Videokanál poslanca

Tak ešte raz, dobrý deň, milé kolegyne, kolegovia, my tu dnes sa tak rozprávame o tom, ako sa učíme o legislatívnom procese a že sa hádam teda zlepšujeme, tak ja v mene tohto zlepšovania sa pokúsim zhrnúť niečo procesné, aby sme sa niečo naučili. Lebo ten zákon, ktorý prerokúvame, je teda ďalší v rade tých zákonov, ktoré SNS predložila ako tie trójske kone, lebo potrebovala pootvárať vlastne všetky tie zákony. A kým napríklad v tých fondoch na to použili nejaký neškodný post v dozornej komisii a v pamiatkovom fonde na to použili takýto, vlastne tú nezmyselnú vec s tým predkupným právom, tak pri KULT MINOR, respektíve Fonde na podporu kultúry národnostných menšín na to použili vietnamskú menšinu. A to je podľa mňa troška problém, väčší ako pri tých iných fondoch, lebo tá vietnamská menšina bola teda úradne schválená na základe počtu ľudí, ktorí sa k nej hlásia, ako menšina, a tým pádom je potrebné vlastne novelizovať zákon o tomto fonde a pridať ju medzi všetky ostatné menšiny, ktoré tento fond podporuje. A, preboha živého, prečo toto by mal byť poslanecký návrh, že áno? To je čisto vládna agenda príslušného ministerstva. A vedela by som si dokonca predstaviť, že za istých okolností by to mohol byť poslanecký návrh, kedy vlastne by to zaručovalo to, že sa to urobí čo najskôr, že aby čo najskôr tá vietnamská menšina mohla dostávať tie prostriedky.
No, prosím pekne, my tu ten zákon máme od januára. Je september. Keby v januári ministerstvo kultúry ten zákon predložilo, tak už dávno vietnamská menšina čerpá. Ale nie, my sme potrebovali, teda my nie, ale SNS potrebovala proste nejaký vehikel na to, aby otvorila zákon o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín. A tu sme počuli, že je to akútna vec, no od januára je dosť veľa času, a tu sme počuli, a ja s tým úplne súhlasím, že vietnamská menšina nemá byť obeť politických sporov. No vy ste z nej urobili obeť politických sporov! Vy ste ju zneužili na túto svoju pochybnú legislatívnu prax, aby ste mali niečo, na základe čoho ten zákon viete otvoriť, a preto sa ten zákon tu kope zo schôdze na schôdzu a vietnamská menšina nedostáva peniaze.
A áno, však my sme na už na to, o tom aj na výbore rozprávali, že proste problémy Fondu na podporu kultúry národnostných menšín sú oveľa väčšie, oveľa väčšie a sú tam od začiatku, lebo ten fond je zle nastavený od samého začiatku, na rozdiel od tých iných dvoch fondov. Lenže nie, my sme tu novelizovali zákony o dvoch fondoch, ktoré fungovali perfektne a ktoré sú teraz paralyzované vďaka vašim novelám, ale fond, ktorý od začiatku funguje zle a od začiatku sú s ním problémy, tak ten nenovelizujeme. Tak ja neviem už, čo tu vlastne robíme, alebo že kto robí tie zákony, alebo prečo ich takto prijímame.
A takisto vieme všetci veľmi dobre, ktorí do tej problematiky nejako vidíme, že jedným z problémov Fondu na podporu kultúry národnostných menšín je súčasná riaditeľka, ktorá proste nezvláda tú pozíciu. Ale nie, my odvolávame riaditeľov fungujúcich kultúrnych inštitúcií, teda pani ministerka menovite, ktoré fungujú, ktoré majú najlepšie výsledky za celé svoje dejiny, ale túto riaditeľku, ktorá evidentne nezvláda svoju prácu, kde ten fond nie je schopný vôbec prideľovať dotácie, čo v minulosti bol napriek tým problémom, ktoré mal odjakživa, ale tú neriešime. Tak ja, viete, že my sa veľa bavíme na výbore o dobrých a zlých úmysloch, ktoré tu máme, ale môžem ja veriť v nejaký dobrý úmysel pri takýchto zákonoch a pri takýchto procesoch? Proste tento zákon je výborná ukážka toho, ako od začiatku zlý úmysel, ktorým bola snaha nejako obísť legislatívny proces alebo ho oklamať, môže uškodiť aj čiastkovým dobrým zámerom, lebo, samozrejme, vietnamská menšina má dostať ten svoj podiel na financovaní z fondu. Ale vy ste z nej urobili obeť, vy ste z nich urobili obeť!
Čiže napriek tomu, samozrejme, že ja bytostne nesúhlasím proste s takýmto spôsobom legislatívneho procesu, že ja nesúhlasím ani s mnohými vecami, ktoré v tom zákone sú, tak my zrejme nakoniec vám zaňho zahlasujeme, ale zahlasujeme vám zaňho kvôli tomu, aby tá vietnamská menšina dostávala konečne tie peniaze. Ale vy si to viete inak schváliť aj sami, samozrejme. Ale ide skôr ako keby o symbolickú vec. Len ja by som veľmi rada odchádzala vlastne z tohto pléna aspoň občas s tým, že budem hrdá na to, čo tu schvaľujeme a ako to tu schvaľujeme. A že budem mať pocit, že robím niečo zmysluplné a že to robím správnym spôsobom. Tak, prosím vás pekne, fakt to poďme takto robiť, poďme sa rozprávať o tom, ako ten fond môže, aká reforma sa v tom fonde môže urobiť. Lebo vy ste to tu naznačili, že teda nejaká sa pripravuje. No ja pevne verím, že ju nepripravuje pán Machala, lebo to teda dopadne asi ako STVR, čiže ja by som bola veľmi rada, keby do tej debaty o tom, ako sa ten fond má reformovať, boli naozaj zapojení ľudia, ktorí sa tomu rozumejú, boli zapojení tí stakeholdri a boli zapojení napríklad aj členovia výboru pre kultúru a médiá naprieč politickým spektrom, lebo iba ak to tak urobíte, tak to proste môže dobre fungovať. A vy dobre viete, vy dobre viete, že... dobre, budem iba za seba hovoriť, že vy dobre viete, že ja mám vždy primárny úmysel pomôcť kultúre a že politika prichádza až potom. Tak skúste to aj vy tak robiť, ak si teda niekto z vás vie poradiť s pánom Machalom, čo asi je najväčší problém v tomto celom, a skúsme vylepšovať veci v kultúre a nie ich iba ničiť. Lebo zatiaľ vidíme len veci, ktoré sa zničili, a ja by som veľmi rada po týchto štyroch rokoch môjho prvého obdobia v tomto parlamente mala pocit, že aspoň niečo sa podarilo urobiť.
Ďakujem.

(vymazať rámček)

Ďakujem, pán predsedajúci.
No, ja vlastne len by som chcela odpovedať pánovi Michelkovi, že ja chápem, že 60 dní je lepších ako 30, ale prečo 60? My sa vás to stále pýtame, že povedzte nám nejaký príklad, že prečo 60, prečo nie 180, že či sa niekedy stalo, že štát nestihol odkúpiť tú pamiatku alebo že koľko pamiatok vôbec štát odkúpil. Odkúpil vôbec nejaké? Že čo tu vlastne riešime.
A teda druhá vec je, že keď už teda to bol taký akútny problém, že bolo treba novelizovať zákon, tak prečo teraz? Prečo práve teraz potrebujeme tento zákon prijať? Sú nejaké pamiatky, ktoré štát chce odkúpiť? Že my tu naozaj nemôžme si tie zákony len tak vymýšľať.
A drobná poznámka na tému Fondu na podporu umenia, no, nech ste tam nominovali kohokoľvek, ten fond nefunguje. To je proste fakt. Ten fond nefunguje, nevie sa zísť správna rada, nevie schváliť výzvy. A či už sú tí ľudia experti, alebo nie, to asi nie je úplne toto vhodná platforma, ale nefunguje. Proste fond nefunguje, hej? To je dôsledok vašej, vašej novely.
A áno, ďakujem, pán poslanec Dostál. Ja vlastne mám to podobne ako vy, že človek by mal oceniť to, že aj my sa tu tak kolektívne učíme, že sa tak nejak zlepšujeme, že sa vlastne učíme na vlastných chybách, a ja to naozaj oceňujem, úprimne, bez irónie to hovorím, že je tu nejaký posun, len otázka je, že za akú cenu a čo všetko sme medzitým zničili.
Ďakujem.

.

Dobrý deň, kolegyňa, kolegovia. K tomuto zákonu, ktorý tu teraz prerokovávame, vlastne padlo veľmi veľa argumentov a poznámok v prvom čítaní. A je to jeden z tej série zákonov, ktoré poslanci SNS podali ešte vo februári tohto roka a ktoré sa týkali vlastne všetkých zásadných inštitúcií a oblastí kultúry. Už vtedy bolo jasné, že tie zákony sú v podstate legislatívny podvod, pretože to boli zákony, ktoré riešili, či už fondy, alebo ochranu pamiatkovej starostlivosti, ale pritom poslanci tam menili len nejaké úplne drobné nezmyselné veci na začiatku, pričom neboli predkladatelia ani schopní vysvetliť, prečo to robia. A my sme tu mali niekoľkomesačné komplikované diskusie práve v zákonoch o Fonde na podporu umenie a o Audiovizuálnom fonde, kde presne túto prax poslanci použili, kde v druhom čítaní prišli zásadné pozmeňovacie návrhy, ktoré tie zákony úplne radikálne zmenili. V niektorých prípadoch prišli tesne pred hlasovaním a zmenili úplne fundamentálne kultúrne politiky na Slovensku.
Ja podotýkam iba pre záznam a pre budúcnosť, že tie dva zákony, o ktorých je reč, zákon o Fonde na podporu umenia a zákon o Audiovizuálnom fonde, ktoré sa takýmto škandalóznym spôsobom novelizovali, tak obidve tie inštitúcie momentálne vďaka týmto novelám sú paralyzované. Fond na podporu umenia neudeľuje dotácie, pretože novela zákona rozšírila radu o veľmi veľa nominantov pani ministerky kultúry, ktorých tam ani nevie nominovať a tých, ktorých nominovala, nechodia na zasadanie rady a rada nie je uznášaniaschopná, a tým pádom nevie schváliť dotačné výzvy, a tým pádom tento fond nefunguje. Koľko mesiacov sme na to upozorňovali tu z tohto miesta? No nech sa páči, pán Michelko, ja som vám povedala, že keď do 15. septembra bude výzva, vás pozývam na večeru. Tak moji kolegovia sú vám svedkom, že ste prišli o veľmi dobrú večeru, bohužiaľ.
A to isté je Audiovizuálny fond. Tam, našťastie, tá rada je uznášaniaschopná, ale ministerka mala do 15. augusta nominovať ďalších štyroch členov. Tu sa všetci hádzali o zem, že to tam musí byť v tom zákone. Aký máme dátum? 13. septembra, nenominovala tých členov. Tak ja sa pýtam, že okrem toho, že to sme si tu už veľa povedali o tom, aká škandalózna prax toto je pri prijímaní zákonov, že na čo toto bolo dobré.
Ale teda vrátim sa k tomuto zákonu o pamiatkovej starostlivosti. Ja, samozrejme, oceňujem teda, že pán Michelko náhle hovorí, že takáto prax už sa nebude diať. Škoda, že až teraz, lebo ako som práve ilustrovala, mohli sme si ušetriť veľmi veľa vlastne devastačných krokov v oblasti kultúry, ale teda neskoro, ale predsa, oceňujem, že ste pochopili, že to je proste cesta do legislatívneho aj morálneho pekla, takto schvaľovať zákony. No len problém teraz je, že keď sme už upustili od tejto zlej praxe, tak my máme dneska na stole zákon, ktorý nedáva vôbec žiaden zmysel. Lebo vy ste ho pôvodne tam dali na to, aby ste ho potom nejako pozmeňovákmi zmenili a aby ste zmenili pamiatkovú starostlivosť a ochranu pamiatok, a teraz hovoríte, že to robiť nebudete, čo opäť oceňujem, ale my máme zákon, ktorého jediným zmyslom je, že predkupné právo štátu na pamiatku, pokiaľ nejaký súkromný majiteľ ju predáva, sa mení z 30 na 60 dní. A však okej, taká vec by mohla byť úplne legitímnym legislatívnym počinom, pokiaľ by ste vedeli vysvetliť, že, alebo ukázať nám aspoň jeden príklad, že kedy by práve z 30 na 60 dní nejakým spôsobom pomohlo štátu zachrániť nejakú pamiatku. Lenže ten váš návrh zákona neobsahuje žiadne analýzy, vy neviete vysvetliť, prečo z 30 na 60 dní je lepšie pre pamiatkovú starostlivosť. A my sme tu otázku kládli opakovane a vy na ňu opakovane neodpovedáte.
A ja to hovorím len preto, že zrátajme si tie hodiny, čas, ľudí, peniaze, aparát Národnej rady, ktorý sme minuli na to, že tento nezmyselný zákon táto Národná rada prerokúva. Lebo podľa mňa, viete, my sme tu včera strávili celý jeden deň absolútnym nezmyslom, proste odvolávaním podpredsedu Národnej rady za niečo, čo nikto tu za 12 hodín nevedel vysvetliť, a dnes tu napríklad zase prerokúvame zákon, ktorý je vlastne úplne zbytočný, hej? A podľa mňa takouto praxou naozaj dehonestujeme túto Národnú radu. Čiže ja len dávam taký návrh. Lebo ten legislatívny proces má nejaké stupne a prvé čítanie je na to, aby sa Národná rada tak nejak prediskutovala ten nápad legislatívny a uzhodla sa na tom, že či má zmysel ten zákon ďalej posunúť, či má zmysel o ňom ďalej rokovať, alebo nie. A že prečo my máme tento zákon v druhom čítaní? My sme v prvom čítaní došli na to, že to treba alebo prečo je v druhom čítaní? Že nebolo vlastne elegantnejšie to stiahnuť, zabudnúť na to a namiesto toho sa tu rozprávať o tom napríklad, aká je koncepcia ochrany pamiatok a rozvoja pamiatkového fondu tejto vlády? Lebo pani ministerka kultúry má jednu jedinú dotačnú schému na svojom ministerstve, ktorá jej tam ostala po tom, ako všetko ostatné išlo do tých fondov, ktoré tu kritizujete, a tú jednu jedinú schému od svojho nástupu nebola schopná vyhodnotiť. Včera konečne vyšli nejaké výsledky; pri tých výsledkoch je proste dôvodné podozrenie, že pani ministerka úplne zmenila rozhodnutia dotačných komisií.
My tu počúvame každý deň nejaké reči o tradičnej kultúre, o kultúrnom dedičstve, o pamiatkach a my tu nevieme vyhodnotiť jednu jedinú schému, ktorú má to ministerstvo? A ja vám poviem, prečo to nevie to ministerstvo urobiť. Lebo proste ministerstvo riadi nikým nevolený štátny úradník pán Machala, ktorý vyhodil polku zamestnancov, zvyšných zamestnancov tam proste mobbuje, vyhráža sa im a drží ich v strachu, a to ministerstvo dnes nevykonáva ani svoje základné funkcie. Tak o tomto sa, prosím vás, rozprávajme. Rozprávajme sa o tom, prečo od začiatku roku stojí oprava pamiatok na Slovensku? Prečo tie mestá, obce, tí ľudia nedostali tie peniaze? A teraz, keď sa to vyhodnotilo, v polke septembra, vy si myslíte, že oni to vedia minúť do konca roka? No nevedia. Hej? Toto sú skutočné problémy ochrany pamiatok. A ja by som bola veľmi rada, keby tu pani ministerka prišla, predstúpila pred tento parlament a povedala nám, že aká je jej koncepcia ochrany a rozvoja pamiatkového fondu. Vy ste o tom niekedy niečo počuli? Nie, ja som počula len o tom, že aká má byť slovenská kultúra. Slovenská a žiadna iná. Ale toto je skutočná slovenská kultúra. To, že si chránime pamiatky. Ale my si ich nechránime, lebo pán Machala proste nemá čas na toto.
Čiže ja navrhujem pre takú konzistentnosť a pre vôbec akože elementárnu dôstojnosť aj predkladateľov, aj strany SNS, že keď sa už neviete vlastne vysporiadať s tým, aby to ministerstvo fungovalo, tak aspoň stiahnite tento zákon a skúsme sa vrátiť na začiatok a venujme sa naozaj tomu, čo tá kultúra a hlavne tie pamiatky na Slovensku potrebujú, akým spôsobom im vieme pomôcť, akým spôsobom ich vieme opravovať, aké zákony treba ozajstné prijať, nie takéto, lebo úprimne, že za mnou chodia už voliči SNS, SMER-u a HLAS-u a pýtajú sa nás, že čo toto má znamenať. A už sa vám aj vaši vlastní budú smiať za toto, tak poďme sa rozprávať naozaj o tom, ako vieme pamiatky chrániť, a neschvaľujme tu proste zákony, ktoré nemajú žiadny zmysel. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa Kolíková, musím povedať, že zdieľam vašu obavu. Lebo ja keby, ja keď som počúvala tieto argumenty od pána Machalu, ako som povedala, tak tam ma to tak úplne neprekvapovalo, lebo on má všeličo zjavne popletené, ale keď ich počúvam od bývalého policajného prezidenta, tak tiež ma to napĺňa istou hrôzou.
A, pani poslankyňa Plevíková, no viete, moji kolegovia ma tu poznajú a vedia, že ja si vlastne preto musím písať tie prejavy, lebo ja keby som si ich nenapísala, ja by som hovorila veľmi dlho. Takže ja si ich píšem preto, aby som hovorila krátko a úderne, lebo inak by sa asi troška viacej triasla táto Národná rada pri mojich prejavoch.
A ja teda veľmi si vážim, že ste si vypočuli, čo som hovorila a ja pevne dúfam, že ste si to nielen vypočuli, ale že ste tomu aj porozumeli, aj ste sa nad tým zamysleli a podľa toho budete aj hlasovať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Milé kolegyne, milí kolegovia, vážený pán predsedajúci, konečne teda ako prvá v písomnej rozprave som sa tak o siedmej dostala na rad. Ja mám totižto pre vás zopár prekvapivých správ. Mala som tu napísané, že na ráno, ale už je to tak na večer.
Tá dobrá je, že Slovensku sa očividne mimoriadne darí, ekonomika sa nám tu rapídne zo dňa zlepšuje, kvalita zdravotnej starostlivosti citeľne stúpa, potraviny, energie a bývanie sú zo dňa na deň lacnejšie, naše školy, ich žiaci a študenti stúpajú vo svetových rebríčkoch a vedomostných indexoch, príroda a životné prostredie je čoraz čistejšie a životu priaznivejšie, naša kultúra, ktorá je, samozrejme, slovenská a žiadna iná, dobíja svetové pódiá a na Slovensko sa húfne vracajú mladí ľudia, pretože je to skvelé miesto pre vládou sľubovaný kvalitný, pokojný a bezpečný život. A keďže sa nám takto darí, tak štvrtá vláda Roberta Fica, vládna koalícia a pán premiér osobne môžu sústrediť všetku svoju drahocennú energiu na naozaj podstatné veci, odvolávanie opozičného lídra z funkcie podpredsedu parlamentu.
Dobrých správ podľa mňa nikdy nie je dosť a tak mám ešte zopár ďalších. Zdá sa mi, že morálne štandardy, kladené na členov vlády, funkcionárov parlamentu, či iných verejných funkcionárov sú dnes už natoľko vysoké, že vlastne samotná zhoda mien s politikmi môže byť dôvodom pre konflikt záujmov. Samozrejme, teda pokiaľ to nie je vo vlastnostiach dokumentov, však, pán Gašpar.
Vo vláde a v parlamente už nemáme prakticky žiadneho stíhaného či obvineného človeka, pretože sa akosi náhle zistilo, že zákony zrazu platia inak a tak sa môžeme venovať zmysluplnej diskusii o tom, koho dedo si zaslúži mať po sebe pomenovanú nadáciu alebo komplexnej problematike súčasného tanca a jeho estetických kategórií. Niekedy si naozaj pripadám ako v krásnom a neuveriteľnom sne. No to boli tie dobré správy.
Tá zlá je, že takéto Slovensko existuje zrejme len v hlave pána premiéra a jeho politických súputníkov. Robert Fico sa vo svojom štvrtom premiérskom cykle zjavne zasekol v akomsi Matrixe. Kedysi mocný a vplyvný európsky premiér, úspešný niekoľko volieb za sebou dnes očividne žije v čudnej virtuálnej realite, v ktorej je jediným problémom Slovenska opozičný líder Michal Šimečka v pozícii podpredsedu parlamentu. Namiesto vládnutia a riadenia krajiny už Robert Fico rieši len pomstu, namiesto lídra sa z neho stala už len zatrpknutá a smiešna figúrka.
Áno, milí občania Slovenska, je to naozaj tak, my tu naozaj celý deň mrháme draho zaplateným časom zákonodarcov a chodom celej mašinérie Národnej rady na to, aby sme diskutovali o tom, či Michal Šimečka, ktorý je jediný trestne nestíhaný a neobvinený podpredseda NR SR v tomto volebnom období, má ostať vo svojej funkcii. Vaše životy budú po dnešku zásadne iné. Môžete sa na to spoľahnúť.
Obávam sa ale, že ani zlé správy nechodia osamote. Zlou správou je, bohužiaľ, to, že máme premiéra, ktorý zo dňa na deň čoraz zreteľnejšie nedokáže riadiť krajinu a tak robí to posledné, čo ešte vie robiť, polarizuje a rozdeľuje spoločnosť vymyslenými problémami, aby odpútal pozornosť od toho, že Slovensko sa rozpadá. Že táto entropia je čoraz zreteľnejšia a že ju už vidia prakticky všetci a každý deň.
A ja musím povedať, že ja sledujem politickú kariéru Róberta Fica od jej začiatku a hoci som s ním väčšinu času hodnotovo nejako nesúladila a v mnohom nesúhlasila, nebolo možné mu odškriepiť politický úspech a talent.
Milé kolegyne a kolegovia, občianky a občania, ja vás nechcem strašiť, ale pozorujúc Roberta Fica roku 2024, ktorý namiesto tých veľkých politických hier rieši nezmyselné, malicherné a smiešne vykonštruované bájky o konflikte záujmov podpredsedu parlamentu, obávam sa, že tento človek už nechce a nevie vládnuť. Dnešok je určite obrovská hanba a smutný deň slovenského parlamentarizmu, aké sme tu od čias Vladimíra Mečiara nemali, ale je to predovšetkým ukážka toho, že vládna koalícia, ale aj celé Slovensko je v rukách človeka, ktorý už nechce a nevie robiť svoju prácu.
Pán premiér, vy ste právnik, takže asi rozumiete tomu, čo je konflikt záujmov, verím tomu. Naozaj ste už vo svojom pomstychtivom Matrixe ponorený tak hlboko, že meno Šimečka vás máta, nech je kdekoľvek? Ja som si robila taký výskum a možno vás poteší, že v skutočnosti nejde o až tak časté meno, pretože podľa stránky Forebears, kde si môžte pozrieť, že koľko ľudí na svete má toto meno, je na svete len niečo vyše 200 ľudí s menom Šimečka a okrem Slovenska a Čiech žijú najmä v Rakúsku, Nemecku a v Spojených štátoch. Ale pozor, stačí trocha gúglenia a hneď nájdete napríklad pani Bridget Mary Simecka, ktorá, pozor, je rodená Kennedy. Náhoda? Nemyslím. Možno by ste toto mohli pridať do svojho odôvodnenia k tomuto odvolávaniu, pán Gašpar, lebo, bohužiaľ, toto je úroveň argumentov vo vašom odôvodnení tohto odvolávania. Takéto by sa vám tam hodili. (Potlesk).
A mňa naozaj úprimne vlastne mrzí, že v tomto pléne, ktoré by sa malo zaoberať vážnymi a krajine prospešnými vecami, kde by sa malo dôstojne diskutovať o zákonoch, ktoré majú zlepšiť život na Slovensku, či hovoriť o plánoch pre lepšiu budúcnosť našich občanov, musia padať takéto trápne argumenty. Ale taká je, bohužiaľ, realita dnešného odvolávania Michala Šimečku. Nadácia, ktorá nesie meno jeho deda, je argumentom na odvolanie právoplatne zvoleného podpredsedu parlamentu. Nie je vám to trocha trápne, pán podpredseda?
Veď ani Alzheimerovu chorobu nemôžete dostať od pána Alzheimera.
Je príznačné, že všetky tieto absurdné obvinenia voči, voči Michalovi Šimečkovi prvýkrát zazneli na tlačovej konferencii ministerky Šimkovičovej a jej riadiaceho pracovníka Lukáša Machalu. Ministerka kultúry, ktorá roky šírila hoaxy v konšpiračných médiách a pán Machala, ktorý nemá ani jasno celkom v tvare Zeme, ale zároveň sa bojí toho, že túto Zem ovládnu cudzie entity z vesmíru, títo dvaja dôveryhodní ľudia prišli s bombastickými odhaleniami o predsedovi Progresívneho Slovenska vo vzťahu k Fondu na podporu umenia.
Drahí kolegovia, toto, čo som práve povedala, to nebola veta z tých fiktívnych novín, ktoré tak hnevajú úrad vlády. My na Slovensku naozaj máme ministerku kultúry, ktorá roky vysielala tie najhoršie hoaxy a falošné správy, ktorú vyhodili zo súkromnej televízie pre xenofóbiu a ktorá bežne v rozhovoroch používa napríklad výraz biela rasa a nevidí na tom nič zlé. My na Slovensku máme dokonca ministerstvo kultúry, ktoré neriadi minister, ale riadi ho nikým nevolený štátny úradník, človek, ktorý ani nie je členom či nominantom strany SNS, ktorá má politickú gesciu v tomto rezorte. Nič z toho vám nevadí, pán premiér, pán podpredseda Národnej rady? No asi nie, lebo evidentne problémom Slovenska je Šimečka.
Ďalšou zlou správou, ktorú vám tu dnes pošepkám, je práve táto. My máme, bohužiaľ, premiéra, ktorý už nedokáže riadiť vládu tak, ako to robil vo svojom prvom a druhom období. Mnohí z vás tu sedeli vtedy. Viete si predstaviť, ak si to pamätáte, že niekto ako Martina Šimkovičová by sa stal ministerkou v tých časoch? Viete si predstaviť, že by tam bola ešte desať mesiacov po svojom menovaní? V čase, keď už takmer každý občan Slovenska jasne vidí, že toto tristné duo Šimkovičová-Machala nemá ani najmenšie predpoklady na výkon funkcie ministerky a že každý ich deň vo funkcii je pre kultúru na Slovensku priam fatálny? Premiérovi Ficovi 2024 však vôbec nevadí, že sa týmto ľuďom za desať mesiacov podarilo rozložiť a nahlodať prakticky všetko dobré a fungujúce, čo v kultúre máme, a teda mnohé z toho vzniklo práve za vlád SMER-u, za vašich vlád, to je aj vaša zásluha, oni vám to ničia. Verejnoprávne médiá, verejnoprávne fondy, pamiatkový fond, erbové kultúrne inštitúcie. Každý deň, každým jedným ich krokom, každou bizarnou tlačovou konferenciou, či takmer každým verejným výrokom pribúdajú ďalšie a ďalšie dôvody, prečo by ich mal premiér okamžite odvolať. Ministerku kultúry vypískali už dokonca aj v Terchovej, to vám nevadí, kolegovia z vládnej koalície? Vášmu premiérovi to zjavne teda nevadí. Lebo rieši Šimečku a granty na súčasný tanec.
Aká je to správa pre Slovensko, keď si premiér nevie poradiť s jednou ministerkou, ktorú navrhla v súčasnosti trojpercentná strana? A aká je to správa pre nás všetkých, keď ten istý premiér, ktorý v minulosti bez váhania odvolal napríklad ministra Plavčana za oveľa menšie prešľapy, nedokáže si poradiť dokonca ani s nikým nevoleným štátnym úradníkom, ktorý mu v skutočnosti riadi a ovláda celý jeden rezort?
Ja chápem, my sme si tu už na všeličo zvykli a hranice mysliteľného sa posúvajú každý deň, ale je predsa stále naozaj absurdné, aby sa pán Machala, generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry, ktorého skutočnou zodpovednosťou je administratívny a technický chod ministerstva, pravidelne politicky vyjadroval na tlačových konferenciách, chodil do televíznych politických relácií, nakrúcal videá, v ktorých prezentuje politické postoje, a teda vyhráža sa tam kultúrnych pracovníkom a kultúre ako takej. Ja si ani v súčasnosti, ani v minulosti nepamätám čo i len jeden príklad, že by si štátny úradník z akéhokoľvek ministerstva dovolil takto vystupovať. Jednak tým hrubo porušuje zákon o štátnej službe, ktorý mu ukladá zachovávať princíp politickej neutrality a nevyjadrovať sa k politickým otázkam, a jednak je to urážka voči ministerke, strane, ktorá ju nominovala a celej vláde.
Vám nevadí, kolegovia z koalície, že vám tu pobieha človek, ktorý nenesie žiadnu politickú zodpovednosť a vyjadruje sa za vás? Nevadí vám, že akýsi úradníček hnaný osobnou pomstou a nenávisťou vytvára obraz o vás a škodí vám?
Pán premiér, vy si naozaj necháte skákať po hlave bežným úradníkom, ktorý, keď sme tu už pri rodinkárstve, sme sa dneska dozvedeli, že napríklad zamestnal svojho bratranca ako šéfa sekcie? Toto, čo sa tu deje, naozaj nemá obdobu a nemôže to vyhovovať ani vám. Tipujem, že ani nevyhovuje a možno práve preto, že vám to nevyhovuje, riešime dnes niečo úplne iné. Fiktívny konflikt záujmov predsedu Progresívneho Slovenska, politika, ktorý nikdy nebol vo vláde a nikdy nemal žiaden vplyv na akékoľvek rozhodovacie procesy v štáte.
Keď sme už pri dobrých a zlých správach, asi treba oceniť, že nech sú už okolnosti akékoľvek, premiér krajiny objavil, že existuje Fond na podporu umenia. Koniec koncov založil ho minister kultúry Maďarič a bol jedným z mála ozajstných moderných kultúrnych politík a reforiem v moderných slovenských dejinách. Minulý čas v tejto vete nie je náhodou, bol až donedávna, kým sa doň nepustila úderka SNS a ministerka kultúry. Pán premiér spolu s predkladateľom návrhu na odvolanie pánom Gašparom rozsiahlo rečnia už niekoľko týždňov o dotáciách z FPU a ich napojení na Michala Šimečku. Bohužiaľ, každým jedným slovom dokazujú, že nemajú ani poňatia nielen o podstate konceptu konfliktu záujmov, ale ani o fungovaní tohto fondu a spôsobe prideľovania dotácií. To im však, samozrejme, neprekáža, pretože ešte aj Fond na podporu umenia je dobrý, keď treba zničiť opozíciu. Predkladatelia návrhu dramatickým hlasom vysvetľujú, ako FPU podporil rôzne projekty, ktoré akýmisi bizarnými preškobrtkami spájajú tuto s kolegom Šimečkom.
Nuž áno, ľudia pôsobiaci v kultúrnych inštitúciách a umeleckých telesách, ktoré nezriaďuje a priamo neplatí štát, nemajú inú možnosť, ako žiadať z tohto fondu na svoju činnosť. Všetky spomínané subjekty čerpali tie dotácie za vlád SMER-u a čerpali ich aj potom, kedy opäť Progresívne Slovensko nebolo pri moci. Opäť podčiarkujem minulý čas v slove čerpali, pretože FPU síce fungoval celé roky efektívne, čoho dôkazom sú aj tie dotácie, o ktorých sa tu dnes bavíme, pretože vďaka tomu, že dobre fungoval, tak to poskytlo pánovi premiérovi a pánovi predkladateľovi materiál na výrobu tých nezmyselných obvinení. Lenže ja mám pre vás ďalšiu zlú správu, pán premiér a pán Gašpar. Po tej skvelej reforme FPU z dielne SNS, o ktorej sme tu v pléne diskutovali celé dlhé mesiace, by ste v budúcnosti mohli mať oveľa menej materiálu na výrobu takýchto kompromateriálov, a viete prečo? Pretože v súčasnosti FPU žiadne dotácie neposkytuje. A prečo neposkytuje? Pretože ste zmenili zákon a pretože ministerkini noví politickí nominanti v rade, ktorí boli jedným z najväčších problémov tej novely, sa čuduj sa svete nezúčastňujú zasadaní, a tak rada FPU nie je uznášaniaschopná. My sme na to celý čas upozorňovali, že sa to stane, a dnes sa to stalo. FPU nefunguje.
Je paralyzovaný a spolu s ním aj celá kultúra. A vy riešite čo? Vy riešite Michala Šimečku a jeho neexistujúce napojenie na tento fond.
Je zaujímavé, aké rôzne úvahy môže vyvolať odvolávanie opozičného lídra, ja som započula, že pán minister Šutaj Eštok sa napríklad zamyslel nad touto situáciou a celkom tak sebakriticky priznal, že očakával od opozičného lídra, že bude lepší ako on sám a odstúpi, čo by teda on nikdy neurobil. Ale keďže Michal Šimečka neodstúpil, ostal pán minister veľmi sklamaný, lebo mu je vlastne smutno z toho, že ani PS nie je alternatívou k ich skorumpovanej a morálne zdevastovanej vláde. Keď ponecháme stranou pomerne zásadný rozdiel medzi smiešnou a vymyslenou kauzou proti predsedovi PS a trestnými stíhaniami, ktoré sa vedú, či viedli proti predstaviteľom vládnej koalície, tento výrok ministra vnútra celkom jasne ukazuje, ako sa leniví a cynickí politici a populisti snažia získať a udržať moc. Nedokážu byť príkladom pre ľudí, ktorých vedú, a tak ich len ukľudňujú tým, že sú predsa rovnako zlí ako oni. A že aj všetci ostatní sú rovnakí a treba sa uspokojiť aj s tým málom, čo máme.
Položme si teda na záver tú zásadnú otázku, ktorá tu celý čas visí vo vzduchu. Čo bude na Slovensku lepšie, keď dnes parlament odvolá na základe vymyslených argumentov Michala Šimečku? Kam sa posunieme? Čo sa naučíme? Akému princípu sa učiní zadosť? Odpoveď nechám na vás, na tých, ktorí tu sedíte, aj na všetkých ľudí tejto krajiny.
Pán minister, pán premiér, vážení poslanci a poslankyne, mám pre vás ešte jednu poslednú dobrú správu. Nie, nie sú všetci politici rovnakí a nie sú všetci ako vy, aj keď sa o tom snažíte občanov presvedčiť. Slovensko nemusí vyzerať tak, ako vyzerá táto dnešná debata, alebo ako vyzerá desať mesiacov terajšej vlády. Slovensko nemusí živoriť v strachu z budúcnosti, ale môže hľadieť do budúcnosti s nádejou. Slovensko môže byť, alebo sa aspoň môže každý deň blížiť k tej bájnej krajine, ktorú som popisovala v úvode.
A možnože dokonca k tomu môže pomôcť aj to, keď Michal Šimečka nebude podpredseda parlamentu. Zdá sa totiž, že unaveného, vyhoreného a pomstou zaslepeného premiéra treba čo najskôr vymeniť.
Ďakujem. (Potlesk.)

vymazať rámček

Ďakujem, pán predsedajúci, a teda ďakujem kolegovi Dubécimu, že od dnešného rána sme tu teda prvýkrát počuli aj tie spomínané fakty a jak sledujem teraz tú rozpravu, tak zdá sa, že fakty sekajú ako britva. Ja musím povedať, že ja tu od rána sedím a ja s úžasom sledujem to, čo sa tu deje, naozaj. To je normálne že celoslovenský festival argumentačných failov, čo som tu ja zažila od rána. Ja mám pocit, že to má takú úroveň, tento festival, že, pán Gašpar, na to by ste aj nejaké dotácie mohli žiadať.
V každom prípade, ja by som chcela reagovať na to, čo kolega Dubéci hovoril o tom, že či takto máme mrhať tu časom. Pretože uvedomte si, že tu 150 dobre zaplatených zákonodarcov a obrovská inštitúcia, ktorou je Národná rada Slovenskej republiky, sa tu celý boží deň zaoberá týmito nezmyslami. Vy sa nebojíte, že tí daňoví poplatníci vám to zrátajú? Lebo oni vám to zrátajú. A oni to zrátajú aj nám, ale my za to nemôžeme. A teda nielen daňoví poplatníci, ale ja teda odkedy viem čítať, čítam bibliu. No ja vám garantujem, že keď budeme stáť všetci raz pred božím súdom, tak tento deň nám vyhodia na oči, ako sme ho zabili, ako sme ho zbytočne strávili, lebo to sa píše v biblii.
Tak prosím vás, vykupujte ten čas, ktorý máte, vykupujte ten čas na niečo užitočné a pripájam sa ku kolegovi Dubécimu, že ukončime túto frašku.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)

Ďakujem. A ďakujem kolegom za reakcie.
No je to detektívka, že o čo vlastne v tomto zákone ide, ale ja by som sa pokúsila na tú otázku prečo odpovedať, keď to už neurobili navrhovatelia, a škoda, že tu nie je pani ministerka, ona teda očividne veľmi často nie je tam, kde by mala byť, lebo v kuloároch som počula, že sa vyjadrila, že preto sa ten zákon musí teraz prijať dnes, lebo ona už potrebuje nový zákon, lebo chce dať peniaze na nejaké filmy.
A tu sme proste pri jadre problému, lebo toto je hlboké nepochopenie toho, ako má fungovať financovanie kultúry, a hlboké nepochopenie toho, že čo je zmyslom tých verejnoprávnych fondov a čo je vôbec zmyslom celého demokratického konsenzu o financovaní kultúry. To je totižto presný opak. Nie politici majú dávať peniaze svojim filmom, svojim knihám, svojim kamarátom alebo svojmu umeniu, ktoré sa im páči. To je proste feudálny prístup, kolegovia a kolegyne, od ktorého by ste v SNS mali naozaj upustiť, lebo ani pani ministerka nie je grófka, ani vy v SNS nie ste baróni, ktorí láskavo dávajú peniaze poddaným.
V demokratickej spoločnosti, my predsa chápeme to, že umenie a kultúra sa rozvíja iba vtedy, ak jej vytvoríme čo najslobodnejšie podmienky na existenciu a tvorbu. A preto majú o financovaní kultúry rozhodovať odborníci a tieto procesy majú byť čo najviac vzdialené od politického rozhodovania. Nie vy, drahí národniari z SNS, nie vy, pani ministerka, máte dávať peniaze žobrajúcim umelcom. Vy máte vytvárať dobré podmienky pre slobodnú tvorbu, vy máte zabezpečiť dostatok verejných zdrojov, vy máte tvoriť dobré zákony, a nie ničiť fungujúce inštitúcie.
Ďakujem. (Potlesk.)