Videokanál klubu

...vlád Roberta Fica sme tu mali také množstvo korupčných káuz, že keby ich máme dneska všetky vymenovať, tak podľa mňa by sme na to potrebovali jednu celú schôdzu a čo iné môžeme teda od tejto vlády čakať ako to, že budú ničiť inštitúcie, ktoré majú bojovať s korupciou a ja keď som dnes na hodine otázok počúvala ministra vnútra Kaliňáka, pravú ruku premiéra Fica, ktorý teda v minulosti tvrdil, že korupcia na najvyšších miestach neexistuje, tak som si uvedomila, že táto vláda nás dotiahla na také dno, že ja sa naozaj veľmi za to hanbím, že aké klamstvá dokážu používať a ako dokážu prekrúcať realitu, urážať a klamať, že úplne bez hanby a mrzí ma to, pretože si myslím, že Slovensko má naozaj na viac a ja dúfam, že že raz tu budeme mať vládu, ktorá dokáže aj do tohto parlamentu znova vrátiť tú kultúru, ktorú si táto inštitúcia zaslúži.

To znamená, že v obidvoch prípadoch vlastne vládna koalícia ako keby skúšala, kam až ďaleko môže ísť, ale bohužiaľ sa jej nepodarilo napísať legislatívu s elementárnymi štandardami, a to má, samozrejme, nejaké dôsledky. Napríklad, že tie dôvodové správy nesedia s tou legislatívou, no a to tu nesedeli od začiatku. Ale po tom pozmeňovacom návrhu, aj keď teda ten sme ešte neschválili, tak možno nám kolegovia zo SMER-u prezradia, či za to budú hlasovať, lebo ešte sa ten pozmeňovák nemusí schváliť, ale, ale vlastne teraz, ak by sme ho schválili, tak tá dôvodová správa už nesedí vôbec. Druhá skupina veľmi podobných krokov alebo motívov je tá, že teda hlavným zmyslom tej novej inštitúcie, ktorá sa zakladá, je odstránenie vedenia tej starej. V prípade STVR to bol pán Machaj, v prípade Úradu na ochranu oznamovateľov je to predsedníčka, podpredseda úradu, ale ani v jednom z tých dvoch prípadov to z hľadiska legislatívnych pravidiel, samozrejme, nie je vôbec dostatočný dôvod na takúto legislatívnu zmenu, pretože všetko ostatné, čo je v tých zákonoch bolo možné urobiť v obidvoch prípadoch novelou zákona, o čom svedčí tretí bod, ďalšia podobnosť, že zákon o novej inštitúcii je viac ako na 90 % rovnaký ako ten o tej starej. V STVR išlo len o to, aby sa oslabila nezávislosť verejnoprávnej inštitúcie, podriadením jej orgánov politickej moci. Pri Úrade na ochranu oznamovateľov, ten pôvodný zámer bol oslabiť ochranu oznamovateľov a ovládnuť riadenie úradu.
Štvrtou oblasťou je, že obidve zmeny sú očividne motivované osobnými dôvodmi a pomstou. V prípade STVR sa pán Machala a iní politici, ktorí sa v médiách vyhrážali konkrétnym redaktorom a vedeniu RTVS, tým vlastne ani netajili. V prípade Úradu na ochranu oznamovateľov, pán minister vnútra, ktorý proste prehráva súdy, neotvára si schránky a tak celkovo je všetkým na smiech, tak ho za to kritizuje už aj generálny prokurátor. Ale bohužiaľ, ani toto nie je dôvod na rušenie inštitúcie. A ten piaty bod, kde vidíme evidentnú podobnosť, je rozpor tej novej legislatívy s právom EÚ, ktorý sa ukazuje už počas prijímania legislatívy. Európska komisia varovala aj v prípade STVR, dokonca komisárka Jourová napísala list, v ktorom hovorí o rozpore s európskymi nariadeniami. Dnes sme teda zažili to, že predkladatelia museli polovicu tohto, tejto novely vypustiť po konzultáciách s Európskou komisiou, ale napriek tomu ako tu už bolo povedané, ďalej, naďalej ten zákon je v rozpore s európskym právom. A takto by sme mohli pokračovať aj viacerými analógiami. Napríklad, že tá legislatíva nebola prediskutovaná s tými dotknutými inštitúciami. O dôvodových správach som už hovorila ako vyzerajú. Neobsahujú žiadne argumenty, žiadne dáta, žiadne reálne podklady. A samozrejme, v oboch prípadoch to bolo sprevádzané protestami odbornej obce a občianskej spoločnosti. A áno, zmysel a činnosť týchto dvoch inštitúcií sú odlišné, ale to čo ich spája je to, že ide o nezávislé verejné inštitúcie, ktoré môžu naozaj dobre fungovať iba vtedy, ak je čo najviac vylúčené politické zasahovanie do ich činnosti. A to, čo sa tu dnes deje, je rovnako ako v prípade verejnoprávnych médií učebnicovým zasahovaním do nezávislosti tento inštitúcie. V zásade, nie sú to jediné dva príklady, z ktorých je jasné, že práve takéto inštitúcie tejto vláde veľmi kolú oči a komplikujú život. Ale teraz sa dostávame k tomu podstatnému. K tomu, čo sa stalo po

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, no ja pri takom zbežnom pohľade do pléna som troška na rozpakoch, lebo, zdravím, kolegovia (rečníčka zakývala smerom ku koaličným poslancom), lebo som si myslela, že tých 78 poslancov koalície, ktorí dnes hlasovali za rokovanie do polnoci, že tu aj do polnoci budú sedieť. Ja stále som takáto naivná. Ale ja som len pár sekúnd dozadu tu narátala dokopy piatich členov výboru pre kultúru a médiá, tak, kolegovia, som na vás hrdá, výbor pre kultúru a médiá je očividne chrbtica slovenského parlamentarizmu a teda ďakujem aj ostatným kolegom z koalície, je ich tu málo, ale aspoň niektorí.
No čo už teraz vlastne k tomuto všetkému povedať, keď tu už takmer všetko bolo povedané, keď už tento nezmyselný, účelový a protiústavný návrh bol rozobratý na drobné, padlo tu množstvo argumentov, padlo tu veľa pádnych otázok a vlastne veľmi málo alebo takmer žiadne odpovede od tých predkladateľov. A dnes sme tu mali aj také dramatické zvraty, ja to mám veľmi rada aj z profesionálnych dôvodov, ten pozmeňovací návrh kolegov z HLAS-u, ale teda, bohužiaľ, tá podstata problému, o ktorom sa tu rozprávame, sa tým ešte viacej obnažila. A ja som tú debatu počúvala celých tých šesť dní a, bohužiaľ, teda ako už mnohokrát predtým som nemala úplne pocit, že by sme sa akokoľvek dokázali pochopiť navzájom a že by navrhovatelia a obhajcovia tejto legislatívnej katastrofy dokázali vôbec reálne pochopiť, čo idú urobiť a aké dôsledky to môže mať. Usudzujúc z toho pozmeňujúceho návrhu tak trocha sa zľakli výhrad Európskej komisie, ale zdá sa mi, že nie úplne dostatočne, lebo inak by ten pozmeňovací návrh asi vyzeral inak, alebo respektíve namiesto neho by ten zákon stiahli.
No a tak som si teda povedala, že keď nezaberajú tie argumenty a očividne sa nerozumieme, tak možno zaberú, zaberú názorné príklady, lebo viete, príklady, to je najlepšia forma pedagogiky a nejde mi o nejaké vzdialené analógie, ale reálne príklady z tohto pléna, príklady, ktoré by boli veľmi podobné tomu, o čom tu dnes rokujeme, pretože tie môžu ukázať, aký by mohol byť výsledok takejto účelovej a revanšistickej legislatívy. Ja teda chcem hovoriť najmä o tom, čo sa už stalo a čo sa deje pri inej legislatíve, aby sme si mohli v živých farbách predstaviť sled udalostí, ktorý bude nasledovať potom, ak by Národná rada tento zákon schválila.
Ako si iste pamätáte, jednou z prvých vecí, ktoré táto vládna koalícia po prevzatí moci urobila, bolo zrušenie RTVS a založenie STVR. A už v tejto vete je vlastne obsiahnutá analógia úplne jasná s tou situáciou, o ktorej tu hovoríme teraz. Zákon, ktorý máme pred sebou, totižto opäť ruší Úrad na ochranu oznamovateľov, v skratke ÚOO, a zriaďuje Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, v skratke ÚOOTČOPČ, a toto asi bude dosť komplikovaná skratka na používanie, keď to teda zriadite, takže navrhujem takú stručnejšiu skratku, mohlo by sa to volať ÚOK, úrad na ochranu korupcie, alebo mám ešte taký poetickejší názov, mohlo by sa to volať, že zachráňme korupciu.
No ale teda vrátim sa k tomu STVR. Ten príbeh zrušenia RTVS a založenia STVR je veľmi podobný tomu, o čom tu rokujeme, a tie analógie sú v každom jednom kroku toho celého procesu. Pretože aj v tom prípade išlo o úplne evidentnú snahu, ktorou sa vlastne vláda ani netajila odstrániť nepohodlné vedenie verejnej inštitúcie a ovládnuť jej fungovanie, ktoré má byť z definície toho, čo tie inštitúcie robia, nezávislé, aj v prípade verejno-právnych médií, aj v prípade tohto úradu.
Pozrime sa teda na tie analógie medzi oboma prípadmi, ktoré nám napovedia, ako by mohlo dopadnúť to, o čom tu dnes rokujeme. Tá podobnosť totiž je veľmi výrazná a nie je čisto náhodná. Po prvé, v obidvoch prípadoch vláda nezvládla legislatívny proces. V prípade STVR to bola najprv tá verzia známa pod názvom STaR, ktorá bola neakceptovateľná zrejme aj pre koalíciu, neskôr prišli s tým STVR, boli tam chybné časti, pozmeňováky, problematické prechodné obdobie. To isté, toho istého sme svedkami aj pri tomto návrhu, kde prvú verziu novely z decembra 2023 vláda stiahla, potom vláda napísala poslanecký návrh poslancovi Bartekovi, nakoniec prišla s SLK vládneho návrhu bez akéhokoľvek zdôvodnenia a to, samozrejme, spochybňujú vlastne všetci, ktorí tomu rozumejú, a dokonca aj podpredseda Národnej rady pán Gašpar. To znamená, že v obidvoch prípadoch vlastne vládna koalícia ako keby skúšala, kam až ďaleko môže ísť, ale, bohužiaľ, sa jej nepodarilo napísať legislatívu s elementárnymi štandardami, a to má, samozrejme, nejaké dôsledky, napríklad, že tie dôvodové správy nesedia s tou...
=====

Ďakujem za slovo.
Ďakujem za všetky faktické poznámky, ktoré, z ktorých som navnímal, že áno, pochopili ste alebo je to tak, čo som chcel povedať.
Tu by som poznamenal len jedno ešte, že sa tu hovorí väčšinou ani nieže oznamovatelia protispoločenskej činnosti, ale korupcii, korupcii, boj proti korucpii, korupcia, korupcia. Podľa mňa nie korupcia je to najhoršie, korupcia je len jeden z nástrojov organizovanej kriminality, keď to chceme nazvať tak k tej mafie. Len jeden z nástrojov. Tá organizovaná kriminalita je to temno, to je to zlo. Keď je schopná vyplatiť milión korupčne, tak koľko asi chce mať zisk? A to je ten problém, tie nelegálne zisky, krátenie štátneho rozpočtu a nivočenie celého hospodárstva. Organizovanú kriminalitu musíme zlikvidovať a tým pádom zlikvidujeme aj korupciu. Tá malá korupcia, že niekto si uplatí svojho lekára, to, to je bežná vec. Ale tu o tej korupcii, o ktorej hovoríme, toto je, to je organizovaná kriminalita, je tá nebezpečná. Túto musíme zlikvidovať. A keď zlikvidujeme tento úrad alebo vezmeme si ho, alebo vezmú si ho pod kontrolu, tak nezlikvidujeme tu nič, akurát otvoríme mantinely, ktoré už sú dosť pootvárané, ešte viac. A tá organizovaná kriminalita ide, pokiaľ nenarazí na mantinel. A teraz otvárame dvierka na mantinely. (Rečník sa pozrel smerom k časovej elektronickej tabuli.) Ešte furt môžem hovoriť, ale stačí. (Smiech v sále.)

Ďakujem za slovo.
Ja by som chcela doceniť tú časť, kedy teda poslanec Spišiak nám poskytol taký širší kontext, že to naozaj nie je len, a to len dávam do úvodzoviek, záležitosť alebo ten dôvod nie je len spojený s právnymi pletkami pána ministra vnútra so samotným úradom, ale je to naozaj širší záujem, poslanec Spišiak spomenul aj, aj generálneho prokurátora, spory, ktoré tam dnes teda celkom, celkom, hej, vnímame ako vyhrotené. Ja by som sa možno tu len tak nepodpichovačne chcela spýtať, že či pán žilinský prokurátor už podal tú avizovanú, avizovaný podnet Úradu na ochranu oznamovateľov, alebo či čaká, až keď bude nové vedenie. Lebo ja teda pripomínam, že ešte aj tento front tu máme spojený s týmto úradom a ktorý teda dáva nejaké, nejaké, zdôvodňujú... nejakú zdôvodňujúcu bázu na to, aby bol zrušený.
Nechcem byť hnusná, nechcem, aby to tak vyznelo, ale so všetkou úctou teda k členom poslancom, poslankyniam za stranu HLAS si ja osobne myslím, že v tejto veci nemiešajú kávu, že toto je proste niečo, čo chce SMER. Znovu odkazujem na ten spor v prokuratúre. Možno len by som sa tiež tak nepodpichovačne spýtala, že ten nominant, nominantka, alebo tá osoba, o ktorej sa uvažuje, že by riadila tento úrad, je osobou, o ktorej bude dominantne rozhodovať HLAS, alebo SMER?
Ďakujem.

Vďaka ti, pán poslanec Jaro, nasvietil si tento zlý, nešťastný návrh zákona novým spôsobom, za ktorý som ti naozaj vďačný. A áno, tu sa skutočne snúbi tá urazenosť a ješitnosť ministra vnútra so širším záujmom celej vládnej koalície, pretože skutočne, ak bude na čele úradu nominant vládnej koalície a asi sa zhodneme všetci, že práve výmena vedenia je celou pointou tohto legislatívneho návrhu, tak nielen minister vnútra, ale všetci tí, ktorí tejto koalícii, v tejto vládnej koalícii majú za ušami, majú nekalé či korupčné úmysly, tak takisto profitujú. Aj ich prípadné porušenie zákona sa im môže prepiecť, pokiaľ výmena lídra úradu odradí odvážnych zamestnancov od nahlásenia korupcie, či inak protispoločenskej činnosti.
To inak, mimochodom, aj vysvetľuje, že prečo celá vládna koalícia poctivo pokračuje v tejto šaráde. Veď majú aj iné priority, iné návrhy zákonov, na ktorých pracovali, ktoré chcú predať voličom a pochváliť sa, ale nemôžu, lebo my tu už v podstate druhý týždeň rokujeme len o tomto, len pár zákonov sa popri tom prešmyklo, a to by sa nedialo, keby tento návrh zákona nemal tichú podporu aj iných, keby ten záujem na tom, aby prešiel, nebol naozaj široko zdieľaný. Ak sú tu, ako si naznačil, skutočne potenciálne desiatky politikov a političiek vládnej koalície, ktorým sa uľaví. Ak prejde, no tak potom zrazu začína človek chápať tú trpezlivosť a to pochopenie vládnej koalície, pretože sme sa zasekli na tomto jednom úrade. A ako si správne povedal, s vládnym nominantom na čele úradu môžu zabudnúť na to, že budú odvážni ľudia nahlasovať v prípade korupcie všade, pretože dôvera je niečo, na čom tento úrad stojí, bude s vládnym nominantom na jej čele v ťahu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj tebe, pán poslanec Spišiak, za tvoje vystúpenie v rozprave. Vo svojom príspevku si hovoril o tom, že cieľom vládnej koalície nie je skvalitniť, žiaľ, ten jestvujúci úrad alebo ho pretransformovať na niečo ešte lepšie než je teraz, alebo ho nejako zreformovať, zmodernizovať, urobiť ho prosto lepším než je dnes. A povedal si to veľmi správne a svedčia o tom aj samotné kroky vládnej koalície, ktoré podnikla ostatné hodiny, ostatné dni. Veď keď si pozrieme len včerajší ústavnoprávny výbor tu na pôde Národnej rady, tak to je úplný opak transparentnosti a už samotný vznik, samotný proces je nahnitý odspodu, veď ako inak si môžeme vysvetliť to, že dokonca koalícii ani neumožní, ani neudelí slovo súčasnej predsedníčke úradu pani Dlugošovej. Že ešte aj to hlasovanie o tom, že či sa slovo udelí alebo neudelí, tak ešte aj to viete domrviť na tom ústavnoprávnom výbore. Dokonca samotný minister sa neunúva prísť na ten výbor a pošle tam zbabelo za seba len štátnu tajomníčku. A takéto kroky by sa nemali diať, keď aspoň čiastočne chcete zadosťučiniť tým vlastným, tým proklamáciám o tom, ako to má byť transparentné, ako to má byť po novom zreformované, otvorené, lepšie. Všetky kroky, ktoré robíte, všetky kroky, ktoré robíte za posledné dni a všetko, čo hovoríte, svedčí proste o opaku. Mrzí ma, ale je to tak.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Jaro, ďakujem ti za to, že si nasvietil tú situáciu z tej tvojej expertízy ako bývalého policajného prezidenta, aj že si nám vysvetlil to prepojenie Úradu na ochranu oznamovateľov a prokuratúru, ktoré vlastne tvoria ten systém ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Tiež je super, že si nám vysvetlil aj postavenie a právomoci predsedu alebo predsedníčky tohto úradu, aj to, akým spôsobom on vlastne môže ovplyvňovať či už pozitívne alebo negatívne to, ako tento úrad bude fungovať a pôsobiť. A ďakujem ti aj za to, že si upozornil na tú dôležitosť tohto úradu v boji proti organizovanému zločinu. A tie tvoje úvahy boli naozaj veľmi, veľmi kvalitné a bezpochyby upozorňujú nás všetkých na to, že hlavným cieľom tohto návrhu je ovládnutie tohto úradu osobou, ktorá bude lojálna strane SMER. Tých lojálnych ľudí dosadí najskôr predseda Národnej rady a potom lojálna komisia vyberie predsedu alebo predsedníčku tohto úradu. Správne si vysvetlil, že oni to potrebujú, pretože táto organizácia chráni vlastne poctivých oznamovateľov protispoločenskej činnosti, poctivých vyšetrovateľov a policajtov a toto sa im nepáči. A je super, že si aj upozornil na ten výberový proces a tento proces okrem Európskej prokuratúry a Európskej komisie napadli aj ďalšie dve dôležité organizácie, a to Whistleblowing International Network a Európsky inštitút pre whistleblowing.
A ďakujem ti ešte raz za tvoj príspevok.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No, v priebehu druhého čítania nám vlastne odpadli dôvody z dôvodovej správy, už ostal len ten jeden, pani predsedníčka úradu a počúvame tu na tlačových konferenciách strany HLAS, aj SMER, aj kde kade, že ona je vlastne politicky nominantka, politická nominantka Progresívneho Slovenska a koná v náš prospech. Tu pán Šimko vytiahol zase nejaké nové argumenty a pochybenia a kolegovia, vy nemusíte rušiť tento úrad, ak je toto všetko pravda. Oporu nájdete v súčasnej právnej úprave, ktorá hovorí, že predseda úradu nesmie vystupovať v mene politickej strany alebo politického hnutia alebo pôsobiť v ich prospech. Ak túto podmienku nespĺňa predseda úradu, predsedu úradu odvolá Národná rada na návrh vlády. Tak nech sa páči, ak sú naozaj to, čo vy šírite vo verejnosti, tie argumenty o pani predsedníčke pravda, nech vláda podá návrh do...

Ďakujem pekne za slovo pán predseda. Ja som veľmi rada, že ste tu dnes aj vy, aj pán minister. Blížime sa do finále, budúci týždeň nám hrozí účinnosť tohto zákona, tak buďme chvíľu vážne. A mám otázku na pána ministra, mám niekoľko otázok. Začnem od konca prechodnými ustanoveniami a možno mi ju zodpoviete a ak nie, tak je to typ na pozmeňovák. Pán Barte, pán Eliáš, môžte si písať, možno ďalší pozmeňovák prinesiete do pléne, lebo v § 7 v prechodných ustanovení ods. 8 a 9 je napísané, orgán, rozumejte komisia, ktorá následne potom má vyhlásiť výberové konania, ktorý je menovaný rôznymi inštitúciami ako prezident, vláda a tak ďalej, tak tento orgán, respektíve prezident, vláda, oznámi vláde vymenovanie člena komisie do 15 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. V poriadku.
Následne tento vykreovaný orgán komisia, komisia zverejní výzvu na prihlásenie záujemcov o kandidatúru na prvého predsedu úradu do 15 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. No, mne to nevychádza kolegovia, lebo pokiaľ majú prezident, vláda a spol. 15 dní od účinnosti aby vymenovali členov komisie a vymenujú ich 15 deň, tak komisia vznikne a vy ju hneď nútite porušiť zákon. Ja neviem, vy to máte ako kebyže zo svojich etických kódexoch, že kto neporušuje zákon nie je s nami, alebo hrá proti nám, alebo čo, ja nerozumiem tomu. Beriem to tak, že keďže to takto rýchlo zase robíte, tak ste si to nevšimli. Tak dávam ako dobrú radu, že možno ešte toto by sa zišlo opraviť. Lebo fakt tí členovia komisie chudáci budú deň v úrade a už budú porušovať zákon, aby za to nebudú môcť a opäť tu budú výhovorky a neviem čo všetko. A to je aj otázka toho, že ako dlho tam bude potom ten dočasný predseda, keď vlastne komisia vznikne v čase kedy už možno aj zákon bude porušovať, tak to je otázka na pána Rašiho, k tomu sa dostaneme. A po prečítaní pozmeňujúceho návrhu pánom Eliášom sa pýtam ešte, a teda vnímala som celý týždeň, že je veľmi dôležitý problém vypuklý ochrana práv zamestnávateľov. Dnes to bolo vypustené. Tak ja sa pýtam, ako budeme, preboha živého, chrániť tie práva zamestnávateľov. To ako ideme riešiť keď ste to dnes vypustili. Týždeň tu rozprávame o tom, že ich treba chrániť, že tu ideme rušiť úrad, všetko možné robiť, do noci tu budeme rokovať. Nič iné nerobíme na tejto schôdzi, len sa venujeme tomuto vypuklému problému a vy tesne pred koncom vypustíte ustanovenia, ktoré zabezpečujú ochranu zamestnávateľov. Ja som znepokojená, čo s tými zamestnávateľmi bude, kolegovia z HLAS-u. Pán minister, možno by ste mi mohli odpovedať na tieto otázky a vlastne aj tým zamestnávateľom, ktorí dnes zistili, že to čo tu im týždeň sľubujete už neplatí.
A dostávam sa k ďalšiemu bodu programu, k pánovi predsedovi Národnej rady, lebo na jeho ramená padla veľká ťarcha, bude musieť vybrať predsedu tohto úradu hneď, hneď ako tento zákon bude účinný. A teda nielen tak hocijakého. Tento predseda by mal spĺňať aj nejaké náležitosti. A okrem tých formálnych by mal byť aj taký, ktorý garantuje nejakú kredibilitu, a mal by to byť niekto, ktorý koná zodpovedne, riadne, čestne, nestranne. A ja sa pýtam, či ho môže vymenovať človek, ktorý toto nespĺňa. Ako je možné, že človek, ktorý je v politickej funkcii, člen politickej strany má nestranne vybrať takého predsedu úradu. A zvlášť keď som dnes sledovala hlasovanie o 11-tej, kedy predseda Národnej rady nie je schopný dodržiavať rokovací poriadok. Tak ja sa naozaj pýtam, akú má kredibilitu vyberať predsedu takto dôležitého úradu, ktorý tu musíme kreovať v skrátenom legislatívnom konaní. To sú vážne veci. A pán Raši tu tak vtipkuje a má dneska takú dobrú náladu, sa tu tak smeje, že to je všetko také pod rúškom tajomstva, že uvidíme koho bude menovať a a nebude. Tak ja som rada pán Raši, že vy máte takú dobrú náladu, lebo vy mi pripomínate jeden vtip, tak verím, že mi ho odpustíte. Lebo je to akože presne to prináleží tomu čo sme tu dnes videli o 11-tej, aký to bol cirkus a chaos. V džungle sa stratí Raši, Danko a Gašpar, nájdu ich ľudožrúti a kráľ ľudožrútov im rozdá guličky každému po dva a im hovorí, že ak mi ukážete niečo čo som ešte nevidel tak vás nezožeriem. Gašpar nuda, zožerú ho. Danko, zožerú ho. Ale z Rašiho vyjde a hovorí, že to som ešte nevidel, on jednu rozbil a druhú stratil. Toto sme videli dnes o 11-tej. Chaos v rokovacom poriadku, krížom-krážom procedurál boli, neboli, stanoviská klubov a tento človek garantuje, že vyberie predsedu Úradu na ochranu, toho nového úradu, ktorý bude akože že spĺňať všetku odbornú náležitosť. No ja som znepokojená kolegovia. Ja som znepokojená a ja dúfam, že do konca tejto rozpravy, veď budeme tu do polnoci, ešte príde na zodpovedanie týchto otázok. Lebo ja vám na záver poviem, ja nebudem dlho, lebo však všetci chcú vystúpiť a budeme tu do noci, ja ako dieťa som chcela ísť k cirkusu, to bola taká moja romantická predstava. Vy sa smejete pán kolega, ale mne sa to splnilo. Lebo vy ste takí mentálni akrobati (Potlesk.) (Oživenie v sále.) Mentálni akrobati a kúzelníci, ktorí tu za dva roky nechajú zmiznúť právny štát, že ja som snáď vo väčšom cirkuse ani nemohla byť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)