Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

9.4.2025 o 15:44 hod.

Mgr. art.

Zora Jaurová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.4.2025 15:44 - 16:00 hod.

Zora Jaurová
vymazať
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.4.2025 15:29 - 15:45 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som tiež rada zareagovala na tú tému zvýšeného používania hotovosti, ktorá teda je evidentným dôsledkom transakčnej dane. Už tu bolo teda povedané, sme tu viacerí hovorili o tom, že očividne tá doba kešu sa vracia. A ja rozumiem, že niektorým to vlastne môže byť aj sympatické a tuto moji mladší kolegovia si asi úplne nepamätajú tú dobu kešu, ale tipujem, že minimálne tuto druhá časť sály si to veľmi dobre pamätá.
A spomeňte si v tých, nemusíme ísť ani do deväťdesiatych rokov, spomeňte si v tých dvetisícich rokoch, že aký bol vtedy výber daní, keď ho porovnáte so súčasnosťou, či už dani z príjmu fyzických alebo právnických osôb bol radikálne nižší ako je dnes, pretože logicky hotovostné platby zvyšujú možnosť daňových únikov a zväčšujú tú sivú ekonomiku. Čiže ono sa veľmi jednoducho môže stať, že dôsledkom transakčnej dane bude radikálne nižší výber iných daní. A v konečnom dôsledku teda ten konsolidačný efekt, ktorý to malo mať, to mať nebude a, naopak, to bude mať presne opačný efekt.
A bolo tu spomenuté teda, že kto rád platí dane. Tak ja napr. rada platím dane, keď viem, že za nich dostávam nejaké kvalitné verejné služby. Ale je toto realita Slovenska? Priniesla táto vláda aspoň jednu kvalitnú verejnú službu, ktorú môže dať na druhú misku váh k transakčnej dani? Obávam sa, že nie. A to je jeden z ďalších problémov prečo si myslí, že tá daň nikdy fungovať nebude.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.4.2025 14:44 - 15:00 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Páči sa mi táto atmosféra. Ja by som chcela reagovať na to, čo kolega Hargaš hovoril, kde vlastne spomínal to, že sme sa zjavne inšpirovali pri tejto transakčnej dani Maďarskom a podľa mňa to je dobre si pripomenúť, lebo však susedia to zaviedli, tak mohli sme sa z toho poučiť. V Maďarsku tá daň je teda 0,45 % a ona síce na začiatku, keď ju zaviedli, prinášala okolo 0,4 % HDP do rozpočtu, ale okamžite potom, ako bola tá daň zavedená, tak začala stúpať preferencia hotovosti a tá daň rapídne jej výber tým pádom klesal, keďže ľudia používali hotovosť. Čiže v Maďarsku vlastne priniesla transakčná daň návrat do doby kešu.
A ja, vlastne tu bola taká otázka, že kto to vlastne vymyslel, stále sme sa nedopátrali, ale ja si kladiem otázku, že načo to vlastne je, lebo oni, vlastne tvrdí vláda, že to je ako keby konsolidačné opatrenie, ale ja rozmýšľam, že či to náhodou nie je presne ten dôvod tento, že sa chceme vrátiť do tej doby kešu, lebo očividne niektorí predstavitelia vládnej koalície sa v tejto dobe cítili trocha lepšie ako dnes a aj o nej s takým sentimentom hovoria. A my teda už máme právo na hotovosť aj v ústave, čiže v tomto táto vláda veľmi pekne pokračuje, v tom, čo robila tá predošlá vláda, len ja iba varujem že návrat do doby kešu znamená, že rapídne klesne výber daní a že štát už nebude mať vlastne žiadny výber daní, a tým by som sa chcela vrátiť k téme, lebo pán predsedajúci to má rád, takže potom už tie samosprávy nebudú mať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.4.2025 11:44 - 11:59 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
61-2
Samozrejme, transakčná daň zvýši prevádzkové náklady týchto organizácií a nutnosť udržiavať vyššiu finančnú rezervu. Ja tu by som možno chcela vypichnúť jednu vec, ktorú som si uvedomila až včera, keď som sa rozprávala s jedným kolegom, ktorý práve robil nejaké prevody, že vy keď vlastne robíte prevody, tak transakčnú daň zaplatíte aj z DPH, čiže platíte daň z dane, a to sú naozaj ako keby absurdné dôsledky zavedenia proste tohto opatrenia. Nehovoriac o tom, že keď sa rozprávame o oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu, ktorý funguje na pomedzí komerčného sektora a nejakých grantov a sponzorských príspevkov, tak je vlastne celkom pravdepodobné, že tá transakčná daň aj zmení správanie tých donorov a taktiež tie získané granty a sponzorské príspevky nebudú dostatočné. A ja sa pýtam, zvýši vláda granty a príspevky fondom, ktoré dávajú príspevky na kultúru? Bude transakčná daň oprávnený výdavok pri grantoch? Opäť je to niečo, kde štát vlastne jednou rukou dáva, druhou rukou berie a v konečnom dôsledku výsledkom bude obmedzenie rozsahu kultúrnych projektov, zníženie kvality ponúkaných podujatí alebo dokonca ich úplné odloženie či zrušenie, čo naďalej oslabí dostupnosť kultúry pre široké publikum.
Ako vedela by som o tom rozprávať ešte veľmi dlho, lebo tie tých dopadov je veľa, ale myslím, že na záver stačí povedať len toľko, že darmo bude táto vláda krátkodobo fixovať financovanie samospráv skoršími platbami, lebo o tom je ten zákon, o ktorom tu rokujeme, keď zároveň zavádza politiky, ktorými aj samosprávy, ale aj celú krajinu a celé podnikateľské prostredie, ktoré generuje tie zdroje pre samosprávy, ničí a akékoľvek verejné politiky zároveň spoluvytvárajú spoločenskú kultúru v tom najširšom zmysle. Vytvárajú a generujú rámce správania sa v spoločnosti a určujú spôsob, akým sa jednotlivci, inštitúcie, ale aj firmy či komunity stavajú k spoločnému dobru. Keď sa zavádzajú zlé politiky, tak tie svojimi dopadmi vytvárajú zlú spoločenskú kultúru a všeobecné etické rámce.
A myslím si, že po týždni fungovania tejto dane už aj sami vidíte, že transakčná daň nesporne nie je dobrou politikou, a práve preto by som chcela požiadať kolegov poslancov a poslankyne Národnej rady, aby Národná rada schválila náš pozmeňovací návrh a aby transakčnú daň k 1. máju zrušila. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.4.2025 11:29 - 11:44 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia, ako správne pán predsedajúci pripomenul, rokujeme o zákone, ktorým chce vláda fixovať finančnú situáciu samospráv, pretože tieto majú výpadky príjmov z daní fyzických osôb. A ono je to logické, lebo samosprávy dlhodobo zažívajú ťažké časy, pretože či už táto vláda, ale aj predchádzajúca, vždy prijímala svoje tzv. atómovky na úkor samospráv a neriešila to, ako tieto atómovky na tie samosprávy dopadnú.
Ja sa ale obávam, že aj keď prijmeme tento zákon v tejto chvíli, tak ten problém výpadkov daní z príjmov fyzických osôb pre samosprávy bude narastať, a to okrem iného aj kvôli tomu, že teda vláda zaviedla od minulého týždňa transakčnú daň, ale nielen kvôli tomu. Ja by som teda chcela v prvom rade podporiť pozmeňovací návrh kolegu Trubana, ktorým by sa transakčná daň zrušila k 1. máju tohto roka, pretože ide naozaj o daňovo škodlivú politiku, ktorá zasiahne najmä samosprávy alebo aj samosprávy, a myslím, že ju treba zrušiť prv, než stihne napáchať veľké škody.
Už veľmi veľa tu bolo povedané aj o tejto dani, aj o jej dopade na samosprávy a moji kolegovia poukazovali na jej negatívny ekonomický dopad, ale poukazovali aj na to, že napríklad keď to porovnáme s iným typom daní, napríklad dane z cigariet alebo sladkých nápojov, táto daň nesleduje žiaden pozitívny účel, čiže neznižuje negatívne externality, a takisto podľa analytikov ministerstva financií bude ten očakávaný výnos tejto dane oveľa nižší, ako vláda očakávala. Podľa mňa je škoda, že sme sa nepoučili z príkladov zo zahraničia, pretože napríklad, áno, niečo podobné sa zavádzalo aj v iných krajinách, napríklad vo Francúzsku alebo v Taliansku v rokoch 2012-2013, tiež zaviedli daň z finančných transakcií, ale v tomto prípade išlo o oveľa užšie a cielenejšie transakčné dane. Vzťahovali sa iba na obchody s akciami veľkých firiem a na vybrané operácie. Cieľom tých opatrení bolo obmedziť finančné špekulácie a získať mierny príjem, ale aj napriek tomu došlo k poklesu objemu obchodov na domácich burzách a investori časť transakcií presunuli jednoducho na iné trhy.
Takisto vieme, že výnosy týchto daní zaostali za očakávaniami a v pomere k rozpočtu boli vlastne zanedbateľné.
Ale dôležité je podotknúť, že ani Francúzsko, ani Taliansko dodnes nezdaňujú bežné bankové prevody firiem, ich dane sú cielené na finančné trhy a nezasahujú každodenné podnikanie v reálnej ekonomike.
My sme teda išli oveľa ďalej a zdaňujeme takmer všetky odchádzajúce platby podnikateľov, čo je v porovnaní so zvyškom Európskej únie veľmi unikátny prístup. Vo svete sme tak na jednej lodi s Venezuelou, v Európskej únii iba s Maďarskom a tu zase je dobré sa pozrieť na to, ako je to v Maďarsku, pretože tamojšia transakčná daň... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Takže vás poprosím k téme a začnem vás, naozaj vám brať čas. Držte sa témy, o ktorej prerokovávame. (Povedané súbežne s rečníčkou.) Nerobte tu piár, ktoré máte prikázané, piárové vyhlásenia. Držte sa témy, ešte raz, o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy.

Jaurová, Zora, poslankyňa NR SR
(Povedané súbežne s predsedajúcim.) Áno, ďakujem, pán predsedajúci, práve som sa k nej... áno, práve som sa k tomu chcela vrátiť, pretože aj v Maďarsku táto transakčná daň mala dopad na samosprávy a ovplyvnila aj iné dane, cez ktoré sa samosprávy financujú.
Tie negatívne dôsledky, ktoré súvisia práve s výnosom dane z príjmu pre samosprávy aj pre všetkých, sú mnohé, ale ja by som sa chcela zamerať iba na dva z nich, pretože oba úzko súvisia s príjmami samospráv a oba, čuduj sa svete, dokonca súvisia aj kultúrou. Na jednej strane ide o kultúru správania v krajine, ktorú takáto politika formuje v spoločnosti, pretože takýto typ daní posilňuje špekulatívnosť, obchádzanie pravidiel a cynizmus voči systému, a teda spôsobuje nižší výber daní z príjmov fyzických osôb, z ktorých financujeme samosprávy.
Na druhej strane ide, vlastne tieto dane majú aj priamy dopad na kultúru ako sektor, na kultúrne a kreatívne odvetvia, ktoré sú taktiež významným prvkom pri fungovaní samospráv a ktoré sú zároveň dlhodobo podfinancované a v súčasnosti na Slovensku okrem každodennej deštrukcie pani ministerkou Šimkovičovou práve dostali ďalšiu ranu.
Tá prvá vec, zavedenie dane z finančných transakcií v takej širokej podobe, ako sa to spravilo na Slovensku, je jasným signálom, že kto vie špekulovať, má výhodu. Tá daň je nastavená tak, že najviac dopadá na poctivých podnikateľov, ktorí vedú účtovníctvo oficiálne a platby transparentne cez účet, a tí, ktorí už dnes balansujú na hrane zákona alebo pracujú načierno, teraz dostali ešte väčšiu motiváciu preniesť ďalšie časti svojho podnikania do šedej zóny, kde budú mať istotu, že z ich platieb sa žiadna daň strhávať nebude. V prostredí, kde sa poctivosť stáva nevýhodou, sa znižuje ochota dodržovať pravidlá.
