Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, podávam informáciu o výsledku rokovania výboru o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jozefovi Rážovi poverenému riadením Ministerstva dopravy Slovenskej republiky (tlač 1125). Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. 1176 z 25. novembra 2025 pridelil návrh skupiny poslancov na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore. K predmetnému návrhu skupiny poslancov bola zvolaná 57. schôdza výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti dňa 27. novembra 2025. K uvedenému termínu nebolo doručené stanovisko vlády Slovenskej republiky. Výbor k predloženému návrhu neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda výboru ma poveril, aby som predniesol na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jozefovi Rážovi poverenému riadením Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. ... trochu, trochu rozviesť. Môžme kritizovať vládu, aj žiadať jej odvolanie za rôzne veci. Porušuje demokratické pravidlá alebo nezvládla nejakú kritickú situáciu, v niečom dramaticky zlyhala alebo sa ocitla v nejakom obrovskom korupčnom škandále, to všetko sú legitímne dôvody. Ale pre túto vládu platí, že ju chceme odvolať a mimochodom 70 % ľudí na Slovensku chce, aby podala demisiu, pretože ona reálne robí iba pre seba. Konzumuje moc, svoju moc, pracuje pre svoje výhody, pre výhody kamarátov, oligarchov, pre beztrestnosť alebo pre pomstu a to nie je také banálne ako sa to zdá. Asi najlepšie to vystihuje premiérov výrok vlastne z počiatku vládnutia, keď hovoril o tom a teraz to znovu zopakoval, že keď do pekla, tak na tuším veľkom bielom koni a to už nie je len o tom, že kašlú na ľudí a pracujú len pre seba, ale už im je to vlastne úplne jedno, že tam je taký nihilizmus, ktorý presakuje celým týmto vládnutím. Ja si pamätám, že jeden významný člen, myslím, priemyselnej komory nedávno povedal, že Slovensko je ako potápajúci sa Titanic a predseda vlády sa voči tomu ohradil, že ako si to tento človek dovoľuje v takýchto zlých farbách vykresľovať Slovensko, že teda šíri asi blbú náladu. Ale podľa mňa ani tá metafora nie je presná, lebo tomu chýba ten, ten nihilizmus. Tá metafora v skutočnosti je taká, že áno sme v tom Titanicu, ale to čo táto vláda urobila, je, že ľudí už hodila cez palubu a oni ministri a táto celá vládnuca klika medzitým zostali v tom Titanicu, aby a teraz dúfam, že sa kolegovia zo SaS neurazia, aby vypili ten bar, kým sa to celé potopí. Že vedia, že to smeruje do katastrofy, ľudí už naozaj odpísali, celé Slovensko už odpísali a už iba oni si z toho chcú čo najviac užiť a to nemusia byť len materiálne výhody. To môže byť moc samotná. Pozornosť. Výhody, majáky a to je ten problém, a to je ten problém, a preto tá vláda má skončiť. A teraz to sa dá ilustrovať na rôznych oblastiach spoločenského života a verejných politík. Aj na také oblasti, ako je napríklad zahraničná politika. Spomínal to František Mikloško v tom svojom úvodnom prejave ako navrhovateľ, že on obžalúva túto vládu z toho, že nás ťahá na východ. Parafrázujem. Že nás vytrháva z toho, čo je náš prirodzený, civilizačný, kultúrny, historický, politický priestor, teda západná Európa. Ale ja to chcem povedať ešte inak a ten efekt máte pravdu, pán poslanec, ten efekt je taký, ale v skutočnosti je to egoistická sebestredná zahraničná politika jedného človeka a tým je premiér. Ktorému je úplne jedno, ako dopadne Slovensko, či vypadne zo západu alebo nie. Je mu úplne jedno, aké sú naše strategické záujmy. Jemu ide o jeho vlastné postavenie a to môže byť fotka s Trumpom, to je rozhovor s Putinom, to je tam prechádzka po námestí v Pekingu, možno sú to nejaké biznisy s energetikou, možno s jadrovou elektrárňou to už ja neviem, ale vidno, že to to je len o ňom a spomeňte si, keď kritizuje náš premiér Európsku úniu, partnerov, kohokoľvek, tak on ho tá jeho kritika spočíva v tom, že mu nedovolia mať vlastný názor, a že je kritizovaný za jeho vlastný názor, že preňho to nie je o záujmoch Slovenska, preňho to je, aby on mohol vyslovovať vlastné názory. To je na tom to sebestredné, že je ochotný strhnúť Slovensko do izolácie na východ, spretrhať všetky väzby, aby on mohol mať fotku, a aby mohol byť ten človek na medzinárodnej scéne, ktorý má nejaký názor a ten názor je kontroverzný, poburujúci, ale o to mu ide. O to ego toho, že má ten názor a teraz my ako daňoví poplatníci sa môžme pýtať, ale čo z toho máme my? Čo z toho majú slovenskí občania? Čo z toho má Slovenská republika, že pán premiér má názor? Lebo faktom je, že nikto mu neupiera jeho názor ani kolegovia z Európskej rady, akurát jeho názor nikoho nezaujíma, pretože je pomýlený. Ale vidíte, že tam ide, že tam ide predovšetkým o to ego a to je, to je to, načo narážam. Samozrejme je to vidieť v oblasti právneho štátu. V oblasti spravodlivosti, len dnes sme mali zdrcujúcu správu generálneho prokurátora o tom, ako sa na Slovensku de facto prestala stíhať korupcia na najvyšších miestach. On hovorí o katastrofe, ale opäť. Veď my si pamätáme tie debaty o novele Trestného zákona. To, že na Slovensku sa prestáva bojovať s korupciou, to nie je zlyhanie vlády, to je dizajn, to tak tá vláda chcela, preto zmenila trestné kódexy, preto zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry a opäť a tam je to najexplicitnejšie vidieť, že to robila kvôli sebe, kvôli konkrétnym ľuďom, ktorí a to mali dostať beztrestnosť, amnestiu. Opäť sa to, opäť sa tým vinie táto, táto jedna, táto jedna niť. A viete a preto sme dnes v tejto situácii, preto je tá vláda taká nepopulárna, preto im padajú percentá, preto 70 % ľudí tú vládu nechce, že vy keď je celkom dobrá situácia, keď sa krajine plus mínus darí, lebo je ekonomická konjunktúra, tak môžte ako politici, ako vládna trieda robiť veci pre seba a tí ľudia to nejako znesú, lebo ľudia v skutočnosti počítajú s tým, že tí politici sa chcú udržať pri moci, že majú radi tie bavoráky, tie majáky, ten status toho, aj im to tak trochu tolerujú, keď sa krajine darí, alebo keď majú pocit, že tí politici zároveň aspoň simulujú, že im ide o ľudí a o ich záujmy, keď to aspoň hrajú. A to mimochodom predchádzajúce vlády SMER-u celkom vedeli, že to aspoň vyzeralo, že sa starajú o robotníkov, zamestnancov, ktorých mali prepustiť z nejakej fabriky, že premiér tam raz za čas prišiel do nejakej továrne alebo sa prišiel stretnúť s obyčajnými ľuďmi, aby ukazoval, že mu na tom záleží, ale teraz už sa nedeje ani to, a že to ostentatívne pohŕdanie arogancia to je podľa mňa to, kde to naráža na odpor ľudí a v kombinácii s tým, ako sa naozaj žije zle, to je niečo, kde ľuďom už dochádza trpezlivosť. Táto kombinácia zlej ekonomickej situácie reálne ľuďom sa žije z mesiaca na mesiac ťažko, nevedia, či vôbec vyžijú a do toho vidia, že tá vláda pracuje iba pre seba a to má mnohé a mnohé ilustrácie a toto, toto je niečo, čo za chvíľu vybuchne, obávam sa, že ten pohár trpezlivosti pretečie. A to iba zopár tých detailov prejdem. Hej. Takže Slováci, Slovensky reálne trú biedu kvôli konsolidácii, ktorú táto vláda sfušovala a medzitým vidia, ako ministri a papaláši niekde na Devíne za obrovské peniaze tam opekajú vola alebo tam idú do Emirátov riešiť šikanu jazdcov Formuly 1. Tak čo si myslíte, čo si tí ľudia asi o tom pomyslia? Podnikatelia ich drvia zvýšené odvody, dane, zamestnanci pozerajú na čoraz, na čoraz menej peňazí na výplatných páskach a potom zároveň vidia v televízii, na sociálnych sieťach, že ministri idú vládnym špeciálom na futbal, alebo že kupujú letenky do New Yorku za, za desaťtisíce. Firmy každé euro teraz počítajú, počítajú, či budú môcť udržať zamestnancov, či budú vôbec môcť zostať na tom trhu a teraz čítajú o dvojmiliónovom tendri na záchranky pre sponzorov HLAS-u. Čítajú o obrovských IT zákazkách na cez sto miliónov. Michal Truban o tom hovoril. A tá zrážka ich vlastnej reality bežných ľudí s tým, čo vidia v televízii, to je to, prečo im dochádza trpezlivosť. To je to, kvôli čomu si väčšina ľudí praje, aby ste skončili a do toho sú samozrejme tie, tie nekonečné každodenné detaily, všelijaké machové steny a kilá čokolád a neviem nové autá a dvojnásobné platy a ľudia si pritom pamätajú, že ste teda sľubovali lacnejšie potraviny a dobre, keby ste aspoň povedali, že to nejde, že proste nemáme na to tie nástroje, lebo inflácia je vysoká, celosvetová ekonomika je na tom zle. Ale nie vy im ešte s tou drzosťou a aroganciou vám vlastnou ešte im poviete, že tuto urobíme nejakú aplikáciu, ktorá tiež teda trvala dlho, kde si budete môcť niekde na nejako webe pozrieť, či niečo je o pár halierov lacnejšie, a že teda to je to riešenie. A to je to, čo ľudí strašne štve. To je opäť tá zrážka reálneho osudu, reálneho prežívania slovenských rodín s tým, čo vidia, že politici robia, respektíve, že to robia iba pre seba. A veľká kapitola sú mladí ľudia. A opäť to tu vidíme. Mladí ľudia na Slovensku, však to vieme všetci, utekajú z našej krajiny, pretože nedokážu nájsť kvalitné vzdelanie, slušne zaplatenú prácu, cenovo dostupné bývanie alebo takú nejakú základnú ľudskú dôstojnosť. Toto celé, táto emócia tam je a do toho príde premiér a stredoškolákov posiela bojovať na Ukrajinu. Opäť ten kontrast. Keby aspoň sa tváril, že mu záleží na mladých ľuďoch, ale ani tá snaha už tam nie je. A to je naozaj iba taká špička ľadovca, taký rýchly prelet nad vašou škandalóznou egoistickou politikou. A ja teraz si vôbec neviem predstaviť, kto by ešte mohol prísť s inými silnejšími dôvodmi na to, prečo máte skončiť ako všetky tie, ktoré tu zazneli, ale ako aj tie, ktoré my vyslovujeme a pritom sú v mysliach obrovského počtu voličov aj tých voličov, ktorí vám dali hlasy. Lebo to nie je tak, že my sme si tu niečo pripravili prejavy, a že to prichádza zo vzduchoprázdna. Všetko to čo vravíme, aj to čo vravím ja, sú veci, ktoré možno ľudia nehovoria vaši voliči vám priamo do očí, ale už aj áno, ale myslia si ich. Tak vedzte, že toto neni iba nejaká politická šaráda, že toto sú veci, ktoré cítia prevažne opoziční, ale aj vaši voliči a zároveň to dokazujú všetky čísla a štatistiky. Tento rok 2026 bude najťažší pre slovenské domácnosti, pre slovenské firmy, slovenských zamestnancov, odkedy si to pamätáme. Hospodársky rast teraz na úrovni 0,5 % HDP asi bude aj nižší, možno hrozí recesia, je to oveľa menej, oveľa slabší rast než majú naši susedia, nedá sa vyhovárať na nejaký globálny trend, rastú dvakrát, trikrát rýchlejšie Poliaci, Češi. Zároveň podľa odhadov Národnej banky 17 000 ľudí príde o prácu. Chudobou je dnes ohrozených 900 000 ľudí. To číslo v roku 2026 zrejme prekročí milión. A opäť. Štatistika poviete si, ťažko si aj viete predstaviť tých ľudí a to je teda vlastne pätina obyvateľstva, ktorí naozaj bojujú s chudobou, ani oni si nevedia predstaviť, že vy si to viete predstaviť, keďže vidia, ako minister vnútra príde s 12 000 v keši kupovať si letenku. No poďme ďalej, lebo toto sú kľúčové, kľúčové indikátory. Pretože nám ukazujú, že to sa nemá ako zlepšiť. Za posledných desať rokov máme o polovicu nižší prílev zahraničných investícií ako ostatné krajiny V4 a to už nemusím pripomínať, že to je predovšetkým vizitka vlád Roberta Fica a SMER-u, ktoré tu vládli posledných pätnásť rokov s nejakou prestávkou. V OECD je Slovensko v kvalite života siedme z 37. krajín, v miere odvrátiteľných úmrtí sme jedna z najhorších krajín v Európe. 420 000 zbytočne vyhasnutých životov na 100 000 obyvateľov. No a samozrejme vieme, že naši študenti však aj preto odchádzajú, drasticky prepadávanú v medzinárodných meraniach vzdelanosti. No a toto je obraz krajiny, ktorú nám zanechávate po pätnástich rokoch. To sú celé generácie osudov, zničených osudov a nie preto, lebo by sme boli horší, hlúpejší než sú Poliaci alebo Češi, ale preto, lebo máme politikov, ktorým na tom nezáleží, ktorí robia iba pre seba, a keď sa ten Titanic potápa, tak utekajú, aby vypili ten bar, ktorí chcú ísť do pekla na tom bielom koni a všetci to už vidia, že na ničom inom vám nezáleží. A ako som vravel. To je už cítiť z každej jednej konverzácie, ktorú my ako Progresívne Slovensko máme v mestách väčších alebo menších po celom Slovensku a nedávno som bol vo Vrbovom, kde to presne zaznievalo aj od voličov SMER-u, aj tých ľudí, ktorí volili SMER, oni už nevedia povedať, že prečo vlastne je dobré, že SMER je vo vláde. Vedia nadávať na Progresívne Slovensko, vedia povedať, že Soros, že preto musí SMER vládnuť, aby tam nepustil PS, opozíciu, Matoviča, ale aj oni uznávajú, že neni to dobré, že nežije sa nám lepšie, a že čakali viac. A to nám hovoria aj starostovia, ktorí boli zvolení za SMER, to nám hovoria komunálni politici, to nám hovoria podnikatelia na východe Slovenska, ale a obyčajní ľudia v kultúrnych domoch, krčmách a to už by ste sa mali zamyslieť, lebo tak to nebolo. Ešte za vašich minulých vlád to takto nebolo. Vaši voliči vedeli alebo si aspoň mysleli, že vedia, prečo vás volia, to tam už proste nie je a to čo ich ešte viac dráždi. To čo všetkých ešte viac dráždi, je, že premiér, ale aj iní ministri tejto vlády sa to snažia bagatelizovať. Snažia sa obhájiť neobhájiteľné. Premiér hovorí, že veď na Slovensku je skvele, veď predsa ľudia si budujú nové alebo teda stavajú nové krásne fasády, veď predsa plné parkoviská pri obchodných domoch. Neviem, či tie parkoviská tam nie sú plné kvôli parkovacej politike, ale to nechajme bokom ...
===== ... neobhájiteľné. Premiér hovorí, že veď na Slovensku je skvele, veď predsa ľudia si budujú nové alebo teda stavajú nové krásne fasády, veď predsa plné parkoviská pri obchodných domoch. Neviem, či tie parkoviská tam nie sú plné kvôli parkovacej politike, ale to nechajme bokom. Ale ako toto vôbec môžte povedať? Čo si myslíte, že tí ľudia nevidia koľko majú peňazí, že keď idú do obchodov tak nevidia koľko veci stoja? Dlho ste popierali, že narástli hromadné krádeže v obchodoch, že to sú sfalšované štatistiky. A čo, všetci si vymýšľali? Starostovia, obchodné reťazce, predavači, čo tie videá boli zmanipulované? A na toto nakoniec vy skončíte, keď sa budete ľuďom snažiť hovoriť, že vlastne je dobre a oni cítia vo svojich kostiach, vidia to každý deň, že nie je dobre, tak tým ich iba dráždite. A to je to čo hovorím, že sa roztvárajú nožnice, priepasť medzi realitou v ktorej žijú naozajstní skutoční ľudia a medzitým čo rieši politika, vládna politika. A ako som vravel, to sa istú chvíľu dá zakrývať, keď sa krajine darí, keď sa politici aspoň tvária, že sa snažia, to sa dá zakrývať. Ale tá priepasť keď sa, keď sa príliš roztvorí, tak sa potom niečo stane. A to čo sa stane je, že voliči vás vyprevadia do opozície a v tejto chvíli sa deje to, že voliči chcú, aby ste odišli, lebo to sa nedá donekonečna. Donekonečna sa nedá mať tieto dve paralelné reality. A mne to je hrozne ľúto. A už budem aj pomaly aj končiť a poviem, že mne to je hrozne ľúto. Ja to nehovorím z nenávisti, nehovorím to ani v nejakej zlosti, mne je to proste ľúto, pretože tu je, bola generácia politikov SMER-u na čele so štvornásobným premiérom, ktorá mala obrovskú príležitosť posunúť našu krajinu vpred. V jednej chvíli jednofarebnú vládu, neopakovateľnú príležitosť, podľa mňa už nebude jednofarebná vláda nikdy. Aby sme mohli byť tak ako sú dnes Poliaci, pán Šípoš o tom hovoril, aby sme mohli mať vysoké školy, nemocnice ako majú v Čechách, aby sme mohli mať priemernú mzdu tak ako je normálne v západnej Európe alebo aspoň v strednej Európe. To všetko sa dalo spraviť, to všetko sa dalo urobiť. Len ste sa rozhodli, že to nebudete robiť, rozhodli ste sa, že budete využívať moc pre moc samotnú, pre svoje výhody, pre svoje kšefty. To bolo vaše vedomé rozhodnutie. A mne je to proste ľúto, pretože ako už tu predo mnou povedali ľudia, keď skončíte, tak tej práce bude nesmierne veľa a nesmierne veľa ľudí za to bude trpieť. A obzvlášť a teraz nechcem, aby to vyznelo opäť hovorím nejako nenávistne a obzvlášť za to nesie zodpovednosť premiér. A preto vyslovujeme nedôveru Robertovi Ficovi. A ja by som sa ho spýtal, keby tu bol, akože tu samozrejme nie je, čo si on myslí, že si budú dejiny pamätať z jeho premiérovania? Čo asi? Čo asi bude odkaz pätnástich alebo možno ešte šestnástich rokov predsedu vlády Roberta Fica alebo pätnásť plus jedného Pellegriniho? Čo tam, čo tam po vás zostane v zahraničnej politike, v infraštruktúre, v ekonomike, v platoch, čo tam asi tak zostane? Podľa mňa zostane obraz a to je už dnešný obraz, politika, ktorý je izolovaný, osamelý, už v podstate nevie nič Slovákom ponúknuť, nehovorí o nejakej vízii, o nejakej budúcnosti, o tom, že veci sa môžu zlepšiť, o tom, že on vie ako to zlepšiť. Ostane obraz osamoteného, zatrpknutého človeka, ktorý nadávajúc na moju rodinu sa sám korčuľuje v tuneli. A týmto asi aj skončím. A mrzí ma to. Ja to naozaj nehovorím v zlom. Ja to hovorím, ja to hovorím s ľútosťou. Ďakujem vám veľmi pekne. Skončil som. (Potlesk v sále.)

Vážený pán predsedajúci, podávam informáciu o výsledku rokovania výboru o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jozefovi Rážovi poverenému riadením Ministerstva dopravy Slovenskej republiky (tlač 1125). Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. 1176 z 25. novembra 2025 pridelil návrh skupiny poslancov na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore. K predmetnému návrhu skupiny poslancov bola zvolaná 57. schôdza výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti dňa 27. novembra 2025. K uvedenému termínu nebolo doručené stanovisko vlády Slovenskej republiky. Výbor k predloženému návrhu neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda výboru ma poveril, aby som predniesol na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jozefovi Rážovi poverenému riadením Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. ... trochu, trochu rozviesť. Môžme kritizovať vládu, aj žiadať jej odvolanie za rôzne veci. Porušuje demokratické pravidlá alebo nezvládla nejakú kritickú situáciu, v niečom dramaticky zlyhala alebo sa ocitla v nejakom obrovskom korupčnom škandále, to všetko sú legitímne dôvody. Ale pre túto vládu platí, že ju chceme odvolať a mimochodom 70 % ľudí na Slovensku chce, aby podala demisiu, pretože ona reálne robí iba pre seba. Konzumuje moc, svoju moc, pracuje pre svoje výhody, pre výhody kamarátov, oligarchov, pre beztrestnosť alebo pre pomstu a to nie je také banálne ako sa to zdá. Asi najlepšie to vystihuje premiérov výrok vlastne z počiatku vládnutia, keď hovoril o tom a teraz to znovu zopakoval, že keď do pekla, tak na tuším veľkom bielom koni a to už nie je len o tom, že kašlú na ľudí a pracujú len pre seba, ale už im je to vlastne úplne jedno, že tam je taký nihilizmus, ktorý presakuje celým týmto vládnutím. Ja si pamätám, že jeden významný člen, myslím, priemyselnej komory nedávno povedal, že Slovensko je ako potápajúci sa Titanic a predseda vlády sa voči tomu ohradil, že ako si to tento človek dovoľuje v takýchto zlých farbách vykresľovať Slovensko, že teda šíri asi blbú náladu. Ale podľa mňa ani tá metafora nie je presná, lebo tomu chýba ten, ten nihilizmus. Tá metafora v skutočnosti je taká, že áno sme v tom Titanicu, ale to čo táto vláda urobila, je, že ľudí už hodila cez palubu a oni ministri a táto celá vládnuca klika medzitým zostali v tom Titanicu, aby a teraz dúfam, že sa kolegovia zo SaS neurazia, aby vypili ten bar, kým sa to celé potopí. Že vedia, že to smeruje do katastrofy, ľudí už naozaj odpísali, celé Slovensko už odpísali a už iba oni si z toho chcú čo najviac užiť a to nemusia byť len materiálne výhody. To môže byť moc samotná. Pozornosť. Výhody, majáky a to je ten problém, a to je ten problém, a preto tá vláda má skončiť. A teraz to sa dá ilustrovať na rôznych oblastiach spoločenského života a verejných politík. Aj na také oblasti, ako je napríklad zahraničná politika. Spomínal to František Mikloško v tom svojom úvodnom prejave ako navrhovateľ, že on obžalúva túto vládu z toho, že nás ťahá na východ. Parafrázujem. Že nás vytrháva z toho, čo je náš prirodzený, civilizačný, kultúrny, historický, politický priestor, teda západná Európa. Ale ja to chcem povedať ešte inak a ten efekt máte pravdu, pán poslanec, ten efekt je taký, ale v skutočnosti je to egoistická sebestredná zahraničná politika jedného človeka a tým je premiér. Ktorému je úplne jedno, ako dopadne Slovensko, či vypadne zo západu alebo nie. Je mu úplne jedno, aké sú naše strategické záujmy. Jemu ide o jeho vlastné postavenie a to môže byť fotka s Trumpom, to je rozhovor s Putinom, to je tam prechádzka po námestí v Pekingu, možno sú to nejaké biznisy s energetikou, možno s jadrovou elektrárňou to už ja neviem, ale vidno, že to to je len o ňom a spomeňte si, keď kritizuje náš premiér Európsku úniu, partnerov, kohokoľvek, tak on ho tá jeho kritika spočíva v tom, že mu nedovolia mať vlastný názor, a že je kritizovaný za jeho vlastný názor, že preňho to nie je o záujmoch Slovenska, preňho to je, aby on mohol vyslovovať vlastné názory. To je na tom to sebestredné, že je ochotný strhnúť Slovensko do izolácie na východ, spretrhať všetky väzby, aby on mohol mať fotku, a aby mohol byť ten človek na medzinárodnej scéne, ktorý má nejaký názor a ten názor je kontroverzný, poburujúci, ale o to mu ide. O to ego toho, že má ten názor a teraz my ako daňoví poplatníci sa môžme pýtať, ale čo z toho máme my? Čo z toho majú slovenskí občania? Čo z toho má Slovenská republika, že pán premiér má názor? Lebo faktom je, že nikto mu neupiera jeho názor ani kolegovia z Európskej rady, akurát jeho názor nikoho nezaujíma, pretože je pomýlený. Ale vidíte, že tam ide, že tam ide predovšetkým o to ego a to je, to je to, načo narážam. Samozrejme je to vidieť v oblasti právneho štátu. V oblasti spravodlivosti, len dnes sme mali zdrcujúcu správu generálneho prokurátora o tom, ako sa na Slovensku de facto prestala stíhať korupcia na najvyšších miestach. On hovorí o katastrofe, ale opäť. Veď my si pamätáme tie debaty o novele Trestného zákona. To, že na Slovensku sa prestáva bojovať s korupciou, to nie je zlyhanie vlády, to je dizajn, to tak tá vláda chcela, preto zmenila trestné kódexy, preto zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry a opäť a tam je to najexplicitnejšie vidieť, že to robila kvôli sebe, kvôli konkrétnym ľuďom, ktorí a to mali dostať beztrestnosť, amnestiu. Opäť sa to, opäť sa tým vinie táto, táto jedna, táto jedna niť. A viete a preto sme dnes v tejto situácii, preto je tá vláda taká nepopulárna, preto im padajú percentá, preto 70 % ľudí tú vládu nechce, že vy keď je celkom dobrá situácia, keď sa krajine plus mínus darí, lebo je ekonomická konjunktúra, tak môžte ako politici, ako vládna trieda robiť veci pre seba a tí ľudia to nejako znesú, lebo ľudia v skutočnosti počítajú s tým, že tí politici sa chcú udržať pri moci, že majú radi tie bavoráky, tie majáky, ten status toho, aj im to tak trochu tolerujú, keď sa krajine darí, alebo keď majú pocit, že tí politici zároveň aspoň simulujú, že im ide o ľudí a o ich záujmy, keď to aspoň hrajú. A to mimochodom predchádzajúce vlády SMER-u celkom vedeli, že to aspoň vyzeralo, že sa starajú o robotníkov, zamestnancov, ktorých mali prepustiť z nejakej fabriky, že premiér tam raz za čas prišiel do nejakej továrne alebo sa prišiel stretnúť s obyčajnými ľuďmi, aby ukazoval, že mu na tom záleží, ale teraz už sa nedeje ani to, a že to ostentatívne pohŕdanie arogancia to je podľa mňa to, kde to naráža na odpor ľudí a v kombinácii s tým, ako sa naozaj žije zle, to je niečo, kde ľuďom už dochádza trpezlivosť. Táto kombinácia zlej ekonomickej situácie reálne ľuďom sa žije z mesiaca na mesiac ťažko, nevedia, či vôbec vyžijú a do toho vidia, že tá vláda pracuje iba pre seba a to má mnohé a mnohé ilustrácie a toto, toto je niečo, čo za chvíľu vybuchne, obávam sa, že ten pohár trpezlivosti pretečie. A to iba zopár tých detailov prejdem. Hej. Takže Slováci, Slovensky reálne trú biedu kvôli konsolidácii, ktorú táto vláda sfušovala a medzitým vidia, ako ministri a papaláši niekde na Devíne za obrovské peniaze tam opekajú vola alebo tam idú do Emirátov riešiť šikanu jazdcov Formuly 1. Tak čo si myslíte, čo si tí ľudia asi o tom pomyslia? Podnikatelia ich drvia zvýšené odvody, dane, zamestnanci pozerajú na čoraz, na čoraz menej peňazí na výplatných páskach a potom zároveň vidia v televízii, na sociálnych sieťach, že ministri idú vládnym špeciálom na futbal, alebo že kupujú letenky do New Yorku za, za desaťtisíce. Firmy každé euro teraz počítajú, počítajú, či budú môcť udržať zamestnancov, či budú vôbec môcť zostať na tom trhu a teraz čítajú o dvojmiliónovom tendri na záchranky pre sponzorov HLAS-u. Čítajú o obrovských IT zákazkách na cez sto miliónov. Michal Truban o tom hovoril. A tá zrážka ich vlastnej reality bežných ľudí s tým, čo vidia v televízii, to je to, prečo im dochádza trpezlivosť. To je to, kvôli čomu si väčšina ľudí praje, aby ste skončili a do toho sú samozrejme tie, tie nekonečné každodenné detaily, všelijaké machové steny a kilá čokolád a neviem nové autá a dvojnásobné platy a ľudia si pritom pamätajú, že ste teda sľubovali lacnejšie potraviny a dobre, keby ste aspoň povedali, že to nejde, že proste nemáme na to tie nástroje, lebo inflácia je vysoká, celosvetová ekonomika je na tom zle. Ale nie vy im ešte s tou drzosťou a aroganciou vám vlastnou ešte im poviete, že tuto urobíme nejakú aplikáciu, ktorá tiež teda trvala dlho, kde si budete môcť niekde na nejako webe pozrieť, či niečo je o pár halierov lacnejšie, a že teda to je to riešenie. A to je to, čo ľudí strašne štve. To je opäť tá zrážka reálneho osudu, reálneho prežívania slovenských rodín s tým, čo vidia, že politici robia, respektíve, že to robia iba pre seba. A veľká kapitola sú mladí ľudia. A opäť to tu vidíme. Mladí ľudia na Slovensku, však to vieme všetci, utekajú z našej krajiny, pretože nedokážu nájsť kvalitné vzdelanie, slušne zaplatenú prácu, cenovo dostupné bývanie alebo takú nejakú základnú ľudskú dôstojnosť. Toto celé, táto emócia tam je a do toho príde premiér a stredoškolákov posiela bojovať na Ukrajinu. Opäť ten kontrast. Keby aspoň sa tváril, že mu záleží na mladých ľuďoch, ale ani tá snaha už tam nie je. A to je naozaj iba taká špička ľadovca, taký rýchly prelet nad vašou škandalóznou egoistickou politikou. A ja teraz si vôbec neviem predstaviť, kto by ešte mohol prísť s inými silnejšími dôvodmi na to, prečo máte skončiť ako všetky tie, ktoré tu zazneli, ale ako aj tie, ktoré my vyslovujeme a pritom sú v mysliach obrovského počtu voličov aj tých voličov, ktorí vám dali hlasy. Lebo to nie je tak, že my sme si tu niečo pripravili prejavy, a že to prichádza zo vzduchoprázdna. Všetko to čo vravíme, aj to čo vravím ja, sú veci, ktoré možno ľudia nehovoria vaši voliči vám priamo do očí, ale už aj áno, ale myslia si ich. Tak vedzte, že toto neni iba nejaká politická šaráda, že toto sú veci, ktoré cítia prevažne opoziční, ale aj vaši voliči a zároveň to dokazujú všetky čísla a štatistiky. Tento rok 2026 bude najťažší pre slovenské domácnosti, pre slovenské firmy, slovenských zamestnancov, odkedy si to pamätáme. Hospodársky rast teraz na úrovni 0,5 % HDP asi bude aj nižší, možno hrozí recesia, je to oveľa menej, oveľa slabší rast než majú naši susedia, nedá sa vyhovárať na nejaký globálny trend, rastú dvakrát, trikrát rýchlejšie Poliaci, Češi. Zároveň podľa odhadov Národnej banky 17 000 ľudí príde o prácu. Chudobou je dnes ohrozených 900 000 ľudí. To číslo v roku 2026 zrejme prekročí milión. A opäť. Štatistika poviete si, ťažko si aj viete predstaviť tých ľudí a to je teda vlastne pätina obyvateľstva, ktorí naozaj bojujú s chudobou, ani oni si nevedia predstaviť, že vy si to viete predstaviť, keďže vidia, ako minister vnútra príde s 12 000 v keši kupovať si letenku. No poďme ďalej, lebo toto sú kľúčové, kľúčové indikátory. Pretože nám ukazujú, že to sa nemá ako zlepšiť. Za posledných desať rokov máme o polovicu nižší prílev zahraničných investícií ako ostatné krajiny V4 a to už nemusím pripomínať, že to je predovšetkým vizitka vlád Roberta Fica a SMER-u, ktoré tu vládli posledných pätnásť rokov s nejakou prestávkou. V OECD je Slovensko v kvalite života siedme z 37. krajín, v miere odvrátiteľných úmrtí sme jedna z najhorších krajín v Európe. 420 000 zbytočne vyhasnutých životov na 100 000 obyvateľov. No a samozrejme vieme, že naši študenti však aj preto odchádzajú, drasticky prepadávanú v medzinárodných meraniach vzdelanosti. No a toto je obraz krajiny, ktorú nám zanechávate po pätnástich rokoch. To sú celé generácie osudov, zničených osudov a nie preto, lebo by sme boli horší, hlúpejší než sú Poliaci alebo Češi, ale preto, lebo máme politikov, ktorým na tom nezáleží, ktorí robia iba pre seba, a keď sa ten Titanic potápa, tak utekajú, aby vypili ten bar, ktorí chcú ísť do pekla na tom bielom koni a všetci to už vidia, že na ničom inom vám nezáleží. A ako som vravel. To je už cítiť z každej jednej konverzácie, ktorú my ako Progresívne Slovensko máme v mestách väčších alebo menších po celom Slovensku a nedávno som bol vo Vrbovom, kde to presne zaznievalo aj od voličov SMER-u, aj tých ľudí, ktorí volili SMER, oni už nevedia povedať, že prečo vlastne je dobré, že SMER je vo vláde. Vedia nadávať na Progresívne Slovensko, vedia povedať, že Soros, že preto musí SMER vládnuť, aby tam nepustil PS, opozíciu, Matoviča, ale aj oni uznávajú, že neni to dobré, že nežije sa nám lepšie, a že čakali viac. A to nám hovoria aj starostovia, ktorí boli zvolení za SMER, to nám hovoria komunálni politici, to nám hovoria podnikatelia na východe Slovenska, ale a obyčajní ľudia v kultúrnych domoch, krčmách a to už by ste sa mali zamyslieť, lebo tak to nebolo. Ešte za vašich minulých vlád to takto nebolo. Vaši voliči vedeli alebo si aspoň mysleli, že vedia, prečo vás volia, to tam už proste nie je a to čo ich ešte viac dráždi. To čo všetkých ešte viac dráždi, je, že premiér, ale aj iní ministri tejto vlády sa to snažia bagatelizovať. Snažia sa obhájiť neobhájiteľné. Premiér hovorí, že veď na Slovensku je skvele, veď predsa ľudia si budujú nové alebo teda stavajú nové krásne fasády, veď predsa plné parkoviská pri obchodných domoch. Neviem, či tie parkoviská tam nie sú plné kvôli parkovacej politike, ale to nechajme bokom ...
===== ... neobhájiteľné. Premiér hovorí, že veď na Slovensku je skvele, veď predsa ľudia si budujú nové alebo teda stavajú nové krásne fasády, veď predsa plné parkoviská pri obchodných domoch. Neviem, či tie parkoviská tam nie sú plné kvôli parkovacej politike, ale to nechajme bokom. Ale ako toto vôbec môžte povedať? Čo si myslíte, že tí ľudia nevidia koľko majú peňazí, že keď idú do obchodov tak nevidia koľko veci stoja? Dlho ste popierali, že narástli hromadné krádeže v obchodoch, že to sú sfalšované štatistiky. A čo, všetci si vymýšľali? Starostovia, obchodné reťazce, predavači, čo tie videá boli zmanipulované? A na toto nakoniec vy skončíte, keď sa budete ľuďom snažiť hovoriť, že vlastne je dobre a oni cítia vo svojich kostiach, vidia to každý deň, že nie je dobre, tak tým ich iba dráždite. A to je to čo hovorím, že sa roztvárajú nožnice, priepasť medzi realitou v ktorej žijú naozajstní skutoční ľudia a medzitým čo rieši politika, vládna politika. A ako som vravel, to sa istú chvíľu dá zakrývať, keď sa krajine darí, keď sa politici aspoň tvária, že sa snažia, to sa dá zakrývať. Ale tá priepasť keď sa, keď sa príliš roztvorí, tak sa potom niečo stane. A to čo sa stane je, že voliči vás vyprevadia do opozície a v tejto chvíli sa deje to, že voliči chcú, aby ste odišli, lebo to sa nedá donekonečna. Donekonečna sa nedá mať tieto dve paralelné reality. A mne to je hrozne ľúto. A už budem aj pomaly aj končiť a poviem, že mne to je hrozne ľúto. Ja to nehovorím z nenávisti, nehovorím to ani v nejakej zlosti, mne je to proste ľúto, pretože tu je, bola generácia politikov SMER-u na čele so štvornásobným premiérom, ktorá mala obrovskú príležitosť posunúť našu krajinu vpred. V jednej chvíli jednofarebnú vládu, neopakovateľnú príležitosť, podľa mňa už nebude jednofarebná vláda nikdy. Aby sme mohli byť tak ako sú dnes Poliaci, pán Šípoš o tom hovoril, aby sme mohli mať vysoké školy, nemocnice ako majú v Čechách, aby sme mohli mať priemernú mzdu tak ako je normálne v západnej Európe alebo aspoň v strednej Európe. To všetko sa dalo spraviť, to všetko sa dalo urobiť. Len ste sa rozhodli, že to nebudete robiť, rozhodli ste sa, že budete využívať moc pre moc samotnú, pre svoje výhody, pre svoje kšefty. To bolo vaše vedomé rozhodnutie. A mne je to proste ľúto, pretože ako už tu predo mnou povedali ľudia, keď skončíte, tak tej práce bude nesmierne veľa a nesmierne veľa ľudí za to bude trpieť. A obzvlášť a teraz nechcem, aby to vyznelo opäť hovorím nejako nenávistne a obzvlášť za to nesie zodpovednosť premiér. A preto vyslovujeme nedôveru Robertovi Ficovi. A ja by som sa ho spýtal, keby tu bol, akože tu samozrejme nie je, čo si on myslí, že si budú dejiny pamätať z jeho premiérovania? Čo asi? Čo asi bude odkaz pätnástich alebo možno ešte šestnástich rokov predsedu vlády Roberta Fica alebo pätnásť plus jedného Pellegriniho? Čo tam, čo tam po vás zostane v zahraničnej politike, v infraštruktúre, v ekonomike, v platoch, čo tam asi tak zostane? Podľa mňa zostane obraz a to je už dnešný obraz, politika, ktorý je izolovaný, osamelý, už v podstate nevie nič Slovákom ponúknuť, nehovorí o nejakej vízii, o nejakej budúcnosti, o tom, že veci sa môžu zlepšiť, o tom, že on vie ako to zlepšiť. Ostane obraz osamoteného, zatrpknutého človeka, ktorý nadávajúc na moju rodinu sa sám korčuľuje v tuneli. A týmto asi aj skončím. A mrzí ma to. Ja to naozaj nehovorím v zlom. Ja to hovorím, ja to hovorím s ľútosťou. Ďakujem vám veľmi pekne. Skončil som. (Potlesk v sále.)

Ja si úpenlivo želám, aby prišiel nejaký taký vlastník, pokojne aj na vznášadle a zobral Kuffu preč. Preč z ministerstva, niekam ďaleko a nikdy sa s ním na Slovensko už nevrátil. Papaláša, ktorý si myslí, že jeho sa ako štátneho tajomníka zákony netýkajú. Alebo si spomeňme na vozový park Filipa Kuffu s desiatimi vozidlami lebo štátny tajomník, to predsa nie je len tak hocikto. On v tej svojej uniformičke, ktorú si nechal ušiť špeciálne pre seba, on je niekto. Opäť zacitujem jeho odpoveď na to, prečo má vo vozovom parku desať vozidiel, takže citujem, "minister alebo štátny tajomník by mal mať kedykoľvek, ktorékoľvek auto k dispozícii." Tak to aby sme si dávali pozor, keď stojíme ja neviem na semafore na námestí Ľudovíta Štúra, kde sa nachádza ministerstvo, lebo na nás Kuffa vytasí svoj zamestnanecký preukaz s tým, že si berie naše auto. No a v tomto prípade platí, aký otec, taký syn. Pripomeňme si bizarnú nehodu rangera Štefana Kuffu, teda štátneho tajomníka Štefana Kuffu, ktorý jazdí na služobnom Ford Ranger alebo teda jazdil. On má naozaj z tejto svojej práce štátneho tajomníka len školu v prírode. Chodí sa člnkovať, loziť do jaskýň a v pracovnom čase si aj vozí drevo na vlečke. Práve s touto vlečkou, na tomto služobnom aute aj havaroval. No a ako to už s touto vládou býva, nehoda doteraz nebola verejnosti objasnená a ministerstvo napriek opakovaným apelom nezodpovedal otázku, akú pracovnú úlohu si v tomto prípade Kuffa starší plnil. Zjavne nás, daňových poplatníkov, ktorí sa na to skladáme do toho nič. Môžeme byť asi radi, že po nás Kuffa nevykrikuje "ospravedlň sa" ako na divákov v Malej Frankovej. Toto všetko Tomáš Taraba kryje, toleruje a obhajuje na svojom ministerstve. Ale za ušami má aj on sám. Letenky do Ameriky drahšie ako u ministerky kultúry na služobnú cestu bez výsledkov. A keď sa táto kauza prevalila, ukázal nulovú sebareflexiu, nulovú pokoru. Tie letenky stáli 19-tisíc, z toho 13-tisíc len pre Tarabu a jeho generálneho tajomníka. A zaujímavý je aj celý tento papalášsky sedemdňový výlet. Nechal si to samozrejme zaplatiť daňovými poplatníkmi, hoci v jeho programe je vidno len jedno jediné podujatie. Ostatné bloky v pláne služobnej cesty boli hlavne s témou a v téme voľný čas a to všetko v čase konsolidácie, čo je podľa mňa absolútnym výsmechom pre ľudí, ktorí dnes rátajú každé euro a prepadajú sa do chudoby. Alebo jeho najnovšia plánovaná cesta na cyprus, kam mal cestovať na neformálne zasadnutie ministrov životného prostredia. Úplne bežne sa chodí na takéto cesty komerčnými linkami, ale on je predsa Tomáš Taraba, kráľ Slnko. V nedeľu pred kamerami v televíznej relácii obhajoval, že on pôjde vládnym špeciálom aj s celou delegáciou. Toto tam povedal, hádam má ako podpredseda vlády právo, čo tam po tom, že to úplne zbytočne zaťaží rozpočet. Keď sa prevalilo, že plánoval na túto cestu zobrať aj nelegitímneho predstaviteľa pre životné prostredie Českej republiky, Filipa Turka, že poňho mal dokonca letieť do Prahy špeciálom a taxík mu urobiť aj naspäť, čo urobil Taraba? Namiesto pokory a ústupu od papalášizmu opäť útočil a klamal. Médiá označil za klamárov. On vraj na Cyprus vôbec nejde, hoci to v nedeľu povedal priamo pred kamerami. Toto jednoducho minister Taraba, klamár klamárov. Pripomeňme si aj inú výpovednú vec, zakúpenú počas konsolidácie ministerstvom životného prostredia. Špeciálny červený koberec natiahnutý od vchodu kam? No predsa ku kancelárii ministra na jeho ministerstve životného prostredia. Dámy a páni, vaša excelencia, vaša výsosť, skutočný kráľ Slnko, Tomáš Taraba. Minister, ktorému viac záleží na vlastných privilégiách, prestíži a ornamentoch ako na osudoch bežných Slovákov a Sloveniek. Dôvody prečo odvolať ministra Tarabu by sme si tu mohli rozprávať dni, nie hodiny. Vyberie si naozaj každý, komu záleží na slovenskej prírode a životnom prostredí na tom, vďaka čomu sme a na čo sme hrdí. Preto vás žiadam týmto o podporu tohto návrhu. Ďakujem.

koniec-koncov malo to byť jeho veľdielo, jeho zásah do krajiny, aj do dôstojnosti a práv ľudí, hodné vicepremiéra a kráľa Slnko. Viem si úplne predstaviť, že on by si to po sebe nechal aj pomenovať, taká vodná nádrž Tomáša Tarabu, alebo nejakú sochu by si tam najradšej osadil. Toto je projekt, o ktorom sa miestni, ktorým malo zatopiť domy a pozemky dozvedeli z médií a mali štedrých päť dní, aby sa vyjadrili, kým ich Tomáš Taraba príde vyvlastniť. Minister v tejto kauze klamal a dehonestoval. Napríklad hovoril, že to vraj zasiahne päť chalúpok, nejakých päť chalúpok. No tak v skutočnosti dnes vieme, že to zasiahne vyše 40 stavieb a vyše 180 pozemkov. Minister si to chcel nechať schváliť za strategickú investíciu, potom za významnú investíciu. Mimochodom asi jednu z 1,5 mil., ktoré si už táto koalícia poschvaľovala v duchu obľúbeného hesla môjho kolegu Štefunka: Ak je priorita všetko, nie je prioritou vôbec nič. Tomáš Taraba tieto svoje návrhy na vyhlásenie strategickej významnej, neviem akej investície, robil nielen amorálne vo vzťahu k tým ľuďom, ktorých sa to týka, ale aj v rozpore so zákonom, pretože kráľ Slnko si myslel, že môže všetko. Za rok nebol schopný predložiť žiadne analýzy. Viaceré z nich od neho vyžaduje priamo zákon, alebo ho k nim zaviazala vláda. Tieto analýzy mali práve dokazovať benefit, ktorý má mať z tejto výstavby Slovensko, ktorý on sľuboval, pretože táto stavba, na ktorú minister Taraba plánuje minúť 2 mld. v čase konsolidácie vôbec nie je jasné na čo sa tak týka prínosu. Na to máme presne podklady, materiály, analýzy, na to máme podmienky, ktoré pre vyhlasovanie takýchto investícií vyžaduje zákon. Ak si chceme povedať, si predstaviť tie 2 mld., tak za tú sumu by sme mohli mať 4 nové veľké nemocnice, vyše 60 km diaľnic a viac ako 20 tis. nových bytov. Tomáš Taraba ale všetko odôvodňuje len vlastným pocitom a klamstvami, akoby to bolo jeho vreckové, akoby to bolo jeho léno, čo je v čase konsolidácie naozaj výsmech do tváre ľuďom. Za všetko, čo on v tejto kauze tvrdil uvediem ním deklarovaný vplyv na podporu turizmu, lebo v tomto prípade je to naozaj absurdné zavádzanie. K nádrži, ktorá je technického charakteru, lebo hovoríme o elektrárni, nebude prístup, bude tam ochranné pásmo. Takže žiadne člnkovanie, žiadne vodné športy alebo cyklistiku s možnosťou schladenia si nepredstavujte. Skôr plot a ostnatý drôt. Nečakajte ani žiadne závratné zisky pre región, ktoré Tomáš Taraba sľuboval z tohto rozbehnutého turizmu, jednoducho z Podpoľania to Monako neurobí, ale minister napriek tomuto všetkému nemal problém miestnym na diaľku sľubovať, že to práve z nich urobí milionárov. No a čo je vážnejšie ako výmysly o turizme, Tomáš Taraba nepreukázal, že tento jeho vysnívaný projekt neohrozí pitnú vodu pre 60 tis. ľudí Novohradu. Napriek stanoviskám, ktoré upozorňovali na toto riziko, napriek memorandu stoviek potenciálne zasiahnutých obcí, ktoré ho na to vyzývali. Namiesto vysvetľovania, ako teda chce ochrániť tú vodu, si Taraba radšej kúpil podporu hŕstky obcí, z ktorých väčšiny by sa výstavba vôbec nedotkla. V takomto prípade prečo by Tarabovu prečerpávačku nepodporila taká Očová, vzdialená 50 km, ktorej sa výstavba vôbec nijako nedotkne, ale dostane za podporu peniaze. Prečo by to neurobila. Na malebných lazoch Podpoľania, ktoré chce Taraba zatopiť pritom žije komunita, funguje tam poctivé farmárčenie a rozbieha sa tam aj turizmus. Toto je ten vidiek, ktorý sa všetci zastrájajú chrániť a nakoniec preň neurobia vôbec nič. Vlastne ho idú len zničiť. Takto vyzerá arogancia moci a zbabelosť, lebo za tie mesiace do obce, ktorú to najviac zasiahne Tomáš Taraba ani len neprišiel a nestretol sa s miestnymi, aj keď ho o to opakovane žiadali, aj keď za ním cestovali na sľúbené stretnutia. Toto sú tí národniari, ktorí milujú našu krajinu len vtedy, keď ju môžu ovládnuť, zničiť a nemajú odvahu pozrieť sa pritom ľuďom do očí. Tomáš Taraba je arogantný, mocenský, agresívny navonok, ale zbabelý tvárou v tvár ľuďom, ktorý životy ovplyvňuje. Tým naopak patrí moja hlboká úcta za ich vytrvalý boj. Ak by štát pod Tomášom Tarabom bol aspoň spolovice taký dôsledný a vytrvalý, Slovensko by rozkvitlo. Štát podľa Tarabu, to je štát, v ktorom nie je miesto pre prírodu, len pre biznis bohatých. Ochrana prírody to nie je žiadna charita alebo voľnočasová aktivita, ako sa to niektorí snažia prezentovať. Ochrana prírody, to je ochrana vody, pôdy, vzduchu, klímy, ekologickej stability. Jednoducho všetkého, na čom závisí naše prežitie. Tomáš Taraba sa od začiatku rozhodol byť skôr ministrom hospodárstva, ale takého toho typu minulého storočia, hoci sedí na rezorte životného prostredia a v 21. storočí. Ale ani toto mu nevyšlo, pretože podnikatelia veľmi rýchlo zistili, kto on v skutočnosti je. Kráľ Slnko, ktorý sa rozháda s každým, kto sa mu nepodriadi, kto sa dotkne jeho ega. A tak sa Tomáš Taraba stal ministrom len pre tých, ktorí s ním dokážu vyjsť. A to sú spravidla tí, ktorí z toho niečo majú. Tarabove ťaženie v prospech týchto ľudí a proti prírode vidíme všade. Uveďme si taký zničený zákon o ochrane prírody a krajiny. V rámci neho verejnosť prišla o práva hájiť prírodu pri jej poškodzovaní. Tu len pripomínam, že pre tento zásah sme sa obrátili aj na Ústavný súd. V rámci tohto zákona sa tiež zdecimovala stráž prírody. Dnes po roku to naozaj cítiť všade. Cíti to každý, kto do tej prírody chodí. Najviac asi na drzosti motorkárov a štvorkolkárov, ktorí jazdia po lesoch, po lúkach, po potokoch a sú agresívni na ľudí. Problémom sú aj nelegálne výruby, ale o väčšine protizákonnej činnosti sa aj tak dozvieme až oneskorene, ak vôbec. Pretože dnes na dodržiavanie zákona dozerá aktuálne v teréne len o niečo viac ako 50 profesionálnych strážcov. 50 ľudí na celé Slovensko. Pytliaci, štvorkolkári, zlodeji a podvodníci majú v prírode raj. Okrem tejto už platnej devastačnej novely majú na ministerstve životného prostredia zálusk aj na znižovanie ochrany v tých najcennejších oblastiach. Prichádzajú napríklad s absurdnými nápadmi umožniť poľovačku v mokradiach. Ja teda nie som poľovníčka a veľmi sa v tom nevyznám, tak neviem, či je to myslené akože pre začiatočníkov, či to v tom mokrom podmáčanom teréne ide nejako ľahšie, ale teda ani v týchto ostrovčekoch divokej prírody nemá zver pokoja. Ale pri tomto zákone nekončíme. Snahu Tomáša Tarabu oslabiť prírodu v prospech najbohatších podnikateľov v našich horách vidíme aj pri legislatíve posudzovania vplyvov na životné prostredie EIA, aj v zonáciách národných parkov. Hlavný záujem je vždy umožniť divoký rozvoj turizmu. Lanovky, zjazdovky, hotelové komplexy, hlasná hudba, apres ski v každej doline. Asi nech ľudia neostanú s vlastnými myšlienkami, lebo potom by im mohlo dôjsť, že im tu unášate krajinu. Ale uniká aj ministrovi Tarabovi pritom tá hlavná pointa, že keď národné parky zničíte, keď tú prírodu zničíte, už do tých hotelov nebudú chcieť turisti chodiť, lebo nebude za čím. Ale poviem vám, ale neviem či vôbec má zmysel to tu vysvetľovať, lebo ministrovi Tarabovi nestojí za povšimnutie ani taká ochrana pitnej vody. V Poloninách totiž v rámci zonácie navrhujú znížiť ochranu územia nad vodnou nádržou Starina, čo je kľúčový zdroj pre 300 tis. ľudí žijúcich na východe. Ak si spomínate, tak za komunizmu vysťahovali pre jej výstavbu obyvateľov siedmych obcí. No a teraz títo potomkovia fašistickej ĽSNS chcú ochranu tejto vodnej nádrže zvrátiť, aby to všetko vyšlo nazmar. Ani domovy pre ľudí, ani voda pre ľudí. Pripomeňme si, že toto osadenstvo na ministerstve umožnilo okrem toho aj zníženie ochrany a hodnoty chránených živočíchov až zníženie trestov za envirokriminalitu, ale hlavne že budú stožiare v národných parkoch. Štát podľa Tomáša Tarabu je aj neschopný. Ideálne s to vieme ilustrovať na čerpaní, resp. nečerpaní eurofondov. Tomáš Taraba je tretí najhorší zo všetkých ministrov. Samozrejme nikdy to neprizná a tradične nemá problém klamať a vyhlasovať sa dokonca za premianta a akúkoľvek vinu hádže na všetkých okolo seba. No ale ja sa pýtam, načo je nám takýto minister, ktorý nedokáže ani len prevziať zodpovednosť. Na čom mu skutočne záleží ilustruje prípad, ktorým sa chválil Taraba len nedávno. V Strede nad Bodrogom 20 rokov čakali na kanalizáciu a vďaka Tomášovi Tarabovi si bezdôvodne počkali ešte o rok viac. Ich žiadosť o nenávratný finančný príspevok bola totiž schválená už pred rokom, ale hádam by ste nečakali, že tento minister niečo podpíše bez toho, aby si tam pri tej príležitosti neprišiel v žiare reflektorov urobiť tlačovku. Veľmi podobne sa zachoval aj v Stakčíne, kde žiadali úpravňu vôd a že sa načakali. Žiadosť bola schválená v januári minulého roka. Zmluva pripravená, ale minister si počkal na poriadnu príležitosť, aby zmluvu podpísal. Musel zohnať bývalého prezidenta Schustera, kým mu stálo za to sa na východ vydať. Hádam ste si nemysleli, že zmluvy sa dajú podpisovať len tak, bez televíznych kamier a prítomnosti osobností. Veď to by len ľudia sa dostali skôr k základnej infraštruktúre a bola by menšia hrozba prepadnutia eurofondov. Minister by mal v skutočnosti naháňať každé jedno euro na vyčerpanie a nie si z toho robiť vlastnú šou. Za povšimnutie určite stojí aj výkon ministra v Pláne obnovy. Ministerstvo životného prostredia dlhodobo podávalo pri jeho plnení najhorší výkon v rámci celej vlády. Nesplnené míľniky, s ktorými si minister nevedel dať rady, ani vymyslieť alternatívu, keď s nimi nesúhlasil. Dnes už nie je premiantom s najhorším výsledkom. Nie preto, žeby zamakal a dobehol zameškané reformy, ale preto, že sa dobrovoľne vzdal vyše 300 mil. eur pre svoj rezort, ktoré nevedel využiť. Tomu hovorím manažér roka. A ešte mal tú trúfalosť vyhlásiť len pár dní po tom, že jeho výkon na ministerstve je, citujem, fenomenálny. Financie z Plánu obnovy pre rezort životného prostredia sú pritom aj naďalej ohrozované. Hlavne ministrovou neaktivitou, týkajúcou sa zonácií národných parkov, alebo naopak potom priveľkou aktivitou jeho štátneho tajomníka, či koaličných poslancov, ktorí prinášajú novely, ktoré sú v skutočnosti v rozpore s Plánom obnovy a ohrozujú jeho čerpanie. Zonácie musia byť schválené v prvom polroku roku 2026. Nespĺňajú pritom základné parametre ochrany prírody, ktoré si zvoli už sám Tomáš Taraba pri poslednej revízii, kde vláda sľubovala, že teraz je to už jej Plán obnovy a odolnosti a prestanú výhovorky. Pri zonáciách je ministerstvo momentálne v skutočnosti v pate. Európska komisia vie, že sú zle pripravené, Tomáš Taraba vie, že sú zle pripravené a všetci vedia, že hrozbou je strata stoviek miliónov eur. No ale minister nič, pretože takto vyzerajú skutočné schopnosti ministra životného prostredia. Takto vyzerá štát podľa Tomáša Tarabu. On sám chce byť kráľ Slnko, ale je to len obyčajný papaláš. Začnime tým najvypuklejším papalášizmom a to je rodina Kuffovcov. Tí za bežných okolností vôbec nie sú hodní našej pozornosti, sú to malí ľudia, ktorí si svoje mindráky vybíjajú najradšej na prírode, na novinároch, novinárkach a ženách všeobecne, aj keď to majú s pánom ministrom spoločné. Ale keďže osud má naozaj čierny zmysel pre humor, sú to štátni tajomníci a tak im pozornosť dávať musíme. Titul kráľa papalášizmu podľa mňa získava jednoznačne Filip Kuffa. Myslím, že všetkým sa nám vryl do pamäte jeho slávny prelet vrtuľníkom nad Národným parkom Malá Fatra tak, ako je to zo zákona zakázané. To bol človek, ktorý by mal zákon o ochrane prírody a krajiny detailne poznať a nieže ho porušovať, on ho má hájiť. Alebo podobne jeho spanilá jazda štvorkolkami po Národnom parku Poloniny, kde je to rovnako zakázané. Pri tejto téme to inak bolo jediný raz, čo sa podarilo otvoriť mimoriadny výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, to niečo tiež vypovedá o vzťahu tejto vládnej koalície k téme životného prostredia. Špecificky tú to títo národniari s fašistickej ĽSNS, hrdinovia, čo sa vedia zjavne za svoje názory prísť postaviť. Aj keď musím sa priznať, že po tom, ako prebiehal ten výbor, aj trochu chápem, že to už viac neriskovali. Naozaj úsmevná bola odpoveď Filipa Kuffu, ako teda došlo k tomu, že nelegálne letel. Zacitujem, lebo v prípade Kuffovcov sa to naozaj oplatí. Takže citujem: Keď ma zoberie vlastník, myslel tým vlastníka lesa, hoc aj na vrtuľníku, keď ma zoberie a ide mi poukazovať svoje pozemky, tak OK, idem. Ja si úpenlivo želám, aby prišiel nejaký taký vlastník, pokojne aj na vznášadle a zobral Kuffu preč. Preč z ministerstva, niekam ďaleko a nikdy sa s ním na Slovensko už nevrátil. Papaláša, ktorý si myslí, že jeho sa ako štátneho tajomníka zákony netýkajú. Alebo si spomeňme na...
=====

...v reakcii pána ministra, že Tomáš Taraba v čase konsolidácie, keď sa ľuďom naozaj žije ťažko, keď počítajú každé euro a keď na nich naozaj dopadla v plnej sile tá konsolidácia, nepomáha chrániť ich zdravie, ani ich majetky. Nezameriava sa na tých, ktorí to skutočne potrebujú a nesmeruje tam verejné peniaze, ale smeruje ich vyvoleným majiteľom luxusných rezortov. Za Tomáša Tarabu je Slovensko jednoducho štát len pre vyvolených. Veľmi podobne konal štát zosobnený Tomášom Tarabom, lebo veď on je štát, v prospech ďalšieho vyvoleného najväčšieho oligarchu v našich končinách. Poďme sa teda bližšie pozrieť ako Tomáš Taraba pracuje v prospech ľudí pri environmentálnych záťažiach, čo je téma, ktorú si po novom roku tak zobral naozaj za svoje, ako pracuje v prospech ľudí a ako pracuje v prospech Andreja Babiša pri Istrocheme. Vďaka Tomášovi Tarabovi, napríklad taká Predajná, možno to poznáte ten prípad, sú tam gudrónové jamy, už naozaj veľmi dlho, je to stará environmentálna záťaž, čaká už dva roky len na vyhlásenie verejného obstarávania. Ja som sa potešila, keď som videla, že po novom roku konečne bol zverejnený nejaký materiál k tejto environmentálnej záťaži, že snáď sa niečo deje. No on bol vzápätí, snáď ešte v ten istý deň stiahnutý. Ja sa pýtam, že či snáď tie podmienky zrazu nevyhovovali známym pána Tarabu alebo aký bol ten dôvod. No ale možno ešte je tam väčšia nádej, ako napríklad v prípade v vrakúnskej skládky, ktorú minister Taraba v roku 2024 rovno zrušil. Zrušil bez náhrady, napriek tomu, že už boli, nielenže verejné obstarávanie, tam boli uzatvorené zmluvy a všetko bolo po ôsmich rokoch prípravy, jednoducho nachystané na to, aby sa začalo so sanáciou. Dokonca, vďaka nemu sa dnes vtedy zazmluvnený dodávateľ súdi s ministerstvom životného prostredia o takmer 600-tisíc eur, čo sú náklady, ktoré tomuto dodávateľovi v čase vznikli. Minister Taraba jednoducho neprináša žiadne riešenie, len dlhy. Okrem zrušenia a zdržovania projektov, rezortné organizácie ministerstva životného prostredia neprejavili záujem o dočerpanie ďalších stoviek miliónov eur, lebo Tomáš Taraba sa celú minulú jeseň a bohvie koľko pred tým sústredil len na Istrochem Andreja Babiša. Treba povedať, že naozaj na úkor nás všetkých, pretože vďaka tomu nezostane na riešenie environmentálnych záťaží po celom Slovensku a treba povedať, že tých máme tisícky. 100 miliónov, ktoré si pán minister takto ušetril na svojom ministerstve svojou vlastnou nečinnosťou je ale málo, preto si Tomáš Taraba vymyslel spôsob, kde nájsť ďalšie prostriedky, aby mohol sa postarať o tú sanáciu environmentálnej záťaže pána Babiša. Videli sme to aj na tejto schôdzi. Je to jeho snaha mocensky ovládnuť environmentálny fond, z ktorého, ako on povedal, sa chystá, napriek tomu, že tieto peniaze sú určené na úplne iný účel, majú mať z toho prospech bežní ľudia, tak on sa z toho chystá doplatiť zvyšných 300 až 800 miliónov eur, ktoré nás vyjde sanácia pre tohto jedného oligarchu. No a napokon, treba povedať, že už rok zdržiava na ministerstve svoj vlastný návrh zákona, ktorý by Andreja Babiša aspoň donútil štátu vrátiť peniaze, o ktoré sa mu zhodnotia sanáciou pozemky. Minister bezdôvodne nekoná ani po našich opakovaných výzvach, aby zákon predložil do Národnej rady. Kde naopak koná, je expresné ukončenie tejto kauzy. Bol to totiž on, kto podal návrh úplne dobrovoľne, aby zodpovednosť za environmentálnu záťaž týchto rozmerov, tohto súkromného podnikateľa, oligarchu prevzal štát. Keď sme prišli s informáciami, ktoré naozaj spochybňujú spôsob, akým sa Babišovci zbavili zodpovednosti odstrániť túto pol miliardovú enviro záťaž vďaka nespojitým investíciám ako je napríklad rekonštrukcia železničnej vlečky, ktorá správne sa pýtate, má teda čo spoločné s riešením environmentálnej záťaže? No presne nič, tak vtedy ostalo ticho. Minister len dookola útočí a hľadá vinníkov, hoci sám obchádza všetky nástroje, všetky nástroje má k dispozícii na to, aby riešil túto nespravodlivosť. Kým my sme získavali dôkazy na podanie na Generálnu prokuratúru, on hľadal výhovorky. Správa sa jednoducho ako agent vyvoleného oligarchu a nekoná v záujme ľudí na Slovensku. No a keď hovoríme o štáte vyvolených, tak kto je v štáte len pre vyvolených ten najvyvolenejší? Tomáš Taraba by povedal ja, len ja a nikto iný, len ja. Vidíme to napríklad pri spomínanom Envirofonde, ktorý sa snaží ovládnuť. Ak mu to prejde a ja to tu opakujem snáď každý mesiac, budú to 2 miliardy, o ktorých bude rozhodovať len on, na čo uzná za vhodné, v duchu absolutizmu. Toto je štát podľa Tomáša Tarabu. No ale štát podľa Tomáša Tarabu to je aj štát, ktorému je zdravie ľudí ukradnuté. Vyzdvihnem v tomto prípade dva príklady. Možno viete, možno nie, ale najväčším zabijakom v rámci životného prostredia na Slovensku je znečistené ovzdušie. To sú naozaj tisíce predčasných úmrtí ročne na Slovensku. Jednou z najvypuklejších lokalít v tomto smere je Jelšava, mesto na Gemeri, fungujúce naozaj v náročných podmienkach a tu sa tri roky, tri roky sa pripravoval projekt, ktorý bol v roku 2023, keď nastúpil minister Taraba, pripravený na realizáciu, aby zlepšil kvalitu ovzdušia v tejto lokalite. Minister ho najprv schválil a potom ho zrušil. Ako už býva uňho zvykom, bolo to úplne bezdôvodne a úplne bez náhrady, hoci na ňom tri roky pracovala samospráva s partnermi tak, aby presne zodpovedal potrebám toho daného regiónu. No a projekt zastavil minister, napriek tomu, že Slovensko v tejto veci čelí aj žalobe pre nedostatočnú ochranu zdravia ľudí, pretože znečistené ovzdušie na Slovensku je každoročne zodpovedné za tisícky predčasných úmrtí. Ministrovi Tarabovi to bolo úplne ukradnuté. Sklamal obyvateľov Gemera, vykašľal sa na ich zdravie a osudy, ale povedzme si kľudne aj ten príklad vrakúnskej skládky. Povedali sme si, že zrušil pripravovanú sanáciu, nepredstavil alternatívu, ale nepovedali sme si tie dôsledky pre zdravie ľudí. Kto neviete, tak vrakúnska skládka je environmentálna záťaž, ktorá sa nachádza v chránenej vodnej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov. To je najväčšia zásobáreň pitnej vody na Slovensku, jednoznačne aj v strednej Európe. No a toto znečistenie sa každý rok, každý rok čo premárnime, každý rok čo aj minister Taraba nekoná, posúva o 500 metrov hlbšie do tejto dôležitej strategickej oblasti, kde ľudia používajú studne, ale ohrozujú sa aj zdroje pitnej vody, ktoré v čase klimatickej zmeny sú relevantné pre celé Slovensko, nielen jeho západ. Toto šírenie je kľúčové zastaviť. V prvom rade, na tom sa zhodnú všetci odborníci. No Tomáš Taraba to zastavil a odvtedy je ticho, pretože ministrovi životného prostredia je zdravie ľudí ukradnuté. Štát podľa Tarabu tiež nenávidí odbornosť. Kľúčová je preňho lojalita vlastných kádrov. To vidíme od úplného začiatku. Tomáš Taraba systematicky vyhadzuje odborníkov na ministerstve aj v rezortných organizáciách. Najhoršie to schytáva asi ochrana prírody, v ktorú minister Taraba v rozpore so svojím deklarovaným národniarstvom ani len neverí. Niet lepšieho symbolu devastácie za ministra Tarabu, ako to, že riaditeľom nášho najstaršieho tatranského národného parku bol dva roky právoplatne odsúdený pytliak. Podľa Tomáša Tarabu asi máme byť hrdí na tie holoruby, na kožušiny chránených zvierat a stožiare v národných parkoch. To sú priority a čo je horšie, ako náhradu za tých odborníkov, ľudí s desiatkami rokov skúseností, ktorí tvorili aj inštitucionálnu pamäť jednotlivých organizácií, dosádza svojich lojálnych, ale nekompetentných nominantov. Taký riaditeľ štátnej ochrany prírody bol 12 rokov konateľom firmy, ktorá predávala domáce potreby. Neskôr pracoval vo firme, ktorá sa zaoberá elektrokomponentami pre dopravu. Tak nech sa páči, to je kvalifikácia. Chránenú krajinnú oblasť Záhorie zase vedie prevádzkovateľ strelnice. Riaditeľ, že nie sú kompetentní, vidíme aj na samotnej fluktuácii v jeho organizáciách. Napríklad, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra má od nástupu vlády už štvrtého riaditeľa, rovnako Národný park Poloniny. Národný park Muránska planina má dokonca už piateho riaditeľa. Riaditeľ štátnej ochrany prírody je zároveň riaditeľom Národného parku Veľká Fatra, talentovaný to človek, ale nie je sám. Riaditeľ Národného parku Nízke Tatry vedie aj Tatranský národný park, kde jednoducho nie sú schopní nahradiť tak kvalifikovaného človeka, akým je pytliak. No a do tretice, riaditeľ Národného parku Slovenský Kras zaskakuje zase v Pieninách. Tomu hovorím konsolidácia, veď ani nepotrebujeme mať v každej oblasti jednotlivého riaditeľa. Rezortné organizácie aj mimo ochrany prírody sú pod Tomášom Tarabom v chaose, nefungujú a služby, ktoré majú zabezpečovať nefungujú, klesá odbornosť aj kredibilita štátu. Napríklad, tradične veľmi zdržanliví zamestnanci Slovenského hydrometeorologického ústavu prišli s otvoreným listom, kde sa sťažujú na atmosféru strachu. SHMÚ je pritom súčasťou kritickej infraštruktúry. Len tak tak sa v tom čase, keď prišli s otvoreným listom, podarilo vyhnúť obmedzeniu leteckej prevádzky na Slovensku pre výpadky v meteorologickej službe. Od SHMÚ totiž závisí objednávanie plynu na vykurovanie, riadenie letovej prevádzky a bezpečný prelet a pristávanie, meranie rádioaktivity, detekcia úniku jedovatých látok do ovzdušia a vody, načasovanie sejby na poliach, rovnako tak ďalších aktivity v poľnohospodárstve. Opatrenia pred búrkami, ale Tomáš Taraba tam jednoducho musel mať svojho človeka a toto všetko ohroziť alebo taký Slovenský vodohospodársky podnik, na prvý pohľad nudný, nudná štátna firma, ktorá snáď nikdy nie je témou. No lenže táto štátna firma sa stará o desiatky priehrad, vodných nádrží a vodných tokov, udržiava kanály, udržiava hrádze. Má naozaj kľúčovú úlohu pri ochrane pred povodňami, ale aj suchom. Závisí od neho nielen ochrana obyvateľstva, ale aj poľnohospodárstvo, priemysel, vodné elektrárne na výrobu elektriny, jadrové elektrárne na chladenie. Aj tento podnik masovo opustili experti s 20 a 30-ročnými skúsenosťami. Podľa informácií priamo z podniku vďaka tomu dnes v riaditeľských pozíciách nájdete ľudí, ktorým musíte vysvetľovať, že voda tečie z kopca. Rozvrat Slovenského vodohospodárskeho podniku to nie je len tak. Hrozia vážne následky pre ľudí na Slovensku, napríklad nepripravenosť na povodne a živelné pohromy. Takto vyzerá neodbornosť tejto vlády. No a samotný pán minister, on je naozaj odborník na všetko, hlavne na poučovanie nás všetkých všakže? On tu zatiaľ blúznil o zázračných plazmových spaľovniach, ktoré chcel na Slovensku stavať, o zariadeniach, ktoré budú zachytávať uhlík, hoci táto technológia je ešte len predmetom výskumu a zastrájal sa, že to bude on, kto konečne uzatvorí rokovania o vodnom diele Gabčíkovo-Nagymáros a tu sa pristavím. Viete, ono nie je extra ťažké takéto rokovanie uzatvoriť, keď si v zložitom vyjednávaní nezastávate záujmy vlastnej krajiny Slovenska, ale partnera, v tomto prípade Viktora Orbána a ponúknete mu na výmenu dobrovoľne významnú časť tohto zlatého vajca, konkrétne vyrobenú elektrickú energiu. Po celom tomto, tejto show, ktorú nám minister predviedol, sme si chvíľu mysleli, že táto jeho spanilá jazda, kde chcel rozdávať vyrobenú, polovicu vyrobenej elektriny v Gabčíkove, tak sme si chvíľu mysleli, že táto jeho jazda sa uzatvorila, ako to už v prípade Tomáša Tarabu býva neúspechom, pretože ostalo ticho a on sa tváril, že nestrávil prvý polrok roku 2025 rozprávaním o tej úžasnej potrebe vzdať sa elektriny, pretože inak tento spor pôjde naspäť do Haagu, čo je, samozrejme, blud, pretože ten spor je dávno uzatvorený. Len nedávno sme zistili z informácií priamo od maďarských predstaviteľov, že Gabčíkovo ako nástroj na vyjednávanie nahradila Tarabova prečerpávačka, o ktorej stavbu má záujem práve Viktor Orbán. Vyzerá to teda tak, že keď to Tarabovi nevyšlo s odovzdávaním elektriny z Gabčíkova, chce Maďarsku obetovať Podpoľanie. Tento náš vizionár, diplomat, charizmatický líder, ktorý by zapredal aj vlastnú krajinu, keby to pomohlo jeho imidžu. Keby si radšej robil svoju normálnu prácu a o veciach nechal rozhodovať odborníkov, ale jemu, jemu na prínose pre ľudí nezáleží, jedine na vlastnom PR, preto nenávidí odbornosť, ktorá mu odporuje. Štát podľa Tomáša Tarabu je aj zbabelý a zakrýva to aroganciou. Niet lepšieho príkladu ako práve spomínaná plánovaná výstavba prečerpávacej vodnej elektrárne Látky-Malinec, ale po tom všetkom, čo sa udialo, ju budem volať Tarabova prečerpávačka. Koniec koncov malo to byť jeho veľdielo, jeho zásah do krajiny, aj do dôstojnosti a práv ľudí, hodné vicepremiéra Kráľa Slnko. Viem si úplne predstaviť, že on by si to po sebe nechal aj pomenovať, taká vodná nádrž Tomáša Tarabu alebo nejakú sochu by si...
=====

každá antická. Viete, čím končí každá antická tragédia. No predsa katastrofou.
Tá pani, ktorej meno sa dnes aj bojíme vysloviť, je tak akýmsi maskotom tejto vlády, symbolom jej neschopnosti priniesť čokoľvek pozitívne, krásne, múdre a inšpiratívne. A rozhodne už nie onen lepší, bezpečnejší a pokojnejší život pre ľudí na Slovensku, ktorý má táto vláda v záhlaví svojho programového vyhlásenia.
Ministerka kultúry je nielen maskotom, ale nepekným a bolestivým symptómom vážnej choroby vašej štvrtej vlády, pán Fico. Tá choroba sa volá neschopnosť vládnuť. A ja som presvedčená, že Slovensko treba čo najskôr začať liečiť. A myslím si, že každý, kto čítal Harryho Pottera, vie, že rázne porátanie sa s veď viete kým, by malo byť len prvým krokom k tejto radikálnej zmene.
Ďakujem. (Potlesk.)

... Betliar, ktorý bol prvým múzeom na území Slovenskej republiky a je v ňom umiestnená unikátna zbierka rodiny Andrássyovcov, sa nedávno na Mikuláša uskutočnilo významné športové podujatie The Race pod patronátom zápasníka MMA Karlosa Vémolu, ktorého teda následne zatkli za prechovávanie a obchod s drogami. Práce na obnove hradu Krásna Hôrka, ktorý, aby sme teda boli fér, naozaj už nevieme opraviť trinásť rokov, ale doteraz tie práce aspoň stále prebiehali. Tak momentálne sú tieto práce úplne zastavené, viaceré objekty v tomto rozostavanom hrade neboli pred zimou zabezpečené a tečie do nich, takže hrozí nenávratné poškodenie aj toho, čo sa už doteraz opravilo. Ja neviem či mám vôbec v tomto pokračovať, lebo dalo by sa ešte veľmi veľa pokračovať napríklad tým, ako opera v Banskej Bystrici minulý rok niekoľko mesiacov prakticky nehrala a nejaké peniaze od ministerstva na činnosť dostala až po tom ako vyhodili dramaturgičku Alžbetu Lukáčovú, ktorá kritizovala ministerku. Alebo by som mohla pokračovať tým, akým škandálom skončilo tento rok jedno z najstarších medzinárodných kultúrnych podujatí na Slovensku Bienále ilustrácií Bratislava v réžii bývalej operky, veď viete koho, pani Flach. Alebo by som mohla ešte pokračovať napríklad tým, ako ľudia, ktorí pracujú v kultúre a v kreatívnom priemysle dnes hromadne rušia živnosti a hľadajú spôsob ako prežiť, pretože to čo nezlikvidovala ministerka kultúry, dorazili nezmyselne nastavené konsolidačné opatrenia vďaka ktorým by museli na odvodoch a daniach zaplatiť viac ako zarobia. Ja sa musím priznať, aj z takých súkromných rozhovorov, ktoré tu vediem v parlamente s poslancami koalície, že ja naozaj úprimne neverím, že ktokoľvek z koaličných poslancov je presvedčený o tom, že kultúra na Slovensku dnes funguje lepšie ako pred dva a pol rokom. A ak niekto potrebuje ešte viac dôvodov ako tie, ktoré som tu uviedla, tak ja mu veľmi rada poskytnem ten 36-stranový dokument, ktorý som na začiatku spomínala, ale teda dávajte si pozor, lebo každý deň ten dokument má viac a viac strán. Ministerka kultúry, ktorú tu dnes nemenujeme, sa napríklad zasadania Výboru pre kultúru a médiá zúčastnila v tomto volebnom období dvakrát, naposledy to bolo v decembri 2023. Na výbor dokonca neprišla predstaviť ani jeden z predkladaných zákonov, či dokonca ani návrh rozpočtu kapitoly kultúra. A na záver možno ešte posledný zaujímavý fakt. Ministerka kultúry, ktorej meno by sme si radšej ani nepamätali, sa do januára 2026 nezúčastnila ani jednej televíznej či inej diskusie s akýmkoľvek oponentom. Minulý týždeň nastal taký prielom. Odvysielala STVR diskusiu v ktorej oproti ministerke, moderátorke a dvoch názorových pritakávačoch bol ako oponent presne jeden zástupca opozície. A pani ministerka v tejto relácii rozprávala hlavne o autobusoch, o traktoroch a kosačkách, ktoré nakúpila a tiež o tom, že kultúra na Slovensku je absolútne slobodná a prekvitá. Asi toľko k pani, ktorej meno ktoré tu radšej nepoviem, a jej smutnej dráhe na poste ministerky kultúry. Jedného dňa, keď budeme na tieto smutné mesiace a roky spomínať, budeme len neveriacky krútiť hlavou či také niečo bolo naozaj možné.
Ja som sa pani ministerke kultúry z tohto miesta už prihovárala už viackrát a snažila som sa viesť nejaký dialóg, ale z hory sa naspäť neozvalo. A keďže táto rozprava je aj k odvolávaniu celej vlády, chcela by som sa radšej prihovoriť premiérovi našej krajiny, pretože v skutočnosti je to on, ktorý za ministerku zodpovedá a hoci ju môže kedykoľvek odvolať, stále ju drží vo funkcii. Pán premiér, táto vaša štvrtá vláda vznikla na báze sľubov o pokoji, o konci chaosu a hádok a o návrate do normálu. Áno, problémom predošlej vlády Igora Matoviča bol chaos a neschopnosť sa dohodnúť. Ale nielen to. Bol to aj fatálny dopad všetkých jej krokov na kvalitu a stabilitu inštitúcií a základných spoločenských štandardov. Obchádzanie štandardných procedúr, spochybňovanie autority inštitúcií a odborníkov, posúvanie hraníc mysliteľného vo verejnej debate, to všetko sme tu zažili aj pri tej predošlej vláde a to všetko sú veľmi nebezpečné postupy, ktoré rozleptávajú základné pojivo spoločnosti a robia ju slabou, rozpadnutou a neschopnou odolávať a riešiť problémy. A ľudia po tých ostatných voľbách čakali na základe vašich sľubov, pán premiér Fico, pokoj a konsenzus. A čo asi tak dostali? Dostali vládu v ktorej je ministerkou kultúry kráľovná konšpiračných a dezinformačných webov, v ktorej pandémiu vyšetruje človek nerešpektujúci elementárne vedecké poznatky, v ktorej jedno z ministerstiev riadi nikým nevolený úradní s nejasnosťami o tvare Zeme, ktorý sa bojí invázie mimozemských entít. Dostali vládnu koalíciu v ktorej jeden z lídrov chcel byť vlastne prezident, čo sa mu vzápätí aj podarilo, ten druhý zase chcel byť bez akéhokoľvek nároku predseda parlamentu, čo sa mu teda zatiaľ nepodarilo a ten tretí ten chcel síce pokoj, ale najmä pre seba. A tak sa tu celý čas nezaoberáme tým, ako stmeliť rozpadávajúcu sa spoločnosť a ako zastaviť ekonomický a spoločenský úpadok, ale nezmyselnými novelami trestných zákonov, kultúrnymi zákonmi, ktoré rozbíjajú všetko čo funguje, ničením fungujúcich inštitúcií, odvolávaním ľudí bez adekvátnych náhrad, novou slovenskou hymnou, ktorá sa nikde nehrá a tým aké je vhodné oblečenie pre ženy v parlamente a kam sa nemôže nosiť mikina. O zastavení chaosu, nepokoja a zmaru samozrejme už dávno nie je ani reči. Koalícia sa rozhádala tak rýchlo, že to asi v moderných slovenských politických dejinách nemá obdoby. Už dva a pol mesiaca po menovaní vlády žiadalo dvesto tisíc ľudí okamžité odvolanie jednej z ministeriek, teda zhodou okolností tej, ktorej meno v tejto rozprave o odvolávaní veľmi chceme, ale nemôžeme vysloviť, a medzinárodná izolácia Slovenska bola zreteľná po pár týždňoch a odvtedy sa len prehlbuje. Pán premiér Fico, ja som presvedčená, že jedna z vecí, ktorou tak fatálne škodíte celému Slovensku, svojim vlastným voličom, či dokonca sám sebe, je práve tento váš frontálny útok na inštitúcie, na vnútornú dôveru v krajine, na základy toho čo zo skupiny jednotlivcov tvorí spoločnosť. Vaša vláda nie je žiadnou alternatívou k deštruktívnemu vládnutiu Igora Matoviča. Naopak, ďalej pokračuje v rozklade už aj tak vratkej inštitucionálnej bázy nášho štátu. Sľubovali ste ľuďom istoty, ale to čo ste im priniesli je základná neistota o všetkom a o všetkých. A som tiež presvedčená, že na rozdiel od vášho predchodcu je táto vaša misia úplne zámerná. Čím bude vnútorný rozvrat väčší, inštitúcie slabšie a hodnoty a rámce nejasnejšie, tým je ľahšie je možné robiť z pozície moci prakticky čokoľvek. Ako si inak mám vysvetliť to, že skúsený politik akým je Robert Fico, vôbec pripustil myšlienku, že veď viete kto môže zastávať ministerský post. Ako ste mohli bez mihnutia oka pochvalne kývať pri jej úvodnom prejave o slovenskej a žiadnej inej kultúre? Ako môžte veriť, že ministerka, ktorá jedná proti záujmom úplne všetkých vo svojom rezorte a ktorej sa dnes nezastanú ani jej stranícki kolegovia, môže bez ujmy na krajine a vláde vydržať na svojom poste jedno volebné obdobie? Ako môžte prehliadať fakt, že vám jedno ministerstvo riadi akýsi nevolený úradníček bez akejkoľvek politickej zodpovednosti? A ako sa môžte prizerať tomu kolosálnemu rozkladu, ktorý sa v rezorte kultúry udial za dva a pol roka a myslieť si, že to nepoznačí stabilitu vašej vlády? Veď už len samotný fakt, že tá pani je dodnes ministerka a vy ste proti tomu nič neurobili svedčí o tom, že svoju rolu premiéra už nezvládate. Pretože nebyť tejto spanilej jazdy, dua veď viete kto, Machala, možno by vládna koalícia nebola deravá ako ementál, nerozpadávala sa na viacerých miestach a možno by nespokojnosť verejnosti s touto vládou nestúpala strmšie ako Lomnický štít. Problém je v tom, že ak môže byť ministerkou tá, ktorej meno tu dnes nepovieme, ak sa vláda seriózne zaoberá zisteniami z mikroskopu Petra Kotlára, ak logo verejnoprávnej inštitúcie zosmolila po 19 mesiacoch od jej vzniku generálna riaditeľka, ak vládou nominovaní odborníci utajujú svoje životopisy, aby nebolo možné zistiť, že nemajú zákonom predpísanú prax, ani žiadnu odbornosť, tak potom je naozaj všetko. Je úplne jedno kto dostane akúkoľvek funkciu, pretože inštitúcie nemajú zmysel a neplatia žiadne pravidlá a štandardy.
Jedna z najzhubnejších vecí akú táto vláda robí je práve podrývanie základných pilierov na ktorých stojí naša spoločnosť. Spochybňovanie vedeckých právd, relativizácia faktov, vysmievanie sa odbornosti, porušovanie písaných i nepísaných pravidiel to všetko otriasa základmi našej spoločenskej reality a vedie k strate ontologickej istoty. No, v tomto momente podľa mňa naši politickí marketéri sa zúfalo chytili za hlavu, takže ja sa pokúsim tu ontologickú istotu preložiť. Napríklad pre tú pani čo tak miluje Fica. Milá pani, tie istoty, ktoré vám kedysi pán Fico sľuboval, vám dnes celkom zámerne berie a vy si už za chvíľu nebudete istá ani tým, či to čo ráno vyšlo je slnko a nie nejaký Sorosov zhubný žiarič alebo tým, či ešte stále žijete v krajine v ktorej máte právo rozhodovať o vlastnom osude. A tak už nebudete veriť ani susede Marike, keď dojde na kus reči, ani doktorke, ktorá vám predpisuje recept a vlastne ani tomu čo vidíte na vlastné oči. Vám to možno nevadí, ale Slovensko to zabíja. Systematickou likvidáciou dôvery v inštitúcie a posúvaním hraníc, pán premiér Fico, likvidujete tento štát, likvidujete Slovensko, likvidujete zmysel nášho slovenského života, to prečo sme všetci tu. Dôsledky takéhoto jednania sú nedozierne a siahajú tak hlboko, že to možno ani sám nevidíte. Pílite si totiž vlastný konár, keď ľudia prestanú definitívne veriť inštitúciám, prestanú veriť aj vám, lebo aj vy zastupujete nejakú inštitúciu. Fragmentovaná spoločnosť sa rozpadne a vybuchne. Problém je, že v tomto výbuchu zahynieme všetci. A pritom, vracajúc sa k ministerke, ktorej meno nevyslovujeme, skutočná kultúra a umenie totižto nie sú wellness, ako si ona myslí. V skutočnosti kultúra a umenie sú tými najlepšími nástrojmi na budovanie práve tej súdržnosti a dôvery na vytváranie spoločných zážitkov, na prežívanie spoločných príbehov, na budovanie identity, ktorá z jednotlivcov robí spoločenstvo. Sloboda, tvorivosť a otvorenosť sú najlepším liekom na strach, nenávisť a polarizáciu. To, že vláda Roberta Fica úplne rezignovala na skutočnú podporu a rozvoj kultúry, to, že tento rezort vydala napospas pomstychtivej svorke nekultúrnych barbarov a ich ničiteľskej misii nadšene tlieska je najlepším dôkazom, že reči tejto vlády o pokoji, mieri a potrebe znižovať polarizáciu sú len falošné táraniny. Robert Fico dnes dokáže vládnuť už len vďaka kŕmeniu strachu, zväčšovania priepasti v spoločnosti a nekonečného zmaru. Je to vlastne tragédia antických rozmerov, alebo bohužiaľ, v tejto tragédii hráme my všetci. A každý z vás kto dával pozor na hodinách slovenčiny vie, že každá antická, viete čím končí každá antická tragédia? No predsa katastrofou. Tá pani, ktorej meno sa dnes aj bojíme vysloviť, je tak akýmsi maskotom tejto vlády, symbolom jej neschopnosti priniesť čokoľvek pozitívne, krásne...
=====

... taktiež zrušením koncesionárskych poplatkov za predošlej vlády, ale stále ako tak fungovala a stále mala najvyššiu dôveryhodnosť u verejnosti spomedzi porovnateľných médií. Ako vyzerajú verejnoprávne média dnes? No máme niečo, čo sa volá STVR takzvané verejnoprávne médiá, ktoré a to si teraz predstavte, po osemnástich mesiacoch alebo devätnástich dokonca od svojho vzniku nedávno konečne predstavili logo. Devätnásť mesiacov to iba trvalo. To je naozaj najväčší výdobytok tejto novej inštitúcie, aký sme zatiaľ videli, nehovoriac o tom, že to logo vytvorila teda generálna riaditeľka tejto inštitúcie a nám čo si tak trocha pamätáme 90-te roky, tak to tie 90-te roky veľmi nápadne pripomína podobne, ako to čo vidíme v STVR. Čo sa týka toho ako táto inštitúcia funguje, tak vy určite viete, lebo ste si to tu schválili v tomto parlamente, že hlavným riadiacim orgánom novej STVR už nie je riaditeľ a manažment, ale Rada a táto Rada STVR z devätnástich mesiacov existencie STVR existuje iba desať mesiacov, lebo ste nedokázali ju v parlamente zvoliť niekoľkokrát a z tých devätnástich mesiacov predsedu mala tá Rada presne štyri mesiace. Dnes inštitúciu de iure aj de facto riadi tieňový minister čohokoľvek pán Machala, dochádza v nej k politickým zasahovaniam do spravodajského obsahu, rušia sa relácie, vyhadzujú sa nepohodlní moderátori a kvalita tejto úžasnej novej inštitúcie, ktorá sa zriaďovala preto, aby verejnoprávne médiá fungovali lepšie ako predtým, tak to bolo v dôvodovej správe, tak táto kvalita sa už prejavuje aj v číslach. Napríklad za prvé tri kvartály po zmene kleslo hodnotenie objektívnosti spravodajstva podľa prieskumu verejnej mienky z 27,9 % na 20,8 a medzi rokmi 2024 a 2025 klesla dôveryhodnosť STVR z 56 % na 45 % a teda takýchto dát by som mohla uviesť aj viac. Ten posun je badateľný v týchto verejnoprávnych médiách. Ale poďme na ďalšie oblasti kultúry. Napríklad taký Fond na podporu umenia a ďalšie kultúrne fondy, ktoré financujú kultúru na Slovensku ako je Audiovizuálny fond alebo Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Tie treba spomínať najmä preto, že do ich fungovania pani ministerka a vládna koalícia veľmi radikálne legislatívne aj personálne zasiahla. Pardon. Pred dva a pol rokmi bol Fond na podporu umenia vysoko funkčnou modernou verejnou inštitúciou na financovanie a podporu kultúry, ktorú nám závideli v všetkých okolitých krajinách, vďaka ktorej sa za posledné desaťročie rozvinuli kultúrne aktivity vo všetkých regiónoch Slovenska, vďaka ktorej sa začala modernizovať kultúrna infraštruktúra a kultúrne aktivity sa prepájali s ekonomickým a spoločenským rozvojom Slovenska. Ako vyzerá Fond na podporu umenia dnes? O financovaní kultúry na Slovensku už dávno nerozhodujú odborníci, čiže odborné komisie, čo bola podstata tejto inštitúcie, ale politickí nominanti v Rade fondu, ktorí sú natoľko a tu citujem pána Michelka navrhovateľa tohto zákona, ktorý nám tu hovoril, že tí noví nominanti ministerstva kultúry budú nespochybniteľné kultúrne autority a preto to treba robiť. Niekoľkokrát to tu padlo v tomto parlamente. Tak viete, aké nespochybniteľné kultúrne autority to sú v tej Rade? To sú také nespochybniteľné autority, že tí ľudia musia protizákonne utajovať svoje životopisy, aby nikto nevedel, že sú úplne nespôsobilí na výkon svojej funkcie a nemajú zákonom predpísanú prax. Navyše je táto Rada od svojho vzniku nekompletná, pretože ministerka už nedokáže nájsť nikoho, kto by sa chcel až tak strápniť a v tej Rade pôsobiť. Zároveň Fond na podporu umenia, ktorý je určený na financovanie kultúry a umenia dnes nefinancuje žiadne kultúrne aktivity. Prvá výzva na rok 2026 bola otvorená 9. decembra, pričom v tomto čase v tých uplynulých rokoch bolo už vyhlásených 5 z 8 výziev a mnohé boli už vyhodnotené a podpora bola vyplácaná samozrejme, pretože na to, aby sa zachovala kontinuita kultúrnych aktivít, a aby sa tie aktivity diali od januára, tak vy musíte ako keby zadministrovať tie grantové žiadosti predtým, tak to sa teraz nedeje bohužiaľ, výsledky prvej výzvy na rok 2026 plánuje fond zverejniť až 17. apríla, čo prakticky znamená, že tie zmluvy sa následne sprocesujú, vymenia sa údaje so žiadateľmi a reálne prvé peniaze dostanú žiadatelia v júly až auguste tohto roka, takže prvých päť mesiacov sa tu nebude nič diať žiadne kultúrne aktivity, pri tej finančnej neistote mnohí organizátori zrušia aj letné aktivity a na konci roka budeme mať také obrovské množstvo tých fantastických kultúrnych aktivít, ktoré určite Fond na podporu umenia podporí. Navyše tento fond nedokáže už dnes ani len zostaviť odborné komisie na posudzovanie projektov, ktoré im zákon predpisuje, pretože už žiadni odborníci im nechcú robiť štafáž, pretože Rada mení rozhodnutia komisií a a to je pre mňa ako keby taký najzaujímavejší symbol úpadku tejto inštitúcie, členov odborných komisií fond zháňa napríklad prostredníctvom Facebookovej skupiny Susedská obživa, kde ľudia bežne zháňajú inštalatérov alebo niekoho, kto im pokosí trávnik. Nová programová štruktúra Fondu na podporu umenia, ktorú nominanti pani ministerky kultúry predstavili, vynecháva z podpory celé široké portfólia a oblasti kultúry napríklad kultúrne centrá, Rada fondu nekomunikuje s kultúrnou obcou a dokonca protizákonne vylučuje verejnosť zo svojich zasadaní a potom sú tu také ďalšie detaily ako napríklad, že pôvodného riaditeľa FPU Rada odvolala za to, že dodržoval zákon, hoci mu Rada uložila nedodržať zákon a následne ho odvolala, keď to neurobil, to je naozaj unikátna záležitosť. Ten nový riaditeľ, ktorý je už dávno protiprávne poverený, nemá vôbec žiadne pracovné skúsenosti z oblasti kultúry, ale to sa obávam, že je už taký leitmotív nového vedenia rezortu kultúry úplne všade, pretože aj to vedenie rezortu kultúry predtým s kultúrou nemalo vôbec žiaden kontakt. Tento pán riaditeľ trvá na tom samozrejme, že fond funguje perfektne a navyše nedávno oznámil taký zámer, že do dotačných zmlúv bude dávať úspešným žiadateľom klauzulu, ktorá by im zakazovala akékoľvek negatívne výroky na adresu fondu. Opäť by som mohla ešte veľmi dlho pokračovať, ale poďme ďalej, poďme na erbové kultúrne inštitúcie, na ktoré sme určite všetci hrdí, lebo však slovenské a žiadne iné. Tak napríklad Slovenská národná galéria. Pred dva a pol rokmi ja predpokladám, že mnohí z vás chodili do Slovenskej národnej galérie, pretože pred dva a pol rokmi bola Slovenská národná galéria tesne po obrovskej rekonštrukcii, je to v podstate jediná veľká investícia do kultúrnej infraštruktúry, akú Slovensko od roku 1989 urobilo a táto krásna nová zrekonštruovaná budova sa postupne stávala prirodzeným zdrojom hrdosti pre mnohých občanov Slovenska, galéria praskala vo švíkoch, mala pred sebou ambiciózny výstavný plán, stávala sa prirodzeným partnerom prestížnych medzinárodných inštitúcií. Jednoducho mali sme niečo slovenské a žiadne iné načo sme naozaj mohli byť hrdí. Ako vyzerá Slovenská národná galéria dnes? Hej tá pekná budova tam stojí naďalej, ale galéria nemá ani návštevníkov, ani výstavy, jej denná návštevnosť sa ráta v jednotkách, maximálne desiatkach, všetky významné výstavné projekty galérie boli zrušené, pretože partneri v zahraničí stratili akúkoľvek dôveru v túto inštitúciu a to svetové slovenské umenie sa namiesto Slovenskej národnej galérie vystavuje úplne inde, napríklad nedávna výstava najvýznamnejšieho súčasného slovenského vizuálneho umelca Romana Ondáka, ktorý vystavuje v najprestížnejších galériách sveta, ktoré vlastne jeho diela táto výstava mala byť v Slovenskej národnej galérii, ale nedávno bola otvorená v Prahe. Samozrejme odborný personál bol z galérie buď vyhodený alebo títo ľudia odišli sami, dnes tam pracujú opäť ľudia bez kvalifikácie a prestáva byť tak celkovo jasné, aká je vlastne misia tejto inštitúcie. Poďme ďalej. Slovenské národné divadlo. Pred dvoma rokmi Slovenské národné divadlo zaznamenávalo najvyššiu návštevnosť v horizonte desaťročí, malo ambiciózny repertoár s medzinárodným ohlasom a po dlhých rokoch bolo prvýkrát ekonomicky ako tak stabilizované. Ako vyzerá Slovenské národné divadlo dnes? No riadi ho už tretíkrát dočasne poverená Zuzana Ťapáková, čo je v príkrom rozpore so zákonom o výkone funkcie vo verejnom záujme, pretože ten umožňuje poveriť niekoho len iba na šesť mesiacov a riadi ho preto, lebo ministerstvo kultúry nedokázalo zorganizovať akceptovateľné výberové konanie na túto pozíciu. Na jeseň 2025 prvýkrát v dejinách Činohra Slovenského národného divadla neuviedla novú premiéru. Ministerstvo kultúry od divadla žiadalo desaťpercentné prepúšťanie, ktoré by, ktoré by bolo plošné, čiže vo všetkých zložkách, čo by v praxi znamenalo, že by bola úplne ochromená celá činnosť divadla, ale zdá sa, že pána Machalu zaujímali najmä menné zoznamy prepustených. Následne potom samozrejme prepustili najmä tých, ktorí kritizujú ministerku a súčasný stav kultúrneho sektora. Ministerka kultúry veľmi často zdôrazňuje, že umelci nemajú občanov obťažovať svojimi názormi a postojmi, pretože ľudia chodia do divadla relaxovať a oddýchnuť si. Takže ja by som si tipla, že je len otázka času, kedy príde z ministerstva kultúry návrh, premenovať Slovenské národné divadlo na Slovenský národný wellness. A tu sa teda ospravedlňujem za iróniu, ak by to náhodou bolo v rozpore s novým rokovacím poriadkom. Čo sa týka Slovenského národného múzea, tak tiež si môžme porovnať tú situáciu, ako vyzerala pred dva a pol rokom. Slovenské národné múzeum bolo pred dva a pol rokmi síce trocha ťažkopádna a staromódna inštitúcia, ktorá očividne už dlhé roky potrebovala reformu, ale predsa len inštitúcia, ktorá má množstvo expozícií po celom Slovensku a vo svojich jednotlivých zložkách si v rámci možnosti plnila svoje funkcie pri ochrane a propagácii kultúrneho dedičstva. Ako vyzerá Slovenské národné múzeum dnes? Na poste generálneho SNM sa počas súčasného vedenia ministerstva kultúry vystriedali traja riaditelia. Ani jeden z nich pred nástupom do funkcie nepôsobil v múzejnej inštitúcii. Z vedenia špecializovaných múzeí, ktoré sú pod Slovenským národným múzeom, bolo odvolaných desať z osemnástich riaditeľov, teda viac ako polovica. V niektorých múzeách došlo k opakovanej výmene vedenia v krátkom časovom horizonte. Minimálne sedem múzeí v súčasnosti vedú riaditelia bez preukázateľnej odbornej praxe a skúseností v múzejných inštitúciách. Napríklad generálnou riaditeľkou SNM donedávna bola bývalá hovorkyňa Generálnej prokuratúry, ktorá sa do povedomia verejnosti dostala najmä tým, že fyzicky atakuje svojich zamestnancov, ktorí to teda namietali aj na príslušných orgánoch. Určite poznáte Múzeum Andreja Kmeťa v Martine, je to múzeum významného slovenského prírodovedca, tak tam sa, prosím pekne, dnes vystavujú strašidelné bábiky Monster High, v Kaštieli Betliar, ktorý bol prvým múzeom na území Slovenskej republiky a je v ňom umiestnená unikátna zbierka rodiny Andrássyovcov sa nedávno na Mikuláša uskutočnilo významné športové podujatie The Race pod patronátom zápasníka MMA Karlosa Vémolu ...
=====

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako iste viete, mojou úlohou navrhovateľky je predstaviť dôvody na odvolávanie jednej z ministeriek štvrtej vlády Roberta Fica, ale mám taký problém vlastne. Mám dokonca dva problémy. Ten prvý problém je, že my síce rok a deň presne, včera mi to Facebook pripomenul, takže rok a deň čakáme na toto odvolávanie, a pani ministerka nemá ani toľko úcty k najvyššiemu zákonodarnému orgánu, ktorý ju má kontrolovať, aby sa tu objavila, ale teda keďže sa tu neobjavil ani nikto iný z vlády, tak zdá sa, že tento étos je taký viacej rozšírení v tej vláde. Ale mám ešte jeden závažnejší problém pri tomto úvode k odvolávaniu pani ministerky kultúry, pretože táto ministerka minulý rok zažalovala bývalého riaditeľa Slovenského národné divadla Mateja Drličku za to, že ju v akomsi podkaste v Českej republike označil za neonacistku a po niekoľkých neúspešných pokusoch na iných súdoch, v decembri vydal Krajský súd v Bratislave predbežné opatrenie v rámci ktorého sa teda pán Drlička k osobe ministerky vôbec nemôže vyjadrovať. A ja si vlastne kladiem otázku, že či sa vôbec po tomto rozhodnutí súdu môže niekde k tejto pani ministerke vyjadrovať a akokoľvek ju kritizovať, pretože, napríklad, my tu v pléne síce máme tú trestnoprávnu výrokovú imunitu, ale ani tá nás nechráni pred občianskymi žalobami, takže ja budem vlastne v tomto mojom úvode veľmi opatrná a radšej nebudem v ňom meno pani ministerky vôbec vyslovovať, a chcela by som k tomu teda vyzvať aj ostatných kolegov, najmä z opozície, myslím si, že bude lepšie keď tu to meno dnes nepadne, lebo nikdy neviete aké predbežné opatrenie vás môže postihnúť. No, ale každopádne treba povedať, že ministerku, ktorej meno sa teda nemôže momentálne vyslovovať, odvolávame v tomto volebnom období už tretíkrát. Prvýkrát sme ju odvolávali pol roka po jej vymenovaní, a už vtedy bolo dôvodov na odvolanie toľko, že som tu pri uvádzaní tohto odvolávania hovorila hodinu. Druhýkrát sme ju odvolávali o päť mesiacov neskôr, a keďže som sa vlastne nechcela opakovať ten druhýkrát, tak som ako navrhovateľka zhrnula iba tie veci, ktoré sa stali za tých päť mesiacov medzi tými dvomi odvolávaniami, lebo aj tie na odvolanie veľmi bohato stačili, a vtedy som hovoril takmer hodinu a pol. No a tento tretí návrh sme podávali vo februári 2025, a vtedy som vlastne rozmýšľala, že ako inak sa ešte dá predstaviť tá katastrofa a spúšť, ktorú za sebou pani ministerka, ktorej meno sa nevyslovuje zanecháva, a rozhodla som sa vtedy, že ako navrhovateľka nebudem už robiť žiadne hodnotiace súdy ani nijako hodnotiť to, čo pani ministerka robí, a obmedzím sa iba na úplne neutrálny výpočet všetkého, čo sa v rezorte kultúry pod vedením veď vie ko, veď viete koho udialo. Čiže vlastne iba také holé informácie bez hodnotiacich súdov, aby si vlastne každý v tejto sále aj mimo nej mohol urobiť vlastný názor na to, že či existuje dosť dôvodov na odvolanie ministerky kultúry, respektíve, či vôbec nájdeme nejaký dôvod prečo by táto pani mala ostať vo svojej funkcii. A bol to celkom dobrý koncept podľa mňa na takýto, takúto reč v parlamente, všeličo by sme si zopakovali, čo sa za toho dva a pol roka stalo. Akurát problém nastal tým, že hoci sme teda ten tretí návrh na odvolanie ministerky, ktorej meno tu dnes nemôže padnúť, podali vo februári 2025, ale rokujeme o ňom presne o rok neskôr. A ja som si medzitým stále abdejtovala ten zoznam tých vecí, za každou schôdzou som si tam pridávala ďalšie veci, ďalšie a ďalšie, a ten výpočet suchých faktov, ktorý už v tom februári minulého roku mal asi 15 strán, tak má dnes viac ako 30 strán a so všetkým čo tam je, by to trvalo asi tak tri až štyri hodiny, kým by som to tu prečítala. A keďže sa nám tu navyše vyskytol tento fascinujúci, kreatívny nápad spojenej rozpravy k odvolávaniu šiestich či siedmich ministrov a celej vlády, tak ja z úcty ku kolegom si tento zoznam nechám pre budúce použitie, lebo určite ho ešte, určite sa nám ešte zíde a pokúsim sa zhrnúť len úplne najvypuklejšie výsledky tej, nazvime to, práce našej pani ministerky, ktorej meno nemôže byť vyslovené.
A ešte prv, než teda sa k tomuto dostanem, mám takú jednu poznámku, lebo už som tu spomínala niekoľkokrát, že toto je tretí návrh na odvolávanie tej, ktorej meno nemôže vyslovovať, a viete ako sa hovorí, do tretice všetko dobré. A tu by som chcela aj apelovať na vládnu koalíciu, že spomeňte si ako to dopadlo, keď ste z Trestného zákonníka vyškrtli paragraf trikrát a dosť. Ste ho museli vlastne veľmi rýchlo vrátiť naspäť, lebo kriminalita prekonávala všetky predstaviteľné hranice, tak možno by ste sa z toho mohli v koalícii poučiť a konečne, veď viete koho odvolať, lebo zločiny tejto pani voči kultúre už naozaj prekonávajú predstaviteľné aj nepredstaviteľné hranice. Aké sú teda výdobytky tohto volebného obdobia v oblasti kultúry. Možno stačí len také krátke porovnanie ako vyzerala kultúra, rezort kultúry a jej, jeho jednotlivé oblasti v októbri 2023, keď ste teda nastúpili, keď táto vláda nastúpila k moci a ako vyzerajú tie veci dnes. Začnime napríklad, verejnoprávnymi médiami. Pred dva a pol rokom sme mali inštitúciu, ktorá sa volala RTVS, a ktorá bola síce značne zdecimovaná desaťročiami politických zasahovaním, zasahovaní, a taktiež zrušením koncesionárskych poplatkov za predošlej vlády, ale stále ako tak fungovala a stále mala najvyššiu dôveryhodnosť u verejnosti s pomedzi porovnateľných médií. Ako vyzerajú verejnoprávne média dnes? No máme niečo...
=====

Predseda dajte hlasovať o tom že Národná Rada sa uzniesla v súlade s paragrafom 73 odsek tri písmena c) Zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.