojom vystúpení položiť pár otázok na zamyslenie.
Tá prvá, zásadná je, že pri všetkom tom vedomí, že prečo stále Slovenská republika dotuje fosílne palivá a prečo sú naše environmentálne dane stále jedny z najnižších v Európskej únie, únii, pardon. Opriem sa o dáta, keď o nich rozprávam, tak chcem ísť príkladom, Inštitút hospodárskych analýz predstavil v roku 2023 svoj iniciatívny materiál, volá sa Ako dotujeme fosílne palivá. Ten bol pripravený aj vypracovaný na základe požiadavky Štatistického úradu Slovenskej republiky. No a v procese prípravy tohto materiálu bolo v rokoch 2011 až 2022...
Páni, prepáčte, páni, prepáčte, trošku ma vyrušujete. Ďakujem. (Povedané smerom k ministrovi, pri ktorom stáli dvaja poslanci.)
V procese prípravy materiálu bolo v rokoch 2011 až 2022 identifikovaných 30 konkrétnych opatrení, ktoré spĺňajú definíciu dotácie fosílnych palív v zmysle metodiky OSN. Výška týchto dotácií dosiahla priemernú hodnotu 307 mil. eur ročne plus, hej? Z toho 95 % predstavovala priama podpora a daňové úľavy a 5 % nepriama podpora. Z tejto celkovej sumy 307 mil. eur v dotáciách do fosílnych palív stále povedzme že značná časť dodnes ostáva v platnosti, a ja sa pýtam prečo, z akého dôvodu. Aký je ten konkrétny dôvod, že toľkoto verejných financií stále futruje táto krajina do škodlivého biznisu a do škodlivých riešení.
Na druhej strane máme nedostatočné príjmy z environmentálnych daní, v tomto prípade Inštitút pre stratégie a analýzy vo svojej správe uvádza, že, citujem, za poslednú dekádu podiel environmentálnych daní v daňovom mixe Slovenska každoročne klesal. V roku 2022 bol o 2,4 percentuálneho bodu nižší ako v roku 2013. V pomere k HDP je podiel príjmov z environmentálnych daní stabilnejší, hoci v roku 2022 medziročne klesol o 0,38 percentuálneho bodu a v absolútnom vyjadrení príjmy z environmentálnych daní klesali v roku 2022 medziročne o 160, 196 mil. eur na 2,2 mld. eur, čiže o 8 %. Najväčšiu časť príjmov z environmentálnych daní tvorí daň z energie, je to 89 %, čo je jedna z najvyšších hodnôt v Európskej únii. Podiel prímov z dane zo znečistenia, napríklad zo skládkovania odpadov a zo zdrojov, čiže napríklad z ťažby nerastných surovín, je menší ako jedno percento. A daň z dopravy, napríklad za registračné poplatky, tvorí 9 %, a to je výrazne menej, ako je priemer Európskej únie, ktorý je aj aktuálne na hranici 19 %, Maďarska, s ktorým sa tak často porovnávame, 28 %, či Rakúska 42 %, my sme na deviatich percentách.
Pre zvýšenie podielu environmentálnych daní na HDP a na daňovom mixe odporúča Európska komisia Slovenskej republike viac stimulovať ekologické inovácie a investície prostredníctvom rôznych grantov a daňových úľav, máme tam veľký priestor na zlepšenie.
Rovnako môžem spomenúť hodnotiacu správu OECD, o ktorej minister Taraba opakovane pri rôznych príležitostiach povedal, ale tak ten jeden záznam na tlačovej konferencii, že keby túto správu písal on sám, tak by nenapísal nič iné, hej, že napísal by to isté. Tak teda, keď je to správa, ktorú tak adoruje, rešpektuje minister Taraba, tak hádam je tam priestor, aby sme si z nej zobrali nejaké, v angličtine sa hovorí takeaways, tak táto správa hovorí o tom, že Slovensko by malo zásadne pokračovať v reforme zelených daní. Daňové zaťaženie sa podľa hodnotenia nepresunulo zo zaťaženia práce na zdanenie činnosti škodlivých pre životné prostredie, ako by bolo, samozrejme, žiaduce. Napríklad ceny uhlíka z cien povoleniek v rámci systému ETS a so spotrebných daní z palív sú v porovnaní s krajinami Európskej únie naďalej nízke. Podľa OECD neposkytujú konzistentné stimuly na znižovanie emisií skleníkových plynov v rôznych palivách a v odvetviach. Príjmy z daní z motorových vozidiel a zo znečistenia a zo zdrojov sú tiež pod európskym priemerom a napriek tomu, že tieto fakty sú známe už roky, poťažmo desaťročia, žiadna z vlád Roberta Fica s týmto nič doteraz neurobila.
V oblasti odpadového hospodárstva sa priam núka zvýšenie skládkovej dane tak, aby lepšie odrážala rôzne externé environmentálne náklady jednotlivých daňových základov. Toto by pomohlo podporiť aj odklon odpadu zo skládok a všetci vieme, že to je na Slovensku viac ako žiadané.
Ďalej, opäť odpadové hospodárstvo, doplnková daň zo spaľovania odpadu by pomohla motivovať predchádzaniu a vzniku odpadu, kompostovaniu, recyklácii materiálov.
Napokon je potrebné zásadne reformovať stimuly, ktoré poškodzujú biodiverzitu, máme s ňou veľký problém, s jej úbytkom. Určité rozpočtové podporné opatrenia a daňové zaobchádzanie napríklad v prípade syntetických hnojív, pesticídov, aby sa vytvorili silnejšie stimuly na ochranu a na udržateľnejšie využívanie biodiverzity. (Rečník sa pozrel na bočnú svetelnú tabuľu v sále.) Kontrolujem si, aby som stihol povedať všetko.
Štátna podpora škodlivá pre klímu... musím v čase a v priestore krátiť. Štátna podpora škodlivá pre klímu aj pre životné prostredie je dodnes deň poskytovaná v rámci niektorých programov, ktoré dotujú fosílny zemný plyn. Už som spomínal, že investujeme veľa do fosílnych palív, pri zemnom plyne je to naozaj mimoriadne. A to aj napriek odporúčaniam OECD či Európskej únie k výraznej zmene nás, nás tak stále sa snažia potlačiť k tomu, aby sme zmenili v tom systéme daňovom, jednoducho k zmene nedošlo. Dôvodom je, samozrejme, nerealizovanie úprav na zvýšenie rôznych environmentálnych daní a poplatkov a tiež chýbajúca indexácia daňových sadzieb. Áno, samozrejme, môžete povedať, že veď nie sme v tom ojedinelí. Nie, nie sme v tom ojedinelí, nie sme v tom osamote. Pochopiteľne, podobným výzvam v daňovom systéme čelia aj iné krajiny OECD, to je fakt. Napríklad aj boli tam Slovinsko či Estónsko, s ktorými sme sa v histórii tak často porovnávali. Tieto nás už predbehli, lebo aj Slovinsko, aj Estónsko už posilnili úlohu environmentálnych daní vo svojich systémoch a ich podiel sa medzi rokmi 2000 a 2016 viac ako strojnásobil.
No a vedela by o tom vláda Slovenskej republiky, keby s rešpektom a s úctou sledovala viacej svoje analytické útvary. No, ako sme svedkami, tak vlastne tuná si tie analytické útvary a analytické kapacity buď ignorujú, alebo obchádzajú, alebo sa okliešťujú, alebo devastujú.
Tak a takto by sme mohli pokračovať v rôznych ďalších opatreniach v životnom prostredí. Všetci vieme, že tú zmenu musíme podniknúť, že sa musí udiať, a aj napriek tomu dodnes deň všetky tieto, tieto výzvy, ku ktorým nás sa snažia pomknúť alebo inšpirovať svetové organizácie, my vieme, že ich musíme skôr či neskôr aplikovať, ale buď sa ich bojíme, alebo z nich robíme zbytočného strašiaka, presne tak ako strašiaka napríklad z ETS robil minister životného prostredia pred pár týždňami, keď bol predstavovať svoj zákon. Nerobme to, nešírme hoaxy, nestrašme ľudí nejakým zeleným bubulákom, nerobme z Green Dealu a zo zelenej transformácie strašiaka, čerpajme z nej, pretože je tam veľký priestor na to, aby sme, aby sme aj jednak získali finančné zdroje, ale aby sme aj túto krajinu menili k zdravšiemu, bezpečnejšiemu, udržateľnejšiemu a vitálnejšiemu prostrediu.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)