Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem aj za všetky faktické poznámky a skúsim to tak zhrnúť, že to, čo som sa ja pokúšala aj v tých 20-tich minútach svojho prejavu povedať, je, že od rána tu počúvame to, že treba zmeniť Ústavu Slovenskej republiky, aby chránila národnú identitu Slovákov pred ťažko povedať čím, lebo to tu nepadlo pred čím vlastne.
A ja sa pýtam, keď chceme chrániť národnú identitu, tak poďme sa rozprávať o tom, čo tá národná identita je. A ja som vyzývala kolegov, aj kolegu Podmanického, ktorý tu nie je, aby sme teda o tomto diskutovali. Lebo ja považujem toto za oveľa dôležitejšiu debatu ako tieto prestrelky o dvoch pohlaviach.
Tak poďme sa naozaj, kolegovia, baviť o tom, čo vnímame, že je národná identita Slovákov, lebo to tu nezaznelo. S výnimkou pána Barteka, pre toho je národná identita dve pohlavia. No, to je troška problém, lebo to neviem, ako nás odlišuje od akéhokoľvek iného národu, ale v poriadku, však každý to má nejako zadefinované. Len tu sa bavíme o ústave. Tu sa bavíme o dokumente, ktorý má byť spoločný všetkým ľuďom na Slovensku.
Tak si to poďme povedať, poďme o tomto diskutovať. Využijeme zmysluplne celý tento deň a možno sa na konci dňa dopracujeme k niečomu, čo preklenie tie priepasti v spoločnosti, čo preklenie tú polarizáciu, lebo sa dohodneme na niečom, čo máme všetci spoločné. Bohužiaľ, zatiaľ sa tá diskusia takto nevyvíja, ale budem veľmi rada, keď mi ktokoľvek z koalície na túto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, začnem citátom z navrhovanej novely. "Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia. Nič v tejto ústave a ústavných zákonoch nemožno vykladať ako súhlas Slovenskej republiky s prenosom výkonu časti jej práv vo veciach tvoriacich národnú identitu.“
Kolegovia tu predo mnou veľa hovorili o právnych a ústavnoprávnych aspektoch a dôsledkoch prijatia tejto zmeny ústavy a jedna zo zásadných výhrad, ktoré tomuto zákonodarnému zboru adresovali aj desiatky právnych expertov, sú práve vágne a nejasné formulácie, ktoré táto novela vnáša do ústavy.
Termíny ako národná identita, kultúrno-etické otázky, či verejná morálka nie sú právne dostatočne definované a už vôbec nie na takej úrovni, aká by bola potrebná pre taký dôležitý dokument, akým je práve ústava. O tom, aký je zámer predkladateľov tejto novely a že používanie tejto vágnej terminológie ukazuje prinajmenšom skryté úmysly, tu už bolo mnohé povedané a zrejme ešte bude. Ja som sa preto pokúsila pozrieť na tieto vágne termíny trocha podrobnejšie, v snahe pochopiť, k čomu navrhovatelia v skutočnosti odkazujú v tejto novele.
Čo teda je národná identita a ako vyzerá tá naša slovenská národná identita? Pre jednu skupinu zostane národná identita prežitkom, zvyškom kolektivistických ideológií 19. storočia a prijateľná bude pre nich iba ako folklór. Pre druhých je príslušnosť k národu súčasťou európskeho povedomia, v ktorom väzba na miesto života, vzťah k iným obývajúcim toto miesto zohráva dôležitú úlohu pri formovaní vlastnej identity.
Je však možné očakávať, že v atmosfére hľadania zmyslu, v epoche straty zmyslu pre veľké dejinné projekty a vízie, bude o miesto zápasiť aj tendencia absolutizovať národné povedomie ako výlučnú mieru všetkých vecí. Toto bol citát od slovenského filozofa Františka Novosáda a tieto slová povedal v roku 2003. Zdá sa, že dnešné dianie predpovedal pomerne presne. Pretože dnes, 32 rokov po nadobudnutí štátnosti a 21 rokov po európskej integrácii, stále v otázke identity tápame a hľadáme spôsoby, ako si upevniť ono mýtické národné povedomie, svojstojnosť a jedinečnosť. Bohužiaľ, aj v roku 2025 chýba Slovensku moderná a inkluzívna národná a kultúrna identita, ktorá by bola založená na hrdosti, na zdravom sebavedomí a tolerancii voči inakosti. Ten etno-nacionalistický sentiment, ktorý sme tu zažili v 90. rokoch, sme síce do istej miery prekonali, ale nedokázali sme ho nahradiť pozitívnym príbehom, ktorý by patril všetkým občanom bez rozdielu a ktorý by bol podkladom pre tvorbu sociálneho kapitálu. Táto skutočnosť podrýva sociálnu súdržnosť na Slovensku a vystavuje ho riziku kultúrnych pnutí, a to obzvlášť v časoch, kedy globalizácia a technologický rozvoj narúšajú tradičné národné identity a etnické väzby. Isteže, tá zmienka o národnej identite v navrhovanej novele ústavy odkazuje zrejme teda na čl. 4 Zmluvy o EÚ, ktorý hovorí, že únia rešpektuje národnú identitu členských štátov obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch. Ale táto zmienka o národnej identite pochádza z pôvodnej Maastrichtskej zmluvy, do ktorej bola zakomponovaná najmä kvôli výnimkám pre kultúrne tovary a služby, ktoré boli prirodzene viazané na národné okruhy a nemohli sa na ne plne aplikovať pravidlá jednotného trhu, aby neboli ohrozené jednotlivé kultúrne domény a kultúrna diverzita. Čiže išlo o kultúrne tovary a služby.
Neskôr táto klauzula sa trocha rozvinula a taká je aj v aktuálnej zmluve. Ale pod národnou identitou sa tu vždy chápe striktne konštitučná identita. Konštitučná identita ústavných a právnych predpisov, čiže ide tu o ono legendárne materiálne jadro ústavy, ktorá má chrániť ústavné princípy jednotlivých členských štátov práve pred takýmito populistickým eskapádami, tvorenými so zlým úmyslom, ako je tá, ktorú tu práve prežívame. Áno, v posledných rokoch sa na klauzulu o národnej identite začali odvolávať aj ústavné súdy Maďarska a Poľska, pričom priamo alebo nepriamo spochybňovali princípy liberálnej demokracie.
Je dobré si uvedomiť, že tento posun k vágnemu mýtickému a symbolickému chápaniu právnych termínov pochádza od vlád, ktoré spochybňujú základné princípy európskej integrácie a tento posun bol masívne kritizovaný právnymi expertami naprieč EÚ a bol identifikovaný ako ohrozenie európskej integrácie.
Problém je, že tá novela ústavy, ktorú máme pred sebou, ide ešte ďalej, ako išli ústavné súdy v Maďarsku a v Poľsku. Už nejde iba o spochybňovanie rozhodnutí EÚ, ide o aktívnu zmenu ústavy, ktorá by mala viesť k spochybňovaniu základných pilierov, na ktorých európsky projekt stojí. Pod rúškom nejasne definovaného pojmu národnej identity sa tu vytvára právny rámec, ktorý by na základe akéhosi konceptu morálky, ktorý je nejasného pôvodu a vymedzenia, umožňoval porušovať základné ľudsko-právne štandardy platné od 2. svetovej vojny, ignorovať európske právo a medzinárodné dohovory. A akokoľvek predkladatelia tvrdia, že nič také sa diať nebude, samotné ministerstvo spravodlivosti potvrdilo, že tento zámer novela obsahuje. A ja sa pýtam, akú národnú identitu teda chceme touto novelou chrániť. Čo je vlastne podstatou tej národnej identity? Kto ju vymedzí a kto povie, čo s ňou nie je v súlade?
Keď usudzujeme z toho, čo predkladatelia či už zo SMER-u, alebo z KDH chcú do ústavy vložiť, tak v ich ponímaní je naša národná identita úzko spätá so záležitosťami ako pohlavie a plodenie, čo znie naozaj pomerne bizarne, ak sa bavíme o ústave vyspelej modernej krajiny európskej v roku 2025.
Povedzte mi, kolegovia a kolegyne, ako súvisí slovenská národná identita, národná identita Slovákov, s definíciou pohlaví alebo so surogátnym materstvom. To vari Ľudovít Štúr bojoval za dve pohlavia dané biologicky? To vari riešil Milan Rastislav Štefánik chromozómy? Alebo nám nebodaj Cyril a Metod priniesli zákaz surogátneho materstva alebo obmedzenia adopcií? Ľudovít Štúr vo svojej eseji Život národov v roku 1846 napísal: "Čím národ nižšie stojí, tým hlbšie v živote telesnom je ponorený, tým menej vážnosti má sám k sebe a tým ľahšie si dá so sebou zahrávať a svoje si odnímať, ako i jednotlivý človek v bahne telesného života zaviaznutý je bez vážnosti k sebe samému a ľahko sa za úžitok telesný, nielen s telom, ale aj s dušou, zapredá.“ A myslím si, že by horko zaplakal, keby vedel, čo riešime dnes v Slovenskej národnej rade, zákonodarnom orgáne krajiny, ktorú tak miloval.
Národná identita je totiž o niečom úplne inom. Je to príbeh, ktorý dáva zmysel našej existencii ako spoločenstva. Niečo, na čo môžeme byť všetci spolu hrdí. Príbeh, ktorý hovorí o našej jedinečnosti, o tom, čo nás odlišuje od ostatných. Je to náš spoločný príbeh, ktorý pramení v minulosti, ktorý dáva zmysel prítomnosti a ktorý je nádejou na lepšiu budúcnosť. Národná identita je príbehom, ktorý nás má zjednotiť a nie rozdeľovať.
Povedzte, kolegovia zo SMER-u alebo z KDH, akú hrdosť, aký pozitívny príbeh, akú identitu prinesie ľuďom na Slovensku táto zmena ústavy, ako nás ako národ charakterizuje a odlíši to, že budeme mať v ústave definované dve pohlavia dané biologicky, aké sebavedomie, akú nádej na lepšiu budúcnosť prinesie občanom Slovenska to, že sa v chápaní národnej identity pridáme k prívržencom iliberálnej demokracie, k tým, ktorí popierajú hodnoty, na ktorých vznikla Európska únia. Toto je v skutočnosti ten najväčší problém, ktorému dnes čelíme. Slovensku zúfalo chýbajú politici, ktorí by dokázali priniesť pozitívny obraz budúcnosti a hrdú spoločnú identitu pre jej občanov.
Robert Fico je pri moci už štvrtýkrát a mal takmer 15 rokov na to, aby takúto víziu priniesol. Ale kedy ste nášho premiéra počuli hovoriť o vízii budúcnosti? Ani vo svojom štvrtom vládnom období nedokáže nájsť a tvoriť ozajstný príbeh hrdosti a národnej identity pre obyvateľov Slovenska, a tak prichádza so smiešnymi a trápnymi náhražkami, ktorými chce ľuďom zalepiť oči.
Táto novela ústavy je len snahou zakryť hodnotovú prázdnotu SMER-u a neschopnosť Roberta Fica dať ľuďom pozitívnu víziu budúcnosti, identitu a zmysel toho, kde a prečo sme ako národ tu a teraz. A práve preto sa čudujem kolegom z KDH, zo strany s dlhou tradíciou, ktorá do veľkej miery za ostatné desaťročia prispela k formovaniu našej národnej identity, že skočili na túto naozaj smiešnu, trápnu, ale aj nebezpečnú hru, ktorá môže nášmu národnému povedomiu len uškodiť a spoločnosť ešte viac rozdeliť. Lebo ako opäť hovorí Ľudovít Štúr v slávnom pojednaní Slovanstvo a svet budúcnosti: "Národ, v ktorého duši je hlboko zakorenená úcta k právam každého človeka a pre ktorého je samozrejmosťou, že všetci sú si rovní, nosí v srdci lásku k človeku a nerobí medzi ľuďmi rozdiel a navyše sa aj sám spravuje, iba takýto národ môže byť úprimným, otvoreným a čestným národom.“
Národné povedomie a národná identita nie sú samozrejmosťou a neexistujú per se ako nejaká nemenná norma. Vznikajú iba zo systematickej snahy spoločenstva, vyvíjajú sa, reagujú na meniaci sa svet okolo. Národná identita sa stane pozitívnym príbehom hrdej komunity iba vtedy, ak ju dokážeme tvoriť všetci spolu.
Autori novely sa v texte odvolávajú aj na Slovensku obľúbený termín kultúrno-etické otázky. Ide opäť o nie celkom jasný koncept, ktorého ekvivalent dokonca ani nenájdete v iných jazykoch. Kultúra je totižto súhrnom všetkých hodnôt vytvorených spoločnosťou, v istom slova zmysle je to civilizácia, vzťahuje sa k termínu kultivovať, zlepšovať, obrábať, civilizovať. A etika je komplexom ideálov, ktoré pôsobia ako vnútorné meradlo postojov a konania jednotlivcov, ale aj komunít.
Keď teda hovoríme o kultúrno-etických otázkach, obzvlášť v kontexte politického diskurzu, mali by sa tieto týkať predovšetkým kultivácie spoločnosti a hľadania spoločných ideálov, ktoré by nás motivovali k lepším postojom a konaniu.
Bohužiaľ, to, čo sa týmto termínom zvyčajne označuje, sú politické agendy a naratívy, ktoré isté hodnotové postoje, vlastné určitým skupinám ľudí, pretavujú do konkrétnych, zvyčajne reštriktívnych politík a legislatív. Kultúrno-etické otázky v tomto ponímaní sú tak trocha ako morské prasiatko. To nie je ani morské, ani prasiatko.
Ak sa však dohodneme na tom, že ide o, povedzme, hodnotové otázky, ktoré môžu byť pre časť občanov veľmi dôležité, treba si klásť otázku, prečo potom medzi ne nezaraďujeme a rovnako vášnivo nediskutujeme napríklad o klimatickej zmene, o systémovej korupcii, o narastajúcej ekonomickej nerovnosti vo svete, či napríklad obrovských etických výzvach, ktoré prináša digitálny priestor a umelá inteligencia. Ak chceme mať v ústave spomenuté kultúrno-etické otázky, sústreďme sa napríklad na to, ako rozvíjať kultúru tak, aby bola ozajstným základom našej národnej identity v civilizačnom, ekonomickom aj duchovnom zmysle. Zamyslime sa nad tým, ako dosiahnuť, aby verejné etické rámce, či ak chcete verejná morálka, nezahŕňali toleranciu korupcie, vulgárnosti a nenávisti. Toto sú skutočné kultúrne a etické problémy Slovenska. Ľudské práva nie sú kultúrno-etické otázky a životy a osudy konkrétnych ľudí nemôžu byť pokusnými morčatami populistických ústavných eskapád z ktorejkoľvek strany.
Kolegovia z KDH, nie je ich tu veľa, škoda, ja rozumiem tomu, že väčšina z vás hľadá naozaj spôsob, ako zlepšiť Slovensko, a to dokonca aj v tomto nešťastnom ústavnom dobrodružstve. Rozumiem, že nestojíte pred ľahkou politickou voľbou. V ťažkých chvíľach sa oplatí obracať na múdre knihy a múdre slová, a tak by som sa vám rada prihovorila slovami apoštola Pavla, ktoré napísal tesalonickým kresťanom. Ducha neuhášajte, proroctvami nepohŕdajte, ale všetko skúmajte a dobrého sa držte. Chráňte sa zla v akejkoľvek podobe. Ústava má byť totiž dôležitým spoločným dokumentom pre všetkých obyvateľov Slovenska. Je veľmi dôležité sa zamyslieť, koľkí po tejto novele stratia posledné zvyšky vzťahu k svojej rodnej krajine, jej základným dokumentom a symbolom. Ježiš nás vyzýva k opatrnosti pred falošnými prorokmi, ktorí prichádzajú v ovčom rúchu a táto jasnozrivosť vidieť vlčiu srsť pod ovčím rúchom, je dnes potrebná ešte hádam viac, ako v jeho časoch.
Kolegovia z OĽANO, bojovníci proti Ficovi, pre vás mám iba jednu otázku. Naozaj vám stojí táto zmena ústavy za kolaboráciu so SMER-om? Ale chcela by som sa aj prihovoriť aj kolegom zo SMER-u, HLAS-u, SNS alebo z akejkoľvek inej strany, všetkým tým, ktorí si naozaj cenia národnú myšlienku a kultúru, k tým, ktorým je drahý osud slovenského národa. Národ tvoria ľudia. A skutočné národné povedomie pramení z ľudskosti, zo schopnosti zjednotiť jednotlivcov za dobrú a veľkú myšlienku. A aj Ľudovít Štúr staval svoje myšlienky národného obrodenia a uvedomovania práve na takomto humanizme. Prázdna je každá márnomyseľnosť nacionálna, ktorá nijaký hlbší základ nemá v sebe. O ľudstvo ide koniec koncov, ktorého členmi sme my, spolu so všetkými ostatnými národmi, prízvukuje v Slovanstvo a svet budúcnosti. Čo keby sme si teda skúsili namiesto nepremyslených revízií slovenskej ústavy hľadať a pomenovávať náš spoločný slovenský príbeh, našu skutočnú národnú identitu, ktorá zahŕňa nás všetkých, ideu, ktorá nerozdeľuje a nevylučuje, ale spája a zahŕňa? Skúsme dať nový, hlbší zmysel slovám, ako sú demokracia, sloboda, pravda, láska v spoločnom príbehu, ktorý bude predstavou hrdej prosperujúcej a modernej krajiny. Veď ako vraví iný velikán, Milan Rastislav Štefánik: "Demokracia je organizovaná myšlienka, je to idea proti chaosu, demokracia, to znamená myslieť skôr, ako jednáš, či tým nepoškodzuješ blížneho, rodinu, národ, spoločnosť. To znamená opanovať svoje vášne, nie rozprávať, ale problémy riešiť." Táto zmena ústavy žiadne problémy nevyrieši. Ale my všetci spolu to dokázať môžeme.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Matovič, no ja som vás pozorne počúvala, a síce ste teda, ako zvyknete, väčšinu času hovorili o niečom úplne inom, ako je tento návrh novely ústavy, ale som z toho vášho prejavu trocha zmätená, lebo ja som si myslela, že tu rokujeme o novele ústavy z dielne SMER-u, a teda teraz už aj KDH, ale mne to tak znelo, ako keby vlastne sme rokovali o zmene ústavy z dielne OĽANO. A to ma trocha potom zaráža. Prečo keď je to niečo, s čím tak bytostne súhlasíte, prečo vaši poslanci za to nebudú hlasovať?
A keď sa tu tak veľa hovorí o tom, kto koho vykosťuje, tak mne sa zdá, že v skutočnosti ten Robert Fico vykosťuje vás, pretože vy by ste za to veľmi chceli hlasovať, ale nemôžte hlasovať za niečo, čo navrhol SMER. Ale robíte to spôsobom sebe vlastným. Viete, ako je tá rozprávka, ani oblečený, ani vyzlečený, že síce za to vy nebudete hlasovať, ale dvaja vaši poslanci pomôžu tú novelu ústavy schváliť. A to nie je prvýkrát, lebo pamätáme sa v minulosti, že síce OĽANO bolo vždy najväčším bojovníkom proti Robertovi Ficovi, ale keď bolo treba schváliť trestné stíhanie, tak jedna vaša poslankyňa náhodou nehlasovala. Čiže viete, rozhodnite sa, lebo v tejto ústave nie je problém nejaký hodnotový set jednej alebo druhej strany. Problém tejto novely ústavy je, že je proti nášmu členstvu v Európskej únii, že keby sme takú ústavu mali, tak nás do Európskej únie nikdy nevezmú. Tak sa rozhodnite, či chcete s Robertom Ficom byť za to, aby sme neboli súčasťou Európskej únie, alebo chcete byť na demokratickej strane.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem vám, pán Podmanický, za tú výzvu k ľuďom s konzervatívnymi hodnotami. Ja napríklad sa považujem za človeka, ktorý žije veľmi konzervatívnym spôsobom života, tak som to vnímala, že aj ku mne hovoríte.
Možno len krátka poznámka na margo tých štatistík, ktorými ste zdôvodňovali, že teda prečo treba prijať túto zmenu ústavy. No viete, keby ste sa ľudí na Slovensku opýtali, že či má byť v ústave, že Zem je guľatá, tak podľa mňa by vám vyšli rovnaké percentá približne, a to najmä preto, že nominanti vašej vládnej koalície napríklad aj tento očividný fakt spochybňujú. Takže tými štatistikami podľa mňa nie je rozumné argumentovať. Lebo áno, napríklad 67 % ľudí nechce Rómov za susedov, ale to neznamená, že podľa toho máme meniť ústavu. My máme tu úplne inú zodpovednosť ako zákonodarci, my máme nastavovať štandardy a ísť tým ľuďom príkladom, a nie podporovať veci, ktoré v spoločnosti nie sú v poriadku.
Ale ja by som teda chcela využiť naozaj, ja o tom budem viac hovoriť v rozprave, ale ja by som chcela využiť túto nezmyselnú debatu o zmene ústavy naozaj na to, že poďme sa rozprávať o tom, čo naozaj znamená národná identita. Lebo ja si myslím, že túto debatu dlžíme Slovensku, že za tie roky, kedy existuje štátnosť Slovenska, sme tú debatu nikdy neviedli. A mňa by úprimne zaujímalo aj od vás, pán kolega Podmanický, ale aj od ďalších predstaviteľov vládnej koalície, že poďme diskutovať o tom, ako vy vnímate národnú identitu, lebo táto debata nás naozaj môže posunúť ďalej. Ďakujem.

.

.

Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem, pani ministerka, že ste merali cestu do parlamentu, lebo teda na výbore pre kultúru a médiá sme vás nevideli už rok, tak je to milé vás vidieť aspoň v pléne, kde teda ste sa pokúsili odpovedať na tie otázky.
Ja som vás veľmi pozorne počúvala, aj som sa snažila riadiť vašimi radami a skúsila som si to v tej hlave tak nejak, viete, ale stále mi to úplne nevychádza, lebo, ako správne hovoríte, tak zákony nie sú ľahké letné čítanie a ja vám prečítam ten zákon, na ktorý ste sa odvolávali. Ten zákon hovorí: „Ministerstvo kultúry zabezpečuje osobitnú ochranu predmetov kultúrnej hodnoty v období mimoriadnej situácie, krízovej situácie a v čase vojny a vojnového stavu v období 12 mesiacov po ich ukončení a v období 12 mesiacov po prírodnej katastrofe alebo inej mimoriadnej udalosti." Neviem, možno nám vysvetlíte, ktorá z týchto situácií nastala, že sa ministerstvo kultúry rozhodlo takto konať.
Ale ešte by som teda sa chcela spýtať, lebo na to ste mi neodpovedali, že kto dnes nesie právnu a trestnoprávnu zodpovednosť za tú bustu, lebo podľa zákona je to stále múzeum, ktoré ho má v zbierkach, ale my dnes ani nevieme, kde tá busta je a je očividne pod ochranou ministerstva vnútra. To znamená, že keď tá busta zmizne z toho miesta, kde dnes teraz je, kto ponesie tú trestnoprávnu zodpovednosť a či ju ponesiete vy, keď ste protiprávne poverili zamestnanca ministerstva kultúry, aby ju z tej zbierky, kde patrila, prevzal.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenej spravodajkyni výboru predniesť informáciu Výboru pre kultúru a médiá o prerokovaní Výročnej správy rady pre mediálne služby za rok 2024 vo výbore. Výročnú správu Rady pre mediálne služby za rok 2024 je uvedená ako tlač 725 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. 820 z 1. apríla 2025 na prerokovanie Výboru pre kultúru a médiá. Súčasne ma výbor poveril predložiť informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore. Výbor pre kultúru a médiá prerokoval Výročnú správu Rady pre mediálne služby za rok 2024 a odporučil ju Národnej rade uznesením č. 54 z 27. mája 2025 schváliť. Gestorský výbor odporúča Národnej rade schváliť Výročnú správu Rady pre mediálne služby za rok 2024 a vysloviť súhlas, aby predsedníčka Rady pre mediálne služby pani Marta Danielová správu uviedla a mohla vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady. Prerokovaná informácia k správe bola schválená uznesením gestorského výboru č. 55 z 27. mája 2025.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja ešte mám také P. S. k celej tejto rozprave, že my ako keby predpokladáme, že to, že je fond v rozklade, je problém. A ono to problém je pre väčšinu ľudí, čo robia v kultúre. Len otázka je, že či to je problém aj pre vládnu koalíciu, lebo ono je tu ešte stále tá druhá možnosť, že vlastne ten rozklad fondu, ktorý je pre slovenskú kultúru kľúčový, je v skutočnosti zámer a že ten zámer je rozvrátiť fond, a keď bude úplne nefunkčný, tak ho potom zrušiť, pretože nefunguje. Malo by to tú výhodu, že by potom o financovaní kultúry mohli opäť veľmi netransparentne, klientelisticky a pod kepienkom rozhodovať na ministerstve.
A ak je teda toto zámer, tak v takom prípade to niekto robí, naopak, dobre. Ale mne sa nechce veriť, že by vládna koalícia a napríklad strana SMER, ktorá, ktorej minister tento fond založil a vlastne patrí k tomu najlepšiemu, čo, čo za vlád SMER-u sa udialo, že by chcela takto zničiť niečo, čo fungovalo vždy veľmi dobre a čo je výdobytkom, ktorý si považujú všetci ľudia, ktorí pracujú v kultúre.
Čiže budem sa snažiť nepripisovať tie zlé úmysly druhej strane, a práve preto ešte raz by som chcela apelovať aj na vládnu koalíciu, aby tento návrh posunuli aspoň do druhého čítania.
Ďakujem.

.