Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

15.2.2024 o 10:55 hod.

Mgr. art.

Zora Jaurová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

15.2.2024 10:55 - 10:57 hod.

Zora Jaurová
vymazať rámček
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.2.2024 10:50 - 10:50 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci a ďakujem aj kolegom za reakcie. Ja neviem, či mám vlastne reagovať na tie protiargumenty tipu, že mi robíme niečo zlé, lebo to robil aj niekto iný alebo na protiargument ty tipu, že keď nejaké výberové konanie nevyšlo dobre tak všetky výberové konania sú zlé. Je úplne jasné, že verejné vypočutie kandidátov zvyšuje demokratickosť celého procesu. Tam asi si to nemusíme vysvetľovať a to, že tá verejnosť vidí vlastne kvalitu tých kandidátov zvyšuje aj to, že môže potom kontrolovať a zasiahnuť, keď štatutár nerešpektuje výsledky výberového konania. Ja vlastne možno zareagujem sa tu veľa hovorilo o tom päť ročnom funkčnom období. Funkčné obdobia sú preto tá najlepšia prax v, v riadení ľudských zdrojov a špeciálne pri kultúrnych inštitúciách, pretože tí riaditelia sa uchádzajú o funkciu s nejakým plánom a projektom, ktorý je na nejaké časové obdobie a keď to časové uplynie tak oni vlastne urobia odpočet svojej práce. To neznamená, že po 5 rokoch znovu musí niekto vymeniť, ale opäť to zvyšuje nielen verejnú kontrolu, ale aj manažérsku kontrolu odbornú kontrolu atď. atď. Ja vlastne som rada, že aj v tejto rozprave úplne jasne vyplynulo že, že tento zákon nie je možné veľmi obhájiť a teda znovu pripomínam že my by sme navrhovali nepokračovať v rokovaní o tomto zákone ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.2.2024 10:49 - 10:51 hod.

Zora Jaurová
Ďakujem pán predsedajúci a ďakujem aj kolegom za reakcie. Ja neviem či mám vlastne reagovať na tie ...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.2.2024 10:28 - 10:38 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Ďakujem pán predsedajúci. Sa tu dnes navystupujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja oceňujem, že po tých predošlých troch novelách zákonov o verejnoprávnych fondoch a pamiatkovom úrade tu máme konečne zákon, ktorý vlastne nič nepredstiera a ide k podstate veci. Lebo je očividné, že Slovenská národná strana sa podobne ako pán Danko pred pár dňami v TA3 sa rozhodli povedať naplno, ako to so štátom a kultúrou vlastne myslia. Predkladaná novela zákona totižto ruší všetky štandardy transparentného výberu vedúcich zamestnancov v múzeách a galériách tým, že za a) ruší povinnosť verejného vypočutia uchádzačov, b) umožňuje odvolávať riaditeľov a vedúcich zamestnancov bez udania dôvodu a c) vypúšťa funkčné obdobia na ktoré sú vedúci zamestnanci volení. A ja vlastne si tak aj hovorím, že konečne, lebo po sérii zákonov v ktorých sa môžeme len domnievať čo ich tvorcovia s danou legislatívou zamýšľajú. A teda v tomto prípade nám legislátor hovorí úplne jasne čo chce urobiť. Chce odvolať riaditeľov, chce ich odvolať bez výberové konania a teda chce odvolať riaditeľov, chce bez výborové konania vymenovať svojich a to na neobmedzené obdobie. V každom jednom bode je to návrh k praktikám o ktorých sme sa domnievali, že už zapadli do temnej minulosti kultúrnej politiky na Slovensku. Je evidentné, že tento zákon je vlastne šitý na mieru úplne konkrétnym cieľom a konkrétnym mocenským cieľom, ktorými chcú isté skupiny ovládnuť konkrétny múzeá a galérie.
Snaha o centralizáciu moci a kontrolu nad kultúrnymi inštitúciami je koniec koncov leitmotívom Slovenskej národnej strany v kultúre. A pán predseda SNS Danko to vlastne pred dvoma dňami úplne priamo, otvorene, verejne povedal, čo vlastne oceňujem, lebo tým pádom hráme férovú hru. My vládneme, my budeme ovládať kultúru, to je citát. Aj od pána poslanca Michelka som vlastne zachytila a on to tu aj teraz povedal, že za tým zákonom je snaha primárne vymeniť, pôvodne ste hovorili, že dvoch inštitúcií riaditeľov, teraz hovoríte že jednej. Čiže vlastne dokonca ešte aj predkladateľ priznáva, že ide meniť zákon, aby mohol vymeniť konkrétnych ľudí niekoľkých.
Verejné výberová konania, transparentné podmienky za ktorých môže byť vedúci zamestnanci odvolaní, či obmedzené funkčné obdobia, sú absolútnym štandardom vo všetkých civilizovaných krajinách a v oblasti kultúry, ktorá si vyžaduje čo najslobodnejšiu doménu tvorby obzvlášť. Táto novela zákona, podľa môjho názoru, vracia slovenskú kultúru opäť o celé desaťročia dozadu. Pán Michelko hovoril, že je to návrat k roku 2022, ale treba povedať, že už naozaj ja si pamätám, možno 15 rokov dozadu som bola účastná debát o tom, že takéto zmeny sa majú zaviesť. A to že sa zaviedli až v roku 2022 tiež niečo hovorí o tej dynamike kultúrnej politiky na Slovensku. A teda naozaj sa vraciame proste o celé desaťročia dozadu, do čias kedy tí, ktorí vládli mohli rozhodovať o osudoch svojich poddaných, alebo teda pardon, pracovníkov v kultúre.
Dobrý príklad je napríklad odstránenie funkčných období, ktoré sa do predmetného zákona teda dostalo tiež len pred tými dvomi rokmi a ktoré sa tam dostalo po tlaku odbornej obce, keďže obmedzené funkčné obdobie je osvedčenou, dobrou a veľmi častou praxou v hr a aj štandardom v európskych kultúrnych inštitúciách. Mňa celkom zaujalo to tvrdenie, že vlastne komisie nie sú na nič dobré a vlastne povedz mi kto je v komisii a ja ti poviem kto vyhral. Tak viete, ono s tými komisiami je to tak jak s demokraciou, že nie je to dokonalé, ale zatiaľ je to to najlepšie čo sme vymysleli. A to v tomto prípade platí dvojnásobne práve pri transparentných výberových konaniach.
Samozrejme nebudem vlastne už nejak rozoberať to, že predkladaný zákon neprešiel žiadnou diskusiou, ani deliberáciou s odbornou obcou, či dotknutými subjektami. Naopak, šokované odborné a reprezentatívne organizácie, ako Rada galérii Slovenska, či Zväz múzeí Slovenska po jeho zverejnení vyzvali v niekoľkých otvorených listoch a stanoviskách poslancov a ministerku, aby ho stiahli a zastavili navrhované zmeny. V otvorenom liste Rady galérií Slovenska sa píše, že tieto návrhy zo žiadneho hľadiska nezlepšujú postavenie a fungovanie galérií. Novelu považuje Rada galérií Slovenska za normalizáciu kultúrneho sektora. Upozorňuje tiež na to, že predložený návrh zákona je v hrubom rozpore s tým o čo sa doteraz spoločne usilovali. Zväz múzeí na Slovensku vo svojom stanovisku kritizuje čiastočné úpravy zákona o múzeách a galériách ako nedôvodné a oslabujúce odbornosť. Zatiaľ čo uprednostňuje komplexné prepracovanie zákona z dôrazom na transparentnosť, právnu istotu a udržanie overených praxí v oblasti funkčných období. A vlastne my ten príklad, ako by to mohlo vyzerať po tom, čo sa tento zákon príjme, nemusíme ísť vôbec ďaleko, pretože nám to nedávno predviedol práve minister životného prostredia pán Taraba, zhodou okolností tiež nominant SNS, ktorý bez udania dôvodu odvolal dlhoročnú riaditeľku Banského múzea v Banskej Štiavnici a nahradil ju okresných predsedom SNS. Minister Taraba nebol schopný odpovedať na otázku smerujúcu k dôvodom odvolania ani na Hodine otázok, keď som mu ju položila, ani v Interpelácii, ktorú som mu poslala, ani nikde vlastne inde kde túto otázku dostal. Odvoláva sa len na to, že zákon mu to umožňuje a je to presne taký zákon, aký chcú teraz poslanci schváliť pre všetky múzeá a galérie na Slovensku. Treba podotknúť napríklad, že na základe tohto rozhodnutia rezignovala aj celá Galerijná rada Galérie Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici, ktorá patrí pod banské múzeum.
Jediné dôsledky, ktoré takýto zákon môže priniesť sú teda rozklad a zmar. Politické a mocenské ovládnutie kultúrnych inštitúcií, strata dôvery o ktorej tu veľmi veľa hovoríme, už v tej poslednej by som si tipla, neodbornosť a nekvalita. Preto by som opäť chcela spolu so všetkými relevantnými inštitúciami a odborníkmi na Slovensku vyzvať kolegov z koalície, lebo tu vidím aj v tejto sále teraz veľa ľudí z koalície, ktorí majú radi kultúru, ktorí sa jej venujú a ktorí podľa mňa aj rozumejú tomu, keď ten sektor proti niečomu protestuje, naozaj chcete hlasovať za zákon, ktorý okrem pár dobrodruhov z SNS, hladným po akýchkoľvek funkciách, nepomáha nikomu a ničomu. Naozaj chcete hlasovať za zákon, ktorý nás vracia do minulosti, ktorý je protidemokratický a ktorý tu nikto znalý problematiky nechce. Nebolo by lepšie zastaviť rokovanie o tomto zákone a diskutovať o tom, ako napríklad pritiahnuť do kultúrnych inštitúcií kvalitných mladých ľudí, ako im zlepšiť podmienky ich práce, ako ich motivovať a inšpirovať. Ja sa naozaj s kýmkoľvek z vás budem o tom rada rozprávať a naozaj vyzývam aj predkladateľov tohto zákona budujme nové veci a neničme to čo máme.
Samozrejme, podobne ako v predošlých troch zákonoch, navrhujem nepokračovať v rokovaní o tomto zákone. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.2.2024 10:28 - 10:38 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Ďakujem pán predsedajúci. Sa tu dnes navystupujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja oceňujem, že po tých predošlých troch novelách zákonov o verejnoprávnych fondoch a pamiatkovom úrade tu máme konečne zákon, ktorý vlastne nič nepredstiera a ide k podstate veci. Lebo je očividné, že Slovenská národná strana sa podobne ako pán Danko pred pár dňami v TA3 sa rozhodli povedať naplno, ako to so štátom a kultúrou vlastne myslia. Predkladaná novela zákona totižto ruší všetky štandardy transparentného výberu vedúcich zamestnancov v múzeách a galériách tým, že za a) ruší povinnosť verejného vypočutia uchádzačov, b) umožňuje odvolávať riaditeľov a vedúcich zamestnancov bez udania dôvodu a c) vypúšťa funkčné obdobia na ktoré sú vedúci zamestnanci volení. A ja vlastne si tak aj hovorím, že konečne, lebo po sérii zákonov v ktorých sa môžeme len domnievať čo ich tvorcovia s danou legislatívou zamýšľajú. A teda v tomto prípade nám legislátor hovorí úplne jasne čo chce urobiť. Chce odvolať riaditeľov, chce ich odvolať bez výberové konania a teda chce odvolať riaditeľov, chce bez výborové konania vymenovať svojich a to na neobmedzené obdobie. V každom jednom bode je to návrh k praktikám o ktorých sme sa domnievali, že už zapadli do temnej minulosti kultúrnej politiky na Slovensku. Je evidentné, že tento zákon je vlastne šitý na mieru úplne konkrétnym cieľom a konkrétnym mocenským cieľom, ktorými chcú isté skupiny ovládnuť konkrétny múzeá a galérie.
Snaha o centralizáciu moci a kontrolu nad kultúrnymi inštitúciami je koniec koncov leitmotívom Slovenskej národnej strany v kultúre. A pán predseda SNS Danko to vlastne pred dvoma dňami úplne priamo, otvorene, verejne povedal, čo vlastne oceňujem, lebo tým pádom hráme férovú hru. My vládneme, my budeme ovládať kultúru, to je citát. Aj od pána poslanca Michelka som vlastne zachytila a on to tu aj teraz povedal, že za tým zákonom je snaha primárne vymeniť, pôvodne ste hovorili, že dvoch inštitúcií riaditeľov, teraz hovoríte že jednej. Čiže vlastne dokonca ešte aj predkladateľ priznáva, že ide meniť zákon, aby mohol vymeniť konkrétnych ľudí niekoľkých.
Verejné výberová konania, transparentné podmienky za ktorých môže byť vedúci zamestnanci odvolaní, či obmedzené funkčné obdobia, sú absolútnym štandardom vo všetkých civilizovaných krajinách a v oblasti kultúry, ktorá si vyžaduje čo najslobodnejšiu doménu tvorby obzvlášť. Táto novela zákona, podľa môjho názoru, vracia slovenskú kultúru opäť o celé desaťročia dozadu. Pán Michelko hovoril, že je to návrat k roku 2022, ale treba povedať, že už naozaj ja si pamätám, možno 15 rokov dozadu som bola účastná debát o tom, že takéto zmeny sa majú zaviesť. A to že sa zaviedli až v roku 2022 tiež niečo hovorí o tej dynamike kultúrnej politiky na Slovensku. A teda naozaj sa vraciame proste o celé desaťročia dozadu, do čias kedy tí, ktorí vládli mohli rozhodovať o osudoch svojich poddaných, alebo teda pardon, pracovníkov v kultúre.
Dobrý príklad je napríklad odstránenie funkčných období, ktoré sa do predmetného zákona teda dostalo tiež len pred tými dvomi rokmi a ktoré sa tam dostalo po tlaku odbornej obce, keďže obmedzené funkčné obdobie je osvedčenou, dobrou a veľmi častou praxou v hr a aj štandardom v európskych kultúrnych inštitúciách. Mňa celkom zaujalo to tvrdenie, že vlastne komisie nie sú na nič dobré a vlastne povedz mi kto je v komisii a ja ti poviem kto vyhral. Tak viete, ono s tými komisiami je to tak jak s demokraciou, že nie je to dokonalé, ale zatiaľ je to to najlepšie čo sme vymysleli. A to v tomto prípade platí dvojnásobne práve pri transparentných výberových konaniach.
Samozrejme nebudem vlastne už nejak rozoberať to, že predkladaný zákon neprešiel žiadnou diskusiou, ani deliberáciou s odbornou obcou, či dotknutými subjektami. Naopak, šokované odborné a reprezentatívne organizácie, ako Rada galérii Slovenska, či Zväz múzeí Slovenska po jeho zverejnení vyzvali v niekoľkých otvorených listoch a stanoviskách poslancov a ministerku, aby ho stiahli a zastavili navrhované zmeny. V otvorenom liste Rady galérií Slovenska sa píše, že tieto návrhy zo žiadneho hľadiska nezlepšujú postavenie a fungovanie galérií. Novelu považuje Rada galérií Slovenska za normalizáciu kultúrneho sektora. Upozorňuje tiež na to, že predložený návrh zákona je v hrubom rozpore s tým o čo sa doteraz spoločne usilovali. Zväz múzeí na Slovensku vo svojom stanovisku kritizuje čiastočné úpravy zákona o múzeách a galériách ako nedôvodné a oslabujúce odbornosť. Zatiaľ čo uprednostňuje komplexné prepracovanie zákona z dôrazom na transparentnosť, právnu istotu a udržanie overených praxí v oblasti funkčných období. A vlastne my ten príklad, ako by to mohlo vyzerať po tom, čo sa tento zákon príjme, nemusíme ísť vôbec ďaleko, pretože nám to nedávno predviedol práve minister životného prostredia pán Taraba, zhodou okolností tiež nominant SNS, ktorý bez udania dôvodu odvolal dlhoročnú riaditeľku Banského múzea v Banskej Štiavnici a nahradil ju okresných predsedom SNS. Minister Taraba nebol schopný odpovedať na otázku smerujúcu k dôvodom odvolania ani na Hodine otázok, keď som mu ju položila, ani v Interpelácii, ktorú som mu poslala, ani nikde vlastne inde kde túto otázku dostal. Odvoláva sa len na to, že zákon mu to umožňuje a je to presne taký zákon, aký chcú teraz poslanci schváliť pre všetky múzeá a galérie na Slovensku. Treba podotknúť napríklad, že na základe tohto rozhodnutia rezignovala aj celá Galerijná rada Galérie Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici, ktorá patrí pod banské múzeum.
Jediné dôsledky, ktoré takýto zákon môže priniesť sú teda rozklad a zmar. Politické a mocenské ovládnutie kultúrnych inštitúcií, strata dôvery o ktorej tu veľmi veľa hovoríme, už v tej poslednej by som si tipla, neodbornosť a nekvalita. Preto by som opäť chcela spolu so všetkými relevantnými inštitúciami a odborníkmi na Slovensku vyzvať kolegov z koalície, lebo tu vidím aj v tejto sále teraz veľa ľudí z koalície, ktorí majú radi kultúru, ktorí sa jej venujú a ktorí podľa mňa aj rozumejú tomu, keď ten sektor proti niečomu protestuje, naozaj chcete hlasovať za zákon, ktorý okrem pár dobrodruhov z SNS, hladným po akýchkoľvek funkciách, nepomáha nikomu a ničomu. Naozaj chcete hlasovať za zákon, ktorý nás vracia do minulosti, ktorý je protidemokratický a ktorý tu nikto znalý problematiky nechce. Nebolo by lepšie zastaviť rokovanie o tomto zákone a diskutovať o tom, ako napríklad pritiahnuť do kultúrnych inštitúcií kvalitných mladých ľudí, ako im zlepšiť podmienky ich práce, ako ich motivovať a inšpirovať. Ja sa naozaj s kýmkoľvek z vás budem o tom rada rozprávať a naozaj vyzývam aj predkladateľov tohto zákona budujme nové veci a neničme to čo máme.
Samozrejme, podobne ako v predošlých troch zákonoch, navrhujem nepokračovať v rokovaní o tomto zákone. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.2.2024 9:34 - 9:35 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, a vlastne ďakujem aj kolegom za reakcie. Myslím si, že na spoločnej snahe o ochranu pamiatok na Slovensku sa zhodneme úplne všetci naprieč celým politickým spektrom. Ja znovu len zopakujem to, čo som povedala aj v rozprave. Bohužiaľ, spôsob, akým je týchto päť zákonov predložených, nevzbudzuje tú dôveru, naopak ju narúša, a možno je dobré sa porozprávať aj do budúcnosti nejak rámcovo o tom, akým spôsobom budeme vstupovať do legislatívneho procesu, pokiaľ chceme možno v niektorých veciach, v ktorých sa vecne zhodujeme, ako je táto, dosiahnuť aj povedzme politickú podporu naprieč koalíciou a opozíciou.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.2.2024 9:22 - 9:24 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme pred sebou ďalší zo série poslaneckých návrhov Slovenskej národnej strany a priateľov. Tentokrát tento návrh zákona otvára zákon o pamiatkovom fonde. A je to taká zmena oproti tým predošlým dvom zákonom, lebo síce tam je pamiatkový fond, ale to je, samozrejme, niečo iné ako verejnoprávne fondy. To, čo ho ale spája s tými predošlými návrhmi, je, že zdanlivo rieši veľmi drobnú záležitosť, ako povedal pán predkladateľ Michelko, predlžuje lehotu na uplatnenie predkupného práva štátu na kúpu národnej kultúrnej pamiatky v prípade, že táto je na predaj.
Samozrejme, tá predložená novela zákona opäť obsahuje všetky tie neduhy, ktoré sme tu už spomínali v predošlých dvoch zákonoch, obídenie MPK poslaneckým návrhom, nedostatočné zdôvodnenie a absencia alternatívnych riešení.
Na druhej strane musím povedať, že áno, takáto drobná úprava by na rozdiel od tých predošlých mohla byť kvalifikovaná na poslanecký návrh, ale to v prípade, že by išlo napríklad o nejakú naliehavú potrebu sektora, ktorá vyplýva z aplikačnej praxe, nakoľko ten návrh zákona vlastne nemení žiadne zásadné princípy ani koncepcie a to ho vlastne kvalifikuje na tento typ legislatívneho postupu. To by tak mohlo byť, keby ten návrh zákona obsahoval nejaké aspoň minimálne konkrétne dáta, príklady alebo situácie, ktoré by tú potrebu predĺženia lehoty na uplatnenie predkupného práva odôvodňovali, prípadne hovorili, že v súčasnosti existuje časová núdza na takúto úpravu. Napríklad by nám hovorili, koľko takých prípadov bolo, kedy štát nestihol v 30-dňovej lehote tú pamiatku kúpiť, alebo akých pamiatok sa to týka a tak ďalej a tak ďalej. Proste akékoľvek dáta, ktorým by predkladateľ podložil túto zmenu ako opodstatnenú. Ale bez takýchto jasných dôkazov o existujúcich problémoch súvisiacich s kratšou lehotou sa táto novela, bohužiaľ, opäť javí ako nejaký zastierací manéver bez reálneho prínosu.
Ja keď som sa rozprávala o tom s pamiatkarmi, tak vlastne nikto mi nepovedal, že by niekedy bol nejaký takýto problém s tridsaťdňovou lehotou. Naopak, v mnohých prípadoch štát potrebuje oveľa kratšiu lehotu na posúdenie, nakoľko o možných pamiatkach na odkúpenie vie väčšinou už dávno dopredu na základe priebežného mapovania pamiatkovej situácie. Zasa až tak veľa tých pamiatok na predaj nie je.
Musíme sa teda pýtať, bohužiaľ, aj keď vlastne nechcem prejudikovať, keď pán Michelko hovorí, že tentokrát nejde o konšpiráciu, musíme sa pýtať, je naozaj táto lehota zásadným problémom ochrany pamiatkového fondu v súčasnosti? Nie je to opäť iba nejaká noha do dverí zo strany poslancov SNS, ktorá im umožní prípadne v legislatívnom procese napríklad oslabovať kompetencie pamiatkového úradu pri posudzovaní plánovanej stavebnej činnosti či vydávaní rozhodnutí a záväzných stanovísk? Opäť vyvstáva otázka na predkladateľov, či náhodou neprídu s nejakými pozmeňovacími návrhmi v druhom čítaní. A teda ja som rada, že pán Michelko nás ubezpečil, že nie, ale nemôžete sa čudovať našej nedôvere, keď je to už tretí zákon, v ktorom systematicky obchádzate tie základné pravidlá legislatívneho procesu.
Opäť mám pocit, že možno pre, vlastne veľa tu hovoríme o dôvere, tak pre zvyšovanie tej dôvery aj v pléne Národnej rady, aj možno nejakej dôvery v sektore samotnom, by možno bolo opäť lepšie stiahnuť tento zákon, ktorý nič zásadné nemení, a rozprávať sa aj na pôde tohto zákonodarného zboru o komplexnejšej zmene ochrany pamiatkového fondu, ktoré by viedli k efektívnejšej ochrane a oprave pamiatok. Napríklad o finančných nástrojoch, ktoré by umožnili prílev súkromného kapitálu do ochrany pamiatkového fondu, keďže štát, samozrejme, nemá dosť peňazí na odkúpenie všetkých pamiatok, ktoré by, alebo na opravu všetkých pamiatok, ktoré by to potrebovali.
Takže z mojej strany vlastne opäť už tretíkrát odporúčania stiahnuť tento zákon, ale na diskusiu o tom, ako zlepšiť ochranu pamiatkového fondu, ktoré, čo je určite veľký problém, jeden z najväčších problémov v oblasti kultúry na Slovensku, sme kedykoľvek otvorení.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

14.2.2024 18:34 - 18:35 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, čo dodať. My tu už vlastne druhý deň rokujeme o jednom zákone, a teda konečne skončilo prvé čítanie zákona o FPU, a tento ďalší zákon je v podstate analogický. Je to také dejavu a vlastne by sme tu mohli celú tú rozpravu s menšími obmenami vlastne zopakovať znovu, tak to si asi ušetríme. Ja iba veľmi stručne zhrniem, že všetky tie výhrady, ktoré najmä tie procesné výhrady, ktoré sme mali k tomu prvému zákonu, máme aj k tejto novele zákona o Audiovizuálnom fonde, pretože opäť ide o poslanecký návrhu, ktorý neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním a opäť teda tá dôvodová správa neuvádza ani dáta, ani analýzy, ani nič podobné a hovorím, že znovu by sme tu mohli hovoriť o tom, že prečo vlastne vládne politiky sa realizujú cez poslanecké návrhy, ale o tom sme už asi dnes diskutovali dosť a asi sme túto tému vyčerpali, pretože na tieto otázky nedostávame odpovede. Ja možno využijem túto príležitosť na taký príbeh o Audiovizuálnom fonde, alebo vôbec príbeh, ktorý veľmi často rozprávam v zahraničí. Ja sa naozaj venujem kultúrnym politikám a financovaniu kultúry celkom dlho a musím povedať, že príbeh slovenského Audiovizuálneho fondu je v niečom veľmi zaujímavý, veľmi výnimočný a z hľadiska kultúrnych politík v zásade aj signifikantný, pretože hovorí o tom ako dobré politiky môžu priniesť výsledky v relatívne krátkom čase. My vždy, keď ako keby, štát, keď prijíma nejaké politiky, tak veľakrát ten horizont, v ktorom sa ukazujú tie výsledky, nie je až taký rýchly, a tento príbeh Audiovizuálneho fondu hovorí o tom, že keď sa proste robia dobré politiky, tak tie výsledky sa ukážu veľmi rýchlo.
Určite sa mnohí z vás pamätajú, že začiatkom tohto tisícročia, v tých 2000. rokoch boli také, bolo také obdobie, kedy sa na Slovensku nenatočili za niektoré roky, nenatočil ani jeden film, a ten dôvod bol, že, tie dôvody boli samozrejme rôzne, jedným z hlavných bol práve, nazvime to, riadený krach filmových štúdií na Kolibe a v podstate rozpad celého audiovizuálneho sektora a vlastne reakciou aj na túto pomerne alarmujúcu situáciu v slovenskej audiovízii, ktorá ako keby na nejaký čas prestala existovať, boli snahy tej odbornej obce o založenie moderného, verejnoprávneho nezávislého fondu. Tento fond vznikol tak ako by podľa mňa, takéto fondy vznikať mali, tak ako by sa takéto politiky realizovať mali. Vznikol vlastne zdola, vznikol na návrhy a na diskusiu odbornej obce, vznikol v roku 2008 a v roku 2009 udelil prvé granty a to znamená, že reálne existuje koľko? Možno 14, 15 rokov, pamätáte sa, keď som hovorila, že boli roky, kedy sa nenatočil ani jeden film. No, v roku 2022 vzniklo na Slovensku 50 filmov pre kiná a nielen to, ale v rokoch 2015 až 2019 bol slovenský audiovizuálny trh za toto obdobie, vyhodnotený ako najrýchlejšie rastúci
===
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.2.2024 18:34 - 18:35 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do
30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Vážený pán podpredseda, ďakujem, otvorte rozpravu. ... No, v roku 2022 vzniklo na Slovensku 50 filmov pre kiná a nielen to, ale v rokoch 2015 až 2019 bol slovenský audiovizuálny trh za toto obdobie vyhodnotený ako najrýchlejšie rastúci trh v celej Európe podľa údajov European Audiovisual Observatory, ktoré sleduje celú Európu, teda nielen Európsku úniu. Je to tá Biont eve ev Europa a bol to naozaj najrýchlejšie rastúci trh s nárastom za toto obdobie 17,8 %, čo je z ekonomického hľadiska veľmi rapídny nárast. Výsledok už po niekoľkých rokoch odkedy Audiovizuálny fond začal fungovať bol, že nielen že sa nakrúcať filmy, nielen že ten audiovizuálny priemysel rástol, ale tie filmy postupne začali získavať aj ceny na medzinárodných festivaloch, začali byť medzinárodne známe, slovenskí producenti začali robiť koprodukcie medzinárodné, pretože to je jediný spôsob ako dnes točiť filmy. A napriek tomu, že tá doba nepraje veľmi nárastu divákov v kinách, tak vlastne tie slovenské filmy si začali získavať aj divákov. A práve preto, že na začiatku tých dvetisícich rokov tu bola taká zlá situácia, tak sa tá slovenská, slovenská audiovízia dá chápať aj ako také laboratórium a v zásade príbeh Audiovizuálneho fondu napriek tomu, že v začiatkoch si prešiel takými detskými chorobami, ktoré vôbec neboli jednoduché, kde vlastne hneď v začiatkoch bolo treba odstraňovať veľmi zásadné konflikty záujmov o ktorých sa tu dnes celý deň bavíme, tak je to naozaj úspešný príbeh dobrých politík. A toto treba mať na pamäti pri tých debatách, ktoré tu vedieme a ktoré sú určite prínosné. Toto treba mať na pamäti, že špeciálne tá audiovízia je dobrý príklad, pretože to na rozdiel možno od aktivít, ktoré podporuje Fond na podporu umenia, ktoré sú umelecké a ktoré sú menej merateľné, tak audiovízia je predsa len priemysel a ten priemyselný cyklus je oveľa ľahšie merať a aj tie výsledky je oveľa ľahšie merať.
Rozumiem tomu, že existuje nejaká snaha zjednotiť povedzme tie dozorné komisie, aj keď si nemyslím, že je argument povedať, že aby obidva fondy fungovali rovnako, lebo tie dva fondy nie sú rovnaké ani náhodou, kým Fond na podporu umenia majoritne rozdeľuje verejné prostriedky, Audiovizuálny fond doňho prispievajú rôzne typy prispievateľov, čiže len časť jeho prostriedkov pochádza zo štátneho rozpočtu a relatívne významná časť tých prostriedkov pochádza od rôznych iných typov prispievateľov ako sú napríklad televízie, prevádzkovatelia retransmisie a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, že, ja nehovorím, že to je argument pre alebo proti, ale nie sú to rovnaké fondy a tým pádom nemusia mať rovnaké orgány.
Čo sa týka toho, že vo fonde sú nejaké, nejaké kontroly. To je podľa mňa štandardná vec. Zatiaľ vždy vlastne pokiaľ aj nejaké nejasnosti boli, tak zatiaľ vždy tie kontrolné mechanizmy, ktoré má štát k dispozícii fungovali a špeciálne pri audiovízii ten charakter tých projektov, ktoré ten fond podporuje je relatívne komplikovaný, pretože sa bavíme o naozaj veľkých projektoch, ktoré sa realizujú počas dlhého časového obdobia, ktoré sa realizujú v medzinárodných koprodukciách a veľmi ľahko môžu vzniknúť aj nejaké nejasnosti ohľadne vyúčtovaní. To znamená, že ja určite a myslím si, že aj celý audiovizuálny sektor podporuje to, aby tie kontrolné mechanizmy boli niekoľkostupňové, niekoľkovrstvové a aby sa naozaj zaručilo to, že štátne peniaze sa vynakladajú v súlade so zákonom.
Takže na základe vlastne všetkého toho, čo sme tu dva dni hovorili, ja opätovne si myslím, že takýto zákon, ktorý je predložený by sa mal predkladať iným spôsobom a tak isto ako pri tom prvom zákone by som chcela za klub Progresívneho Slovenska požiadať predkladateľov o stiahnutie návrhu a o jeho predloženie v štandardnom režime s medzirezortným pripomienkovým konaním, kde budeme vedieť vlastne si vyjasniť to, že či takýto zákon je potrebný alebo nie je potrebný. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.2.2024 18:34 - 18:35 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do
30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Vážený pán podpredseda, ďakujem, otvorte rozpravu. ... No, v roku 2022 vzniklo na Slovensku 50 filmov pre kiná a nielen to, ale v rokoch 2015 až 2019 bol slovenský audiovizuálny trh za toto obdobie vyhodnotený ako najrýchlejšie rastúci trh v celej Európe podľa údajov European Audiovisual Observatory, ktoré sleduje celú Európu, teda nielen Európsku úniu. Je to tá Biont eve ev Europa a bol to naozaj najrýchlejšie rastúci trh s nárastom za toto obdobie 17,8 %, čo je z ekonomického hľadiska veľmi rapídny nárast. Výsledok už po niekoľkých rokoch odkedy Audiovizuálny fond začal fungovať bol, že nielen že sa nakrúcať filmy, nielen že ten audiovizuálny priemysel rástol, ale tie filmy postupne začali získavať aj ceny na medzinárodných festivaloch, začali byť medzinárodne známe, slovenskí producenti začali robiť koprodukcie medzinárodné, pretože to je jediný spôsob ako dnes točiť filmy. A napriek tomu, že tá doba nepraje veľmi nárastu divákov v kinách, tak vlastne tie slovenské filmy si začali získavať aj divákov. A práve preto, že na začiatku tých dvetisícich rokov tu bola taká zlá situácia, tak sa tá slovenská, slovenská audiovízia dá chápať aj ako také laboratórium a v zásade príbeh Audiovizuálneho fondu napriek tomu, že v začiatkoch si prešiel takými detskými chorobami, ktoré vôbec neboli jednoduché, kde vlastne hneď v začiatkoch bolo treba odstraňovať veľmi zásadné konflikty záujmov o ktorých sa tu dnes celý deň bavíme, tak je to naozaj úspešný príbeh dobrých politík. A toto treba mať na pamäti pri tých debatách, ktoré tu vedieme a ktoré sú určite prínosné. Toto treba mať na pamäti, že špeciálne tá audiovízia je dobrý príklad, pretože to na rozdiel možno od aktivít, ktoré podporuje Fond na podporu umenia, ktoré sú umelecké a ktoré sú menej merateľné, tak audiovízia je predsa len priemysel a ten priemyselný cyklus je oveľa ľahšie merať a aj tie výsledky je oveľa ľahšie merať.
Rozumiem tomu, že existuje nejaká snaha zjednotiť povedzme tie dozorné komisie, aj keď si nemyslím, že je argument povedať, že aby obidva fondy fungovali rovnako, lebo tie dva fondy nie sú rovnaké ani náhodou, kým Fond na podporu umenia majoritne rozdeľuje verejné prostriedky, Audiovizuálny fond doňho prispievajú rôzne typy prispievateľov, čiže len časť jeho prostriedkov pochádza zo štátneho rozpočtu a relatívne významná časť tých prostriedkov pochádza od rôznych iných typov prispievateľov ako sú napríklad televízie, prevádzkovatelia retransmisie a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, že, ja nehovorím, že to je argument pre alebo proti, ale nie sú to rovnaké fondy a tým pádom nemusia mať rovnaké orgány.
Čo sa týka toho, že vo fonde sú nejaké, nejaké kontroly. To je podľa mňa štandardná vec. Zatiaľ vždy vlastne pokiaľ aj nejaké nejasnosti boli, tak zatiaľ vždy tie kontrolné mechanizmy, ktoré má štát k dispozícii fungovali a špeciálne pri audiovízii ten charakter tých projektov, ktoré ten fond podporuje je relatívne komplikovaný, pretože sa bavíme o naozaj veľkých projektoch, ktoré sa realizujú počas dlhého časového obdobia, ktoré sa realizujú v medzinárodných koprodukciách a veľmi ľahko môžu vzniknúť aj nejaké nejasnosti ohľadne vyúčtovaní. To znamená, že ja určite a myslím si, že aj celý audiovizuálny sektor podporuje to, aby tie kontrolné mechanizmy boli niekoľkostupňové, niekoľkovrstvové a aby sa naozaj zaručilo to, že štátne peniaze sa vynakladajú v súlade so zákonom.
Takže na základe vlastne všetkého toho, čo sme tu dva dni hovorili, ja opätovne si myslím, že takýto zákon, ktorý je predložený by sa mal predkladať iným spôsobom a tak isto ako pri tom prvom zákone by som chcela za klub Progresívneho Slovenska požiadať predkladateľov o stiahnutie návrhu a o jeho predloženie v štandardnom režime s medzirezortným pripomienkovým konaním, kde budeme vedieť vlastne si vyjasniť to, že či takýto zákon je potrebný alebo nie je potrebný. Ďakujem pekne.
Skryt prepis