Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Habánik, ďakujem, že ste to tu spomenuli, je to inak celkom dobrý príklad, na ktorom sa dá ilustrovať vôbec to, ako funguje princíp verejného financovania a štátnej pomoci.
Ja totižto poznám tento prípad z Fondu na podporu umenia a ten problém, bohužiaľ, je taký, že akademické knižnice sú financované z rozpočtu ministerstva školstva, kdežto Fond na podporu umenia je v kapitole ministerstva kultúry, a my máme na európskej úrovni legislatívu, ktorá hovorí o zamedzení dvojitého financovania, to znamená, že jedna vec sa nemôže podporovať z dvoch typov verejných zdrojov. A keďže existovala pochybnosť v tomto prípade o tom, či by takéto financovanie nebolo porušením tohto európskeho pravidla, tak Fond na podporu umenia pristúpil k tomu opatreniu, o ktorom ste hovorili.
Zároveň, samozrejme, keď sa rozprávame o dvojitom financovaní, sa znovu dostávame k problematike toho, že fond nemá dosť peňazí, a tým pádom tie činnosti, ktoré sú financované z iných verejných zdrojov, by nemal financovať už len čisto z hľadiska hospodárnosti, lebo o to viac bude potom tých neúspešných žiadateľov, ktorí tie peniaze nedostanú. Ale, samozrejme, je to jedna z mnohých tém, o ktorých treba diskutovať, aj keď si nemyslím, že zrovna plénum Národnej rady je priestor, kde o týchto veciach máme viesť nejakú rozsiahlu debatu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem kolegovi Dubécimu, že v podstate znovu amplifikoval v tejto diskusii tie otázky, ktoré my stále nemáme zodpovedané o tomto predloženom návrhu zákona.
V prvom rade, že prečo sa ten zákon predkladá ako poslanecký, keď deklaruje, že ide o napĺňanie programového vyhlásenia vlády. Na to sme tu v tejto debate stále nepočuli odpoveď.
Tá ďalšia otázka je, že teda budú tie pozmeňováky v druhom čítaní, alebo nebudú, a ak budú, prečo pán Michelko ide dávať pozmeňováky na vlastný poslanecký návrh. Čo sa také udialo alebo udeje medzi prvým a druhým čítaním, že musí opravovať vlastný poslanecký návrh? A vlastne znovu upozorňujem na to, na čo aj kolega Dubéci upozornil, že toto je extrémne neférová a zlá legislatívna prax.
Zároveň sme stále nedostali, bohužiaľ, ani v dôvodovej správe, ale ani v tejto rozprave odpovede na otázku, čo je zmyslom tohto návrhu, pretože návrh hovorí o zvýšení počtu členov dozornej komisie, ale napríklad pán Jarjabek tu hovorí o dôvere, ako zvýšenie čle... (povedané so smiechom) počtu členov dozornej komisie zvýši dôveru žiadateľov, stále ja nerozumiem, aký je súvis medzi problémom a tými riešeniami, ktoré ten návrh navrhuje.
A teda ak tu hovoríme o nejakej nedôvere alebo o nespokojnosti, tak sa znovu pýtam, ako som sa aj včera pýtala, s kým bol tento návrh prekonzultovaný, keď takmer 200-tisíc ľudí podpísalo petíciu, ktorá aj toto uvádza ako jeden z dôvodov, prečo nechcú Martinu Šimkovičovú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja teda iba, pán poslanec Jarjabek ma tu citoval, tak ja iba poviem, čo som presne povedala. Povedala som, že doteraz sme nezaznamenali žiadne výhrady voči fungovaniu dozornej komisie počas celej histórie fondu. To iba drobná oprava.
Ja vlastne ďakujem viacerým kolegom, že pripomenuli to, že ja som teda pôsobila aj v rôznych orgánoch Fondu na podporu umenia, a dokonca som stála pri jeho zakladaní, takže veľmi dobre rozumiem tomu, ako tento fond funguje, a v podstate veľmi vítam túto debatu na pôde Národnej rady, lebo mám pocit, že takto veľa sa o kultúre ešte nikdy nerozprávalo.
A ďakujem aj za všetky tie pripomienky, až na nejaké drobné výnimky celkom vecné, len problém je, že tie všetky výhrady, ktoré tu zaznievajú, nijakým spôsobom nie sú obsiahnuté v tom návrhu zákona, ktorý mám pred sebou. Nie sú ani v jeho dôvodovej správe a ani ten zákon nič také nerieši. Ten zákon iba rozširuje počet členov dozornej rady. Tak ja sa pýtam, o čo ide v tomto zákone a o čo ide v tejto rozprave, lebo ja najlepšie viem a myslím si, že každý, kto sa v kultúre pohybuje a kto s fondami prichádza do styku, že je tam množstvo vecí, ktoré sa dajú opraviť, množstvo vecí, ktoré sa dajú robiť lepšie, vždy to tak je a vždy to tak bude a kľudne o tom diskutujme aj na pôde Národnej rady, ale diskutujme o tom pri zákonoch, ktoré sú zodpovedne napísané, ktoré sú dobre zdôvodnené, na základe nejakých dát, nie na základe toho, že tu má niekto pocit, nejaké pocity. A takúto debatu naozaj veľmi uvítam.
Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja teda by som pokračovala. Predtým ako sme hlasovali, som hovorila o tom, že tieto návrhy od poslancov SNS a ďalších poslancov sú predkladané ako poslanecké návrhy, ale v skutočnosti by to mali byť vládne návrhy, a aj o tom, prečo je takýto postup podľa mňa nesprávny a oslabuje celý demokratický proces, demokratický charakter legislatívneho procesu. A vlastne na záver by som chcela povedať, že keďže to je takto, tak my si, samozrejme, musíme klásť otázku o tom, že aký je reálny zámer tohto napríklad konkrétne zákona, ktorý mení počet členov dozornej komisie vo Fonde na podporu umenia.
A ako som už bola spomenula, na nedávnej tlačovej konferencii sa pani ministerka kultúry spolu aj s pánom predsedom výboru Michelkom a ďalšími predstaviteľmi v podstate priznali k tomu zámeru ovplyvňovať rozhodovací proces o prideľovaní podpory vo verejnoprávnych umeleckých fondoch. Ten systém ale funguje tak, že o podpore v skutočnosti rozhodujú odborné komisie, ktoré menuje rada fondu, a preto sa teda pýtam naozaj, či budú k tomuto zákonu v druhom čítaní nejaké pozmeňovacie návrhy, ktoré zmenia kreovanie Rady FPÚ, či budú ďalšie návrhy, ktoré budú zasahovať do rozhodovacích mechanizmov v odborných komisiách, pretože ak áno, znamená to tak fundamentálny zásah do samotnej podstaty fondov, do ich riadiaceho princípu verejnoprávnej podstaty a nezávislosti, že ide de facto o zrušenie týchto inštitúcií a návrat k stavu spred roka ´89. Tieto legislatívne zámery, či už tento zákon, ale aj tie nasledujúce štyri, a plány sú aj dôležitou súčasťou verejnej výzvy na odstúpenie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej, ktorú podpísalo takmer 190-tisíc občanov, a takisto sú súčasťou nášho odôvodnenia k odvolávaniu ministerky kultúry. Je očividné, že tieto zámery vzbudili veľmi veľký odpor v odbornej obci, ako hovorí pani ministerka, naprieč celým spoločenským spektrom.
Nechcem tu, samozrejme, predkladateľom zákona pripisovať zlé motívy a v podstate ani prejudikovať budúce činy, a tak by som ich chcela poprosiť, aby tento a ďalšie návrhy o verejnoprávnych fondoch stiahli z rokovania Národnej rady a predložili ich s riadnymi dôvodovými správami do štandardného legislatívneho procesu s medzirezortným pripomienkovým konaním, v ktorom bude možné viesť odborný dialóg, vďaka ktorému by sme teoreticky mohli aj v tejto Národnej rade dospieť k zlepšeniu fungovania verejnoprávnych kultúrnych fondov a kultúry ako takej.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme pred sebou sériu zákonov z dielne poslancov SNS, ktoré predkladajú títo poslanci v spolupráci s ďalšími koaličnými kolegami a ktoré sa teda všetky týkajú agendy ministerstva kultúry. Ja by som možno práve pri tomto zákone, keďže je prvý, urobila taký všeobecný úvod k nasledujúcim piatim zákonom, ktoré budeme prerokúvať.
My sme v posledných týždňoch zaznamenali niekoľko vyjadrení zástupcov SNS a ministerky kultúry na adresu verejnoprávnych fondov a štátnych kultúrnych inštitúcií, ktoré naznačujú, že pri týchto zákonoch treba spozornieť, a to z viacerých dôvodov.
Všetky tieto návrhy prišli do Národnej rady ako poslanecké návrhy, hoci deklarujú, že ide o napĺňanie programového vyhlásenia vlády. Dokonca ja si teda pamätám, keď ich poslanci SNS podávali do podateľne, že ich s nimi podával aj štátny tajomník ministerstva kultúry pán Bernaťák, a z môjho pohľadu je takýto postup značne nepochopiteľný a taktiež je očividným obchádzaním štandardných procesov a mechanizmov pre tvorbu legislatívy, čo má, samozrejme, za dôsledok oslabenie transparentnosti a dôkladnosti legislatívneho procesu. Zároveň naň neexistuje žiaden dôvod a bolo by fajn, keby predkladatelia vysvetlili dôvody použitia práve takéhoto postupu, keďže legislatívne iniciatívy, ktoré sú súčasťou programového vyhlásenia vlády, by mali byť štandardne predkladané ako vládne návrhy. Ja si vlastne aj osobne kladiem otázku, prečo napríklad pán Bernaťák ako štátny tajomník ministerstva kultúry nepredložil tieto zákony ako vládne, ale sprevádzal do podateľne Národnej rady svojich kolegov. Natíska sa taká otázka, že či ministerstvo kultúry nedokáže predložiť samo návrhy zákonov a musia ich za nich predkladať ich vlastní poslanci v Národnej rade.
Ten ďalší dôvod, pre ktorý považujem tento postup za neštandardný, je to, že predkladanie zákonov poslaneckými návrhmi, samozrejme, znamená, že v procese je vynechané medzirezortné pripomienkové konanie. Vzhľadom k tomu, že môže ísť o kontroverzné návrhy, a to najmä v kontexte deklarovaných vládnych zámerov v týchto oblastiach, je pomerne alarmujúce, ak sa takéto návrhy, ak tieto návrhy neprejdú cez štandardné medzirezortné pripomienkové konanie, v ktorom sa k nemu podrobne môžu vyjadriť všetky dotknuté strany, odborná verejnosť a eventuálne odstrániť nedostatky v týchto zákonoch. Slovenskú národnú stranu asi nezaujíma názor odbornej verejnosti, pretože pravdepodobne predvídajú, že tento názor odbornej verejnosti bude voči navrhovaným právnym úpravám značne kritický.
Po škandalóznych skrátených legislatívnych konaniach z dielne SMER-u, ktoré sme tu videli za posledné týždne a mesiace, tu máme teda ďalší spôsob obchádzania legislatívneho procesu z dielne Slovenskej národnej strany. Samozrejme, poslanecké návrhy, ktoré obchádzajú medzirezortné pripomienkové konanie, znamenajú logicky aj obmedzenie participácie verejnosti, pretože obmedzujú možnosť pre verejnú a odbornú diskusiu a participáciu na tvorbe a pripomienkovaní zákonov, čo znižuje demokratický charakter legislatívneho procesu. Ako sa v tomto parlamente očividne stáva pravidlom, vládna koalícia preferuje rýchlosť na úkor kvality. Môžeme si, samozrejme, klásť otázku, prečo je to tak, v každom prípade snaha o rýchle presadzovanie legislatívy prostredníctvom poslaneckých návrhov má vo väčšine prípadov za následok nedostatočne pripravené a nepremyslené zákony, ako sme sa presvedčili aj pri Trestnom zákone a skrátených legislatívnych konaniach.
V prípade zákonov, ktoré predložili poslanci Slovenskej národnej strany, vidno túto povrchnosť a nedostatočnosť predložených právnych úprav už v samotných dôvodových správach. Vo väčšine prípadov sa predkladateľ ani neunúval predložiť dôvody, ktoré ho k navrhovanej úprave vedú. Dôvodové správy neobsahujú nijaké analýzy, dáta či argumenty, ktorými by poslanci Národnej rady podložili svoje legislatívne iniciatívy a zmeny.
Je to svojím spôsobom veľmi nedôstojná argumentácia, pokiaľ sa bavíme o tom, že tu sedíme v zákonodarnom zbore, a táto nedôstojná argumentácia, vágne alebo veľmi nekonkrétne dôvody v správach, ktoré majú odôvodňovať zmeny v zákone, ukazujú, že vládna koalícia nevenuje dostatočnú pozornosť dôkladnej príprave a analýze legislatívnych návrhov, čo v konečnom dôsledku naďalej podkopáva dôveryhodnosť a kvalitu legislatívneho procesu ako takého. A mňa osobne ako niekoho, kto pracuje s legislatívou už celkom dlho, úprimne veľmi mrzí, že súčasná vládna koalícia berie legislatívnemu procesu posledné zvyšky vážnosti a dôstojnosti.
Samozrejme, zneužívanie poslaneckých návrhov vytvára jednak priestor pre klientelizmus a konflikt záujmov, keď si jednotliví poslanci predkladajú účelové zmeny zákonov, ktoré sú v prospech ich individuálnych záujmov, ale najmä priestor pre politickú manipuláciu, pretože nevhodné používanie poslaneckých návrhov ako nástroja pre presadzovanie legislatívnych zmien je takmer vždy motivované využívaním legislatívneho procesu na dosahovanie krátkodobých politických cieľov na úkor dlhodobejšieho záujmu spoločnosti. Preto sa v takýchto prípadoch, keď máme pred sebou takto formulované poslanecké návrhy, musíme vždy pýtať s osobitným dôrazom tú známu vetu cui bono, alebo kto má z toho prospech.
Samozrejme, tým najnebezpečnejším možným dôsledkom predložených zmien právnych úprav poslancami vládnej koalície je to, že vďaka nim vstúpia do legislatívneho procesu pomerne dôležité zákony, ktoré upravujú fungovanie významných inštitúcií v oblasti kultúry. Na základe verejných vyjadrení niektorých predkladateľov sa už dnes môžeme dôvodne domnievať, že v priebehu legislatívneho procesu prídu ďalšie poslanecké pozmeňovacie návrhy, ktoré môžu mať oveľa zásadnejšie dôsledky ako právne úpravy, ktoré dnes máme v prvom čítaní. Bolo by preto namieste, aby predkladatelia už v tejto fáze, možno už vo fáze prvého čítania, oboznámili Národnú radu a poslancov so zamýšľanými rozšíreniami zmien, aby sme sa vyhli veľmi nepríjemným prekvapeniam v druhom čítaní.
A teraz k samotnému obsahu zákona, ktorý práve prerokúvame, čiže zákona o Fonde na podporu umenia. Cieľom predkladaného návrhu zákona je zvýšiť počet členov dozornej komisie Fondu na podporu umenia z pôvodných troch členov na päť členov. Predkladatelia zároveň uvádzajú, že zákon nebude mať žiadne vplyvy ani ekonomické, ani nijaké iné. Dôvod na túto novelu nie je uvedený žiaden a nie sú uvedené ani žiadne alternatívne riešenia. Ja by som tu možno pre niektorých...
Pardon, kolegovia, kolegovia, prosím vás, budete takí láskaví, skúsite to ísť robiť von, lebo ani sama seba nepočujem. Ďakujem pekne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Poprosím o pokoj v rokovacej sále.
Nech sa páči, pani poslankyňa, môžte pokračovať.

Jaurová, Zora, poslankyňa NR SR
Možno pre tých, ktorí, pre tých poslancov, ktorí nikdy neprišli do styku s Fondom na podporu umenia, by som len tak stručne zhrnula, o akú inštitúciu ide.
Fond na podporu umenia je verejnoprávna inštitúcia, ktorá zabezpečuje podporu umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu na Slovensku, to znamená, že dotácie a granty z Fondu na podporu umenia financujú prakticky väčšinu kultúrnej činnosti na Slovensku, ktorá sa nedeje v inštitúciách, ktoré zriaďuje štát. Tento fond funguje od roku 2014, respektíve prvé granty boli pridelené v roku 2015, a jeho vznik je založený práve na takých moderných politikách v oblasti kultúry, kedy existuje všeobecný konsenzus vo vyspelých krajinách, že nie je dobré, aby kultúru financovali priamo rozho... aby sa kultúra financovala priamo prostredníctvom rozhodnutí politikov, a preto sa vytvárajú takzvané arm´s length, alebo inštitúcie na dĺžku ruky, to znamená, že ide o inštitúcie, ktoré rozhodujú na základe odborného posúdenia odborníkov, na základe posúdenia odborníkov rozdeľujú financie na kultúrne projekty.
Fond na podporu umenia podporuje projekty vo všetkých oblastiach umenia okrem audiovízie a vo všetkých regiónoch Slovenska. Ja osobne sa venujem kultúrnej politike už viac ako 20 rokov a Fond na podporu umenia považujem, nielen teda tento fond, ale aj ďalšie podobné fondy, ako je napríklad audiovizuálny alebo Fond na podporu kultúry národnostných menšín, považujem v podstate za najväčší výdobytok kultúrnej politiky na Slovensku po roku 1989. A možno všetkých tých, ktorí doteraz nepočúvajú, bude zaujímať, že všetky tieto fondy vznikli za vlády SMER-u, to hlavne na túto stranu sály. (Rečníčka načiahla ľavú ruku.) Otázka teda je, že čo presne predkladatelia zákona, ktorý máme na stole, sledujú navrhovanou právnou úpravou, nakoľko dozorná komisia tohto fondu kontroluje iba všeobecné financovanie fondu a dosiaľ sme nezaznamenali vôbec žiadne výhrady voči jej fungovaniu počas celej histórie fungovania fondu. Netušíme o zámere predkladateľa prakticky nič, pretože zdôvodnenie chýba. Navrhovaná zmena zvyšovania počtu členov dozornej komisie z troch na päť nie je podložená žiadnym konkrétnym dôvodom alebo analýzou, ktorá by ukazovala potrebu alebo výhody tohto opatrenia. Bez jasného zdôvodnenia sa zmena teda javí ako zbytočná a môže byť vnímaná iba ako politický motivovaná.
Samozrejme, keď máme hovoriť o nejakej dobrej praxi, tak v návrhu je aj, nie sú ani žiadne alternatívne riešenia, čo znamená, že navrhovateľ neskúmal nejaký šir... nejaké širšie spektrum možností na zlepšenie fungovania fondu. Dôvodové správy neobsahujú žiadne porovnania alebo príklady, ktoré by ukazovali, že takáto úprava zlepší fungovanie Fondu na podporu umenia.
Napriek tomu, že návrh uvádza, že zákon nemá žiadne vplyvy, v skutočnosti bude navýšenie počtu členov dozornej rady znamenať nároky na rozpočet fondu, ktorému sa tým zníži objem prostriedkov určených na podpornú činnosť, pretože bude musieť vyplácať odmeny ďalším dvom členom dozornej komisie a o to menej bude mať fond na svoju podpornú činnosť. Vyšší počet členov dozornej komisie môže, samozrejme, viesť aj k väčšej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Poprosím o pokoj v rokovacej sále. Prepáčte, pani poslankyňa. Páni poslanci, pani poslankyne, vydržte, prosím, ešte jednu minútu, nech môže pani poslankyňa dohovoriť. Ďakujem pekne.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Jaurová, Zora, poslankyňa NR SR
Takže vyšší počet členov dozornej komisie môže viesť k väčšej administratívnej záťaži a potenciálne k pomalším rozhodovacím procesom.
Vzhľadom k tomu, že nevieme, prečo navrhovatelia takúto úpravu predkladajú a aké zlepšenia od nej očakávajú, nevieme povedať, či sú tieto riziká vyvážené benefitmi. Je preto veľmi ľahko možné, že rozšírenie komisie nebude mať v konečnom dôsledku žiadny, ani pozitívny, ani negatívny vplyv na jej fungovanie.
Musíme si preto klásť otázky o tom, aký je reálny zámer tohto zákona. Na nedávnej tlačovej konferencii ministerka kultúry Martina Šimkovičová spolu s poslancom, pánom poslancom Michelkom a ďalšími predstaviteľmi verejne priznali zámer ovplyvňovať rozhodovací proces o prideľovaní podpory vo verejnoprávnych umeleckých fondoch. O tej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
A ďakujem pani poslankyni Jurík, že spomenula opäť moju obľúbenú disciplínu, a to je tzv. argumentácia Európskou úniou, lebo to je niečo, čo sa u nás tak rozmohlo, vždy keď potrebujeme sa na niečo vyhovoriť. A vlastne keď si čítame tú dôvodovú správu, tak jeden by sa nazdal, že vlastne vláda nerozumie tomu, ako fungujú infringementy, pretože keby toto nejaký študent európskeho práva povedal na skúške, tak vyletí jednoducho. A nechcem tu ani teda znovu opakovať celý ten prípad, kde sa vláda odvoláva na Európsky súdny dvor, na ten môj obľúbený príklad s falošnými kabelkami z Nesebaru, ktorým podkladá celú zmenu Trestného zákonníka. A viete, ja pracujem s legislatívou už dvadsať rokov a vyjednávala som za Slovensko európsku legislatívu už od nášho vstupu do Európskej únie a tento argument Európskou úniou sa naozaj používa na Slovensku vtedy, keď ako keby nechceme zodpovedať za to, čo robíme, kedy sa potrebujeme vyhovoriť na nejakú byrokraciu, na nejaké nariadenia, na nejaké požiadavky a v 99 percentách prípadov sa vždy ukáže, že to vôbec nie je problém Európskej únie, ale že je to problém Slovenska.
Takže aj tu by som ja rada vyzvala vládu, že naozaj sa nevyhovárajme ako nesvojprávni škôlkari na Európsku úniu, ktorá od nás očividne očakáva presný opak ako to, čo je v tej dôvodovej správe napísané, a ukážme, naopak, že vieme za seba prebrať zodpovednosť a vieme prijímať kvalitnú legislatívu, ktorá je v súlade s hodnotami, ku ktorým sme sa pri vstupe do EÚ zaviazali.

Ďakujem, pán predsedajúci.
A ďakujem aj pánovi poslancovi Majerskému, lebo zdieľam vo veľkej miere taký jeho povzdych nad tým, že aký má charakter a úroveň celá táto parlamentná práca, odkedy sme sem nastúpili. A, samozrejme, ja som počúvala, čo hovorila vládna koalícia pred voľbami, takže ma nezaskočilo to, že chcú chrániť svojich ľudí alebo chcú chrániť svoje privilégiá stáť nad zákonom. Ale to, čo ma zaskočilo, je, že ako to nemajú vlastne pripravené, že akými amatérskymi a nedôstojnými spôsobmi sa pokúšajú tieto zákony presadiť.
To, že tu sedíme už od začiatku decembra, to, že na jednej strane počujeme nekonečný prúd argumentov proti a na druhej iba mlčanie, ale aj to, že v uliciach stojí desaťtisíce ľudí, je vlastne toho najlepším dôkazom. A ja som sa to tu už pýtala aj v rozprave, že prečo naozaj, aké prekliatie visí nad týmto parlamentom, že tu proste nemôžme v pléne viesť naozaj dôstojnú a odbornú debatu, lebo my všetci sme sem naozaj prišli viesť tú ozajstnú parlamentnú prácu, férovo skrížiť zbrane s vládnou koalíciou a podať vlastne kvalitný výkon, aby sme ukázali, ako mohla, ako by mala fungovať parlamentná práca vo vyspelej európskej krajine. Ale, bohužiaľ, to, čo nám tu vláda predkladá, je nejaký legislatívny proces "z výšu".
A ja by som teda sa iba pripojila ku kolegom a naozaj by som poprosila ministrov, vládu, aby stiahli toto skrátené legislatívne konanie, lebo ja úprimne túžim po tom, aby tento parlament bol dôstojné miesto a naozaj, pán minister, pán predsedajúci, ja vás vyzývam k tomu, aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Milé kolegyne, kolegovia, ďakujem za vaše poznámky. Ja, ako som hovorila, vlastne áno, trocha mi tu chýba tá dôstojná legislatívna diskusia a argumentácia.
Ale musím povedať, že po tých týždňoch začínam si celkom užívať túto zvláštnu debatu, ktorú tu tak máme v tej koalície, ono to troška, bohužiaľ, pripomína ten známy vtip, poznáte ten vtip, že, „Klop, klop. – Kto je tam? – Jehovisti. Prišli sa porozprávať. – A koľko vás je? – Dvaja. – Tak sa porozprávajte.“
To je, to asi tak koalície troška pristupuje k tejto debate takto, ale zase na druhej stane my sme sa tu už aj porozprávali a ja som sa vlastne aj všeličo dozvedela od kolegov, aj v tejto debate som sa už všeličo naučila, a síce asi ona nie je určená na celoživotné vzdelávanie, ale tak má to aspoň tento, tento prínos.
Ja som si ale všimla, že zjavne táto zvláštna diskusia, ktorú tu máme už niekoľko týždňov, začína byť veľmi cool, lebo už chce prísť aj pani prezidentka, už chce prísť aj pán generálny prokurátor sem do parlamentu, lebo asi sa dopočuli, že to tu je celkom zaujímavé, takže ja by som možno odporučila aj koalícii, že je to fakt cool zapájať sa do tejto debaty, začína to byť moderné a in, tak možno by to mohli vyskúšať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážené a drahé kolegyne, kolegovia, my tu už vyše týždňa rokujeme o tom, prečo chce vlastne štvrtá vláda Roberta Fica prijať novelu Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní. A už vyše týždňa sa tu z tejto strany tejto snemovne naliehavo pýtame, že prečo vlastne, a teda stále nedostávame tie odpovede. A ja si počas celého toho týždňa stále naliehavejšie, ale vlastne naozaj úprimne kladiem otázku, prečo vlastne táto vláda potrebuje až takto nedôstojný spôsob predkladania zákonov a konkrétne takejto masívnej zmeny Trestného zákona.
Ja som teda podobne ako mnohí moji kolegovia prvýkrát poslankyňa, ale do tejto budovy chodím už dlhé roky ako expertka, ako zástupkyňa profesných organizácií, ako konzultantka legislatívy, alebo aj ako obyčajná verejnosť a zažila som tu rôzne garnitúry, rôzne konflikty a konfrontácie, rôzne nádeje a sklamania, a práve preto som si asi myslela, že ako poslankyňu ma môže máločo prekvapiť, ale teda ako sa vraví v oravskej krčme a v klube Pickwickovcov, nikdy nehovor nikdy. A je to už pár týždňov, čo sem chodím v tejto novej role poslankyne a vnímam to, čo sa tu deje naozaj troška z iného uhla pohľadu, pretože už sa zrazu na toto dianie nepozerám iba cez taký selektívne odborný pohľad ani sa takou tou neznesiteľnou ľahkosťou, alebo možno skôr ťažobou bežného občana, ktorý si môže akurát zanadávať a vypnúť televízor, lebo to, čo sa tu deje, sa ma zrazu týka vlastne veľmi osobným spôsobom to, ako tu pracujeme a akým spôsobom prijímame zákony.
Určite by ma nemiatlo, ak by tu prebiehala hoci aj ostrá konfrontácia medzi koalíciou a opozíciou, ktorá to teda, bohužiaľ, neprebieha, hoci je to podstata parlamentarizmu, a väčšinu času ma vlastne ani neprekvapuje dianie v pléne, keďže ho sledujem už dlho, a viem, že táto miestnosť už zažila všelijaké drámy, a keďže som vlastne celkom pozorne počúvala predstaviteľov terajšej vládnej koalície pred voľbami, nezaskočilo ma ani to, že vláda sa pokúša presadiť zákony, ktorými chce chrániť svojich ľudí, svoju beztrestnosť, svoje privilégium stáť nad zákonmi.
Čo ma však naozaj prekvapilo a v podstate zaskočilo, je, ako veľmi je táto darebácka misia nepripravená a akým vlastne amatérskym a nedôstojným spôsobom sa vládna koalícia pokúša tieto pomerne nehorázne zákony presadiť. Premiér Fico kdesi o svojej súčasnej vláde povedal, že keď do pekla, tak na bielom koni. Mne dodnes celkom nie je jasné, čo tým presne myslel, ale keď sa pozerám na povahu a pripravenosť tých legislatívnych a iných návrhov vládnej koalície, tak si vravím, že to peklo na konci vidím celkom jasne, ale kde je, preboha, ten biely kôň?
Keď nedávno poslanci vládnej koalície predložili na výbore pre európske záležitosti takú rezolúciu, ktorou sa snažili odsúdiť konanie slovenských europoslancov, dnes sa k tomu teda vyjadril aj pán premiér v podobnom duchu, pretože poškodzujú národnoštátne záujmy Slovenskej republiky tým, že nemlčia o právnych a legislatívnych prešľapoch súčasnej koalície, ktoré teda, samozrejme, ohrozujú demokraciu, ja som vtedy upozorňovala kolegov vo výbore, že Národná rada by naozaj nemala prijímať rezolúcie, ktoré vypovedajú o tom, že dokonca samotní členovia európskeho výboru nerozumejú pravidlám európskej zastupiteľskej demokracie a role europoslancov v rámci európskeho práva, pretože v tomto prípade už nejde o to, či... že teda koalícia a opozícia má, samozrejme, odlišné postoje, ale skôr o elementárnu úroveň tejto najvyššej zákonodarnej inštitúcie. A mne osobne ako poslankyni tohto parlamentu naozaj záleží na tom, aby zákony a iné výstupy tohto orgánu spĺňali aspoň elementárne náležitosti, mali primeranú právnu úroveň a prijímali sa zákonnými spôsobmi, pretože som presvedčená o tom, že zachovanie istej úrovne parlamentnej práce, kvality a kultúry je dôležité pre nás všetkých bez ohľadu na to, či sme z koalície alebo z opozície.
Diskutujeme teda už ix dní o novele Trestného zákona, resp. ani nie o nej samotnej, ale zatiaľ stále o tom, prečo by sa táto zvláštna novela mala prijímať v skrátenom legislatívnom konaní. Predo mnou tu vystúpili mnohí kolegovia právnici, ktorí v zásade potrebovali iba pár minút na to, aby úplne rozbili argumentáciu v dôvodovej správe na márne kúsky, a vyzerá to tak, že človek ani nemusí byť právnik, aby čo i len pri zbežnom čítaní pochopil, že ten predložený návrh na skrátené legislatívne konanie nedáva vôbec žiaden zmysel, a mne je v podstate aj úprimne ľúto ministra spravodlivosti, že si musel odtrpieť celú túto kritiku, ale, bohužiaľ, ani v dôvodovej správe, ktorú nám predložil, ani vo svojich vystúpeniach neposkytol ani jeden relevantný argument k tomu, prečo by sa mala takto narýchlo zlátaná novela Trestného zákona prijímať v skrátenom konaní.
Do toho legislatívneho pekla, ktoré je obsiahnuté v samotnej novele, sa vláda zjavne rozhodla pricestovať nie na bielom koni, ale skôr na nejakom polámanom drevenom trojnohom koníku, ktorý tu v budo... ktorý sa tu v bude kdesi povaľoval ešte od čias Vladimíra Mečiara. Tak totiž vyzerá tá argumentácia, ktorú vláda do dôvodovej správy napísala. Myslím si, že v tej dlhej rozprave už strašne veľa bolo povedané a... a bola rozobraná tá dôvodová správa zo všetkých strán, takže sa sústredím iba na zopár argumentov, s ktorými vláda toto skrátené legislatívne konanie obhajuje.
Viacerí kolegovia spomenuli argumentáciu konaniami o porušení práva EÚ, čiže tzv. infringementmi za nesprávne alebo neúplne transpozície európskych smerníc. Takáto argumentácia je ale na prvý pohľad chybná aj logicky, aj procesne. Proti Slovensku momentálne vedie Európska komisia presne 59 takýchto konaní aktívnych, teda niektoré sú už pomerne dlho aktívne, pričom tieto sa týkajú najrozličnejších typov politík a oblastí politík, ale ja som nejak nezaznamenala, že by sme tu mali na stole iné zákony a iné skrátené legislatívne konania v týchto iných oblastiach politík, a len tak pre... na ukážku tie aktívne konania, ktoré sa vedú proti Slovensku, sa týkajú napríklad protipovodňového manažmentu, napríklad leteckej prevádzky, napríklad ochrany spotrebiteľa, napríklad – čuduj sa svete – korupcie, čo je niečo, čo by celkom mohlo súvisieť s Trestným zákonom, týkajú sa jednotného európskeho trhu, medzištátnej mobility, znečistenia ovzdušia, tam by som si vedela predstaviť skrátené legislatívne konanie, týkajú sa digitálneho obsahu, podpory obnoviteľných zdrojov energie, prania špinavých peňazí a týkajú sa napríklad diskriminácie rómskych detí, čo je jeden z veľmi závažných konaní voči slovenským vzdelávacím zariadeniam.
Máme my tu niekde predložené skrátené legislatívne konania v akejkoľvek z týchto oblastí? V týchto oblastiach nehrozia tie nedozierne škody, pokuty a iné hrozby, na ktoré sa dôvodová správa odvoláva? No zdá sa, že nie. Navyše každý, kto vie, ako funguje celý ten proces infringementov, a teda, predpokladám, že pán Susko a aj pán Fico to vedia, si musia byť vedomí toho, že, samozrejme, Európska komisia nevyžaduje, aby sme prijímali tie zmeny požadované v infringementoch v skrátenom legislatívnom konaní, naopak, Komisia sama nás upozorňuje, aby sme sa neuchyľovali k zrýchlenému legislatívnemu procesu, a štandardný postup je taký, že krajina začne legislatívny proces, ktorý vedie k zosúladeniu tých vnútroštátnych zákonov s európskym právom, a pokiaľ tak urobí, tak Komisia môže pozastaviť alebo úplne zrušiť ten infringement, a často to robí oveľa skôr ako legislatíve vojde definitívne do platnosti. Čiže, zjednodušene povedané, ak by Slovensko začalo úplne štandardný legislatívny proces bez skráteného legislatívneho konania, na ktoré neexistuje zákonný dôvod, je to pre Európsku komisiu dostatočný dôvod, aby konanie proti Slovensku pozastavila alebo zrušila.
Vláda sa vám teda vyhráža Európskou komisiou a jej infringementmi, ale samotná Európska komisia nás vyzýva, aby sme to vlastne nerobili. Čiže ako vravím, tento argumentačný koník je troška chromý. Viackrát tu bolo už spomenuté, že tie infringementy, ktoré dôvodová správa uvádza, tvoria iba zlomok tých navrhovaných zmien v Trestnom zákone. Kolegyňa Mesterová, myslím, vypočítala, že je to asi tri percentá všetkých tých zmien, ktoré tam sú, sú tie, ktoré spadajú pod tie infringementy. A, samozrejme, rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a tie zásadné zmeny, ktoré sú problematické, nemajú s týmito konaniami vôbec nič spoločné.
Ďalšia časť argumentácie vlády v prospech skráteného legislatívneho konania sa teda týka toho údajného porušovania ľudských práv. O tom, ako selektívne k tejto téme vláda pristupuje, o tom, ako zavádza či o tých údajných desiatach rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré sme dodnes nevideli, tu už veľmi podrobne a vyčerpávajúco pojednali moji kolegovia, chcela by som preto spomenúť ten celkom zaujímavý argument, v ktorom sa vláda odvoláva na Chartu základných práv EÚ a spomína prípad z Bulharska, ktorý už spomínala a trocha rozoberala kolegyňa Remišová, kde existuje rozsudok Súdneho dvora EÚ o neprimeranosti trestu. A zhodou okolností ide o prípad, ktorým som sa zaoberala, lebo sa týka témy práv duševného vlastníctva, ktorým sa dlhodobo venujem. O čo tam išlo vlastne?
No v akomsi obchode v Nesebare sa pri kontrole našlo oblečenie a módne doplnky falšovaných značiek približne vo výške 40-tisíc eur a tento prípad sa dostal teda na súd, pričom bulharské trestné právo určuje za takýto trestný čin porušenia práva duševného vlastníctva ochranných známok minimálny trest odňatia slobody vo výške päť rokov a toto bolo vznesené na Súdny dvor Európskej únie, či je to v súlade s Chartou práv EÚ. Súdny dvor Európskej únie v tomto konkrétnom prípade považoval tú dolnú hranicu sadzby za neprimeranú a v rozpore s Chartou základných práv EÚ, pretože ak je tá sadzba takto stanovená pre všetky porušenia ochranných známok, neumožňuje sudcovi prispôsobiť trest spoločenskej nebezpečnosti, to znamená, že porušenie ochrannej známky, je, je aj v podstate to, keď si pozriete nelegálne film alebo čokoľvek. To znamená, že, že tá dolná sadzba trestu bola považovaná Európskym súdnym dvorom za neprimeranú. Naozaj počujete dobre.
Tento prípad uvádza vláda ako generálny argument na zmeny maximálnych hraníc trestných sadzieb na komplexnú zmenu filozofie trestných sadzieb a na skrátené legislatívne konanie. Konkrétny prípad, ktorý sa týkal, s odpustením, fejkových kabeliek v butiku v Nesebare, pri ktorom sa Súdny dvor EÚ vyslovene vyjadril iba k problematickosti dolnej hranice sadzby pri konkrétnom trestnom čine, nám tu vláda predostiera ako generálny argument pre znižovanie maximálnych sadzieb.
Povedzte mi, kolegovia z koalície, ktorí tu nie sú, ale ja si ich tu predstavujem, lebo viem, že všetci to pozorne počúvajú, ten prenos tejto Národnej rady, povedzte mi, že či je toto dôstojná a odborná debata, či je toto dôstojná argumentácia, lebo ja som sem naozaj prišla viesť dôstojnú a odbornú debatu, napr. o právach duševného vlastníctva, ktoré je na Slovensku, mimochodom, zatiaľ veľmi výrazne zanedbávané a aj v súvislosti s Trestným zákonom. Prišla táto vláda s nejako... s nejakými novými zákonmi v oblasti duševného vlastníctva a ochranných známok? Prišla napríklad s novelou autorského zákona? Debatujeme my v tomto parlamente, v tomto zákonodarnom orgáne o práve duševného vlastníctva a ochranných známok, ktoré prináša napríklad rozvoj umelej inteligencie? Lebo tam je obrovský súvis s Trestným zákonníkom, vzniká celá séria nového typu trestných činov. No, samozrejme, že nie. Už vôbec nie v skrátenom legislatívnom konaní.
Táto vláda potrebuje rýchlo ochrániť konkrétnych ľudí a sú jej na to dobré akékoľvek argumenty. Myslím si, že toto nie je dôstojná debata, kolegovia, ktorí tu nie sú, a myslím si, že takto sa to nerobí... a viete, ako tá veta pokračuje.
Chcela by som preto naozaj úprimne poprosiť kolegov z koalície, je jasné, že budeme mať na väčšinu vecí, väčšinu času odlišné názory. Ale zachovajme, si, prosím, základnú dôstojnosť, česť a úroveň debaty. Predložte tento zákon v riadnom legislatívnom konaní a môžeme aspoň diskutovať o tom, či to peklo, kam nás chcete priviesť, je niečo, čo občania Slovenska naozaj chcú. Ale nerobme, prosím vás, z tohto pléna zasadanie zastupiteľstva vo Fekišovciach a neurážajme sa navzájom takýmito dôvodovými správami a argumentami.
Ja by som bola naozaj veľmi rada, aby sme z tohto parlamentu spravili dôstojné a dôstojnejšie miesto, akým je dnes, aby sme rešpektovali legislatívny proces, aby sme si aspoň trocha dali záležať na argumentoch, ktorými podkladáme legislatívu. Myslím si, že dokonca aj voliči koalície by sa za to tejto Národnej rade poďakovali.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja som veľmi rada, že pani poslankyňa Marcinková znovu upozornila na takú istú selektívnosť pri argumentácii v tomto návrhu o skrátenom legislatívnom konaní, alebo resp. ten dvojaký meter, ktorý vláda používa. Pretože to skrátené legislatívne konanie táto vláda z pozície opozície kritizovala v minulom volebnom období a kritizovali sme ho teda aj my vtedy z pozície neparlamentnej opozície a som presvedčená o tom, že to nebolo správne vtedy a nie je to správne ani dnes. A my sme už aj vtedy upozorňovali na to, že jednoducho nesprávne konanie sa nedá potierať iným nesprávnym konaním, pretože to vedie k nekonečnému kruhu čoraz horšej praxe a čoraz horších štandardov v krajine.
A ak teda máme brať vážne to, že táto vláda chce nejakú novú kultúru, tak ona nemôže robiť donekonečna to isté, čo predtým kritizovala, ona musí proste z tohto kolobehu vystúpiť. A ja tu nevidím vlastne skoro žiadnych kolegov z KDH, takže ich asi musím trocha zastúpiť, že aj Ježiš Kristus hovorí, že už neplatí ten Starý zákon oko za oko, ale že on prišiel doniesť Nový zákon a ja som teda presvedčená, že aj táto Národná rada aj celá táto krajina potrebuje nový zákon, ale ten nový zákon rozhodne nemôže byť prijatý v skrátenom legislatívnom konaní.
Takže ja by som len naozaj chcela poprosiť vládnu koalíciu, že aby ak chce začať svoj nový zákon, tak nech ho prijme v riadnom legislatívnom konaní, nech stiahne toto skráteného legislatívne konanie a potom sa môžme rozprávať o tom, že čo má byť tá nová zmluva pre Slovensko a pre túto krajinu... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)