Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

15.2.2024 o 10:55 hod.

Mgr. art.

Zora Jaurová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

15.2.2024 10:55 - 10:57 hod.

Zora Jaurová
vymazať rámček
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.2.2024 10:50 - 10:50 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem aj kolegom za reakcie.
Ja neviem, či mám vlastne reagovať na tie protiargumenty typu, že my robíme niečo zlé, lebo to robil aj niekto iný, alebo na protiargument typu, že keď nejaké výberové konanie nevyšlo dobre, tak všetky výberové konania sú zlé. Je úplne jasné, že verejné vypočutie kandidátov zvyšuje demokratickosť celého procesu, tam asi si to nemusíme vysvetľovať. A to, že tá verejnosť vidí vlastne kvalitu tých kandidátov, zvyšuje aj to, že môže potom kontrolovať a zasiahnuť, keď štatutár nerešpektuje výsledky výberového konania.
Ja vlastne možno zareagujem, sa tu veľa hovorilo o tom päťročnom funkčnom období. Funkčné obdobia sú preto tá najlepšia prax v riadení ľudských zdrojov a špeciálne pri kultúrnych inštitúciách, pretože tí riaditelia sa uchádzajú o funkciu s nejakým plánom a projektom, ktorý je na nejaké časové obdobie a keď to časové uplynie, tak oni vlastne urobia odpočet svojej práce. Toneznamená, že po piatich rokoch znovu ho musí niekto vymeniť, ale opäť to zvyšuje nielen verejnú kontrolu, ale aj manažérsku kontrolu, odbornú kontrolu a tak ďalej a tak ďalej.
Ja vlastne som rada, že aj v tejto rozprave úplne jasne vyplynulo, že, že tento zákon nie je možné veľmi obhájiť, a teda znovu pripomínam že my by sme navrhovali nepokračovať v rokovaní o tomto zákone.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.2.2024 10:28 - 10:38 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, sa tu dnes navystupujem.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja oceňujem, že po tých predošlých troch novelách zákonov o verejnoprávnych fondoch a pamiatkovom úrade tu máme konečne zákon, ktorý vlastne nič nepredstiera a ide k podstate veci. Lebo je očividné, že Slovenská národná strana sa, podobne ako pán Danko pred pár dňami v TA3, sa rozhodli povedať naplno, ako to so štátom a kultúrou vlastne myslia. Predkladaná novela zákona totižto ruší všetky štandardy transparentného výberu vedúcich zamestnancov v múzeách a galériách tým, že za a) ruší povinnosť verejného vypočutia uchádzačov, b) umožňuje odvolávať riaditeľov a vedúcich zamestnancov bez udania dôvodu a c) vypúšťa funkčné obdobia, na ktoré sú vedúci zamestnanci volení. A ja vlastne si tak aj hovorím, že konečne, lebo po sérii zákonov, v ktorých sa môžeme len domnievať, čo ich tvorcovia s danou legislatívou zamýšľajú, ta teda v tomto prípade nám legislátor hovorí úplne jasne, čo chce urobiť. Chce odvolať riaditeľov, chce ich odvolať bez výberového konania, a... teda chce odvolať riaditeľov, chce bez výberového konania vymenovať svojich, a to na neobmedzené obdobie.
V každom jednom bode je to návrat k praktikám, o ktorých sme sa domnievali, že už zapadli do temnej minulosti kultúrnej politiky na Slovensku. Je evidentné, že tento zákon je vlastne šitý na mieru úplne konkrétnym cieľom a konkrétnym mocenským cieľom, ktorými chcú isté skupiny ovládnuť konkrétne múzeá a galérie. Snaha o centralizáciu moci a kontrolu nad kultúrnymi inštitúciami je koniec koncov leitmotívom Slovenskej národnej strany v kultúre a pán predseda SNS Danko to vlastne pred dvoma dňami úplne priamo, otvorene, verejne povedal, čo vlastne oceňujem, lebo tým pádom hráme férovú hru. "My vládneme, my budeme ovládať kultúru," to je citát.
Aj od pána poslanca Michelka som vlastne zachytila a on to tu aj teraz povedal, že za tým zákonom je snaha primárne vymeniť, pôvodne ste hovorili že dvoch inštitúcií riaditeľov, teraz hovoríte že jednej. Čiže vlastne dokonca ešte aj predkladateľ priznáva, že ide meniť zákon, aby mohol vymeniť konkrétnych ľudí niekoľkých.
Verejné výberové konania, transparentné podmienky, za ktorých môžu byť vedúci zamestnanci odvolaní, či obmedzené funkčné obdobia sú absolútnym štandardom vo všetkých civilizovaných krajinách a... krajinách a v oblasti kultúry, ktorá si vyžaduje čo najslobodnejšiu doménu tvorby, obzvlášť.
