Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Ja budem reagovať prevažne na pána Glücka, lebo teda je jediný koaličný poslanec, ktorý sa zatiaľ k tomuto vetu pána prezidenta vyjadril, čo teda oceňujem. A ja by som len povedal jeden zásadný, zásadný rozdiel. Ja hocikedy, kľudne keď tu budeme mať tému na debatu, prečo sa vypínali dezinformačné webstránky počas covidu, ja s vami pôjdem rád o tom diskutovať. Viete, a v tom je ten rozdiel, že ja možno s vami nesúhlasím, že vy ich voláte informačné médiá, ja ich volám dezinformačné weby, v poriadku, máme iný názor, ale ja s vami budem diskutovať. Ale mňa by strašne zaujímalo, že prečo tu ani navrhovatelia neprídu si obhájiť nejaký svoj návrh, že v tom je ten rozdiel, že ja nemám problém, že oni majú iný názor, oni si myslia, že treba spoplatňovať informácie, ja si myslím opak, už si to myslí aj pán prezident, že to nedotiahli úplne dobre, to, čo si vymysleli, a viete, rešpekt voči inému názoru je aj o tom, že o ňom budem diskutovať. Ja s vami kľudne budem diskutovať, keď vy sa prihlásite ako koaličný poslanec a budete obhajovať, že teda napísané je to dobre a pán prezident sa mýli, tak ja s vami budem rád diskutovať. O tom je ten rešpekt k tomu inému názoru. Veď v pohode, máte iný názor, budem sa s vami, s vami baviť. A ja teda si naozaj myslím, že, a povedal to aj kolega Vančo, že je absurdné, že tu máme zákon a bod, ktorý je termínovaný, aby tomu ľudia rozumeli, termínovaný znamená, že je presne jasné, v ktorom čase sa budeme o ňom rozprávať dnes, v pondelok o 14. hodine bolo dopredu jasné, myslím, že už od štvrtku to bolo jasné, že dnes sa budeme o tomto zákone rozprávať. A sedia tu, s prepáčením, traja zástupcovia koalície, pričom dvaja nemajú na výber, a jedna pani poslankyňa prišla a nesedí tu ani len navrhovateľ, aby prišiel si obhájiť v tom čase o tej štrnástej hodine, ktorý dopredu vedel. Toto je absurdné.
Tak teraz poďme diskutovať. Rešpektujem iný názor, tak poďme sa rozprávať o tomto zákone. Nemáte tu navrhovateľa, tak hovorte sami.

Ďakujem pekne.
Ján, ja som rada, že si spomenul aj vlastne tie spomínané dopady, veľmi mierny pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Oni to podľa mňa mysleli tak, že teda budú sa vyberať tie úhrady za to mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií a samozrejmé, že to nevedia vyčísliť, pretože oni nemajú nijako vypočítanú v tom návrhu ani ten spôsob vlastne výpočtu tej úhrady, to znamená, že nemajú ani základný vzorec, z ktorého by sa malo vychádzať. Akože nemajú žiadne dáta, tak nevedia ani, koľko takých prípadov by mohlo byť. To znamená, že oni to nijakým spôsobom vyčísliť nevedia.
Jediné dáta, ktoré ja poznám teda, že sú k dispozícii, sú za rok 2020, 2021 a týkajú sa ale iba ministerstiev a úradu vlády, kedy v tomto období bolo vybavených 6 800 infožiadostí, čo je v priemere 24 infožiadostí za mesiac na jednom z týchto úradov. A teraz si môžme predstaviť, že na nejakých obciach a mestách je to ešte menej, samozrejme, čo mne teda nepríde naozaj nejaké veľké preťaženie tých úradov, ale ak má niekto iné dáta, tak teda koalícia by v prvom rade mala mať, keď vidí potrebu to nejakým spôsobom upraviť.
A síce teda tvrdia, že by to malo mať veľmi mierny pozitívny vplyv na rozpočet, ale ja si naopak myslím, že to bude mať negatívny vplyv na rozpočet, pretože aj tie súdne konania, o ktorých sme tu už hovorili, niečo stoja, a to znamená, že keď takýmto spôsobom babrácky je pripravená celá novela, ktorá vyvolá, to je, to je jako nespochybniteľné, vyvolá súdne konania, tak to tie povinné subjekty niečo, samozrejme, stáť bude. Takže to je ešte vlastne aj celé spochybniteľné, či to vôbec bude mať akýkoľvek mierny, veľmi mierny pozitívny vplyv na rozpočet. A samozrejme tie, to je úplne smutné, že teda to tam absolútne chýba.
A chcela som vyzvať aspoň zástupcov zo SMER-u, aby sa vyjadrili, ale vidím, že pán Glück sa už prihlásil, tak sa teším.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán prezident poslal tie pripomienky a vetoval ten zákon, aby dal možnosť koalícii a navrhovateľovi obzvlášť, aby, aby opravili ten zákon, aby ho dali do súladu s ústavou a teda aby opravil tie chyby, ktoré tam sú a v tomto prípade sú závažné. A pán Lučanský jednoducho sa ani neunúval sem prísť napriek tomu, že tento bod je termínovaný dopredu na druhú hodinu, čiže dátum aj čas, čiže tu nie sú žiadne výhovorky možné. Ja si však myslím, že pán Lučanský tu nie je zámerne, pretože by nebol schopný obhajovať ten zákon, pretože tie argumenty sú naozaj, naozaj deklasujúce a ja som dokonca presvedčený, že on ani nepíše si tie návrhy zákonov, ani netuší vlastne úplne, že čo, čo predkladá.
