Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, ja by som teda iba pripomenula, že podľa § 84 a 85 rokovacieho poriadku Národnej rady sa tretie čítanie môže vzťahovať len na tie časti zákona, ku ktorým boli v druhom čítaní schválené pozmeňujúce návrhy.
Len problém je, že to (povedané so smiechom), o čom sa tu teraz rozprávame, a ten, všetko to problematické, čo tu riešime, v skutočnosti prišlo v ústnej rozprave na konci druhého čítania, takže vlastne tretie čítanie sa môže venovať čomukoľvek, čo už samo osebe ukazuje, kde je problém tohto procesu.
Ja som veľmi podrobne v druhom čítaní hovorila o tom, čo je problematické na tých zmenách, ktoré na poslednú chvíľu predložil pozmeňovacím návrhom pán poslanec Farkašovský, kde zmenil celý dizajn fondu, kompozíciu rady a spôsob rozhodovania o prideľovaní finančných prostriedkov, pretože je úplne evidentné, že jediným zmyslom týchto zmien je politicky ovládnuť tento fond a že oni povedú k horšiemu fungovaniu tohto fondu.
Treba však povedať, že mne sa naozaj až, až ťažko hľadajú slová – a bolo to vidno, že aj mojim kolegom – na to, ako poslanci SNS a celá táto strana ohýba princípy demokratického zákonodarstva, pretože naozaj ten proces, ktorým sme sa dostali až do tohto bodu, je bezprecedentný. A ja by som to tu chcela tak zrekapitulovať, lebo je to už, má to už charakter takého scenára.
V januári predložili poslanci SNS návrh novely zákona o AVF, kde pridávali dvoch členov do dozornej komisie. Otázka je, prečo sa to robilo poslaneckým návrhom, ale dobre. Povedali sme si, drobná zmena, okej, kvalifikuje sa. Vo februári po prvom čítaní Národná rada schválila tento zákon v prvom čítaní.
Potom sa tri mesiace nič nedialo, pretože sme sa zaoberali zákonom o Fonde na podporu umenia, čo bol podobný prípad, ale tam aspoň tie zmeny prišli v druhom čítaní tak, že to bol, že sme mohli ísť s tými zmenami do výboru a prerokovať ich aspoň na výbore. Ten zákon prešiel Národnou radou, prezidentka ho vrátila, lebo namietala aj obsahové, aj, aj procesné pochybenia, Národná rada prelomila veto.
V júni sa vrátil zákon o Audiovizuálnom fonde opäť na výbor, prišli nejaké pozmeňovacie návrhy, niektoré sa nám zdali dokonca aj veľmi dobré. Sme sa o nich porozprávali na výbore, schválili sme ich a išli sme do pléna.
Na konci júnovej schôdze, pár minút predtým, ako malo prísť toto druhé čítanie, sa teda v podateľni ocitol pozmeňovací návrh pána poslanca Farkašovského. A očividne tento návrh teda prekvapil aj koaličných partnerov, takže na rokovaní, keď sa dostal na program, tak prepadol. No lenže na druhý deň sa nám tento zákon nečakane vrátil do programu schôdze a jeden z navrhovateľov zákona pán Michelko predstavil cudzí pozmeňovací návrh, ktorý ale v tom pléne nezaznel. Nasledovala písomná rozprava, v ktorej sme sa rozprávali o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Farkašovského, ktorý stále v tom pléne nezaznel. Táto rozprava trvala asi tri hodiny.
Potom po šiestej teda prišla na rad ústna rozprava, v nej bol posledný prihlásený pán poslanec Farkašovský. Ten teda vystúpil, neuviedol vôbec žiaden dôvod, prečo pár hodín pred hlasovaním priniesol pozmeňovací návrh, ktorý zásadne zmenil celý pôvodný zákon, ktorého je navrhovateľom, spolunavrhovateľom, a ktorý máme v Národnej rade už od januára, o 18.31 h dočítal pozmeňovací návrh, následne spravodajca navrhol hlasovať na druhý deň o jedenástej. Čiže presne tri a pol hodiny rokovacieho času je medzi podaním návrhu a hlasovaním.
Na druhý deň, keď sme mali hlasovať, sme však nehlasovali, pretože sa náhle objavila pani ministerka kultúry, ktorá navrhla opakovanie druhého čítania a odišla. Bez udania dôvodu. (Povedané so smiechom.) Pritom technicky to ani nie je vlastne jej zákon, je to poslanecký návrh zákona. A vlastne my sme sa všetci pýtali, že prečo sa teda opakuje to druhé čítanie. No a dôvod je, že predkladateľ pozmeňovacieho návrhu, toho, ktorým zmenil celý ten zákon a o ktorom sám nevedel nič povedať, zle prečítal jednu vetu.
Nasledovala opätovná rozprava v druhom čítaní, kde, samozrejme, opozícia diskutovala, pretože vlastne nikde inde šanca diskutovať nebola, a, bohužiaľ, sme teda museli diskutovať aj za tých, ktorí nemali šancu diskutovať.
Protestovala aj celá audiovízia, zaslala list poslancom, kde sa vlastne všetky relevantné organizácie vyjadrili, že tento zákon nechcú, pretože poškodí audiovíziu a filmovú tvorbu a že žiadajú poslancov, aby ho neschválili.
Následne Národná rada preruší rozpravu o správe verejného ochrancu práv, pošle domov ďalších riaditeľov významných inštitúcií, ktorí tu už boli druhýkrát, a vrátime sa do druhého čítania.
Nato tuto pán predseda pred chvíľou násilne usekne rozpravu a teraz sme v treťom čítaní, kde všetci čakajú, kedy už teda táto tortúra skončí a môžeme odísť na dovolenky. A teraz otázka je, že prečo. To je tá zásadná otázka, na ktorú si tu od začiatku kladieme. Prečo my prijímame tento zákon? A na túto otázku sme nedostali odpoveď. Nedozvieme sa ju z dôvodovej správy, pochopiteľne, pretože tá dôvodová správa je k úplne inému zákonu. Nedozvedeli sme sa od pána poslanca Farkašovského, prečo predložil ten pozmeňovák. Tak nám to už povedzte, pán poslanec, však normálne povedzte kolegom, lebo to nie že zákon to požaduje, to elementárna slušnosť požaduje, že keď chcete od poslancov, aby za niečo hlasovali, tak im aspoň naznačíte nejaké indície, že prečo by za to mali hlasovať. No, to sa bohužiaľ nestalo.
A vlastne, viete, ja, ako keby, mne už tak napadá, ja som to tu už aj hovorila, že jak som tu zrekapitulovala celý tento proces, že to by bol vlastne dobrý námet na scenár, a napadlo mi, že keď už bude SNS ovládať Audiovizuálny fond, tak by mohli poslanci SNS to aj podať vlastne na podporu do Audiovizuálneho fondu, len si kladiem otázku, že kto je vlastne režisér celej tejto frašky, keďže ešte aj samotný predseda výboru pre kultúru a médiá, jeden z navrhovateľov zákona z tohto miesta povedal, že už nabudúce nebude robiť nikomu fackovacieho panáka.
Tak kto to tu ovláda celé? Kto riadi tento proces? A mám pocit, že táto desivá legislatívna epizóda novely zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorá je podľa môjho názoru prejavom vlastne flagrantného šliapania po rokovacom poriadku, po zákonom aj po ústave samotnej, nie je iba takým očividným vztýčeným prostredníkom, ktorý SNS ukazuje kultúre, a ukazuje ho tej parlamentnej, samozrejme, ako tu bolo povedané, aj tej slovenskej, ale, bohužiaľ, je to aj symbolické ukončenie prvej parlamentnej sezóny tohto volebného obdobia, mojej prvej parlamentnej sezóny vôbec.
A mňa veľmi mrzí, že po dnešku odídeme z tejto budovy s trpkou chuťou v ústach všetci. Odíde s trpkou chuťou v ústach koalícia, opozícia, slovenská audiovízia. A jediný, kto môže mať pocit tiež trpkého víťazstva, sú možno poslanci SNS, ktorým sa bezprecedentným vydieraním podaril ďalší krok na ich heroickej ceste k ničeniu slovenskej kultúry.
A ja mám vlastne pre nás všetkých takú úlohu na prázdniny, že zamyslime sa cez prázdniny nad tým, ako ešte dlho táto fraška, ktorá sa tvári ako vládnuca koalícia, môže fungovať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem aj kolegovi Hajkovi, že pripomenul tento veľmi dôležitý otvorený list, ktorý naozaj podpísali všetky relevantné asociácie a združenia v oblasti audiovízie. To sú organizácie, ktoré združujú všetkých, ktorí sú potenciálni prijímatelia podpory z Audiovizuálneho fondu.
Čiže my kladieme a budeme to asi až do konca tejto rozpravy, klásť tú otázku, že kto chcel tento zákon? Kto je to, keď všetci tí, pre ktorých Audiovizuálny fond je, to nechcú? A ono to len ukazuje na to, aký veľmi ohnutý a legislatívne nesprávny je ten proces, ale ukazuje to aj to, že vlastne strana SNS, ktorá teda, bohužiaľ, dostala rezort kultúry, tak podobne ako vtedy, keď pani minister, žiadosť o odvolanie pani ministerky podpísalo 200-tisíc ľudí, a boli tam veľmi významné postavy kultúrneho života, tak pani ministerke to bolo jedno, lebo ona tých ľudí nepozná. A takisto sa obávam, že aj strane SNS je vlastne jedno, že celý ten sektor audiovízie proti tomu protestuje, lebo to nie sú ich ľudia a oni reálne chcú tie peniaze použiť na niečo iné.
A ja by som vás len chcela varovať, lebo podľa mňa už tu sa dejú tie veci naozaj spôsobom, kedy sa tú struna napína až na prasknutie, a tá miera frustrácie, ktorú spôsobujete v tom sektore, jedného dňa sa vyleje. A kultúra funguje tak, že ona sa z vás bude smiať naďalej. Budú sa z vás smiať ešte o to viac, o čo ste smiešnejší v týchto svojich snahách, len tá kultúra tu bude, keď tu už vy nebudete.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja sa naozaj musím pripojiť k svojim kolegom a predpokladám, že ani vás to teda asi neteší, že Národná rada sa takýmto naozaj hulvátskym spôsobom správa k ľudom, ktorí tu poslancom majú priniesť správy o svojej činnosti. Nerozumiem tomu, aký je vlastne reálny dôvod na to, že Národná rada prerušila rokovanie o správe verejného ochrancu práv, že ste poslali tu domov ďalších štyroch ľudí, riaditeľov významných úradov, ktorých správy sme presunuli už z minulej schôdze, a tí ľudia tu proste čakajú namiesto toho, aby robili svoju prácu. Tá správa ochrancu verejného ochrancu práv obsahovala množstvo vecí, na ktoré by sa dalo reagovať a ktoré boli celkom desivým obrazom o dodržiavaní ľudských práv v tejto krajine, a obávam sa, že my tu naozaj pokračujeme aj týmto podľa mňa veľmi, nemám ani úplne také slušné slovo na to, že, že takýmto naozaj ignorantským a hulvátskym krokom pokračujeme v tom totálne zbabranom procese prijímania celého tohto zákona alebo novely zákona o Audiovizuálnom fonde, pričom už len ten proces samotný by mal byť dôvodom pre všetkých aspoň trocha príčetných poslancov, aby za ten zákon nehlasovali.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja iba tiež pre záznam podotýkam, že my sa tu rozprávame o nejakom zákone, jeho predkladatelia tu nie sú. Rozprávame sa hlavne o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Farkašovského, ten tu tiež nie je, že vlastne prečo tí ľudia predkladajú tie zákony do Národnej rady, keď potom vlastne ešte aj pani ministerka, čo znovu otvorila rozpravu, tu nie je. Ale teda vrátim sa ku kolegyni Števulovej a podľa mňa je veľmi dôležité, že si prečítala aj, aj túto, tento list, lebo ho podpísali naozaj všetky relevantné asociácie, ktoré v audiovízii existujú. To sú všetci tí ľudia, pre ktorých existuje Audiovizuálny fond. A teraz vlastne sa tu deje niečo podobné ako v tej debate o FPU, ale tu je to ešte vypuklejšie, že my sa tu rozprávame o nejakom zákone pre nejaký sektor a celý ten sektor naprieč všetkými profesiami hovorí, že to nechce, že proste nechce ten zákon, že to je niečo, čo im škodí, čo im nerobí dobre.
A teraz ja sa pýtam, že čomu to teda má slúžiť, že čomu to má pomôcť? Čo, čo to má zlepšiť?
A keďže na toto nedostávam odpovede, tak sa ich snažím tak čítať medzi riadkami, to ma učili v škole a vlastne jediné, čo som počula, je, že aby sa netočili filmy vlastne o vás, že aby sa netočili také filmy ako Únos a Sviňa, čo teda podľa mňa sa tu tieto filmy zbytočne propagujú. A to si myslím, že je málo na to, aby sme urobili takýto legislatívny podvod, lebo nič iné to nie je.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem aj kolegom.
Ja vlastne jak som to tu čítala celú tú ságu, tak, toho legislatívneho procesu, tak som si uvedomila, že z toho by bol aj celkom dobrý scenár k filmu, to by sme mohli požiadať aj v Audiovizuálnom fonde o podporu, možnože to bolo cieľom celého tohto procesu.
Škoda, že odišiel pán Michelko, lebo naňho som chcela hlavne reagovať a chcela som vlastne povedať, že ja si to aj akože vlastne dosť vážim, že on tu aj tak celý čas sedel, aj včera, aj pani poslankyňa Laššáková, lebo my veľmi dobre vieme, ako tu povedal včera pán Michelko, že komu robia toho fackovacieho panáka a že tieto tzv. poslanecké návrhy sú len mimikry pre niečo, čo vzniklo na ministerstve kultúry a mne je to ako keby úprimne ľúto, že vlastne nejaká koaličná dynamika vás núti k tomu, sa k tomuto prepožičiavať.
A pani ministerka tu tak prišla, otvorila druhé čítanie a už tu nie je a zase tu musíte sedieť vy.
V každom prípade, pán Michelko hovoril, že my tu nejaké katastrofy kreslíme, no nikto nekreslí žiadne katastrofy, jediné, čo kreslíme, je tá legislatívna katastrofa, ale tú ste ako keby spôsobili vy. A ja mám niekedy pocit naozaj ako kolegyňa Kalmárová hovorila, že to je troška taká katastrofa zdravého rozumu a príčetnosti, že až takto sa dá ten legislatívny proces ohnúť.
Ale naozaj by som chcela vedieť, keby to bola jediná vec, ktorú v tejto rozprave sa k nej dopracujeme, že prečo tento zákon vznikol, lebo to v tej rozprave nezaznelo, čo je jeho cieľom, na základe čoho vznikol v tejto podobe a prečo ste ho predložili takto.
Ďakujem.

Dobrý večer, kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, keď nám tu teda takto nečakane koaliční poslanci otvorili opätovne druhé čítanie k tomuto zákonu, dovoľte mi tak zhrnúť trocha aj proces aj obsah toho, o čom vlastne v tomto zákone rokujeme.
Zákon o Audiovizuálnom fonde bol otvorený poslancami SNS už na februárovej schôdzi spolu s ďalšími zákonmi o verejnoprávnych fondoch v kultúre. Pôvodný návrh novely zákona obsahoval iba navýšenie počtu členov dozornej komisie fondu. Po rozprave, ktorú sme tu absolvovali v tomto pléne o Fonde na podporu umenia, ktorá sa ťahala niekoľko mesiacov a v ktorej, samozrejme, v druhom čítaní priniesli samotní predkladatelia tejto novely zásadné pozmeňovacie návrhy, bolo jasné, že cieľom všetkých týchto zákonov je ovládať verejnoprávne fondy politickou mocou a zmeniť ich systém udeľovania financií tak, aby mohlo ministerstvo kultúry politicky ovplyvňovať rozhodnutia o financovaní, čo je teda v zásadnom rozpore so samotným zmyslom existencie týchto fondov a ich verejnoprávnou podstatou.
Preto sme, samozrejme, tušili, že niečo podobné sa chystá aj v zákone o Audiovizuálnom fonde. Ten mal prísť na rad na konci júnovej schôdze a krátko predtým, ako prišiel na rad, bol do podateľne predložený pozmeňovací návrh pána poslanca Farkašovského, ktorý úplne zásadne mení celú tú novelu. V tomto prípade bol použitý ešte problematickejší legislatívny postup ako pri zákone o Fonde na podporu umenia, pretože tento pozmeňovací návrh neprešiel ani len výborom pre kultúru a médiá. Ja som tu už hovorila v predošlej rozprave, ale rada by som to tu spomenula ešte raz, lebo nikdy nie je dosť, si to pripomínať, že Audiovizuálny fond je príkladom toho, ako dobré a kvalitné kultúrne politiky a dobre dizajnované inštitúcie môžu prinášať výsledky v pomerne krátkom čase.
Kým na začiatku dvetisícich rokov bolo na Slovensku roky, v ktorých sa nenakrútil žiaden film, po založení Audiovizuálneho fondu v roku 2008 sa slovenský filmový priemysel pomerne rýchlo pozbieral a napríklad v roku 2022 sa na Slovensku nakrútilo 50 filmov pre kiná, plus množstvo ďalších iných typov filmov.
A podľa údajov Európskeho audiovizuálneho observatória bol slovenský filmový trh s nárastom 17,8 % najrýchlejšie rastúci filmový trh v Európe v rokoch 2015 až 2018. Na rozdiel od Fondu na podporu umenia, ktorý rozdeľuje prostriedky iba z kapitoly ministerstva kultúry, tečú do Audiovizuálneho fondu prostriedky z viacerých zdrojov.
Okrem ministerstva financií, ktoré financuje takzvané vratky pre filmový priemysel, doňho prispievajú aj televízie, prevádzkovatelia kín, prevádzkovatelia retransmisie či distributéri.
Na poslednú chvíľu predložený pozmeňovací návrh poslanca Farkašovského úplne mení celý dizajn fondu. Pridáva do rady fondu ďalších štyroch členov, ktorých nominuje ministerstvo kultúry a mení spôsob rozhodovania o podpore. Dnes o podpore rozhoduje riaditeľ na návrhy odborných komisií, po novom by mala rozhodovať rada Audiovizuálneho fondu. Zároveň tento návrh umožňuje rade dohodnúť sa na neverejnom režime rokovania, pričom dnes sú zasadania rady z definície verejné. Takisto zjednodušuje režim odvolania riaditeľa radov fondu.
Okrem toho, že ide o jasne deštrukčný návrh, ktorého cieľom je získať politický vplyv v nezávislej inštitúcii, čím sa predkladatelia opäť netaja a hovoria o tom, aké filmy chcú a nechcú podporovať, a čo sa tu už musí zastaviť a tak ďalej, a tak ďalej. Tento návrh je diskutabilný z viacerých hľadísk. Prečo by ministerstvo kultúry, ktoré prispieva približne 15 % do celkového rozpočtu Audiovizuálneho fondu malo mať v 13-člennej rade päť nominantov? Prediskutovali navrhovatelia tohto zákona tento návrh s ostatnými prispievateľmi do Audiovizuálneho fondu? Súhlasia s ním televízie súkromné, Jojka, Markíza? Súhlasia s ním distributéri, súhlasia s ním prevádzkovatelia kín? Je dôležité si uvedomiť aj to, že podpora audiovízie má iné zákonitosti ako podpora umeleckých projektov a zasiahnutie do rozhodovacích procesov pri financovaní audiovízie ovplyvní slovenskú kinematografiu na niekoľko rokov dopredu. Ja tu iba podotknem, že dnes zverejnené stanovisko prakticky všetkých relevantných asociácií v oblasti kinematografie, kde zásadne odsudzujú túto novelu, hovorí o tom, že to s nikým z nich nebolo prediskutované. Ja dúfam, že to stanovisko ešte v rozprave zaznie.
V prípade uvedeného pozmeňovacieho návrhu ide teda o zámer rovnakého ovládnutia Audiovizuálneho fondu, ako sa to udialo pri novele zákona o FPU, ale ten legislatívny proces, ktorým sme k tomu dospeli, je naozaj niečo, čo ja som teda za ten čas, ktorý tu som, ešte nezažila. A ja by som to len tak zrekapitulovala.
Že v januári predložili poslanci návrh novely zákona, kde menia dozornú komisiu. Nechávame stranou, prečo poslanci. Vo februári prvé čítanie bolo, ktoré sme, teda Národná rada schválila. Potom sa tri mesiace nič nedialo, zaoberali sme sa Fondom na podporu umenia, kde teda prebehol podobný proces, ale aspoň to šlo do výboru.
V júni máme opäť zákon vo výbore, tam sa predniesli nejaké pozmeňovacie návrhy, z ktorých niektoré boli aj dosť dobré, aj sme ich vlastne podporili, aj my. Pochválili sme, prerokovali sme, ide to do rozpravy. A na konci júnovej schôdze pár minút predtým, ako má prísť druhé čítanie, zrazu vidíme v podateľni nejaký pozmeňovák, ktorý úplne všetko mení a ktorý teda očividne prekvapil aj koaličných partnerov strany SNS. Takže zákon, keď prišiel na rad, tak v pléne prepadol. Na druhý deň však nečakane sa tento zákon zase ocitol na programe schôdze.
Pán Michelko predstavil pozmeňovák, ktorý ale v pléne nezaznel zatiaľ. Nasleduje písomná rozprava o pozmeňováku poslanca Farkašovského, ktorý stále v pléne nezaznel a táto rozprava trvala tri hodiny. Návrh stále nezaznel. Po 18. hodine príde na rad ústna rozprava, do ktorej sa teda ako posledný prihlási pán poslanec Farkašovský, neuvedie žiaden dôvod, prečo podáva tento pozmeňovák, hoci je teda navrhovateľ tohto zákona. Dočíta pozmeňovák o 18.31 h a spravodajca navrhne hlasovať na druhý deň o 11.00 h o niečom, čo práve zaznelo v pléne 3 a pol hodiny rokovacieho času pred hlasovaním.
Samozrejme, museli by, museli by sme si skrátiť tú 48-hodinovú lehotu, to som tu už dala procedurálny návrh, že je to podľa mňa v rozpore s rokovacím poriadkom. Na druhý deň, dnes, príde pani ministerka a otvorí opäť druhé čítanie a my sme opäť v druhom čítaní. A to iba preto, aby vyňali nejaké body na osobitné hlasovanie.
A ja vlastne už naozaj neviem, že čo mám k tomuto ešte povedať, lebo, lebo všetko, čo sa dalo pokaziť v tom procese, sa pokazilo. A pre mňa je až ťažko hľadať nejaké slušné slová na to, ako poslanci SNS a celá táto strana ohýba princípy demokratického zákonodarstva. Pretože to považujem, ja som to tu už raz povedala, ja to naozaj považujem za šliapanie po ústave, po práve, aj po tom sľube, ktorý sme tu dali všetci, že čo tu budeme robiť a aké, aké záujmy tu budeme obhajovať.
A snaha SNS ovládnuť všetky kultúrne inštitúcie, ktorou ukazujú naozaj akýsi vztýčený prostredník nielen právu a kultúre, ale aj niekedy mám pocit, že aj vlastným koaličným partnerom, obávam sa, že vojde do dejín ako jedna z najsmutnejších kapitol nášho parlamentarizmu aspoň v tomto novodobom čase.
Čiže asi si tu ešte trocha pobudneme v tomto druhom čítaní, tak ja by som len chcela povedať, že ešte stále je čas, ešte stále je čas sa vrátiť a urobiť krok späť a urobiť tento zákon poriadne, prísť s návrhmi, ktoré aj my budeme vedieť podporiť, lebo také sú, ja som napríklad jeden taký dala a potom možno budú tie veci fungovať le... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pán predseda.
Žiadam vás, aby ste nedali hlasovať v Národnej rade o tomto zákone, aby ste nedali hlasovať v Národnej rade o tomto zákone dnes, ale až po uplynutí 48-dňovej lehoty od podania pozmeňovacieho návrhu v druhom čítaní včera, podľa § 83 ods. 4. Odôvodnenie: skrátenie lehoty v tomto prípade, kedy pozmeňovací návrh podaný v ústnej rozprave v druhom čítaní, niekoľko hodín pred hlasovaním, zásadne zmenil pôvodný zákon, nepovažujeme za spôsobilý na výnimku podľa tohto paragrafu, a to aj v kontexte § 81 ods. 2 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí, že skrátenie lehoty je možné, iba ak ide o jednoduchý zákon.
Skrátenie lehoty v tomto prípade považujeme za rozpor s duchom rokovacieho poriadku a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
No ja by som doplnila možno niekoľko príkladov z praxe, prečo je toto dôležitá téma. Ja osobne mám v sobášnom liste napísané Jauraová, čiže je jasné, že aj zamestnanci matriky majú troška problémy s prechyľovaním mien, hlavne mien, ktoré nie sú typicky slovenské. A asi by im to veľmi pomohlo.
Ale ja mám jeden príklad pre pána poslanca Škripeka, lebo ja mám známych, ktorí teda sú manželia, manželka má prechýlené priezvisko a boli na návšteve v Spojených štátoch amerických. V takej veľmi konzervatívnej časti Spojených štátov amerických, kde napríklad v niektorých oblastiach vás v hoteli neubytujú v jednej izbe, pokiaľ nie ste manželia. No a týchto manželov nechceli ubytovať v jednej izbe, pretože podľa mena oni povedali, že nie sú manželia, hej? Lebo mali každý iné meno. A takto by som mohla pokračovať, napríklad na Slovensku je vždy problém s prechyľovaním islandských mien, pretože ako iste viete, na Islande si dávajú mená s príponou -dóttir, alebo -son. To znamená, že dcéra matky, syn otca. A my to prechyľujeme ako Johansdottirová, čo je už úplný gramatický nezmysel.
A vlastne úplne na záver by som chcela povedať, to, samozrejme, nesúvisí so zákonom o priezviskách, to súvisí skôr so slovenskou gramatikou, ktorá prechyľuje, ale ikonický príklad herečky Goldie Hawn, ktorá v slovenčine je Goldie Hawnová, hovorí za všetko.
Ďakujem.