Videokanál poslanca

.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme pred sebou novelu zákona o Fonde na podporu umenia, ktorá je reakciou na predošlú novelu, ktorú vládna koalícia schválila minulý rok a o ktorej sme tu mali ako celkom takú turbolentnú rozpravu, ale napriek tejto rozprave parlament túto novelu minulý rok schválil. Je to teda, bola to poslanecká novela pána poslanca Michelka, predsedu Výboru pre kultúru a médiá, ktorou zásadne zmenil fungovanie Fondu na podporu umenia, čo je inštitúcia, ktorá financuje prakticky všetku štátom nezriaďovanú kultúru na Slovensku.
Čítali sa tu počas tej minulej rozpravy kadejaké texty, aké sa tu ešte asi nečítali v tomto parlamente, padali rôzne argumenty, ale najmä vládna koalícia prinášala nové a nové pozmeňovacie a doplňujúce návrhy, ktoré stále viac a viac zasahovali do dobre fungujúceho mechanizmu Fondu na podporu umenia, inštitúcie, ktorá je pre kultúru na Slovensku úplne zásadná. Napriek tomu, že v tomto pléne zazneli desiatky hodín argumentov proti tejto novele, napriek apelom prakticky všetkých relevantných profesijných asociácií a združení, napriek státisícom podpisov a tisíckam ľudí v uliciach prijala Národná rada novelu, ktorou preniesla všetky kompetencie pri prideľovaní podpory na politicky nominovanú radu fondu. Tá pôvodná novela zvýšila počet členov rady o ďalších štyroch, ktorých malo nominovať ministerstvo kultúry, a taktiež umožnila rade menovať a rušiť odborné komisie.
Už vtedy sme upozorňovali, že okrem toho, že uvedené legislatívne zásahy sú ideologické a neodborné, tieto budú mať aj fatálne praktické dôsledky, a to najmä také, že nový systém bude mať za následok meškanie výziev a kolabovanie systému, ale tiež to, že sa v ňom vďaka nevyváženosti kompetencií a nelogickej asymetrii zodpovednosti stráca jeho verejnoprávny charakter.
V tom čase bolo odpoveďou od navrhovateľa tohto, tejto novely, ale aj od ďalších koaličných poslancov skôr len také myknutie plecom, že nech nemaľujeme katastrofické scenáre, a že keď teda to nebude fungovať po tejto novele, tak sa to za pol roka opraví. No tak sme sa dostali až sem. Je to 8 mesiacov. A ako vyzerá fungovanie Fondu na podporu umenia?
Skúsme si veľmi krátko, vecne a bez akýchkoľvek hodnotiacich súdov, naozaj sa to pokúsim takto urobiť, zrekapitulovať, čo sa počas týchto 8 mesiacov udialo.
1. augusta 2024 – začal platiť novelizovaný zákon o Fonde na podporu umenia.
13. augusta – ministerka kultúry odvolala troch členov z pôvodnej Rady Fondu na podporu umenia.
14. augusta – Rada Fondu na podporu umenia nebola uznášaniaschopná kvôli tomu, že traja členovia boli odvolaní.
15. augusta – čo bol posledný možný deň podľa novoschváleného zákona – ministerka kultúry vymenovala šiestich nových členov Rady FPU.
30. augusta – Rada FPU nebola kvôli neúčasti nominantov ministerstva kultúry uznášaniaschopná.
11. septembra – Rada FPU nebola kvôli neúčasti nominantov ministerstva kultúry uznášaniaschopná.
17. septembra – ministerka odvolala z Rady FPU svojho nominanta Jána Hrkúta, ktorého menovala necelý mesiac predtým a vymenovala na jeho miesto Ivetu Babiakovú.
18. septembra – ministerka vymenovala do rady FPU pána Matúša Oľhu.
25. septembra – sa členstva v Rade FPU vzdala Iveta Babiaková, ktorá tam bola asi týždeň.
22. októbra – ministerka vymenovala do Rady FPU Viktora Magica.
5. novembra – sa Viktor Magic vzdal členstva v Rade, o čom ministerstvo kultúry informovalo Fond na podporu umenia až 9. 12. na základe dopytu tajomníčky FPU.
18. novembra – ministerka kultúry vymenovala Slavomíra Lopúcha ako zástupcu samospráv a regiónov. ZMOS, Únia miesta a SK8 sa vyjadrili, že ide o pre nich neznámeho človeka.
20. novembra – Rada FPU nebola uznášaniaschopná kvôli neúčasti nominantov ministerstva kultúry.
21. novembra – z Rady na protest voči jej fungovaniu rezignovala Marta Součková.
4. decembra – Rada FPU nebola uznášaniaschopná kvôli neúčasti nominantov ministerstva kultúry.
6. decembra – FPU oznámilo, že posúva termíny zverejnenia výzvy 6/25, pretože znenie výzvy musí schváliť rada fondu, ktorá nezasadla. FPU taktiež oznámil, že rozhodnutie rady k výzve 9/2024 sa odkladá na neurčito.
18. decembra – sa konalo zasadnutie Rady FPU, kde rada schválila na návrh podpredsedu rady Matúša Oľhu nové znenie rokovacieho poriadku rady fondu. Člen rady Peter Grutka predložil návrh nového štatútu Fondu na podporu umenia. Oba dokumenty dal riaditeľ posúdiť dozornej komisii pre podozrenie z ich nesúladu so zákonom o FPU.
27. januára – Slavomír Lopúch sa vzdal členstva v rade.
29. januára – sa konal už 4. protest kultúrnej obce pred budovou FPU.
29. januára – združenie Samosprávne kraje Slovenska, SK8, žiadalo o okamžité sfunkčnenie Fondu na podporu umenia a zachovanie jeho nezávislosti a transparentnosti. Zároveň požiadalo o opätovné posúdenie nominácií odborníkov SK8 do Rady FPU.
30. januára – podala platforma Otvorená kultúra podnet na Generálnu prokuratúru, ktorý súvisí s podozrením, že člen Rady FPU Peter Grutka bol ministerkou vymenovaný protizákonne, nakoľko nespĺňa podmienku povinnej päťročnej praxe v kultúre, ktorú stanovuje zákon. Túto skutočnosť nie je možné overiť, pretože ministerstvo kultúry odmieta zverejniť životopis svojho nominanta.
30. januára – bolo zverejnené Rozhodnutie rady o výzve č. 1/25, kde členovia rady bez udania dôvodu zmenili viaceré rozhodnutia odborných komisií.
7. februára – FPU vydalo informáciu o posunutí vyhlásenia výzvy 8/25, pretože ju rada nestihla schváliť.
14. februára – FPU vydalo informáciu o oneskorení rozhodnutia o pridelení finančných prostriedkov pre všetky podané žiadosti vo výzvach 2, 3, 4 a 5/25
23. februára – približne 19 organizátorov podujatí na Orave, Kysuciach, Liptove, Turci a Žiline sa vyjadrilo do médií, že čakajú na oneskorené rozhodnutie fondu a že ich podujatia sú vážne ohrozené.
12. marca – rada schválila zmenu štatútu a zvolila si nového predsedu Matúša Oľhu.
24. marca – FPU oznámil oneskorenie rozhodnutia o pridelení finančných prostriedkov s novým termínom vyhlásenia rozhodnutia 16. mája 2025 z dôvodu nemožnosti zostaviť odborné komisie v štyroch podprogramoch, ako sú napr. tradičná kultúra, aktivity vysokých škôl alebo mobility.
25. marca – ako reakciu na to ohlásilo Podpolianske osvetové stredisko, že je nútené zrušiť detský folklórny festival, ktorý bol doteraz zakaždým podporený FPU. Stredisko vysvetlilo, že posunutie rozhodnutia až na 16. mája je pre nich likvidačné, keďže festival mal byť už 30. a 31. mája.
27. marca – Rada FPU nebola uznášaniaschopná vďaka neprítomnosti všetkých nominantov ministerstva kultúry. Rozhodnutia o pridelení dotácií v programoch rozhodnutie rady... v programoch kultúrno-osvetové aktivity, výstavné a prezentačné aktivity či vedecko-výskumná činnosť sa odložilo na niektoré z nasledujúcich zasadnutí rady.
30. marca – ministerka kultúry Martina Šimkovičová vyhlásila na sociálnych sieťach, že fond je funkčný a výzvy pokračujú.
31. marca – člen rady fondu Dušan Buran sa vzdal členstva v rade.
1. apríla – z dôvodu nezasadnutia rady neboli schválené komisie v šiestich podprogramoch z oblasti tradičnej kultúry a činnosti verejných vysokých škôl. Rozhodnutie o pridelení finančných prostriedkov v nich sa odkladá až na jún 2025.
2. apríla – trom členom Rady FPU, Čierniková, Piačka, Miklovičová, uplynulo funkčné obdobie. Rada tak prestala byť uznášaniaschopná, nakoľko má iba šesť členov.
3. apríla – ministerka kultúry vymenovala štyroch nových členov Rady FPU – Ľubomír Baláž, Ľubomír Richter, Branislav Tréger, Jaroslav Uhel – bez verejnej výzvy na podávanie návrhov.
Toto boli len tie najzásadnejšie veci, ktoré sa udiali od času, kedy parlament schválil spomínanú novelu zákona o FPU. Je to fascinujúci príbeh rozvratu, neschopnosti a trestuhodnej nezodpovednosti voči spravovaniu verejných statkov. Tento nekonečný cirkus, kde ministerka ani len nedokáže vymenovať nových členov rady, kvôli ktorým sa vlastne menil ten zákon, kde následne aj tí, ktorých vymenovala, odstupovali ako na bežiacom páse, kde ministerkini nominanti nechodia na zasadania rady, ktorá je tým pádom neuznášaniaschopná, kde viacerí členovia rady sú vymenovaní očividne v rozpore so zákonom a ministerstvo tají ich životopisy – to je niečo, čo som ja teda ešte za svoju profesionálnu kariéru nezažila –, kde členovia rady navrhujú vnútorné predpisy, ktoré sú v rozpore so zákonom o FPU a tak ďalej a tak ďalej. Toto všetko nás dnes priviedlo presne do situácie, v ktorej fond nefunguje a nedáva peniaze nikomu. Nedáva tie peniaze dokonca ani vybraným žiadateľom alebo „našim ľuďom“, ako si to v SNS zrejme prestavovali, keď tú novelu prijímali. Proste nedáva peniaze nikomu.
Na tých povestných bilbordoch SNS by malo byť v skutočnosti napísané: „Zastavili sme financovanie kultúry“. A dnes už okrídlený výrok ministerky Šimkovičovej o tej slovenskej a žiadnej inej kultúre, by sa dal skrátiť na žiadnu kultúru. Vyzerá to totižto tak, že presne taká – žiadna – je dôsledkom tejto novely zákona, ktorá vojde do slovenských dejín ako symbol hlúpej, primitívnej a zlostnej likvidácie funkčných politík bez akéhokoľvek benefitu. Niečo ako keď zlostné dieťa, s ktorým sa nikto nechce hrať, rozdupe pieskové hrady všetkým ostatným.
Drahí kolegovia z koalície, povedzte mi, kto teraz vezme zodpovednosť za celú túto časovú os, ktorú som tu prečítala, a za to, čo sa deje s kultúrou na Slovensku, lebo síce v tom paralelnom svete, v ktorom zjavne žije pani ministerka, fond perfektne funguje, ako pred pár dňami napísala, ale, bohužiaľ, my všetci žijeme v tomto tu, v tomto reálnom svete a v ňom žijú aj starostovia obcí, zamestnanci a klienti lokálnych knižníc, organizátori podujatí a mnohí ďalší, ktorí sú dnes kvôli nefunkčnosti FPU úplne paralyzovaní. A mnohí z nich sú vaši voliči, milá vládna koalícia. Tipujem, že to od nich takisto počúvate celkom často. Fond na podporu umenia nefunguje a je načase si priznať, že je to priamy dôsledok vašej novely zákona. Ono je veľmi ľahké búrať, ale je ťažké budovať. A tak bude treba nejaký čas na to, aby sa ten súčasný stav napravil. Ale stále je možnosť opraviť to, čo tento mimoriadne zlý návrh poslancov SNS spackal, a urobiť niekoľko nevyhnutných zmien zákona, aby sa do fondu vrátilo logické transparentné a funkčné rozhodovanie o financovaní kultúry.
Ja osobne som inak čakala, že na tejto schôdzi, ktorú máme po štyroch mesiacoch teda, bude záplava koaličných návrhov k tomu zákonu o FPU, koaličných noviel, ale, bohužiaľ, nie je, hoci teda tu bolo veľa rečí o tom, že sa to bude opravovať. A dokonca aj ten jediný, ktorý tam bol, od koaličného poslanca Malatinca, jeho navrhovateľ pred schôdzou stiahol. Tak ja to teda robím za vás, to, čo ste sľúbili a čo ste chceli opraviť. Predkladám návrh novely, ktorá opravuje zmeny, vaše zmeny, ktoré sa ukázali ako nefunkčné a paralyzujúce financovanie kultúry na Slovensku.
Čo presne táto moja novela mení oproti súčasnému stavu? Jej hlavnou zmenou je vypustenie ustanovení, ktoré dávali rade fondu právomoci rozhodovať o poskytovaní finančných prostriedkov, voliť a odvolávať členov dozornej komisie a zriaďovať, zlučovať či rušiť odborné komisie. Tieto kompetencie sa presúvajú na riaditeľa fondu, pričom kľúčovú úlohu v rozhodovacom procese opäť zohrávajú odborné komisie tak, ako to bolo pred tým. Zároveň novela znižuje počet členov rady fondu na deväť, keďže sa ukázalo, že 13-členná rada je nielen nefunkčná, ale ministerstvo ani nedokáže toľko ľudí do tej rady vymenovať.
Všetci členovia, ktorých vymenúva minister kultúry, budú musieť byť menovaní výlučne na základe návrhu, konkrétne jeden na návrh starostov obcí, primátorov miest a predsedov samosprávnych krajov a osem na návrh profesijných združení v rôznych oblastí umenia, ktoré sú preukázateľne aktívne najmenej päť rokov.
Na základe skúseností s menovaním členov rady sa v tejto novele dopĺňa povinnosť fondu zverejniť na svojom webovom sídle doklad preukazujúci splnenie odbornej praxe člena rady, teda minimálne 5-ročnej v oblasti umenia, kultúry alebo kreatívneho priemyslu, ktorú na žiadosť poskytne ministerstvo kultúry.
Novela prináša aj odvolací mechanizmus pre žiadateľov. To bolo niečo, čo bolo podľa slov pána poslanca Michelka ako autora tej pôvodnej novely najväčším problém. Mal pocit, že tí žiadatelia nemajú sa kde odvolať voči rozhodnutiam komisií, tak táto moja novela zavádza odvolací mechanizmus prostredníctvom rozšírenia právomocí dozornej rady, ktorá bude môcť vyjadriť stanovisko k podnetom žiadateľa v prípade podozrenia na nedodržanie pravidiel a zásad podpornej činnosti fondu.
Druhý súbor zmien, ktoré táto novela predkladá, vychádza z praktických skúseností s fungovaním fondu a odborných konzultácií so žiadateľmi a zamestnancami fondu. Zavádza sa možnosť obmedziť poskytovanie finančných prostriedkov subjektom, ktorých štatutárny orgán opakovane nedodržiava povinnosti voči fondu. Ide o krok, ktorý posilňuje právnu ochranu fondu pred opakovaným porušovaním záväzkov zo strany žiadateľov.
Takisto dopĺňame ustanovenie výslovne umožňujúce financovanie odmien členov a odborných komisií z prostriedkov určených na podpornú činnosť. Toto ustanovenie je priamou reakciou na závery nedávnej kontroly NKÚ vo fonde, ktorá vytkla fondu vlastne nejasnosť v tejto veci. Takisto na základe aplikačnej praxe navrhujeme, aby sa výnimky z administratívnych povinností pri dotáciách uplatňovali len vtedy, ak krízová situácia skutočne obmedzuje kultúrne a umelecké aktivity. Cieľom je predísť využívaniu týchto ustanovení v prípadoch, keď kríza tento sektor reálne nezasiahla. Táto zmena má v praxi posilniť kontrolu nad efektívnym a zodpovedným využívaním verejných prostriedkov.
Toľko teda stručné zhrnutie novely, vážené kolegyne a kolegovia, a teraz sa teda snažím prihovárať ku kolegom z koalície, táto novela zákona obsahuje naozaj iba tie najnutnejšie kroky, ktoré by mohli viesť k pomerne rýchlemu opätovnému sfunkčneniu Fondu na podporu umenia a upokojiť narastajúcu nespokojnosť verejnosti s postupným rozkladom kultúrnych aktivít po celom Slovensku.
A mám tu taký odkaz odkaz kolegovi Michelkovi, ktorý bol navrhovateľom tej pôvodnej novely, no, skúsili ste to, bili ste sa za túto novelu, dokonca ste za ňu zobrali zodpovednosť, ale zobrali ste zodpovednosť za niečo, na čo ste následne nemali vplyv, a dnes sa tvárite, že s tým nemáte nič spoločné, ale tu si naozaj treba priznať, že to nevyšlo. Dá sa to opraviť, a ak máte čo i len štipku pocitu zodpovednosti, tak by ste mali túto novelu v celej koalícii podporiť. Kľudne sa rozprávajme o prípadných pozmeňujúcich návrhoch a zmenách, ale chcem vás naozaj poprosiť. koaliční kolegovia a kolegyne, v mene celej kultúry na Slovensku, podporte tento návrh zákona a posuňte ho aspoň do druhého čítania, pretože tým naozaj pomôžete všetkým, ktorým na Slovensku na kultúre záleží a majú ju radi.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona, ktorý predkladáme v Národnej rade Slovenskej republiky, je návrh zákona, ktorý by novelizoval zákonné úpravy o Fonde na podporu umenia, a dôvod, pre ktorý sme túto novelizáciu podali, je práve novela minuloročná, ktorú prijala vládna koalícia, ktorou novelizovala pôvodnú verziu zákona o Fonde na podporu umenia, kde zmenila právomoci a zloženie rady aj tiež spôsob rozhodovania o, o prideľovaní dotácií, a po roku, vlastne odkedy sme túto rozpravu v parlamente mali, a po, po ôsmich mesiacoch, odkedy táto novela platí, je vlastne nad slnko jasnejšie, že táto novela zablokovala fungovanie Fondu na podporu umenia a že ten fond dnes nefunguje, že tie dotácie neprideľuje žiadateľom žiadnym viac-menej, že meškajú výzvy a že v konečnom dôsledku keďže, keďže tento fond je pre financovanie kultúry na Slovensku absolútne kľúčový, tak sa tým ohrozuje kultúra vo všetkých regiónoch Slovenska, aj vo všetkých oblastiach.
Ja viac o tom svojom návrhu poviem potom v rozprave, kam by som sa chcela prihlásiť ako navrhovateľka hneď ako prvá. V tejto chvíli vlastne v stručnosti ide o to, že vo viacerých bodoch táto moja novela vracia ten stav pred novelu, ktorá bola prijatá minulý rok. Mení najmä právomoci a kompetencie rady a aj jej zloženie. Opäť stransparentňuje ten mechanizmus pri prideľovaní dotácií a taktiež ešte upravuje niektoré technické veci, ktoré vyplynuli práve z nejakých, nejakej praxe fungovania Fondu na podporu umenia.
Ja ešte prv, než teda vystúpim v rozprave, by som chcela povedať, že toto je taká veľmi dobrá ukážka toho, že Národná rada prijala nejaký zákon po pomerne búrlivej rozprave, v ktorej sme naozaj upozorňovali predkladateľov tej minulej novely, že po jej prijatí nastanú pomerne výrazné komplikácie pre fungovanie tohto fondu, a napriek tomu, že tá rozprava tu prebiehala dlho a bola veľmi búrlivá, tak Národná rada ten zákon prijala a dnes vidíme, že všetky tie problémy, na ktoré sme upozorňovali, sa v skutočnosti aj dejú.
A ja v zásade rozumiem tomu, že vládna koalícia má nejaký úzus, že nehlasuje za opozičné návrhy, ale myslím si, že toto je taký prvý a najvypuklejší prípad, kde už všetci vidíme, že ten problém, ktorý, ktorý novela predošlá spôsobila, ohrozuje voličov všetkých strán, tak ja by som bola veľmi rada, keby tento zákon sa podarilo posunúť aspoň do druhého čítania, kde, samozrejme, sme ochotní sa baviť o nejakých pozmeňovacích a doplňujúcich návrhoch tak, aby vlastne Národná rada opravila to, čo dnes nefunguje.
Zatiaľ teda ďakujem a hlásim sa potom do rozpravy.

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolega Dubéci tu troška tak načal z ďalšej strany debatu o tých dobrých a zlých daniach a aj tu tak viackrát padlo, že teda kto rád platí dane, čo ja považujem za celkom zaujímavú debatu, akú by sme tu mali možno častejšie viesť v tomto pléne. Len viete, že toto je štvrtá vláda SMER-u, ktorý má za názvom názov sociálna demokracia. A čím sa vyznačujú krajiny, v ktorých dlhodobo vládne sociálna demokracia? No vyznačujú sa tým, že majú vysoké dane a vysokú kvalitu verejnú služieb. To je to, čo sociálna demokracia prináša. Len otázka je, že za tie štyri vlády SMER-u, kedy SMER prinášal kvalitné verejné služby? Pamätáte si čo len jednu takú politiku? Pozrime sa, ako vyzerá zdravotníctvo, pozrime sa ako vyzerá školstvo, sociálne služby, o kultúre by sa dalo hovoriť. Nie. SMER nerobil kvalitné verejné služby. SMER dával ako pod hlavičkou sociálnej demokracie maximálne dávky a dávky nie sú niečo, čo by vytváralo kvalitu verejných služieb, ani niečo, čo by podporovalo ekonomiku, z ktorej potom ďalej sa dajú kvalitné verejné služby budovať. No ale napriek tomu ešte stále ľudia boli ochotní platiť dane a vy ste im zaviedli transakčnú daň. Ja som tu veľa o tom hovorila, ako to znižuje vôbec ochotu ľudí platiť akékoľvek dane a ako to zníži výnosy z iných daní.
Takže ja by som vám radila to troška zvážiť, lebo skutočne v situácii, v akej my na Slovensku sme, to nebol dobrý nápad.

vymazať

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som tiež rada zareagovala na tú tému zvýšeného používania hotovosti, ktorá teda je evidentným dôsledkom transakčnej dane. Už tu bolo teda povedané, sme tu viacerí hovorili o tom, že očividne tá doba kešu sa vracia. A ja rozumiem, že niektorým to vlastne môže byť aj sympatické a tuto moji mladší kolegovia si asi úplne nepamätajú tú dobu kešu, ale tipujem, že minimálne tuto druhá časť sály si to veľmi dobre pamätá.
A spomeňte si v tých, nemusíme ísť ani do deväťdesiatych rokov, spomeňte si v tých dvetisícich rokoch, že aký bol vtedy výber daní, keď ho porovnáte so súčasnosťou, či už dani z príjmu fyzických alebo právnických osôb bol radikálne nižší ako je dnes, pretože logicky hotovostné platby zvyšujú možnosť daňových únikov a zväčšujú tú sivú ekonomiku. Čiže ono sa veľmi jednoducho môže stať, že dôsledkom transakčnej dane bude radikálne nižší výber iných daní. A v konečnom dôsledku teda ten konsolidačný efekt, ktorý to malo mať, to mať nebude a, naopak, to bude mať presne opačný efekt.
A bolo tu spomenuté teda, že kto rád platí dane. Tak ja napr. rada platím dane, keď viem, že za nich dostávam nejaké kvalitné verejné služby. Ale je toto realita Slovenska? Priniesla táto vláda aspoň jednu kvalitnú verejnú službu, ktorú môže dať na druhú misku váh k transakčnej dani? Obávam sa, že nie. A to je jeden z ďalších problémov prečo si myslí, že tá daň nikdy fungovať nebude.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Páči sa mi táto atmosféra. Ja by som chcela reagovať na to, čo kolega Hargaš hovoril, kde vlastne spomínal to, že sme sa zjavne inšpirovali pri tejto transakčnej dani Maďarskom a podľa mňa to je dobre si pripomenúť, lebo však susedia to zaviedli, tak mohli sme sa z toho poučiť. V Maďarsku tá daň je teda 0,45 % a ona síce na začiatku, keď ju zaviedli, prinášala okolo 0,4 % HDP do rozpočtu, ale okamžite potom, ako bola tá daň zavedená, tak začala stúpať preferencia hotovosti a tá daň rapídne jej výber tým pádom klesal, keďže ľudia používali hotovosť. Čiže v Maďarsku vlastne priniesla transakčná daň návrat do doby kešu.
A ja, vlastne tu bola taká otázka, že kto to vlastne vymyslel, stále sme sa nedopátrali, ale ja si kladiem otázku, že načo to vlastne je, lebo oni, vlastne tvrdí vláda, že to je ako keby konsolidačné opatrenie, ale ja rozmýšľam, že či to náhodou nie je presne ten dôvod tento, že sa chceme vrátiť do tej doby kešu, lebo očividne niektorí predstavitelia vládnej koalície sa v tejto dobe cítili trocha lepšie ako dnes a aj o nej s takým sentimentom hovoria. A my teda už máme právo na hotovosť aj v ústave, čiže v tomto táto vláda veľmi pekne pokračuje, v tom, čo robila tá predošlá vláda, len ja iba varujem že návrat do doby kešu znamená, že rapídne klesne výber daní a že štát už nebude mať vlastne žiadny výber daní, a tým by som sa chcela vrátiť k téme, lebo pán predsedajúci to má rád, takže potom už tie samosprávy nebudú mať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

61-2
Samozrejme, transakčná daň zvýši prevádzkové náklady týchto organizácií a nutnosť udržiavať vyššiu finančnú rezervu. Ja tu by som možno chcela vypichnúť jednu vec, ktorú som si uvedomila až včera, keď som sa rozprávala s jedným kolegom, ktorý práve robil nejaké prevody, že vy keď vlastne robíte prevody, tak transakčnú daň zaplatíte aj z DPH, čiže platíte daň z dane, a to sú naozaj ako keby absurdné dôsledky zavedenia proste tohto opatrenia. Nehovoriac o tom, že keď sa rozprávame o oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu, ktorý funguje na pomedzí komerčného sektora a nejakých grantov a sponzorských príspevkov, tak je vlastne celkom pravdepodobné, že tá transakčná daň aj zmení správanie tých donorov a taktiež tie získané granty a sponzorské príspevky nebudú dostatočné. A ja sa pýtam, zvýši vláda granty a príspevky fondom, ktoré dávajú príspevky na kultúru? Bude transakčná daň oprávnený výdavok pri grantoch? Opäť je to niečo, kde štát vlastne jednou rukou dáva, druhou rukou berie a v konečnom dôsledku výsledkom bude obmedzenie rozsahu kultúrnych projektov, zníženie kvality ponúkaných podujatí alebo dokonca ich úplné odloženie či zrušenie, čo naďalej oslabí dostupnosť kultúry pre široké publikum.
Ako vedela by som o tom rozprávať ešte veľmi dlho, lebo tie tých dopadov je veľa, ale myslím, že na záver stačí povedať len toľko, že darmo bude táto vláda krátkodobo fixovať financovanie samospráv skoršími platbami, lebo o tom je ten zákon, o ktorom tu rokujeme, keď zároveň zavádza politiky, ktorými aj samosprávy, ale aj celú krajinu a celé podnikateľské prostredie, ktoré generuje tie zdroje pre samosprávy, ničí a akékoľvek verejné politiky zároveň spoluvytvárajú spoločenskú kultúru v tom najširšom zmysle. Vytvárajú a generujú rámce správania sa v spoločnosti a určujú spôsob, akým sa jednotlivci, inštitúcie, ale aj firmy či komunity stavajú k spoločnému dobru. Keď sa zavádzajú zlé politiky, tak tie svojimi dopadmi vytvárajú zlú spoločenskú kultúru a všeobecné etické rámce.
A myslím si, že po týždni fungovania tejto dane už aj sami vidíte, že transakčná daň nesporne nie je dobrou politikou, a práve preto by som chcela požiadať kolegov poslancov a poslankyne Národnej rady, aby Národná rada schválila náš pozmeňovací návrh a aby transakčnú daň k 1. máju zrušila. Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, ako správne pán predsedajúci pripomenul, rokujeme o zákone, ktorým chce vláda fixovať finančnú situáciu samospráv, pretože tieto majú výpadky príjmov z daní fyzických osôb. A ono je to logické, lebo samosprávy dlhodobo zažívajú ťažké časy, pretože či už táto vláda, ale aj predchádzajúca, vždy prijímala svoje tzv. atómovky na úkor samospráv a neriešila to, ako tieto atómovky na tie samosprávy dopadnú.
Ja sa ale obávam, že aj keď prijmeme tento zákon v tejto chvíli, tak ten problém výpadkov daní z príjmov fyzických osôb pre samosprávy bude narastať, a to okrem iného aj kvôli tomu, že teda vláda zaviedla od minulého týždňa transakčnú daň, ale nielen kvôli tomu. Ja by som teda chcela v prvom rade podporiť pozmeňovací návrh kolegu Trubana, ktorým by sa transakčná daň zrušila k 1. máju tohto roka, pretože ide naozaj o daňovo škodlivú politiku, ktorá zasiahne najmä samosprávy alebo aj samosprávy, a myslím, že ju treba zrušiť prv, než stihne napáchať veľké škody.
Už veľmi veľa tu bolo povedané aj o tejto dani, aj o jej dopade na samosprávy a moji kolegovia poukazovali na jej negatívny ekonomický dopad, ale poukazovali aj na to, že napríklad keď to porovnáme s iným typom daní, napríklad dane z cigariet alebo sladkých nápojov, táto daň nesleduje žiaden pozitívny účel, čiže neznižuje negatívne externality, a takisto podľa analytikov ministerstva financií bude ten očakávaný výnos tejto dane oveľa nižší, ako vláda očakávala. Podľa mňa je škoda, že sme sa nepoučili z príkladov zo zahraničia, pretože napríklad, áno, niečo podobné sa zavádzalo aj v iných krajinách, napríklad vo Francúzsku alebo v Taliansku v rokoch 2012-2013, tiež zaviedli daň z finančných transakcií, ale v tomto prípade išlo o oveľa užšie a cielenejšie transakčné dane. Vzťahovali sa iba na obchody s akciami veľkých firiem a na vybrané operácie. Cieľom tých opatrení bolo obmedziť finančné špekulácie a získať mierny príjem, ale aj napriek tomu došlo k poklesu objemu obchodov na domácich burzách a investori časť transakcií presunuli jednoducho na iné trhy.
Takisto vieme, že výnosy týchto daní zaostali za očakávaniami a v pomere k rozpočtu boli vlastne zanedbateľné.
Ale dôležité je podotknúť, že ani Francúzsko, ani Taliansko dodnes nezdaňujú bežné bankové prevody firiem, ich dane sú cielené na finančné trhy a nezasahujú každodenné podnikanie v reálnej ekonomike.
My sme teda išli oveľa ďalej a zdaňujeme takmer všetky odchádzajúce platby podnikateľov, čo je v porovnaní so zvyškom Európskej únie veľmi unikátny prístup. Vo svete sme tak na jednej lodi s Venezuelou, v Európskej únii iba s Maďarskom a tu zase je dobré sa pozrieť na to, ako je to v Maďarsku, pretože tamojšia transakčná daň... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Takže vás poprosím k téme a začnem vás, naozaj vám brať čas. Držte sa témy, o ktorej prerokovávame. (Povedané súbežne s rečníčkou.) Nerobte tu piár, ktoré máte prikázané, piárové vyhlásenia. Držte sa témy, ešte raz, o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy.

Jaurová, Zora, poslankyňa NR SR
(Povedané súbežne s predsedajúcim.) Áno, ďakujem, pán predsedajúci, práve som sa k nej... áno, práve som sa k tomu chcela vrátiť, pretože aj v Maďarsku táto transakčná daň mala dopad na samosprávy a ovplyvnila aj iné dane, cez ktoré sa samosprávy financujú.
Tie negatívne dôsledky, ktoré súvisia práve s výnosom dane z príjmu pre samosprávy aj pre všetkých, sú mnohé, ale ja by som sa chcela zamerať iba na dva z nich, pretože oba úzko súvisia s príjmami samospráv a oba, čuduj sa svete, dokonca súvisia aj kultúrou. Na jednej strane ide o kultúru správania v krajine, ktorú takáto politika formuje v spoločnosti, pretože takýto typ daní posilňuje špekulatívnosť, obchádzanie pravidiel a cynizmus voči systému, a teda spôsobuje nižší výber daní z príjmov fyzických osôb, z ktorých financujeme samosprávy.
Na druhej strane ide, vlastne tieto dane majú aj priamy dopad na kultúru ako sektor, na kultúrne a kreatívne odvetvia, ktoré sú taktiež významným prvkom pri fungovaní samospráv a ktoré sú zároveň dlhodobo podfinancované a v súčasnosti na Slovensku okrem každodennej deštrukcie pani ministerkou Šimkovičovou práve dostali ďalšiu ranu.
Tá prvá vec, zavedenie dane z finančných transakcií v takej širokej podobe, ako sa to spravilo na Slovensku, je jasným signálom, že kto vie špekulovať, má výhodu. Tá daň je nastavená tak, že najviac dopadá na poctivých podnikateľov, ktorí vedú účtovníctvo oficiálne a platby transparentne cez účet, a tí, ktorí už dnes balansujú na hrane zákona alebo pracujú načierno, teraz dostali ešte väčšiu motiváciu preniesť ďalšie časti svojho podnikania do šedej zóny, kde budú mať istotu, že z ich platieb sa žiadna daň strhávať nebude. V prostredí, kde sa poctivosť stáva nevýhodou, sa znižuje ochota dodržovať pravidlá.
Ja som presvedčená, že takéto kroky deformujú ekonomiku a podporujú daňový cynizmus. Ľudia, ktorí dovtedy mohli mať aspoň formálne rešpekt k pravidlám, začnú uvažovať, prečo by mali platiť nezmyselnú transakčnú daň, keď ju vedia iní obísť. Myslím si, že takéto politiky postupne rozkladajú daňovú morálku a dôveru v spravodlivosť systému. A nejde iba o jednotlivcov, je možné, že celé odvetvia ako napríklad gastrosektor, stavebníctvo a remeselníci, služby domácnostiam či kreatívne povolania, môžu jednoducho prejsť na hybridné alebo úplne neoficiálne modely fungovania. Tým sa vytvára prostredie, kde sa podnikanie viac oplatí tomu, kto vie systém obísť než tomu, kto v ňom chce hrať podľa pravidiel.
Zvýšené náklady na oficiálne transakcie prirodzene vedú podnikateľov k tomu, aby hľadali spôsob, ako sa tejto dani vyhnúť. A asi ste zaregistrovali, že už teraz je internet plný návodov, ako transakčnú daň obísť či zredukovať, množia sa ponuky rýchlej registrácie firiem v zahraničí, prevádzkovatelia služieb explicitne nabádajú zákazníkov k platbám v hotovosti. Takisto určite narastie vyplácanie zamestnancov v hotovosti, platenie faktúr na ruku či zakladanie účtov v zahraničí. Problém je, že zároveň tie opatrenia, ktorými sa vláda snažila zabrániť tomuto zneužívaniu, sú ťažko kontrolovateľné a mnohí podnikatelia sa úplne vyhnú transakčnej dani, iní budú prispôsobovať tú evidenciu alebo optimalizovať a nemusí to byť nutne zlý úmysel, je to najmä prirodzená reakcia na nezmyselné nastavenie pravidiel.
A opäť sa dostávame k samosprávam, pretože už dnes je jasné, že ten výnos z transakčnej dane bude radikálne nižší, ako bol pôvodný predpoklad, takže vláda bude musieť tak či tak riešiť výpadok v príjmoch, čo je ďalší dôvod, ktorý podporuje zrušenie tejto transakčnej dane. A tým celkovým dôsledkom bude nielen znížený výber dane z finančných transakcií, ale aj pokles z príjmov z iných daní, napríklad aj z DPH alebo dane z príjmu fyzických osôb, z ktorej financujeme samosprávy, keďže stále viac operácií bude prebiehať mimo kontrolovaného priestoru.
Pre mnohých malých podnikateľov to bude realisticky najjednoduchším a možno jediným spôsobom, ako prežiť prechod do neoficiálnej ekonomiky. Malé firmy, ktoré doteraz poctivo platili dane, sú tak tlačené do toho, aby sa rozhodovali medzi stratou konkurencieschopnosti a prechodom do šedej zóny. Tým sa narúša férové podnikateľské prostredie a štát zároveň prichádza o najspoľahlivejších platcov daní. Skrátka výsledkom bude nielen nižší výber samotnej transakčnej dane, ale aj oslabenie celého daňového systému. Daňové úniky sa veľmi ťažko dokazujú pri hotovostných transakciách. Kontrola podnikania je náročnejšia a efektivita výberu daní klesá. To znamená menej prostriedkov pre samosprávy, menej financií na verejné služby, väčšiu záťaž pre tých, čo ešte ostali v systéme a rastúcu frustráciu verejnosti. Ak vláda dúfala, že touto daňou pomôže rozpočtu, môže sa veľmi ľahko stať, že nakoniec dosiahne presný opak, zníži výber všetkých daní, a to najmä dane z príjmu fyzických osôb, čo zásadne dopadne na samosprávy. Napokon si treba uvedomiť, že takéto opatrenia majú nielen ekonomický, ale aj kultúrno-spoločenský dopad. Zdaňovať každú platbu posiela spoločnosti veľmi nebezpečný signál, a to taký, že štát nás ako keby trestá za to, že robíme veci oficiálne a transparentne. Takto sa ľahko môže stať, že sa z poctivosti stane slabosť a z obchádzania pravidiel výhoda. Je to škodlivý precedens, ktorý môže mať veľmi dlhodobé dôsledky na celé podnikateľské prostredie a na dôveru ľudí v spravodlivosť daňového systému.
Tá druhá vec, ktorú by som tu chcela vypichnúť, lebo tiež súvisí s tým, ako samosprávy financujú svoje služby občanom, je práve dopad tejto transakčnej dane na služby v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu. Vláda síce rozšírila okruh subjektov, ktoré budú od transakčnej dane oslobodené - charity, sociálne služby, atď., ale v kultúrnom a kreatívnom sektore ostane množstvo aktérov, ktorí nespadajú do týchto kategórií a túto daň budú musieť platiť naďalej. Z hľadiska dlhodobej udržateľnosti môže táto politika vytvoriť veľmi citeľné znevýhodnenie pre nezávislú kultúru a kreatívny priemysel, ktorá už teraz zápasí s nedostatkom verejnej podpory a obmedzenými zdrojmi. Podotýkam, že títo poskytovatelia služieb sú práve poskytovatelia služieb na úrovni samospráv a to spoločné cofinancovanie z prostriedkov samospráv a z iných prostriedkov veľmi často vytvára práve kultúru v regiónoch. Mnohé nezávislé kultúrne centrá a umelecké organizácie fungujú ako občianske združenia, ktoré teda vláda ide regulovať iným zákonom, ktoré sú zamerané na umenie, komunitnú kultúru a v lokálnej ekonomike a v živote samospráv sú veľmi dôležité. Pokiaľ však ich primárnou náplňou nie je priamo charitatívna pomoc alebo zákonom explicitne definovaná tvorba, či obnova kultúrnych hodnôt, nie sú automaticky zahrnuté do výnimiek. Podobne sú na tom individuálni umelci, ktorí pôsobia ako SZČO, či kultúrne podniky, alebo hudobné kluby, súkromné galérie, vydavateľstvá alebo festivalové agentúry zriadené ako eseročky. Prakticky to znamená, že veľká časť nezávislého aj komerčného kultúrneho sektora zostane zaťažená touto daňou, čo môže obmedziť ich rast a rozvoj najmä ich pôsobenie v rámci regiónov.
Otázka je, že napr. má ministerstvo kultúry alebo vláda analýzu dopadu transakčnej dane na sektor kultúry, na kultúru v regiónoch? Ja som sa nedávno rozprávala s kolegyňou, filmovou producentkou, ktorá teda nakrúca filmy na Slovensku, podotýkam, že opäť aj filmy, keď sa u nás nakrúcajú, sa nakrúcajú v regiónoch, vždy producenti spolupracujú so samosprávami a vytvárajú príjem aj pre lokálnu ekonomiku a samosprávy, tak táto moja kolegyňa mi hovorila, že takto pred rokom točila film tiež v nejakom regióne Slovenska a keby ten film točila dnes, tak by ten fi... na tom jednom projekte odviedla 12-tisíc euro na transakčnú daň. Čiže o 12-tisíc euro menej investujeme do nejakej filmovej produkcie a o 12-tiisíc euro menej zarobia ľudia tam, kde sa ten film nakrúca.
Kultúrny sektor, samozrejme, už počas pandémie nedostal dostatočnú podporu a často stráda a po nástupe tejto vlády práve vďaka pani ministerke Šimkovičovej čelí naozaj systematickej deštrukcii a ešte do toho vláda vytvorí ďalšiu záťaž pre tento sektor zavedením transakčnej dane. Jedným z dopadov napr. bude, že individuálni umelci a malé kultúrne podniky budú automaticky zasiahnutí, pretože všetky platby budú krátené o transakčnú daň. A tu sa rozprávame o podnikateľoch, ktorí často operujú s veľmi nízkymi maržami, a preto môže byť aj relatívne nízka sadzba dane kritická z hľadiska likvidity. Kultúrni pracovníci budú nútení zvyšovať ceny služieb, čo môže byť v tomto sektore veľmi problematické, alebo budú musieť akceptovať znížený čistý príjem, čo v kombinácii s veľmi prekarizovanou prácou v tomto odvetví môže naozaj viesť k strate profesionálov z oblasti kultúry, ktorí si budú nútení hľadať alternatívne zdroje príjmov.

vymazať