No a v tomto kontexte je zaujímavé, že, a bolo by zaujímavé vedieť, že kto mu to teda píše, kto mu to podsúva, tieto, tieto návrhy, akí lobisti to robia, lebo zase pán Lučanský tu má aj iný návrh zákona a ten sa týka konkrétne a cieli na mimovládne organizácie, ktorých chce nazývať lobistami, keďže sa vyjadrujú k verejným veciam a riešia nejaké verejné, verejné záležitosti, tak ich chce nazývať lobistami a chce, aby všetko zverejňovali aj pomaly, no proste všetko. No a on teda vodu káže a víno pije. Ja by som bol naozaj zvedavý, a keby tu bol, tak by som sa ho naozaj (povedané so smiechom) veľmi rád spýtal, že kto mu tie zákony píše, akí lobisti za ním chodia, aby takéto návrhy zákonov predkladal a teda že či aj ten jeho zákon, druhý, či sa bude vzťahovať aj naňho potom, lebo mal by sa, pretože on tu chce regulovať oblasti života, právne vzťahy a pri... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

mimoriadne rozsiahle, čiže to vám vadí. Čiže vadia vám ľudia, ktorí sa pýtajú: ako narábate s mojimi peniazmi? Nepýtaj sa. Keď sa budeš pýtať, tak ti to ešte môžeme aj spoplatniť.
Vadia vám médiá, to tu kolegovia z SNS sa predháňajú v tom, že aký absurdnejší návrh prinesú. Vadia vám médiá, každý druhý deň kydáte na médiá, pán premiér sem príde, kydá na médiá v priestoroch národnej, akože to je ani nehodné reprodukovania toho, čo tu povedal. Nazývate ich liberálne, progresívne, neviem aké, slniečkarské, jednoducho bojujete proti tým, ktorí sa snažia nejakým spôsobom zisťovať pravdu, lebo sa vám to nepáči. Vadia vám neziskovky, neziskovky, a nie preto, že si pýtajú informácie podľa dvesto jedenástky, vadia vám z princípu veci. Z princípu veci vám vadí, že niekto sa zaujíma o to, ako spravujete túto krajinu, tak ich budete označovať, keď už nie za zahraničných agentov, tak plánujete ich označovať za lobistov. To keď príde táto rozprava, tak to, to si teda užijeme niečo.
No a po novom vám vadia aj lekári, ktorí sa niečoho domáhajú, pričom jediné, čoho sa domáhajú, je, aby sa plnilo memorandum, za ktoré hlasovali aj poslanci tejto koalície. A keďže sa neplní, tak povedali, že ,enough´, že stačilo, keď sú nejaké dohody, chceme, aby sa plnili. A vy im na to odpovedáte no ak neprídete do roboty, tak trest odňatia slobody až do jedného roka. Tak to, myslím, že je v tom návrhu. Bravó! Výborne. To je celá pointa tejto koalície, hej? Všetci, ktorí majú iný názor alebo sa nejakým spôsobom postavia proti tomu valcu, ktorý tu vy reprezentujete, tak jednoducho im dávate náhubok a oveľa expresívnejšie výrazy by som tu rád použil, ale snažím sa tu držať nejaké dekórum v tejto, v tejto sieni.
Proste ľudia, ktorí sa rozhodnú, že nesúhlasia s tým, čo robíte, tak sú pre vás nepriatelia a všemožnými spôsobmi potrebujete týchto nepriateľov zničiť, oslabiť, ponížiť, skritizovať, ale viete, rozdiel je v tom, že vy máte v rukách moc. Tí ľudia nemajú moc, vy máte v rukách tú moc, tak by ste s ňou mali nejako umne narábať. Ale spôsob, akým to robíte, som tu popisoval posledných pätnásť minút v tejto, v tejto rozprave.
Takže asi toľko k tomu, k tomu, čo sme tu, čo nám sem pán prezident vrátil. Opäť hlavne by som apeloval na poslancov a poslankyne z HLAS-u, naozaj by som chcel na nich apelovať, že prezident, keď to mám tak povedať, z vašej stajne, alebo neviem, tak sa to hovorí na formuly, že zo stajne alebo na dostihoch, tak prezident z vašej strany vzišlý si niečo myslí o tomto návrhu, ktorý ste už raz schválili, dokonca dvakrát, v prvom aj druhom čítaní, tak dáva vám šancu na tretíkrát to spraviť dobre. Čiže prijať jeho pripomienky, resp. čo by sme my navrhovali, je celý ten zákon hodiť do koša, lebo v zásade to je to, čo vám pán prezident hovorí hoďte to do koša. Preložím vám to do ľudskej reči - hoďte to do koša.
Čiže veľmi by som chcel apelovať na poslancov a poslankyne HLAS-u, ktorí sa tu hotujú, že oni sú tou slušnou časťou v tejto koalícii, že oni sú ten hlas zdravého rozumu, no tak keď už vám argumenty vášho, vášho pána prezidenta nestačia na to, aby ste si aj vy uvedomili, že tu v skutočnosti len kryjete nejaké fušeriny kolegov z SNS, tak ja už potom neviem, že kto má k vám prehovoriť. Asi vaši voliči by sa mali o to zaujímať. Mali by sa vás pýtať, pozrieť si, že kto je v parlamente za stranu HLAS, či ho volili, alebo nevolili, a ono aj môžete napísať týmto poslancom mail, väčšinou že je to meno.priezvisko@nrsr.gov.sk (správne: meno.priezvisko@nrsr.sk, pozn. prepis.), tak, kľudne im môžete napísať mailom, že prečo teda zahlasovali za tento zákon, aj keď pán prezident, za ktorého ste všetci bojovali, hovorí, že to je obyčajná fušerina. Malo by ich to, malo by ich to zaujímať, mali by sa vás to pýtať, pretože oni vás sem poslali, vy ste ich poslancami, vy tu máte plniť poslanie, ktoré vám títo ľudia dali, takže ja budem dúfať, že sa vás na to budú, budú nejakým spôsobom pýtať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Začnem tak pre verejnosť, ktorí to sledujú na diaľku, aby ste si vedeli predstaviť, ako to tu vyzerá v sále, lebo vy to nevidíte, tak napravo sedia opoziční poslanci a poslankyne, naľavo, kde mali sedieť koaliční poslanci a poslankyne, je úplne prázdno. Úplne prázdno. Hej, že pondelok, všetci v robote, ale tu v sále Národnej rady zástupcovia ľudu, ktorí berú päťtisíc eur v čistom, nikde nikto. Sú tu dvaja zástupcovia koalície, ale to len preto, že nemajú na výber. Jeden musí viesť schôdzu a druhý je spravodajca, či sa mu to páči alebo nepáči, proste musí tu byť, tak si vytiahli krátku slamku.
Ako mne už len toto príde absurdné, kolegovia, kolegyne. Hej, že Národná rada sa má zaoberať vecami, ktoré sú dôležité. Súhlasíme. Máme tu zákon, kde pán prezident s najsilnejším mandátom v tejto krajine, milión, koľko, tristo-štyristotisíc ľudí, tak nejak, milión štyristotisíc ľudí mu dalo svoju dôveru, tak pán prezident mohol nad tým asi tiež nejak mávnuť rukou, že to sú také chybičky krásy, nechajme to tak, nebudem im ten zákon vetovať. No nie, vetoval ten zákon, čiže povedal, že nedostatky tohto zákona sú tak závažné, že parlament by sa ním mal opätovne zaoberať. Že on ho nepodpíše, inými slovami pre ľudí, on to nepodpíše. Že je to paškvil, on to nepodpíše. Tak to sám vrátil. Tak povedal by som, že to asi je dôležité, nie, o tomto sa baviť, keď teda prezident s najsilnejším mandátom nám povedal, že schválili ste hlúposť, vážení kolegovia, ja to nepodpíšem, tak, prosím, skúste to nejak opraviť. No a teda reakcia koaličných poslancov a poslankýň je, že úplne na to dlabú. Mňa to vytáča do biela. Vytáča ma to aj preto, že ani tí navrhovatelia toho zákona sem neprišli. Že to už je aká arogancia, pohŕdanie. Hej, že predložíte zákon, ten zákon vám prejde, len teraz neviem, pán Glück sa na mňa tak otočil, vy nie ste navrhovateľ, sa iba rozcvičujete, predpokladám. (Reakcia poslanca Glücka.) Bolí vás chrbát, prepáčte, tak vidíte. Keby vás bolo viac spravodajcov, môžte sa striedať. No, som stratil niť myšlienok. Nevadí, ja sa tam dostanem naspäť.
Čiže ani ten navrhovateľ, hej, navrhovateľ predložil zákon, hej, pre ľudí to skúsim vysvetliť, že aká fušerina sa tu deje v tomto parlamente. Navrhovateľ predložil zákon, potom ho kadejakými pozmeňujúcimi návrhmi ešte lepili, látali, niektorí teda ani nestihli predložiť, mali ho pripravený, ale no, predložili, nepredložili, jednoducho fušerina celý proces, ukázalo sa, že to je fušerina a to nehovoríme my, opozícia, tak možno voliči koalície nám neveria, lebo my sme opozícia, súčasná koalícia robí všetko preto, aby z nás spravila nejakých nedôveryhodných ľudí, ktorým sa nedá veriť, tak dobre, tak neverte to nám, tak pán prezident, ktorý teda určite ho nemôžme nazvať, že to je opozičný prezident, tak pán prezident to sem vrátil, že to je fušerina. A ľudia, ktorí to sem predložili a mali by si to prísť obhájiť a povedať nie, nie, nie, tu sa pán prezident mýli, toto v skutočnosti je v poriadku, tak tu ani nesedia. Predkladatelia z SNS tu ani nesedia. Hej, že normálne že prázdna sála, dámy a páni.
Ja si myslím, že každá profesia má nejaké, nejaké pravidlá, nejaké, ako by som to povedal, nejaké fachmanstvo alebo ako by som to nazval, hej, že keď si dáte auto do servisu, tak to chcete dať dobrému fachmanovi, ktorý to dobre spraví. Keď si dáte, ja neviem, upiecť tortu, tak tiež to dáte nejakému, mali sme tu potravinárov, tak tiež to dáte niekomu, kto vám upečie dobrú tortu a nie takú, že ju nebudete vedieť zjesť. Hej a ja si myslím, že aj tvorba legislatívy by mala mať nejaké fachmanstvo, že tu robíme kvalitnú legislatívu, že sa riadime nejakými procesmi výroby, ako pri tej oprave toho auta, že sú tam nejaké ustálené procesy, ako sa veci robia, aby sa to nepokazilo, ako sa torta pečie, aby sa nepokazila, tak aj to by sme sa mali riadiť nejakými základnými postupmi a procesmi. A to, čo pán prezident hovorí, je, že ste tie postupy nedodržali. Že to je proste, že to je fušerina. Ja to, naozaj to sa nedá inak nazvať. Je to legislatívna fušerina. Ja viem, že vy si myslíte, že, dúfate možno v kútiku duše, že ľudí toto nezaujíma. Ja si myslím, že by ich malo zaujímať, keď teda nieže opozícia vám to kritizuje, tak dobre, tak nech nám neveria, ale váš prezident, prezident, ktorý kandidoval s podporou vehementnou aj tejto koalície, tak on vám spísal verdikt o tomto zákone, že to je fušerina.
A vy nemáte ani toľko chochmesu, aby ste tu sedeli, navrhovatelia a zvyšok koalície, a bili sa za to, že to je teda nie, nie, nie, že pán prezident sa mýli, že to je dobrá vec. Mňa toto na tom úplne, úplne šokuje. Hej, že niekto nazve vašu robotu fušerina a vy si to neprídete, za prvé, ani obhájiť, to je teda príbeh navrhovateľov, že tu, ich to vôbec netankuje, a za druhé, tí, čo za to plánujú hlasovať, lebo zatiaľ teda, pokiaľ som to správne pochopil, tak na výbore to prešlo, teda na výbore si neosvojili koaliční poslanci pripomienky pána prezidenta (reakcia z pléna), nebolo ich dosť (povedané s pobavením), to len dokresľuje príbeh. Čiže predpokladám, že nejaká časť koalície minimálne je pripravená hlasovať za tento zákon a odmietnuť tie pripomienky pána prezidenta opätovne zaň hlasovať, tak ja by som sa pýtal ich, keby tu sedel pán Bartek, ja som bol pripravený normálne sa pýtať pána Barteka, pán Bartek, vy ste z HLAS-u, pán prezident je čestný predseda HLAS-u. On hovorí, že je to fušerina, tak by som sa ho chcel spýtať, že teda prečo, teda vy za to budete hlasovať, alebo budete proti, alebo ako teda? Veď povedzte nejaký vecný názor k tomu, čo si myslíte o tom, čo vám pán prezident vytýka. To by ma strašne zaujímalo.
No a teraz, teraz k tej vecnej, vecnej rovine. Ja som si prečítal aj tú dôvodovku, priznám sa, že v prvých častiach rozpravy som nevystupoval k tomuto zákonu, takže teraz som sa k tomu nejak dostal, a to je teda úžasné čítanie (povedané s pobavením), nielenže znenie zákona je nejednoznačné, ešte aj tá dôvodovka je taká akoby science-fiction, hej. Môžu spôsobovať vysoké byrokratické zaťaženie, pravdepodobne, hej, že celá aj zdôvodnenie toho zákona je postavené na vode, čo vám koniec-koncov vytýka aj pán, pán prezident.
Čiže keď sa vrátim na začiatok, mali by sme sa tu venovať veciam, ktoré sú pre spoločnosť dôležité. Na to, či je niečo dôležité alebo je to menej dôležité, tak väčšinou slúžia, volá sa to, že dáta. Dáta. Čiže keď vy hovoríte, že toto je strašne dôležitý problém, ktorý strašne musíme riešiť v tomto parlamente, tak ja by som vám povedal, super, dobre, dajte mi dáta. Keď vy hovoríte, že žiadatelia dnes šikanujú úrady tým, že sa ich pýtajú veľmi rozsiahle žiadosti o informácie a oni chudáčkovia na tých úradoch to musia vyhľadávať, v poriadku, môže byť. A povedzte mi, koľko, koľko je takých prípadov, koľko, v akom rozsahu, aký veľký problém tu riešime. Máte k tomu niečo? Ani deravý groš. Že už len toto je fušerina, že vy sem donesiete zákon, ktorý vlastne ani neviete aký veľký problém rieši a či vôbec ten problém existuje. Hej, že anekdoty, možno niekto niekde porozprával, júj, takú infožiadosť my sme poslali, musel som sa s tým zaoberať, ale veď toto predsa nemôžme robiť takto legislatívu. Ako mňa toto neskutočne irituje. A aj preto, že my v Progresívnom Slovensku si naozaj dávame robotu s tými dôvodnými správami a so zdôvodneniami našich návrhov zákonov, kde sa dá, tam sa snažíme dohľadať dáta, aby sme vedeli nejakým, na základe nejakých faktov podložiť, prečo si myslíme, že to je dôležitá vec a prečo by sme sa tým mali zaoberať.
Tak keď vy si myslíte, že toto je dôležitá vec, tak ja sa vás pýtam, že koľko, aká veľká je tá dôležitá vec. Koľko, naozaj koľko úradov je dnes, s prepáčením za výraz, buzerovaných infožiadosťami. Povedzte mi. Neviem, pán Glück, možno vy viete, neviete ako spravodajca. Tak rola spravodajcu je, že by ste nás mali nejak informovať o podstate toho zákona, tak neviem, či ste sa pýtali kolegov navrhovateľov, alebo viete, neviete, nie, fakt, hej, že koľko, koľko je týchto prípadov, fakt, 10, 100, 1000, 100-tisíc? Aby sme vedeli, že ako dôležité to je. Ale vy neviete. Vy ste si sem doniesli niečo, čím sa chcete len pomstiť ľuďom, ktorí sa zaujímajú o to, ako narábate s ich financiami. To je celá pointa tohto zákona.
Ešte keď som pri tých dátach, tak strašne sa mi páčila v dôvodovej správe, že síce neviete, koľko je takých prípadov, ale v dôvodovej správe viete povedať, že to bude mať veľmi mierne pozitívne vplyvy na štátny rozpočet (povedané s pobavením). Som sa normálne gúľal po zemi. Hej, že nevieme, koľko toho je, ale vieme určite s určitosťou povedať, že to bude mať veľmi mierne pozitívne vplyvy. Tak koľko sú tie veľmi mierne? Koruna, euro, cent, dva centy, tridsať, päťdesiat cen... ako nehnevajte sa na mňa, ale to je, to je už naozaj že na smiech. Neviete povedať, aké, koľko toho je, ale viete povedať, že keď sa zavedie tento zákon, tak to bude mať veľmi mierny, veľmi mierny, nieže zásadný, nulový (povedané s pobavením), neviem, odkiaľ ste prišli na to, že bude veľmi mierny. Jednak neviem, čo je to veľmi mierny, ale že ako ste to vypočítali, že bude veľmi mierny. Ako prepáčte, že toto už, že takýto návrh zákona si nezaslúži nič iné, ako takto, že spraviť si z toho naozaj žart, lebo, lebo tak by som povedal, že vy ste začali v tej dôvodovke. Vy ste začali. Veľmi mierny pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Hej, štátny rozpočet to sú čísla, to nie sú že papier znesie vety, blablabla, štátny rozpočet sú čísla. Čiže keď hovoríte veľmi mierne, tak hovoríte, že to číslo bude trošku v pluse. No a, žiaľ, tabuľky nezjedia slovo trošku, tabuľky chcú číslo, tak koľko je to to číslo. Veľmi mierny, tisíc eur? Hej, že celé je to, celé je to totálna fušerina. Totálna fušerina.
Čiže mierne pozitívne vplyvy na štátny rozpočet, to je výborná definícia, druhá výborná definícia „mimoriadna rozsiahlosť". To sa už kolegyne tomu venovali, aj kolegovia, mimoriadna rozsiahlosť. Neviem, mimoriadna, mimoriadna. Nielen rozsiahlosť, mimoriadna rozsiahlosť. Tiež by som chcel vedieť, že kde začína, kde končí rozsiahlosť a začína mimoriadna rozsiahlosť, že kde je to. To je že desať strán, keď bude musieť odpovedať ten úrad desiatimi stranami, to je rozsiahle, a keď už jedenástimi, to už je mimoriadne rozsiahle, alebo koľko? Neviem. Keď na tom bude robiť jeden úradník, tak to je rozsiahle, a keď dvaja, tak to už je mimoriadne rozsiahle, alebo ako? A to vám tu, opäť sa vraciam k tomu, to vám nehovorím ja, to vám hovorí pán prezident, s podporou tejto koalície kandidujúci pán prezident. To už nemôžte sa tváriť, že teraz tuná progresívna prezidentka pani Čaputová, ako to radi omieľate dokola, to je váš prezident, vám toto hovorí, toto, že ani on tam nenašiel definíciu mimoriadnej rozsiahlosti. Aj on by chcel vedieť, či to je teda desať alebo jedenásť strán. Ako hanba, hanba. A mne je trochu ľúto, že to tuná zlízne pán Glück, ale tak má trochu smolu, že je tu sám za koalíciu.
No a ja ešte uzavriem to tak ako kebyže takým skôr, že čo za tým teda vidím, hej. Že ja za tým vidím snahu tejto koalície jednoducho robiť pästičky a napínať svaly na každého, kto sa odváži túto koalíciu kritizovať. Vadia vám ľudia, ktorí sa zaujímajú o to, ako narábate s ich peniazmi, tak potrebujete prijať zákon, ktorý spoplatní infožiadosti. Aby sa už toľko nepýtali tí ľudia. Neviete povedať, že koľko je tých extrémnych prípadov, ale tak en bloc radšej tam zavediete pravidlo, že hocikto si bude môcť určiť, že už je to mimoriadne rozsiahle. Čiže to vám vadí. Čiže vadia vám ľudia, ktorí sa pýtajú, ako narábate s mojimi peniazmi. Nepýtaj sa. Keď sa budeš pýtať, tak ti to ešte môžme spoplatniť. Vadia vám médiá, to tu kolegovia z SNS sa predháňajú v tom, že aký absurdnejší návrh prinesú. Vadia vám médiá každý druhý deň, kydáte na médiá...
=====

Ďakujem. No mňa tiež mrzí, že Adam Lučanský tu nie je, hoci teda aktívne vlastne tento návrh predložil, aj ten pozmeňujúci návrh, a ja vlastne neviem, kto mu tie legislatívne znenia podsúva, ale moc mu teda nepomáha si vytvoriť dobrý obraz. Naozaj to sú také absolútne katastrofy z hľadiska odborného či už legislatívno-technického, ale celkovo tej právnej podstaty, nech už by sme mohli sa odosobniť od toho úmyslu, ktorý je tu podľa mňa tiež zlý, lebo úmyslom je podľa mňa naozaj obmedziť ten prístup k informáciám, ale je to spravené takým spôsobom, že tu už zjavne ani prezident Pellegrini nemohol sa nevyjadriť spôsobom, ako sa vyjadril. Ja som tiež zvedavá, že ak to veto bude prelomené, či pán prezident dá aj podnet na Ústavný súd, lebo tých ústavno-právnych argumentov v tom odôvodnení použil mnoho, tak to som tiež veľmi zvedavá. V každom prípade my sme pripravení ten podnet podať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, tak už to býva zvykom, že keď navrhuje niečo pán poslanec Lučanský tak je to vždy legislatívna katastrofa, aj pokiaľ ide o proces aj formu aj obsah. Toto je presne ten prípad.
Pán Lučanský zasieva obrovskú právnu neistotu a chaos do týchto vzťahov, ktoré tu vznikajú medzi tými, ktorí potrebujú a chcú vedieť informácie, ktoré sa týkajú verejnej správy, verejných záležitostí a tými, ktorí sú povinní tieto informácie poskytovať.
Navyše máme tu veto prezidenta a v odôvodnení prezident deklasoval navrhovateľa a vyzliekol donaha tento jeho zákon, ktorý je proste hrozný a je s vysokou pravdepodobnosťou protiústavný, pretože tie dôvody veľmi dobre kolegyňa Lucia Plaváková spomenula prečo tento zákon nie že nie je dobrý, ale je aj v rozpore s Ústavou a ja som presvedčený, že ak teda si nedáte povedať od pána prezidenta. Resp. pán navrhovateľ si konečne neuvedomí aké škody spôsobuje tak Progresívne Slovensko jednoznačne dá ústavnú sťažnosť na Ústavný súd a ja som presvedčený, že bude úspešná.

... ktorá tu bola zavedená, povinný subjekt má potom 7 dní na to, aby buď vyhovel sťažnosti alebo ju predložil nadriadenému orgánu. A nadriadený orgán následne do 15 dní rozhodne od kedy mu bola sťažnosť predložená.
Toto nič sa do nášho zákona nepreklopilo, pretože tu len navrhovateľ hodil jedno slovo námietka do nášho zákona a presviedčal nás tu teda o tom, že to je dostačujúce a keď som ho upozorňovala na to, že tento zákon nijako tento inštitút nepozná a nepoznal ani správny poriadok na ktorý odkazoval, tak len ďalej sme tu gúľali pred sebou tento zákon.
Ďalej tu máme teda nový inštitút mimoriadne rozsiahleho vyhľadávania informácií a novelou teda došlo k zavedeniu a spoplatnenia tohto ich vyhľadávania informácií, a to bez toho, ako uvádza aj pán prezident v odôvodnení “aby zadefinoval minimálne, či aspoň rámcové alebo orientačné zákonné parametre, kedy možno vyhľadávanie informácií pokladať nielen za rozsiahle, ale dokonca za tak rozsiahle, že ho možno kvalifikovať ako mimoriadne rozsiahle” ešte dodal, že “zákon ani mieru rozsahu a ani mieru mimoriadnosti rozsahu ani len približne neurčuje”.
Ďalej tiež prezident konštatoval, že “pri zavádzaní tohto nového pojmu, ktorý nebol naplnený žiadny obsahom, bol zákonodarca nedôsledný, pričom umožnil v ďalšom postupe orgánov aplikácie práva najmä arbitrárnosť a dvojaký meter pri vybavovaní žiadosti o realizácii práva na informácie”.
A presne na arbitrárnosť, som vás všetkých upozorňovala v rozprave a dokladala som to aj samotnou dôvodovou správou k tomuto návrhu zákona, v ktorej sa uvádza:
“Z dôvodu, že nie je možné žiadnym spôsobom kvantifikovať množstvo žiadaných informácií, posúdenie toho, či si predmetná žiadosť vyžaduje navrhované opatrenie úhrady nákladov závisí od konkrétnej povinnej osoby, ktorej je žiadosť určená.” Čiže sám navrhovateľ píše v dôvodovej správe, že podstate je to na arbitrárnom rozhodnutí povinnej osoby.
Rovnako ako som konštatovala aj ja, aj prezident konštatuje, že táto právna úprava vyvoláva “vážne pochybnosti o jej súlade so zásadami tvorby právnych predpisov, ako aj s čl. 26 Ústavy. TO som teda už zmieňovala v rozprave tiež čl. 26 Ústavy zakotvuje:
,,(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
(4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti."
Nič z tohto teda nie je v tomto prípade naplnené. Zároveň platí tiež, že právna norma musí byť terminologicky správna, presná a všeobecne zrozumiteľná. Nové právne pojmy je teda potrebné samozrejme zadefinovať. A to sa v tejto nasilu schválenej novele nestalo.
Dodržiavanie princípov tvorby právnych predpisov je dôležité, aby bola zachovaná právna istota a nedochádzalo k vytváraniu priestoru pre svojvôľu. Toto schválený zákon podľa jednoznačne nespĺňa.
Následkom toho je skutočnosť, že právna úprava vystavuje neistote a súdnym konaniam aj samotné povinné osoby, ktorým vraj navrhovateľ chcel pomôcť.
Pomohol im tak, že im len teda skomplikuje život. Prax pri vykonávaní infozákona za dlhé roky jeho existencie vyprecizovala naozaj rozsiahla judikatúra. A tak vieme nakladať aj so situáciou zneužívania tohto zákona ako aj so situáciou šikanózneho zahlcovania povinných subjektov ako aj s tým, ak si žiadateľ žiada informácie, ktoré povinná osoba nemá k dispozícii. TO sú všetko veci, ktoré navrhovateľ tvrdil, že teda rieši týmto návrhom zákonov, ale my ich máme podstate už vyriešené aj judikatúrou aj praxou. Je možné si to pozrieť v rozhodnutiach, ktoré napríklad na ktoré odkazuje aj prezident. Napr. III. ÚS 96/2020, NSSR sp. zn. 3Sži/4/2014. a ďalšie, ktoré najdete priamo v tom odôvodnení, naozaj sú tam mnohé aj odcitované.
Schválená novela však vnáša do tohto právneho prostredia nové prvky a to bez jasného obsahu a tým vytvára nové pole právnej neistoty, ktoré bude samozrejme viesť k množstvu ďalších konan, čo som teda tu pripomínala, apelovala som na to naozaj aj v treťom čítaní, že táto situácia len zhoršuje postavenie povinných subjektov, ktoré budú zahltené súdnymi konaniami.
No to je naozaj úžasná pomoc, v skutku.
Povinné osoby to totižto bude zaťažovať personálne, časovo, aj finančne. Tak to je fakt skvelé.
ďalej, už sa tu spomínalo, že tento návrh, ktorý bol schválený a ku ktorému máme veto prezidenta bol v podstate aj antisociálny a teda stále je lebo ho máme na stále, ja som to už upozornila tiež aj v rozprave k samotnej novele, že návrh zavedenia, spoplatnenia prístupu k informáciám je teda zároveň antisociálnym opatrením, keďže znevýhodňuje ľudí, ktorí majú nižšie príjmy.
Ako poukázal aj prezident, schválené znenie zákona neobsahuje “žiadnu úpravu odstránenia tvrdosti zákona pre žiadateľov, ktorí by vzhľadom na ich osobné pomery nemohli objektívne úhradu zaplatiť”
A takáto úprava sa aj podľa prezidenta diskriminačná z hľadiska skutočného uplatnenia práva na informácie z dôvodu majetku, čo čl. 12 ods. 2 našej Ústavy, kde je zakotvený základný antidiskriminačný princíp neumožňuje
Ďalej k inštitútu námietky. K tomu som už naozaj veľa toho narozprávala aj teda v tých predchádzajúcich rozpravách aj s pánom navrhovateľom s pánom Adamom Lučanským, ktorý teda ma mrzí, že tu dnes ani nie je. A nepomohlo to teda, ale zapojil sa aj prezident a odkazuje vo svojom odôvodnení “Postup pri vybavovaní námietky nie je dostatočne upravený priamo v schválenom zákone, doterajší zákon o slobode informácií takýto inštitút, a teda ani postup s ním spojený, nepozná a nepozná ho ani správny poriadok, ktorý má byť použitý subsidiárne, ak nie je postup upravený explicitne v zákone o slobode informácií. Opäť ide o riešenie neprimerane zaťažujúce povinné osoby, keďže akýkoľvek postup zvolia, idú do komplikovanej právnej argumentácie a rizika v rámci súdneho konania.”
Tak ešte raz, navrhovateľ doplnil pozmeňujúcim návrhom predloženým na Ústavnoprávnom výbore inštitút námietky avšak tento nijako neupravil, na čom som ho opakovane upozorňovala, veľmi neúspešne, neupravuje správny poriadok, na čo sa odvolával pán navrhovateľ. Vo výsledku je to teda totálny právny paškvil, keď už to mám takto nediplomaticky povedať, lebo ja už neviem čo viac k tomu dodať, musím to tu opakovala ako taká obohratá platňa.
Čo vo vete nenájdeme, je vyjadrenie teda vetovanie predĺženia lehoty na vybavenie žiadosti z 8 na 12 pracovných dní.
A takéto predĺženie ani podľa mňa Ústava sama o sebe nevylučuje, ale proces prijatia tejto zásadnej zmeny, ktorá bude mať dopad na efektívny a včasný prístup k informáciám, považujem za naozaj tristný.
Bez akéhokoľvek odôvodnenia, bez toho, aby sme vychádzali z nejakých dátach prečo je takáto zmena potrebná. Nevychádza sa teda ani z praxe, ktorá by toto nejakým spôsobom vyžadovala. Zrazu len tak pozmeňovák v II. čítaní, bez akejkoľvek možnosti odbornej diskusie zo strany subjektov, ktorých sa to dotýka, bum prásk a je to schválené, no tak takto tu fungujeme.
No a tento spôsob prijímania zákonov zdá sa mi poněkud nešťastným.
A to platí rovnako pre celú novelu, ktorá je predmetom veta prezidenta.
Infozákon upravuje výkon jedného zo základných práv ústavou garantovaných, konkrétne právo na prístup k informáciám
A viaže sa na neho dlhoročná odborná prax, už spomínaná judikatúra, ako aj naše medzinárodné právne záväzky. A keď má teda dôjsť k jeho zásadnej zmene, čo tento prípad naozaj je, tak malo by sa to diať v takom procese, kde majú relevantné subjekty možnosť sa do tejto odbornej diskusie adekvátne zapojiť.
Veď to je úplne naozaj absurdné, že som sa na túto novelu pýtala tu v pléne aj pána ministra spravodlivosti a on vôbec nevedel o čom hovorím v zásade nevedel, že tu takúto novelu máme na stole a ani nevedel v akom je to čítaní. Mňa sa pýtal, že v akom je to čítaní. Mňa sa pýtal, že v akom to je čítaní. Tak ja neviem či takto naozaj má prebiehať legislatívny proces, ktorý sa týka zákonu a spadajúci pod Ministerstvo spravodlivosti. Mne to teda naozaj nepríde v poriadku. Tak ako pre väčšinu zákonov z dielne SNS, tak aj pre tento platí, že ide o totálne babráctvo.
Ja naozaj neviem, kto tam tie návrhy píše, ale z odborného hľadiska je to absolútna katastrofa.
Len pre osvieženie pamäte, už sme tu mali z dielne SNS návrh na vytvorenie novej televízie a rozhlasu STVR, ktorý bol prijatý pred polrokom, dodnes nemá Radu, ani riaditeľa dokonca nemáme ani logo tejto inštitúcie a čo je teda naozaj ako z nejakej absurdnej grotesky.
A rovnako to vyzerá z Fondom na podporu umenia, kde sa už mesiace nevie Rada ani len stretnúť tak, aby bola uznášaniaschopná a tým pádom vôbec nefunguje a neschvaľujú sa tma projekty, ktoré sa tam majú schvaľovať.
Alebo tu máme zákon o EHMK, ktorým chcel pán Michelko pre zmenu úplne rozbiť podstatu pôvodného zákona, ale keď dostal pripomienky OLAPu, ale aj Úradu vlády, tak svoju novelu úplne vykuchal a zostala tam taká škrupina, ktorá je úplne zbytočná , ale nič nenásobí, nič nedelí a je teda úplne zbytočné sa ňou zaoberať, ale stále ju máme na stole.
A samozrejme ešte tu gúľame pred sebou množstvo iných návrhov zákonov z dielne SNS, ktoré teda radšej nebudem bližšie rozoberať lebo si tu len zdvihnem tlak hneď takto v pondelok.
A záverom si už teda len kladiem otázku, súdiac teda podľa diania na Ústavnoprávnom výbore to tak vyzeralo, že to veto prezidenta by mohlo byť aj prelomené a ja stále dúfam, že to tak nebude. Ja som si myslela, že keď sa prelamovali vetá pani prezidentky Zuzany Čaputovej, že to robili z takých tých politických klanových dôvodov, ktoré mi prídu teda mimoriadne neodborné a absurdné.
Ale ak dojde k prelomeniu tohto veta prezidenta, tak vlastne len koalícia potvrdí, že na našej Ústave a riadnej tvorbe právnych noriem im ale že vôbec nezáleží, nieže by to bolo prekvapenie. Že.
No, stále verím, že to tak nie je a samozrejme ak toto veto prelomíte tak my sme pripravení. Je to Ústavou garantované práva ľudí brániť aj pred Ústavným súdom.
Mohli by sme si túto cestu ušetriť samozrejme, ak veto prezidenta schválite, tak že je to celé v rukách koalície.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predsedajúci, milí kolegovia, aj kolegyne, nejako som dúfala, že tu bude aspoň aké-také zastúpenie koalície, ale je to teda naozaj veľmi biedne. Asi je to tým, že ste si schválili pondelok ako rokovací deň bez hlasovania a teda ste tak nejako rozkotúľaní po celom Slovensku, alebo doma, alebo ja neviem kde vlastne sa nachádzate, ale možno si to teda pozeráte aspoň teda na diaľku, pretože obzvlášť teda koaličných poslancov a poslankyne by táto rozprava mala zaujímať, keďže sa týka veta prezidenta ku schválenému zákonu.
Tak sme tu zase v situácii, kedy môžem povedať, my sme vám to hovorili. A ja osobne som vám to teda hovorila na výbore, v rozprave, dokonca som vystúpila v rozprave v treťom čítaní, pretože čo je teda celkom výnimočné, pretože som stále tak nejako verila, že možno je tu priestor na to, aby ste sa zastavili a tento zákon stopli, kým sa ešte dá. Aj navrhovateľa Adama Lučanského som opakovane upozorňovala na naozaj babrácky návrh zákona, ktorý má v sebe samé chyby. Upozorňovala som ho aj osobne a nič. A tak sme tu a máme tu veto prezidenta, ktoré potvrdzuje všetky, aj moje slová, aj slová mojich kolegov a kolegýň z opozície.
Zopakujme si teda ešte raz naše a teraz už aj prezidentove výhrady. Po prvé, máme tu teda ten argument českou úpravou a argument navrhovateľa českou úpravou je, použijúc slová, ktoré možno poznáte, mulitný a nedá sa vytrhnúť jedno ustanovenie českého zákona z kontextu a nejako ho len tak hodiť do nášho zákona bez toho, aby sa posúdila celá komplexnosť tej českej právnej úpravy, pretože ona je od nášho zákona vzdialená. Príkladom tohto neodborného prístupu je zavedenie inštitútu námietky, ako opravného prostriedku proti rozhodnutiu o úhrade za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií. No navrhovateľ úplne odignoroval tú realitu českého zákona, kde je teda presne upravený ten proces, vrátane lehôt, kde sa stanovuje, že na podanie sťažnosti je stanovená lehota 30 dní. Tá sťažnosť je tam obdobou našej, teda tej námietky, ktorá tu bola zavedená. Povinný subjekt má potom 7 dní na to, aby buď vyhovel sťažnosti, alebo ju predložil nadriadenému orgánu a nadriadený orgán následne do 15 dní rozhodne, odkedy mu bola sťažnosť predložená.
=====

... a absolútne s ňou súhlasím, že sa jedná o akúsi snahu urobiť z výboru, ktorý má špeciálne postavenie, len ďalší akýsi vraj výbor, ktorý by sa podobal na to, čo tu zažívame pri hodine otázok a síce len trápne divadielko. A ja sa pravdepodobne teda aj podľa toho, že ako sa bude situácia ohľadom tohto pozmeňováka vyvíjať, vyjadrím pred tretím čítaním, takže asi tu budeme zase z radov koalície počuť také to bučanie, že Ježiš, Bože, zase. Takže už vopred upozorňujem. Ale dnes som iba chcela povedať, že ja považujem za maximálne drzé a prepáčte mi teda za ten výraz, ale neviem to ináč pomenovať, že poslanec, ktorý ani nie je riadnym členom daného výboru, ale náhradným členom, ktorý sa nikdy nezúčastnil žiadneho rokovania tohto výboru, si dovolí takýmto spôsobom zasahovať do kompetencií a fungovania výboru, ktorý, ešte raz, má špeciálne postavenie, pretože je navyše jeho fungovanie regulované aj ústavným zákonom. A ak teda cieľom tohto pozmeňovacieho návrhu bolo odbremeniť pána premiéra od toho, aby niekedy, keď mu to časovo nevychádza, nemusel ísť na výbor, tak to sa dá urobiť úplne inak a my sme doteraz aj vo výbore nie raz boli ochotní nejakým spôsobom sa prispôsobiť. Výbor totižto vždy, čo sa týka tých časov, sa prispôsoboval termínom Úradu vlády. Takže to sa jedná čisto o akúsi výhovorku, že niekedy to nesedí a pán premiér sa potom musí ponáhľať. Tu ide o niečo úplne iné a síce ako ste to veľmi dobre pán kolega pomenovali, o snahu spraviť z tohto výboru hodinu otázok II.
Ďakujem.