Ďakujem, pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, toto je teda, aby som pripomenula, druhé čítanie zákona novely zákona o Audiovizuálnom fonde. To prvé čítanie prebehlo vo februári tohto roka a ten zákon, ktorý vo februári bol do Národnej rady predložený, bola novela zákona, ktorá navyšovala o dvoch členov dozornú komisiu fondu. Dozorná komisia je komisia, ktorá kontroluje hospodárenie fondu, a celá novela bola o tom, že tá dozorná...
Ďakujem, pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, toto je teda, aby som pripomenula, druhé čítanie zákona novely zákona o Audiovizuálnom fonde. To prvé čítanie prebehlo vo februári tohto roka a ten zákon, ktorý vo februári bol do Národnej rady predložený, bola novela zákona, ktorá navyšovala o dvoch členov dozornú komisiu fondu. Dozorná komisia je komisia, ktorá kontroluje hospodárenie fondu, a celá novela bola o tom, že tá dozorná komisia, ktorá mala doteraz troch členov, bude mať piatich členov. Samozrejme to bol poslanecký návrh, nemal žiadne dôvody, prečo to, prečo by sme mali také niečo schváliť, neboli priložené žiadne analýzy, neprešiel medzirezortným pripomienkovacím konaním, ale teda keďže išlo o takúto drobnú zmenu, ktorej vlastne zmyslom bolo iba, povedzme, väčší dozor nad hospodárením fondu, tak ten zákon nejako prešiel cez to prvé čítanie bez nejakých veľkých problémov.
Samozrejme, my popritom počúvame už od nástupu tejto vlády, aj od pani ministerky, aj od viacerých predstaviteľov vládnej koalície, že tie verejnoprávne fondy, ktoré financujú kultúru, nefungujú dobre a že treba, aby ministerstvo tam malo väčšiu gesciu, aby ich nejakých spôsobom lepšie ovládalo a že vlastne by nemali byť tak úplne verejnoprávne, tak ako sú doteraz.
A ja ešte prv, než sa budem venovať tomuto zákonu, ja by som tu chcela pripomenúť, lebo, lebo Audiovizuálny fond je jeden z najlepších príkladov toho, ako dobré politiky, dobré verejné politiky a kvalitné inštitúcie dokážu priniesť radikálnu zmenu v spoločnosti a v nejakom sektore v relatívne krátkom čase. A ja keď chodím aj na medzinárodné konferencie o kultúrnych politikách, tak uvádzam slovenský Audiovizuálny fond ako taký dobrý príklad toho, ako môžte vidieť v priamom prenose v horizonte niekoľkých rokov to, že keď niekto zavedie dobrú politiku, tak to má aj relatívne rýchle výsledky. Pretože, možno si pamätáte, možno nie, ale my sme tu celkom nedávno, na prelome tisícročí, začiatkom dvetisícich rokov, mali také obdobie, kedy na Slovensku za rok sa nenatočil žiaden film. Kedy kinematografia takmer prestala existovať. To malo svoje príčiny, krach filmových ateliérov na Kolibe, to, že väčšina filmárov slovenských odišla pracovať do Čiech a my sme tu naozaj mali roky, kedy na Slovensku sa nenatočil ani jeden film. A v roku 2008 vznikol Audiovizuálny fond, ktorý bol prvý z tých verejnoprávnych fondov, ktoré spravujú a financujú kultúru na Slovensku. Zaviedol sa za vlády SMER-u, zaviedol ho minister Maďarič. A tento Audiovizuálny fond začal poskytovať dotácie, granty a iné finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho priemyslu. A 2008, fixujte si tento dátum, v roku 2022 sa na Slovensku natočilo 50 filmov určených pre premietanie v kinách plus iks ďalších dokumentárnych filmov, televíznych cyklov a tak ďalej a tak ďalej. To je za 14 rokov. Natočiť film nie je jednoduchá vec, trvá to niekoľko rokov a podľa údajov Európskeho audiovizuálneho observatória bolo, bol v roku, v rokoch 2015 – 2019 slovenský filmový trh najrýchlejšie rastúci v Európe s nárastom za toto obdobie takmer o 18 %, a to je priamy dôsledok fungovania Audiovizuálneho fondu na Slovensku.
Audiovizuálny fond okrem toho, že financuje kinematografiu a financuje filmy, tak, samozrejme, audiovizuálny priemysel je priemysel, čiže vo veľkej miere prispieva k podpore zamestnanosti, prispieva k podpore zvyšovania odborných skúseností, prispieva aj k príjmu do štátneho rozpočtu, pretože financuje aj zahraničné produkcie, ktoré prídu na Slovensko nakrúcať, podporuje teda takéto nakrúcania. A tento fond ročne rozdeľuje okolo 40 mil. eur, z čoho ministerstvo kultúry prispieva 6 mil. eur. Toto si tiež zapamätajte, lebo k tomu sa vrátim. Počas tých rokov, odkedy existuje, počas svojej existencie poskytol asi takmer 180 mil. eur na podporu audiovizuálnej produkcie, a ale tie audiovizuálne diela, ktoré podporil, keď sme, keď si prirátame spolufinancovanie, ktoré získali producenti, tak to bolo vo výške 433 mil. eur. To znamená, že 3,5-násobok tej poskytnutej dotácie sa v skutočnosti preinvestovalo. A vďaka tým peniazom, ktoré Audiovizuálny fond investoval, tak prišlo na Slovensko množstvo investícií zo zahraničia a dá sa povedať, že za každé euro podpory z Audiovizuálneho fondu si žiadateľ sám zabezpečil z iných zdrojov tri a pol eura.
No a toto všetko teda máme pred sebou teraz, tento Audiovizuálny fond. V prvom čítaní si teda Národná rada schválila, že zvýši ten počet členov dozornej komisie, v zásade sme radi, keď sa niečo kontroluje, ale, samozrejme, keďže my sme tu absolvovali niekoľkomesačnú rozpravu o Fonde na podporu umenia a vedeli sme, že aj tam na začiatku ten zákon vyzeral nevinne a potom prišli pozmeňovacie návrhy, ktoré ho úplne zásadným spôsobom zmenili, tak bol celý tento zákon o Audiovizuálnom fonde tiež tak trošku taký triler, že kedy teda prídu tie zmeny. A musím povedať, že predkladatelia tento triler ako keby vyakcentovali naozaj poriadne, lebo sme dočkali, a to som neverila, že to je možné, že neverila som, že je možné ohnúť ešte viac legislatívny proces, ako sme to urobili pri Fonde na podporu umenia, ale vidíte, dá sa aj to.
Dočkali sme sa proste niečoho neuveriteľného, pretože my tu teraz rokujeme v druhom čítaní, tuto pani poslankyňa Laššáková predniesla spoločnú správu výborov, v ktorej sú pozmeňovacie návrhy, ktoré sme mali vo výbore v druhom čítaní a ktoré mimochodom napospol boli veľmi konštruktívne, dokonca niektoré z nich sme aj my ako opozícia veľmi radi podporili. Kolegyňa to tu prečíta celé, lebo však to je tá procedúra, a zároveň predkladateľ povie, že ale vlastne tu ešte kolega Farkašovský prečíta nejaký pozmeňovák. Tu v pléne prečíta pozmeňovák, ktorý úplne zásadne mení ten zákon, ktorý sme schválili v prvom čítaní, a my zajtra chceme o ňom hlasovať. Tak toto naozaj takto idem prijímať zákony? Ako nie je tu pán Farkašovský, je zaujímavé, že či on vlastne vie, čo predkladá, to by ma celkom zaujímalo, lebo pán Michelko to tu obhajoval. Ale ako my naozaj tu ideme riešiť zákon, ktorý neprešiel ani prvým čítaním, ani žiadnym MPK, ani výborom, pozmeňovákom deň pre hlasovaním? Podľa môjho názoru toto, a ja sa k tomu vrátim, prečo to považujem aj za protiústavné a prečo takúto legislatívnu prax podľa mňa táto Národná rada ďalej nemôže akceptovať, lebo, lebo takto sa proste zákony v demokratickej krajine robiť nemôžu.
A, samozrejme, keď sa pýtate, že prečo sa to takto robí, tak ja ako viem na to nájsť odpoveď, pretože, samozrejme, aj pri Fonde na podporu umenia, hoci sa to urobilo tiež pozmeňovacím návrhom v druhom čítaní, tak predsa len to bolo aspoň vo výbore a od toho zasadania toho výboru až po ten koniec toho legislatívneho procesu bolo relatívne dosť času, kedy sa celá prakticky verejnosť k tomu vyjadrila a vyjadrila sa, že to je niečo neakceptovateľné. Ale keďže sa tuto predkladatelia chceli vyhnúť akejkoľvek diskusii, tak to urobili týmto spôsobom.
A teda ja neviem, ako ja nemám rada tieto poznámky také poučné, ale mňa by fakt zaujímalo, že či na toto ste hrdí. Že či ste hrdí na to, že takto tu prijímate zákony. Lebo podľa mňa pán Farkašovský tu ani teda neni, ale on ani nevie, čo podal, reálne sa tu podávajú poslaneckými pozmeňovákmi zákony, ktoré má podávať ministerka kultúry. Tipujem, že aj tento pozmeňovací návrh bol napísaný na ministerstve kultúry, ale my tu takto rokujeme a ideme zajtra o tom hlasovať, hej? No, okej.
Zhrniem, že o čo ide, lebo som si teda naštudovala ten pozmeňovací návrh na webe. Ide v zásade o to isté, o čo išlo pri Fonde na podporu umenia, a ide o to, že jednoducho tento verejnoprávny, nezávislý fond, ktorý má veľmi delikátne rozložené rôzne právomoci a kompetencie ovládnuť v zásade nominantami ministerstva kultúry, robí niečo veľmi podobné ten pozmeňovací návrh, ako bolo pri Fonde na podporu umenia. To znamená, že pridáva ďalších štyroch členov do rady fondu, ktorých je dnes deväť, čiže ich bude trinásť, a z nich päť bude nominovať ministerstvo kultúry. A teraz keď sme sa rozprávali o Fonde na podporu umenia, tak tam bol argument, že štát dáva tie peniaze do toho fondu, tak štát má mať väčšiu kontrolu. Ja ani tento argument, samozrejme, neuznávam, pretože to je ten princíp toho verejnoprávneho fondu, že štát to dáva do rúk odborníkom. Ale ja sa pýtam, že v Audiovizuálnom fonde, kde ministerstvo kultúry dáva do jeho rozpočtu 15 % rozpočtu, prečo by malo mať piatich z trinástich členov rady. Kde je tam ministerstvo financií, ktoré dáva polovicu toho rozpočtu na tie tzv. vratky, čo je podpora audiovizuálneho priemyslu? Možno keby tam boli tí zástupcovia ministerstva financií, by sa vám ľahšie vyjednávalo o tom rozpočte.
V každom prípade, toto nie je analogický prípad ako je Fond na podporu umenia, pretože do Audiovizuálneho fondu prispievajú aj iní prispievatelia, ako je štát. Prispievajú tam televízie, prispievajú tam prevádzkovatelia retransmisie, prevádzkovatelia kín a distributéri. A moja otázka je, že vy ste sa s tými ľuďmi bavili? Oni súhlasia s tým, aby sa takto menil ten fond? Lebo tí ľudia prispievajú do toho, do toho fondu. Predpokladám, že nie, samozrejme.
A teda okrem toho, že meníte vlastne pomery v rade, ktoré meníte spôsobom, ktorý nie je analogický k tomu, ako do fondu kto prispieva, tak zároveň meníte spôsob rozhodovania o projektoch, pretože dnes podporu udeľuje riaditeľ na odporúčanie komisií. Vy to meníte tak, že o tých projektoch bude rozhodovať rada, čo je opäť ako keby nejaký kolektívny orgán, ktorá môže napríklad aj nepodporiť to, čo tie komisie navrhnú. To ste aj povedali prečo, lebo máte predstavu o tom, aké filmy sa majú podporovať a aké nie. Čo je opäť presne to, čo tu v tejto miestnosti nemá zaznievať. A mňa teda zaujalo v tom pozmeňovacom návrhu, že umožňujete rade si odhlasovať neverejné zasadania. Zasadania rady sú z definície a zo zákona verejné práve preto, že je to ten kontrolný orgán toho fondu, ktorý je verejnoprávny, aby mala verejnosť kontrolu. Ja som sa viackrát zúčastnila zasadania rady Audiovizuálneho fondu, moji kolegovia producenti tam chodia a je to veľmi dobrý model. My dáme všetky rozhodovacie právomoci rade a zároveň jej umožníme robiť neverejné zasadania. Tak môžme sa pýtať, že čo je cieľom tejto úpravy, že áno? A tak isto sú tam paragrafy, ktoré podľa mňa zjednodušujú rade spôsob odvolávania riaditeľa. Čo opäť je ako keby v súlade s inými zákonmi, ktoré tu Slovenská národná strana predostrela, a je to opäť v súlade s tým zámerom proste ten fond ovládnuť.
Ja som tu už teda spomínala, že Audiovizuálny fond získava peniaze z rôznych zdrojov a o to viac si myslím, že akákoľvek zmena pri tomto fonde by mala byť výsledkom veľmi delikátnej dohody so všetkými prispievateľmi z celého toho hodnotového ekonomického reťazca audiovizuálneho priemyslu, tak ako sa to dialo pred tým, než sa Audiovizuálny fond zriadil. A neboli to jednoduché vyjednávania, trvalo to niekoľko rokov. A títo prispievatelia dnes sa dozvedia zo záznamu z Národnej rady, že vlastne to bude všetko úplne inak a budú rozhodovať úplne iní ľudia. Nehovoriac o tom teda, že deje sa to naozaj ako, musím použiť silné slovo, že deje sa to naozaj ešte zvrátenejším a ešte legislatívne odpornejším procesom, ako sa to dialo pri Fonde na podporu umenia. A vy všetci viete, že prezidentka Čaputová vetovala zákon o Fonde na podporu umenia a to nielen kvôli obsahu, ale aj kvôli procesným pochybeniam. Vy ste to veto prelomili a teraz robíte niečo ešte horšie, ako ste urobili v tomto prípade. A pritom viete, pán Michelko, však aj vy ste to priznali, že pri debate o tom vete, keď sme mali na výbore, že teda ten legislatívny proces nebol ukážkový, čo považujem za taký eufemizmus, ale prečo to robíte ešte horšie teraz.
My máme k dispozícii analýzy, a tie sa netýkajú teda len tohto zákona, ktoré hovoria o tom, že tento typ ohýbania legislatívneho procesu je proste, je podozrenie, že je to protiústavné a budeme zvažovať podanie na Ústavný súd, lebo, lebo takto proste podľa mňa nie je možné ďalej robiť legislatívu. Vy si možno myslíte a budete argumentovať, že je to v súlade s rokovacím poriadkom, ale určite to nie je v súlade napríklad so zákonom o tvorbe právnych predpisov, ktorý dáva niekoľko dobrých dôvodov, prečo výrazné zmeny, v druhom čítaní cez zákony alebo pozmeňováky prečítané v pléne, nie sú správnou legislatívnou praxou.
Ja len tak námatkovo, § 2 zdôrazňuje potrebu systematickej a formálnoprávnej jednotnosti právnych predpisov, stabilný a funkčný právny poriadok, takisto predpokladá účasť verejnosti na tvorbe legislatívy, kde sa, preboha, v tomto procese zahrnula verejnosť, to naozaj neviem. A ak pozmeňujúci návrh prináša závažné systematické zmeny, mal by byť predložený a prejednaný v dostatočnom predstihu, aby umožnil komplexné posúdenie vplyvov a súladu s inými právnymi normami. To, samozrejme, nie je vôbec možné, pokiaľ je prednesený na poslednú chvíľu v pléne.
V § 7 sa hovorí o dôvodových správach k zákonom, ktoré vysvetľujú potrebu novej právnej úpravy a, samozrejme, ak pozmeňujúci návrh výrazne mení obsah toho zákona, tak dôvodová správa tej pôvodnej novely už vôbec nesedí s tým, čo ideme prijímať. Nesedia doložky, nesedia analýzy vplyvov. Ak by teda nejaké boli, čo v tomto prípade nie je, takže vlastne nemáme nič.
V § 10 zákona o tvorbe právnych predpisov sa hovorí o pripomienkovom konaní. Opäť nie je možné, ak ide o posla.. a už, už v prípade poslaneckého návrhu toto pripomienkové konanie nebolo, ale verejnosť sa s ním aspoň môže oboznámiť mimo ten formálny proces. Ak sa ale takto tajne pripravuje skutočná novela, ktorá sa prednesie na poslednú chvíľu v pléne, ide o evidentné, očividné a zámerné obchádzanie procesu, ktorý zabezpečuje transparentnosť a účasť verejnosti na legislatívnom procese.
A práve preto ja osobne som presvedčená, že tento prístup spôsobuje naozaj významnú právnu neistotu a nedostatočnú predvídateľnosť tej právnej úpravy, a to je v rozpore s čl. 1 ods. 1 v prvej vete Ústavy Slovenskej republiky, ktorá hovorí o tom, že právna istota je základ legislatívneho procesu a nie je to len zlá legislatívna prax, ale má aj priame dôsledky na dôveru občanov v legislatívny proces a dôveru občanov voči tým tvorcom takejto legislatívy. A asi nie je, nie je prekvapivé, že ten, že ten, to, čo na konci tohto celého ostáva, je, že ľudia si to budú interpretovať ako flagrantné zneužívanie legislatívnej moci a protiústavné konanie.
Ja teda vlastne ani neviem, k čomu by som vás tak vyzvala, ale možno by som len pána Farkašovského vyzvala, že možno by nemusel ten pozmeňovák prečítať, keby ho neprečítal, tak by sme sa väčšinu, väčšine týchto problémov vyhli a prípadne, ak teda si naozaj myslíte, že to je dobrý, dobrý zákon, tak presuňme túto rozpravu na ďalšiu schôdzu a medzitým debatujme o tom, či teda to, čo navrhujete, je niečo, čo naozaj Audiovizuálny fond a slovenská kinematografia podporuje. Nechajme, nech sa k tomu vyjadria tí ostatní prispievatelia do fondov, nech sa k tomu vyjadria ľudia z kinematografie alebo ktokoľvek, kto mal byť zahrnutý do toho pripomienkového procesu. Eventuálne skúste to prebrať napríklad aj s vašimi koaličnými partnermi, ktorí o tomto návrhu ešte včera nič nevedeli.
A ja teda na záver by som chcela podobne, vlastne pri tomto zákone mňa ešte jedna vec mrzí, že podobne ako aj pri napríklad zákone o RTVS, teda STVR, mňa mrzí to, že vlastne tie zákony z dielne SNS majú vždy len jeden cieľ, a to je vlastne veľmi neodborným spôsobom ovládnuť tú inštitúciu namiesto toho, aby riešili jej skutočné problémy. Tak to bolo v prípade STVR, kde my všetci vieme, že najväčší problém verejnoprávnych médií je ich financovanie. Rieši to ten zákon, čo sme prijali? Nie, nerieši. A takisto je to napríklad pri zákone o Audiovizuálnom fonde, ktorý napríklad vieme, že od roku 2018 sa výška príspevku štátu, respektíve ministerstva kultúry do Audiovizuálneho fondu nemenila, čo teda vďaka inflácii spôsobuje, že ten podiel ministerstva kultúry na celkovom objeme financií v Audiovizuálnom fonde sa znižuje a teda by sa mal znižovať počet členov rady, ktoré ministerstvo kultúry tam nominuje, a nie zvyšovať.
A vy ste tu spomínali, že v tom pozmeňováku navrhujete zvýšenie príspevku o 200-tisíc eur, ale viete, že to ste tam radšej nemali dávať, lebo to je naozaj v pomere k tomu objemu peňazí, ktorý tam je, tak smiešne, že ten riadok sa tam ani neoplatilo písať. Čiže ja som si pripravila taký pozmeňovací návrh, ktorý rieši túto vec, lebo toto je dosť podstatná vec. Vy hovoríte, že je ťažké jednať s ministerstvom financií, tak to možno skúste, dajte im tých členov v tej rade, keďže oni tam dosť veľa prispievajú do toho fondu, a kľudne tento pozmeňovací návrh preberte. Môžte ho podať vy, lebo toto bude naozajstný rozvoj audiovízie, toto bude naozajstná pomoc slovenskej audiovízii a nie takéto proste poza bučky legislatívne snahy o ovládnutie aj tejto dobre fungujúcej inštitúcie.
Takže, pán predsedajúci, budem čítať pozmeňovací návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zory Jaurovej k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 152.
1. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
„2. V § 29 ods. 1 písm. a) znie:
„a) príspevok určený na podporu audiovizuálnej kultúry v sume príspevku za kalendárny rok predchádzajúci príslušnému rozpočtovanému roku zvýšenej o priemernú ročnú mieru inflácie meranú indexom spotrebiteľských cien vyhlásenú Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok,"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Nový spôsob výpočtu medziročnej valorizácie príspevku.
2. V čl. I § 36 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3) Príspevok poskytnutý podľa 29 ods. 1 písm. a) v roku 2024 je najmenej v sume 8 700 000 eur.”
Odôvodnenie: Navrhuje sa úprava výšky príspevku na podporu audiovizuálnej kultúry v nadväznosti na kumulovanú medziročnú mieru inflácie vyhlásenú Štatistickým úradom Slovenskej republiky za obdobie rokov 2018 až 2023, ktorá má vplyv na reálny nárast nákladov aj v oblasti audiovizuálneho prostredia. Dôvodom požadovaného navýšenia je aj rastúci príjem fondu podľa § 24 až 28 zákona o fonde, čo spôsobuje zníženie finančného podielu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na celkovom financovaní fondu. Jednorazovou úpravou príspevku sa zohľadní aktuálna hodnota pôvodnej výšky príspevku vypočítaná Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky v roku 2023, ktorá sa nemenila od 1. 1. 2018 a ktorá bude zohľadňovať zvýšené náklady fondu vo forme prevádzkových nákladov a celkovej sumy poskytnutých dotácií, pretože napríklad v roku 2023 predstavovala suma poskytnutých dotácií len podiel 22 % z celkovej požadovanej sumy. Zvýšením príspevku sa zvýši aj príjem štátu vo forme zvýšeného výberu daní, odvodov, DPH od žiadateľov, ktorým boli poskytnuté dotácie, ich spolupracovníkov a subdodávateľov.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.
Skryt prepis