Ja som presvedčená, že takéto kroky deformujú ekonomiku a podporujú daňový cynizmus. Ľudia, ktorí dovtedy mohli mať aspoň formálne rešpekt k pravidlám, začnú uvažovať, prečo by mali platiť nezmyselnú transakčnú daň, keď ju vedia iní obísť. Myslím si, že takéto politiky postupne rozkladajú daňovú morálku a dôveru v spravodlivosť systému. A nejde iba o jednotlivcov, je možné, že celé odvetvia ako napríklad gastrosektor, stavebníctvo a remeselníci, služby domácnostiam či kreatívne povolania, môžu jednoducho prejsť na hybridné alebo úplne neoficiálne modely fungovania. Tým sa vytvára prostredie, kde sa podnikanie viac oplatí tomu, kto vie systém obísť než tomu, kto v ňom chce hrať podľa pravidiel.
Zvýšené náklady na oficiálne transakcie prirodzene vedú podnikateľov k tomu, aby hľadali spôsob, ako sa tejto dani vyhnúť. A asi ste zaregistrovali, že už teraz je internet plný návodov, ako transakčnú daň obísť či zredukovať, množia sa ponuky rýchlej registrácie firiem v zahraničí, prevádzkovatelia služieb explicitne nabádajú zákazníkov k platbám v hotovosti. Takisto určite narastie vyplácanie zamestnancov v hotovosti, platenie faktúr na ruku či zakladanie účtov v zahraničí. Problém je, že zároveň tie opatrenia, ktorými sa vláda snažila zabrániť tomuto zneužívaniu, sú ťažko kontrolovateľné a mnohí podnikatelia sa úplne vyhnú transakčnej dani, iní budú prispôsobovať tú evidenciu alebo optimalizovať a nemusí to byť nutne zlý úmysel, je to najmä prirodzená reakcia na nezmyselné nastavenie pravidiel.
A opäť sa dostávame k samosprávam, pretože už dnes je jasné, že ten výnos z transakčnej dane bude radikálne nižší, ako bol pôvodný predpoklad, takže vláda bude musieť tak či tak riešiť výpadok v príjmoch, čo je ďalší dôvod, ktorý podporuje zrušenie tejto transakčnej dane. A tým celkovým dôsledkom bude nielen znížený výber dane z finančných transakcií, ale aj pokles z príjmov z iných daní, napríklad aj z DPH alebo dane z príjmu fyzických osôb, z ktorej financujeme samosprávy, keďže stále viac operácií bude prebiehať mimo kontrolovaného priestoru.
Pre mnohých malých podnikateľov to bude realisticky najjednoduchším a možno jediným spôsobom, ako prežiť prechod do neoficiálnej ekonomiky. Malé firmy, ktoré doteraz poctivo platili dane, sú tak tlačené do toho, aby sa rozhodovali medzi stratou konkurencieschopnosti a prechodom do šedej zóny. Tým sa narúša férové podnikateľské prostredie a štát zároveň prichádza o najspoľahlivejších platcov daní. Skrátka výsledkom bude nielen nižší výber samotnej transakčnej dane, ale aj oslabenie celého daňového systému. Daňové úniky sa veľmi ťažko dokazujú pri hotovostných transakciách. Kontrola podnikania je náročnejšia a efektivita výberu daní klesá. To znamená menej prostriedkov pre samosprávy, menej financií na verejné služby, väčšiu záťaž pre tých, čo ešte ostali v systéme a rastúcu frustráciu verejnosti. Ak vláda dúfala, že touto daňou pomôže rozpočtu, môže sa veľmi ľahko stať, že nakoniec dosiahne presný opak, zníži výber všetkých daní, a to najmä dane z príjmu fyzických osôb, čo zásadne dopadne na samosprávy. Napokon si treba uvedomiť, že takéto opatrenia majú nielen ekonomický, ale aj kultúrno-spoločenský dopad. Zdaňovať každú platbu posiela spoločnosti veľmi nebezpečný signál, a to taký, že štát nás ako keby trestá za to, že robíme veci oficiálne a transparentne. Takto sa ľahko môže stať, že sa z poctivosti stane slabosť a z obchádzania pravidiel výhoda. Je to škodlivý precedens, ktorý môže mať veľmi dlhodobé dôsledky na celé podnikateľské prostredie a na dôveru ľudí v spravodlivosť daňového systému.
Tá druhá vec, ktorú by som tu chcela vypichnúť, lebo tiež súvisí s tým, ako samosprávy financujú svoje služby občanom, je práve dopad tejto transakčnej dane na služby v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu. Vláda síce rozšírila okruh subjektov, ktoré budú od transakčnej dane oslobodené - charity, sociálne služby, atď., ale v kultúrnom a kreatívnom sektore ostane množstvo aktérov, ktorí nespadajú do týchto kategórií a túto daň budú musieť platiť naďalej. Z hľadiska dlhodobej udržateľnosti môže táto politika vytvoriť veľmi citeľné znevýhodnenie pre nezávislú kultúru a kreatívny priemysel, ktorá už teraz zápasí s nedostatkom verejnej podpory a obmedzenými zdrojmi. Podotýkam, že títo poskytovatelia služieb sú práve poskytovatelia služieb na úrovni samospráv a to spoločné cofinancovanie z prostriedkov samospráv a z iných prostriedkov veľmi často vytvára práve kultúru v regiónoch. Mnohé nezávislé kultúrne centrá a umelecké organizácie fungujú ako občianske združenia, ktoré teda vláda ide regulovať iným zákonom, ktoré sú zamerané na umenie, komunitnú kultúru a v lokálnej ekonomike a v živote samospráv sú veľmi dôležité. Pokiaľ však ich primárnou náplňou nie je priamo charitatívna pomoc alebo zákonom explicitne definovaná tvorba, či obnova kultúrnych hodnôt, nie sú automaticky zahrnuté do výnimiek. Podobne sú na tom individuálni umelci, ktorí pôsobia ako SZČO, či kultúrne podniky, alebo hudobné kluby, súkromné galérie, vydavateľstvá alebo festivalové agentúry zriadené ako eseročky. Prakticky to znamená, že veľká časť nezávislého aj komerčného kultúrneho sektora zostane zaťažená touto daňou, čo môže obmedziť ich rast a rozvoj najmä ich pôsobenie v rámci regiónov.
Otázka je, že napr. má ministerstvo kultúry alebo vláda analýzu dopadu transakčnej dane na sektor kultúry, na kultúru v regiónoch? Ja som sa nedávno rozprávala s kolegyňou, filmovou producentkou, ktorá teda nakrúca filmy na Slovensku, podotýkam, že opäť aj filmy, keď sa u nás nakrúcajú, sa nakrúcajú v regiónoch, vždy producenti spolupracujú so samosprávami a vytvárajú príjem aj pre lokálnu ekonomiku a samosprávy, tak táto moja kolegyňa mi hovorila, že takto pred rokom točila film tiež v nejakom regióne Slovenska a keby ten film točila dnes, tak by ten fi... na tom jednom projekte odviedla 12-tisíc euro na transakčnú daň. Čiže o 12-tisíc euro menej investujeme do nejakej filmovej produkcie a o 12-tiisíc euro menej zarobia ľudia tam, kde sa ten film nakrúca.
Kultúrny sektor, samozrejme, už počas pandémie nedostal dostatočnú podporu a často stráda a po nástupe tejto vlády práve vďaka pani ministerke Šimkovičovej čelí naozaj systematickej deštrukcii a ešte do toho vláda vytvorí ďalšiu záťaž pre tento sektor zavedením transakčnej dane. Jedným z dopadov napr. bude, že individuálni umelci a malé kultúrne podniky budú automaticky zasiahnutí, pretože všetky platby budú krátené o transakčnú daň. A tu sa rozprávame o podnikateľoch, ktorí často operujú s veľmi nízkymi maržami, a preto môže byť aj relatívne nízka sadzba dane kritická z hľadiska likvidity. Kultúrni pracovníci budú nútení zvyšovať ceny služieb, čo môže byť v tomto sektore veľmi problematické, alebo budú musieť akceptovať znížený čistý príjem, čo v kombinácii s veľmi prekarizovanou prácou v tomto odvetví môže naozaj viesť k strate profesionálov z oblasti kultúry, ktorí si budú nútení hľadať alternatívne zdroje príjmov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.4.2025 11:14 - 11:29 hod.

Zora Jaurová
vymazať
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.11.2024 9:04 - 9:21 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Dobré ráno.
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, pokračujeme teda v rokovaní o štátnom rozpočte na budúci rok. Ďakujem všetkým, ktorí tu tak dnes ráno prišli. Ja som tu kolegom sľúbila, že všetci, ktorí prídu, dostanú koláčik, tak to platí aj pre vás všetkých ostatných, kľudne sa zastavte u mňa v lavici, už som piekla na Vianoce.
Ja sa budem vo svojom prejave venovať vlastne tej časti štátneho rozpočtu, ktorá sa týka rezortu kultúry. Tie ostatné tu už moji viacerí kolegovia celkom podrobne rozobrali včera a ešte rozoberú dnes. Ja osobne analyzujem tie návrhy štátnych rozpočtov pre kapitolu ministerstva kultúry prakticky každý rok už takmer 20 rokov a musím sa priznať, že ten budúcoročný patrí z môjho pohľadu k tým najsmutnejším, ktoré som za tie roky videla.
Je všeobecne známy fakt, že kultúra je na Slovensku dlhodobo podfinancovaná, že zamestnanci v kultúre zarábajú preukázateľne výrazne menej, ako je priemerný plat vysokoškolsky vzdelaných ľudí na Slovensku. A taktiež, a to je potvrdené aj rôznymi analýzami ministerstva financií dokonca a iných analytických jednotiek, že ten investičný dlh na kultúrnej infraštruktúre každoročne astronomicky narastá. A, bohužiaľ, v súčasnosti sa k tomuto všetkému už teraz začínajú naplno prejavovať rany, ktoré uštedrila kultúre táto vláda za posledný rok. Rušia, sú rušené a paralyzované inštitúcie, podujatia či dokonca investičné akcie. A do tohto pomerne neutešeného stavu vstupuje ministerstvo kultúry so svojím tzv. konsolidačným rozpočtom. A ja, samozrejme, rozumiem tomu, že konsolidácia asi nikdy nikoho nepoteší, ale keď sa pozerám na ten budúcoročný rozpočet ministerstva kultúry, zdá sa mi, že pre tých, ktorí ho zostavovali, bola konsolidácia len veľmi dobrou zámienkou na to, aby preskupovali rozpočet od kultúry smerom k ministerstvu, a aby sa zbavovali nepohodlných ľudí a politík. Tento rozpočet totižto veľmi výrazne uberá z peňazí určených na kultúru samotnú. To znamená, že všetky inštitúcie, organizácie či dotačné systémy dostanú výrazne menej. Ale zároveň približne rovnakú sumu pridáva ministerstvo kultúry do časti rozpočtu, ktorú rozdeľuje samotné ministerstvo, či už vo forme rôznych stratégií, alebo investícií. Takže na jednej strane máme kultúrne inštitúcie, ktoré už dnes prepúšťajú kvalifikovaných ľudí, naozaj v kultúrnych inštitúciách sa dnes prepúšťajú odborníci, ktorí tam pracovali 20 rokov, znižujú sa im úväzky, tí ľudia si budú musieť hľadať ako keby nejaké bočné práce. Takisto sa rušia expozície a zatvárajú sa rôzne múzeá, galérie, ale na druhej strane tu máme časť rozpočtu, o ktorej rozhoduje priamo aparát ministerstva kultúry, ktorý sa volá tvorba a implementácia politík, kde sa ten rozpočet veľmi radikálne zvyšuje. To znamená, že konsolidácia v podaní ministerstva kultúry znamená, že peniaze sa nešetria, ale sa len presúvajú z kultúry na ministerstvo. A tento prístup je síce možno príznačný pre celý ten prístup k rozpočtu, ale pre kultúru je likvidačný. Pretože na jednej strane znižuje príspevky kultúrnym inštitúciám o viac ako 17 mil., taktiež znižuje o tretinu napr. dotačný systém ministerstva kultúry, o tretinu znamená o 6 mil. a z toho väčšinu znižuje v programe obnovme si svoj dom, čo je jediný program na podporu opravy a údržby kultúrnych pamiatok na Slovensku, čo je navyše proti programovému vyhláseniu vlády, kde sa ochrana pamiatok deklaruje ako priorita. A keď sme sa na toto pýtali zástupcov ministerstva kultúry na výbore pre kultúru a médiá, tak ani nevedeli vysvetliť, prečo vlastne takto radikálne tento dotačný systém zoškrtali. A tak asi z toho vyplýva, že pamiatky chcú skôr ruinovať, ako chrániť. Dohromady teda kultúra a pamiatky dostanú o 23 mil. menej.
Na druhej strane ministerstvo kultúry navyšuje kapitolu koncepčná a riadiaca činnosť ministerstva o viac ako 19 mil. eur, čo je viac ako 100-percentný nárast oproti minulému roku. V tejto kapitole rozpočtu nájdeme rôzne zaujímavé položky, napríklad niečo, čo sa volá Koncepcia štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí do roku 2026. A toto, táto položka má stať 1,7 mil. Ešte neskôr sa vo svojom prejave k tej položke vrátim. Taktiež v tejto kapitole nájdete napr. projekt podpory tradičnej kultúry na školách za 1,6 mil. eur, ktorý, keď sme sa pýtali zástupcov ministerstva, že čo to presne bude a ako presne bude tento program vyzerať, tak to nevedeli vysvetliť. Povedali, že ešte nevedia, ako bude vyzerať. Navyše na to, aby to vôbec mohli robiť, máme v Národnej rade poslanecký návrh, ktorý veľmi kontroverzným spôsobom mení dotačný zákon alebo teda zákon o dotáciách ministerstva kultúry, ktorý napr. odníma právomoc vôbec rozhodovať alebo posudzovať projekty komisiám. A tento zákon dokonca neprešiel ani výborom, pretože samotní koaliční poslanci hlasovali proti nemu. Takže neviem, ako ministerstvo chce realizovať túto položku v rozpočte, keď ani vlastní poslanci koalície nepodporujú tento projekt. Uvidíme teda, ako to dopadne v pléne, keďže výbor to neodporučil.
No a nájdeme v tejto kapitole aj napr. projekt Kultúra na školách, ktorý má vraj nahradiť doteraz relatívne úspešný program kultúrnych poukazov, ktorý toto ministerstvo zrušilo, ale taktiež nám nevedelo vysvetliť, ako presne bude ten nový systém fungovať. Jediné, čo vieme, je, že kým doteraz kultúrne poukazy fungovali tak, že školy si mohli objednávať rôzne kultúrne podujatia alebo iné kultúrne služby od akýchkoľvek poskytovateľov, ktorí sa zaregistrovali do systému, tak tento nový systém sa bude týkať iba príspevkových a rozpočtových organizácií ministerstva kultúry. V každom prípade na všetkých týchto príkladoch sa len snažím ilustrovať, že vidíme zase len odoberanie peňazí z fungujúcich a transparentných programov, ako bol napr. obnovme si svoj dom a paralelné vytváranie schém, v ktorých ministerstvo môže rozdeľovať peniaze podľa ľubovôle a tam je, samozrejme, rečnícka otázka je to, ale že môžme len hádať, že kto v tých nových dotačných schémach bude úspešný a kto neúspešný.
Ani jeden z týchto projektov, ktoré sa majú realizovať na školách, a teda priamo súvisia s rezortom školstva, nemá podľa mojej informácie priamo od ministra školstva ministerstvo kultúry odkonzultované s rezortom školstva, hoci ide o priamy zásah do činnosti škôl, ale má to narozpočtované v rozpočte. Zástupcovia ministerstva kultúry taktiež na výbore pre kultúru a médiá tvrdili, že nárast tejto kapitoly koncepcie a stratégie v rozpočte je tvorený najmä kapitálovými výdavkami, ktoré bude podľa akejsi novej metodiky namiesto kultúrnych inštitúcií spravovať ministerstvo. Inými slovami investície, ktoré sa v kultúre budú robiť, bude priamo manažovať aparát ministerstva v čele s pánom Machalom. Myslím si, že po roku neobmedzeného bačovania tohto pána si výsledky takejto novej metodiky vieme až bolestivo predstaviť. Ministerstvo kultúry teda nielenže presúva peniaze z kultúry pod svoj úrad, ale aj vďaka tomu výrazne centralizuje procesy a manažment rozvojových projektov a berie kultúrnym inštitúciám ich autonómiu. Ako som už povedala, zdá sa, že konsolidácia na ministerstve kultúry sa niekomu veľmi hodila, pretože toto ministerstvo ju používa ako zámienku nie na šetrenie peňazí, ale na vyhadzovanie nepohodlných ľudí z inštitúcií aj z ministerstva a na presun peňazí pod väčšiu a v tomto prípade jasne ideologickú kontrolu ministerstva a tiež na centralizáciu a ovládnutie kultúrnych inštitúcií.
Tá posledná vec, ktorú by som chcela v súvislosti s týmto rozpočtom spomenúť a je to naozaj taká čerešnička na torte, je fakt, že ten rozpočet je naozaj plný chýb a nepresných údajov, pretože ako sme sa opäť dozvedeli na výbore, mnohé tie položky, ktoré sú tam napísané, sú už dnes neaktuálne alebo ich ministerstvo kultúry ide použiť na niečo úplne iné, ako je napísané v rozpočte. Inak toto by ste, pán minister, mohli počúvať, lebo to by ste ich mohli troška poučiť, že vám vlastne dali rozpočet, kde už dnes tvrdia, že to tak nebude.
Ministerstvo napr. má položku mediálna výchova za 500-tisíc eur, ktorá sa vraj nebude vôbec realizovať, pochopiteľne, keďže si ju na ministerstve kultúry vymysleli bez konzultácií s ministerstvom školstva a to ju následne odmietlo, ale napriek tomu figuruje v rozpočte táto položka, v rozpočte ktorý vláda predkladá do Národnej rady a teda následne, keď ju tu schválime, tak na budúci rok si ju niekam presunú, kam len budú chcieť.
A keď sme teda upozorňovali na túto skutočnosť na výbore s odôvodnením, že prečo teda hlasujeme o rozpočte, ktorý obsahuje neaktuálne položky, dostali sme odpoveď, že informácia o tom, že táto položka tam nebude, je len taký bonus pre poslancov a máme hlasovať za predložený rozpočet, čiže za rozpočet, o ktorom už dnes vieme, že obsahuje nereálne položky. A v tomto smere je teda úplnou lahôdkou spomenutá koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí za neuveriteľných 1,7 mil. ročne, hoci má v názve, že ide o koncepciu do roku 2026, ale je narozpočtovaná do roku 2027. A až po sérii otázok na výbore sme sa dozvedeli, že to, čo sa volá koncepcia, je v skutočnosti projekt výstavby múzea vysťahovalectva, čo je teda zaujímavá sémantika, ale že vlastne ani to múzeum vysťahovalectva sa nebude stavať, pretože nedávno vláda tento zámer zmenila a namiesto toho to bude múzeum národného obrodenia. Takže v štátnom rozpočte máme napísané koncepcia politík pre Slovákov v zahraničí, v skutočnosti je to výstavba múzea obrodenia, čo je projekt, o ktorom síce nikto nič netuší, že kde bude, ako bude vyzerať, ale má narozpočtovanú sumu, ktorá by zachránila nejednu slovenskú pamiatku, hoci teda kľudne aj spojenú s národným obrodením. A o tom, že teda chudáci Slováci v zahraničí, ktorí si prečítajú štátny rozpočet a vidia tam 1,7 mil., tak sa asi veľmi potom nepotešia, keďže to vlastne pre nich vôbec nie je.
A podľa mňa, pán minister, aj vám to musí troška vadiť, že takýto rozpočet vám predkladá nejaký rezort, tak možno by ste kolegyňu Šimkovičovú mohli troška koučovať, lebo je to naozaj chaot... ten rozpočet je naozaj chaotický, neaktuálny, zle zostavený a nepresný. A to prakticky znamená, že si ho následne aparát ministerstva kultúry môže upravovať podľa vlastných predstáv a takýto rozpočet chce ministerka Šimkovičová schváliť v Národnej rade.
A, samozrejme, že si musíme klásť otázku, že či ide naozaj len o taký ten amaterizmus a šlendriánstvo ministerstva kultúry, na ktoré sme si už tento rok zvykli, alebo ide v skutočnosti o zámer, kedy sa pod rôzne položky skrývajú peniaze, ktoré sa potom budú rozpočtovými opatreniami presúvať na účely, z ktorých sa nám, poznajúc fantáziu pána Machalu, ešte môže teda naozaj zakrútiť hlava.
Ja by som takto mohla pokračovať, samozrejme, aj ďalej, ale myslím si, že tie kontúry toho rozpočtu pre kultúru sú úplne jasné. Je tam radikálne menej peňazí pre kultúru a viac peňazí pre pána Machalu. Zaujímavé je, že potom, ako sme tieto fakty prezentovali pred pár dňami na tlačovej konferencii, sa ministerstvo kultúry vlastne ani nepokúšalo ich vyvracať, zmohlo sa len na také tie obvyklé nič nehovoriace osobné urážky opozície. Pretože dobre vedia, aký rozpočet zostavili a čo všetko skryté by sme v ňom mohli ešte nájsť. Za takýto rozpočet, samozrejme, nebudeme hlasovať, považujeme ho za škandalózny a pre kultúru likvidačný a tiež taký ideologicky uzurpačný, ale najmä ide úplne proti logike fungovania kultúrneho sektora, jeho rozvoja a jeho potrieb.
Ja na záver by som rada povedala, že tento rozpočet je výbornou a názornou ukážkou celkového princípu štátneho rozpočtu na rok 2025, čo tu včera kolegovia analyzovali, ktorý vo veľkej časti naozaj je postavený na tom, že vláda berie peniaze, služby a kvalitu života ľuďom a pridáva ich sama sebe. Zároveň budúcoročný rozpočet pre kultúru veľmi presne odráža filozofiu, s ktorou si uzurpovala rezort kultúry horda čudných ľudí nominovaných SNS. Bohužiaľ, dnes vládnu slovenskej kultúre ľudia, ktorí chcú z kultúry urobiť jej presný opak. Z niečoho, čo nás spája a umožňuje nám lepšie porozumieť svetu a sebe samým, chcú urobiť to, čo nás v polarizovanej spoločnosti ešte viacej rozdelí. Ako sme počuli, už aj hymny majú byť dve, tá naša a tá vaša. Našťastie, kultúra bude vždy oveľa viac, ako niečo naše a vaše, pretože presahuje každého jedného z nás a presahuje aj to, čo žijeme teraz.
Jedného dňa budeme na dnešok pozerať ako hádam najsmutnejšiu éru slovenskej kultúry za posledných 35 rokov. Ale ako tak pozorujem momentálne dianie v slovenskej politike, zdá sa mi, že tým, ktorí chcú len zlostne ničiť to, čo iní vybudovali, ale sami nedokážu nič pekné, fungujúce či všeobecne prospešné vytvoriť, akosi celkom rýchlo dochádza dych.
Ja práve preto verím, že táto éra skoro skončí a kultúra bude opäť patriť všetkým nám, ktorí chceme žiť v slobodnej, tvorivej a otvorenej spoločnosti. Za takúto kultúru budem ja osobne, aj celé Progresívne Slovensko bojovať aj v roku 2025, pretože zdá sa, že to bude rozhodne potrebné.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 28.10.2024 16:22 - 16:31 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem vlastne všetkým, ktorí to tu vydržali. Nebolo to vôbec veselé stretnutie dneska. A vlastne bolo tu naozaj veľmi veľa povedané o tom, aké všelijaké dôvody existujú na odvolanie pani ministerky. A určite by sa dalo ešte pokračovať, ale asi to už nemá v tejto chvíli žiaden zmysel. Ja by som teda na záver tejto rozpravy chcela byť vlastne taká veľmi osobná, nezvyknem to robiť, ale myslím si, že tu sa to možno hodí.
Viete, pani ministerka, my sa vlastne vôbec osobne nepoznáme a nikdy sme nemali žiadnu možnosť ani osobne diskutovať, ani si vymeniť nejaké názory, že by som ako keby navnímala, ako vy rozmýšľate, takže aj kvôli tomu sa mi asi relatívne ťažko vciťuje do vášho vnútorného sveta, ale ja som sa naozaj niekoľkokrát úprimne počas aj tejto rozpravy, aj predtým pokúšala nejako pochopiť to, čo robíte, pochopiť, aké sú vaše ambície, akú sú vaše motivácie, plány, sny a možno je to taká profesionálna deformácia niekoho, kto sa celý život venuje dramatickým umeniam, že vlastne sa stále snažím hľadať tú motiváciu postavy. Ale podľa mňa to je aj základ ľudských vzťahov, medziľudskej komunikácie, nejakého spolužitia, že snažíme sa pochopiť, prečo ten druhý koná tak, ako koná. A ja vo vašom prípade mám trocha málo informácií, aby som to dokázala pochopiť, pretože nekomunikujete. A môžem sa snažiť psychologizovať, môžem teda si vás nakresliť ako tú filmovú postavu, ale asi to veľmi neprehlbuje moje pochopenie vás ako človeka.
A možno keby ste aj dnes z tohto pultu nám povedali trocha viac o tom, aké sú tie vaše motivácie, prečo vlastne robíte to, čo robíte, čo chcete dokázať, aké sú tie vaše sny, tak by sme možno lepšie rozumeli vašim krokom a lepšie by sme možno aj chápali to, čo robíte, a možno by sme to až tak veľmi nekritizovali, lebo z toho čo ste tu počuli, je vám asi jasné, že tomu naozaj nerozumieme. Len vy ste to nespravili, nespravili ste to ani dnes, nespravili ste to ani nikdy predtým a opäť ste zase len prečítali niečo, čo vám niekto iný napísal.
A poviem vám aj ja niečo také osobného o mojich motiváciách, o mojich pocitoch. My tu totižto dnes ako opozícia, ako tí, čo navrhujeme ten návrh na vaše odvolanie, máme oveľa ťažšiu úlohu, ako by sa vám možno mohlo zdať, lebo vy si možno myslíte, že áno, celý deň vás tu kritizujeme, to je veľmi ľahké, my nemáme zodpovednosť, vy ju máte. Ale viete, ja sa pohybujem v kultúre už veľmi dlho a za každým jedným z tých bodov, o ktorých sme tu dnes debatovali, vidím všetkých tých ľudí, ktorých sa to týka, vidím všetku tú zmarenú energiu, ktorá je za tým. Vidím zničené úsilia, vidím udupané nádeje ľudí, ktorí v kultúre pracujú. A v ten dnešný deň to nebola len nejaká naša správa o vašich zlyhaniach, to bola podľa mňa veľmi smutná správa o stave slovenskej kultúry.
A verte mi, a nehovorím to teraz ako kritiku, hovorím vám to ako nejaký môj pocit, že každá jedna časť toho, čo sa tu dnes preberalo, mňa napríklad úprimne bolí. A ja sa tak znova teda zamýšľam nad tým, že prečo ste sa tu dnes ocitli a ako sa pri tom cítite. Určite to nie je príjemné, ja tomu rozumiem. Ja dokonca viem veľmi dobre, aké ťažké je pre ženu v politike pracovať často veľmi tupom a hostilnom mužskom prostredí, a dokonca viem veľmi dobre aj to, aký komplikovaný je rezort kultúry, koľko obrovských eg musí človek každodenne manažovať a koľkí ľudia, vlastne niekedy aj všetci, majú pocit, že kultúre rozumejú a majú k nej čo povedať.
Ja viem, že to nemáte ľahké. Ale viete to aj vy? Byť ministrom je služba. To je také klišé, ktoré sa hovorí, ale ono je to naozaj tak. A podľa mňa sa tá práca dá robiť iba vtedy, ak má, dá sa robiť dobre iba vtedy, ak má človek elementárnu pokoru a úctu k tomu a k tým, čomu a ktorým má tú svoju službu poskytovať. A ja sa obávam, že tu bude skutočné jadro problému, ktorý tu dnes od rána riešime.
Ja keď som nastúpila do tohto parlamentu, tak som si dala také predsavzatie, že sa budem snažiť každý jeden deň za každých okolností pristupovať ku každému jednému poslancovi so základnou úctou a rešpektom voči jeho osobe, a to bez ohľadu na to, ako veľmi s ním nesúhlasím, alebo aj keď urobí nejaké strašné veci, ktoré sa mi nebudú páčiť, a nehovorím, že to bolo iba hlboko morálne rozhodnutie. Ono bolo aj veľmi pragmatické, pretože v jednej chvíli som vlastne pochopila, že ak nedokážem sa takto k ľuďom tu chovať, tak tu nebudem vedieť existovať štyri roky a tá moja misia, kvôli ktorej tu som, nebude mať zmysel.
Vy ste sa skúsili niekedy nad svojou prácou zamyslieť z tohto uhla pohľadu? Skúsili ste si odpovedať na otázku, či máte rešpekt a úctu ku kultúre v celej jej šírke, či máte rešpekt a úctu k ľuďom, ktorí ju tvoria, k ich pohnútkam, k ich plánom a k ich snom? Má vaša misia zmysel? Skúste si položiť túto otázku. Asi si ju nepoložíte teraz, ale možno niekedy, keď budete sama, keď budete rozmýšľať nad svojou budúcnosťou, nad tým, čo po vás ostane v slovenských politických dejinách. Má vaša misia zmysel? Má zmysel aj pre niekoho iného ako pre vás?
A úplne na záver a možno pre inšpiráciu, ale aj preto, aby tu zaznela aj nejaká stáročiami overená múdrosť, nie iba tie naše dočasné. Ešte jedna krátka Ezopova bájka.
Bájka o kavke a orlovi.
Kavka videla, ako sa orol na svojich silných krídlach vzniesol dolu, chytil do pazúrov jahňa a odletel s ním do svojho hniezda. Kavka si povedala, že aj ona je dosť veľká a silná na to, aby dokázala urobiť to, čo urobil orol. A tak sa s veľkým šuchotom peria a zúrivou náladou rýchlo spustila na chrbát veľkého barana. Keď sa však pokúsila opäť vzlietnuť, zistila, že sa jej nepodarí ujsť, pretože sa jej pazúry zamotali do baranovej vlny. A baran si sotva všimol, že tam kavka je. Pastier uvidel trepotajúcu sa kavku, pribehol, chytil vtáka a pristrihol mu krídla. Večer dal kavku svojim deťom na hranie.
„Aký smiešny vták,“ povedali deti. Ako sa volá? – „To je kavka, deti. Ale keby ste sa jej spýtali, povedala by, že je orol.“
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.10.2024 15:40 - 15:42 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Hlina, no ja som celý čas rozmýšľala, či ja som čipka alebo latex (rečníčka sa pozrela na svoje šaty), dneska som podľa mňa hodváb (povedané so smiechom), ale viete, to podľa mňa je úplne inak, lebo to je čipka a latex verzus nejaká hrubá konopná záplata, o čom tu dnes hovoríme, a tuto kolegyňa Kleinert, ktorá je textilná a odevná dizajnérka, veľmi dobre vie, že keď dáte tú hrubú konopnú záplatu na nejakú jemnú tkaninu, tak celé tie šaty zničíte nenávratne. A to je podstata toho, o čom tu dnes diskutujeme. Len mňa zaujalo, že vy sa to tiež snažíte stavať do takej ideologickej polohy, že je to niečo medzi konzervatívcami a liberálmi, len ja si myslím, že aj konzervatívci, aj liberáli, aj ľavičiari, aj pravičiari, aj ktokoľvek, komu záleží na budúcnosti tejto krajiny, tak všetci by mali stáť spolu zoči-voči zmaru a ničeniu niečoho a o tom sa tu dnes od rána rozprávame.
A viete, druhá strana by veľmi rada celú túto debatu zarámcovala ako nejaký ideologický boj. Ale to nie je ideologický boj, to nie je boj nejakých dvoch ideológií, to je boj o holé prežitie slovenskej kultúry.
A ja vlastne len zdôrazňujem, že my, keď si tú kultúru necháme zničiť, my, keď si ju necháme zničiť dvomi nekompetentnými ľuďmi, tak bez kultúry z nás nezostane nič, bez kultúry nie sme nikto, nie sme národ, nie sme krajina, nie sme ani ľudia, pretože tá kultúra nás tvorí, takže ja si myslím, že my všetci bez ohľadu na to, aké ideologické pozície zastávame, by sme sa mali postaviť do jedného šíku a zabrániť tomu, aby sa slovenská kultúra ničila.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.10.2024 14:53 - 14:55 hod.

Zora Jaurová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja som rada, pán poslanec Dostál, že nie iba ja dostávam tieto bezobsažné odpovede z ministerstva kultúry, vidím, že nás je viac. (Povedané so smiechom.) Aj ďakujem, teda že ste pripomenuli, aká je úloha opozície v tomto parlamente, lebo ja odkedy tu sedím, tak vlastne stále tu tak počúvam od tých koaličných poslancov, že prečo to berieme tak vážne, že oni asi nie sú zvyknutí na to, že opozícia si robí svoju prácu.
Ale ja si myslím, že veľmi dôležitá a možno aj veľmi zaujímavá je tá paralela, ktorú ste robili s tými mečiarovskými časmi, a je celkom namieste spomínať ľudí ako bol pán minister Hudec alebo pán Slobodník, lebo áno, oni mali takú podobnú ideologickú bázu ako tú, ktorú vidíme dnes, len ten rozdiel medzi tým, čo bolo vtedy, a tým, čo je teraz, je, že nech boli akokoľvek ideologicky na úplne inej strane, tak aj pán Hudec, aj pán Slobodník boli ľudia, ktorí v kultúre niečo urobili, ktorí napísali nejaké knihy, ktorí mali nejaké vzdelanie, hovorili svetovými jazykmi a vlastne tej kultúre aj rozumeli, len mali na ňu úplne iný názor ako povedzme máme my. Len, bohužiaľ, dnes nám vládnu ľudia, ktorí kultúre nerozumejú, ktorí nemajú ani potrebné vzdelanie, ani potrebný prehľad, a oni sú na to ešte hrdí.
A to je to, čomu tu my dnes čelíme, prečo tu my dnes sedíme, pretože ja keď počúvam, ako pán Machala povie, že on chce vymazať kultúrnu pamäť Slovenska a vytvoriť novú, tak mňa mrazí v chrbte, lebo toto nie sú len ľudia, ktorí nemajú radi kultúru, ala oni ju nenávidia, oni nenávidia tých ľudí, ktorí tam pracujú, a tá nenávisť vždy splodí len ďalšiu nenávisť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis