Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Začnem tak pre verejnosť, ktorí to sledujú na diaľku, aby ste si vedeli predstaviť, ako to tu vyzerá v sále, lebo vy to nevidíte, tak napravo sedia opoziční poslanci a poslankyne, naľavo, kde mali sedieť koaliční poslanci a poslankyne, je úplne prázdno. Úplne prázdno. Hej, že pondelok, všetci v robote, ale tu v sále Národnej rady zástupcovia ľudu, ktorí berú päťtisíc eur v čistom, nikde nikto. Sú tu dvaja zástupcovia koalície, ale to len preto, že nemajú na výber. Jeden musí viesť schôdzu a druhý je spravodajca, či sa mu to páči alebo nepáči, proste musí tu byť, tak si vytiahli krátku slamku.
Ako mne už len toto príde absurdné, kolegovia, kolegyne. Hej, že Národná rada sa má zaoberať vecami, ktoré sú dôležité. Súhlasíme. Máme tu zákon, kde pán prezident s najsilnejším mandátom v tejto krajine, milión, koľko, tristo-štyristotisíc ľudí, tak nejak, milión štyristotisíc ľudí mu dalo svoju dôveru, tak pán prezident mohol nad tým asi tiež nejak mávnuť rukou, že to sú také chybičky krásy, nechajme to tak, nebudem im ten zákon vetovať. No nie, vetoval ten zákon, čiže povedal, že nedostatky tohto zákona sú tak závažné, že parlament by sa ním mal opätovne zaoberať. Že on ho nepodpíše, inými slovami pre ľudí, on to nepodpíše. Že je to paškvil, on to nepodpíše. Tak to sám vrátil. Tak povedal by som, že to asi je dôležité, nie, o tomto sa baviť, keď teda prezident s najsilnejším mandátom nám povedal, že schválili ste hlúposť, vážení kolegovia, ja to nepodpíšem, tak, prosím, skúste to nejak opraviť. No a teda reakcia koaličných poslancov a poslankýň je, že úplne na to dlabú. Mňa to vytáča do biela. Vytáča ma to aj preto, že ani tí navrhovatelia toho zákona sem neprišli. Že to už je aká arogancia, pohŕdanie. Hej, že predložíte zákon, ten zákon vám prejde, len teraz neviem, pán Glück sa na mňa tak otočil, vy nie ste navrhovateľ, sa iba rozcvičujete, predpokladám. (Reakcia poslanca Glücka.) Bolí vás chrbát, prepáčte, tak vidíte. Keby vás bolo viac spravodajcov, môžte sa striedať. No, som stratil niť myšlienok. Nevadí, ja sa tam dostanem naspäť.
Čiže ani ten navrhovateľ, hej, navrhovateľ predložil zákon, hej, pre ľudí to skúsim vysvetliť, že aká fušerina sa tu deje v tomto parlamente. Navrhovateľ predložil zákon, potom ho kadejakými pozmeňujúcimi návrhmi ešte lepili, látali, niektorí teda ani nestihli predložiť, mali ho pripravený, ale no, predložili, nepredložili, jednoducho fušerina celý proces, ukázalo sa, že to je fušerina a to nehovoríme my, opozícia, tak možno voliči koalície nám neveria, lebo my sme opozícia, súčasná koalícia robí všetko preto, aby z nás spravila nejakých nedôveryhodných ľudí, ktorým sa nedá veriť, tak dobre, tak neverte to nám, tak pán prezident, ktorý teda určite ho nemôžme nazvať, že to je opozičný prezident, tak pán prezident to sem vrátil, že to je fušerina. A ľudia, ktorí to sem predložili a mali by si to prísť obhájiť a povedať nie, nie, nie, tu sa pán prezident mýli, toto v skutočnosti je v poriadku, tak tu ani nesedia. Predkladatelia z SNS tu ani nesedia. Hej, že normálne že prázdna sála, dámy a páni.
Ja si myslím, že každá profesia má nejaké, nejaké pravidlá, nejaké, ako by som to povedal, nejaké fachmanstvo alebo ako by som to nazval, hej, že keď si dáte auto do servisu, tak to chcete dať dobrému fachmanovi, ktorý to dobre spraví. Keď si dáte, ja neviem, upiecť tortu, tak tiež to dáte nejakému, mali sme tu potravinárov, tak tiež to dáte niekomu, kto vám upečie dobrú tortu a nie takú, že ju nebudete vedieť zjesť. Hej a ja si myslím, že aj tvorba legislatívy by mala mať nejaké fachmanstvo, že tu robíme kvalitnú legislatívu, že sa riadime nejakými procesmi výroby, ako pri tej oprave toho auta, že sú tam nejaké ustálené procesy, ako sa veci robia, aby sa to nepokazilo, ako sa torta pečie, aby sa nepokazila, tak aj to by sme sa mali riadiť nejakými základnými postupmi a procesmi. A to, čo pán prezident hovorí, je, že ste tie postupy nedodržali. Že to je proste, že to je fušerina. Ja to, naozaj to sa nedá inak nazvať. Je to legislatívna fušerina. Ja viem, že vy si myslíte, že, dúfate možno v kútiku duše, že ľudí toto nezaujíma. Ja si myslím, že by ich malo zaujímať, keď teda nieže opozícia vám to kritizuje, tak dobre, tak nech nám neveria, ale váš prezident, prezident, ktorý kandidoval s podporou vehementnou aj tejto koalície, tak on vám spísal verdikt o tomto zákone, že to je fušerina.
A vy nemáte ani toľko chochmesu, aby ste tu sedeli, navrhovatelia a zvyšok koalície, a bili sa za to, že to je teda nie, nie, nie, že pán prezident sa mýli, že to je dobrá vec. Mňa toto na tom úplne, úplne šokuje. Hej, že niekto nazve vašu robotu fušerina a vy si to neprídete, za prvé, ani obhájiť, to je teda príbeh navrhovateľov, že tu, ich to vôbec netankuje, a za druhé, tí, čo za to plánujú hlasovať, lebo zatiaľ teda, pokiaľ som to správne pochopil, tak na výbore to prešlo, teda na výbore si neosvojili koaliční poslanci pripomienky pána prezidenta (reakcia z pléna), nebolo ich dosť (povedané s pobavením), to len dokresľuje príbeh. Čiže predpokladám, že nejaká časť koalície minimálne je pripravená hlasovať za tento zákon a odmietnuť tie pripomienky pána prezidenta opätovne zaň hlasovať, tak ja by som sa pýtal ich, keby tu sedel pán Bartek, ja som bol pripravený normálne sa pýtať pána Barteka, pán Bartek, vy ste z HLAS-u, pán prezident je čestný predseda HLAS-u. On hovorí, že je to fušerina, tak by som sa ho chcel spýtať, že teda prečo, teda vy za to budete hlasovať, alebo budete proti, alebo ako teda? Veď povedzte nejaký vecný názor k tomu, čo si myslíte o tom, čo vám pán prezident vytýka. To by ma strašne zaujímalo.
No a teraz, teraz k tej vecnej, vecnej rovine. Ja som si prečítal aj tú dôvodovku, priznám sa, že v prvých častiach rozpravy som nevystupoval k tomuto zákonu, takže teraz som sa k tomu nejak dostal, a to je teda úžasné čítanie (povedané s pobavením), nielenže znenie zákona je nejednoznačné, ešte aj tá dôvodovka je taká akoby science-fiction, hej. Môžu spôsobovať vysoké byrokratické zaťaženie, pravdepodobne, hej, že celá aj zdôvodnenie toho zákona je postavené na vode, čo vám koniec-koncov vytýka aj pán, pán prezident.
Čiže keď sa vrátim na začiatok, mali by sme sa tu venovať veciam, ktoré sú pre spoločnosť dôležité. Na to, či je niečo dôležité alebo je to menej dôležité, tak väčšinou slúžia, volá sa to, že dáta. Dáta. Čiže keď vy hovoríte, že toto je strašne dôležitý problém, ktorý strašne musíme riešiť v tomto parlamente, tak ja by som vám povedal, super, dobre, dajte mi dáta. Keď vy hovoríte, že žiadatelia dnes šikanujú úrady tým, že sa ich pýtajú veľmi rozsiahle žiadosti o informácie a oni chudáčkovia na tých úradoch to musia vyhľadávať, v poriadku, môže byť. A povedzte mi, koľko, koľko je takých prípadov, koľko, v akom rozsahu, aký veľký problém tu riešime. Máte k tomu niečo? Ani deravý groš. Že už len toto je fušerina, že vy sem donesiete zákon, ktorý vlastne ani neviete aký veľký problém rieši a či vôbec ten problém existuje. Hej, že anekdoty, možno niekto niekde porozprával, júj, takú infožiadosť my sme poslali, musel som sa s tým zaoberať, ale veď toto predsa nemôžme robiť takto legislatívu. Ako mňa toto neskutočne irituje. A aj preto, že my v Progresívnom Slovensku si naozaj dávame robotu s tými dôvodnými správami a so zdôvodneniami našich návrhov zákonov, kde sa dá, tam sa snažíme dohľadať dáta, aby sme vedeli nejakým, na základe nejakých faktov podložiť, prečo si myslíme, že to je dôležitá vec a prečo by sme sa tým mali zaoberať.
Tak keď vy si myslíte, že toto je dôležitá vec, tak ja sa vás pýtam, že koľko, aká veľká je tá dôležitá vec. Koľko, naozaj koľko úradov je dnes, s prepáčením za výraz, buzerovaných infožiadosťami. Povedzte mi. Neviem, pán Glück, možno vy viete, neviete ako spravodajca. Tak rola spravodajcu je, že by ste nás mali nejak informovať o podstate toho zákona, tak neviem, či ste sa pýtali kolegov navrhovateľov, alebo viete, neviete, nie, fakt, hej, že koľko, koľko je týchto prípadov, fakt, 10, 100, 1000, 100-tisíc? Aby sme vedeli, že ako dôležité to je. Ale vy neviete. Vy ste si sem doniesli niečo, čím sa chcete len pomstiť ľuďom, ktorí sa zaujímajú o to, ako narábate s ich financiami. To je celá pointa tohto zákona.
Ešte keď som pri tých dátach, tak strašne sa mi páčila v dôvodovej správe, že síce neviete, koľko je takých prípadov, ale v dôvodovej správe viete povedať, že to bude mať veľmi mierne pozitívne vplyvy na štátny rozpočet (povedané s pobavením). Som sa normálne gúľal po zemi. Hej, že nevieme, koľko toho je, ale vieme určite s určitosťou povedať, že to bude mať veľmi mierne pozitívne vplyvy. Tak koľko sú tie veľmi mierne? Koruna, euro, cent, dva centy, tridsať, päťdesiat cen... ako nehnevajte sa na mňa, ale to je, to je už naozaj že na smiech. Neviete povedať, aké, koľko toho je, ale viete povedať, že keď sa zavedie tento zákon, tak to bude mať veľmi mierny, veľmi mierny, nieže zásadný, nulový (povedané s pobavením), neviem, odkiaľ ste prišli na to, že bude veľmi mierny. Jednak neviem, čo je to veľmi mierny, ale že ako ste to vypočítali, že bude veľmi mierny. Ako prepáčte, že toto už, že takýto návrh zákona si nezaslúži nič iné, ako takto, že spraviť si z toho naozaj žart, lebo, lebo tak by som povedal, že vy ste začali v tej dôvodovke. Vy ste začali. Veľmi mierny pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Hej, štátny rozpočet to sú čísla, to nie sú že papier znesie vety, blablabla, štátny rozpočet sú čísla. Čiže keď hovoríte veľmi mierne, tak hovoríte, že to číslo bude trošku v pluse. No a, žiaľ, tabuľky nezjedia slovo trošku, tabuľky chcú číslo, tak koľko je to to číslo. Veľmi mierny, tisíc eur? Hej, že celé je to, celé je to totálna fušerina. Totálna fušerina.
Čiže mierne pozitívne vplyvy na štátny rozpočet, to je výborná definícia, druhá výborná definícia „mimoriadna rozsiahlosť". To sa už kolegyne tomu venovali, aj kolegovia, mimoriadna rozsiahlosť. Neviem, mimoriadna, mimoriadna. Nielen rozsiahlosť, mimoriadna rozsiahlosť. Tiež by som chcel vedieť, že kde začína, kde končí rozsiahlosť a začína mimoriadna rozsiahlosť, že kde je to. To je že desať strán, keď bude musieť odpovedať ten úrad desiatimi stranami, to je rozsiahle, a keď už jedenástimi, to už je mimoriadne rozsiahle, alebo koľko? Neviem. Keď na tom bude robiť jeden úradník, tak to je rozsiahle, a keď dvaja, tak to už je mimoriadne rozsiahle, alebo ako? A to vám tu, opäť sa vraciam k tomu, to vám nehovorím ja, to vám hovorí pán prezident, s podporou tejto koalície kandidujúci pán prezident. To už nemôžte sa tváriť, že teraz tuná progresívna prezidentka pani Čaputová, ako to radi omieľate dokola, to je váš prezident, vám toto hovorí, toto, že ani on tam nenašiel definíciu mimoriadnej rozsiahlosti. Aj on by chcel vedieť, či to je teda desať alebo jedenásť strán. Ako hanba, hanba. A mne je trochu ľúto, že to tuná zlízne pán Glück, ale tak má trochu smolu, že je tu sám za koalíciu.
No a ja ešte uzavriem to tak ako kebyže takým skôr, že čo za tým teda vidím, hej. Že ja za tým vidím snahu tejto koalície jednoducho robiť pästičky a napínať svaly na každého, kto sa odváži túto koalíciu kritizovať. Vadia vám ľudia, ktorí sa zaujímajú o to, ako narábate s ich peniazmi, tak potrebujete prijať zákon, ktorý spoplatní infožiadosti. Aby sa už toľko nepýtali tí ľudia. Neviete povedať, že koľko je tých extrémnych prípadov, ale tak en bloc radšej tam zavediete pravidlo, že hocikto si bude môcť určiť, že už je to mimoriadne rozsiahle. Čiže to vám vadí. Čiže vadia vám ľudia, ktorí sa pýtajú, ako narábate s mojimi peniazmi. Nepýtaj sa. Keď sa budeš pýtať, tak ti to ešte môžme spoplatniť. Vadia vám médiá, to tu kolegovia z SNS sa predháňajú v tom, že aký absurdnejší návrh prinesú. Vadia vám médiá každý druhý deň, kydáte na médiá...
=====