Táto novela zákona podľa môjho názoru vracia slovenskú kultúru opäť o celé desaťročia dozadu. Pán Michelko hovoril, že je to návrat k roku 2022, ale treba povedať, že už naozaj, ja si pamätám, možno 15 rokov dozadu som bola účastná debát o tom, že takéto zmeny sa majú zaviesť. A to, že sa zaviedli až v roku 2022, tiež niečo hovorí o tej dynamike kultúrnej politiky na Slovensku. A teda naozaj sa vraciame proste o celé desaťročia dozadu, do čias, kedy tí, ktorí vládli, mohli rozhodovať o osudoch svojich poddaných, alebo teda, pardon, pracovníkov v kultúre.
Dobrý príklad je napríklad odstránenie funkčných období, ktoré sa do predmetného zákona teda dostalo tiež len pred tými dvomi rokmi a ktoré sa tam dostalo po tlaku odbornej obce, keďže obmedzené funkčné obdobie je osvedčenou, dobrou a veľmi častou praxou v HR a aj štandardom v európskych kultúrnych inštitúciách.
Mňa celkom zaujalo to tvrdenie, že vlastne komisie nie sú na nič dobré a že vlastne povedz mi, kto je v komisii, a ja ti poviem, kto vyhral. Tak viete, ono s tými komisiami je to tak jak s demokraciou, že nie je to dokonalé, ale zatiaľ je to to najlepšie, čo sme vymysleli. A to v tomto prípade platí dvojnásobne práve pri transparentných výberových konaniach.
Samozrejme, nebudem vlastne už nejak podrobnejšie rozoberať to, že predkladaný zákon neprešiel žiadnou diskusiou ani deliberáciou s odbornou obcou či dotknutými subjektami. Naopak, šokované odborné a reprezentatívne organizácie, ako Rada galérií Slovenska či Zväz múzeí Slovenska po jeho zverejnení vyzvali v niekoľkých otvorených listoch a stanoviskách poslancov a ministerku, aby ho stiahli a zastavili navrhované zmeny.
V otvorenom liste Rady galérií Slovenska sa píše, že tieto návrhy zo žiadneho hľadiska nezlepšujú postavenie a fungovanie galérií. Novelu považuje Rada galérií Slovenska za normalizáciu kultúrneho sektora. Upozorňuje tiež na to, že predložený návrh zákona je v hrubom rozpore s tým, o čo sa doteraz spoločne usilovali.
Zväz múzeí na Slovensku vo svojom stanovisku kritizuje čiastočné úpravy zákona o múzeách a galériách ako nedôvodné a oslabujúce odbornosť, zatiaľ čo uprednostňuje komplexné prepracovanie zákona s dôrazom na transparentnosť, právnu istotu a udržanie overených praxí v oblasti funkčných období.
A vlastne my po ten príklad, ako by to mohlo vyzerať po tom, čo sa tento zákon prijme, nemusíme ísť vôbec ďaleko, pretože nám to nedávno predviedol práve minister životného prostredia pán Taraba, zhodou okolností tiež nominant SNS, ktorý bez udania dôvodu odvolal dlhoročnú riaditeľku Banského múzea v Banskej Štiavnici a nahradil ju okresným predsedom SNS. Minister Taraba nebol schopný odpovedať na otázku smerujúcu k dôvodom odvolania ani na hodine otázok, keď som mu ju položila, ani v interpelácii, ktorú som mu poslala, ani nikde vlastne inde, kde túto otázku dostal. Odvoláva sa len na to, že zákon mu to umožňuje, a je to presne taký zákon, aký chcú teraz poslanci schváliť pre všetky múzeá a galérie na Slovensku. Treba podotknúť napríklad, že na základe tohto rozhodnutia rezignovala aj celá galerijná rada Galérie Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici, ktorá patrí pod banské múzeum.
Jediné dôsledky, ktoré takýto zákon môže priniesť, sú teda rozklad a zmar, politické a mocenské ovládnutie kultúrnych inštitúcií, strata dôvery, o ktorej tu veľmi veľa hovoríme, už tej poslednej, by som si tipla, neodbornosť a nekvalita. Preto by som opäť chcela spolu so všetkými relevantnými inštitúciami a odborníkmi na Slovensku vyzvať kolegov z koalície, lebo tu vidím aj v tejto sále teraz veľa ľudí z koalície, ktorí majú radi kultúru, ktorí sa jej venujú a ktorí podľa mňa aj rozumejú tomu, keď ten sektor proti niečomu protestuje: Naozaj chcete hlasovať za zákon, ktorý okrem pár dobrodruhov z SNS, hladných po akýchkoľvek funkciách, nepomáha nikomu a ničomu? Naozaj chcete hlasovať za zákon, ktorý nás vracia do minulosti, ktorý je protidemokratický a ktorý tu nikto znalý problematiky nechce? Nebolo by lepšie zastaviť rokovanie o tomto zákone a diskutovať o tom, ako napríklad pritiahnuť do kultúrnych inštitúcií kvalitných mladých ľudí, ako im zlepšiť podmienky ich práce, ako ich motivovať a inšpirovať? Ja sa naozaj s kýmkoľvek z vás budem o tom rada rozprávať a naozaj vyzývam aj predkladateľov tohto zákona, budujme nové veci a neničme to, čo máme!
Samozrejme, podobne ako v predošlých troch zákonoch navrhujem nepokračovať v rokovaní o tomto zákone.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.2.2024 9:34 - 9:35 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, a vlastne ďakujem aj kolegom za reakcie.
Myslím si, že na spoločnej snahe o ochranu pamiatok na Slovensku sa zhodneme úplne všetci naprieč celým politickým spektrom. Ja znovu len zopakujem to, čo som povedala aj v rozprave. Bohužiaľ, spôsob, akým je týchto päť zákonov predložených, nevzbudzuje tú dôveru, naopak, ju narúša. A možno je dobré sa porozprávať aj do budúcnosti nejak rámcovo o tom, akým spôsobom budeme vstupovať do legislatívneho procesu, pokiaľ chceme možno v niektorých veciach, v ktorých sa vecne zhodujeme, ako je táto, dosiahnuť aj povedzme politickú podporu naprieč koalíciou a opozíciou.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.2.2024 9:22 - 9:24 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme pred sebou ďalší zo série poslaneckých návrhov Slovenskej národnej strany a priateľov. Tentokrát tento návrh zákona otvára zákon o pamiatkovom fonde. A je to taká zmena oproti tým predošlým dvom zákonom, lebo síce tam je pamiatkový fond, ale to je, samozrejme, niečo iné ako verejnoprávne fondy. To, čo ho ale spája s tými predošlými návrhmi, je, že zdanlivo rieši veľmi drobnú záležitosť, ako povedal pán predkladateľ Michelko, predlžuje lehotu na uplatnenie predkupného práva štátu na kúpu národnej kultúrnej pamiatky v prípade, že táto je na predaj.
Samozrejme, tá predložená novela zákona opäť obsahuje všetky tie neduhy, ktoré sme tu už spomínali v predošlých dvoch zákonoch, obídenie MPK poslaneckým návrhom, nedostatočné zdôvodnenie a absencia alternatívnych riešení.
Na druhej strane musím povedať, že áno, takáto drobná úprava by na rozdiel od tých predošlých mohla byť kvalifikovaná na poslanecký návrh, ale to v prípade, že by išlo napríklad o nejakú naliehavú potrebu sektora, ktorá vyplýva z aplikačnej praxe, nakoľko ten návrh zákona vlastne nemení žiadne zásadné princípy ani koncepcie a to ho vlastne kvalifikuje na tento typ legislatívneho postupu. To by tak mohlo byť, keby ten návrh zákona obsahoval nejaké aspoň minimálne konkrétne dáta, príklady alebo situácie, ktoré by tú potrebu predĺženia lehoty na uplatnenie predkupného práva odôvodňovali, prípadne hovorili, že v súčasnosti existuje časová núdza na takúto úpravu, napríklad by nám hovorili, koľko takých prípadov bolo, kedy štát nestihol v 30-dňovej lehote tú pamiatku kúpiť, alebo akých pamiatok sa to týka a tak ďalej a tak ďalej, proste akékoľvek dáta, ktorými by predkladateľ podložil túto zmenu ako opodstatnenú. Ale bez takýchto jasných dôkazov o existujúcich problémoch súvisiacich s kratšou lehotou sa táto novela, bohužiaľ, opäť javí ako nejaký zastierací manéver bez reálneho prínosu.
Ja keď som sa rozprávala o tom s pamiatkarmi, tak vlastne nikto mi nepovedal, že by niekedy bol nejaký takýto problém s tridsaťdňovou lehotou. Naopak, v mnohých prípadoch štát potrebuje oveľa kratšiu lehotu na posúdenie, nakoľko o možných pamiatkach na odkúpenie vie väčšinou už dávno dopredu na základe priebežného mapovania pamiatkovej situácie. Zasa až tak veľa tých pamiatok na predaj nie je.
Musíme sa teda pýtať, bohužiaľ, aj keď vlastne nechcem prejudikovať, keď pán Michelko hovorí, že tentokrát nejde o konšpiráciu, musíme sa pýtať, je naozaj táto lehota zásadným problémom ochrany pamiatkového fondu v súčasnosti? Nie je to opäť iba nejaká noha do dverí zo strany poslancov SNS, ktorá im umožní prípadne v legislatívnom procese napríklad oslabovať kompetencie pamiatkového úradu pri posudzovaní plánovanej stavebnej činnosti či vydávaní rozhodnutí a záväzných stanovísk? Opäť vyvstáva otázka na predkladateľov, či náhodou neprídu s nejakými pozmeňovacími návrhmi v druhom čítaní. A teda ja som rada, že pán Michelko nás ubezpečil, že nie, ale nemôžete sa čudovať našej nedôvere, keď je to už tretí zákon, v ktorom systematicky obchádzate tie základné pravidlá legislatívneho procesu.
Opäť mám pocit, že možno pre, vlastne veľa tu hovoríme o dôvere, tak pre zvyšovanie tej dôvery aj v pléne Národnej rady, aj možno nejakej dôvery v sektore samotnom by možno bolo opäť lepšie stiahnuť tento zákon, ktorý nič zásadné nemení, a rozprávať sa aj na pôde tohto zákonodarného zboru o komplexnejšej zmene ochrany pamiatkového fondu, ktoré by viedlo k efektívnejšej ochrane a oprave pamiatok. Napríklad o finančných nástrojoch, ktoré by umožnili prílev súkromného kapitálu do ochrany pamiatkového fondu, keďže štát, samozrejme, nemá dosť peňazí na odkúpenie všetkých pamiatok, ktoré by, alebo na opravu všetkých pamiatok, ktoré by to potrebovali.
Takže z mojej strany vlastne opäť už tretíkrát odporúčanie stiahnuť tento zákon, ale na diskusiu o tom, ako zlepšiť ochranu pamiatkového fondu, ktoré, čo je určite veľký problém, jeden z najväčších problémov v oblasti kultúry na Slovensku, sme kedykoľvek otvorení.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

14.2.2024 18:34 - 18:35 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, čo dodať? (Povedané so smiechom.)
My tu už vlastne druhý deň rokujeme o jednom zákone, a teda konečne skončilo prvé čítanie zákona o FPU, a tento ďalší zákon je v podstate analogický. Je to také déja vu a vlastne by sme tu mohli celú tú rozpravu s menšími obmenami vlastne zopakovať znovu, tak to si asi ušetríme.
Ja iba veľmi stručne zhrniem, že všetky tie výhrady, ktoré, tie... najmä tie procesné výhrady, ktoré sme mali k tomu prvému zákonu, máme aj k tejto novele zákona o Audiovizuálnom fonde, pretože opäť ide o poslanecký návrh, ktorý neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, a opäť teda tá dôvodová správa neuvádza ani dáta, ani analýzy, ani nič podobné a hovorím, že znovu by sme tu mohli hovoriť o tom, že prečo vlastne vládne politiky sa realizujú cez poslanecké návrhy, ale o tom sme už asi dnes diskutovali dosť a asi sme túto tému vyčerpali, pretože na tieto otázky nedostávame odpovede. Ja možno využijem túto príležitosť na taký príbeh o Audiovizuálnom fonde, alebo vôbec príbeh, ktorý veľmi často rozprávam v zahraničí.
Ja sa naozaj venujem kultúrnym politikám a financovaniu kultúry celkom dlho a musím povedať, že príbeh slovenského Audiovizuálneho fondu je v niečom veľmi zaujímavý, veľmi výnimočný a z hľadiska kultúrnych politík v zásade aj signifikantný, pretože hovorí o tom, ako dobré politiky môžu priniesť výsledky v relatívne krátkom čase. My vždy keď, ako keby štát, keď prijíma nejaké politiky, tak veľakrát ten horizont, v ktorom sa ukazujú tie výsledky, nie je až taký rýchly, a tento príbeh Audiovizuálneho fondu hovorí o tom, že keď sa proste robia dobré politiky, tak tie výsledky sa ukážu veľmi rýchlo.
Určite sa mnohí z vás pamätajú, že začiatkom tohto tisícročia, v tých 2000. rokoch boli také, bolo také obdobie, kedy sa na Slovensku nenatočili za niektoré roky, nenatočil ani jeden film, a ten dôvod bol, že... bol, tie dôvody boli, samozrejme, rôzne, jedným z hlavných bol práve, nazvime to, riadený krach filmových štúdií na Kolibe a v podstate rozpad celého audiovizuálneho sektora a vlastne reakciou aj na túto pomerne alarmujúcu situáciu v slovenskej audiovízii, ktorá ako keby na nejaký čas prestala existovať, boli snahy tej odbornej obce o založenie moderného, verejnoprávneho nezávislého fondu.
Tento fond vznikol tak, ako by podľa mňa, takéto fondy vznikať mali, tak ako by sa takéto politiky realizovať mali. Vznikol vlastne zdola, vznikol na ná... na návrhy a na diskusiu z odbornej obce, vznikol v roku 2008 a v roku 2009 udelil prvé granty. A to znamená, že reálne existuje koľko? Možno 14-15 rokov? Pamätáte sa, keď som hovorila, že boli roky, kedy sa nenatočil ani jeden film. No v roku 2022 vzniklo na Slovensku 50 filmov pre kiná, a nielen to, ale v rokoch 2015 až 2019 bol slovenský audiovizuálny trh za toto obdobie vyhodnotený ako najrýchlejšie rastúci trh v celej Európe podľa údajov European Audiovisual Observatory, ktoré sleduje celú Európu, teda nielen Európsku úniu, je to tá Beyond Eve Europa, a bol to naozaj najrýchlejšie rastúci trh s nárastom za toto obdobie 17,8 %, čo je z ekonomického hľadiska veľmi rapídny nárast. Výsledok už po niekoľkých rokoch, odkedy Audiovizuálny fond začal fungovať, bol, že nielen že sa nakrúcať filmy, nielenže ten audiovizuálny priemysel rástol, ale tie filmy postupne začali získavať aj ceny na medzinárodných festivaloch, začali byť medzinárodne známe, slovenskí producenti začali robiť koprodukcie medzinárodné, pretože to je jediný spôsob, ako dnes točiť filmy. A napriek tomu, že tá doba nepraje veľmi nárastu divákov v kinách, tak vlastne tie slovenské filmy si začali získavať aj divákov.
A práve preto, že na začiatku tých dvetisícich rokov tu bola taká zlá situácia, tak sa tá slovenská, slovenská audiovízia dá chápať aj ako také laboratórium a v zásade príbeh Audiovizuálneho fondu napriek tomu, že v začiatkoch si prešiel takými detskými chorobami, ktoré vôbec neboli jednoduché, kde vlastne hneď v začiatkoch bolo treba odstraňovať veľmi zásadné konflikty záujmov o ktorých sa tu dnes celý deň bavíme, tak je to naozaj úspešný príbeh dobrých politík. A toto treba mať na pamäti pri tých debatách, ktoré tu vedieme a ktoré sú určite prínosné. Toto treba mať na pamäti, že špeciálne tá audiovízia je dobrý príklad, pretože to na rozdiel možno od aktivít, ktoré podporuje Fond na podporu umenia, ktoré sú umelecké a ktoré sú menej merateľné, tak audiovízia je predsa len priemysel a ten priemyselný cyklus je oveľa ľahšie merať a aj tie výsledky je oveľa ľahšie merať.
Rozumiem tomu, že existuje nejaká snaha zjednotiť povedzme tie dozorné komisie, aj keď si nemyslím, že je argument povedať, že aby obidva fondy fungovali rovnako, lebo tie dva fondy nie sú rovnaké ani náhodou, kým Fond na podporu umenia majoritne rozdeľuje verejné prostriedky, Audiovizuálny fond, doňho prispievajú rôzne typy prispievateľov, čiže len časť jeho prostriedkov pochádza zo štátneho rozpočtu a relatívne významná časť tých prostriedkov pochádza od rôznych iných typov prispievateľov, ako sú napríklad televízie, prevádzkovatelia retransmisie a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, že, ja nehovorím, že to je argument pre alebo proti, ale, ale nie sú to rovnaké fondy a tým pádom nemusia mať rovnaké orgány.
Čo sa týka toho, že vo fonde sú nejaké, nejaké kontroly, to je podľa mňa štandardná vec. Zatiaľ vždy, vlastne pokiaľ aj nejaké nejasnosti boli, tak zatiaľ vždy tie kontrolné mechanizmy, ktoré má štát k dispozícii, fungovali a špeciálne pri audiovízii ten charakter tých projektov, ktoré ten fond podporuje, je relatívne komplikovaný, pretože sa bavíme o naozaj veľkých projektoch, ktoré sa realizujú počas dlhého časového obdobia, ktoré sa realizujú v medzinárodných koprodukciách, a veľmi ľahko môžu vzniknúť aj nejaké nejasnosti ohľadne vyúčtovaní. To znamená, že ja určite a myslím si, že aj celý audiovizuálny sektor podporuje to, aby tie kontrolné mechanizmy boli niekoľkostupňové, niekoľkovrstvové a aby sa naozaj zaručilo to, že, že štátne peniaze sa vynakladajú v súlade so zákonom.
Takže na základe vlastne všetkého toho, čo sme tu dva dni hovorili, ja opätovne si myslím, že, že takýto zákon, ktorý je predložený by sa mal predkladať iným spôsobom, a tak isto ako pri tom prvom zákone by som chcela za klub Progresívneho Slovenska požiadať predkladateľov o stiahnutie návrhu a o jeho predloženie v štandardnom režime s medzirezortným pripomienkovým konaním, kde budeme vedieť vlastne si vyjasniť to, že či takýto zákon je potrebný, alebo nie je potrebný.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.2.2024 18:34 - 18:35 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Vážený pán podpredseda, ďakujem, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.2.2024 17:49 - 17:51 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem aj kolegom za veľmi vecné pripomienky.
Vlastne ja som aj rada, že tu ukazujeme, ako by mohla vyzerať diskusia v tomto pléne, lebo nie vždy takto vyzerá.
Ja iba, vlastne stručná reakcia, čo sa týka pozmeňovacieho návrhu, ktorý odstráni archiváciu dokumentov, tak taký, samozrejme, nie je možný, pretože to nie je otázka zákonu o Fonde na podporu umenia, To je otázka úplne iných zákonov, ktoré to upravujú pre celú verejnú správu, a to by sme museli celkom zásadne zreformovať spôsob, akým u nás funguje verejná správa. Ešte v analógovej dobe.
Čo sa týka toho, čo pán Malatinec hovoril o tých prioritiach, ja, napríklad to je veľmi dobrý príklad, to 80. výročie SNP, si myslím, že to je presne tá priorita, ktorú by ten fond mohol mať. Problém je, že pokiaľ dáme fondu priority, ktoré budú viac ako 20, 30, 40 %, tak my vlastne ten fond úplne zaviažeme k nejakej jednej téme a celá ostatná kultúra, ktorá sa financie, vlastne nebude existovať. Čiže tých 20 % vo fonde je podľa mňa dobrý, dobré percento, ale, samozrejme, ministerstvo kultúry má aj iné nástroje, ktorými vie urobiť priority, ktoré sú mimo Fondu na podporu umenia, Eventuálne vie ako keby na tieto priority získať iné finančné prostriedky, čo opäť by mohla potvrdiť pani poslankyňa Lašáková, ktorá to taktiež robila, keď bola ministerka.
A, čo sa týka toho, že štát má právo kontrolovať to, ako sa tie prostriedky využívajú, tak s tým ja absolútne plne súhlasím. Myslím, že štát to aj robí, a čím lepšie to bude robiť, tým budeme všetci spokojnejší.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.2.2024 17:32 - 17:32 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som teda možno pokračovala v tejto celkom zaujímavej rozprave. Ja dostávam celý deň vlastne také správy od ľudí, ktorí mi píšu, že ich naozaj teší, že konečne parlament rokuje o kultúre, a keďže tu máme ďalšie štyri zákony, tak budeme mať ešte taký maratón rokovania o kultúre, tak si to užime.
Ja na začiatku by som vlastne, lebo som nemala priestor v tej faktickej poznámke, odpovedala aj pánovi Malatincovi na tú otázku o tej stratégii kultúry, lebo tá je podľa mňa celkom, celkom zásadná. Ak tomu dobre rozumiem, to, čo sa pýtate je, že pokiaľ fond je nezávislá verejnoprávna inštitúcia, ako cez neho realizuje ministerstvo kultúry stratégie kultúrnej politiky. A odpoveď na túto otázku je, že presne tým, že taký fond zriadilo ministerstvo kultúry, pretože čo sa týka stratégie kultúrnej politiky, musíme si povedať, ako vyzerá stratégia kultúrnej politiky. A my máme stratégiu kultúrnej politiky, ktorá má sedem strategických cieľov. Tie strategické ciele sú napríklad: dobre spravovaná kultúra, efektívne financovaná kultúra, kvalitná kultúra, inkluzívna kultúra a zodpovedná kultúra a tak ďalej a tak ďalej.
A keďže si štát v rámci stratégie kultúrnej politiky, keďže sme európsky štát, keďže sme demokratický štát, ktorý uznáva kultúru a umenie ako doménu slobodnej tvorby, keďže sme sa uzhodli na tom, že podpora umenia, slobodnej tvorby a rozvoja kultúrnych komunít je jednou z priorít vlastne štátu a verejných politík, tak presne preto sme zriadili tento fond, ktorý je zriadený podľa toho princípu na dĺžku ruky. To znamená, že jeho činnosť je napĺňaním stratégie kultúrnej politiky, pretože financuje kultúrne a umelecké projekty a umožňuje slobodne tvoriť ľuďom bez toho, aby do tých rozhodnutí zasahovali politici.
Zároveň rozumiem vašej otázke, ktorá sa týka možno nie strategických priorít, ale možno nejakých tematických priorít, krátkodobých priorít a tak ďalej. A na to tiež existuje v samotnom zákone o Fonde na podporu umenia mechanizmus a nástroj, ktorý hovorí o tom, že každý rok pri, pri schvaľovaní tej programovej činnosti a programov na jednotlivé roky si ministerstvo kultúry môže určiť nejaké tematické priority do výšky 20% ročného rozpočtu fondu. Čiže ministerstvo napríklad si povie, že tento rok je 35 rokov od roku 1989, je to zaujímavá kultúrna téma a určí túto tému ako jednu z priorít pre fond a fond to nejakým spôsobom zahrnie do svojich výziev. To znamená, že ten dialóg medzi ministerstvom a Fondom na podporu umenia je štrukturálne zahrnutý v tom zákone, ktorý, ktorý fond zriaďuje, a určite napríklad tuto pani Laššáková by o tom vedela veľa hovoriť, pretože keď ona bola ministerka, tak presne takéto špecifické výzvy aj s fondom dohodla, aj také niečo robili. To znamená, že štát má veľmi veľa nástrojov okrem týchto, ktoré mu stanovuje zákon, tak je logické, že pokiaľ minister a ministerstvo kultúry s fondom rokuje, tak je to vlastne organizácia, ktorá nejakým spôsobom patrí pod, pod sektor kultúry, a vlastne tie priority kultúrnej politiky sa dosahujú proste dialógom a konsenzom.
Vrátim sa k tej debate, ktorú tu vedieme už dlho, lebo podstatou tej debaty je, že tu máme pred sebou návrh na zvýšenie počtu členov dozornej komisie o dvoch a my tu vedieme debatu o fungovaní Fondu na podporu umenia. A tie problémy s touto debatou, ktorú tu vedieme, podľa mňa sú dva. Jedno je, že tá debata sa nijako netýka toho návrhu zákona, ktorý máme predložený, a po druhé, že tento typ debaty, ktorý tu vedieme, je podľa mňa dôležitý, ale debata o konkrétnych projektoch, o konkrétnych témach, o konkrétnych prioritách sa, pri všetkej úcte k tomuto zákonodarnému zboru, nemá primárne viesť v pléne Národnej rady. Sú na to úplne iné fóra, ktoré bolo treba využiť prv, než niekto zákon predložil do tohto parlamentu. Len, bohužiaľ, sa to nestalo, pretože tu máme poslanecký návrh, ktorý očividne nebol s tým sektorom odkonzultovaný, keďže ten sektor proti nemu protestuje.
A keď už teda tú debatu tu vedieme, tak si naozaj dajme pozor na to, aby sme si nezamieňali príčiny a následky, respektíve, a to je veľmi dôležité pre akúkoľvek budúcu debatu, nepodľahnime tomu efektu, ktorý by sme mohli nazvať že vzbura neúspešných žiadateľov, pretože pri grantových schémach akéhokoľvek typu, osobitne takých, kde je zvýšená miera odborného a sčasti subjektívneho hodnotenia, a teda nejedná sa o automatickú podporu, sa vždy vyskytuje tento veľmi pochopiteľný efekt, že úspešní žiadatelia sú spokojní a neúspešní žiadatelia sú nespokojní.
Problém, samozrejme, nastáva vtedy, keď tých neúspešných žiadateľov je príliš veľa, pretože tým pádom je oveľa viac tých, ktorí sú nespokojní ako tých, ktorí sú spokojní. A to ale neznamená, že by ten samotný systém bol zlý, ale znamená to to, že v tej schéme je proste málo finančných prostriedkov, lebo je oveľa viac tých, ktorí sú neúspešní. A existujú na to aj koeficienty, ktoré hovoria o tom, že koľko percent úspešných žiadostí z celkového počtu ukazuje, že je schéma efektívna, a ten sa mení v závislosti od typu schémy, ale keď počet neúspešných žiadostí zásadne prevažuje nad tými úspešnými, tak je jasné, že schéma má problém, a my tu teda akože nemôžme používať tie vizuálne pomôcky, tak vám neviem ukázať tie grafy, ale predstavte si to napríklad tak, že keď sa na mňa pozriete, tak tieto biele časti sú tie úspešné žiadosti (rečníčka ukazuje na svoje šaty), tie čierne sú tie neúspešné, tak to je dobrý pomer. Ale... (Reakcie z pléna. Smiech v sále.) Ale keď sa napríklad na pána Michelka pozriete, pomer bielych a tmavých častí, tak to už nie je dobrý pomer. A vo Fonde na podporu umenia je každoročný ne... viac ako trojnásobok žiadostí tých, ktoré žiadatelia podajú, voči tomu, akú sumu môže fond rozdeliť, čo jasne ukazuje, že fond tým pádom nemôže podporiť všetky naozaj kvalitné projekty, ktoré mu prídu, pretože nemá dosť peňazí, takže ja by som navrhovala, že naozaj sa venujme v Národnej rade tomu, čo sa, čomu sa tu máme venovať. Nepredkladajme poslaneckými návrhmi to, čo má robiť vláda a čo jej vyplýva z programového vyhlásenia vlády. Robme poriadne dôvodové správy, lebo potom si ušetríme veľa vzácneho času v pléne, my si to prečítame v dôvodovej správe a nebudeme klásť otázky zbytočné.
A čo sa vlastne týka tých výhrad voči Fondu na podporu umenia, myslím si, že veľmi veľa z tých vecí, ktoré tu padli v pléne, by sa naozaj vyriešili tým, keby jednoducho tie fondy dostali viac peňazí, lebo by sme zistili, že veľká časť výhrad, ktorá zaznieva od tých neúspešných žiadateľov, zrazu by neexistovala.
Zaujímajme sa napríklad okrem toho, že koľko má fond peňazí, zaujímajme sa o iné zákony, ktoré tu my vieme zmeniť, napríklad zákony, ktoré zaťažujú fond obrovskou byrokratickou záťažou. Ja, napríklad ja neviem, či vy viete, ale tie fondy si musia napríklad prenajímať sklady, v ktorých skladujú papierové žiadosti, ktoré musia 15 rokov archivovať, to za chvíľu si budú hangáre najímať. A ako keby v 21. storočí, toto naozaj nerozumiem, prečo je potrebné, ale to im vyplýva zo zákona. Čiže napríklad umožníme tým fondom fungovať jednoduchšie, umožníme im fungovať oveľa digitálnejšie, to je všetko to, čo my tu máme v moci a čo vieme zmeniť, a všetci budeme spokojní, všetci budeme mať vlastne dobrý pocit, že sme prispeli k lepšiemu fungovaniu fondov.
Pripomínam, teda že stále sme sa nedozvedeli od poslancov SNS, aké pozmeňovacie návrhy plánujú v druhom čítaní, ale ak by teda nejaké plánovali, tak myslím si, že by mali ísť presne týmto smerom, že by sa mali týkať navýšenia rozpočtov týchto fondov, že by sa mali týkať rušenia byrokratickej záťaže pre fondy, a ak takéto pozmeňovacie návrhy prídu, tak v tomto snažení budeme určite radi spolupracovať.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.2.2024 17:32 - 17:32 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
No ďakujem aj pánovi Malatincovi, on povedal veľmi veľa vecí a rada si s nimi niektoré prejdem aj individuálne, lebo to nestihnem za dve minúty.
Ja na margo toho regionálneho rozvrstvenia len chcem povedať, že ja mám pred sebou štatistiku úspešnosti projektov a najúspešnejšie projekty počas celého fungovania fondov, najúspešnejší boli zo Žilinského a Banskobystrického kraja, čiže nie z Bratislavského kraja, takže asi nie je úplne problém v tom regionálnom rozvrstvení ani hodnotiteľov, ani projektov.
A čo sa teda týka nejakého môjho konfliktu záujmov ja vlastne z toho čo ste hovorili mám pocit, že vy naozaj nerozumiete, ako funguje ten systém hodnotiteľov, pretože na začiatku ste hovorili, že nechcú dávať hodnotiteľov, ktorí majú konflikt záujmov, a na konci, že vám to vlastne vadí, keď niekto hodnotí a zároveň žiada. Tak ani jedno ani druhé nie je možné. A čo sa mňa týka, ja som súčasťou už dlhodobo nie hodnotiteľov, tých, ktorí hodnotia, ale takého zásobníka ľudí, z ktorých fond vyberá do konkrétnych komisií hodnotiteľov. A v minulosti som hodnotila niektoré projekty, dnes ďalej som v tom zásobníku, pretože to nie je žiaden konflikt záujmov podľa žiadneho zákona, ale odkedy som poslankyňou Národnej rady tak rada fondu ma pochopiteľne nevyberá do tých komisií, lebo by som ani na to nemala čas tam do nich chodiť. Čiže možno je väčší problém, keď je niekto poslanec a zároveň žiadateľ z fondu, a možno je oveľa väčší problém, keď je niekto poslanec, ktorý rozhoduje o zákonoch, a zároveň je ten neúspešný žiadateľ z fondu, to znamená, že sa mu, samozrejme, nepáči... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis