Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán minister Taraba, vy ste fascinujúci človek, naozaj. Ja ako profesionál z oblasti dramatických umení som tak sledovala tento váš prejav a musím povedať, že teda rozmýšľala som pri tom, že aký je váš politický talent, a zjavne je to to, že vy dokážete povedať čokoľvek, hocikedy a za akýchkoľvek okolností, že z vás to tak ide. Vám to aj asi ani nejde cez mozog, iba to z vás tak ide a teda akože možno by ste boli dobrý materiál na stand-up, ale musím vám teda poradiť, že aj improvizácia má svoje pravidlá, a že to si treba dopredu pripraviť, aby to na seba nadväzovalo, a aby to bol dobrý stand-up. Takže veľmi rada sa s vami o tom porozprávam.
A teda vy ste hovorili o tom, že, že my ako keby vnímame, že keď vy na niečo dávate peniaze, tak to beriete z nášho, no vy to beriete z nášho. Vy to beriete z daní všetkých občanov, ktorí vám tie peniaze zverili, a preto aj dnes tu odvolávame ministerku kultúry, lebo ona spravuje tiež nejaké peniaze, ktoré jej občania tejto krajiny zverili a ktoré ona sa snaží rozdeľovať podľa želania vašich pár desaťtisíc voličov, a to ja považujem za pomerne škandalózne.
Čiže myslím si, že úplne stačí, keď budú prácu ministrov robiť ľudia, ktorí majú radi tú prácu. Napríklad vy by ste mohli teraz ochraňovať životné prostredie, namiesto týchto stand-upov a keď za ministerku nominujete niekoho, kto vie, čo je kultúra, a kto tú kultúru má úprimne rád.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja by som sa chcela poďakovať pánovi Dankovi za tú snahu o taký nejaký konsenzuálny prejav. Tuto moji kolegovia sú mi svedkami, že niet väčšieho fanúšika vašej osoby v našom klube, ako som ja. A ja, ja to myslím ale vážne, lebo vy ste spomínali napríklad tú debatu, ktorú sme tu mali o Fonde na podporu umenia, a ja to oceňujem, že vy ste sa k tomu stavali veľmi konštruktívne. A dlho to vyzeralo, že vieme dospieť aj k nejakému kompromisu, ktorý by bol vlastne pre všetkých dobrý, ale proste v jednom momente sa to nejak celé pokazilo, a to čo ideme teraz schvaľovať, je tá najhoršia možná alternatíva. A vy ste mohli byť za stranu, ktorá, ktorá priniesla do slovenskej kultúry viac peňazí ako ktokoľvek predtým, ktorá nezničila to, čo sa tu vybudovalo, ale naopak urobila niečo lepšie a budete teraz za tých, ktorí len ničia to, čo iní pred vami vybudovali. A teraz ja sa pýtam že prečo? Lebo to sa nemuselo stať. No a tá odpoveď je jednoduchá. Lebo si neviete poradiť s vlastnou ministerkou kultúry a preto ju tu dnes napríklad odvolávame. A dávame vám príležitosť to proste upratať, lebo možnože do budúcnosti by sme sa mohli vyhnúť takýmto problematickým momentom, a možnože by sme si potom aj troška lepšie rozumeli. Lebo tak ako hovoria kolegovia, nie je pravda, že nám národné veci sú smiešne, je to práve naopak. A uvidíte to aj v mojom prejave za chvíľu a potom by sme možno mohli mať presne tú konštruktívnu diskusiu, o ktorej ste tu hovorili, a ktorú ste tu nejakým spôsobom načrtli. Takže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pán predsedajúci. Ja by som chcela reagovať na to, čo kolegyňa Kleinert hovorila vlastne aj o tej debate, ktorú sme k tomuto zákonu mali, ale aj o tom, že o tých pozitívnych veciach, čo tá debata ukázala. A podľa mňa my sme naozaj mali vlastne paradoxne napriek všetkým tým legislatívnym preškobrtkám, ktoré sa pri tomto zákone použili, tak my sme mali naozaj dobrú debatu o tom. A ja som napríklad veľmi rada, že sa toľko tu v parlamente hovorí o kultúre, a ja som dokonca aj rada že som vlastne videla, že je tu veľmi veľa ľudí, ktorým na kultúre záleží, že sú tu ľudia, ktorí kultúre rozumejú a ktorým záleží na tom, ako tá kultúra na Slovensku bude fungovať, a že pri tom menej pozerajú na to, kto je z koalície a kto je z opozície. A tá diskusia, som stále mala pocit, že niekam vedie a že k niečomu sa vieme dopracovať.
A my sme sa v jednom momente aj dopracovali k nejakému kompromisu, ktorý bol oznámený, a on zrazu neplatil. A ja sa pýtam, že prečo neplatí, prečo, to nám nikto nevysvetlil. Prečo ten kompromis, ktorý sme aj my dokázali akceptovať, hoci nebol ideálny z nášho pohľadu, zrazu z ničoho nič neplatil?
A viete, že my sme tu teraz v takej čudnej situácii, že ako keby všetci vedia, že to čo ideme prijímať, je zlé. Všetci to vedia, všetci to aj v kuloároch priznávajú, ale všetci tak chodíme po špičkách okolo, a teraz ja sa pýtam, že okolo koho chodíme po špičkách a čo vlastne musíme nejakým spôsobom tu všetci akceptovať, že tu 150 poslancov vlastne stále hovorí, že je to zlé, ale musíme to prijať. Tak kto to je?

Ďakujem, pán presedajúci, a ďakujem aj kolegom za všetky faktické poznámky.
Ja by som možno zdôraznila niečo, čo tu spomenul kolega Lackovič, lebo to je veľmi dôležitá vec v tejto súvislosti, že my tu dnes čelíme ako keby argumentácii, že fond nefunguje dobre, ktorý je verejnoprávny a oddelený od ministerstva, že ten fond nefunguje dobre, a preto je potrebná väčšia kontrola ministerstva nad jeho fungovaním, lebo iba tak bude fungovať lepšie a viac verejnoprávne a tak ďalej, ale je z toho pôvodného grantového systému ministerstva kultúry jedna oblasť, ešte tam ostala a to je ochrana kultúrnych pamiatok, program Obnovme si svoj dom. Všetko ostatné dalo ministerstvo do tých fondov, ktoré dnes kritizujeme, administruje jedine grantovú schému na ochranu kultúrnych pamiatok. 30.11. bola uzávierka tejto grantovej schémy minulého roka. Do dnešného dňa ministerstvo kultúry ani neposkladalo komisie, ktoré by to mali hodnotiť. To znamená, že, ja sa pýtam, že naozaj ministerstvo to vie robiť lepšie ako tie fondy? Naozaj? Lebo tento rok skolabuje ochrana kultúrnych pamiatok vďaka ministerstvu kultúry vedenom Martinou Šimkovičovou. A my naozaj chceme týmto ľuďom dať do rúk aj to, čo je mimo ministerstva a dnes dobre funguje? Lebo my vidíme, ako oni fungujú, a vieme si to konkrétne overiť na konkrétnom programe. Čiže takto chceme, aby fungovali aj tie iné fondy, hoci sme ich tu 10-15 rokov nejakým spôsobom ladili tak, aby fungovali lepšie. Toto chcete urobiť? Presne toto chcete urobiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, tento nekonečný príbeh stále pokračuje a asi je dobré, že pokračuje a že sme ešte nehlasovali o tom, čo tu máme predložené, lebo potom to bude už horšie.
Ja by som len tak zrekapitulovala, že čo sa tu vlastne deje v tejto chvíli.
My sme počúvali od ministerky kultúry už od začiatku jej mandátu také výroky typu, že chce upratať verejnoprávne fondy, dokonca táto vláda má v programovom vyhlásení napísané, že predstaví nový štatút verejnoprávnych fondov, čo je veľmi zaujímavé, lebo to vláda nemôže robiť, štatút schvaľujú rady tých fondov. No ale samozrejme, že toto sme chvíľu počúvali aj sme sa toho dosť obávali, ale tá vláda nenavrhla nič.
Ale, naopak, niečo navrhli poslanci Národnej rady, a teda pán poslanec Michelko navrhol zákon, ktorým upravoval počet členov dozornej komisie. Prizval si zopár koaličných kolegov, aby mu teda tento návrh podpísali, a o tomto návrhu tu rokujeme už celkom dlho.
Ten zákon prišiel do prvého čítania, v pléne sme diskutovali o niečom úplne inom, ako bolo v tom návrhu napísané, takže všetci sme šípili, že je to vlastne nejaká legislatívna habaďúra, a potom, samozrejme, na konci druhého čítania prišiel pozmeňovací návrh, ktorý vlastne kompletne zmenil ten zákon, tak ako bol predložený a schválený v prvom čítaní, a, samozrejme, sa tým veľmi dôsledne vyhol akémukoľvek medzirezortnému pripomienkovému konaniu, či už tomu riadnemu, ktorý má predchádzať akýkoľvek zákon, alebo aspoň takému tomu menšiemu, ktoré sa vzťahuje na poslanecké návrhy medzi prvým a druhým čítaním, pretože predkladatelia asi správne predvídali, že ten, ten, to MPK by bola absolútna katastrofa a že tie reakcie vlastne všetkých dotknutých subjektov by boli veľmi radikálne.
Ja tu už ani nebudem opakovať, čo ten pozmeňovací návrh presne obsahuje. Asi tí z vás, ktorí sa o to zaujímajú, vedia, a tí, ktorí sa nezaujímajú, tým už to ani netreba hovoriť. Ale v zásade ide o to, že, že na základe tohto pozmeňovacieho návrhu už nebudeme mať verejnoprávny fond, ale budeme mať nejakú pomyselnú grantovú schému kompletne ovládanú politickými nominantami ministerstva, čo vlastne kladie otázku, na čo taký fond vôbec potrebujeme. A o kultúrnych projektoch už nebudú rozhodovať odborníci, ale budú o nich rozhodovať politickí nominanti.
No, samozrejme, na tento pozmeňovací návrh prišlo veľmi veľa negatívnych reakcií a bolo jasné, že ho vlastne s výnimkou naozaj zopár frustrovaných neúspešných žiadateľov z minulosti nechce nikto, a to nielen preto, že vlastne ruší ten verejnoprávny fond, ale napríklad aj preto, že by prijatie tohto zákona znamenalo okamžitú paralýzu fondu, ktorý musí v tej chvíli zastaviť všetky grantové výzvy a vyjednať nové schémy štátnej pomoci, čo trvá niekoľko dlhých mesiacov.
Samozrejme, toto boli výhrady, ktoré, na ktoré reagovali dokonca aj, aj poslanci tohto parlamentu aj v pléne, preto sme tu ixkrát odsúvali hlasovanie, lebo vlastne tu nebola nejaká dohoda, a nakoniec pán Michelko slávnostne teda oznámil, že je taká dohoda, s ktorou všetci súhlasia, no len o pár dní bolo vlastne všetko zrazu inak a ten argument bol, že nesúhlasí s tým pani ministerka.
Tak ja sa teraz pýtam, že koho je to vlastne návrh, hej, že či je to návrh poslancov, alebo ministerky, alebo čo tu vlastne teraz napĺňame programové vyhlásenie, alebo čo vlastne robíme. Hej? No a, samozrejme, dnes ešte pán Michelko predložil iný poslanecký návrh, pozmeňovací návrh, ktorý vlastne ešte len pritvrdil všetko to, čo bolo neprijateľné na tom pôvodnom, a do tohto nefunkčného a klientelistického systému ešte chce priliať viac peňazí.
A ja to preto tak podrobne rekapitulujem, lebo tu bolo veľmi veľa výhrad v minulom volebnom období na legislatívnu nejakú, legislatívny étos minulej vlády a ja teda s tým súhlasím, že ten rozklad legislatívneho procesu tu celkom bol intenzívny, ale takéto niečo, myslím si, že sme nezažili ani vtedy. A vo výsledku my vlastne tu likvidujeme nejakú funkčnú inštitúciu, ktorá sa roky budovala, a len preto, že niekto ju chce politicky ovládnuť, konkrétne SNS, a pritom si myslím, že v tom procese bol moment, kedy paradoxne, a to asi by som tu ja ako opozičná poslankyňa nemala hovoriť, ale paradoxne strana SNS mohla byť za hrdinu, ktorý priniesol do kultúry obrovské množstvo peňazí a ktorý nieže nezlikvidoval inštitúciu, ale urobil z nej lepšiu inštitúciu. Dokonca aj pán predseda SNS mal ústretový postoj, ja to aj viem oceniť, že hľadal nové zdroje pre kultúru, no ale to sa nestalo. My máme na stole návrh, ktorý je ešte horší, ako ten, ktorý sme kritizovali. A mne je z toho veľmi smutno, lebo je mi aj smutno z toho, že napríklad pán Michelko tu musí meniť stanoviská z minúty na minútu a vlastne nikto nevie, koho sú to stanoviská, ale je mi aj smutno z toho, ako si SNS berie kultúru ako rukojemníka koaličných nezhôd.
A ja tu veľmi často som počula, keď som sa pýtala, že prečo to SNS vlastne robí s tými fondami, že to je preto, lebo naši voliči to tak chcú, a našim voličom sme to sľúbili. No len viete, SNS získala vo voľbách 167-tisíc hlasov, tipujem, že nie všetci títo voliči chcú zrovna takú reformu SPÚ, a mne sa zdá, že toto je proste absolútna tyrania parlamentnej menšiny, keď tu niekto, kto zastupuje menej ako 4 % oprávnených voličov, sa snaží presadiť nejaké riešenie, ktoré nechce ani tá obec, ktoré nechcú ani jeho koaliční partneri, a ja sa pýtam, napríklad keď sa tento zákon prijme, že ako vysvetlí SNS svojim voličom, že v lete nebudú mať žiadne festivaly, tie folklórne, ktoré majú tak radi, lebo tie festivaly nebudú, lebo oni nedostanú tie peniaze, takže sa nezorganizujú.
A vlastne viete, my sme boli, veľakrát sme o tom diskutovali aj s pánom Michelkom, aj s viacerými poslancami a ja vlastne tomu momentálne úplne prestávam rozumieť, že čo presne chce SNS dosiahnuť. Chce zničiť všetko to, čo doteraz fungovalo? Lebo to bude jediný dôsledok tejto novely. Keď sa prijme, nikto nebude veľmi dlho dostávať žiadne peniaze a je otázka, že ako to bude fungovať potom, keď tie schémy schvália a keď fond bude môcť dávať peniaze.
A ja tu počúvam aj, aj od koaličných poslancov, ktorí tiež majú veľké pochybnosti o tomto návrhu, že však to potom opravíme, keď to nebude fungovať. Tak toto je zodpovedná politika? Takto sa majú prijímať verejné politiky? O pol roka bude tu komplet všetko rozvrátené v tom fonde, čo sa tam roky budovalo, a potom to budeme zase opravovať? Ja viem, koľko trvalo ten fond zriadiť. Ja viem, koľko je za tým práce, a viem aj veľmi dobre to, ako rýchlo sa všetka tá práca dá zničiť. A viete, vy tu nebudete navždy ako ani nikto z nás, ale viete, koľko to bude trvať? Viete, ako dlho to bude musieť niekto opravovať, ak sa to ešte niekedy bude dať?
No a preto chcem povedať, že máte na stole iný pozmeňovací návrh. Ten pozmeňovací návrh je taký, ktorý vieme podporiť aj my napriek tomu, že so všetkým, čo v ňom je, nesúhlasíme, pretože ten rieši všetky výhrady z vašej strany, rieši zmeny, možnosť zmeny rozhodnutia komisií, rieši zastúpenie regiónov, dáva dokonca ministrovi viac nominantov, a ten pozmeňovací návrh vyšiel z nejakej debaty, ktorá tu ukázala, že to má zmysel, keď sa tu normálne bavíme o tom, ako vylepšiť verejné politiky, a nielen sa doťahovať medzi koalíciou a opozíciou, a že dokážeme počúvať vaše argumenty a že dokážeme hľadať kompromisné riešenia.
Tak naozaj chcem poprosiť všetkých poslancov tohto zákonodarného zboru, ale najmä SNS, že prestaňte ničiť veci a poďte niečo zmysluplné budovať, a v takej snahe aj my vám budeme radi pomáhať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
No, ja vlastne nadviažem na kolegu Grendela, že možno je dobré si zhrnúť, že čo obsahuje tento pozmeňovací návrh. My ste tu celkom dlho a celkom podrobne diskutovali o tom, prečo ten pôvodný pozmeňovací návrh okrem toho, akým procesom prišiel do Národnej rady, prečo je vecne zlý. A po tých hodinách debát v pléne, v médiách, v kultúrnej obci, kedy toto vlastne všetci kritizovali, dokonca aj koaliční partneri vaši, tak vy ste prišli s pozmeňovacím návrhom, ktorý utvrdzuje všetko to zlé, čo v tom pôvodnom bolo. Vytvára vlastne niečo, čo už sa nedá nazývať verejnoprávnym fondom, dáva absolútne všetky právomoci do rúk rady, ktorá bude čisto politicky zvolená, ktorá bude dokonca aj vytvárať komisie a rozhodovať úplne o všetkom. A do tohto extrémne netransparentného a klientelistického systému chcete naliať o 10 mil. navyše.
Tak ja som to chcela len tak zhrnúť, lebo blíži sa teda aj ďalšia rozprava, aby sme vedeli, o čom sa tu teraz rozprávame, keďže tu prijímame zákony pozmeňovacími návrhmi na poslednú chvíľu a tú skutočnú diskusiu tu naozaj nemôžeme viesť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
No, my sme sa teda na druhej schôdzi dostali konečne na koniec toho maratónu poslaneckých návrhov v oblasti kultúry z dielne SNS, ktorý začal už na minulej schôdzi, tento nám odtiaľ tak nejak prepadol. A vlastne po tých debatách, ktoré sme tu mali hlavne o Fonde na podporu umenia, tak by sme sa vlastne už tak mali tešiť, že máme nejaký zákon, ktorý ani nič neruší, nič neničí, nič nerozkladá, žiadny fond, a že vlastne možno je to taká stratégia, že potom to tak rýchlo schválime.
Ten zákon, ktorý, alebo tá novela zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín obsahuje teda tri veci v zásade. Jedno je teda tie riešenia, ktoré smerujú k finančnému a organizačnému zahrnutiu novej vietnamskej menšiny do štruktúr fondu. Druhá vec je zvýšenie počtu členov rady fondu z 15 na 17. A tretia je zvýšenie percenta prostriedkov, ktoré môže fond použiť na svoju prevádzku, zo 6 na 7 %.
Samozrejme, to zahrnutie vietnamskej menšiny do štruktúr fondu a zvýšenie rozpočtu adekvátne k tomu, že bude ďalšia menšina podporovaná, je určite správny krok, lebo táto menšina sa stala vlastne nedávno ďalšou oficiálne uznanou menšinou na Slovensku, a ja to určite veľmi oceňujem, lebo, lebo toto zahrnutie vietnamskej menšiny medzi národnostné menšiny podčiarkuje dôležitosť nových menšín a komunít na Slovensku, ktoré máme aj mnohé iné, nielen vietnamskú. Len tu sa hneď dostávame k tomu problému tohto zákona, a ten problém je, že ja sa naozaj pýtam, že prečo takáto vec, ktorá je výsostnou agendou ministerstva kultúry, ktorá mu vyplýva z kompetenčného zákona, a to je to, načo to ministerstvo kultúry máme a aké zákony má predkladať, tak my ho máme predložený ako poslanecký návrh. To je proste výsostne vládna agenda. Navyše sa bude realizovať až v roku 2025, čiže ani nie je tam nejaká časová tieseň, ktorá by možno za istých okolností odôvodňovala podanie poslaneckého návrhu.
A ja neviem, že, pán Michelko, že však vy by ste mali brať plat tej pani ministerky, lebo vy robíte za ňu všetku jej prácu a vlastne, však to neverím, že som tu povedala, ale že však môžme zrušiť to ministerstvo. Vy urobíte za nich všetku legislatívnu prácu, možno aj tie, tie granty na, na pamiatky, ktoré tam nerozdeľujú, hoci by mali, by ste mohli rozdeliť. No neviem, podľa mňa sa to proste takto nemá robiť. A všetky tie výhrady, ktoré tu padli aj k tým predošlým zákonom, kde sa bežná, štandardná vládna agenda rieši poslaneckými návrhmi v parlamente, platí proste aj pri tomto návrhu.
Myslím si však, že keď už teda máme otvorený zákon o podpore kultúry národnostných menšín, že keď si ho prečítame, ja, ja si totižto myslím, že ten základný problém fondu, ktorý je od začiatku, ako ten fond existuje, táto novela zákona o zahrnutí vietnamskej menšiny len akcentuje, pretože my dnes chápeme menšiny na Slovensku, národnostné menšiny v rámci dizajnu fondu iba na základe číselných koeficientov. To znamená, že my podporujeme tie jednotlivé menšiny len na základe toho, koľko ľudí sa k nim hlási. Naše zákony nijako nerozlišujú v tom charaktere tej podpory medzi historickými menšinami, ktoré tu máme stáročia, medzi novými kultúrnymi komunitami, ako je napríklad vietnamská menšina, alebo medzi nejakými kultúrnymi enklávami, ktoré v skutočnosti nemajú vôbec charakter národnostnej menšiny, len my sme to tam z nejakého dôvodu zahrnuli. A v tej politike fondu, tak ako je v tomto zákone naprojektovaný, jednotlivé menšiny, teda ako som povedala, definuje len počet ľudí. A tento predkladaný zákon, keď už teda otvárame ten fond, tak by možno mohol riešiť tento problém, možno by mohol riešiť práve tú diverzifikáciu alebo hlbšie porozumenie skladbe a potrebám menšín a nerieši ani rozdiel medzi rôznymi typmi menšín, nerieši historický kontext, spoločenský kontext, iba proste rozširuje existujúci systém fondu.
Len viete, že my žijeme v globalizovanom svete, v ktorom sa ľudia sťahujú, hýbu, kde vznikajú stále nové typy kultúrnych menšín, nové typy kultúrnych enkláv a my môžme veľmi rýchlo zistiť, že budeme mať ďalšie kultúrne menšiny, ktoré tiež budeme podporovať z tohto fondu vďaka prirodzenému kultúrnemu vývoju a rozmanitej spoločnosti, a ten fond je už dnes na hranici udržateľnosti pri svojom súčasnom systéme. Lebo tých menšín je veľmi veľa, a ja sa neskôr dostanem k tomu, prečo je to také komplikované a prečo je to také drahé, mimochodom.
Čiže poslanci v tomto návrhu navrhujú pridanie ďalších dvoch členov do rady fondu, ktorý už dnes má 15 členov, zástupcu vietnamskej menšiny plus ďalšieho zástupcu ministerstva kultúry. Len každý, kto pozná vnútorné fungovanie tohto fondu, vie, že práve preto, že v tej rade fondu má zástupcu každá jedna menšina, je tá rada už dnes príliš veľká na to, aby bola vôbec funkčná, aby to bol nejaký funkčný, efektívny orgán, a jej ďalšie rozširovanie z nej spraví v podstate nadbytočný orgán tejto inštitúcie. A my sme tu veľa hovorili o iných fondoch, ktoré majú tiež svoje rady, ale tie rady v, napríklad v FPÚ alebo aj v AVF fungujú úplne inak ako v Fonde na podporu kultúry národnostných menšín. Táto rada de facto sa stretne raz ročne a schvaľuje programovú štruktúru a jej efektivita je už dnes veľmi diskutabilná. Ja som sa o tom rozprávala s bývalým riaditeľom fondu a on hovoril, že vlastne tá, tá rada je problematická a jej rozširovanie o ďalších zástupcov jednotlivých nových menšín je vlastne stále ešte len ďalšia komplikácia pre už aj tak komplikovaný systém fondu, ktorý má množstvo národnostných a sektorových rád. Každá menšina má nejakú svoju radu, tie majú ešte sektorové ďalšie komisie a, a toto bola výhrada voči tomu fondu od jeho samotného začiatku, a práve preto si myslím, že keď tu už otvárame debatu o tomto fonde, tak sa treba baviť skôr o tom, ako tie, tú radu redukovať a zefektívniť, aby z nej bol naozaj efektívny orgán, podobne ako celú činnosť fondu, ktorá naráža neustále od svojho vzniku práve na tento problém svojho dizajnu.
=====

-----------------------------------------

A tým sa dostávame k tým prevádzkovým nákladom, respektíve k tomu, že koľko percent z toho rozpočtu môže, môže fond použiť na svoju činnosť. Predložený zákon ich zvyšuje, ten koeficient, zo 6 % na 7 %, čo je už relatívne dosť, ale toto bolo niečo, na čo sme upozorňovali od samotného vzniku tohto fondu, lebo ten fond vďaka svojej strašne komplikovanej vnútornej štruktúre ani 7 % mu nebude stačiť proste na tú administráciu. Pretože je, tam je také množstvo tých rád a jednotlivých platených orgánov, že ten fond je vo svojom dizajne neefektívny, pretože spotrebuje príliš veľa peňazí na samotnú prevádzku a o to menej peňazí fond vynaloží vlastne na podporu toho, čo má podporovať.
Čiže môj pohľad na tento zákon je taký, že, že až na, že, že máme tu nejaké povinné úpravy, ktoré súvisia s vietnamskou menšinou, to je niečo, čo malo predložiť ministerstvo kultúry a nie poslanci, ale tie ostatné zmeny, ktoré tam máme, ony sú, nie sú ani veľmi odôvodnené, nie sú ani veľmi systémové, nijakým spôsobom ten fond nereformujú k lepšiemu a v podstate len naďalej komplikujú už aj tak komplikovaný systém. Keby to podalo ministerstvo kultúry, tak možno by tá debata vyzerala inak, ale my sa tu rozprávame o poslaneckých návrhoch a tam vlastne je dôležité, aby tí poslanci, ktorí to navrhujú, za to brali zodpovednosť a nehovorili len, že takto mi to dali na stôl, tak takto som to predložil.
My si určite vieme predstaviť podporiť tie časti, ktoré sa týkajú zahrnutia vietnamskej menšiny do podporných štruktúr, ale ja by som to naozaj teda rada videla ako vládny návrh, je na to inak celkom čas, lebo naozaj to bude platiť až od roku 2025, a tie ostatné zmeny nepovažujem ani za systémové, ani za dostatočne zdôvodnené a ani to nie sú zmeny, ktoré riešia skutočné problémy Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Ja by som teda navrhla predkladateľom, že možno by mohli nechať pani ministerku robiť svoju prácu, možno by nám ona mohla sem prísť odprezentovať konečne nejaký zákon, však možno sa skoro dočkáme toho RTVS, a že možno keby sme takýto zákon dostali na stôl, tak by to bola dobrá príležitosť na to, aby sme iniciovali naozaj štruktúrovanú, odbornú a spoločenskú diskusiu o tom, ako zreformovať Fond na podporu národnostných menšín smerom k väčšej efektivite a adresnosti a jednoduchšej administrácie, keď už sa to nestalo v prípade tých iných fondov, ktoré tu navrhujeme naozaj veľmi zásadne zreformovať, tak možno by sa nám to podarilo aspoň v prípade Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, aby sme na Slovensku k tým menšinám, ktoré tu máme, pristupovali s väčším porozumením a s väčším chápaním toho, čo tie menšiny v skutočnosti pre, pre slovenskú kultúru znamenajú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme tu zase ďalší zákon, ktorý bol predložený ako poslanecký návrh poslancov vládnej koalície, ktorý celkom zásadným spôsobom zasahuje do toho, ako fungujú kultúrne inštitúcie na Slovensku. A je to vlastne ten istý vzorec ako pri predošlom zákone o Fonde na podporu umenia, kedy k tomuto poslaneckému návrhu pribudol v druhom čítaní pozmeňovací návrh.
V tomto konkrétnom prípade ten pozmeňovací návrh ako keby oslabuje ten pôvodný zákon, čiže nie je to ten prípad ako v predošlom zákone, že ho úplne mení. Tá pôvodná novela, ktorú parlament schválil v prvom čítaní, v zásade bola veľmi kritizovaná od momentu, ako uzrela svetlo sveta, vlastne všetkými dotknutými subjektmi, pretože v zásade ruší všetky štandardy transparentného výberu vedúcich zamestnancov v múzeách a galériách s rôznymi zriaďovateľmi tým, že rušila povinnosť verejného vypočutia uchádzačov, umožňovala odvolávať riaditeľov a vedúcich zamestnancov bez udania dôvodu a vypúšťala funkčné obdobia, na ktoré sú vedúci zamestnanci volení. A my sme už vtedy hovorili, že... však aj pán Michelko to tu teraz povedal, že tu aspoň tá dôvodová správa vlastne korešponduje so zákonom na rozdiel od tých iných zákonov a že vlastne ani sa tí tvorcovia zákona netajili tým, čo chcú urobiť, čiže nebolo to taká, taký zastierací manéver, a to, čo, to, čo vlastne tá novela má umožniť, je odvolávať riaditeľov, bez výberového konania si vymenovať iných riaditeľov, a to na neobmedzené obdobie.
Bohužiaľ, toto je v každom jednom bode návrat k praktikám, aké sme tu mali dávno a o ktorých ja osobne som dúfala, že už dávno zapadli do nejakej temnej minulosti kultúrnej politiky na Slovensku.
Teraz máme v druhom čítaní pozmeňovací návrh, ktorý teda hovorí o tom, že teda riaditeľ je... vypustil ten, tú klauzulu o tom, že riaditelia môžu byť odvolaní bez udania dôvodu, a zároveň hovorí, že majú byť vymenovaní na základe výberového konania, ktoré však nemusí byť verejné. A vyzerá to tak, že vlastne by sme to aj mali oceniť teda, že predkladatelia vypočuli nejaké hlasy teda tých dotknutých subjektov a že ten zákon zjemnili, ale vo svojej podstate nezmenili nič. Lebo v tej praxi ten výsledok bude rovnaký. Tým, že zákon nedefinuje žiadne zákonné dôvody na odvolanie riaditeľov, tak naďalej môžu byť odvolaní prakticky z akéhokoľvek dôvodu, pretože tie zákony, tie dôvody zákon nestanovuje. A takisto výberové konanie, ktoré nemusí byť verejné a neexistuje žiaden predpis toho, ako by to výberové konanie malo vyzerať, môže prebehnúť akokoľvek. Môže prebehnúť aj tak, že zriaďovateľ si vylosuje toho riaditeľa, a stále je to výberové konanie. To znamená, že, že opäť to nie je posun k transparentnosti.
A ja sa pýtam, že prečo sa vlastne SNS tak veľmi bojí výberových konaní. A odpoveď je, že možno napríklad preto, že v Banskej Štiavnici pán Taraba, tiež minister za SNS, pod ktorým je banské múzeum v Banskej Štiavnici, odvolal napríklad jeho riaditeľku Zuzanu Denkovú bez udania dôvodu. Keď som sa ho pýtala na to, že prečo ju odvolal, povedal, že preto, lebo mohol, lebo mu to zákon umožnil. A namiesto nej vymenoval okresného šéfa Slovenskej národnej strany pána Zorvana, ktorý sa pred troma alebo štyrmi rokmi zúčastnil toho výberového konania, ktoré vtedy zákon požadoval, ale, bohužiaľ, v ňom nepostúpil ani do druhého kola. A možnože toto je dôvod, pre ktorý sa Slovenská národná strana tak veľmi bojí tých výberových konaní, že chce uzákoniť, aby v múzeách a galériách vlastne nemuseli byť verejné. Lebo keby boli verejné, tak by sme videli to, ako tí jednotliví kandidáti spĺňajú kritériá, ktoré v tých výberových konaniach sú stanovené.
Bohužiaľ, pri tomto zákone je evidentné, že je šitý na mieru veľmi konkrétnym mocenským cieľom, ktorými chcú isté skupiny ovládnuť múzeá a galérie. Možno nie všetky, možno len niektoré. A to, že, že badáme tu vlastne takú všeobecnú snahu o centralizáciu moci a o kontrolu nad kultúrnymi inštitúciami a vôbec ako kultúrnou politikou, je koniec koncov vidno aj v tom návrhu o FPÚ, o ktorom sme tu rokovali. A videli sme to napríklad aj teraz nedávno, včera, predvčerom, kedy pani ministerka kultúry vlastne len preto, že sa jej nepáčili reakcie nejakých umelcov na bienále v Benátkach, tak už sa podprahovo vyhrážala riaditeľke Slovenskej národnej galérie odvolaním.
Ja si ale myslím, že verejné výberové konania, transparentné podmienky, za ktorých môžu byť vedúci zamestnanci odvolaní alebo obmedzené funkčné obdobia, kedy sa uchádzači uchádzajú na konkrétne obdobie s nejakým projektom, sú naozaj elementárnym štandardom vo všetkých civilizovaných krajinách a nielen, samozrejme, v oblasti kultúry, ale najmä v oblasti kultúry, ktorá si vyžaduje naozaj čo najslobodnejšiu doménu tvorby. A ako môžme tu, samozrejme, uvádzať rôzne negatívne príklady z výberových konaní, v konečnom dôsledku všetko sa dá nejakým spôsobom zmanipulovať, ale ono je to ako s tou demokraciou, že nie je to dokonalé, ale je to zatiaľ to najlepšie, čo sme vymysleli.
Takže myslím si, že táto novela zákona aj po tom pozmeňovacom návrhu, ktorý nič zásadné nemení, vracia nás o naozaj desaťročia dozadu. Pozmeňovací návrh sa nijako netýka napríklad tých funkčných období, ktoré sa do toho zákona o múzeách a galériách dostali len nedávno po dlhom volaní odbornej obce, lebo je to naozaj dobrá a osvedčená prax v HR a je štandardom aj v európskych kultúrnych inštitúciách.
Ja už som tu minule v rozprave v prvom čítaní spomínala, na aký veľký odpor tento zákon narazil, že proti nemu protestuje Rada galérií Slovenska, Zväz múzeí na Slovensku, že hovoria, že je to presný opak toho, čo by sa v kultúrnej politike malo robiť. A mňa opäť mrzí, že máme tu ďalší zákon, ktorý smeruje k rozkladu toho, čo funguje. Lebo ja by som sa už chcela dočkať v kultúre zákonov, ktoré niečo budujú, ale my zatiaľ tu stále rokujeme len o zákonoch, ktoré likvidujú to, čo tu zatiaľ funguje. Ja som tu pred chvíľou vo faktickej poznámke spomínala, že, že možno by ministerstvo mohlo aspoň svoju prácu, bežnú agendu konať a udeľovať tie dotácie, ktoré sú v ich moci, napríklad na program Obnovme si svoj dom, namiesto toho, aby likvidovalo iné inštitúcie a iné funkčné systémy.
Samozrejme, mohli by sme sa pýtať opäť, tak jak sme sa pýtali pri Fonde na podporu umenia, že s kým bol tento zákon prediskutovaný, kto si ho vlastne žiadal, keď všetky tie inštitúcie hovoria, že je zlý, prečo ho máme na stole ako poslanecký návrh, keď ide o vlastne nejakú relatívne zásadnú kultúrnopolitickú agendu, ktorú by malo riešiť ministerstvo kultúry, ktoré má na to aj všetky mechanizmy, aby to prerokovalo s tými dotknutými subjektami a zväzmi. A moja hlavná otázka znie, položila som ju aj na výbore a nedostala som na ňu odpoveď, že čo bude na Slovensku lepšie, keď sa prijme tento zákon. Čo sa zlepší vo fungovaní tých inštitúcií, keď budeme môcť odvolávať riaditeľov len tak, keď budeme ich môcť menovať bez toho, aby bolo verejné vypočutie, čo bude radikálne lepšie? Budú tie inštitúcie fungovať lepšie?
A tak si myslím, že namiesto toho, aby sme tu uľahčovali vládnej moci výmeny riaditeľov, by sme mali možno radšej diskutovať o tom, ako do tých kultúrnych inštitúcií pritiahnuť kvalitných ľudí, kvalitných, mladých, šikovných, vzdelaných ľudí, pretože tí ľudia tam pracujú naozaj častokrát za veľmi zlých finančných podmienok aj pracovných podmienok, obzvlášť keď sa bavíme o regionálnych a lokálnych múzeách a galériách, ako im zlepšiť tie podmienky, ako ich motivovať, ako ich inšpirovať k tomu, aby chceli v kultúre na Slovensku pracovať. Určite keby sme mali takýto zákon na stole, tak my určite by sme takéto zákony aj podporovali.
Len tu už sa znovu a znovu opakujeme, hovoríme vlastne to isté, čo sme hovorili v debate k zákonu o Fonde na podporu umenia. A znovu musím skonštatovať, že tento zákon, bohužiaľ, nikomu a ničomu nepomôže. Je podľa mňa veľká škoda, že tu na to plytváme draho zaplatený čas tohto zákonodarného zboru. A ja by som naozaj sa tu už chcela konečne baviť o zákonoch, ktoré budujú niečo na Slovensku, ktoré vytvárajú lepšie podmienky, a nie také, ktoré nás vracajú späť do minulosti.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, my sa vraciame k takej veľmi prerušenej debate z piatku, takže je aj ťažko nadviazať na ňu už takto po tom celom dlhom víkende, ale teda bavili sme sa tu o tom návrhu reformy FPÚ, kde vlastne predkladatelia hovoria, že keď to budú viacej kontrolovať ľudia z ministerstva, tak to bude aj lepšie fungovať. A ja by som chcela upriamiť pozornosť aj kolegov poslancov a poslankýň na to, že ministerstvo kultúry, ešte mu ostala po tej reforme, kedy sa väčšina dotácií dala do fondov, mu ostala jedna dotačná schéma, ktorá sa volá Obnovme si svoj dom, z ktorej sa financujú rekonštrukcie pamiatok, ktorú dnes stále administruje ministerstvo, a teda po nástupe pani ministerky Šimkovičovej uzávierka na žiadosti z tohto fondu bola 30. 11. 2023, potom ju predĺžili na 31. 12. 2023. Do dnešného dňa ešte ani neboli sformované komisie, ktoré, samozrejme, tým pádom nezasadli. Čiže aj keby dnes sa tým ministerstvo začalo zaoberať, tak reálne tie dotácie dostanú žiadatelia niekedy v auguste a pri týchto investičných projektoch nie som si istá, či ktokoľvek z nich dokáže ich minúť do konca roka.
A tým iba chcem ilustrovať, že, že ministerstvo kultúry ani zďaleka nie je lepší správca týchto vecí, alebo že by lepšie administroval dotácie do kultúry, práve naopak, a to je aj jeden z dôvodov, prečo si myslím, že ten navrhovaný zákon nie je správny a že to nie je krok dobrým smerom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. So všetkým súhlasím s pánom poslancom Dostálom, ale reagovala by som na pána Michelka. No ten pozmeňovací návrh je preto taký rozsiahly, lebo vy ste riešili tú vec pozmeňovacím návrhom a na to, aby sme zmenili tie veci, tak sme tam museli dať všetky tie paragrafy, ale v skutočnosti oproti súčasnému stavu mení len tri jednoduché veci.
Jedna je, že pridáva odvolaciu kompetenciu rade aj za presne definovaných podmienok, ktoré zaručia to, že rada nebude zahltená tými, že nie každý, kto nedostane, sa bude odvolávať. To druhé je, že mení teda počet členov rady, keďže, keďže zjavne je po tom dopyt, a keďže bol dopyt po zastúpení ľudí ako keby z regionálnych organizácií. A tá tretia vec, ktorá je podľa mňa tiež dôležitá, je, že mení účinnosť toho zákona kvôli tomu, že tá, ktorú ste navrhli, je nereálna.
A ja vás iba poopravím, že vy hovoríte, že teda, problém je, že ministerstvo či má, alebo nemá väčšinu. Ministerstvo má absolútnu väčšinu. Ministerstvo dnes, minister kultúry nominuje všetkých členov rady. Akurát, niektorých z nich na návrhy profesijných organizácií, ale aj tam si minister vyberá z tých návrhov, ktoré mu prídu. To znamená, že meniť to ešte tým spôsobom, akým to robíte vy, je vlastne v podstate mierne obskúrne, a to, ako je to pôvodne navrhnuté, že je tam ten pomer, momentálne je to štyri ku piatim, v tom mojom návrhu je to päť ku šiestim, to má nejakú logiku, pretože ako keby ten minister si musí zodpovedať za tie rozhodnutia.
Takže naštudujte si, ja sa s vami o tom rada porozprávam, a verím, že to nejako zvlád... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)