Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.10.2024 o 11:00 hod.

Mgr. art.

Zora Jaurová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 29.11.2024 9:04 - 9:21 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Dobré ráno.
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, pokračujeme teda v rokovaní o štátnom rozpočte na budúci rok. Ďakujem všetkým, ktorí tu tak dnes ráno prišli. Ja som tu kolegom sľúbila, že všetci, ktorí prídu, dostanú koláčik, tak to platí aj pre vás všetkých ostatných, kľudne sa zastavte u mňa v lavici, už som piekla na Vianoce.
Ja sa budem vo svojom prejave venovať vlastne tej časti štátneho rozpočtu, ktorá sa týka rezortu kultúry. Tie ostatné tu už moji viacerí kolegovia celkom podrobne rozobrali včera a ešte rozoberú dnes. Ja osobne analyzujem tie návrhy štátnych rozpočtov pre kapitolu ministerstva kultúry prakticky každý rok už takmer 20 rokov a musím sa priznať, že ten budúcoročný patrí z môjho pohľadu k tým najsmutnejším, ktoré som za tie roky videla.
Je všeobecne známy fakt, že kultúra je na Slovensku dlhodobo podfinancovaná, že zamestnanci v kultúre zarábajú preukázateľne výrazne menej, ako je priemerný plat vysokoškolsky vzdelaných ľudí na Slovensku. A taktiež, a to je potvrdené aj rôznymi analýzami ministerstva financií dokonca a iných analytických jednotiek, že ten investičný dlh na kultúrnej infraštruktúre každoročne astronomicky narastá. A, bohužiaľ, v súčasnosti sa k tomuto všetkému už teraz začínajú naplno prejavovať rany, ktoré uštedrila kultúre táto vláda za posledný rok. Rušia, sú rušené a paralyzované inštitúcie, podujatia či dokonca investičné akcie. A do tohto pomerne neutešeného stavu vstupuje ministerstvo kultúry so svojím tzv. konsolidačným rozpočtom. A ja, samozrejme, rozumiem tomu, že konsolidácia asi nikdy nikoho nepoteší, ale keď sa pozerám na ten budúcoročný rozpočet ministerstva kultúry, zdá sa mi, že pre tých, ktorí ho zostavovali, bola konsolidácia len veľmi dobrou zámienkou na to, aby preskupovali rozpočet od kultúry smerom k ministerstvu, a aby sa zbavovali nepohodlných ľudí a politík. Tento rozpočet totižto veľmi výrazne uberá z peňazí určených na kultúru samotnú. To znamená, že všetky inštitúcie, organizácie či dotačné systémy dostanú výrazne menej. Ale zároveň približne rovnakú sumu pridáva ministerstvo kultúry do časti rozpočtu, ktorú rozdeľuje samotné ministerstvo, či už vo forme rôznych stratégií, alebo investícií. Takže na jednej strane máme kultúrne inštitúcie, ktoré už dnes prepúšťajú kvalifikovaných ľudí, naozaj v kultúrnych inštitúciách sa dnes prepúšťajú odborníci, ktorí tam pracovali 20 rokov, znižujú sa im úväzky, tí ľudia si budú musieť hľadať ako keby nejaké bočné práce. Takisto sa rušia expozície a zatvárajú sa rôzne múzeá, galérie, ale na druhej strane tu máme časť rozpočtu, o ktorej rozhoduje priamo aparát ministerstva kultúry, ktorý sa volá tvorba a implementácia politík, kde sa ten rozpočet veľmi radikálne zvyšuje. To znamená, že konsolidácia v podaní ministerstva kultúry znamená, že peniaze sa nešetria, ale sa len presúvajú z kultúry na ministerstvo. A tento prístup je síce možno príznačný pre celý ten prístup k rozpočtu, ale pre kultúru je likvidačný. Pretože na jednej strane znižuje príspevky kultúrnym inštitúciám o viac ako 17 mil., taktiež znižuje o tretinu napr. dotačný systém ministerstva kultúry, o tretinu znamená o 6 mil. a z toho väčšinu znižuje v programe obnovme si svoj dom, čo je jediný program na podporu opravy a údržby kultúrnych pamiatok na Slovensku, čo je navyše proti programovému vyhláseniu vlády, kde sa ochrana pamiatok deklaruje ako priorita. A keď sme sa na toto pýtali zástupcov ministerstva kultúry na výbore pre kultúru a médiá, tak ani nevedeli vysvetliť, prečo vlastne takto radikálne tento dotačný systém zoškrtali. A tak asi z toho vyplýva, že pamiatky chcú skôr ruinovať, ako chrániť. Dohromady teda kultúra a pamiatky dostanú o 23 mil. menej.
Na druhej strane ministerstvo kultúry navyšuje kapitolu koncepčná a riadiaca činnosť ministerstva o viac ako 19 mil. eur, čo je viac ako 100-percentný nárast oproti minulému roku. V tejto kapitole rozpočtu nájdeme rôzne zaujímavé položky, napríklad niečo, čo sa volá Koncepcia štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí do roku 2026. A toto, táto položka má stať 1,7 mil. Ešte neskôr sa vo svojom prejave k tej položke vrátim. Taktiež v tejto kapitole nájdete napr. projekt podpory tradičnej kultúry na školách za 1,6 mil. eur, ktorý, keď sme sa pýtali zástupcov ministerstva, že čo to presne bude a ako presne bude tento program vyzerať, tak to nevedeli vysvetliť. Povedali, že ešte nevedia, ako bude vyzerať. Navyše na to, aby to vôbec mohli robiť, máme v Národnej rade poslanecký návrh, ktorý veľmi kontroverzným spôsobom mení dotačný zákon alebo teda zákon o dotáciách ministerstva kultúry, ktorý napr. odníma právomoc vôbec rozhodovať alebo posudzovať projekty komisiám. A tento zákon dokonca neprešiel ani výborom, pretože samotní koaliční poslanci hlasovali proti nemu. Takže neviem, ako ministerstvo chce realizovať túto položku v rozpočte, keď ani vlastní poslanci koalície nepodporujú tento projekt. Uvidíme teda, ako to dopadne v pléne, keďže výbor to neodporučil.
No a nájdeme v tejto kapitole aj napr. projekt Kultúra na školách, ktorý má vraj nahradiť doteraz relatívne úspešný program kultúrnych poukazov, ktorý toto ministerstvo zrušilo, ale taktiež nám nevedelo vysvetliť, ako presne bude ten nový systém fungovať. Jediné, čo vieme, je, že kým doteraz kultúrne poukazy fungovali tak, že školy si mohli objednávať rôzne kultúrne podujatia alebo iné kultúrne služby od akýchkoľvek poskytovateľov, ktorí sa zaregistrovali do systému, tak tento nový systém sa bude týkať iba príspevkových a rozpočtových organizácií ministerstva kultúry. V každom prípade na všetkých týchto príkladoch sa len snažím ilustrovať, že vidíme zase len odoberanie peňazí z fungujúcich a transparentných programov, ako bol napr. obnovme si svoj dom a paralelné vytváranie schém, v ktorých ministerstvo môže rozdeľovať peniaze podľa ľubovôle a tam je, samozrejme, rečnícka otázka je to, ale že môžme len hádať, že kto v tých nových dotačných schémach bude úspešný a kto neúspešný.
Ani jeden z týchto projektov, ktoré sa majú realizovať na školách, a teda priamo súvisia s rezortom školstva, nemá podľa mojej informácie priamo od ministra školstva ministerstvo kultúry odkonzultované s rezortom školstva, hoci ide o priamy zásah do činnosti škôl, ale má to narozpočtované v rozpočte. Zástupcovia ministerstva kultúry taktiež na výbore pre kultúru a médiá tvrdili, že nárast tejto kapitoly koncepcie a stratégie v rozpočte je tvorený najmä kapitálovými výdavkami, ktoré bude podľa akejsi novej metodiky namiesto kultúrnych inštitúcií spravovať ministerstvo. Inými slovami investície, ktoré sa v kultúre budú robiť, bude priamo manažovať aparát ministerstva v čele s pánom Machalom. Myslím si, že po roku neobmedzeného bačovania tohto pána si výsledky takejto novej metodiky vieme až bolestivo predstaviť. Ministerstvo kultúry teda nielenže presúva peniaze z kultúry pod svoj úrad, ale aj vďaka tomu výrazne centralizuje procesy a manažment rozvojových projektov a berie kultúrnym inštitúciám ich autonómiu. Ako som už povedala, zdá sa, že konsolidácia na ministerstve kultúry sa niekomu veľmi hodila, pretože toto ministerstvo ju používa ako zámienku nie na šetrenie peňazí, ale na vyhadzovanie nepohodlných ľudí z inštitúcií aj z ministerstva a na presun peňazí pod väčšiu a v tomto prípade jasne ideologickú kontrolu ministerstva a tiež na centralizáciu a ovládnutie kultúrnych inštitúcií. 2-2
Tá posledná vec, ktorú by som chcela v súvislosti s týmto rozpočtom spomenúť a je to naozaj taká čerešnička na torte, je fakt, že ten rozpočet je naozaj plný chýb a nepresných údajov, pretože ako sme sa opäť dozvedeli na výbore, mnohé tie položky, ktoré sú tam napísané, sú už dnes neaktuálne alebo ich ministerstvo kultúry ide použiť na niečo úplne iné, ako je napísané v rozpočte. Inak toto by ste, pán minister, mohli počúvať, lebo to by ste ich mohli troška poučiť, že vám vlastne dali rozpočet, kde už dnes tvrdia, že to tak nebude.
Ministerstvo napr. má položku mediálna výchova za 500-tisíc eur, ktorá sa vraj nebude vôbec realizovať, pochopiteľne, keďže si ju na ministerstve kultúry vymysleli bez konzultácií s ministerstvom školstva a to ju následne odmietlo, ale napriek tomu figuruje v rozpočte táto položka, v rozpočte ktorý vláda predkladá do Národnej rady a teda následne, keď ju tu schválime, tak na budúci rok si ju niekam presunú, kam len budú chcieť.
A keď sme teda upozorňovali na túto skutočnosť na výbore s odôvodnením, že prečo teda hlasujeme o rozpočte, ktorý obsahuje neaktuálne položky, dostali sme odpoveď, že informácia o tom, že táto položka tam nebude, je len taký bonus pre poslancov a máme hlasovať za predložený rozpočet, čiže za rozpočet, o ktorom už dnes vieme, že obsahuje nereálne položky. A v tomto smere je teda úplnou lahôdkou spomenutá koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí za neuveriteľných 1,7 mil. ročne, hoci má v názve, že ide o koncepciu do roku 2026, ale je narozpočtovaná do roku 2027. A až po sérii otázok na výbore sme sa dozvedeli, že to, čo sa volá koncepcia, je v skutočnosti projekt výstavby múzea vysťahovalectva, čo je teda zaujímavá sémantika, ale že vlastne ani to múzeum vysťahovalectva sa nebude stavať, pretože nedávno vláda tento zámer zmenila a namiesto toho to bude múzeum národného obrodenia. Takže v štátnom rozpočte máme napísané koncepcia politík pre Slovákov v zahraničí, v skutočnosti je to výstavba múzea obrodenia, čo je projekt, o ktorom síce nikto nič netuší, že kde bude, ako bude vyzerať, ale má narozpočtovanú sumu, ktorá by zachránila nejednu slovenskú pamiatku, hoci teda kľudne aj spojenú s národným obrodením. A o tom, že teda chudáci Slováci v zahraničí, ktorí si prečítajú štátny rozpočet a vidia tam 1,7 mil., tak sa asi veľmi potom nepotešia, keďže to vlastne pre nich vôbec nie je.
A podľa mňa, pán minister, aj vám to musí troška vadiť, že takýto rozpočet vám predkladá nejaký rezort, tak možno by ste kolegyňu Šimkovičovú mohli troška koučovať, lebo je to naozaj chaot... ten rozpočet je naozaj chaotický, neaktuálny, zle zostavený a nepresný. A to prakticky znamená, že si ho následne aparát ministerstva kultúry môže upravovať podľa vlastných predstáv a takýto rozpočet chce ministerka Šimkovičová schváliť v Národnej rade.
A, samozrejme, že si musíme klásť otázku, že či ide naozaj len o taký ten amaterizmus a šlendriánstvo ministerstva kultúry, na ktoré sme si už tento rok zvykli, alebo ide v skutočnosti o zámer, kedy sa pod rôzne položky skrývajú peniaze, ktoré sa potom budú rozpočtovými opatreniami presúvať na účely, z ktorých sa nám, poznajúc fantáziu pána Machalu, ešte môže teda naozaj zakrútiť hlava.
Ja by som takto mohla pokračovať, samozrejme, aj ďalej, ale myslím si, že tie kontúry toho rozpočtu pre kultúru sú úplne jasné. Je tam radikálne menej peňazí pre kultúru a viac peňazí pre pána Machalu. Zaujímavé je, že potom, ako sme tieto fakty prezentovali pred pár dňami na tlačovej konferencii, sa ministerstvo kultúry vlastne ani nepokúšalo ich vyvracať, zmohlo sa len na také tie obvyklé nič nehovoriace osobné urážky opozície. Pretože dobre vedia, aký rozpočet zostavili a čo všetko skryté by sme v ňom mohli ešte nájsť. Za takýto rozpočet, samozrejme, nebudeme hlasovať, považujeme ho za škandalózny a pre kultúru likvidačný a tiež taký ideologicky uzurpačný, ale najmä ide úplne proti logike fungovania kultúrneho sektora, jeho rozvoja a jeho potrieb.
Ja na záver by som rada povedala, že tento rozpočet je výbornou a názornou ukážkou celkového princípu štátneho rozpočtu na rok 2025, čo tu včera kolegovia analyzovali, ktorý vo veľkej časti naozaj je postavený na tom, že vláda berie peniaze, služby a kvalitu života ľuďom a pridáva ich sama sebe. Zároveň budúcoročný rozpočet pre kultúru veľmi presne odráža filozofiu, s ktorou si uzurpovala rezort kultúry horda čudných ľudí nominovaných SNS. Bohužiaľ, dnes vládnu slovenskej kultúre ľudia, ktorí chcú z kultúry urobiť jej presný opak. Z niečoho, čo nás spája a umožňuje nám lepšie porozumieť svetu a sebe samým, chcú urobiť to, čo nás v polarizovanej spoločnosti ešte viacej rozdelí. Ako sme počuli, už aj hymny majú byť dve, tá naša a tá vaša. Našťastie, kultúra bude vždy oveľa viac, ako niečo naše a vaše, pretože presahuje každého jedného z nás a presahuje aj to, čo žijeme teraz.
Jedného dňa budeme na dnešok pozerať ako hádam najsmutnejšiu éru slovenskej kultúry za posledných 35 rokov. Ale ako tak pozorujem momentálne dianie v slovenskej politike, zdá sa mi, že tým, ktorí chcú len zlostne ničiť to, čo iní vybudovali, ale sami nedokážu nič pekné, fungujúce či všeobecne prospešné vytvoriť, akosi celkom rýchlo dochádza dych.
Ja práve preto verím, že táto éra skoro skončí a kultúra bude opäť patriť všetkým nám, ktorí chceme žiť v slobodnej, tvorivej a otvorenej spoločnosti. Za takúto kultúru budem ja osobne, aj celé Progresívne Slovensko bojovať aj v roku 2025, pretože zdá sa, že to bude rozhodne potrebné.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.11.2024 9:04 - 9:21 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Dobré ráno.
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, pokračujeme teda v rokovaní o štátnom rozpočte na budúci rok. Ďakujem všetkým, ktorí tu tak dnes ráno prišli. Ja som tu kolegom sľúbila, že všetci, ktorí prídu, dostanú koláčik, tak to platí aj pre vás všetkých ostatných, kľudne sa zastavte u mňa v lavici, už som piekla na Vianoce.
Ja sa budem vo svojom prejave venovať vlastne tej časti štátneho rozpočtu, ktorá sa týka rezortu kultúry. Tie ostatné tu už moji viacerí kolegovia celkom podrobne rozobrali včera a ešte rozoberú dnes. Ja osobne analyzujem tie návrhy štátnych rozpočtov pre kapitolu ministerstva kultúry prakticky každý rok už takmer 20 rokov a musím sa priznať, že ten budúcoročný patrí z môjho pohľadu k tým najsmutnejším, ktoré som za tie roky videla.
Je všeobecne známy fakt, že kultúra je na Slovensku dlhodobo podfinancovaná, že zamestnanci v kultúre zarábajú preukázateľne výrazne menej, ako je priemerný plat vysokoškolsky vzdelaných ľudí na Slovensku. A taktiež, a to je potvrdené aj rôznymi analýzami ministerstva financií dokonca a iných analytických jednotiek, že ten investičný dlh na kultúrnej infraštruktúre každoročne astronomicky narastá. A, bohužiaľ, v súčasnosti sa k tomuto všetkému už teraz začínajú naplno prejavovať rany, ktoré uštedrila kultúre táto vláda za posledný rok. Rušia, sú rušené a paralyzované inštitúcie, podujatia či dokonca investičné akcie. A do tohto pomerne neutešeného stavu vstupuje ministerstvo kultúry so svojím tzv. konsolidačným rozpočtom. A ja, samozrejme, rozumiem tomu, že konsolidácia asi nikdy nikoho nepoteší, ale keď sa pozerám na ten budúcoročný rozpočet ministerstva kultúry, zdá sa mi, že pre tých, ktorí ho zostavovali, bola konsolidácia len veľmi dobrou zámienkou na to, aby preskupovali rozpočet od kultúry smerom k ministerstvu, a aby sa zbavovali nepohodlných ľudí a politík. Tento rozpočet totižto veľmi výrazne uberá z peňazí určených na kultúru samotnú. To znamená, že všetky inštitúcie, organizácie či dotačné systémy dostanú výrazne menej. Ale zároveň približne rovnakú sumu pridáva ministerstvo kultúry do časti rozpočtu, ktorú rozdeľuje samotné ministerstvo, či už vo forme rôznych stratégií, alebo investícií. Takže na jednej strane máme kultúrne inštitúcie, ktoré už dnes prepúšťajú kvalifikovaných ľudí, naozaj v kultúrnych inštitúciách sa dnes prepúšťajú odborníci, ktorí tam pracovali 20 rokov, znižujú sa im úväzky, tí ľudia si budú musieť hľadať ako keby nejaké bočné práce. Takisto sa rušia expozície a zatvárajú sa rôzne múzeá, galérie, ale na druhej strane tu máme časť rozpočtu, o ktorej rozhoduje priamo aparát ministerstva kultúry, ktorý sa volá tvorba a implementácia politík, kde sa ten rozpočet veľmi radikálne zvyšuje. To znamená, že konsolidácia v podaní ministerstva kultúry znamená, že peniaze sa nešetria, ale sa len presúvajú z kultúry na ministerstvo. A tento prístup je síce možno príznačný pre celý ten prístup k rozpočtu, ale pre kultúru je likvidačný. Pretože na jednej strane znižuje príspevky kultúrnym inštitúciám o viac ako 17 mil., taktiež znižuje o tretinu napr. dotačný systém ministerstva kultúry, o tretinu znamená o 6 mil. a z toho väčšinu znižuje v programe obnovme si svoj dom, čo je jediný program na podporu opravy a údržby kultúrnych pamiatok na Slovensku, čo je navyše proti programovému vyhláseniu vlády, kde sa ochrana pamiatok deklaruje ako priorita. A keď sme sa na toto pýtali zástupcov ministerstva kultúry na výbore pre kultúru a médiá, tak ani nevedeli vysvetliť, prečo vlastne takto radikálne tento dotačný systém zoškrtali. A tak asi z toho vyplýva, že pamiatky chcú skôr ruinovať, ako chrániť. Dohromady teda kultúra a pamiatky dostanú o 23 mil. menej.
Na druhej strane ministerstvo kultúry navyšuje kapitolu koncepčná a riadiaca činnosť ministerstva o viac ako 19 mil. eur, čo je viac ako 100-percentný nárast oproti minulému roku. V tejto kapitole rozpočtu nájdeme rôzne zaujímavé položky, napríklad niečo, čo sa volá Koncepcia štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí do roku 2026. A toto, táto položka má stať 1,7 mil. Ešte neskôr sa vo svojom prejave k tej položke vrátim. Taktiež v tejto kapitole nájdete napr. projekt podpory tradičnej kultúry na školách za 1,6 mil. eur, ktorý, keď sme sa pýtali zástupcov ministerstva, že čo to presne bude a ako presne bude tento program vyzerať, tak to nevedeli vysvetliť. Povedali, že ešte nevedia, ako bude vyzerať. Navyše na to, aby to vôbec mohli robiť, máme v Národnej rade poslanecký návrh, ktorý veľmi kontroverzným spôsobom mení dotačný zákon alebo teda zákon o dotáciách ministerstva kultúry, ktorý napr. odníma právomoc vôbec rozhodovať alebo posudzovať projekty komisiám. A tento zákon dokonca neprešiel ani výborom, pretože samotní koaliční poslanci hlasovali proti nemu. Takže neviem, ako ministerstvo chce realizovať túto položku v rozpočte, keď ani vlastní poslanci koalície nepodporujú tento projekt. Uvidíme teda, ako to dopadne v pléne, keďže výbor to neodporučil.
No a nájdeme v tejto kapitole aj napr. projekt Kultúra na školách, ktorý má vraj nahradiť doteraz relatívne úspešný program kultúrnych poukazov, ktorý toto ministerstvo zrušilo, ale taktiež nám nevedelo vysvetliť, ako presne bude ten nový systém fungovať. Jediné, čo vieme, je, že kým doteraz kultúrne poukazy fungovali tak, že školy si mohli objednávať rôzne kultúrne podujatia alebo iné kultúrne služby od akýchkoľvek poskytovateľov, ktorí sa zaregistrovali do systému, tak tento nový systém sa bude týkať iba príspevkových a rozpočtových organizácií ministerstva kultúry. V každom prípade na všetkých týchto príkladoch sa len snažím ilustrovať, že vidíme zase len odoberanie peňazí z fungujúcich a transparentných programov, ako bol napr. obnovme si svoj dom a paralelné vytváranie schém, v ktorých ministerstvo môže rozdeľovať peniaze podľa ľubovôle a tam je, samozrejme, rečnícka otázka je to, ale že môžme len hádať, že kto v tých nových dotačných schémach bude úspešný a kto neúspešný.
Ani jeden z týchto projektov, ktoré sa majú realizovať na školách, a teda priamo súvisia s rezortom školstva, nemá podľa mojej informácie priamo od ministra školstva ministerstvo kultúry odkonzultované s rezortom školstva, hoci ide o priamy zásah do činnosti škôl, ale má to narozpočtované v rozpočte. Zástupcovia ministerstva kultúry taktiež na výbore pre kultúru a médiá tvrdili, že nárast tejto kapitoly koncepcie a stratégie v rozpočte je tvorený najmä kapitálovými výdavkami, ktoré bude podľa akejsi novej metodiky namiesto kultúrnych inštitúcií spravovať ministerstvo. Inými slovami investície, ktoré sa v kultúre budú robiť, bude priamo manažovať aparát ministerstva v čele s pánom Machalom. Myslím si, že po roku neobmedzeného bačovania tohto pána si výsledky takejto novej metodiky vieme až bolestivo predstaviť. Ministerstvo kultúry teda nielenže presúva peniaze z kultúry pod svoj úrad, ale aj vďaka tomu výrazne centralizuje procesy a manažment rozvojových projektov a berie kultúrnym inštitúciám ich autonómiu. Ako som už povedala, zdá sa, že konsolidácia na ministerstve kultúry sa niekomu veľmi hodila, pretože toto ministerstvo ju používa ako zámienku nie na šetrenie peňazí, ale na vyhadzovanie nepohodlných ľudí z inštitúcií aj z ministerstva a na presun peňazí pod väčšiu a v tomto prípade jasne ideologickú kontrolu ministerstva a tiež na centralizáciu a ovládnutie kultúrnych inštitúcií. 2-2
Tá posledná vec, ktorú by som chcela v súvislosti s týmto rozpočtom spomenúť a je to naozaj taká čerešnička na torte, je fakt, že ten rozpočet je naozaj plný chýb a nepresných údajov, pretože ako sme sa opäť dozvedeli na výbore, mnohé tie položky, ktoré sú tam napísané, sú už dnes neaktuálne alebo ich ministerstvo kultúry ide použiť na niečo úplne iné, ako je napísané v rozpočte. Inak toto by ste, pán minister, mohli počúvať, lebo to by ste ich mohli troška poučiť, že vám vlastne dali rozpočet, kde už dnes tvrdia, že to tak nebude.
Ministerstvo napr. má položku mediálna výchova za 500-tisíc eur, ktorá sa vraj nebude vôbec realizovať, pochopiteľne, keďže si ju na ministerstve kultúry vymysleli bez konzultácií s ministerstvom školstva a to ju následne odmietlo, ale napriek tomu figuruje v rozpočte táto položka, v rozpočte ktorý vláda predkladá do Národnej rady a teda následne, keď ju tu schválime, tak na budúci rok si ju niekam presunú, kam len budú chcieť.
A keď sme teda upozorňovali na túto skutočnosť na výbore s odôvodnením, že prečo teda hlasujeme o rozpočte, ktorý obsahuje neaktuálne položky, dostali sme odpoveď, že informácia o tom, že táto položka tam nebude, je len taký bonus pre poslancov a máme hlasovať za predložený rozpočet, čiže za rozpočet, o ktorom už dnes vieme, že obsahuje nereálne položky. A v tomto smere je teda úplnou lahôdkou spomenutá koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí za neuveriteľných 1,7 mil. ročne, hoci má v názve, že ide o koncepciu do roku 2026, ale je narozpočtovaná do roku 2027. A až po sérii otázok na výbore sme sa dozvedeli, že to, čo sa volá koncepcia, je v skutočnosti projekt výstavby múzea vysťahovalectva, čo je teda zaujímavá sémantika, ale že vlastne ani to múzeum vysťahovalectva sa nebude stavať, pretože nedávno vláda tento zámer zmenila a namiesto toho to bude múzeum národného obrodenia. Takže v štátnom rozpočte máme napísané koncepcia politík pre Slovákov v zahraničí, v skutočnosti je to výstavba múzea obrodenia, čo je projekt, o ktorom síce nikto nič netuší, že kde bude, ako bude vyzerať, ale má narozpočtovanú sumu, ktorá by zachránila nejednu slovenskú pamiatku, hoci teda kľudne aj spojenú s národným obrodením. A o tom, že teda chudáci Slováci v zahraničí, ktorí si prečítajú štátny rozpočet a vidia tam 1,7 mil., tak sa asi veľmi potom nepotešia, keďže to vlastne pre nich vôbec nie je.
A podľa mňa, pán minister, aj vám to musí troška vadiť, že takýto rozpočet vám predkladá nejaký rezort, tak možno by ste kolegyňu Šimkovičovú mohli troška koučovať, lebo je to naozaj chaot... ten rozpočet je naozaj chaotický, neaktuálny, zle zostavený a nepresný. A to prakticky znamená, že si ho následne aparát ministerstva kultúry môže upravovať podľa vlastných predstáv a takýto rozpočet chce ministerka Šimkovičová schváliť v Národnej rade.
A, samozrejme, že si musíme klásť otázku, že či ide naozaj len o taký ten amaterizmus a šlendriánstvo ministerstva kultúry, na ktoré sme si už tento rok zvykli, alebo ide v skutočnosti o zámer, kedy sa pod rôzne položky skrývajú peniaze, ktoré sa potom budú rozpočtovými opatreniami presúvať na účely, z ktorých sa nám, poznajúc fantáziu pána Machalu, ešte môže teda naozaj zakrútiť hlava.
Ja by som takto mohla pokračovať, samozrejme, aj ďalej, ale myslím si, že tie kontúry toho rozpočtu pre kultúru sú úplne jasné. Je tam radikálne menej peňazí pre kultúru a viac peňazí pre pána Machalu. Zaujímavé je, že potom, ako sme tieto fakty prezentovali pred pár dňami na tlačovej konferencii, sa ministerstvo kultúry vlastne ani nepokúšalo ich vyvracať, zmohlo sa len na také tie obvyklé nič nehovoriace osobné urážky opozície. Pretože dobre vedia, aký rozpočet zostavili a čo všetko skryté by sme v ňom mohli ešte nájsť. Za takýto rozpočet, samozrejme, nebudeme hlasovať, považujeme ho za škandalózny a pre kultúru likvidačný a tiež taký ideologicky uzurpačný, ale najmä ide úplne proti logike fungovania kultúrneho sektora, jeho rozvoja a jeho potrieb.
Ja na záver by som rada povedala, že tento rozpočet je výbornou a názornou ukážkou celkového princípu štátneho rozpočtu na rok 2025, čo tu včera kolegovia analyzovali, ktorý vo veľkej časti naozaj je postavený na tom, že vláda berie peniaze, služby a kvalitu života ľuďom a pridáva ich sama sebe. Zároveň budúcoročný rozpočet pre kultúru veľmi presne odráža filozofiu, s ktorou si uzurpovala rezort kultúry horda čudných ľudí nominovaných SNS. Bohužiaľ, dnes vládnu slovenskej kultúre ľudia, ktorí chcú z kultúry urobiť jej presný opak. Z niečoho, čo nás spája a umožňuje nám lepšie porozumieť svetu a sebe samým, chcú urobiť to, čo nás v polarizovanej spoločnosti ešte viacej rozdelí. Ako sme počuli, už aj hymny majú byť dve, tá naša a tá vaša. Našťastie, kultúra bude vždy oveľa viac, ako niečo naše a vaše, pretože presahuje každého jedného z nás a presahuje aj to, čo žijeme teraz.
Jedného dňa budeme na dnešok pozerať ako hádam najsmutnejšiu éru slovenskej kultúry za posledných 35 rokov. Ale ako tak pozorujem momentálne dianie v slovenskej politike, zdá sa mi, že tým, ktorí chcú len zlostne ničiť to, čo iní vybudovali, ale sami nedokážu nič pekné, fungujúce či všeobecne prospešné vytvoriť, akosi celkom rýchlo dochádza dych.
Ja práve preto verím, že táto éra skoro skončí a kultúra bude opäť patriť všetkým nám, ktorí chceme žiť v slobodnej, tvorivej a otvorenej spoločnosti. Za takúto kultúru budem ja osobne, aj celé Progresívne Slovensko bojovať aj v roku 2025, pretože zdá sa, že to bude rozhodne potrebné.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 28.10.2024 16:22 - 16:31 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem vlastne všetkým, ktorí to tu vydržali. Nebolo to vôbec veselé stretnutie dneska. A vlastne bolo tu naozaj veľmi veľa povedané o tom, aké všelijaké dôvody existujú na odvolanie pani ministerky. A určite by sa dalo ešte pokračovať, ale asi to už nemá v tejto chvíli žiaden zmysel. Ja by som teda na záver tejto rozpravy chcela byť vlastne taká veľmi osobná, nezvyknem to robiť, ale myslím si, že tu sa to možno hodí.
Viete, pani ministerka, my sa vlastne vôbec osobne nepoznáme a nikdy sme nemali žiadnu možnosť ani osobne diskutovať, ani si vymeniť nejaké názory, že by som ako keby navnímala, ako vy rozmýšľate, takže aj kvôli tomu sa mi asi relatívne ťažko vciťuje do vášho vnútorného sveta, ale ja som sa naozaj niekoľkokrát úprimne počas aj tejto rozpravy, aj predtým pokúšala nejako pochopiť to, čo robíte, pochopiť, aké sú vaše ambície, akú sú vaše motivácie, plány, sny a možno je to taká profesionálna deformácia niekoho, kto sa celý život venuje dramatickým umeniam, že vlastne sa stále snažím hľadať tú motiváciu postavy. Ale podľa mňa to je aj základ ľudských vzťahov, medziľudskej komunikácie, nejakého spolužitia, že snažíme sa pochopiť, prečo ten druhý koná tak, ako koná. A ja vo vašom prípade mám trocha málo informácií, aby som to dokázala pochopiť, pretože nekomunikujete. A môžem sa snažiť psychologizovať, môžem teda si vás nakresliť ako tú filmovú postavu, ale asi to veľmi neprehlbuje moje pochopenie vás ako človeka.
A možno keby ste aj dnes z tohto pultu nám povedali trocha viac o tom, aké sú tie vaše motivácie, prečo vlastne robíte to, čo robíte, čo chcete dokázať, aké sú tie vaše sny, tak by sme možno lepšie rozumeli vašim krokom a lepšie by sme možno aj chápali to, čo robíte, a možno by sme to až tak veľmi nekritizovali, lebo z toho čo ste tu počuli, je vám asi jasné, že tomu naozaj nerozumieme. Len vy ste to nespravili, nespravili ste to ani dnes, nespravili ste to ani nikdy predtým a opäť ste zase len prečítali niečo, čo vám niekto iný napísal.
A poviem vám aj ja niečo také osobného o mojich motiváciách, o mojich pocitoch. My tu totižto dnes ako opozícia, ako tí, čo navrhujeme ten návrh na vaše odvolanie, máme oveľa ťažšiu úlohu, ako by sa vám možno mohlo zdať, lebo vy si možno myslíte, že áno, celý deň vás tu kritizujeme, to je veľmi ľahké, my nemáme zodpovednosť, vy ju máte. Ale viete, ja sa pohybujem v kultúre už veľmi dlho a za každým jedným z tých bodov, o ktorých sme tu dnes debatovali, vidím všetkých tých ľudí, ktorých sa to týka, vidím všetku tú zmarenú energiu, ktorá je za tým. Vidím zničené úsilia, vidím udupané nádeje ľudí, ktorí v kultúre pracujú. A v ten dnešný deň to nebola len nejaká naša správa o vašich zlyhaniach, to bola podľa mňa veľmi smutná správa o stave slovenskej kultúry.
A verte mi, a nehovorím to teraz ako kritiku, hovorím vám to ako nejaký môj pocit, že každá jedna časť toho, čo sa tu dnes preberalo, mňa napríklad úprimne bolí. A ja sa tak znova teda zamýšľam nad tým, že prečo ste sa tu dnes ocitli a ako sa pri tom cítite. Určite to nie je príjemné, ja tomu rozumiem. Ja dokonca viem veľmi dobre, aké ťažké je pre ženu v politike pracovať často veľmi tupom a hostilnom mužskom prostredí, a dokonca viem veľmi dobre aj to, aký komplikovaný je rezort kultúry, koľko obrovských eg musí človek každodenne manažovať a koľkí ľudia, vlastne niekedy aj všetci, majú pocit, že kultúre rozumejú a majú k nej čo povedať.
Ja viem, že to nemáte ľahké. Ale viete to aj vy? Byť ministrom je služba. To je také klišé, ktoré sa hovorí, ale ono je to naozaj tak. A podľa mňa sa tá práca dá robiť iba vtedy, ak má, dá sa robiť dobre iba vtedy, ak má človek elementárnu pokoru a úctu k tomu a k tým, čomu a ktorým má tú svoju službu poskytovať. A ja sa obávam, že tu bude skutočné jadro problému, ktorý tu dnes od rána riešime.
Ja keď som nastúpila do tohto parlamentu, tak som si dala také predsavzatie, že sa budem snažiť každý jeden deň za každých okolností pristupovať ku každému jednému poslancovi so základnou úctou a rešpektom voči jeho osobe, a to bez ohľadu na to, ako veľmi s ním nesúhlasím, alebo aj keď urobí nejaké strašné veci, ktoré sa mi nebudú páčiť, a nehovorím, že to bolo iba hlboko morálne rozhodnutie. Ono bolo aj veľmi pragmatické, pretože v jednej chvíli som vlastne pochopila, že ak nedokážem sa takto k ľuďom tu chovať, tak tu nebudem vedieť existovať štyri roky a tá moja misia, kvôli ktorej tu som, nebude mať zmysel.
Vy ste sa skúsili niekedy nad svojou prácou zamyslieť z tohto uhla pohľadu? Skúsili ste si odpovedať na otázku, či máte rešpekt a úctu ku kultúre v celej jej šírke, či máte rešpekt a úctu k ľuďom, ktorí ju tvoria, k ich pohnútkam, k ich plánom a k ich snom? Má vaša misia zmysel? Skúste si položiť túto otázku. Asi si ju nepoložíte teraz, ale možno niekedy, keď budete sama, keď budete rozmýšľať nad svojou budúcnosťou, nad tým, čo po vás ostane v slovenských politických dejinách. Má vaša misia zmysel? Má zmysel aj pre niekoho iného ako pre vás?
A úplne na záver a možno pre inšpiráciu, ale aj preto, aby tu zaznela aj nejaká stáročiami overená múdrosť, nie iba tie naše dočasné. Ešte jedna krátka Ezopova bájka.
Bájka o kavke a orlovi.
Kavka videla, ako sa orol na svojich silných krídlach vzniesol dolu, chytil do pazúrov jahňa a odletel s ním do svojho hniezda. Kavka si povedala, že aj ona je dosť veľká a silná na to, aby dokázala urobiť to, čo urobil orol. A tak sa s veľkým šuchotom peria a zúrivou náladou rýchlo spustila na chrbát veľkého barana. Keď sa však pokúsila opäť vzlietnuť, zistila, že sa jej nepodarí ujsť, pretože sa jej pazúry zamotali do baranovej vlny. A baran si sotva všimol, že tam kavka je. Pastier uvidel trepotajúcu sa kavku, pribehol, chytil vtáka a pristrihol mu krídla. Večer dal kavku svojim deťom na hranie.
„Aký smiešny vták,“ povedali deti. Ako sa volá? – „To je kavka, deti. Ale keby ste sa jej spýtali, povedala by, že je orol.“
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.10.2024 15:40 - 15:42 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Hlina, no ja som celý čas rozmýšľala, či ja som čipka alebo latex (rečníčka sa pozrela na svoje šaty), dneska som podľa mňa hodváb (povedané so smiechom), ale viete, to podľa mňa je úplne inak, lebo to je čipka a latex verzus nejaká hrubá konopná záplata, o čom tu dnes hovoríme, a tuto kolegyňa Kleinert, ktorá je textilná a odevná dizajnérka, veľmi dobre vie, že keď dáte tú hrubú konopnú záplatu na nejakú jemnú tkaninu, tak celé tie šaty zničíte nenávratne. A to je podstata toho, o čom tu dnes diskutujeme. Len mňa zaujalo, že vy sa to tiež snažíte stavať do takej ideologickej polohy, že je to niečo medzi konzervatívcami a liberálmi, len ja si myslím, že aj konzervatívci, aj liberáli, aj ľavičiari, aj pravičiari, aj ktokoľvek, komu záleží na budúcnosti tejto krajiny, tak všetci by mali stáť spolu zoči-voči zmaru a ničeniu niečoho a o tom sa tu dnes od rána rozprávame.
A viete, druhá strana by veľmi rada celú túto debatu zarámcovala ako nejaký ideologický boj. Ale to nie je ideologický boj, to nie je boj nejakých dvoch ideológií, to je boj o holé prežitie slovenskej kultúry.
A ja vlastne len zdôrazňujem, že my, keď si tú kultúru necháme zničiť, my, keď si ju necháme zničiť dvomi nekompetentnými ľuďmi, tak bez kultúry z nás nezostane nič, bez kultúry nie sme nikto, nie sme národ, nie sme krajina, nie sme ani ľudia, pretože tá kultúra nás tvorí, takže ja si myslím, že my všetci bez ohľadu na to, aké ideologické pozície zastávame, by sme sa mali postaviť do jedného šíku a zabrániť tomu, aby sa slovenská kultúra ničila.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.10.2024 14:53 - 14:55 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja som rada, pán poslanec Dostál, že nie iba ja dostávam tieto bezobsažné odpovede z ministerstva kultúry, vidím, že nás je viac. (Povedané so smiechom.) Aj ďakujem, teda že ste pripomenuli, aká je úloha opozície v tomto parlamente, lebo ja odkedy tu sedím, tak vlastne stále tu tak počúvam od tých koaličných poslancov, že prečo to berieme tak vážne, že oni asi nie sú zvyknutí na to, že opozícia si robí svoju prácu.
Ale ja si myslím, že veľmi dôležitá a možno aj veľmi zaujímavá je tá paralela, ktorú ste robili s tými mečiarovskými časmi, a je celkom namieste spomínať ľudí ako bol pán minister Hudec alebo pán Slobodník, lebo áno, oni mali takú podobnú ideologickú bázu ako tú, ktorú vidíme dnes, len ten rozdiel medzi tým, čo bolo vtedy, a tým, čo je teraz, je, že nech boli akokoľvek ideologicky na úplne inej strane, tak aj pán Hudec, aj pán Slobodník boli ľudia, ktorí v kultúre niečo urobili, ktorí napísali nejaké knihy, ktorí mali nejaké vzdelanie, hovorili svetovými jazykmi a vlastne tej kultúre aj rozumeli, len mali na ňu úplne iný názor ako povedzme máme my. Len, bohužiaľ, dnes nám vládnu ľudia, ktorí kultúre nerozumejú, ktorí nemajú ani potrebné vzdelanie, ani potrebný prehľad, a oni sú na to ešte hrdí.
A to je to, čomu tu my dnes čelíme, prečo tu my dnes sedíme, pretože ja keď počúvam, ako pán Machala povie, že on chce vymazať kultúrnu pamäť Slovenska a vytvoriť novú, tak mňa mrazí v chrbte, lebo toto nie sú len ľudia, ktorí nemajú radi kultúru, ala oni ju nenávidia, oni nenávidia tých ľudí, ktorí tam pracujú, a tá nenávisť vždy splodí len ďalšiu nenávisť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.10.2024 11:30 - 11:32 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán podpredseda Danko, vy ste hovorili, že ako by sme sa my pozerali na to keby sa točili filmy o Ficovi. Tak ja vás len chcem upozorniť, že ja tom teda producentkou filmu Fico o pánovi premiérovi Ficovi, ktorý sme natočili ako jeden z cyklu televízneho expremiéri, čiže také filmy sa už točia. Ja sama som taký jeden urobila a je dobre, že sa točia a budú točiť, lebo je dôležité reflektovať dejiny.
Ale inú vec som vám chcela povedať. Ja vlastne celkom rada počúvam, keď vy rozprávate, lebo nie vždy úplne rozumiem, čo chcete povedať, ale v zásade mám častokrát pocit, že na rozdiel od iných ľudí v tomto pléne, že tam prebleskuje taká snaha, že vlastne chcete, aby v politike po vás niečo ostalo, že chcete, aby na Slovensku po vás niečo ostalo, a... a to je mne veľmi sympatické. Len potom to vždy vlastne nejako pokazíte nejakými lžami alebo urážkami, alebo spermiami, alebo nejakými podobnými nezmyslami a populizmom a je to škoda, lebo keby sme sa sústredili na to, čo by tu po nás mohlo ostať, tak by sme možno mali väčšiu, väčší konsenzus.
A ja vám len chcem poradiť jednu vec, že ak chcete, aby po vás niečo v tomto volebnom období v kultúre ostalo, čo si história a ľudia v kultúre budú vážiť, tak vymeňte ministerku, lebo s touto ministerkou sa vám to nepodarí. Podľa mňa viete nájsť niekoho iného, kto naozaj bude robiť veci tak, že po ňom neostane iba spúšť, a vlastne aj my budeme trocha spokojnejší a nebudeme zvolávať tieto schôdze.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.10.2024 11:00 - 11:02 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
A ja by som sa vlastne veľmi chcela poďakovať pani ministerke za tento jej príspevok. Ja keby som vedela, že s takýmto príspevkom vystúpite, pani ministerka, tak ja by som sa neunúvala tú prvú hodinu, vlastne bolo to zbytočné, lebo vy ste ukázali úplne všetky dôvody, prečo tú funkciu nemáte zastávať. Mohla som si ušetriť hodinu práce.
A, viete, najviac ma zaujalo také to prirovnanie, ktoré ste použili, že tí umelci, o ktorých hovoríte s veľkým pohŕdaním a aroganciou, že vlastne hryzú ruku, ktorá ich kŕmi. Tak to je úplne presne to, ako vy chápete svoju rolu ministerky ako nejakej grófky, ktorá kŕmi tie psy, ktoré okolo nej pobehujú, takto vy vnímate kultúrnu obec, a, viete, je to, samozrejme, veľmi arogantné, veľmi expresívne pomenovanie, aké by som ja nepoužila, ale keď ho teda prenesiem, tak ono je to troška opačne. My kŕmime vás, všetci daňoví poplatníci kŕmia vás, aby ste im slúžili. Vy to, bohužiaľ, nerobíte.
A či vás už táto Národná rada raz odvolá, alebo nie, tak jedna moja rada pre vás je, že, viete, vy nemôžte brániť kultúru proti kultúre samotnej. Vy nemôžte riadiť niečo, čo si nevážite. A v skutočnosti to bude dôvod, pre ktorý vlastne padnete, či to bude teraz, alebo to bude neskôr, len ešte si to všetci odtrpíme.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 28.10.2024 9:03 - 9:03 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Takže ďakujem, vážený pán predsedajúci, za slovo. Dobré ráno, vážené kolegyne, vážení kolegovia.
Ono je to už vlastne druhýkrát, čo sa tu v pléne stretávame k tejto téme, k téme odvolávania ministerky kultúry, a akurát teda v týchto dňoch uplynul rok mandátu tejto vlády, teda aj mandátu pani ministerky a je to podľa mňa celkom úctyhodný výkon a vizitka práce ministra, a to aj v európskom kontexte.
Ja keď som tu stála v máji pri tom prvom, pri tej prvej schôdzi na odvolávanie ministerky kultúry, tak vtedy som hovorila, že pani Šimkovičová nikdy nemala byť ministerkou kultúry, pretože kvôli svojej minulosti, kvôli svojim chýbajúcim skúsenostiam a schopnostiam, alebo aj celkovej nedostatočnej kondícii na výkon funkcie ministerky, vlastne nepoznám inú európsku krajinu, v ktorej by sa mohla stať ministerkou.
No, bohužiaľ, odvtedy sa zdá, že tento nádherný príbeh pokračuje. A možno je nádherný pre pani ministerku a pre jej generálneho tajomníka služobného úradu pána Machalu, ku ktorému sa ešte viackrát dostaneme, ale rozhodne nie je nádherný pre slovenskú kultúru. V každom prípade sa však dá povedať, že niečo takéto slovenská kultúra ešte nezažila, a obávam sa, že toto konštatovanie sa netýka len tých ostatných 35 rokov demokratických dejín, ale v istých ohľadoch siaha aj pred toto obdobie.
Ja, moja úloha dnes tu je zdôvodňovať, prečo je potrebné čo najrýchlejšie pani ministerku Šimkovičovú odvolať, a táto úloha je v zásade veľmi jednoduchá, pretože mám pocit, že po roku jej pôsobenia na ministerstve kultúry dnes už takmer každý občan Slovenska celkom jasne vidí, že nemá vlastne ani najmenšie predpoklady na výkon funkcie ministerky a že každý ďalší deň vo funkcii je pre kultúru na Slovensku naozaj fatálny. Stačí len veľmi stručne zrekapitulovať, čo sa jej podarilo za rok pôsobenia, pretože za ten rok sa jej podarilo rozložiť a nahlodať prakticky všetko dobré a fungujúce, čo v kultúre na Slovensku máme – verejnoprávne médiá, verejnoprávne fondy, pamiatkovú starostlivosť, erbové kultúrne inštitúcie a takto môžeme ďalej pokračovať.
Každým jedným jej krokom či takmer každým jej verejným výrokom pribúdajú ďalšie a ďalšie dôvody na jej odchod. Jej vyjadrenia na adresu umelcov a kultúrnych pracovníkov alebo výroky voči, voči rôznym typom menšín, najmä voči queer ľuďom, smutne pripomínajú 30. roky v Nemecku. Pani ministerka Šimkovičová a jej smutný tieň Lukáš Machala sú naozaj nekompatibilní s kultúrou a, bohužiaľ, to už vidia aj vaši voliči, páni kolegovia z koalície. Ja tu nechcem opakovať všetko, čo z tohto pultu už zaznelo na adresu pani ministerky kultúry, pretože už sme tu strávili jeden deň jej odvolávaním, a všetky tie dôvody, ktoré sme uviedli v máji, platia aj naďalej, a v súvislosti s ďalšími krokmi pani ministerky nadobúdajú oveľa hrozivejšiu a fatálnu podobu.
Táto druhá schôdza na odvolávanie pani ministerky sa mala uskutočniť v auguste a vtedy som mala v pláne zhrnúť iba to, čo pani ministerka urobila od mája do augusta, lebo aj toho bolo viac než dosť na to, aby každý súdny človek dvihol ruku za jej odvolanie. My dnes máme koniec októbra a medzičasom pribudli opäť ďalšie desiatky dôvodov, takže sa mi tento zoznam tak troška rozrástol do dosť nebývalých rozmerov. A nechcem vás tu držať a deprimovať príliš dlho, takže sa pokúsim zhrnúť len tie naozaj najvypuklejšie problémy, ktoré sa vyskytli od minulého odvolávania.
Prvý okruh problematický, ktorý je dôvodom na to, aby pani ministerka ďalej nepôsobila vo svojej funkcii, sa týka najmä jej nekompetentnosti, neschopnosti riadiť rezort a rozrastajúceho sa klientelizmu v rezorte kultúry. Samozrejme, nedá sa nezačať verejnoprávnymi médiami a zákonom o STVR, pretože to bol prvý zákon, ktorý pani ministerka sama do Národnej rady predložila. Počas tej búrlivej rozpravy o tomto zákone, ktorým Slovenská republika založila nové verejnoprávne médiá, sme upozorňovali na všetky problémy, ktoré tento zákon prinesie, osobitne v prechodnej fáze, ktorá bola v novom zákone upravená úplne nedostatočne a neuspokojivo. Tieto obavy sa potvrdili hneď prvým dňom vzniku STVR.
Prvé dni STVR ukázali, že neboli zabezpečené ani základné prevádzkové podmienky, ako je poverenie riaditeľa, pridelenie identifikačného čísla organizácie či kontrolného orgánu. STVR dodnes nemá ani len logo. Tento žalostný stav trvá už takmer štyri mesiace a zrejme bude trvať ešte pomerne dlho. No apropo, logo STVR. To si vraj objednala práve pani ministerka kultúry akousi podprahovou zákazkou. Dodnes ho ale nikto nevidel, nakoľko nám ho aj napriek žiadosti o poskytnutie informácií odmietla poskytnúť. Neodpovedala ani na otázku, na základe akého právneho titulu, z akej rozpočtovej kapitoly alebo na základe akého rozpočtového opatrenia objednalo ministerstvo kultúry logo pre inú verejnoprávnu inštitúciu, prečo bol termín odovzdania loga STVR päť dní pred tým, ako zmluva nadobudla platnosť, a na základe akých kritérií vybrali zhotoviteľa. Možno to môže teraz pani ministerka vysvetliť, keď nám už neodpovedá na tie žiadosti.
Ťažko povedať, či viera, že ministerka stojí nad zákonmi a je niečo ako lénny pán v oblasti kultúry, takže si môže objednávať a podpisovať čokoľvek, teda ťažko povedať, čí táto idea pochádza z jej hlavy, alebo z hlavy jej generálneho tajomníka služobného úradu, ale ešte sa k nej v priebehu tejto rozpravy vrátim a je ďalším dobrým dôvodom na jej odvolanie.
My sme teda požiadali NKÚ a Generálnu prokuratúru, aby tento a ďalšie svojvoľné kroky pri správe verejného majetku ministerky kultúry prešetrili, ale naozaj nie je mysliteľné, aby takáto prax ďalej pokračovala. O tom, že ministerka sústavne porušuje zákon o slobodnom prístupe k informáciám, neodpovedá na otázky v infožiadostiach a bez udania dôvodu zamieta rozklady, by vedeli okrem mňa rozprávať aj mnohí ďalší kolegovi z opozície. Aj v tejto veci sme podali sťažnosť na okresný úrad a pripravujeme aj podanie na správny súd, ale nerešpektovanie zákona a chýbajúca transparentnosť pri prakticky všetkých činnostiach je ďalším dobrým dôvodom na odchod pani ministerky.
V súvislosti so Slovenskou televíziou a rozhlasom sa objavili aj znepokojivé informácie o možnej cenzúre vo verejnoprávnom médiu, keď malo jeho vedenie podľa reportérky Barbory Šišolákovej zasahovať do jej reportáže práve tu s ministrom Tarabom o dozore nad zálohovým systémom plastových fliaš. Najprv ju malo vedenie STVR pustiť do vysielania v oklieštenej podobe, následne jej pokračovanie mali stopnúť úplne. Takáto cenzúra je jasným dôsledkom zmien, ktoré mi pani ministerka urobila, a hlavne rétoriky zo strany ministerstva kultúry a predstaviteľov vládnej koalície, ale ja osobne som teda nezaznamenala žiadnu reakciu pani ministerky na tieto problematické udalosti alebo to, že by situáciu, ako zvykne hovoriť, nariadila prešetriť.
Ďalším problémom Slovenskej televízie a rozhlasu je to, že nový zákon zaviedol systém čisto politických nominácií do Rady STVR, pri ktorých má rozhodujúce slovo práve ministerka kultúry. Keď sme na to v rozprave opakovane upozorňovali, uisťoval nás pán predseda kultúrneho výboru Michelko o tom, že sa nemáme báť, lebo pani ministerka tam určite nominuje nespochybniteľných odborníkov. No dočkali sme sa. Nespochybniteľní odborníci, ktorých tam pani Šimkovičová nominovala, sa skladajú z bývalého hovorcu Vladimíra Mečiara, z neznámych ľudí bez CV-čka, a čuduj sa svete, z generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva kultúry pána Machalu. Tento renesančný človek si sám napísal zákon, v ktorom explicitne umožnil, aby mohol byť do rady navrhnutý a následne ho tam, samozrejme, pani ministerka navrhla. Viete, ak je vo Wikipédii heslo konflikt záujmov, tak tento prípad by tam mal byť v takom rámčeku ako vysvetlenie, že čo to vlastne znamená.
Samotný proces výberu členov rady vyvoláva, samozrejme, zo strany ministerstva kultúry, vyvoláva vážne pochybnosti o dodržaní zákonného postupu, pretože pravdepodobne neboli dodržané zákonné lehoty ani transparentnosť pri zverejnení informácií o výbere a navyše predpoklady na výber kandidátov boli účelovo prispôsobené vopred vybraným kandidátom, navyše keď ministerstvo po našich mnohých urgenciách a sťažnostiach sčasti zverejnilo členov výberovej komisie, dozvedeli sme sa, že išlo o podriadených pána Machalu a ľudí s ním spriaznených. Tento proces je naozaj neuveriteľný a je až tak neuveriteľný, že upútal aj pozornosť európskej komisárky pani Viery Jourovej, ktorá od ministerstva kultúry žiada vysvetlenie, nakoľko môže ísť o príkre porušenie európskej legislatívy. Čo jej na tento list ministerstvo kultúry odpovedalo, opäť nevieme, nakoľko aj túto informáciu nám ministerstvo odmietlo poskytnúť, a opäť možno nám to pani ministerka vysvetlí teraz.
V každom prípade za nomináciu Lukáša Machalu do rady STVR plne zodpovedá ministerka kultúry, takže si môžeme pripísať ďalší bod na nekonečný zoznam dôvodov na jej odvolanie.
Podobne ako pri Slovenskej televízii a rozhlase aj pri novelách zákonov o Fonde na podporu umenia a Audiovizuálnom fonde sme upozorňovali na to, že okrem ideových a vecných problémov, ktoré tieto zákony prinášajú, ich schválenie spôsobí aj ochromenie činnosti týchto fondov, že bude značne oneskorená a na dlhú dobu pozastavená ich činnosť kvôli prechodu na nový spôsob rozhodovania, schvaľovania schém štátnej pomoci či voľby novej rady.
Pán poslanec Michalko (povedané s hlbokým povzdychom) sa nám tu opäť dušoval, že teda sa nič také nestane a že prvé výzvy v SPÚ napríklad vypíše v polovici septembra. No, bohužiaľ, už dnes vieme, že výzvy boli oneskorené, že fond posúval termíny a že z protimonopolného úradu stále nemá definitívne schválenie nových schém štátnej pomoci.
Samotná kapitola je rada fondu, pretože najmä kvôli rade fondu a kvôli tomu, že ministerstvo kultúry chcelo mať v tejto rade viac nominantov sa menil zákon. Ministerka vymenovala svojich nominantov v poslednom možnom momente a opäť to neboli, samozrejme, tie nespochybniteľné profesné autority, ktoré nám tu boli sľubované. Ale tým sa tento kabaret iba začal. Potom ako ministerstvo kultúry zistilo, že nie všetci ich nominanti sú poslušné bábky, ktoré budú hlasovať podľa príkazov Lukáša Machalu, prestala sa väčšina nominantov ministerstva kultúry zúčastňovať zasadaní a rada fondu tak nebola uznášaniaschopná. A aby toho nebolo dosť, následne ministerka odvolala toho jediného svojho nominanta, ktorý sa zasadaní zúčastňoval a odvolala ho práve preto, že sa ich zúčastňoval. A na dovŕšenie celej frašky sa jeho náhradníčka, ktorú tam pani ministerka nominovala namiesto neho, po týždni vzdala svojej funkcie.
Ono to znie ako taká nepodarená komédia omylov. Keby to nebola ale smutná realita, ktorá spôsobuje, že celá štátom nezriaďovaná kultúra dnes nedokáže kvôli týmto legislatívnym a personálnym experimentom a snahe ovládnuť verejnoprávne fondy, celá kultúrna obec nemôže riadne pracovať a tvoriť. Ja pevne verím, že napríklad pánovi Michelkovi ako navrhovateľovi tohto nedomysleného zákona je aspoň trocha ľúto, k čomu toto nádherné legislatívne dobrodružstvo dospelo, ale aj za túto paralýzu zodpovedá dnes ministerka kultúry, ktorá nedokáže zabezpečiť riadny výkon svojich nominantov v rade fondu.
Navyše v čase, keď sa o tejto legislatíve tu v Národnej rade rokovalo, pani ministerka preukázateľne zabránila inej dohode koaličných strán na novele zákona o FPÚ, ktorá by týmto problémom predišla.
Podobným problémom čelí, samozrejme, aj Audiovizuálny fond, ktorý má síce trocha iný cyklus výziev a trocha iné zloženie rady, ale tam napríklad zase ministerstvo kultúry porušilo hneď ten nový zákon, ktorý si schválili tým, že svojich členov rady pani ministerka nenavrhla v zákonom stanovenom termíne a dodnes ani nedokázala navoliť všetkých svojich nominantov. Bohužiaľ, je to opäť len chaos a rozklad, čo zatiaľ vidíme ako dôsledok krokov ministerky kultúry v tých najlepšie fungujúcich inštitúciách. Ani jeden fond dnes nefunguje lepšie ako pred rokom. Naopak, ich činnosť je dlhodobo ochromená a vzhľadom k tomu, čo sa deje v iných dotačných schémach, ktoré ministerstvo kultúry spravuje, k čomu sa teda hneď dostanem, existuje veľmi vážna obava, že v momente, ako začnú rady fondov rozhodovať o projektoch, čo je ich nová kompetencia, príde k úplnému kolapsu financovania kultúry, keďže pán Machala a pani ministerka budú chcieť, samozrejme, meniť rozhodnutia komisií.
No kým ministerstvo kultúry viedlo túto križiacku výpravu na ovládnutie verejnoprávnych fondov, ktoré efektívnejšie a transparentnejšie nahradili predošlé dotačné schémy ministerstva kultúry, zároveň nedokázalo zadministrovať ani tú jedinú dotačnú schému, ktorá bola zameraná na rekonštrukciu kultúrnych pamiatok. Tú jedinú, ktorá im na ministerstve ostala. Výzva na rekonštrukciu kultúrnych pamiatok na rok 2024 bola vyhlásená už v októbri 2023. Ministerstvo následne znížilo sumu vyčlenenú na túto výzvu o viac ako 3 mil. eur. Sedem mesiacov po vyhlásení výzvy nebolo ministerstvo schopné ani len zostaviť komisiu. Táto vznikla až koncom mája 2024. Výsledky grantového konania začalo ministerstvo zverejňovať až v septembri tohto roka. Vzniknuté omeškanie spôsobilo historicky prvý výpadok financovania obnovy a výskumu kultúrneho dedičstva na Slovensku.
Okrem nezvratných škôd na kultúrnych pamiatkach spôsobila nečinnosť ministerstva napríklad aj výpadok príjmov remeselníkov realizujúcich obnovu pamiatok, ktoré sa realizujú neraz v chudobných regiónoch Slovenska s obmedzenými pracovnými príležitosťami. Odborné komisie, ktoré projekty posudzovali z prihlásených projektov vybrali na podporu tie najkvalitnejšie, ktoré v hodnotení získali viac ako 80 bodov. Ministerka však do veľkej miery alebo takmer do úplnej odporúčania komisií nerešpektovala a svojvoľne rozhodla o pridelení dotácie projektom, ktoré získali menej bodov, jeden napríklad iba 24 bodov.
A medzi týmito podporenými projektami bol napríklad projekt obnovy kaštieľa v Holíči, kde je starostom pán Čambal, nominant Slovenskej národnej strany. Tomuto projektu pridelila najvyššiu dotáciu vo výške 750-tisíc eur, a to napriek tomu, že s 57 bodmi patril k odbornou komisiou k najnižšie hodnoteným. Podľa medializovaných názorov odborníkov na pamiatky dokonca niektoré podporené projekty môžu viesť na k narušeniu či dokonca zničeniu pamiatkovej hodnoty stavieb. Naopak, niektoré z najvyššie hodnotených projektov sa ministerka rozhodla nepodporiť, pričom ministerstvo nezdôvodnilo, prečo neprihliadalo na názor odbornej komisie. V dodatkoch k výzve 2024, ktoré pripravilo ministerstvo kultúry v júli 2024 a ktoré teda podpísala pani ministerka, sa pritom píše, že o konečnom rozhodnutí o podporení alebo nepodporení žiadostí komisia rozhoduje hlasovaním. Na protest proti porušeniu ustanovenia, lebo pani ministerka porušila toto ustanovenie, ktoré sama podpísala, a proti svojvoľnému nakladaniu s verejnými financiami odstúpili členovia a členky dvoch odborných komisií tohto dotačného programu. No týmito krokmi ministerstvo kultúry spôsobilo, že projekty obnovy, ktoré sú v kritickom stave, stále stoja a pamiatky na Slovensku chátrajú. A chaos a očividný klientelizmus zo strany pani ministerky nielen spomaľuje obnovu pamiatok, ale zároveň ohrozuje ich ďalšiu existenciu, hoci túto tému pani ministerka deklaruje ako prioritu svojho rezortu.
A to ešte stále nie je všetko, pretože vďaka pani ministerke dokonca zaviali nad slovenskými pamiatkami čierne vlajky, a nie je to iba metafora. Naozaj sa to deje. Na kolabovanie programu Obnovme si svoj dom, neodborné a neskoré prideľovanie financií z dotačného programu, reagovali správcovia časti ohrozených pamiatok protestným vyvesením čiernych vlajok alebo symbolickým vypnutím osvetlenia pamiatky. Chceli tak upozorniť na skutočnosť, že aj tá minimálna finančná podpora na obnovu pamiatok zo strany štátu skolabovala. Do tohto protestu sa zapojili desiatky pamiatok po celom Slovensku. Ochrana pamiatok je prioritou ministerstva kultúry a pamiatkari sú z vášho vedenia rezortu zhrození a dávajú to najavo, pani ministerka. Nevadí vám to?!
A ešte stále to nie je v oblasti ochrany pamiatok všetko, pretože výboru pre kultúru a médiá boli nedávno oficiálne oznámené rozsiahle prepúšťanie odborných zamestnancov Pamiatkového úradu a niektorých krajských pamiatkových úradov, ktoré nadobudne účinnosť 31. októbra. Výpovedná lehota uplynie 31. decembra, čo znamená, že dotknutý zamestnanci budú oficiálne prepustení do konca roka. Celkovo má byť zrušených 33 pracovných miest, čo predstavuje 10 % z celkového počtu zamestnancov úradu.
Čuduj sa svete, najväčšie škrty zasiahnu odbor ochrany pamiatkového fondu, kde z 12 zamestnancov zostane len päť a odbor bude zároveň zrušený ako samostatná organizačná jednotka. Ja to ešte raz poviem veľmi jednoducho. Konsolidácia na Pamiatkovom úrade znamená, že sa zruší odbor, ktorý je zmyslom existencie pamiatkového úradu. Pritom Pamiatkový úrad rovnako ako krajské pamiatkové úrady je už niekoľko rokov hlboko personálne poddimenzovaný.
Ja iba pre porovnanie uvediem, že napríklad v Českej republike, ktorá má povedzme dvojnásobný počet pamiatok, sa stará o tieto pamiatky desaťnásobne početnejšia pamiatkarská obec. Toto avizované prepúšťanie odborných zamestnancov je neprimerané, je ďaleko nad rámec avizovanej vládnej konsolidácie. Pracovné miesta v oblasti ochrany pamiatok sú v štátnej správe nezameniteľné, čo prakticky znamená, že tí prepustení odborníci nemajú alternatívu uplatnenia, pretože Pamiatkový úrad je jediný, ktorý vykonáva tieto funkcie.
Navyše tento krok ohrozuje schopnosť Pamiatkového úradu plniť si svoje zákonné povinnosti a vedeckovýskumnú činnosť, čo podkopáva jeho poslanie ako dôležitej verejnej inštitúcie. Vo všeobecnosti to však pôsobí tak, že pani ministerka si preložila slovo konsolidácia ako výhovorku na prepustenie odborných kapacít alebo akýchkoľvek nepohodlných ľudí.
Na základe neoficiálnych informácií, ktoré prenikli z ministerstva kultúry, sa, samozrejme, nazdávame, že rušenie odboru pamiat... odboru ochrany pamiatkového fondu je len prvým krokom k pripravovanej redukcii pamiatkového fondu, pamiatkových zón a území. Tento zámer uvažuje o redukovaní pamiatkového fondu na Slovensku o 80 %, čo by v praxi znamenalo zrušenie ochrany vyše 8-tisíc z aktuálnych niečo viac ako 10-tisíc chránených kultúrnych pamiatok. Dôsledky takéhoto zásahu do integrity slovenského kultúrneho dedičstva by boli nepredstaviteľné a nezvratné. Takže keď teda zhrnieme ročný výkon pani ministerky v oblasti pamiatkovej starostlivosti, ktorý, ktorú teda deklaruje ako svoju prioritu, ministerka, ktorá sa bije do pŕs za tradičnú slovenskú kultúru a kultúrne dedičstvo, znížila sumy alokované na obnovu pamiatok, znefunkčnila hlavnú schému na podporu ochrany pamiatok, spôsobila, že pamiatky chátrajú oveľa viac ako predtým, a pod zámienkou konsolidácie sa chystá zlikvidovať jedinú štátnu inštitúciu, ktorá sa ochranou pamiatok zaoberá, a väčšinu pamiatok zrušiť. „Good job!“ by povedali asi naši americki kolegovia. Ale istý americký biznisman a prezident by asi skôr povedal, že You are fired! („Si prepustený,“ pozn. red.) No kým sa teda ale nám na Slovensku rozpadávajú vďaka pani ministerke kultúrne pamiatky, kultúrne inštitúcie a kultúrne politiky, ona sa venuje, samozrejme, dôležitejším veciam. Zrejme odkedy sa zúčastnila narodeninovej oslavy svojho generálneho tajomníka v Budmerickom kaštieli, tak tento jej nejak tak osobitne prirástol k srdcu. A kaštieľ, o ktorý sa roky starala obec Budmerice, ktorý bol prístupný pre verejnosť a v relatívne dobrom stave oproti mnohým iným kultúrnym pamiatkam, pani ministerka vyhlásila za poškodený a odňala zo správy obce. Ešte koncom júla ukončila zmluvu o spolupráci s Obecnými službami Budmerice. Ministerstvo tvrdilo vtedy, že dôvodom bolo to, že sociálny podnik obce, ktorý sa o kaštieľ staral, neuviedol kaštieľ pri odovzdaní do pôvodného stavu, čo samospráva, samozrejme, popiera. Medzitým sme videli videá z tzv. inšpekcie kaštieľa, kde pani ministerka skúmavo hľadí do bazénovej šachty alebo pohoršene ukazuje na drobné poškodenia omietky po závesných systémoch. No očividne je kaštieľ nenávratne poškodený a treba ho zavrieť pre verejnosť.
Ten pravý zámer je dnes úplne jasný z následných krokov ministerky, ktorá následne po tom, ako prehlásila kaštieľ kvôli nejakým drobným poškodeniam za, za poškodený, tak prenajala ho jednoosobovej firme KRINO stav z Cífera, ktorá v tejto oblasti nemá absolútne žiadne skúsenosti, a navyše bola len nedávno zaregistrovaná na verejné zákazky. Táto firma s veľmi obmedzenými finančnými výsledkami za uplynulé roky a bez, teda bez predošlých verejných zákaziek, teraz dostala najväčší kontrakt vo svojej histórii, správu významnej kultúrnej pamiatky, pritom nie je známe, na základe čoho ministerstvo túto firmu vybralo ani či prebehlo riadne výberové konanie. Ministerka takto ukončila spoluprácu s Obecnými službami Budmerice, ktoré mali kaštieľ dlhodobo v správe, úplne účelovo, len preto, aby ministerstvo kultúry malo zámienku na zadanie pochybnej zákazky niekomu inému. Tento krok, samozrejme, vyvoláva vážne obavy z netransparentnosti a účelovosti pri nakladaní s verejným majetkom. Podpis zmluvy so spoločnosťou bez dostatočnej kvalifikácie a skúseností, ktorá navyše za tie služby účtuje viac než jej predchodca, obec Budmerice, vyvoláva otázky, čo bolo skutočným dôvodom tohto kroku. Samospráva Budmeríc tvrdí, že ide o snahu pomsty a šikanovania zo strany ministerstva, a zároveň varuje, že tieto rozhodnutia poškodzujú záujmy verejnosti a ohrozujú budúcnosť významného kultúrneho dedičstva.
Rozoberám to podrobne práve preto, že je to vo veľmi výraznom kontraste k tomu, ako ministerstvo kultúry pristupuje k tým všetkým ostatným pamiatkam, o čom sa tu celkom dlho pred chvíľou rozprávala. A je tento prípad aj ďalším dôkazom toho, že vedenie ministerstva kultúry pod pani Šimkovičovou je na míle vzdialené od transparentnosti a odbornosti. Môžeme, samozrejme, len hádať, čo sa bude diať v nateraz stále zavretom kaštieli o rok alebo o dva, koľko narodeninových osláv osôb blízkych vládnej koalícii či iných skvelých kultúrnych podujatí sa tam uskutoční.
Ale, viete, tá neprimerane veľká pozornosť, ktorú ministerstvo kultúry venuje práve tomuto kaštieľu na úkor všetkých ostatných pamiatok, len ukazuje na to, že manažérske zlyhania v iných oblastiach vyplývajú aj z neschopnosti pani ministersky prioritizovať jednotlivé agendy.
Ono sa to prejavuje aj v mnohých iných veciach, a konkrétne napríklad vo vzťahu pani ministerky k Národnej rade Slovenskej republiky, ktorej sa má ako ministerka zodpovedať. Asi si všetci spomínate na deň, kedy mala pani ministerka predkladať vcelku dôležitý zákon, ale nikto ju nevedel nájsť, až sa nakoniec našla teda v Chorvátsku. Ale podobný prístup má aj k zasadaniam vlastného gestorského výboru. Od začiatku svojho mandátu vo výraznej miere ignoruje zasadania výboru pre kultúru a médiá. Z ôsmich zasadaní, na ktoré bola pozvaná, sa zúčastnila len troch, a pre úplnosť treba uviesť, že aj na týchto zasadaniach za ňu na všetky otázky poslancov odpovedali prísediaci úradníci ministerstva kultúry a štátny tajomník. Na ďalších dvoch zasadaniach, na ktorých mala prezentovať zásadné návrhy vlastných zákonov, ju bez udania dôvodu zastupoval štátny tajomník Bernaťák, pričom výbor nebol požiadaný o súhlas podľa § 53 zákona o rokovacom poriadku. Ministerka sa bez udania akéhokoľvek dôvodu nezúčastnila štyroch zasadaní výboru pre kultúru a médiá, na ktoré si ju poslanci priamo predvolali, pretože od nej chceli vysvetlenie k aktuálnym krokom a dianiu v rezorte kultúry.
Viete, my tu máme nejaký rokovací poriadok a podľa teda § 53 tohto zákona majú výbory právo pozývať na svoje schôdze členov vlády a vyžadovať od nich vysvetlenia, správy a potrebné podklady. Členovia vlády sú povinní prísť na schôdzu výboru, podať požadované vysvetlenie a správy a predložiť podklady, preto takéto konanie ministerky považujeme za závažné porušovanie zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a za hrubé pohŕdanie vlastne týmto zákonodarným orgánom a jeho kontrolnou funkciou voči členom vlády.
A ja na základe informácie od pracovníkov Národnej rady a nejakej historickej pamäte tejto inštitúcie si dovoľujem tvrdiť, že podobné správanie ministra slovenskej vlády si tento najvyšší zákonodarný orgán naozaj nepamätá. My sme spolu s kolegom Dubécim otvoreným listom požiadali pána premiéra o zabezpečenie toho, aby si pani ministerka plnila povinnosti, ktoré jej zo zákona vyplývajú. To sa očividne neudialo a pani ministerka sa naďalej zasadaní výboru nezúčastňuje. V kontexte tejto schôdze je to len ďalší dôvod podporujúci jej odvolanie.
Tým sa dostávam k druhej skupine dôvodov, ktoré každý jeden z nich je dostatočný ako podklad na odvolanie. A táto druhá skupina sa týka najmä personálnej politiky, ktorá by sa dala zhrnúť do takého názvu čistky a pomsta. Bezprostredným dôvodom, pre ktorý sme vlastne podali pôvodnú žiadosť o zvolanie mimoriadnej schôdze na odvolanie pani ministerky kultúry, bol spôsob, akým pani ministerka odvolala riaditeľa a riaditeľku Slovenského národného divadla a Slovenskej národnej galérie. 6. augusta bol ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou zo svojej funkcie odvolaný generálny riaditeľ SND Matej Drlička. To odvolanie prišlo v strede divadelných prázdnin a prišlo po rekordne úspešnej 104. divadelnej sezóne SND, keď sa divadlo tešilo mimoriadnej diváckej priazni a bolo finančne zastabilizované. Odvolanie bolo doručené bez udania dôvodu priamo do domácnosti riaditeľa Drličku a viac ako 12 hodín ministerstvo kultúry neuviedlo vôbec žiadne dôvody. Neskôr pani ministerka Drličku obvinila z politického aktivizmu a niekoľkých veľmi diskutabilných pochybení.
Len deň po tom odvolala ministerka z postu šéfky Slovenskej národnej galérie Alexandru Kusú, ktorá viedla galériu od roku 2010 a úspešne dokončila náročnú rekonštrukciu. Riaditeľka bola opäť odvolaná bez jasného vysvetlenia, hoci ministerstvo ako dôvod uviedlo neakceptovateľný postup pri rekonštrukcii budovy, ničím nepodložilo toto tvrdenie dodnes.
Hoci minister či ministerka, samozrejme, môžu odvolávať riaditeľov erbových inštitúcií a v zásade to môžu urobiť prakticky bez udania dôvodu, ale to ešte neznamená, že je to aj múdre robiť. Aj v minulosti si ministri dávali záležať na zdôvodňovaní takýchto závažných personálnych krokov, pretože, samozrejme, predvídali prudkú reakciu a odpor kultúrnej obce a verejnosti. Pani ministerka Šimkovičová sa s relevantnými dôvodmi naozaj neunúvala. Problém však nie je iba v tom, že ide o eklatantný príklad spupných mocenských praktík, ktoré sa v rezorte kultúry naozaj rozmáhajú, ale takýmto konaním veľmi zásadne ohrozila samotný chod divadla a galérie. Slovenské národné divadlo po odvolaní riaditeľa Drličku takmer štyri týždne neriadil nikto. Odstúpil aj ekonomický riaditeľ a nikto nebol poverený riadením. Následne, a teda čo sa týka SNG, tam bol riadením poverený človek bez akejkoľvek kvalifikácie, ktorý nerozumie ani základnej misii tejto inštitúcie, a ako nám na poslaneckom prieskume povedal, on by namiesto tých výstav radšej galériu komerčne prenajímal, lebo to vlastne prinesie viac zisku. Tento pán Bittner odišiel z galérie síce po siedmich týždňoch, ale nie ako by ste čakali do zabudnutia, kam patrí, ale do Slovenského národného múzea, kde pani ministerka opäť medzičasom odvolala riaditeľa, tentokrát úplne bez udania dôvodu, pretože medzičasom si tuto Národná rada schválila zákon, ktorý jej to umožnil. Nahradil ho ešte menej kompetentný audítor, pán Timko, s ktorým tento pán Bittner podnikal vo firme Gastrometal.
Naše nedávne poslanecké prieskumy v týchto dvoch inštitúciách odhalili pochmúrnu atmosféru, nezhody medzi vedením a zamestnancami a osobitne v prípade Slovenskej národnej galérie úplne absentujúce schopnosti dosadených riaditeľov, čo i len pochopiť samotný zmysel existencie tejto inštitúcie.
Viete, ja si všeličo pamätám v kultúre. Už celkom dlho to sledujem, čo sa v kultúre deje, ale ja si naozaj nepamätám, že by takúto situáciu, že by minister bez udania dôvodu odvolal významného riaditeľa veľkej kultúrnej inštitúcie a nemal nikoho na jeho miesto. To nemá obdobu! Ja tomu ani nerozumiem, ako sa niečo také môže stať. A ak by sme to kvalifikovali iba ako manažérske zlyhanie, a nie rovno sabotáž voči týmto inštitúciám, malo by to byť samo osebe dostatočným dôvodom na okamžité odvolanie ministerky, a čudujem sa, že napríklad pán premiér to takto nevidí, pretože tá slepá pomsta a ničenie všetkého musí mať nejaké hranice aj v rezorte kultúry, aj keď to možno pre pána premiéra nie je až taký podstatný rezort, pretože, viete, Slovenské národné divadlo, to nie je nejaké lokálne divadlo s pár zamestnancami, ale je to inštitúcia, ktorá má takmer tisíc zamestnancov, ktorá za iných okolností by bola v Klube 500. A fakt, že bola táto inštitúcia takmer štyri týždne bez riaditeľa, sa naozaj výrazne podpísal na jej súčasnom stave, čo som my videli na tom poslaneckom prieskume, a že tá súčasná riaditeľka, čokoľvek si o nej myslíme, to má naozaj ťažké práve kvôli tým štyrom týždňom, kedy to divadlo bolo bez vedenia.
Navyše v tomto prechodnom období sa pani ministerka sama a úplne v rozpore so zákonom vyhlásila za zastupujúcu štatutárku, čo je naozaj konanie, ktoré nemá oporu vo vôbec žiadnom zákone tejto krajiny, a verejní činitelia, samozrejme, môžu robiť len to, čo im zákon dovoľuje. Je to v rozpore so zákonom o výkone funkcie vo verejnom záujme a tiež to zakladá veľmi hrubý konflikt záujmov, pretože ministerka kontroluje sama seba ako štatutárku SND.
Už sme spomínali, že toto svojvoľné konanie pani ministerky, ktorá má očividne pocit, že je nad zákonom, je celkom časté, ale ak je pravda, že podpísala výplaty v SND za viac ako milión eur, tak je to naozaj závažné porušenie zákona. V tejto súvislosti sme, ako som už spomínala, podali podnety na Národný kontrolný úrad a aj Generálnu prokuratúru, a teda podľa najnovších informácií Generálna prokuratúra už aj začala vec prešetrovať. Pýtate sa, teda prečo treba Martinu Šimkovičovú odvolať ešte stále? Už pri minulom odvolávaní sme spomínali prípad, to bol jeden z prvých krokov pani ministerky personálny, kedy netransparentne rozhodla o odvolaní riaditeľky Bibiany, pričom aj samotní predstavitelia ministerstva priznali, že vymenovanie novej riaditeľky je politická nominácia. Nová riaditeľka Bibiany nemá, samozrejme, žiadnu relevantnú skúsenosť z vedenia kultúrnych inštitúcií. Pani Flach predtým pôsobila v ekonomickej oblasti a podobne ako pani ministerka býva v Kittsee a v minulosti sa teda starala o dcéru pani ministerky.
Medzičasom však medzi týmito dvomi odvolávaniami ministerstvo kultúry ale muselo vypísať výberové konanie na jej miesto, keďže ona bola len dočasne poverená. A v tomto výberovom konaní, samozrejme, okamžite neváhalo využiť možnosť neverejného vypočutia pri hľadaní novej riaditeľky, čo je opäť vec, ktorú si toto plénum nedávno schválilo v novom zákone, a môžte hádať, kto tento neverejný konkurz vyhral. Áno, uhádli ste, bola to pani Flach, ktorá bola údajne jediná účastníčka, ktorá sa na výberové konanie dostavila. Opäť, o prihlásených účastníkoch, zložení výberovej komisie, víťaznej koncepcii riadenia inštitúcie či akejkoľvek inej skutočnosti z tohto výberového konania nevieme nič, pretože ministerstvo kultúry nám tieto dáta aj po infožiadosti opäť odmietlo zverejniť. Činnosť pani Flach v Bibiane je pritom od marca sprevádzaná konfliktami s odborníkmi, neuskutočnenými projektmi a výpoveďami zamestnancov.
No tu vidíme celú históriu toho, ako pani ministerka dosadzuje do funkcií svojich známych a odvoláva kvalitných a renomovaných odborníkov, no a to nie je všetko, pretože okrem toho masívne prepúšťa desiatky odborníkov z ministerstva kultúry, a ten spôsob a rozsah je, samozrejme, ďalšia veľká kapitola a ďalší veľký dôvod na odvolanie pani ministerky.
V auguste ste ministerstvo kultúry zrušilo svoju analytickú jednotku, ktorá sa volala Inštitút kultúrnej politiky a prepustilo viac ako 30 vysokoodborných pracovníkov bez akéhokoľvek relevantného dôvodu. Napriek tomu, že tento inštitút poskytoval analytické služby a podporoval rozhodovací proces na ministerstve, pán generálny tajomník služobného úradu Machala uviedol, že ich nepotrebuje, lebo rezort plánuje robiť analýzy inak. Ako inak, nepovedal.
Inštitút kultúrnej politiky bol pritom modernou analytickou jednotkou, ktorá zabezpečovala nezávislý analytický servis a hrala kľúčovú úlohu pri rozpočtových rokovaniach a strategických projektoch. Je úplne jasné, že toto rozhodnutie vedie k spomaleniu bežnej agendy rezortu a návratu k zastaralým metódam práce bez využívania moderných databáz. Ministerstvo kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej a Lukáša Machalu totiž zjavne nepotrebuje ani dáta, ani odborníkov, a hoci ako oficiálny dôvod udáva konsolidáciu, skutočným dôvodom, ktorým sa vedenie ministerstva vo vnútri ani netají, bola iná politická príslušnosť vyhodených zamestnancov a iné názory.
Opäť. Ak by sme mali vo wikipédii heslo politické čistky, tak personálna politika ministerstva kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej by tam mohla byť uvedená ako žiarivý príklad zo súčasnosti.
Pani ministerka totiž čelí veľmi vážnej kritike zo všetkých strán za neefektívne riadenie a neetické správanie na ministerstve, ktoré vedie. Aj odborové zväzy už upozornili, že od začiatku roka 2024, za desať mesiacov, zaviedla osem organizačných zmien, z ktorých väčšina nemala žiadne opodstatnenie. Pod jej vedením sa situácia na ministerstve dramaticky zhoršila. Objavili sa správy o šikane a o vážnych problémoch v medziľudských vzťahoch. Pani Šimkovičová ignoruje sťažnosti zamestnancov a namiesto riešenia problémov prepúšťa tých, ktorí sa odvážili upozorniť na šikanu či nekompetentné riadenie. Tento autokratický prístup vedie k nárastu napätia a destabilizácii celého pracovného prostredia Ministerstva kultúry.
Zamestnanci dokonca tvrdia, že tí, ktorí nesúhlasia s krokmi vedenia, sú označovaní za protislovenské živly, voči ktorým sa zakročí. Práve tejto skupiny zamestnancov sa majú týkať aj ďalšie výpovede začiatkom budúceho roka. Aby ste mali predstavu, že v akom rozsahu sa to prepúšťanie deje, tak od októbra ’23 do septembra ’24, za necelý rok, bolo podľa medializovaných správ prepustených z ministerstva kultúry dokopy 85 zamestnancov. To je až 40 % zamestnancov oproti stavu spred októbra 2023. Ide o takmer o 400 % vyššiu fluktuáciu, aká v organizácii prirodzene býva, čo vedie, samozrejme, k strate inštitucionálnej pamäte, k ohrozeniu výkonu štátnej služby a, pochopiteľne, je v priamom rozpore s nejakými princípmi efektívneho riadenia podľa zákona o štátnej službe. Navyše keď si urobíme nejaký kvalifikovaný odhad, tak, lebo realitu nevieme, keďže zase ministerstvo neodpovedá, ale podľa kvalifikovaného odhadu, to znamená, že ministerstvo kultúry minulo od októbra 2023 na odstupnom asi 0,5 mil. eur pre prepustených zamestnancov.
Autoritársky prístup a nehorázna personálna politika pani Šimkovičovej má naozaj devastujúci vplyv na celý rezort. A ohrozuje nielen jeho stabilitu, ale aj schopnosť ministerstva plniť si základné úlohy, a to najmä v oblasti tvorby a realizácie kultúrnej politiky. A, samozrejme, je ďalším z nekonečného zoznamu dôvodov na jej odvolanie.
Tretia oblasť dôvodov, by sa dala stručne zhrnúť tým, že sa týka výrokov pani ministerky, týka sa vyhrážok kultúrnej obci a nepravdivých tvrdení vo verejnom priestore. Ako som už spomínala, jedným z dôvodov, prečo pani ministerka Šimkovičová nikdy do tejto funkcie nemala byť vymenovaná, je práve jej minulosť v konšpiračných médiách. Neprejde ani deň hádam, kedy sa na internete nezjaví nejaký bizarný, nehorázny či základy vedeckého poznania spochybňujúci výrok z jej internetových vysielaní s pánom poslancom Kotlárom či ďalšími hviezdami tejto konšpiračnej scény.
Len v prípade pani ministerky to nie je len minulosť, ktorá ju dobieha, pretože pri jej zriedkavých výstupoch v štandardných médiách, kde vždy vystupuje bez oponenta a s vopred pripravenými otázkami, ju stačí len trocha dlhšie nechať hovoriť a máme dosť dôvodov na jej odvolanie.
Výroky o ohrozenej bielej rase, o tom, že LGBTI ľudia nemôžu mať deti, o tom, že queer ľudia sú homofóbni voči nej a ostatným heterosexuálom a podobné myšlienkové konštrukcie sú ako vystrihnuté z 30. rokov nášho storočia. Tieto výroky majú, bohužiaľ, častokrát v pravom slova zmysle neonacistický charakter a pani ministerku naozaj nijako neospravedlňuje, že o tejto analógii nevie a hovorí iba to, čo má v hlave.
Pani ministerka, vy si určite pamätáte, že vás vyhodili z televízie Markíza práve pre takéto xenofóbne výroky. Prečo si myslíte, že podobné a ešte oveľa horšie by nemali byť dôvodom na vaše odvolanie z pozície ministerky?
Asi preto, že táto vláda má, bohužiaľ, oveľa menšiu starosť o svoju reputáciu ako renomovaná televízia a ide jej len o jedno, ochraňovať seba a svojich ľudí. Slovensko a jeho reputácia je im očividne ukradnutá.
Možno práve preto sa môže pán Machala vyhrážať všetkým svojim kritikom súdnymi procesmi, vyhodením z kultúrnych inštitúcií či výpoveďami a nik mu na to nič nepovie. Ak však má niekto výroky a myslenie podobné nacistom, nemôže sa čudovať, že ho označujú za neonacistu. A ak má také výroky ministerka kultúry krajiny EÚ, ktorá má navyše v portfóliu ochranu menšín a kultúrnej diverzity, je to explicitný dôvod na jej odvolanie a odoslanie do zabudnutia. O to závažnejšie pôsobí fakt, že ministerka podala trestné oznámenie na spisovateľa Michala Hvoreckého a vyhráža sa trestným stíhaním aj ďalším svojim kritikom.
No a týmto sa dostávame k poslednej veľkej skupine dôvodov na odvolanie, je to vlastne jeden dôvod, je to pomerne bizarný dôvod, uznávam, a nie veľmi častý, pretože jeho podstatou vlastne je, že za takmer všetko, čo tu bolo teraz, doteraz povedané, môže niekto iný, a nie pani ministerka.
A ten dôvod sa volá Lukáš Machala. Je totiž všeobecne známe, že väčšina zhubných krokov a rozvratných činností, ktoré sa v rezorte kultúry dejú, pochádza práve z hlavy generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva kultúry.
A ja uznávam, že asi nie je úplným štandardom odvolávať ministra alebo ministerku za to, že v skutočnosti ministerstvo riadi a určuje jeho smerovanie niekto iný, ale, viete, pán Machala, je nikým nevoleným štátnym úradníkom a jeho skutočnou zodpovednosťou je administratívny a technický chod úradu ministerstva, ale on sa namiesto toho politicky vyjadruje na tlačových konferenciách, chodí do televíznych politických relácií (na rečnícky pult priniesli pohár vody), ďakujem, nakrúca videá, v ktorých prezentuje politické postoje a vyhráža sa kultúrnym pracovníkom, umelcom a kultúre ako takej.
A opäť, ja si ani v súčasnosti, ani v minulosti nepamätám čo i len jeden príklad toho, že by si nejaký štátny úradník z akéhokoľvek ministerstva dovolil takto vystupovať. Jednak tým hrubo porušuje zákon o štátnej službe, ktorý mu ukladá zachovávať princíp politickej neutrality a nevyjadrovať sa k politickým otázkam, a jednak je to urážka voči pani ministerke, je to urážka voči strane, ktorá pani ministerku nominovala, a podľa mňa je to aj urážka voči celej vládnej koalícii.
Vám nevadí, kolegovia z koalície, že vám tu pobieha nejaký človek, ktorý nenesie žiadnu politickú zodpovednosť a vyjadruje sa za vás?! Nevadí vám, že nejaký úradník, ktorý je hnaný osobnou pomstou a nenávisťou v skutočnosti vytvára obraz o vás a vám škodí? Pretože ak ho tam nechcete... alebo ak ho tam chcete, spravte z neho ministra a bude to také korektnejšie, alebo aspoň štátneho tajomníka a bude môcť mať všetky tieto politické vyjadrenia. Ale ak ho tam nechcete, odvolajte ministerku, ktorá toto dopustila, a dajte na jej miesto svojprávneho človeka, ktorý bude niesť politickú zodpovednosť, pretože toto, čo sa deje, naozaj nemá obdobu a podľa mňa to vyhovuje ani vám.
Pani ministerka totiž nerobí hanbu len doma, ale robí ju aj v zahraničí. O jej pracovnej ceste do Abú Dhabí sme tu rozsiahlo pojednali pri minulom odvolávaní, ale medzitým sa vybrala napríklad do Spojených štátov amerických. A cieľ a program jej 11-dňovej cesty bol síce dlho utajený a podrobnosti sme sa dozvedeli až z následnej žiadosti o poskytnutie povinných informácií, ale to, čo sme sa tam dozvedeli, bolo, že cieľom cesty 11-dňovej do Ameriky bolo odovzdanie sumy 10-tisíc eur Národnému českému a slovenskému múzeu a knižnici v Cedar Rapids. A tak aj vyzeral celý program. Pani ministerka v ňom reálne nemala žiadne stretnutia s relevantnými partnermi v USA, strávila dva dni v New Yorku a tri dni na Floride bez akéhokoľvek dôvodu, z ostatného kultúrneho a turistického programu neexistujú žiadne výstupy pre Slovenskú republiku.
Na spoločnú akciu prezidentov Slovenskej a Českej republiky nebola pozvaná, pretože si to neželal český prezident, ktorý s ňou nechcel byť na jednej fotografii. V realite štát minul takmer 50-tisíc eur na cestovné a ubytovanie ministerky a jej delegácie, aby táto mohla odovzdať 10-tisíc eur na akvizíciu kníh reverenda Matúša Jankolu. Naozaj skvelé využívanie verejných zdrojov a draho plateného času ministerky slovenskej vlády. Keby poslala bankovým prevodom 60-tisíc eur spomínanému múzeu, tie náklady pre štát by boli rovnaké a múzeum by malo viac peňazí.
Vzhľadom k tomu, že pani ministerka sa v najbližších dňoch chystá do Číny, môžeme sa zrejme tešiť na ďalšie podobné príhody. A je možné, že vláda jej tieto cesty schvaľuje aj preto, že keď je v zahraničí, nemôže škodiť doma, ale myslím, že jej odvolanie by tento problém vyriešilo efektívnejšie.
Nuž teda takto je to, vážené kolegyne a kolegovia. Ja tu už rozprávam 56 minút a to som stále iba pri dôvodoch, ktoré vznikli za posledné mesiace od toho posledného odvolávania pani ministerky. A keby sme mali túto rozpravu budúci týždeň, určite by ešte pribudli nejaké ďalšie.
Skúste si úplne úprimne každý sám za seba urobiť teraz také mentálne cvičenie a zamyslieť sa nad tým, čo je dnes 28. 10. 2024 v rezorte kultúry lepšie ako pred rokom, ktorá inštitúcia funguje lepšie, ktoré politiky sú kvalitnejšie, ktorí ľudia majú lepšie podmienky na prácu v kultúre, ktorí diváci sú spokojnejší. Ja som si urobila toto cvičenie a priviedlo ma naozaj do zúfalého stavu mysle. Ak si ho urobíte poctivo, zistíte, že úplne všetko, čoho sa pani ministerka a pán Machala čo i len dotkli, je dnes v horšom stave, ako pred nástupom tejto vlády. A to sa pohybujeme iba v rovine faktov, to ešte nie sme pri tých pocitoch.
No, toto cvičenie si asi v rezorte kultúry urobili viacerí, pretože všetky tieto a mnohé iné dôvody viedli k tomu, že po necelom roku od nástupu novej vlády došlo k niečomu, čo sa v slovenskej kultúre ešte nestalo. Kultúrna obec 5. septembra 2024 ohlásila štrajkovú pohotovosť a vznik hnutia Kultúrny štrajk. Ľudia, ktorí pracujú v kultúre, sú podľa vlastných slov znepokojení najmä tým, že vedenie ministerstva sa obracia proti ľuďom pracujúcim v kultúre namiesto toho, aby ich reprezentovalo, že fungujúce zákony nahradil chaos, ktorý paralyzuje kultúru na Slovensku, a že ľudia v kultúre čelia konštantnej finančnej neistote, ktorá sa stále zhoršuje. Títo ľudia žiadajú preto odborné a kompetentné riadenie rezortu kultúry, žiadajú zastavenie účelových a deštruktívnych zmien v rezorte, žiadajú okamžité zastavenie ideologickej cenzúry, žiadajú okamžitú finančnú stabilizáciu sektora a lepšie ohodnotenie ľudí, ktorí v kultúre pracujú. No za vyše mesiac, odkedy tento kultúrny štrajk vznikol, sa k nemu pridalo takmer 4-tisíc ľudí pôsobiacich vo vyše 400 zriaďovaných i nezriaďovaných organizáciách po celom Slovensku. Treba podľa vás ešte nejaký ďalší dôvod na odvolanie ministerky? Si myslím, že ani nie, pretože tie dôvody sú tak jasné, že ich vidia takmer všetci na Slovensku.
Už pri minulom odvolávaní bola k dispozícii petícia občanov s takmer 200-tisíc podpismi, v ktorej žiadali odvolanie pani ministerky, a bolo to necelé tri mesiace po jej vymenovaní, čo je celkom rekord, a dnes máme k dispozícii ďalšiu, ktorá je k dnešnému dňu približne rovnako úspešná. Darmo sa pani ministerka vyhráža signatárom, darmo na nich podáva trestné oznámenia, darmo polícia šikanuje iniciátorov a bezdôvodne si ich predvoláva. Ľudia to vidia, vidíte to aj vy, kolegovia z koalície, pretože vy dobre viete, že činnosť žiadneho iného ministra nevyhnala do ulíc toľko ľudí, ako sa do podarilo ministerke kultúry. Desiatky tisíc ľudí protestovali už v máji a v auguste vyšli do ulíc ďalšie desaťtisíce. A ja vám prezradím také tajomstvo, medzi tými ľuďmi v tých uliciach boli aj vaši voliči, voliči koalície. Ja si myslím, že je čas priznať si to, že ministerka kultúry škodí aj vám.
Za ten uplynulý rok, lebo teraz je to asi tak presne rok, čo tu sedíme, sme o kultúre v parlamente diskutovali až nebývalo veľa. Nebola to ale, bohužiaľ, debata o tom, akú má táto vláda a jej ministerka víziu pre kultúru, nebola to ani debata o tom, čo kultúra pre Slovensko znamená a ako by mohla zlepšiť životy ľudí, ktorí tu žijú. Bola to, bohužiaľ, radosť iná, pretože väčšinu času išlo o novely zákonov, ktorými sa rozbíjali a ničili kultúrne inštitúcie a fungujúce kultúrne politiky na Slovensku.
A viackrát počas tej rozpravy bolo úplne jasné, že aj kolegovia z koalície, a dokonca aj zo samotnej Slovenskej národnej strany nesúhlasia s krokmi ministerky kultúry, že ich uráža jej neprofesionalita a arogancia a že jej návrhy a kroky považujú za likvidačné pre kultúru. Bohužiaľ, nakoniec vždy za tieto návrhy hlasovali. Ako mi smutne povedal jeden koaličný poslanec, taký je život v koalícii. No, ja som ešte nebola nikdy súčasťou vládnej koalície, ale dovolím si tvrdiť, že život v koalícii nemusí nutne znamenať bezmocnosť a sebadeštrukciu.
Konanie Martiny Šimkovičovej dnes škodí kultúre, škodí Slovensku, ale škodí najmä vládnej koalícii. A preto by som chcela vyzvať kolegov z koaličných strán, ja viem, že pre mnohých z vás nie je kultúra iba zákusok po nedeľnom obede, ale že ju máte radi a že jej chcete pomôcť. Hlasujte za odvolanie Martiny Šimkovičovej a zasaďte sa za to, aby kultúru riadila nejaká kompetentná osoba z vašich radov, za ktorú sa nebudeme musieť všetci hanbiť. Hľadajte možnosti, ako kultúru zbaviť tohto zmaru a ničenia, ktorého sme svedkami za posledný rok. Alebo sa budete všetci len prizerať, ako sa slovenská kultúra potápa ako Titanic za zvukov novej slovenskej hymny, ktorú vám clivo preludujú pani Šimkovičová s pánom Machalom? Umelci a pracovníci kultúry, ale aj jej diváci sú aj vašimi voličmi, sú voličmi SMER-u, HLAS-u aj SNS. A mnohí z nich nechcú, aby sa to, čo roky budovali, potopilo vďaka dvom ľuďom, ktorí sa náhodne ocitli niekde, kde nepatria. Zastaňte sa všetkých tých, ktorí majú radi kultúru, a zastaňte sa kultúrneho Slovenska. História si to určite zapamätá viac ako pani ministerku.
A aby sme vám to trocha uľahčili, ako už pán predsedajúci povedal, v súlade s § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku sme podali návrh, aby sa o návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vyslovenie nedôvery členke vlády Martine Šimkovičovej hlasovalo tajne.
Prajem všetkým kolegom šťastnú ruku pri hlasovaní.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.10.2024 17:33 - 17:33 hod.

Zora Jaurová
(Prosím, vymazať rámček.)
Skryt prepis
 

24.10.2024 17:29 - 17:33 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem teda aj kolegom za pripomienky. Ja vlastne, teraz je to tak rok, čo sedím v tomto parlamente ako opozičná poslankyňa a ja vlastne teraz začínam zisťovať, že v čom je to skutočné utrpenie byť v opozícii, lebo vlastne strašne frustrujúce stále hovoriť, že ja som vám to vravela. A nečakala som, že tie moje predpovede, lebo ja som zjavne asi dobrý prognostik na rozdiel od pána Michelka, že sa budú tak rýchlo a tak presne vypĺňať a úprimne vám hovorím, kolegovia, že toto je na mojej práci najfrustrujúcejšie. Nie to, že nepresadím nejaké svoje predstavy o tom ako má Slovensko vyzerať, ale to, že vlastne vám hovorím jednoduché dôsledky toho, čo prijmete a ono sa to potom stane a vy ako keby myknete plecami. To ma naozaj frustruje a s tým sa budem musieť ešte nejakým spôsobom vysporadúvať, ak sa to vôbec dá, lebo to, čo ja tu počúvam, je, že vy všetci viete, že ten proces je zlý a ešte stále sa dá s ním niečo robiť, nehovorím, že veľa, ale dá, dá sa urobiť protiváha k pánovi Machalovi, ktorého zjavne nevie zastaviť nikto, ani pán premiér. Ale vy hovoríte, choďme týmto zlým procesom, urobme to takto a potom niekedy v budúcnosti to možno zmeníme. Len viete, kedy bude tá budúcnosť? Za šesť rokov, lebo vy ste tam tých ľudí navrhli navoliť na šesť rokov. To znamená, že potom o šesť rokov budeme tu s pánom Jarjabkom zase tak vzdychať, že joj, kde sú tie korene toho, že to teraz je zlé.
Tak tu sú tie korene, takže ešte teraz urobme, čo sa urobiť dá. Ďakujem.
Skryt prepis