Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

20.6.2024 o 12:52 hod.

Mgr. art.

Zora Jaurová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 20.6.2024 12:52 - 12:59 hod.

Zora Jaurová
vymazať
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.6.2024 12:08 - 12:08 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
"Poblúdiť možno preto, že sme hľadali veľmi netrpezlivo, že už, už sme chceli byť pri cieli, možno ešte hodne vzdialenom."
Vážené kolegyne, kolegovia, tento citát od významnej slovenskej prekladateľky a spisovateľky Zory Jesenskej som v úvode môjho prejavu použila z dvoch dôvodov.
Jednak vcelku presne a stručne popisuje to, čo sa vám neskôr pokúsim oveľa obšírnejšie vysvetliť v rozprave k zákonu o STVR. A zároveň som si po inauguračnom prejave pána prezidenta Pelegriniho, v ktorom spomínal významných mužov zo slovenskej histórie, predsavzala, že v tomto pléne budem viac propagovať aj významné ženy z našej histórie, vďaka ktorým sme dnes tu.
Dielo Zory Jesenskej, jej celoživotná práca pri prekladaní svetovej literatúry z ruštiny, angličtiny, nemčiny, francúzštiny, ale aj jej odvaha, s ktorou čelila režimu po sovietskej okupácii v roku ´68, sú pre nás príkladom a inšpiráciou, ktorú potrebujeme aj na pôde zákonodarného zboru.
Dnes máme pred sebou druhé čítanie zákona o tzv. STVR alebo novej schránky pre verejnoprávne médiá na Slovensku. Dôvodová správa k tomuto zákonu uvádza, že jeho cieľom je priniesť viac verejnoprávnosti do vysielania a odpolitizovať procesy pri voľbe generálneho riaditeľa tejto inštitúcie. Toto všetko sa snaží robiť tým, že zruší súčasnú existujúcu inštitúciu, známu pod názvom RTVS a založí novú STVR, na ktorú prejde všetko, čo bolo doteraz RTVS. Zákon, ktorým to vláda robí, je taktiež kópiou súčasného zákona o RTVS a odlišuje sa od neho iba v niekoľkých sporných bodoch. A to je presne dôvod, pre ktorý je tento zákon nesprávny vo svojej podstate a nijaké pozmeňujúce či doplňujúce návrhy, ktoré by padli v tomto pléne a vlastne ani iné vylepšenia nemôžu zakryť holú podstatu problému, ktorou je to, že bezdôvodné rušenie existujúcej verejnoprávnej inštitúcie a zakladanie novej, identickej, ibaže úplne podriadenej vláde, s cieľom odstrániť súčasného generálneho riaditeľa a manažment, a ovládnuť spravodajstvo, je presne taký zásah do slobody médií, pred akým varuje aj novoprijatá európska legislatíva, s ktorou je táto úprava v príkrom rozpore. To, že pani ministerka tvrdí, že tá úprava nie je v rozpore s európskym právom, to, samozrejme, tvrdiť môže, len problém je, že všetci ostatní, ktorí toto európske právo vykladajú, majú opačný názor. A ja vo svojom prejave aj znovu vysvetlím, prečo sme, prečo sme presvedčení o tom, že rozpor s európskou legislatívou je najväčším problémom predloženej právnej úpravy.
Ja som veľmi podrobne o tých problematických bodoch hovorila v prvom čítaní a pokúsim sa to tu ešte raz trocha prebehnúť a priniesť aj ďalšie, týkajúce sa najmä prechodných ustanovení.
Spoločným menovateľom všetkých týchto problematických bodov je práve skutočnosť, že neprinášajú žiadnu pozitívnu reformu verejnoprávnych médií na Slovensku, ktorú by sme naozaj potrebovali, ale sú len pomstou politikov voči inštitúcii, ktorá neskákala tak, ako oni pískali. Tým prvým problémom je samotná filozofia zákona a je to to, že neexistuje žiaden dôvod na to, aby štát zakladal STVR. Všetky navrhované zmeny bolo možné uskutočniť prostredníctvom novelizácie zákona o RTVS a neexistuje vôbec žiaden dôvod, prečo by bolo treba zakladať novú inštitúciu. Navrhovateľ alebo predkladateľ zákona do Národnej rady má povinnosť v legislatívnom procese zodpovedať otázku, prečo robí to, čo robí, a prečo teda musí dôjsť k zániku RTVS. Bohužiaľ, nikde v návrhu, ani v dôvodovej správe však odpoveď na túto otázku nedostávame. Zvolený legislatívny postup, pri ktorom dochádza k výrazným inštitucionálnym zmenám bez zrejmého dôvodu, keďže 95 % obsahu nového zákona ostáva nezmenené oproti súčasnej verzii, je problematický z niekoľkých dôvodov.
Po prvé, je to v rozpore so zákonom o tvorbe právnych predpisov, ktorý požaduje, aby cieľom tvorby právnych predpisov bolo pripraviť za účasti verejnosti taký právny predpis, ktorý sa stane funkčnou súčasťou vyváženého, prehľadného a stabilného právneho poriadku. Myslím si, že z tejto vety nebolo dodržané nič.
Z rovnakých dôvodov sme názoru, že ten zákon narúša aj princíp právnej istoty, ktorý je zakotvený v čl. 1 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky. A ako som už povedala, je v priamom rozpore s európskym aktom o slobode médií a jeho základnou filozofiou, ktorá tiež predpokladá a vyžaduje právnu istotu a predvídateľnosť v téme mediálneho prostredia.
Druhým problematickým bodom je, že tým skutočným zámerom predkladaného zákona je, nie je reforma verejnoprávnych médií alebo snaha o ich lepšie fungovanie, ale je odvolanie súčasného vedenia, ktoré je súčasnej vládnej koalícii nepohodlné. S účinnosťou nového zákona dôjde k ukončeniu výkonu funkcie aktuálneho riaditeľa RTVS Ľuboša Machaja, a taktiež dôjde k zániku mandátu všetkých členov súčasnej Rady RTVS. Takýto postup je, samozrejme, opäť v rozpore, konkrétne s čl. 5 európskeho aktu o slobode médií, ktorý stanovuje záruky pre nezávislé fungovanie verejnoprávnych mediálnych poskytovateľov.
A to by som možno pani ministerke doporučila, keď teda tak kategoricky tvrdí, že to nie je v rozpore s týmto, s týmto nariadením, aby si špeciálne ten čl. 5 prečítala. Pretože podľa tohto článku by mali mať verejnoprávne médiá zabezpečenú ochranu pred akýmkoľvek politickým alebo ekonomickým zasahovaním, čo je nevyhnutné na udržanie ich objektivity a nezávislosti. A veľmi podrobne tento článok hovorí o tom, že nie je možné ukončovať predčasne funkčné obdobia vedúcich zamestnancov týchto verejnoprávnych médií.
Ako som už spomenula, zákon je problematický aj z ústavného hľadiska, a to napríklad v kontexte čl. 30 ústavy, ktorý občanom zaručuje právo na prístup k verejným funkciám, pričom by mohol obmedziť realizáciu tohto práva nielen pri generálnom riaditeľovi, ale aj pri členoch súčasnej Rady RTVS.
Ďalším problémom predkladaného zákona je spôsob, akým koncentruje všetku moc pri riadení verejnoprávnych médií v tzv. Rade STVR, pričom táto rada je volená čisto politicky. Pretože orgánmi tejto novej inštitúcie budú naďalej rada a riaditeľ, ako je to v súčasnosti, ale mení sa jednak spôsob kreovania rady a jej kompetencie, a jednak sa mení aj pomer medzi tým, čo robí rada a čo robí riaditeľ. Kým doteraz všetkých členov rady vymenúvala Národná rada, po novom bude mať ministerstvo kultúry právomoc vymenovať a odvolávať štyroch z deviatich členov rady. Takisto sa mení funkčné obdobie z piatich na šesť rokov, čo nie je v predloženom návrhu vôbec nijak zdôvodnené. Posilnenie vplyvu ministerstva kultúry cez radu predstavuje veľmi významnú zmenu, keďže môže viesť k priamej politickej kontrole a možnému obmedzovaniu nezávislosti a objektivity v rozhodovacích procesoch a v strategickom smerovaní verejnoprávnych médií.
Ako som už spomenula, návrh o STVR radikálne rozširuje kompetencie rady na úkor kompetencií generálneho riaditeľa. Hlavnou novou právomocou rady je voľba a odvolávanie generálneho riaditeľa, pričom rada rozhoduje aj o úprave jeho mzdy. Rada s výrazným vplyvom ministerstva, a teda v našom kontexte tvorená nominantami jednej politickej strany, resp. v prípade tých členov volených parlamentom nominantami koalície, má ešte menšiu legitimitu ako súčasná rada, ktorá je celá volená parlamentom, takže sa na všetkých členoch musí dohodnúť aspoň koalícia. Pritom keby si predkladatelia naozaj urobili tú domácu úlohu a pozreli si, ako fungujú podobné rady v iných krajinách, tak by zistili, že v mnohých európskych krajinách sú takéto a podobné rady volené zástupcami aj koalície, aj opozície v parlamente práve preto, aby bolo zaručené, že tie médiá sú naozaj verejnoprávne, a aby boli naozaj vyvážené. Prečo tento zákon neobsahuje niečo také, a to napríklad aj v rámci filozofie zmierenia a novej politickej kultúry, o ktorej tu veľmi často v poslednom čase počúvame.
Zákon, ktorý máme pred sebou, rovnako umožňuje rade napríklad schvaľovať akékoľvek zmluvné vzťahy STVR, či povinnosť schvaľovať koncepciu riadenia a rozvoja tejto, tohto verejnoprávneho média a jej programovej služby. To sú ďalšie zmeny oproti súčasnému stavu, ktoré znamenajú výrazné zásahy do právomoci riaditeľa a v princípe sa z generálneho riaditeľa a vrcholového manažéra stáva iba výkonný pracovník, prevádzkar nového verejnoprávneho média, ktorý je plne podriadený rade a tá má všetky právomoci pri riadení tejto organizácie.
Zákon vlastne berie riaditeľovi všetky kompetencie, ale necháva mu výlučnú zodpovednosť za všetko, čo sa v inštitúcii bude diať a navyše ho rada môže odvolať prakticky za všetko.
Čo je opäť v príkrom rozpore aj so spomínaným článkom 5 Európskeho aktu o slobode médií.
Koncentrácia všetkej moci v kolektívnom orgáne, kde vlastne nikto nie je zodpovedný za nič, je tým najlepším mechanizmom na ovládnutie nezávislých inštitúcií bez veľkého rizika pre tých, ktorí ich chcú ovládnuť. A, bohužiaľ, my tu vidíme, že tento princíp začína byť v kultúre pod vedením pani ministerky a SNS akýmsi emblémom. Podobný postup sme zaznamenali aj pri verejnoprávnych fondoch a môžeme sa len dopredu desiť, kde sa zase na najbližšej schôdzi objaví znova.
Ďalším problémom predkladaného zákona sú zmeny v požiadavkách na členov rady, kde zákon oproti súčasnej úprave vypustil ustanovenia o nezlučiteľnosti funkcie člena rady s niektorými inými verejnými funkciami ako sú štátni tajomníci, vedúci služobného úradu alebo aj nejaké funkcie v samospráve, a to sú všetko politicky nominované funkcie.
V prípade štátnych tajomníkov a vedúcich služobných úradov schvaľované vládou Slovenskej republiky, čo opäť zakladá potenciálny konflikt záujmov a, samozrejme, keďže žijeme v malej krajine a kolujú tu rôzne mená ľudí, ktorí by mohli byť riaditeľmi tej novej televízie alebo nového verejnoprávneho média, vzbudzuje to oprávnené obavy, že ide o zmenu účelovo urobenú pre veľmi konkrétne osoby a obsadenie rady. A o to skôr, že ja som už niekoľkokrát počula napríklad od predstaviteľov SNS vo verejných diskusiách kadejaké ponuky a indície toho, kto by v rade mohol, alebo naopak nemal byť. Napríklad na poslednom výbore pre kultúru a médiá pán predseda výboru ponúkal zástupcom KDH, že by tam mohol byť reprezentant nejakej konkrétnej organizácie, ktorú považoval za im blízku. Tak toto naozaj nie sú spôsoby, ktoré by nás presviedčali o tom, že tá nová inštitúcia a jej orgány budú volené transparentne.
Samozrejme, veľmi veľa sa tu povedalo o nejasných právomociach tzv. etickej komisie, zákon vytvára taký zvláštny poradný orgán rady, ktorý nazval etická komisia a ktorý má teda dohliadať na pracovníkov verejnoprávnych médií. Má zaujímať stanoviská k dodržiavaniu štatútu a iných etických princípov a tak ďalej. Ale my vôbec nevieme, ako táto etická komisia bude fungovať, pretože jej pôsobnosť, aj záber, aj kompetencie, aj právomoci bude upravovať štatút, ktorý schvaľuje rada. A v zásade to znamená, že tá etická komisia môže robiť v budúcnosti prakticky čokoľvek, čo mu rada napíše, jej rada napíše do štatútu.
Viete, etické komisie sú niečo, čo existuje vo verejných inštitúciách celé roky, v zásade aj súčasná RTVS má nejakú etickú komisiu, ich funkciou býva zvyčajne kontrola dodržiavania vnútorných predpisov organizácie alebo etického správania sa zamestnancov. Ale to vôbec nie je ten orgán, ktorý my nájdeme v tomto zákone, pretože už samotný mechanizmus nominácie členov tej etickej komisie, kde sú zastúpené kadejaké organizácie a skupiny organizácií, ale nie sú tam vôbec zastúpení zamestnanci, hovorí o tom, že, že jeho úlohou vôbec nebude nejaký manažment vzťahov so zamestnancami, ale bude kontrolovať program a vysielanie. A že v podstate ide iba o premenovanie pôvodne navrhovanej programovej komisie trocha menej nápadným inštitútom cenzúry. A ja len chcem upozorniť, že ak niečo nazveme etická komisia, to ešte vôbec neznamená, že to bude naozaj etická komisia a nie cenzorská jednotka.
Ďalším bodom, to je môj veľmi obľúbený bod, lebo on veľmi dobre ilustruje tú inkonzistenciu, ktorú v tomto zákone nájdeme, je fakt, že nový zákon desaťnásobne navyšuje objem reklamy, ktorý môže verejnoprávne, môžu verejnoprávne médiá vysielať. Umožňuje im zvýšiť teda objem reklamy iných foriem komerčnej propagácie a ide o naozaj veľmi zvláštne opatrenie práve v zákone, ktorý deklaruje, že jeho cieľom je zvýšiť mieru verejnoprávnosti slovenských médií verejnej služby. Pretože na jednej strane tým vláda v podstate úplne jasne priznáva, že, že nevie, nechce, alebo nebude proste dostatočne financovať verejnoprávne médiá a nejak sa tak nádeja, že to za ňu urobí trh. Čo je teda, samozrejme, úplne presný opak verejnoprávnosti, a zároveň je to aj veľmi výrazný zásah do mediálneho trhu, ktorý ani náhodou nebol prekonzultovaný s tými aktérmi toho mediálneho trhu.
To, že verejnoprávne médiá majú obmedzený objem reklamy, ktorú môžu vysielať, dokonca v mnohých krajinách verejnoprávne médiá nevysielajú žiadnu reklamu, dôvod je na to ten, že my máme jednoducho duálny systém médií a že verejnoprávne médiá vstupujú na mediálny trh s verejnými peniazmi, a teda svojím spôsobom narúšajú hospodársku súťaž a hospodársku konkurenciu. A práve preto štát obmedzuje ich možný objem reklamy, preto, aby to nejakým spôsobom sa nedotklo súkromných vysielateľov.
Navýšenie reklamy pre STVR je z môjho pohľadu postavené naozaj na veľmi nesprávnej úvahe predkladateľa, pretože nízky objem reklamy nie je nevýhodou verejnoprávneho vysielateľa. Je naopak jeho výhodou, pretože nemusí súťažiť o tú reklamu z toho reklamného koláča a nemusí teda prispôsobovať svoj, svoju programovú štruktúru komerčným požiadavkám. Zvýšenie reklamného objemu dostane STVR do obchodnej súťaže so súkromnými médiami, čo oslabuje napĺňanie verejnoprávnej funkcie, obmedzí im to priestor pre obsah, ktorý nemá komerčnú atraktivitu, ale je nevyhnutný pre plnenie verejnoprávnej misie. Čo tu stále sme počuli aj, aj na začiatku, že televízia si neplní tú verejnoprávnu rolu, tak my teraz ešte robíme všetko pre to, aby si ju plnila ešte menej.
A v konečnom dôsledku bude viesť k oslabeniu jedinečnej úlohy RTVS v slovenskom mediálnom priestore a k radikálnemu zníženiu jej verejnoprávnej role.
A ako som povedala, je to pre mňa ten najlepší dôkaz toho, že predkladatelia tohto zákona do hĺbky nechápu samotnú podstatu verejnoprávnosti, a tiež toho, akými politikami sa tá verejnoprávna misia dá dosahovať. Verejnoprávne médiá nemajú konkurovať súkromným, ale, naopak, štát ich zriaďuje práve na to, aby zabezpečili také verejné služby, ktoré trh nedokáže zabezpečiť. Zvyšovanie reklamného podielu pre, pre verejnoprávne médiá je, samozrejme, značne sporné aj z hľadiska európskych pravidiel pre hospodársku pomoc a štátnu pomoc, pretože, ako som povedala, obmedzuje súkromné podnikanie na mediálnom trhu. A áno, asi by sme sa vedeli mnohí dohodnúť na tom, že tým úplne základným a najväčším problémom verejnoprávnych médií na Slovensku je práve chýbajúce, dostatočné, predvídateľné a od politikov čo najmenej závislé financovanie.
Veľa sa tu povedalo o tom zrušení koncesionárskych poplatkov v minulom volebnom období, ktoré bolo katastrofou, ale bolo to len konečnou katastrofou, ktorou sa zavŕšil dlho neriešený problém. Ale vidíme v tomto zákone, že by sa táto vláda nejako snažila tento problém riešiť? Prečo nemáme na stole návrh zákona, ktorý by primárne prichádzal s reformou financovania verejnoprávnych médií. Ani zmienka o tom nie je v tomto zákone. Prečo? Prečo tam nie je ani len náznak toho, ako by sa toto dalo vyriešiť. Ja chápem, že tu teraz odstraňujeme generálneho riaditeľa a nezávislosť RTVS, a tam sa v zásade úplná finančná závislosť médií na vláde veľmi hodí aj tým, ktorí sa počas minulého volebného obdobia celkom správne ohradzovali voči zrušeniu koncesionárskych poplatkov, či hlasovali za radikálne vyšší rozpočet RTVS.
Samozrejme, to zvyšovanie objemu reklamy je iba zdanlivým riešením. Nerieši nič. Nerieši vôbec zásadne nejako štrukturálne financovanie, nerieši udržateľnosť a v podstate len odvádza pozornosť od potreby systematickejšieho prístupu k financovaniu, ktorý by zabezpečil, že verejnoprávne médiá môžu kontinuálne plniť svoju misiu bez toho, aby museli robiť kompromisy v dôsledku závislosti od reklamných príjmov.
Veľa tu teda už zaznelo o rozpore tohto zákona s európskou legislatívou, s európskym aktom o slobode médií, ktorý zdôrazňuje potrebu právnych záruk pre nezávislé fungovanie verejnoprávnych médií, to naozaj v tomto zákone nenájdeme, ktorý požaduje zabezpečenie ich dostatočného financovania na plnenie verejnoprávneho poslania. Ktorý hovorí o tom, že akým spôsobom je možné a nie je možné odvolávať a menovať vedúcich pracovníkov týchto verejnoprávnych médií, a takisto posilňovanie právomocí ministerstva kultúry pri menovaní a odvolávaní rady, ktorá ovplyvňuje celé riadenie inštitúcie, je v rozpore s týmto zákonom, pretože priamo implikuje politickú kontrolu nad touto inštitúciou.
Európsky akt o slobode médií okrem článku 5, ktorý sa venuje priamo verejnoprávnym médiám, tak obsahuje aj ďalšie články, ktoré sa venujú mediálnemu prostrediu ako takému. A v nich požaduje, aby každé legislatívne, regulačné alebo administratívne opatrenie, ktorým sa zasahuje do mediálneho trhu, bolo riadne odôvodnené a primerané. Takisto hovoria tieto články o tom, aby akákoľvek regulácia podliehala vopred stanoveným a jasným časovým rámcom. A ja som to tu už spomínala aj minule, ale považujem to za dôležité spomenúť, že to, že v čase, kedy my vieme, že existuje takáto európska legislatíva a tie rozpory s tým európskym aktom sú pomerne zreteľné, napriek tomu, že tento, toto nariadenie je už právoplatné v čase, keď tu rokujeme o tomto zákone, tak my sme presvedčení, že vláda porušuje aj základnú zmluvu o Európskej únii práve v článku, ktorý hovorí o zásade lojality a spolupráce medzi členskými štátmi EÚ, čo je v zásade dosť závažné porušenie európskej spolupráce.
A tá posledná vec, o ktorej sa tu málo hovorilo v prvom čítaní a ktorú by som chcela trocha rozviesť, prečo považujem tento zákon za problematický, sú práve technické nedostatky, ktoré nájdeme v tej časti o prechodných ustanoveniach, ktoré naozaj zakladajú priestor pre totálny chaos a vlastne vyjadrenia predkladateľov o nejakej tej časovej následnosti toho, čo sa stane po schválení tohto zákona, nekorešpondujú s tým, čo je v tom zákone napísané. A tento bod je veľmi dôležitý, lebo jeho dôsledky pocítime okamžite po tom, ako ten zákon v parlamente parlament schváli.
Pripomeňme si teda, ako zákon upravuje prechod z RTVS na STVR. Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. To znamená, že keď by sme si teoreticky tento zákon dnes schválili, tak následne ho podpíše prezident, predpokladám, že vcelku rýchlo, a bude zverejnený v Zbierke zákonov. A tým momentom bude zrušená Rada RTVS, bude zrušené celé RTVS, zanikne mandát členom rady, zanikne mandát generálnemu riaditeľovi.
Ja som si teda všimla, že v tom pozmeňovacom návrhu, ktorý pán Jarjabek tu dnes predniesol, posúva účinnosť na 1. júla, ale tak to je povedzme len niekoľko dní oproti tomu, ako by to bolo podľa tej pôvodnej verzie. A tým pádom dňom nadobudnutia účinnosti my máme novú inštitúciu, ktorá nemá ani riaditeľa, ani radu.
V rámci prechodných ustanovení, áno, odo dňa účinnosti až do zvolenia nového generálneho riaditeľa bude funkciu vedúcu v tomto novom, v tejto novej inštitúcii vykonávať štatutárny zástupca, ktorého vymenuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Podotýkam, že nemáme predsedu Národnej rady momentálne, ale dobre, predpokladám, že tak ako pán podpredseda zastupuje predsedu v iných veciach, bude ho zastupovať aj v tejto veci.
Tento štatutárny zástupca bude oprávnený vykonávať len úkony súvisiace s bežnou prevádzkou novej inštitúcie a nebude môcť uzatvárať zmluvy v oblasti investícií a výroby programu. A čo sa stane následne?
Minister kultúry, ministerka kultúry vymenuje tých členov rady, ktorí prislúchajú jej, do jedného mesiaca odo dňa účinnosti zákona, pretože ten jej ukladá urobiť nejaké výberové konanie. Čiže budeme mať štyroch členov rady, ktorá stále nebude plne navolená, a teda nebude funkčná. To máme možno teda do toho mesiaca od nadobudnutia účinnosti.
Hlasovanie o voľbe členov rady, ktorých volí Národná rada, zaradí predseda Národnej rady do programu najbližšej schôdze Národnej rady. To je tých ďalších päť členov. A keďže podľa tohto zákona členovia rady musia byť vyberaní na základe výberového konania, ktoré musí byť vyhlásené najmenej 21 dní pred jeho začatím a jeho uchádzači sa musia, musia byť upovedomení sedem dní pred jeho, jeho začatím, tak tým dostaneme tú mesačnú lehotu, ktorú potrebujeme na to, aby sme vôbec vypísali a nejakým spôsobom sprocesovali to výberové konanie, aby Národná rada mala o čom hlasovať. To znamená, že v praxi nie je možné zvoliť radu STVR skôr ako na septembrovej schôdzi. Septembrová schôdza začína 10. septembra. Keby sme si predstavili ten ideálny scenár, že hneď na začiatku tejto septembrovej schôdze Národná rada navolí tých zvyšných piatich členov rady, tí následne musia zasadnúť, musia si zvoliť predsedu a po prvom zasadnutí zverejniť výzvu na prihlásenie kandidátov na generálneho riaditeľa, pričom lehota na prihlásenie musí byť najmenej 15 dní. Čo toto všetko znamená?
Znamená to, že ak dnes tento zákon schválime, nová STVR bude mať kompletnú radu najskôr tri mesiace po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a generálneho riaditeľa najskôr tri a pol mesiaca, čiže niekedy začiatkom októbra, ak by všetko šlo úplne perfektne a nepremeškali by sme ani jeden deň, čo ako vieme, sa väčšinou nestáva, napríklad viď prebiehajúce neúspešné voľby sudcov Ústavného súdu alebo zástupcov do mediálnej rady.
A dovtedy, tri a pol mesiaca bude riadiť celú obrovskú, transformujúcu sa inštitúciu, ktorá prebieha takou transformáciou, akú sme tu ešte nezažili, akýsi štatutár s veľmi obmedzenými právomocami, ktorého bude kontrolovať, kto vlastne? Konkrétne nikto. Nikto nebude kontrolovať tohto štatutára, lebo nebude existovať orgán, ktorý by ho mohol kontrolovať podľa tohto zákona.
To znamená, že predkladatelia zákona naozaj hrubým nedomyslením prechodných opatrení a nepremyslene stanovenou účinnosťou vydali verejnoprávne médiá napospas totálnemu chaosu a rozkladu. Pritom stanovenie realistickej účinnosti zákona a presného časového harmonogramu prechodu na novú inštitúciu bolo dôležitou pripomienkou zo strany RTVS v pripomienkovacom konaní, ale ministerstvo kultúry túto pripomienku neakceptovalo. Čo nedáva žiadny zmysel, pretože je úplne logické, že súčasné vedenie by sa malo na takýto zložitý prechod vedieť pripraviť, aby mohli odovzdať agendu, strategické informácie a tak ďalej, a tak ďalej.
Čiže tento zákon je teda okrem problematického obsahu a zmien vo verejnoprávnych médiách nedomyslený aj technicky a formálne, navyše jeho prijatie spôsobí Slovensku aj medzinárodnú hanbu. Deje sa tak už dnes.
Svoje znepokojenie nad zamýšľanými zmenami vyjadrili prakticky všetky relevantné medzinárodné organizácie. Protestuje Európska únia vysielateľov, Reportéri bez hraníc a mnohé ďalšie a asi všetci ste dostali list komisára Rady Európy pre ľudské práva, ktorý nás upozorňuje na to, že prvky návrhu zákona môžu narušiť záruky prevádzkovej alebo redakčnej nezávislosti verejnoprávneho vysielateľa. A v tejto súvislosti odporúča zvážiť najmä tie ustanovenia, o ktorých tu stále hovoríme, ktoré sa týkajú predčasného ukončenia mandátu súčasného riaditeľa a ďalších orgánov, ako aj systém, v ktorom sú viacerí členovia rady priamo menovaní vládou.
Na záver by som chcela povedať, že my všetci dnes v zásade veľmi dobre vieme, čo sa stane, keď dnešným dňom parlament schváli tento takzvaný zákon o STVR. Jeho jediným cieľom, ktorý v zásade predkladatelia ani neskrývajú, je totiž úplne ovládnuť fungovanie inštitúcie výsostne politicky volenou radou, ktorá bude mať všetky kompetencie, ale prakticky žiadnu zodpovednosť. Všetky zodpovednosti ostanú generálnemu riaditeľovi, ktorý však bude musieť iba usilovne plniť príkazy rady, a tá mu bude podľa ľubovôle zvyšovať a znižovať plat, ako sa im zachce, prípadne ho kedykoľvek odvolajú. Ale zároveň, ako sme aj počuli v pozmeňovacom návrhu pána poslanca Jarjabka, keď bude poslúchať, tak mu teda ešte tam zvýšili plat, aby zase poslúchal.
Nad programom bude bdieť cenzorská komisia, ktorú ironicky zákon nazýva etická. A väčšinu týchto orgánov si navolí strana SNS, ktorá bude zároveň cez verejnoprávnu televíziu predávať viac reklamy, a tým akosi zvláštne zvyšovať jej verejnoprávnosť. Ale ešte predtým nebude mať inštitúcia niekoľko mesiacov takmer žiadne vedenie a vôbec žiadnu kontrolu. A otázka je, čo tam po tomto období vlastne ostane, čo nájdeme v tej novej inštitúcii na začiatku októbra. Prach a spálenú zem? Zdá sa, že táto vojenská taktika spálenej zeme je v rezorte kultúry zatiaľ to jediné, čo nové vedenie do jeho agendy prinieslo. Viete, nezávislé médiá, slobodná a zodpovedná žurnalistika a najmä šírenie overených a kredibilných informácií, či ochrana pravdy a spoločného verejného priestoru, to sú úlohy verejnoprávnych médií, ktoré by sme tu mali chrániť. Pretože tieto hodnoty sú dnes dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, pretože v súčasnosti čelia väčším hrozbám ako kedykoľvek predtým. A ak chceme chrániť demokraciu, musíme chrániť aj verejnoprávne médiá pred všetkými, ktorí by si ich chceli privlastniť. Presne preto nemal tento zákon vo svojej súčasnej podobe nikdy vzniknúť, pretože ako som povedala, jeho dôsledkom bude len spálená zem, chaos a menej slobodného verejného priestoru.
A v tejto súvislosti nemôžem nespomenúť, že po tom, čo sa na Slovensku stalo 15. mája, je úplne očividné, že slovenská spoločnosť potrebuje úplne novú úroveň budovania súdržnosti a vnútornej jednoty. Dnes asi všetci vidíme, kam vedie zámerná polarizácia v spoločnosti, vedená s cieľom získavať politické body. Ja osobne som presvedčená, že Slovensko naozaj potrebuje radikálny a nový konsenzus o tom, čo je vo verejnom priestore možné, a čo je už za čiarou. Že potrebujeme vlastne novú spoločenskú zmluvu a súčasťou tejto novej spoločenskej zmluvy by mali byť aj úplne nové rámce toho, ako majú fungovať verejnoprávne médiá, ktorých úloha v tomto procese je nezastupiteľná a dôležitejšia než, než bola predtým. A ak vládna koalícia myslí vážne tie sľuby, ktoré dala aj v tom uznesení, ktoré sme si vlastne jednotne v Národnej rade odhlasovali, ak myslí vážne záväzok k novej politickej kultúre, asi je každému jasné, že zákon, ktorý máme pred sebou, nie je ten správny zákon o verejnoprávnych médiách.
A ja by som chcela ešte raz už po neviem koľkátykrát vyzvať vládnu koalíciu, aby stiahla tento predložený zákon, ešte stále to môže urobiť. A aby to zobrala ako príležitosť naozaj vytvoriť priestor pre celospoločenskú debatu o kvalite verejnej, verejnej rozpravy a o reforme verejnoprávnych médií, ktorá by prispela naozaj k zmierneniu polarizácie a k spoločenskej súdržnosti a k lepšiemu Slovensku. Pretože verejnoprávne médiá budú naozaj verejnoprávne iba vtedy, ak sa na základnom rámci ich fungovania dohodneme všetci. A na takúto diskusiu a legislatívny proces sme kedykoľvek pripravení a budeme v nej súčinní.
A ešte na záver raz zopakujem Zoru Jesenskú: "Poblúdiť možno preto, že sme hľadali veľmi netrpezlivo, že už, už sme chceli byť pri cieli, možno ešte hodne vzdialenom."
A ja by som ešte chcela navrhnúť spravodajcovi, aby vo vzťahu k pozmeňovaciemu návrhu pána poslanca Jarjabka a Michelka, ktorý dnes predniesol v pléne, aby sme body dva... o bodoch 12 a 14 hlasovali zvlášť.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2024 10:39 - 10:40 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
No mňa mrzí troška, že tu prebehol takýto zvláštny proces čítania pozmeňujúceho návrhu, lebo ja som sa vlastne pána predkladateľa Jarjabka chcela spýtať, že okrem iných vecí je tam v tom jeho pozmeňovacom návrhu navýšenie odmeny pre generálneho riaditeľa RTVS, alebo teda STVR na päťnásobok priemernej mzdy, a takisto navýšenie odmeny pre členov rady na dvojnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Že aký je dôvod na to, že niečo takéto ste priniesli pozmeňovacím návrhom v druhom čítaní a aj celkovo možno chápem, že ste nemali priestor to vysvetliť, ale celkovo nám možno vysvetliť, prečo takáto séria pozmeňovacích návrhov prichádza v druhom čítaní, keď ešte pravdepodobne dneska chceme o tomto zákone aj hlasovať.
A tým pádom si budete musieť skracovať tú dobu, čo podľa mňa je ako keby porušenie legislatívneho procesu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2024 9:47 - 9:48 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
No, asi tu každého prekvapím teraz tým, čo poviem, ale pán poslanec Pročko, to, že máme dnes na stole skrátené legislatívne konanie, je tak trocha dôsledok práve toho procesu, ktorý urobila vaša vláda, a to je konkrétne to, že ste to predložili do parlamentu ako poslanecký návrh, čo je absolútne zlá legislatívna prax. A preto to v minulom volebnom období neprešlo tento zákon. Takže a, samozrejme, preto za to nehlasoval ani poslanec Valášek, lebo naozaj takto sa implementovať nariadenia Európskej únie nemajú a potom plynula tá šesťmesačná lehota.
A ja by som vás iba chcela poprosiť, že keď vystupujete v rozprave, skúste používať vlastne relevantné a dôstojné argumenty a neoslovujte prítomné ženy poslankyne a ministerky prostredníctvom toho, čo majú oblečené, alebo ako sa vám páčia alebo nepáčia. Lebo je to naozaj nevhodná prax a je to niečo, čo my nepovažujeme za vhodné Národnej rady.
To nič nemení na tom, že v tej základnej veci, že skrátené legislatívne konanie, ktoré dnes tu riešime, je dôsledkom nečinnosti súčasnej vlády, konkrétne súčasného ministerstva kultúry a pani ministerky Šimkovičovej. Na tom sa zhodneme, len skúsme prezentovať tieto argumenty naozaj dôstojným spôsobom.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2024 9:26 - 9:26 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Áno, ďakujem kolegom, ďakujem kolegyni Jurík, že pripomenula túto dôležitú vec. Áno, presne takto funguje ten proces konaní o porušení práv EÚ. To znamená, že už samotný fakt, že bol začatý legislatívny proces, je častokrát dôvodom na to, aby sa ten proces pozastavil a neskôr úplne zvrátil. Čiže možno namiesto predkladania skrátených legislatívnych konaní treba poslať ľudí do Bruselu a ja by som ešte raz chcela zdôrazniť to, čo som povedala aj v rozprave, že, že naozaj si, pani ministerka, opravte tie termíny, lebo vy to hovoríte aj do médií o tom, kedy začalo toto konanie. A okrem toho, že to proste nie je pravda, tak vy sa tým aj trocha strápňujete a strápňujete ten úrad, ktorý zastávate, lebo, lebo my všetci rozumieme tomu, prečo je ten zákon dôležitý a prečo už dávno ten národný koordinátor mal byť určený. Len používajme v tejto debate ako keby naozaj reálne fakty, reálne dátumy a v konečnom dôsledku na konci schválime všetci zákon, ktorý považujeme za dôležitý.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.6.2024 9:11 - 9:20 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, to, čo teraz, dnes ráno prerokúvame, je ďalšie skrátené legislatívne konanie, ktoré sa týka implementácie nariadenia o digitálnych službách, ako povedala pani ministerka a konkrétne určenia národnej autority pre kontrolu digitálneho priestoru. Ako sme počuli pred chvíľou, to skrátené legislatívne konanie je zdôvodnené konaním o porušení práva Európskej únie, ktoré proti nám Európska komisia už v tomto čase vedie. Ja budem viacej hovoriť o obsahu toho zákona, aj o tom, čo vlastne implementujeme týmto zákonom v samotnej rozprave o zákone. Táto prvá rozprava sa týka toho, či skrátené legislatívne konanie v tomto prípade je oprávnené a na mieste. A čo sa týka toho Digital Services Act alebo toho nariadenia o digitálnych službách, ktoré máme týmto spôsobom implementovať, tak to bolo prijaté, ako správne pani ministerka podotkla, európskymi inštitúciami už v októbri 2022. A to, čo je dôležité povedať, je, že toto nariadenie je zásadnou reguláciou digitálneho priestoru v rámci Európskej únie. Naozaj je to prvá legislatíva tohto typu, ktorá reguluje digitálny priestor a je to veľmi dôležitý zákon, ktorým sa Európska únia snaží vysporiadať s novým vývojom v digitálnom priestore.
Tá základná filozofia tohto zákona je to, že čo je vlastne nezákonné offline, malo by byť nezákonné aj online a vďaka tomuto princípu Európska únia zavádza celoeurópsky dohľad nad digitálnym priestorom. To znamená, že tento zákon sa týka sociálnych sietí, trhovísk, digitálnych vyhľadávačov, obchodných a rezervačných platforiem a tak ďalej, a tak ďalej. Čiže je to pomerne veľmi široká regulácia, ktorá musí mať nejakého národného koordinátora a národnú autoritu, ktorá túto reguláciu vykonáva. Nuž a teda toto nariadenie bolo prijaté v októbri 2022 a odvtedy, a dokonca už aj krátko predtým, lebo, samozrejme, že to trvalo nejaký čas, kým sa tieto právne úpravy vyjednávali na úrovni Európskej únie, sa Rada pre mediálne služby na Slovensku pripravuje na funkciu národného koordinátora, ktorý mal byť podľa tohto nariadenia v každom členskom štáte určený do 17. februára tohto roku. Ako sme tu už počuli, v minulom volebnom období bol tento zákon pre mňa osobne úplne nepochopiteľne predložený ako poslanecký návrh do tejto snemovne, čo určite nie je dobrá prax, nie je to zákon, ktorý sa mal takto predkladať do Národnej rady. A zrejme to bol jeden z dôvodov, prečo nebol ani v Národnej rade schválený a následne teda plynula tá šesťmesačná lehota, počas ktorej sa o ňom nemohlo rokovať a tá uplynula v júni 2023, kedy na Slovensku sme mali úradnícku vládu, ktorá nemohla predkladať zákony do parlamentu, takže tento zákon nemohla predložiť.
No ale tu sa dostávame k tomu, čo je, čo je vlastne podstatou problému, prečo považujem skrátené legislatívne konanie za, za neoprávnené a neodôvodnené, pretože pani ministerka kultúry Šimkovičová naozaj našla tento zákon na stole v deň svojho nástupu, a napriek tomu, že teda sme tu počuli rôzne dôvody, tak ja stále nerozumiem tomu, prečo ho vláda nepredložila skôr. Pretože táto vláda nastúpila v októbri 2023 a zákon predložila do medzirezortného pripomienkového konania až 19. januára 2024. Nerozumiem tomu, ako ste chceli od 19. januára stihnúť celý proces do 17. februára, kedy bola lehota, kedy už ten koordinátor musel byť určený.
A my dnes máme na stole ten infringement a ja by som vám chcela poradiť, že skonzultujte si tých ľudí, ktorí vám pripravujú tie podklady, lebo, lebo to, čo ste tu povedali, sú hrubé dezinformácie. Vy ste pred chvíľou povedali, že Európska komisia vedie toto konanie o porušení práv EÚ od októbra 2022. V októbri 2022 bol schválený ten zákon v Európskom parlamente, to znamená, že nemôže predsa odvtedy viesť Európska komisia konanie o porušení práv EÚ. Toto vedie konkrétne od 24. apríla tohto roku, ten infringement bol, vlastne sa začal 24. apríla tohto roku a vedie ho proti vašej vláde, nie proti vláde Eduarda Hegera, ani proti vláde, ani proti úradníckej vláde.
A ja naozaj nerozumiem tomu, prečo to muselo zájsť až sem, pretože my sme tu už mali všelijaké skrátené legislatívne konania, odkedy teda ja pôsobím v tomto parlamente a mnohé z nich boli veľmi sporné. Ale toto je prvé skrátené legislatívne konanie, ktoré je výlučne spôsobené nečinnosťou terajšej vlády a neschopnosťou ministerstva kultúry dodržať termíny, respektíve predložiť Národnej rade zákon, ktorý mal byť dávno pripravený. A naozaj si nemyslím, ani tak nečítam rokovací poriadok, že neschopnosť vlády je dôvodom na skrátené legislatívne konanie.
A ako som už povedala a predpokladám, že v tom budeme spolu súhlasiť, že ide o naozaj veľmi dôležitý zákon, ktorý si zaslúži riadne legislatívne konanie, ale my riešime skrátené legislatívne konanie, pretože voči nám Komisia vedie, vedie infringement kvôli nečinnosti vlády.
Ja sa teda naozaj pýtam, že či je to skrátené legislatívne konanie také akútne, a či si nemôžme v tejto chvíli dovoliť prijať ten zákon normálnym legislatívnym konaním, pýtali sme sa to aj na výbore, pýtal sa to aj kolega Hajko.
A k tejto otázke ma vedie aj skutočnosť, že asi nebude to skrátené legislatívne konanie také akútne, keďže v čase, keď ste ho tu mali prezentovať, tak ste boli namiesto toho na dovolenke, čo mne sa osobne zdá, že je, už toto samotné by malo byť dôvodom na to, aby ste stiahli to skrátené legislatívne konanie a naozaj dali tento zákon do riadneho legislatívneho konania. Podľa informácií, ktoré sme aj dostali na výbore od pána štátneho tajomníka, je možné stihnúť aj riadne legislatívne konanie, je ho možné stihnúť do nejakého septembrového termínu, myslím si, že v tejto chvíli sa nič nestane, keď teraz prebehne prvé čítanie a na septembrovej schôdzi druhé čítanie.
A preto by som teda za poslanecký klub Progresívneho Slovenska chcela navrhnúť nepokračovať v rokovaní o skrátenom legislatívnom konaní a predložiť tento zákon riadnym legislatívnym procesom.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.6.2024 16:37 - 16:39 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci a ďakujem aj kolegovi, že vlastne upriamil pozornosť na tú nerovnovážnosť, ktorú tento zákon zakladá, pretože on je postavený na filozofii, že ako keby administratívna efektívnosť je nadradená právu na informácie, čo, samozrejme, nie je, nie je správne.
A ja by som vlastne tu len chcela zdôrazniť, že predkladatelia zákona sa odvolávajú na českú právnu úpravu, len oni ju neodpísali dostatočne dobre, pretože v českej právnej úprave síce je taká istá veta, akú sa snažia vložiť do nášho zákona, ale zároveň v českej právnej úprave je teda právo toho žiadateľa sa odvolať voči tomu spoplatneniu informácie, čo ten náš zákon alebo tento poslanecký návrh neobsahuje. A takisto na český zákon je naviazaný veľmi presný cenník, ktorý stanovuje všetky hranice toho, v akých hraniciach je možné spoplatniť tie informácie, a tým pádom vytvára nejaký relatívne transparentný systém.
A ja tu by som znovu chcela upozorniť na to, že toto je opäť poslanecký návrh, ktorý neprešiel medzirezortným pripomienkovacím konaním, a ja nerozumiem tomu, prečo to SNS stále robí, keď má navyše ministerku kultúry, ktorá teda ale väčšinou nie je tam, kde má byť, asi to bude tým. V každom prípade, keby ten návrh bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní, tak možno by sa tieto všetky veci odstránili a možno by sme s ním nakoniec aj všetci mohli súhlasiť. Takto, bohužiaľ, tu podľa mňa zase strácame čas nad niečím, čo nie je dobre pripravené.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11.6.2024 17:25 - 17:25 hod.

Zora Jaurová
Procedurálny. Pri hlasovaní o tlači 353 svietilo na tabuli, že hlasujeme o tlači 323 a tak to vyšlo aj na webe Národnej rady. Takže bolo by to treba opraviť, lebo formálne sme schválili zákon o mediálnych službách a nie zákon o azyle.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.6.2024 15:49 - 15:49 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán Michelko, my sme mali strašne veľa debát na túto tému a myslím si, že aj celkom dobrých. A ja som práve preto troška šokovaná týmto vaším posledným prejavom, lebo podľa mňa ste vlastne teraz ukázali, že vy vôbec nerozumiete tomu, ako ten fond funguje. A poviem len tri veci. Bolo ich tam viac.
Prvá je, že vy hovoríte, že tá rada bude len odvolací orgán, ktorému zavolá ten žiadateľ, a oni zistia, že je problém a zmenia to rozhodnutie. Ale to je predsa nezmysel. Ten žiadateľ nebude v tom čase vedieť, či dostal, alebo nedostal podporu. Rada sa rozhoduje prv, než sa žiadateľom oznamuje, či tú podporu dostali, alebo nedostali. To znamená, že toto celé, čo hovoríte, je úplne mimo toho procesu.
Druhá vec je, čo ste tu hovorili o tom, že aký gól si dal fond do vlastnej bránky, tak tam podľa mňa vy nerozumiete tomu, ako tí ľudia rozhodujú. To, že vydavateľovi sa povie, že vyberte si päť z desiatich titulov, je úplne štandardný model, ktorý sa používa na podporu kultúry všade na svete. Používa sa na podporu kultúry na európskej úrovni pri vydavateľoch, pri filmovej produkcii, pri akomkoľvek, akejkoľvek podpore kreatívneho priemyslu. Tie komisie si proste pozrú, či v tých tituloch nie je niečo závadné a potom nechajú na vydavateľa, ktorý z tých titulov chce vydať skôr a ktorý nie, keďže nemôže vydať všetky. Je to úplne štandardná vec.
A posledná vec. Ak v polovici septembra všetko bude fungovať a bude vyhlásená výzva, ja vám tu verejne sľubujem, že vás pozývam na večeru.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.6.2024 14:27 - 14:37 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto je druhý zákon vrátený prezidentkou republiky, ktorý tu dnes prerokúvame a ktorý teda spadá do oblasti kultúry, a, samozrejme, v týchto situáciách je asi ťažké ešte niečo k tej celej problematike dodať, keďže všetko už v rozprave zaznelo, a osobitne v tejto rozprave, ktorá bola dlhá a naťahovala sa na niekoľko schôdzí, a mám pocit, že to bol hádam po Trestnom zákone najkontroverznejší legislatívny návrh tohto volebného obdobia zatiaľ.
Na jednej strane ma teší, že vďaka nemu sa o kultúre hovorilo veľa, oveľa viac, ako kedykoľvek doteraz aj na pôde Národnej rady, aj v jej okolí. A to by ma teda mohlo tešiť, len problém je, že to, že tu dnes stojíme, a že dnes vlastne Národná rada chce prelomiť veto prezidentky v tomto zákone, je vlastne dosť trpký výsledok tej diskusie. Samozrejme tie výhrady prezidentky republiky sa z veľkej časti kryjú aj s našimi výhradami, ktoré sme tu viackrát formulovali a ktoré nechcem naozaj znovu opakovať, čiže len veľmi kratučké zhrnutie.
Podobne ako, ako aj my, aj prezidentka vlastne namietala najmä proti zásahom do spôsobu kreovania a zloženia Rady fondu na podporu umenia, ale najmä voči zmenám jej kompetencií a spôsobu schvaľovania projektov, pretože ich vníma ako zásahy do transparentnosti a nezávislosti rozhodovacieho procesu v tomto verejnoprávnom fonde. Takisto ako, ako aj my, aj prezidentka vidí vlastne v tejto novele zákona potenciál na to, aby to fungovanie fondu bolo na nejaký čas ochromené, aby fond fungoval horšie ako doteraz. A v tom odôvodnení pani prezidentky je aj niekoľko nových momentov oproti tým, o ktorých sme tu už hovorili v predošlej rozprave. Prezidentka dokonca vyjadruje obavy, že prijatie takéhoto zákona môže narušiť ústavné právo, ktoré hovorí o tom, že sloboda umenia sa zaručuje v čl. 43, pretože môže obmedziť slobodu umeleckej tvorby, a takisto namieta veľmi správne, že prijatím tohto zákona vznikne niekoľko retroaktívnych momentov najmä v tom, že ľudia, ktorí už podali žiadosti o podporu v starej legislatívnej situácii, ich projekty budú posudzované úplne iným spôsobom, ako, aký očakávali, keď tie projekty podávali.
Mňa vlastne na tomto všetkom najviac mrzí to, a to som tu už niekoľkokrát povedala, ale rada by som to ešte raz zdôraznila, že tento zákon je proste ukážkou toho, že namiesto prinášania nových pozitívnych vecí do kultúry alebo aj do iných oblastí tie návrhy vlády alebo vládnych poslancov v podstate ničia to málo, čo sa v kultúre za ostatné roky podarilo a naozaj ma mrzí, že búrame namiesto toho, aby sme niečo budovali. A to je, bohužiaľ, podstata tejto novely. My sme, samozrejme, o, o vete prezidentky republiky diskutovali aj vo výbore pre kultúru a médiá. Tá debata bola podobná, ako tie debaty predtým. Mňa samozrejme ale zarazil prístup niektorých koaličných poslancov, pretože tá debata sa niesla v duchu, že prezidentka má takýto názor, my máme iný, takže nás názor prezidentky nezaujíma. A mňa to zaskočilo najmä preto, lebo kladiem si takú otázku, že či títo istí poslanci, budú mať rovnaký pohŕdavý a ľahkovážny prístup k prezidentským vetám alebo k prezidentskému úradu aj od budúceho týždňa. A či budeme takéto isté slová a prístupy počuť k prezidentskému úradu a k vetám prezidenta aj od budúceho týždňa.
Na záver by som rada povedala, že my všetci vieme, lebo to tu ix-krát zaznelo, že zásadným problémom tohto zákona, a teda to vraví aj prezidentka vo svojom vete, je okrem tej vecnej podstaty, ktorú, ktorú zákon mení, najmä ten proces, ktorým sa zákon prijímal. Ten zákon prišiel do parlamentu ako poslanecký návrh, čím sa obišlo medzirezortné pripomienkovacie konanie prvýkrát, pretože ten pôvodný zákon obsahoval iba zmeny v dozornej komisii fondu. Na konci druhého čítania, samotný navrhovateľ prišiel s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré naozaj z toho spravili úplne iný zákon. Proste tie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy boli násobne väčšie ako pôvodný návrh zákona a urobili z toho niečo úplne iné, čím druhýkrát predkladateľ zámerne obišiel pripomienkové konanie, ktoré mohlo byť medzi prvým a druhým čítaním. A vieme aj prečo, lebo ako by to pripomienkové konanie asi vyzeralo, ukazujú protesty prakticky celej kultúrnej obce voči tomuto zákonu. Povedala by som dokonca, že naprieč politickým spektrom.
A je to naozaj tak, že proti tomuto zákonu sú prakticky všetky relevantné subjekty alebo aj jednotlivci, ktorí v kultúre pôsobia, a ja osobne som zachytila len jediný subjekt, ktorý sa vyjadril na jeho podporu, a tým je zhodou okolností jedna zo spisovateľských asociácií, kde je členom predstavenstva predkladateľ zákona pán poslanec Michelko.
Som presvedčená o tom, že takýto postup je zrejme na hranici všetkých legislatívnych pravidiel, je na hranici rokovacieho poriadku aj ústavy, a je otázkou dôkladnej právnej analýzy, ktorú pravdepodobne môže urobiť iba Ústavný súd, či z nej v istom momente z týchto hraníc nevykročil ten proces. Čo si však môžeme byť istí, je, že takýto postup je proti duchu zákona o tvorbe právnych predpisov, je proti samotnému zmyslu rokovacieho poriadku Národnej rady, a je aj proti duchu ústavy. Je to jednoducho povedané legislatívny podvod. A dôvod na takýto postup je v zásade iba zbabelosť tých predkladateľov, ktorí nedokázali čeliť serióznej diskusii s odbornou verejnosťou, lebo keby ten zákon chceli schváliť, schvália si ho aj tak, ale možno mohli aspoň predstierať, že s tou obcou idú diskutovať.
My tu veľmi veľa v posledných dňoch a týždňoch počúvame o novej politickej kultúre. Mňa táto debata v zásade teší, lebo samotná strana alebo hnutie Progresívne Slovensko vzniklo práve z túžby po novej politickej kultúre a keďže patrím k zakladateľom, viem presne, že sme tú stranu zakladali práve preto, že sme boli presvedčení, že je potrebné vniesť nový étos do slovenskej politickej debaty. A takisto si myslím, že súčasťou novej politickej kultúry by mala byť aj nová legislatívna kultúra a verím, že aj mnohí poslanci vládnej koalície, ktorí tu sedia a ktorí si ctia právo a chcú byť hrdí na zákony, ktoré prijímajú, budú so mnou súhlasiť, že takto sa zákony jednoducho nerobia.
Viem veľmi dobre, že veto prezidentky môžete bez problémov prelomiť, tak ako ste to už urobili viackrát, ale myslím si, že ak tá deklarovaná snaha o novú politickú kultúru je myslená vážne, možno by stálo za úvahu zachovať sa pri posledných dvoch vetách tejto prezidentky tak, aby sme mohli veriť vašim slovám. Chcela by som vyzvať poslancov vládnej koalície, poďme spolu podporovať ozajstnú kultúru, a to nielen tú, ktorú podporuje Fond na podporu umenia, ale aj tú politickú, ktorú tvoríme my všetci.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis