Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja iba na tuto kolegyňu, že my sme teda ešte neboli pri moci. Keď raz budeme pri moci, tak my to budeme lepšie dizajnovať, dobre?
Ale pánovi ministrovi som chcela iba povedať, že ja by som vám radila sa troška lepšie pozrieť na to, čo sa deje napríklad vo Fonde na podporu umenia po tej skvelej novele, ktorá bola tiež v tomto duchu, ako tam proste nevie zasadnúť správna rada, ako tam ministerka niekoho vymenuje, a potom, keď chodí na tie zasadania, tak ho za to odvolá. A ja by som akože si naozaj nedovolila vás porovnávať s ministerkou kultúry, lebo to si naozaj nezaslúžite, a predpokladám, že ani vaše ministerstvo neriadi nejaký zvláštny pán, ktorý nedával pozor na fyzike a na geometrii, ale ja vás chcem, len naozaj varovať, že takýto tip legislatívy, ktorý nerešpektuje vôbec žiadne princípy verejných politík a nejakej inštitucionálnej logiky, nikdy proste nevytvorí kvalitné a dobre fungujúce a pre Slovensko prospešné verejné inštitúcie. Možno sa vám tým podarí krátkodobo rozdeliť peniaze nejakým ľuďom, ktorým ich chcete rozdeliť, ale, ale tá história si vás za to nezapamätá a tie kvalitné inštitúcie nevzniknú.
Takže ja som presvedčená, že Slovensko si zaslúži tie zmysluplné investície do infraštruktúry cestovného ruchu a do rozvoja regiónov a že sa to dá robiť formou kvalitných a efektívnych verejných inštitúcií. A ak to tak budete robiť, tak my vás v tom vždy budeme podporovať, len to, bohužiaľ, nie je prípad tohto fondu, ktorý je dizajnovaný na úplne iné ciele.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako som už vlastne avizovala pred prestávkou na hlasovanie, ja by som sa k tomuto návrhu vytvorenia Fondu na podporu cestovného ruchu chcela vyjadriť ako niekto, kto sa už viac ako 20 rokov venuje verejnoprávnym fondom a tomu princípu arm’s length, alebo na dĺžku ruky pri verejných politikách.
A pán podpredseda Danko, to ma inak mrzí, že tu nie je, lebo tu pred prestávkou veľmi sugestívne hovoril o tom, že je to najtransparentnejší spôsob podpory. Tak ja by som sa chcela pozrieť trocha podrobnejšie na to, že ako si vlastne v tomto návrhu navrhovatelia predstavujú tú transparentnosť.
My sme v tomto pléne celkom dlho debatovali v uplynulých mesiacoch o Fonde na podporu umenie a Audiovizuálnom fonde, čo sú teda tiež verejnoprávne fondy. A ja som sa tu niekoľkokrát z tohto miesta snažila vysvetliť, že čo to vlastne verejnoprávny fond je a čo ten princíp na dĺžku ruky znamená. A že to v skutočnosti znamená alebo jeho zmyslom je vzdialiť rozhodovanie o niektorých veciach od politikov a dať ho do rúk odborníkov. A tento princíp sa teda, pochopiteľne, používa najmä v oblasti kultúry a umenia, vedy, výskumu a podobných oblastí, prípadne iných verejnoprospešných činností, pri posudzovaní ktorých je potrebná vysoká miera odbornosti a zároveň istá miera subjektívneho hodnotenia, lebo v takýchto prípadoch má zmysel takéto fondy vytvárať.
Naopak, takéto fondy sa nepoužívajú pri podpore podnikania, pretože zmyslom a cieľom týchto inštitúcií je zvyčajne podporovať verejné politiky a projekty, ktoré trh nedokáže zabezpečiť, a nie podporu podnikania, pretože na podporu podnikania alebo investícií existujú úplne iné právne formy a úplne iné typy fondov, ktoré sa zriaďujú prevažne podľa obchodného práva, lebo to vyplýva z logiky veci.
No my tu máme dnes na stole návrh zákona, ktorý teda zavádza niečo, o čom tvrdí, že je to verejnoprávny fond, a ktorý má poskytovať finančnú podporu projektom, ktoré sú zamerané na ekonomickú, environmentálnu a sociálnu udržateľnosť cestovného ruchu aj na rozvoj teda infraštruktúry, ktorá slúži na turizmus a udržateľný rozvoj regiónov. To prakticky znamená, že zmyslom tohto fondu vôbec nie je primárne podporovať nejaké spoločné politiky pre všetkých aktérov v cestovnom ruchu ani destinačný manažment, dokonca ani propagáciu Slovenska ako turistickej destinácie alebo jednotlivých regiónov, ale zmyslom toho fondu je podporovať primárne podnikateľské aktivity fyzických a právnických osôb, eventuálne ďalších subjektov, ako sú napríklad mestá a obce, krajské a oblastné organizácie cestovného ruchu, či dokonca orgány štátnej správy, čo teda ja osobne považujem za extrémne neštandardné, aby orgány štátnej správy, ktoré sú priamo platené zo štátneho rozpočtu a tvoria jeho štruktúru čerpali z verejnoprávnych fondov, pretože tam v podstate nie je možné zabrániť dvojitému financovaniu, na čo je európska legislatíva, a je to extrémne neštandardné. Ja som to ešte nevidela napríklad.
To, že návrh, samozrejme, neuvádza žiadne alternatívne riešenia ani príklady podobných organizácií či inštitúcií v iných krajinách, alebo akýchkoľvek referenčných projektov a politík, to je už taká tradícia, na ktorú sme si pri tejto vláde zvykli, takže to ani nebudem komentovať.
Čo tento fond podporuje? Poskytuje teda podľa toho návrhu zákona finančné prostriedky formou príspevku na projekt. Príspevok na projekt poskytuje na základe výzvy v oblasti podpory cestovného ruchu. Odvoláva sa na § 2 písm. a) zákona o podpore cestovného ruchu. A ten paragraf hovorí, že podporou cestovného ruchu sa rozumejú aktivity smerujúce k zvýšeniu počtu domácich a zahraničných návštevníkov, predĺženiu ich pobytu na území Slovenskej republiky a zvýšeniu ich prínosu pre hospodárstvo. No nehnevajte sa, ale toto je extrémne vágna definícia.
Vy ste tu, pán minister, pred chvíľou pri zákone o cestovnom ruchu hovorili, že preto vyškrtávate tie definície investícií, lebo sú definované v tomto zákone. No tam nielenže nie sú definované, ale ten zákon tak vágne hovorí o tom, čo ten fond bude podporovať, že sa do tej definície zmestí prakticky úplne všetko, od, ja neviem, výuky angličtiny pre bačov na salaši v Orave až po postavenie Las Vegas na Muránskej planine, to všetko by ten fond mohol podporovať.
A ten zákon ani nestanovuje nejaké typy projektov, ani oblasti podpory a dokonca ani jej vymedzenie v zmysle nejakého efektívneho využívania verejných zdrojov, čo podporuje, čo nepodporuje, a najmä v zmysle prevencie narúšania hospodárskej súťaže, lebo pri tomto fonde, kde sú to podnikateľské subjekty, toto musíme nejakým spôsobom ošetriť. A takisto nestanovila ani žiadne priority podpory, čo vám vlastne aj vytkli niektorí, niektoré subjekty v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Z môjho pohľadu podľa toho, jak je zákon napísaný, môže ten fond dať prakticky peniaze na čokoľvek a prakticky komukoľvek. Zároveň ani zo zákona, ani z predkladacej správy nie je jasné, ako sa bude líšiť činnosť tohto fondu napríklad od tej dotačnej schémy ministerstva športu a cestovného ruchu, o ktorej sme hovorili pri tom predošlom zákone, pretože súčasné znenie obidvoch zákonov nijako to nevylučuje, to dvojité financovanie, čiže dvojité financovanie znamená, že štát dáva dvakrát na tú istú vec peniaze, pretože tento zákon nikde nevysvetľuje, prečo sú potrebné obidve tieto schémy, prečo potrebujete aj dotačnú schému na ministerstve, aj Fond na podporu cestovného ruchu. A možno sú potrebné, ja neviem, lebo ste to v tej dôvodovej správe nenapísali a nedoložili ste ani ako keby definíciu tých deliacich línií medzi tými dvomi schémami, čo napríklad pri eurofondovom programovaní je povinná doložka, bez ktorej vám neschvália eurofondové schémy, hej, tá doložka o deliacich líniách, takže to by tomu veľmi pomohlo, lebo možno by som tu nemusela toto všetko rozprávať, lebo by ste nám to vysvetlili.
A takisto nie je jasné ani to, aký bude vzťah tohto fondu k organizácii Slovakia Travel, ktorý, jej zmyslom je tiež rozvoj cestovného ruchu, resp. aký bude jeho vzťah vôbec k politikám na propagáciu Slovenska ako turistickej destinácie, pretože ja som teda urobila tú prácu, ktorú ste vy neurobili, a vyhľadala som si podobné organizácie v zahraničí, a oni všetky sú organizácie, ktoré sú primárne organizácie typu Slovakia Travel, ktoré propagujú tú destináciu, a popri tom majú nejaké dotačné schémy, ktorými podporujú ten cestovný ruch, ale tam to dáva zmysel, lebo je to súčasť nejakých komplexných politík. (Reakcia navrhovateľa.) Majú. Aj majú ministerstvá.
V každom prípade, však určite mi odpoviete na tie otázky, v každom prípade z môjho pohľadu najproblematickejšie na tomto návrhu je vlastne to, ako je ten fond riadený a spravovaný, čiže konkrétne ako má definované svoje jednotlivé orgány, lebo túto časť považujem naozaj za najbizarnejšiu v tom návrhu.
Na prvý pohľad je všetko úplne štandardné, orgánmi fondu sú správna rada, dozorná rada a riaditeľ, ale, tak ako som už tu ixkrát povedala, nie je podstatné, ako sa veci volajú, ale ako sú definované. A správna rada, teda podľa vášho zákona, je najvyšším orgánom fondu, riadi jeho činnosť, rozhoduje prakticky takmer o všetkých záležitostiach v rámci tohto fondu, schvaľuje základné dokumenty a schvaľuje aj princípy dotačnej činnosti, ale najmä, schvaľuje samotné poskytovanie príspevkov na projekty. Na projekty do päť mil. eur, na projekty nad päť mil., teda tie musí schváliť vláda, čo ma tiež prekvapilo, že fond, ktorý má dohromady 20 mil. bude udeľovať aj peniaze na projekty viac ako päť miliónov, čo mne príde nie veľmi efektívne nastavenie, lebo v skutočnosti podľa tohto by mohol ten fond všetkých 20 mil. dať niektorý rok na jeden projekt.
Správna rada teda má deväť členov, to už hovoril o tom tu pán kolega Hlina. Ja teda musím povedať, že ja nesúhlasím s tým, že ľudia v týchto správnych radách by nemali byť platení, to je podľa mňa veľmi zlá prax.
V každom prípade správna rada má teda deväť členov, ktorých vymenúva a odvoláva minister cestovného ruchu a športu. Predsedu a jedného člena vymenúva a odvoláva bez návrhu, jedného člena na návrh predsedu vlády a zvyšných na návrh organizácií, pričom taxatívne sú vymenované len tri organizácie a zvyšné tri organizácie sú len opísané činnosťou, čiže len približne, čo by to mohlo byť, čo je opäť veľmi, veľmi vágne. A takéto definície dávajú samozrejme obrovský, ak nie nekonečný priestor na svojvoľné rozhodovanie ministra pri menovaní tých ľudí. Podľa mňa podľa tohto zákona môže minister vymenovať prakticky kohokoľvek, o kom sa rozhodne, že v tej rade má byť, a to nie len preto, že môže si vybrať vlastne, ale ja vďaka tomu, že napríklad tie podmienky na vymenovanie do správnej rady, ktoré považujem teda tiež za mimoriadne zaujímavé a neštandardné, hovoria, že na to, aby ste boli do tej rady vymenovaný, stačí, aby ste mali trvalý pobyt v Slovenskej republike, spôsobilosť na právne úkony a aby ste boli bezúhonný. Čiže nie je tu požadovaná žiadna odborná prax ani vysokoškolské vzdelanie, ani prakticky žiadna kvalifikácia.
Za zmienku v tejto súvislosti stojí napríklad aj to, ako zákon definuje nezlučiteľnosť funkcií, pretože napríklad oproti zákonu, trebárs zákon o Fonde na podporu umenia, medzi nezlučiteľné funkcie napríklad nepatrí predseda samosprávneho kraja, primátor a starosta. Čiže v zásade, keďže títo všetci mestá, obce, župy sú zároveň prijímateľmi alebo žiadateľmi oprávnenými z tohto fondu, v podstate umožňuje v princípe ovplyvňovať rozhodnutia v prospech vlastných záujmov.
A čiže keď to tak zhrniem, tak o tom zložení správnej rady, ktorá robí všetky rozhodnutia, lebo prídeme ešte k tomu, že čo robí riaditeľ, ale ten prakticky nemá žiadne kompetencie, on je len taký administrátor toho fondu, a o zložení správnej rady rozhoduje výlučne minister a môže do nej menovať prakticky kohokoľvek. Navyše priamo menuje jej predsedu, čo je tiež neštandardné lebo zvyčajne si predsedu volí správna rada a ten predseda má, samozrejme, štatutárne právomoci.
A to, samozrejme, ešte stále nie je všetko pretože minister dokonca menuje aj predsedu dozornej rady, ktorá má kontrolovať tú správnu radu a dohliadať na dodržiavanie zákonov a predpisov fondu. Tam potom ešte tí zvyšní dvaja členovia dozornej rady sú, môžu byť teda na, mali by byť na návrh ministerstva financií a NKÚ, ale zase je možnosť ich nominovať bez návrhu ak tieto inštitúcie nikoho nenominujú v nejakom čase.
Ako som už spomínala, riaditeľ je síce výkonný orgán fondu, ale v podstate len zodpovedá za každodennú administratívu a technickú činnosť fondu. Vykonáva to, čo mu povie správna rada, čiže nemá žiadne reálne kompetencie.
Ten fond má teda aj odborné komisie, ktoré posudzujú žiadosti, čo, mimochodom, je zmyslom tých verejnoprávnych fondov. Akože tie komisie je to, čo z toho fondu robí verejnoprávny fond, hej. Ale tie menuje, hádajte kto? Predseda správnej rady, čiže nie nejakí ľudia z toho prostredia ani nič také a ich stanoviská, samozrejme, vôbec nie sú záväzné pretože správna rada môže rozhodnúť inak, ako im komisie navrhli. A teda aby toho nebolo dosť, tak ten zákon navyše umožňuje a to – tam som sa už úplne stratila –, aby predseda odbornej komisie bol zároveň členom správnej rady, ktorá rozhoduje o financovaní.
Kolegyne a kolegovia, ako ja môžem takto pokračovať, ale toto je tak neuveriteľný galimatiáš vnútorných právomocí v tom fonde, aký som ja naozaj ešte nevidela v nejakom návrhu.
A my sme tu už pri tom zákone o FPÚ debatovali o tom, že pri týchto fondoch existuje taký trojuholník vzťahov medzi správnou radou, riaditeľom a odbornými komisiami a ten trojuholník je určený na to, že aby ten fond fungoval, tak v ňom musia byť vyvážené kompetencie a zodpovednosti jednotlivých subjektov, ktoré sa navzájom kontrolujú, a nikto nemá príliš veľa moci. Toto z toho fondu vytvára verejnoprávny fond, hej. A upozorňovala som vašich kolegov, ktorí tu teda robili tie fantastické novely tých iných fondov, že ak sa táto rovnováha naruší, tak sa úplne stráca verejnoprávny charakter tej inštitúcie a v zásade aj zmysel jej existencie, pretože v tomto modeli, ktorý ste navrhli, minister vymenuje aj tých, čo rozhodujú, aj tých, čo ich kontrolujú, aj tých, ktorí hodnotia, a vlastne to môže byť ktokoľvek, kto koho chce, a bez akejkoľvek kvalifikácie. Nie je v tomto modeli vôbec jasné, kto za čo zodpovedá a na čo tam vlastne je, jasné je iba jedno, že nakoniec aj tak o všetkom rozhoduje minister.
A ja už som tu hovorila, že proste my keď nazveme nejakú inštitúciu verejnoprávna, tak to nie je, to z nej verejnoprávnu nerobí, z nej robí verejnoprávnu to, ako je dizajnovaná a že je dizajnovaná na tú dĺžku ruky. Lenže v tomto návrhu nie je žiadna dĺžka ruky, ktorá by bola dlhšia ako tá ministrova ruka, ktorá to tam všetko ovláda. A, a to je zaujímavé, že túto ruku, ktorá sa takto vykradne mimo ministerstva, nebude navyše tým pádom vôbec nikto kontrolovať. A môžte argumentovať ako viackrát predtým vaši kolegovia tým, že minister má mať kontrolu, lenže v tomto modeli neexistuje vôbec žiaden dôvod, prečo by táto dotačná schéma mala byť vyňatá do samostatnej akože verejnoprávnej inštitúcie. Že prečo si, pán minister, nenecháte tú schému na ministerstve pri tých ostatných dotačných schémach, keď ju aj tak chcete úplne komplet kontrolovať spôsobom, ktorý podľa mňa nie je štandardný ani pri tých interných dotačných schémach ústredných orgánov štátnej správy? Že nie je to náhodou preto, lebo existuje nejaká nádej, že vo verejnoprávnom fonde je predsa len väčšia voľnosť pri nakladaní s prostriedkami, a snažíte sa takto obísť pravidlá hospodárenia s verejnými zdrojmi, lebo ja iný dôvod na to nevidím pri tomto nastavení toho fondu.
A ako som tu už povedala pred tou prestávkou, ja by som úprimne, lebo ja si myslím, že je strašne dôležité podporovať cestovný ruch, a ja si dokonca na rozdiel od iných kolegov viem predstaviť, že dokonca aj formou fondu, aj keď je to problematické, lebo je to podpora podnikania, ale viem si to predstaviť. V každom prípade... Takto to proste, že keď chcete robiť zákony o verejnoprávnych fondoch, mali by ste si naozaj naštudovať aspoň základné medzinárodné štandardy pre verejnoprávne inštitúcie. Nájdete ich v usmerneniach OECD, OSN, Rady Európy a všetky hovoria o tom, že jedným z najdôležitejších prvkov riadenia verejnoprávnych inštitúcii je zabezpečenie nezávislosti ich vedenia od priameho vládneho vplyvu. Vy robíte presný opak. Zároveň tam je presné usmernenie, ako majú vyzerať správne rady, manažment, to už ani nemám čas to tu rozoberať, a všetko toto sme tu už ixkrát spomínali napríklad v debate o STVR a momentálne sa potvrdzuje, že sme mali pravdu, pretože napríklad komisárka Jourová spochybňuje ten systém v STVR a hovorí, že to nespĺňa kritériá verejnoprávnosti. A to isté sa môže stať s týmto fondom, pretože naozaj to, ako ste ho navrhli, je opakom týchto štandardov, a podľa mňa to môže mať za následok aj problémy pri schvaľovaní schém štátnej pomoci v tom fonde, pretože tie sa riadia európskym právom, a to je v oblasti hospodárskej súťaže absolútne nadriadené slovenským zákonom.
Bohužiaľ, ako z môjho pohľadu z toho zákona trčí snaha vytvoriť proste paralelnú politicky ovládanú schému, z ktorej je možné financovať čokoľvek, čo si v centrále SNS odsúhlasíte. A ja vám nebudem dávať znova ten príklad, že predstavte si, že po voľbách to preberie niekto z Progresívneho Slovenska, pretože viem, že dovtedy už chcete mať tie peniaze rozdelené. Musím skončiť.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán podpredseda, Danko, ja som si to naozaj pozorne vypočula, čo ste hovorili, lebo ja si myslím, že konštruktívny prístup nám tu treba ako soľ. A ja sa 20 rokov venujem problematike verejnoprávnych fondov a toho, ako majú fungovať verejné politiky v týchto fondoch. A vy hovoríte, že to je najtransparentnejší spôsob. No, áno, on môže byť najtransparentnejší, len to záleží od dizajnu toho fondu, od toho, ako ten fond nadizajnujete, ako, ako bude usporiadaný. A ja o tom budem oveľa podrobnejšie hovoriť za chvíľu v rozprave.
Ale ja som vás na to upozorňovala aj pri STVR, že ak sa niečo volá verejnoprávna inštitúcia, tak to musí mať parametre verejnoprávnej inštitúcie. Tento fond nemá tie parametre, bohužiaľ. Je to tak. A ja vám to potom ukážem, že ako.
A ak hovoríte, že to má byť transparentný spôsob prideľovania financií, tak tie orgány a vnútorné kompetencie toho fondu musia byť nadizajnované tak, aby ten systém bol transparentný. A ja vám opäť ukážem na tomto návrhu, že ten systém má od transparentnosti, ako keby... to je míle vzdialené od transparentnosti, lebo v realite o všetkom rozhoduje minister.
Čiže ako keby, a hovorím toto naozaj úprimne, že ja by som veľmi rada chcela pochváliť a podporiť nejaký návrh z dielne SNS, len proste to musí byť napísané tak, aby sa to dalo pochváliť. A ja vám ponúkam svoje kapacity, ja veľmi rada budem s vami spolupracovať na týchto veciach (povedané so smiechom), keď chcete tie fondy dizajnovať, len oni musia byť dizajnované tak, aby boli efektívne.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Mikloško, no je to presne, ako ste hovorili. Je to smutné, ale je to tak a vlastne je to aj taká zvláštna situácia, že ja si všeličo pamätám, ale vy si pamätáte viac. Neviem, či niekedy bola situácia na Slovensku, že by nejaké ministerstvo riadil nejaký stredný manažment, štátny úradník, hej, a že by to napríklad premiérovi nevadilo. To si ja teda nepamätám, že by sa také niečo stalo. Ale aby sme dávali aj nejaké riešenia a nielen kritizovali, tak však je evidentné, že pán Machala je problém pre všetkých. Ale ja mám na to inak celkom jednoduché riešenie. My na programe tejto schôdze máme jeden bod, ktorým je odvolávanie ministerky Šimkovičovej. Ja si myslím, že každý jeden poslanec, ktorý má s touto situáciou problém, môže zahlasovať a myslím si, že s pani ministerkou odíde aj pán Machala.
Ďakujem.

Tak ešte raz, dobrý deň, milé kolegyne, kolegovia, my tu dnes sa tak rozprávame o tom, ako sa učíme o legislatívnom procese a že sa hádam teda zlepšujeme, tak ja v mene tohto zlepšovania sa pokúsim zhrnúť niečo procesné, aby sme sa niečo naučili. Lebo ten zákon, ktorý prerokúvame, je teda ďalší v rade tých zákonov, ktoré SNS predložila ako tie trójske kone, lebo potrebovala pootvárať vlastne všetky tie zákony. A kým napríklad v tých fondoch na to použili nejaký neškodný post v dozornej komisii a v pamiatkovom fonde na to použili takýto, vlastne tú nezmyselnú vec s tým predkupným právom, tak pri KULT MINOR, respektíve Fonde na podporu kultúry národnostných menšín na to použili vietnamskú menšinu. A to je podľa mňa troška problém, väčší ako pri tých iných fondoch, lebo tá vietnamská menšina bola teda úradne schválená na základe počtu ľudí, ktorí sa k nej hlásia, ako menšina, a tým pádom je potrebné vlastne novelizovať zákon o tomto fonde a pridať ju medzi všetky ostatné menšiny, ktoré tento fond podporuje. A, preboha živého, prečo toto by mal byť poslanecký návrh, že áno? To je čisto vládna agenda príslušného ministerstva. A vedela by som si dokonca predstaviť, že za istých okolností by to mohol byť poslanecký návrh, kedy vlastne by to zaručovalo to, že sa to urobí čo najskôr, že aby čo najskôr tá vietnamská menšina mohla dostávať tie prostriedky.
No, prosím pekne, my tu ten zákon máme od januára. Je september. Keby v januári ministerstvo kultúry ten zákon predložilo, tak už dávno vietnamská menšina čerpá. Ale nie, my sme potrebovali, teda my nie, ale SNS potrebovala proste nejaký vehikel na to, aby otvorila zákon o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín. A tu sme počuli, že je to akútna vec, no od januára je dosť veľa času, a tu sme počuli, a ja s tým úplne súhlasím, že vietnamská menšina nemá byť obeť politických sporov. No vy ste z nej urobili obeť politických sporov! Vy ste ju zneužili na túto svoju pochybnú legislatívnu prax, aby ste mali niečo, na základe čoho ten zákon viete otvoriť, a preto sa ten zákon tu kope zo schôdze na schôdzu a vietnamská menšina nedostáva peniaze.
A áno, však my sme na už na to, o tom aj na výbore rozprávali, že proste problémy Fondu na podporu kultúry národnostných menšín sú oveľa väčšie, oveľa väčšie a sú tam od začiatku, lebo ten fond je zle nastavený od samého začiatku, na rozdiel od tých iných dvoch fondov. Lenže nie, my sme tu novelizovali zákony o dvoch fondoch, ktoré fungovali perfektne a ktoré sú teraz paralyzované vďaka vašim novelám, ale fond, ktorý od začiatku funguje zle a od začiatku sú s ním problémy, tak ten nenovelizujeme. Tak ja neviem už, čo tu vlastne robíme, alebo že kto robí tie zákony, alebo prečo ich takto prijímame.
A takisto vieme všetci veľmi dobre, ktorí do tej problematiky nejako vidíme, že jedným z problémov Fondu na podporu kultúry národnostných menšín je súčasná riaditeľka, ktorá proste nezvláda tú pozíciu. Ale nie, my odvolávame riaditeľov fungujúcich kultúrnych inštitúcií, teda pani ministerka menovite, ktoré fungujú, ktoré majú najlepšie výsledky za celé svoje dejiny, ale túto riaditeľku, ktorá evidentne nezvláda svoju prácu, kde ten fond nie je schopný vôbec prideľovať dotácie, čo v minulosti bol napriek tým problémom, ktoré mal odjakživa, ale tú neriešime. Tak ja, viete, že my sa veľa bavíme na výbore o dobrých a zlých úmysloch, ktoré tu máme, ale môžem ja veriť v nejaký dobrý úmysel pri takýchto zákonoch a pri takýchto procesoch? Proste tento zákon je výborná ukážka toho, ako od začiatku zlý úmysel, ktorým bola snaha nejako obísť legislatívny proces alebo ho oklamať, môže uškodiť aj čiastkovým dobrým zámerom, lebo, samozrejme, vietnamská menšina má dostať ten svoj podiel na financovaní z fondu. Ale vy ste z nej urobili obeť, vy ste z nich urobili obeť!
Čiže napriek tomu, samozrejme, že ja bytostne nesúhlasím proste s takýmto spôsobom legislatívneho procesu, že ja nesúhlasím ani s mnohými vecami, ktoré v tom zákone sú, tak my zrejme nakoniec vám zaňho zahlasujeme, ale zahlasujeme vám zaňho kvôli tomu, aby tá vietnamská menšina dostávala konečne tie peniaze. Ale vy si to viete inak schváliť aj sami, samozrejme. Ale ide skôr ako keby o symbolickú vec. Len ja by som veľmi rada odchádzala vlastne z tohto pléna aspoň občas s tým, že budem hrdá na to, čo tu schvaľujeme a ako to tu schvaľujeme. A že budem mať pocit, že robím niečo zmysluplné a že to robím správnym spôsobom. Tak, prosím vás pekne, fakt to poďme takto robiť, poďme sa rozprávať o tom, ako ten fond môže, aká reforma sa v tom fonde môže urobiť. Lebo vy ste to tu naznačili, že teda nejaká sa pripravuje. No ja pevne verím, že ju nepripravuje pán Machala, lebo to teda dopadne asi ako STVR, čiže ja by som bola veľmi rada, keby do tej debaty o tom, ako sa ten fond má reformovať, boli naozaj zapojení ľudia, ktorí sa tomu rozumejú, boli zapojení tí stakeholdri a boli zapojení napríklad aj členovia výboru pre kultúru a médiá naprieč politickým spektrom, lebo iba ak to tak urobíte, tak to proste môže dobre fungovať. A vy dobre viete, vy dobre viete, že... dobre, budem iba za seba hovoriť, že vy dobre viete, že ja mám vždy primárny úmysel pomôcť kultúre a že politika prichádza až potom. Tak skúste to aj vy tak robiť, ak si teda niekto z vás vie poradiť s pánom Machalom, čo asi je najväčší problém v tomto celom, a skúsme vylepšovať veci v kultúre a nie ich iba ničiť. Lebo zatiaľ vidíme len veci, ktoré sa zničili, a ja by som veľmi rada po týchto štyroch rokoch môjho prvého obdobia v tomto parlamente mala pocit, že aspoň niečo sa podarilo urobiť.
Ďakujem.

(vymazať rámček)

Ďakujem, pán predsedajúci.
No, ja vlastne len by som chcela odpovedať pánovi Michelkovi, že ja chápem, že 60 dní je lepších ako 30, ale prečo 60? My sa vás to stále pýtame, že povedzte nám nejaký príklad, že prečo 60, prečo nie 180, že či sa niekedy stalo, že štát nestihol odkúpiť tú pamiatku alebo že koľko pamiatok vôbec štát odkúpil. Odkúpil vôbec nejaké? Že čo tu vlastne riešime.
A teda druhá vec je, že keď už teda to bol taký akútny problém, že bolo treba novelizovať zákon, tak prečo teraz? Prečo práve teraz potrebujeme tento zákon prijať? Sú nejaké pamiatky, ktoré štát chce odkúpiť? Že my tu naozaj nemôžme si tie zákony len tak vymýšľať.
A drobná poznámka na tému Fondu na podporu umenia, no, nech ste tam nominovali kohokoľvek, ten fond nefunguje. To je proste fakt. Ten fond nefunguje, nevie sa zísť správna rada, nevie schváliť výzvy. A či už sú tí ľudia experti, alebo nie, to asi nie je úplne toto vhodná platforma, ale nefunguje. Proste fond nefunguje, hej? To je dôsledok vašej, vašej novely.
A áno, ďakujem, pán poslanec Dostál. Ja vlastne mám to podobne ako vy, že človek by mal oceniť to, že aj my sa tu tak kolektívne učíme, že sa tak nejak zlepšujeme, že sa vlastne učíme na vlastných chybách, a ja to naozaj oceňujem, úprimne, bez irónie to hovorím, že je tu nejaký posun, len otázka je, že za akú cenu a čo všetko sme medzitým zničili.
Ďakujem.

.

Dobrý deň, kolegyňa, kolegovia. K tomuto zákonu, ktorý tu teraz prerokovávame, vlastne padlo veľmi veľa argumentov a poznámok v prvom čítaní. A je to jeden z tej série zákonov, ktoré poslanci SNS podali ešte vo februári tohto roka a ktoré sa týkali vlastne všetkých zásadných inštitúcií a oblastí kultúry. Už vtedy bolo jasné, že tie zákony sú v podstate legislatívny podvod, pretože to boli zákony, ktoré riešili, či už fondy, alebo ochranu pamiatkovej starostlivosti, ale pritom poslanci tam menili len nejaké úplne drobné nezmyselné veci na začiatku, pričom neboli predkladatelia ani schopní vysvetliť, prečo to robia. A my sme tu mali niekoľkomesačné komplikované diskusie práve v zákonoch o Fonde na podporu umenia a o Audiovizuálnom fonde, kde presne túto prax poslanci použili, kde v druhom čítaní prišli zásadné pozmeňovacie návrhy, ktoré tie zákony úplne radikálne zmenili. V niektorých prípadoch prišli tesne pred hlasovaním a zmenili úplne fundamentálne kultúrne politiky na Slovensku.
Ja podotýkam iba pre záznam a pre budúcnosť, že tie dva zákony, o ktorých je reč, zákon o Fonde na podporu umenia a zákon o Audiovizuálnom fonde, ktoré sa takýmto škandalóznym spôsobom novelizovali, tak obidve tie inštitúcie momentálne vďaka týmto novelám sú paralyzované. Fond na podporu umenia neudeľuje dotácie, pretože novela zákona rozšírila radu o veľmi veľa nominantov pani ministerky kultúry, ktorých tam ani nevie nominovať a tých, ktorých nominovala, nechodia na zasadanie rady a rada nie je uznášaniaschopná, a tým pádom nevie schváliť dotačné výzvy, a tým pádom tento fond nefunguje. Koľko mesiacov sme na to upozorňovali tu z tohto miesta? No nech sa páči, pán Michelko, ja som vám povedala, že keď do 15. septembra bude výzva, vás pozývam na večeru. Tak moji kolegovia sú vám svedkom, že ste prišli o veľmi dobrú večeru, bohužiaľ.
A to isté je Audiovizuálny fond. Tam, našťastie, tá rada je uznášaniaschopná, ale ministerka mala do 15. augusta nominovať ďalších štyroch členov. Tu sa všetci hádzali o zem, že to tam musí byť v tom zákone. Aký máme dátum? 13. septembra, nenominovala tých členov. Tak ja sa pýtam, že okrem toho, že to sme si tu už veľa povedali o tom, aká škandalózna prax toto je pri prijímaní zákonov, že na čo toto bolo dobré.
Ale teda vrátim sa k tomuto zákonu o pamiatkovej starostlivosti. Ja, samozrejme, oceňujem teda, že pán Michelko náhle hovorí, že takáto prax už sa nebude diať. Škoda, že až teraz, lebo ako som práve ilustrovala, mohli sme si ušetriť veľmi veľa vlastne devastačných krokov v oblasti kultúry, ale teda neskoro, ale predsa, oceňujem, že ste pochopili, že to je proste cesta do legislatívneho aj morálneho pekla, takto schvaľovať zákony. No len problém teraz je, že keď sme už upustili od tejto zlej praxe, tak my máme dneska na stole zákon, ktorý nedáva vôbec žiaden zmysel. Lebo vy ste ho pôvodne tam dali na to, aby ste ho potom nejako pozmeňovákmi zmenili a aby ste zmenili pamiatkovú starostlivosť a ochranu pamiatok, a teraz hovoríte, že to robiť nebudete, čo opäť oceňujem, ale my máme zákon, ktorého jediným zmyslom je, že predkupné právo štátu na pamiatku, pokiaľ nejaký súkromný majiteľ ju predáva, sa mení z 30 na 60 dní. A však okej, taká vec by mohla byť úplne legitímnym legislatívnym počinom, pokiaľ by ste vedeli vysvetliť, že, alebo ukázať nám aspoň jeden príklad, že kedy by práve z 30 na 60 dní nejakým spôsobom pomohlo štátu zachrániť nejakú pamiatku. Lenže ten váš návrh zákona neobsahuje žiadne analýzy, vy neviete vysvetliť, prečo z 30 na 60 dní je lepšie pre pamiatkovú starostlivosť. A my sme tu otázku kládli opakovane a vy na ňu opakovane neodpovedáte.
A ja to hovorím len preto, že zrátajme si tie hodiny, čas, ľudí, peniaze, aparát Národnej rady, ktorý sme minuli na to, že tento nezmyselný zákon táto Národná rada prerokúva. Lebo podľa mňa, viete, my sme tu včera strávili celý jeden deň absolútnym nezmyslom, proste odvolávaním podpredsedu Národnej rady za niečo, čo nikto tu za 12 hodín nevedel vysvetliť, a dnes tu napríklad zase prerokúvame zákon, ktorý je vlastne úplne zbytočný, hej? A podľa mňa takouto praxou naozaj dehonestujeme túto Národnú radu. Čiže ja len dávam taký návrh. Lebo ten legislatívny proces má nejaké stupne a prvé čítanie je na to, aby sa Národná rada tak nejak prediskutovala ten nápad legislatívny a uzhodla sa na tom, že či má zmysel ten zákon ďalej posunúť, či má zmysel o ňom ďalej rokovať, alebo nie. A že prečo my máme tento zákon v druhom čítaní? My sme v prvom čítaní došli na to, že to treba alebo prečo je v druhom čítaní? Že nebolo vlastne elegantnejšie to stiahnuť, zabudnúť na to a namiesto toho sa tu rozprávať o tom napríklad, aká je koncepcia ochrany pamiatok a rozvoja pamiatkového fondu tejto vlády? Lebo pani ministerka kultúry má jednu jedinú dotačnú schému na svojom ministerstve, ktorá jej tam ostala po tom, ako všetko ostatné išlo do tých fondov, ktoré tu kritizujete, a tú jednu jedinú schému od svojho nástupu nebola schopná vyhodnotiť. Včera konečne vyšli nejaké výsledky; pri tých výsledkoch je proste dôvodné podozrenie, že pani ministerka úplne zmenila rozhodnutia dotačných komisií.
My tu počúvame každý deň nejaké reči o tradičnej kultúre, o kultúrnom dedičstve, o pamiatkach a my tu nevieme vyhodnotiť jednu jedinú schému, ktorú má to ministerstvo? A ja vám poviem, prečo to nevie to ministerstvo urobiť. Lebo proste ministerstvo riadi nikým nevolený štátny úradník pán Machala, ktorý vyhodil polku zamestnancov, zvyšných zamestnancov tam proste mobbuje, vyhráža sa im a drží ich v strachu, a to ministerstvo dnes nevykonáva ani svoje základné funkcie. Tak o tomto sa, prosím vás, rozprávajme. Rozprávajme sa o tom, prečo od začiatku roku stojí oprava pamiatok na Slovensku? Prečo tie mestá, obce, tí ľudia nedostali tie peniaze? A teraz, keď sa to vyhodnotilo, v polke septembra, vy si myslíte, že oni to vedia minúť do konca roka? No nevedia. Hej? Toto sú skutočné problémy ochrany pamiatok. A ja by som bola veľmi rada, keby tu pani ministerka prišla, predstúpila pred tento parlament a povedala nám, že aká je jej koncepcia ochrany a rozvoja pamiatkového fondu. Vy ste o tom niekedy niečo počuli? Nie, ja som počula len o tom, že aká má byť slovenská kultúra. Slovenská a žiadna iná. Ale toto je skutočná slovenská kultúra. To, že si chránime pamiatky. Ale my si ich nechránime, lebo pán Machala proste nemá čas na toto.
Čiže ja navrhujem pre takú konzistentnosť a pre vôbec akože elementárnu dôstojnosť aj predkladateľov, aj strany SNS, že keď sa už neviete vlastne vysporiadať s tým, aby to ministerstvo fungovalo, tak aspoň stiahnite tento zákon a skúsme sa vrátiť na začiatok a venujme sa naozaj tomu, čo tá kultúra a hlavne tie pamiatky na Slovensku potrebujú, akým spôsobom im vieme pomôcť, akým spôsobom ich vieme opravovať, aké zákony treba ozajstné prijať, nie takéto, lebo úprimne, že za mnou chodia už voliči SNS, SMER-u a HLAS-u a pýtajú sa nás, že čo toto má znamenať. A už sa vám aj vaši vlastní budú smiať za toto, tak poďme sa rozprávať naozaj o tom, ako vieme pamiatky chrániť, a neschvaľujme tu proste zákony, ktoré nemajú žiadny zmysel. Ďakujem.