Videokanál klubu

Vážení kolegovia a kolegyne, vidím, že všetci ste ma tu uháňali, aby som rozprával krátko, a budem kolegiálny, ukážem vám, ako sa to robí. Takže viem, že sa všetci ponáhľate. Skrátim to.
Ja som strašne rád, že konečne je tu zákon, o ktorom vieme s plným svedomím akože hlasovať za, a v zásade nedá mi nepovedať, že pán Vážny v zásade plní skoro do bodky predvolebný program Progresívneho Slovenska. A to nie, a dúfam, že ho nevylúčite, lebo to by bolo škoda, lebo konečne nejaký progresívny, prozelený zákon, ktorý ide v línii Európskej únie, hospodárskych záujmov Slovenskej republiky, a dokonca v týchto konsolidačných dobách pomôže mnohým ľuďom podnikateľom si ušetriť peniaze na to, alebo spôsobom, aby si vyrábali svoju energiu sami a aby mohli podporiť svoje podnikanie.
Možno len na záver teda, keď som už v takom krátkom konaní, bol som dneska na stretnutí hospodárskeho výboru s pánom Holjenčíkom, ktorý vysvetľoval, ako je vlastne zelená energia proti našim záujmom, respektíve že to musíme robiť v opatrnom móde, na rozdiel od všetkých ostatných krajín, ktoré to robia zle. To znamená, že v Rakúsku sa oplatia veterné turbíny, od Čunova až po Jarovce sa neoplatí a potom v Maďarsku sa to zase oplatí.
Ďakujem veľmi pekne. Toto je kolegialita. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, Dávid, za tvoju reakciu. Áno, naozaj, my určite nechceme spochybňovať ten fond, hej? Ten fond je dobrá vec, je zavedený, zvýšia sa tam peniaze. To, že ste do zákona museli dať zvýšenie z 20 na 60, no nemuseli, pretože ste tam mali napísané to slovo minimálne 20, to znamená, že ste tam mohli poslať peniaze, ak by štát na to mal prostriedky. Takto ten štát zaväzujete, že ich tam musí poslať, a to nie je férové voči verejnosti, ktorá možno chce, aby sa stavali nemocnice alebo, ja neviem, rekonštruovali sa školské športové ihriská. Neviem, no za mňa to proste nie je fajn.
Ešte som zabudla v mojom príspevku, to len narýchlo doplním, že sa ešte zvyšujú aj počty členov v dozornej rade o dvoch a v správnej rade o jedného zástupcu SK8, čo síce je fajn, že tam zástupca SK8 bude, ale mohol byť kľudne tam nominovaný namiesto troch zástupcov ministerstva. A v tej dozornej rade momentálne budú, bude mať prevahu, budú mať prevahu nominanti ministerstva tri ku dvom, čo za mňa nie je fajn, pretože budú kontrolovať sami seba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo aj tebe, Nati, teda za prejav, kde si to v podstate zhrnula. Ide o to, že aspoň ja osobne pokladám fond za, na podporu športu za jeden z tých lepších fondov, ktorý tu kedy bol urobený, ja som to hovoril aj minule. Dokonca je to jeden z mála fondov, ktorý pod SNS-kou ešte ako-tak funguje, a verím tomu, že aj bude minimálne do konca volebného obdobia fungovať.
Opäť to, že to pozitívne je, že áno, že zvýšia sa tie finančné prostriedky, na druhú stranu opäť, ako aj kolegyňa Nash uviedla, proste sa znižuje tá transparentnosť, tá kontrola a tie mechanizmy, ktoré tam boli momentálne nastavené. Tento fond je účinný vtedy, keď naozaj sú tie pravidlá predvídateľné, sú transparentné a sú spravodlivé. Ja chápem, že toto všetko môže niekedy byť medzitým ako keby tenká čiara, ale už z praxe teda vyplýva, že naozaj toto mestám, obciam a podobne toto, tento fond naozaj vie byť na prospech, pokiaľ teda to nejakým spôsobom má jasne zadefinované pravidlá, čo je podľa mňa v tomto to najdôležitejšie, lebo tie fondy fungujú len tak, ako sa nastavia a, samozrejme, potom, akí ľudia v nich sú. Takže toto je veľmi dôležité. A áno, je tu to riziko toho, že to opäť bude menej transparentné a že sa môžu meniť pravidlá na poslednú chvíľu, ako už sa neraz stalo, takže na to, aby sme zachovali tento fond funkčný, napriek tomu, že sa tam navyšujú peniaze, čo ja osobne vnímam, samozrejme, pozitívne, lebo môže to zlepšiť infraštruktúru, podujatia a tak ďalej, je dôležité opäť zachovať aj tú transparentnosť.
Takže ja som rád, kolegyňa Nash, že si na toto poukázala a že si presne odprezentovala tie príklady, v ktorých to jednoducho by mohlo byť ináč, ako by sme asi všetci chceli.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dočkali sme sa predloženia zásadnej športovej legislatívy, o ktorej počúvame už od vzniku zbytočného ministerstva športu vo februári tohto roku. Osobne som túto novelu očakávala trochu skôr, ale rozumiem, že bolo časovo náročné skĺbiť politický program strany SNS s veľkým množstvom požiadaviek športovej obce, ktorá aktívne spolupracovala pri príprave návrhu, ale to vnímam ako pozitívny prístup. Následne sa predkladateľ musel vysporiadať aj s lavínou pripomienok v medzirezortnom pripomienkovom konaní, pri ktorých sa ukázalo, že mnoho stakeholderov zostalo nespokojných, a odhalilo aj viacero nevyjasnených pozícií medzi navrhovateľom a inými povinne pripomienkujúcimi subjektmi.
V prvom čítaní k predloženej novele zákona č. 440/2015 Z. z. o športe chcem predniesť pár slov. Predložená novela má priniesť pozitívne zmeny do oblasti športu, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe. Bohužiaľ, obsahuje aj viacero novelizačných bodov, ktoré vyvolávajú obavy z oslabenia kontroly verejných financií, predchádzania konfliktu záujmov a transparentnosti v športe. Jedným z cieľov novely je znížiť byrokratickú záťaž a poskytnúť väčšiu mieru flexibility športovým organizáciám. To je v každom prípade vítané. Žiaľ, viaceré navrhované zmeny môžu ohroziť integritu športu a zodpovedné využívanie verejných zdrojov. K obsahu návrhu vystúpim aj v druhom čítaní, takže sa dnes dotknem aspoň okrajovo zmien, na ktoré je potrebné na úvod upozorniť.
Prvou takou zmenou je zvýšenie limitu, od ktorého športové organizácie podliehajú povinnosti mať účtovnú závierku overenú audítorom. Podľa novely by športové organizácie museli podstúpiť audit len v prípade, ak by ich príjem z verejných prostriedkov presiahol 800-tisíc eur, pričom v aktuálnom znení zákona je táto hranica stanovená na 250-tisíc eur. Ide naozaj o skokové navýšenie hranice. Tento krok možno na prvý pohľad vyzerá ako opatrenie na zníženie byrokracie a zníženie nákladov pre športové organizácie, avšak jeho skutočný efekt môže byť negatívny. Skokové zvýšenie hranice znamená, že väčšina športových organizácií nebude auditovaná. Tento krok vytvára potenciál pre netransparentné hospodárenie, čo môže viesť k plytvaniu alebo neoprávnenému použitiu verejných prostriedkov. Rozumiem, že pre malé športové zväzy je administratívne a finančne náročné zabezpečiť vlastného kontrolóra, závierku, výročnú správu či audítora, ale namiesto hľadania cesty, ako zabezpečiť vnútornú kontrolu a zároveň odbremeniť malé zväzy, sa mantinely posúvajú tak, že úľavy získajú aj tí väčší. Je škoda, že predkladateľ neuvažoval o iných riešeniach pre malé zväzy, ako napríklad zdieľanie kontrolórov či upravenie podmienok kontroly v malých zväzoch.
V dôvodovej správe sa uvádza, že jednému zväzu to môže ročne ušetriť približne 1 870 eur, spolu pre všetky dotknuté zväzy ide o sumu 89 850 eur. Pri miliónoch z verejných zdrojov, nad ktorými sa oslabuje kontrola, je táto suma zanedbateľná.
Pri navrhovaní tejto novely predkladateľ argumentuje snahou o odbúranie zbytočných kontrolných mechanizmov a uvoľnenie rúk športovým organizáciám, aby sa mohli viac sústrediť na svoju činnosť. Zabúda však na fakt, že transparentnosť je základom dôvery verejnosti v to, že verejné zdroje sú využité efektívne predovšetkým na športovú činnosť. Predkladatelia riskujú, že dôvera verejnosti a ochota financovať šport z verejných zdrojov sa môže výrazne oslabiť.
Ďalším problémom v tejto oblasti je zvyšovanie prahových hodnôt pre povinnosť zriadiť pozíciu kontrolóra. Podľa súčasne platného zákona je organizácia povinná zriadiť kontrolóra, ak presiahne hranicu príjmov zo štátneho rozpočtu nad 50-tisíc eur. Navrhovaná novela však zvyšuje túto hranicu až na 500-tisíc eur. Tento krok opäť výrazne znižuje počet organizácií, ktoré budú mať povinnosť zaviesť mechanizmus vnútornej kontroly. Kontrolór je kľúčovou osobou vnútornej kontroly športových organizácií, ktorá zabezpečuje dohľad nad finančnými tokmi a hospodárením. Ak znížime počet organizácií, ktoré budú podliehať tejto povinnosti, výrazne tým oslabíme schopnosť identifikovať finančné a administratívne nezrovnalosti. Tento krok oslabuje transparentnosť hospodárenia s verejnými prostriedkami. Nedá sa predpokladať, že úlohu kontrolóra vo zväze efektívne nahradí kontrola zo strany hlavného kontrolóra športu, ktorého úrad má dnes troch zamestnancov, pričom organizácie zrušia desiatky kontrolórov. Novela neobsahuje žiadne nové opatrenia, ktoré by napríklad posilnili nezávislosť kontrolórov od športových organizácií, a preto nevidím jediný dôvod, prečo by sme dnes nepotrebovali mechanizmy, ktoré chránia prostriedky v športe.
Ďalšou vecou, ktorou sa zaoberá táto novela, je oslabenie ochrany pred konfliktom záujmov. Umožňuje totiž, aby dodávateľom pre národné športové zväzy mohli byť osoby alebo právnické osoby, ktoré sú v konflikte záujmov s členom zväzu. Tento krok otvára priestor pre netransparentné praktiky, kde budú dodávatelia tovarov a služieb vyberaní nie na základe kvality a ceny, ale na základe osobných alebo záujmových vzťahov. To vytvára riziko klientelizmu. Je nevyhnutné zdôrazniť, že štát poskytuje športovým zväzom značný objem verejných prostriedkov a očakáva, že ich použitie bude účelné, zodpovedné a transparentné. Ak novela umožní, aby zmluvy uzatvárali osoby v konflikte záujmov, stráca sa jeden zo základných princípov, a to zabezpečenie najlepšej možnej hodnoty za verejné peniaze. Takéto nastavenie otvára priestor na vznik nepriehľadných obchodných vzťahov, kde preferovanie určitého dodávateľa môže byť ovplyvnené osobnými záujmami na úkor kvality poskytovaných tovarov a služieb. Takéto praktiky vyvolajú v organizáciách podozrenia, nedôveru a konflikty. Viem si predstaviť, že napríklad pri službách športových odborníkov alebo veľmi špecifických zákazkách súvisiacich s daným športom môže zväz naraziť na doterajšie pravidlo. No pokiaľ vznikali pri konkrétnych tovaroch a službách problémové situácie, je možné špecifikovať tieto tovary a služby a nie absurdne uvoľniť toto pravidlo pre všetky aj bežne dostupné tovary a služby, u ktorých existuje na trhu zdravá konkurencia.
V dôvodovej správe sa uvádza: "Je potrebné si uvedomiť, že v krajine s malým počtom obyvateľov, ako je Slovenská republika, je veľká časť športovej činnosti záležitosťou nadšencov a komunít spriaznených oddanosťou svojmu športu." Argumentovať tým, že Slovensko je príliš malé a v športe sa všetci poznajú, je naozaj smiešne. Športovú verejnosť trápi rodinkárstvo a nemôžme k takto citlivej veci pristupovať zrušením pravidiel. Ide predsa o ochranu verejných zdrojov.
Návrh zákona dáva športovým organizáciám s pozastavenou spôsobilosťou možnosť opraviť nedostatky, ale už bez hrozby nevyplatenia príspevku uznanému športu. Jediná sankcia, ktorú mohol štát použiť pri prípadoch vážneho pochybenia, bude tak zrušená. Hoci sa to môže javiť ako rozumné opatrenie, ktoré umožňuje organizáciám šancu na nápravu ich pochybení a netrestá ich prísne za formálne a administratívne chyby, klesá tak tlak na dodržiavanie pravidiel. Dokonca aj zadržané prostriedky štát poslal do daného športu prostredníctvom národného športového projektu aj v minulosti. Čiže ten šport o tie prostriedky neprišiel.
Uvedomme si, že zákon platí od roku 2016 a väčšina organizácií už s jeho dodržiavaním nemá problém, tak nerozumiem, prečo je potrebné tieto sankcie rušiť. Verejné prostriedky by mali byť spravované s maximálnou opatrnosťou a ak organizácia poruší stanovené pravidlá, malo by byť vo verejnom záujme, aby nedodržiavanie podmienok mohlo vyústiť do istej formy sankcie a nie pokračovať vo financovaní takejto organizácie.
Navrhovaná novela tiež zjednodušuje pravidlá pre sponzoring a sponzorské zmluvy, čím dáva športovým organizáciám väčšiu mieru voľnosti v uzatváraní sponzorských dohôd. Tento krok má posilniť financovanie športu zo súkromných zdrojov. Vítame zatraktívnenie sponzoringu v športe, pretože šport príjmy z iných zdrojov veľmi potrebuje. Bez spomínaných kontrolných mechanizmov môže uvoľnenie ale viesť k situácii, kde sponzorské dohody nebudú dostatočne transparentné.
Novela posilňuje kompetencie antidopingovej agentúry, čo vnímam tiež ako pozitívny krok, manipulácia s výsledkami je problém, ktorý ohrozuje integritu športu. Novela obsahuje však len málo konkrétnych opatrení na riešenie týchto problémov a to napriek tomu, že ide o rastúci problém v globálnom športe. Určite je tu aj priestor na zadefinovanie pojmov a povinností jednotlivých aktérov pri ochrane integrity športu, ktorá v tomto návrhu chýba.
Dôvodová správa k tejto novele tvrdí, že opatrenia budú mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie najmä znížením administratívnej záťaže a poskytnutím väčšej flexibility športovým organizáciám. Keď sa však na to pozrieme bližšie, nie je to tak jednoznačné. Je síce pravda, že zníženie byrokracie môže uľahčiť fungovanie organizácií a pritiahnutie súkromných zdrojov, ale nesmieme pri tom obetovať mechanizmy na ochranu pred zneužitím verejných prostriedkov. Ak vytvoríme systém, v ktorom bude možné obísť kontrolné mechanizmy, môžeme spôsobiť vážnu ujmu verejným financiám a ohrozenie integrity športu.
Na záver oceňujem, že predložená novela zákona reaguje na viacero problémov aplikačnej praxe od zavedenia tohto zákona v roku 2016. Na úvod parlamentnej diskusie som ale považovala za dôležité pomenovať aj riziká, ktoré prináša.
Ďakujem za pozornosť.

Pripomínam členom výboru osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, že sa stretávame v miestnosti 71 o 12.00 h. To je tá ubytovacia časť. Vďaka.

Ďakujem, pani Kolíková, že si na toto upozornila. Ja tiež s obavami sledujem vývoj ohľadne najmä teda insolvenčného registra. Však nakoniec ešte na ministerstve počas predchádzajúceho vedenia som bola účastná tých rokovaní vo vzťahu aj k centru právnej pomoci, keďže sa venujem konkurzom. Aj tie IT systémy, ktoré sú tam a boli nejakým spôsobom upgradované, rátajú s tým, že ten insolvenčný register v nejakom bode vznikne. Takže ja si myslím, že by bolo vhodné, ak by minister spravodlivosti využil aj túto príležitosť, keď je tu, a možno nám jasne povedal, keďže obstaranie akéhokoľvek IT systému je, samozrejme, náročná vec, to nikto nepopiera, špeciálne v podmienkach štátu, že teda akým spôsobom prikročil presne k riešeniu tejto témy a ako teda ide stihnúť všetky tie míľniky aj ohľadne teda obstarávania budov. Myslím si, že je to lepšia príležitosť teraz si to s nami vyjasniť, ako keď zasa budeme nútení či už klásť otázky na hodine otázok, alebo zvolávať nejaké mimoriadne výbory.
Vďaka.

Ďakujem veľmi pekne, kolegyne, nie je čo dodať, ja by som možno len vyzval toto plénum a všetkých poslancov a poslankyne, aby sa na to nepozerali ideologicky, lebo my sme sa na to nepozerali ideologicky, ale pozerali sme sa na to z pohľadu príležitostí pre všetkých, či už sú to ženy, alebo muži v správe našej spoločnosti. To znamená, že keď sme teda za rovnosť podľa ústavy, tak poďme vytvárať podmienky, aby každý tú rovnosť, alebo tú rovnosť príležitostí vedel dosiahnuť. To je všetko a verím, že to spoločne do budúcnosti dosiahneme.

Ďakujem, Ivo, že si spomenul aj konkrétne príklady tých štátnych podnikov. Myslím si, že to bol veľmi dobrý prehľad a obzvlášť teda tých oblastí, ktoré majú vlastne tieto podniky na starosti, či už je to napr. doprava, alebo zdravotníctvo. A my veľmi dobre vieme, že aj v tomto ohľade máme problém s tým nerovným prístupom, vlastne napr. v rámci zdravotníctva existujú na to dáta, ktoré poukazujú na to, že vlastne či už pri výskume, alebo akýchkoľvek postupoch, ktoré v rámci zdravotníctva sa realizujú, tak sú ženy v nevýhode. Ja v tomto smere naozaj vrelo odporúčam všetkým knihu Neviditeľné ženy, ktorá veľmi dobre rozoberá tie dopady práve aj toho, že v riadiacich funkciách nie sú ženy, a tým pádom sa tá skúsenosť alebo ten, to zameranie aj na to, čo ženy potrebujú, neodráža práve v práci týchto konkrétnych spoločností. To je, myslím, mimoriadne dôležité práve aj v tomto kontexte spomenúť a som rada preto, že si poukázal aj na tieto konkrétne príklady.
Spomenul si aj pani prezidentku a to je naozaj veľmi dôležité a je to veľmi dobrý príklad toho, ako to dopadá na dievčatá a ženy v spoločnosti, keď vidíme v dôležitých funkciách ženy, pretože napr. moja dcéra, odkedy vnímala, že máme nejakú pozíciu prezidenta našej krajiny, tak to vnímala tak, že máme prezidentku. Pre ňu doposiaľ existovala vlastne v tejto funkcii prezidentka. Je to pre ňu tým pádom absolútne prirodzená vec, čo je v našom ponímaní v našej krajine vlastne prvá generácia mojej dcéry, ktorá takéto niečo zažíva. A chcem teda podčiarknuť to, že naozaj je to mimoriadne dôležité a tým dievčatám to môže zásadným spôsobom zmeniť život k lepšiemu.
Ďakujem.

Ivan, ďakujem za tvoje vystúpenie a úplne s tebou súhlasím, že je veľmi dôležité, aby hlasom žien boli ženy, aj tu sediace ženy, a ja by som si veľmi želala, aby teda aj kolegyne z koalície podporovali aj návrhy, ktoré my predkladáme a ktoré skutočne majú za cieľ zlepšiť život žien na Slovensku. Zároveň si ale veľmi cením aj podporu mužov vrátane teda teba, pretože samy to nedokážeme a je načase, aby sme si uvedomili ako spoločnosť, že keď odstraňujeme nerovnosti, tak je to dobré pre nás všetkých bez ohľadu na to, že či sme žena, alebo muž.
Ja by som sa chcela vrátiť k tomu, čo tu odznelo o tom, že ženy možno chcú sa viacej venovať rodine, chcú byť viacej matkami, možno chcú byť viacej učiteľkami alebo sa venovať takýmto povolaniam a nie možno ekonomickej sfére alebo manažérskej, riadiacej, no toto je jednoznačné popieranie dát a štúdií, ktoré hovoria o tom, že ženy to chcú, len tam sú tie prekážky, ten tzv. sklenený strop, a jednoducho na tie pozície napriek tomu, že tam chcú ísť, sa nedostanú. Čiže je aj našou povinnosťou vytvárať také prostredie, aby keď sa žena rozhodne byť matkou, však je to jej slobodné rozhodnutie, nech je matkou, keď sa žena rozhodne byť manažérkou, tak nech je jej to umožnené a nech nie je diskriminovaná. Na tom, dúfam, sa zhodneme všetci.
Ivan, hovoril si o firmách a teda tom počte žien v riadiacich pozíciách. Bolo by zaujímavé pozrieť sa aj na to, že koľko pracovníčok je v skutočnosti v tých firmách. A bez toho, že budú ženy v riadiacich pozíciách, tak sa ani podmienky tých pracovníčok nezlepšia. Nezlepší sa ani, a to si tiež spomínal, ten servis alebo teda tie služby, ktoré tieto firmy poskytujú, pretože jednoducho nebudú mať záujem na tých riadiacich pozíciách robiť niečo pre ženy.

Ďakujem vám veľmi pekne, pán predsedajúci.
Milé plénum, vážené dámy, vážení páni, myslím si, že je veľmi zložité rozviesť ešte viac do podrobností to, čo povedali moje kolegyne Beáta Jurík alebo Lucia Plaváková, preto nepôjdem do detailov v odôvodnení, prečo sa niečo udialo v Európskej únii a prečo ostatné veľmi moderné a napredujúce krajiny sa tejto výzvy chytili a implementovali smernicu. Ja by som sa skôr zameral na to, že akým spôsobom táto smernica môže ukázať príklad Slovensku a akým spôsobom Slovensko môže sa posunúť dopredu.
Pripomeniem len jednu vec, že, a spomenula to aj kolegyňa Bea Jurík, že v parlamente častokrát – aj teraz – Progresívne Slovensko zastupuje väčšinu žien, ktoré sú v parlamente, lebo síce pán Čaučík povie, že nehovorme za ženy, ale má tu len jednu ženu v parlamente a ostatné, teda neviem, nemôžu sa vyjadrovať a zato, preto za nich rozprávaš, rozprávaš ty. Takže myslím si, že je veľmi dobré, keď o ženských záležitostiach rozprávajú ženy samotné z vlastných skúseností a vedia definovať to, že či vedia zvládať život, občiansky život aj popri deťoch, aj popri manželoch, aj popri inej občia... pri inom občianskom pôsobení.
Teda ako som povedal, my sme ponúkli rodovo vyváženú kandidátku a zároveň naši voliči sa rozhodli rodovo vyvážený poslanecký klub podporiť a je to, je to... a my sme im nič nenanútili, keby chceli byť, mať len čisto Progresívne Slovensko, no tak by sme tu sedeli samí muži, ale nie sedíme tu pol na pol, to znamená, že voliči, ktorí tu chcú žiť, ktorí majú radi túto krajinu, poslali veľmi kvalitné poslankyne, aj poslancov teda, musím sa priznať, do Národnej rady.
Ale ja tu nebudem rozprávať ako teda ideológ, ako človek, ktorý tu chce poučovať a ukazovať, že poďme si brať príklad z Európskej únie, skúsim to povedať takisto aj ako syn úspešnej matky, ktorá bola vždy brzdená tým, že bola žena, napriek tomu, že bola dobrá matka, Marián, napriek tomu, že ma strašne veľa naučila o svete, mala veľmi dobrú kariéru, ale mala ten pomyselný sklenený strop, lebo chlapi pri borovičke si povedali, však Elena to porobí, ale my budeme rozhodovať. Tak to bolo a to by sme mali kvôli našim dcéram alebo kvôli našim spolupracovníčkam a kolegyniam proste odstrániť. Proste ide tu o vec čistej spravodlivosti. A to, že si to ženy vedia zmanažovať, ako si to aj my vieme zmanažovať, lebo povedzme, sme slabší, žijeme kratšie a tak ďalej, tak myslím si, že by sme to mali nechať na každé pohlavie, nech si to vyrieši samé a po svojom.
Znova ale teda sa pripomeniem, že budem hovoriť z mojej aj osobnej skúsenosti. Ja som pôsobil v desiatkach spoločností, resp. som investoval do desiatok spoločností a priznám sa, že tie, ktoré boli úspešné, boli tie, kde mali ženy zastúpenie vo vedení alebo ich dokonca aj viedli. A je to aj preto, lebo keď nejaké kolégium, v tomto prípade predstavenstvo alebo dozorná rada, alebo valné zhromaždenie rozhoduje o spoločnosti, tak má rôzne iné príklady z obchodného života, zo správania klientov, ale aj zo spotrebiteľského života, ako majú len tí chlapi. Však my vlastne nemáme také isté, podobné skúsenosti alebo zážitky, ako majú ženy. Nemáme také isté vnímanie, však my nie sme rovnakí, každý je iný, a práve preto tá skúsenosť obchodných spoločností by toto mala odzrkadľovať, a tým pádom si myslím, že keď chceme mať konkurencieschopnejšie Slovensko a keď chceme mať lepšiu ekonomiku, aby vyrábala na vaše rozdávačky, tak proste by sme mali mať proste ženy v orgánoch spoločností. A teraz nehovorím, nehovorím len o tých, ktoré v nás, v úvodzovkách, donucuje Európska únia, teda Tatry mountain resorts a Tatra banku, ktoré si to aj tak dávno poriešia samé a urobili to dávno predtým proste, lebo vedia, že chcú mať ako dobré obchodné rozhodovanie, ale proste mali by sme to presunúť aj na ďalšie spoločnosti. Spomenula to moja kolegyňa Lucia Plaváková, a teda ja vám poviem, že Slovensko má teda pol na pol ženy a mužov v obyvateľstve, možno tu je dokonca viac aj žien, a slovenské, slovenské podniky, ktoré sú vlastnené 100 % štátom, resp. riadené ministerstvami, majú nasledovné, nasledovné rodové vyváženie.
Slovenská rozvojová banka – nula žien v predstavenstve, jedna žena z deviatich v dozornej rade.
Eximbanka – nula žien v rade banky, v dozornej rade dve ženy zo siedmich členov.
Máme tu, teda v tomto pléne jednu dámu, ktorá pôsobí na ekonomickej univerzite, myslím, že bola aj dekanka. Chcem sa jej spýtať, teda ona vlastne nevie vychovať schopné manažérky? Lebo ten večný argument je, že keď nájdeme takú istú kvalitnú ženu ako muža, tak tým pádom proste ju tam budeme menovať. Tak buď proste hlasáci, smeráci, esenesáci nevedia tie ženy nájsť, lebo sedia v krčmách len medzi sebou, alebo proste majú inú predstavu o kapacitách žien.
Transpetrol – jedna žena z piatich v predstavenstve, ropný priemysel je veľmi, veľmi progresívny, tri ženy z deviatich.
ZSSK, ak by ste vedeli, to sú železnice naše slávne, nula žien v predstavenstve, nula žien v dozornej rade, len chlapi cestujú! A len chlapi poskytujú, teda chlapom poskytujeme túto verejnú službu, ktorú aj dotujeme z našich spoločných daní.
VšZP, zdravotníctvo – nula žien v predstavenstve, jedna žena zo siedmich v dozornej rade.
Paráda! Tak vlastne len chlapi vedia, ako riadiť to zdravotníctvo. Je to, je to proste neuveriteľné, že teda buď si to smeráci a hlasáci a esenesáci rozdávajú znova kamarátom pri cigare a pri koňaku, alebo teda naozaj vyberajú tých kvalitných ľudí a ak potrebujete, tak my vám ich predstavíme, tie kvalitné ženy, s ktorými sa asi nestretávate.
ŽSR – nula žien v správnej rade, jedna námestníčka zo štyroch námestníkov generálneho riaditeľa.
SPP – nula žien v predstavenstve, dve z ôsmich žien v dozornej rade.
Slovenská pošta – progresívna inštitúcia, tri ženy z piatich v predstavenstve a štyri ženy zo siedmich v dozornej rade. To je jediná pozitívna inštitúcia v našej ekonomickej sfére riadenej štátom a treba ju za to pochváliť. Dúfam, že ich nepovyhadzujete, a tak ďalej.
Teda vrátim sa naspäť aj sa teda pripojím ku kolegyni Plavákovej, že nerobme len to, čo nám prikážu z Bruselu, lebo to teraz robíte, normálne od slova do slova transponujete smernicu proste, čo vám ako kebyže prikazuje naše členstvo v Európskej únii, ale mali by sme začať od seba, aby sme boli pozitívnym príkladom potom pre tie firmy, ktorým to nevieme ani nechceme prikazovať, ale aby videli, že tie úspešné manažérky tých štátnych podnikov to veľmi dobre zvládli a ekonomické riadenie štátnych podnikov sa zlepšilo.
Viete, ja som bol jeden z tých, ktorý som vždy veril, že Zuzana Čaputová sa môže stať prezidentkou v Slovenskej republike, a myslím si, že na Slovensku sa dovtedy hrali dievčatá na princezny alebo, ja neviem, na speváčky a tak ďalej, ale konečne ja som videl dievčatá, ktoré povedali: Ja chcem byť prezidentkou. Ale povedzme si, že nech aj kariérny postup ženy bude, že ja chcem byť manažérkou, alebo ja chcem byť úspešnou rozhodovateľkou v oblasti ekonomiky a správy veci verejných.
To znamená, že prosím vás, porozmýšľajte o tom a začnite v tomto kontexte od seba.
Ďakujem veľmi pekne.