Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto je teda rozprava k následnej voľbe členov rady nového verejnoprávneho média. My sme tu v prvej polovici tohto roka mali celkom dlhú a napätú debatu o tom zákone, ktorým sa vlastne menil zákon o verejnoprávnych médiách na Slovensku. No ale teda výsledkom tejto dlhej, napätej a dramatickej debaty bolo, bohužiaľ, schválenie veľmi kontroverzného zákona, ktorým Slovenská republika teda založila úplne nové verejnoprávne médiá. My sme už vtedy upozorňovali na mnohé úskalia tejto právnej úpravy, a to najmä v súvislosti s novými kompetenciami Rady STVR a tiež na nedomyslené prechodné ustanovenia tohto nového zákona. Vtedy, keď sme na to upozorňovali, tak kolegovia z koalície sa nám smiali, že maľujeme čerta na stenu, že sa vlastne len snažíme politicky zneužívať nejaké katastrofické scenáre, ktoré nikdy nenastanú. Ale priznám sa, že ja osobne ani v tých najkatastrofickejších víziách by som si nepomyslela, že bude koniec októbra a my sa ešte len začneme rozprávať o voľbe členov Rady STVR. Nenapadlo by ma, že táto nová verejnoprávna inštitúcia, ktorá existuje už od 1. júla tohto roku, bude aj po štyroch mesiacoch stále bez orgánov a bez riaditeľa, a bude ju riadiť poverený štatutár s obmedzenými právomocami, ktorého nikto nekontroluje.
Ten fakt, že o voľbe členov Rady STVR začíname rokovať až dnes, je problém najmä preto, že nový zákon veľmi radikálne zmenil právomoci rady, ktorá nielen volí a odvoláva generálneho riaditeľa, ale aj schvaľuje akékoľvek zmluvné vzťahy STVR a schvaľuje aj koncepciu riadenia a rozvoja Slovenskej televízie a rozhlasu a ich programových služieb. Nová rada sa teda stáva veľmi významným exekutívnym orgánom a bez nej táto nová inštitúcia nedokáže plnohodnotne fungovať. No, varovali sme pri tom, keď sa ten zákon schvaľoval v tomto pléne, varovali sme Národnú radu a varovali sme aj vládu, že predkladatelia zákona naozaj hrubým nedomyslením prechodných opatrení a nepremyslene stanovenou účinnosťou vydali verejnoprávne médiá napospas totálnemu chaosu a rozkladu. A, bohužiaľ, nieže všetky tieto varovania sa naplnili, ale deje sa presne to, čo sme predpovedali, akurát to trvá oveľa dlhšie, ako sme si vôbec vedeli predstaviť, a tá nová inštitúcia, ktorá nemá Logo, nemá korporátnu identitu, nemá riaditeľa, nemá ani radu, pričom táto rada má väčšinu právomocí, táto nová inštitúcia sa potáca na pokraji funkčnosti a funguje iba vďaka stovkám profesionálov vo svojich radoch, ktorí ju nechcú nechať padnúť. Ale okej, dnes máme teda pred sebou aspoň zoznam ľudí, ktorí sú kandidátmi na päť miest do Rady STVR. Je to tých päť miest, ktoré v tejto rade volí tento zákonodarný orgán ako doplnok k ďalším štyrom, ktoré v tejto rade obsadzuje ministerstvo kultúry. Toto všetko sú tie nové ustanovenia v zákone a najmä tí nominanti ministerstva kultúry boli jedným z najspornejších bodov novej legislatívy.
Tuto pán predseda výboru pre kultúru a médiá pán Michelko sa nám dušoval v rozprave, že keď hovoríme, že to bude problém, tak že maľujeme čerta na stenu a že ministerstvo kultúry by sa vlastne neodvážilo nominovať na tieto miesta nikoho iného ako nejaké nespochybniteľné odborné autority. No my dnes, bohužiaľ, tie mená alebo tých nominantov ministerstva kultúry poznáme a neviem teda, pán Michelko, že či stále trváte na tom pôvodnom tvrdení, ale, bohužiaľ, tí ľudia nie sú ani nespochybniteľné ani odborné a už vôbec nie autority. Čuduj sa svete teda kraľuje tomuto zoznamu meno generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva kultúry pána Lukáša Machalu a tento pán je očividne renesančný človek, lebo on si sám napísal ten zákon. Osobitne si doňho ustanovil, že funkcia člena rady je zlučiteľná s funkciou generálneho tajomníka služobného úradu, čo je, samozrejme, jednak elementárny konflikt záujmov a jednak základ proste politického ovplyvňovania verejnoprávnych médií. A potom sa do rady nechal zvoliť nejakou tajomnou komisiou na ministerstve kultúry, ktorá sa skladala z jeho podriadených. Ide o natoľko neuveriteľný proces, že si ho všimla teda už aj Európska komisia a Európska komisárka Jourová, ktorá požiadala ministerstvo o nejaké vysvetlenie tohto veľmi zvláštneho nominačného procesu. A čo im teda ministerstvo odpísalo, netušíme, keďže ako obvykle nám protizákonne odmietajú sprístupniť povinné informácie, ale možno by sme sa to mohli pýtať. Aj vy by ste sa to možno mohli pýtať.
No a tí ďalší nominanti ministerstva kultúry do rady majú buď problematickú minulosť, alebo ich nikto nepozná, takže asi vyškrtneme to slovo nespochybniteľné autority, že?
Ja to považujem za dôležité spomínať, pretože k týmto štyrom ľuďom my tu máme dovoliť k týmto autoritám ďalších päť ľudí v pléne a my dnes máme pred sebou zoznam viac ako 40 kandidátov, ktorí by túto funkciu chceli vykonávať.
Otázka znie, že či sa v takto nastavenom procese vieme zodpovedne rozhodnúť, kto z tých ľudí by to mal byť.
Dáva vám ten proces priestor na skúmanie jednotlivých kandidátov a preverenie ich schopností zastávať túto funkciu? Toto je hlavný dôvod, pre ktorý som sa rozhodla vystúpiť v tejto rozprave, pretože by som vás, kolegyne a kolegovia, chcela upozorniť na to, ako zle je nastavený proces výberu členov rady a aké dôsledky táto voľba v Národnej rade môže mať. Ten proces je teda podľa zákona naoko jednoduchý. Prídu nám nominácie, tie preskúma príslušný výbor, ktorým je výbor pre kultúru a médiá, predloží plénu a plénum zvolí. Čo to však znamená v praxi? Ako už spomenul pán poslanec Michelko, tých jednotlivých kandidátov môžu navrhovať rôzne občianske združenia a neziskové organizácie s prakticky akýmkoľvek zameraním svojej činnosti. A my máme dnes pred sebou zoznam kandidátov, veľmi dobre si ho pozrite, lebo pri každom tom mene je aj, že kto nominoval toho kandidáta a máme tam napríklad kandidáta, ktorého nominovalo občianske združenie Cyklo green park, iného nominoval Klub priateľov ľudovej piesne, Spolok Kráľa Svätopluka či dokonca občianske združenie Ľadové Labute, Klub otužilcov Čaňa. Myslím si, že už len z týchto príkladov celkom jasne vyplýva, že celý tento systém nominácií nemá vôbec žiaden zmysel, pretože výbor pre kultúru a médiá nemá vlastne žiadnu kompetenciu skúmať kredibilitu toho nominujúceho subjektu a navyše aj keby mal, tak táto nijako tým pádom ani nezaváži pri voľbe kandidáta v pléne. Ide teda len o čisto formálnu nezmyselnú podmienku, ktorá celý proces komplikuje a robí ho podľa môjho názoru aj mierne nedôstojným. Ak by sa tí kandidáti nominovali sami, bolo by to v podstate to isté, akurát by sme tu nič nepredstierali a nemuseli by si zakladať kadejaké obskúrne občianske združenia, ktoré ich nominujú. A na druhej strane, ak by tých ľudí, lebo niektorých nominovali aj celkom kredibilné organizácie, ale ak by všetkých nominovali tie naozaj kredibilné profesné a odborné organizácie, musel by na našej strane existovať niekto, kto túto skutočnosť nejako vyhodnocuje a nejako s ňou naloží. V celom tomto procese však ale náš výbor pre kultúru a médiá nemá vôbec žiadnu kompetenciu a napríklad sa stal aj taký prípad, že teda po právnych konzultáciách sme nemohli ani len vyradiť životopis kandidátky, ktorá preukázateľne nespĺňala kritériá pre oblasť, za ktorú sa do rady hlási, čiže výbor je vlastne ešte menej ako administrátor celého tohto procesu. A na základe tohto je úplne jasné, že ani výbor, ani plénum Národnej rady nedokáže posudzovať kandidátov a porovnávať ich schopnosť zastávať tú funkciu, na ktorú sa hlásia, pretože zákon neukladá dokonca ani žiadne vypočutie kandidátov, ako to napríklad nariaďuje v prípade Rady pre mediálne služby alebo aj iných podobných orgánov. Tí kandidáti navyše nepredkladajú žiadne projekty, žiadne motivačné listy ani akékoľvek iné dokumenty okrem, okrem životopisu, ktoré by nám umožnili nahliadnuť do ich predstáv a plánov o tom, čo v tej rade chcú robiť, alebo akým spôsobom vidia túto svoju úlohu. Výsledkom je to, že celý tento proces je vlastne výlučne politický, je postavený na zákulisnom lobingu a vlastne odborné kvality kandidátov v ňom hrajú veľmi podružnú rolu. Ešte stále si niekto tu myslí, že týmto procesom sa dokážeme dopracovať k tým nespochybniteľným odborným autoritám? Ja osobne by som chcela vlastne na základe tohto navrhnúť svojim cteným kolegom a kolegyniam v tomto pléne, aby sme v tejto chvíli namiesto voľby členov rady sa radšej pokúsili najprv spoločnými silami zrevidovať túto nešťastnú legislatívu aspoň v tejto technickej časti voľby členov rady v Národnej rade a ona má aj množstvo iných problémov, ale skúsme možno len tuto nejaké technické úpravy urobiť, pretože si hovorím, že ak to vydržalo doteraz, tá voľba, tak ešte jednu schôdzu ona určite vydrží. A skúsme sa možno zamyslieť nad spôsobom predvýberu kandidátov nad lepšími kritériami, nad tým, ako dať právnu váhu nominujúcim subjektom a ich reálnej autorite v sektore, ktorý zastupujú. Inšpirujme sa kľudne napríklad Českou republikou, kde mnohé z toho majú vyriešené. Keď už tento zákonodarný orgán súhlasil s veľmi kontroverznou reformou verejnoprávnych médií, ktorá môže byť v blízkom čase aj predmetom sankcií z Európskej únie, keď sme už nechali generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva kultúry ísť si svoju spanilú jazdu a porušovať všetky mysliteľné pravidlá pri vlastnej nominácii sa do rady, pokúsme sa aspoň dosiahnuť to, aby zástupcovia Národnej rady v tejto rade boli zvolení dôstojným spôsobom, ktorý zaručuje ako takú odbornosť a kredit. Skúsme zrevidovať proces tak, aby sme sa aspoň na niektorých kandidátoch vedeli dohodnúť na základe ich odbornosti naprieč koalíciou a opozíciou. Môžete to považovať odo mňa za naivné, ale ja si túto naivitu rada zachovám, pretože stále verím, že mnohí z vás chcú podobne ako ja napríklad vedieť, že vaša práca má zmysel a vidieť čo najlepšie výsledky. Takže myslím si, že máme šancu to ukázať aj pri tejto voľbe členov Rady STVR. Ďakujem. (Potlesk.)

Okej, ďakujem pekne, pán predsedajúci, a ďakujem, pán minister, za odpoveď. Ja rozumiem tomu, že tá redukcia aj tých hodín, aj tých podporných opatrení je daná konsolidáciou a je daná finančnými možnosťami, len tá miera redukcie či už vlastne celkových hodín, alebo aj tých jednotlivých opatrení v tom katalógu je tak masívna, že moja otázka je, či ten systém včasného varovania, ktorý je aj súčasťou zákonov, o ktorých teraz rokujeme, potom má zmysel a či vôbec bude fungovať, pokiaľ vy takto zásadne zredukujete aj podporné opatrenia, aj počet tých hodín, ktorý je na nich vyčlenený. Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, na záver môjho prejavu budem čítať potom pozmeňovací návrh.
Čo sa týka vlastne nášho postoja k tomuto zákonu o minimálnej mzde, tak to veľmi presne zhrnul už kolega Kišš, takže ja sa chcem venovať takému jednému aspektu toho zákona alebo možno takému nedostatku tej predkladanej novely, pretože, ako tu už spomínal aj pán poslanec Hajko, ale teda aj pani Vaľová sa toho dotkla nejakým spôsobom, tak asi všetci si uvedomujeme, že ten problematický aspekt debaty o minimálnej mzde je ten známy fakt, že minimálnu mzdu dlhodobo nedodržuje najmä štát vo forme tabuľkových platov pre zamestnancov štátnej a verejnej správy. Takže keď tu počúvame, ako teda niekto chce zabezpečiť tie sociálne istoty, tak bolo by naozaj namieste sa už konečne ako keby zaoberať týmto problémom najmä v situácii, keď štát niečo podobné v podstate prikazuje súkromným zamestnávateľom.
A je určite ocenenia hodné, že minimálna mzda v posledných rokoch stúpala a vďaka tomuto zákonu bude stúpať aj naďalej. Len nárast tej minimálnej mzdy sa len zriedka vlastne premietol do rastu tabuľkových platov, ktoré sú základom odmeňovania vo verejnom sektore. A neustále čelíme situácii, že, alebo takému paradoxu, že zamestnanci štátnej a verejnej správy, ktorí by mali byť vlastne pilierom kvalitnej verejnej služby, sú často odmeňovaní podstatne nižšou sumou, ako je minimálna mzda z hľadiska tabuľkových platov. Tento problém, samozrejme, najvýraznejšie zasahuje zamestnancov v tých nižších platových triedach, ako je I. a II. trieda v štátnej službe a I. až III. trieda podľa zákona o odmeňovaní zamestnancov vo verejnom záujme.
Keď sa na to pozrieme vo všeobecnosti, na tento problém, tak je očividné, že to nespravodlivé nastavenie tarifných platov vytvára systémové nerovnosti, pretože niečo iné žiadame od štátu a niečo iné žiadame od súkromných zamestnávateľov, že takéto nadstavenie tarifných platov znižuje atraktivitu práce vo verejnom sektore a v dlhodobom horizonte môže odrádzať talentovaných pracovníkov od vôbec vstupu do štátnej správy. Veľakrát aj pracovné podmienky, ale teda najmä to ohodnotenie nedosahujú v tej verejnej a v štátnej správe úroveň súkromného sektora napriek tomu, že náplň práce a požadovaná kvalifikácia sú porovnateľné, ak nie niektorými špecifikami aj oveľa náročnejšie. A takýto nedostatok motivácie spôsobený nízkymi mzdami a neatraktívnymi pracovnými podmienkami zhoršuje efektivitu a kvalitu verejnej správy a môže mať, samozrejme, aj širší dopad na dôveru verejnosti voči štátnym inštitúciám, ktoré potom nefungujú tak, ako by sme od nich čakali.
A ja predpokladám, však sme sa o tom aj s pánom ministrom rozprávali, že si všetci uvedomujeme, že ak sa tento prístup k odmeňovaniu zamestnancov verejného a štátneho sektora nezmení, hrozí nielen ďalšie prehlbovanie nerovnosti a strata kvalifikovaných odborníkov, ale hrozí aj to, že bude narastať ten rozdiel medzi rastom minimálnej mzdy, ktorá je nastavená na nejaký automat, a medzi odmeňovaním vlastne ľudí vo verejnej a štátnej správe. A my si uvedomujeme, že v situácii, kedy vláda konsoliduje a kedy sa hľadá každé euro a vláda sa snaží šetriť, niekde lepšie, niekde horšie, určite v tejto chvíli nie je možné prísť s komplexnou reformou odmeňovania štátnych a verejných zamestnancov, ktorá by zahŕňala všetky tie tarifné tabuľky, nakoľko je asi ťažké nájsť miliardu eur alebo aj viac, čo by to mohlo stáť. Ale je dôležité si uvedomiť, že táto reforma vládu čaká a čím neskôr sa ňou bude zaoberať, tým viac peňazí a vedľajších škôd to bude znamenať.
V každom prípade, ak teda prijímame zákon, ktorý vytvára alebo navyšuje povinnosť pre súkromných zamestnávateľov, bolo by férové urobiť aspoň malý krok k tomu, aby štát ukázal ochotu dodržiavať vlastné zákony a pravidlá. A na tomto je postavený ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý by sme vlastne chceli predložiť s kolegami. Samozrejme, on nenahrádza tú komplexnú reformu tarifných platov štátnych zamestnancov, ale prakticky zaručí aspoň to, že tarifné alebo takzvané tabuľkové platy nebudú môcť byť nižšie ako aktuálna minimálna mzda. Tento mechanizmu má teda za cieľ, samozrejme, to, aby platové ohodnotenie zamestnancov odrážalo základné potreby a zodpovedalo nejakej elementárnej ekonomickej realite a odstraňovalo aspoň tú úplne elementárnu nespravodlivosť a zároveň takéto opatrenie by mohlo byť aj základom ďalšej reformy pre, reformy tej celej tabuľky platových taríf. Ja budem ten pozmeňovací návrh čítať, ale jeho podstatou je, že vlastne kolektívne zmluvy, ktoré stanovujú platové tarify zamestnancov vo verejnej a v štátnej správe, budú vyjednávané v súlade s aktuálnymi legislatívnymi normami upravujúcimi minimálnu mzdu, čím sa dosiahne, že nebude existovať štátny alebo verejný zamestnanec, ktorý by mal tarifný plat nižší ako minimálna mzda.
Ja verím teda, že hoci sa asi na mnohých veciach nezhodujeme možno aj v súvislosti s týmto zákonom, tak že máme nejaký spoločný cieľ, a to sú spravodlivé a rovné platové podmienky pre všetkých zamestnancov, aj tých, ktorí pracujú v štátnej správe a vo verejnom sektore, a že asi sa zhodneme na tom, že všetci zamestnanci by mali mať dôstojné pracovné podmienky vrátane jednotnej minimálnej mzde, ktorá, mzdy, ktorá zabráni diskriminácii a neprimeraným rozdielom v odmeňovaní. Je podľa mňa zároveň dôležité to, aby štát, pokiaľ niečo vyžaduje od súkromných zamestnávateľov, aby uplatňoval takú istú normu najprv u svojich zamestnancov a išiel tým príkladom. Samozrejme, to určite viete, že tento náš pozmeňujúci návrh má aj podporu odborových zväzov a je v súlade s požiadavkami odborových zväzov. Napríklad konfederácia odborových zväzov dlhodobo presadzuje spravodlivé platové podmienky pre zamestnancov vo verejnom sektore a zdôrazňuje, že všetci zamestnanci bez ohľadu na pozíciu alebo pracovné zaradenie by mali mať nárok na minimálnu mzdu, ktorá zohľadňuje rastúce životné náklady a pokrýva základné potreby pracovníkov.
Takže prv než teda budem čítať ten pozmeňovací návrh, ja verím, že aj pán minister a vláda zváži toto alebo iné podobné riešenie aj pri schvaľovaní novely zákona o minimálnej mzde. Čiže budem čítať ten pozmeňovací návrh, ospravedlňujem sa, je to pomerne nudná vec, ale tak to musíme robiť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Prosím, zastaviť čas.

Jaurová, Zora, poslankyňa NR SR
Doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Zory Jaurovej, Zuzany Mesterovej a poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefunka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto doplnenia.
1. Za článok IV sa vkladajú nové články V až VII, ktoré znejú:
„Čl. V
Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona č. 58/1999 Z. z., zákona č. 181/1999 Z. z., zákona č. 356/1999 Z. z., zákona č. 224/2000 Z. z., zákona č. 464/2000 Z. z., zákona č. 241/2001 Z. z., zákona č. 98/2002 Z. z., zákona č. 328/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 659/2002 Z. z., zákona č. 212/2003 Z. z., zákona č. 178/2004 Z. z., zákona č. 201/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 727/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 623/2005 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 513/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 278/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 60/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z., zákona č. 80/2013 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 406/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 69/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 412/2021 Z. z., zákona č. 453/2021 Z. z., zákona č. 478/2021 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 350/2022 Z. z., zákona č. 197/2023 Z. z. a zákona č. 238/2024 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 85 ods. 6 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”.
Čl. IV
Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení zákona č. 438/2002 Z. z., zákona č. 666/2002 Z. z., zákona č. 424/2003 Z. z., zákona č. 451/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 180/2004 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 447/2004 Z. z., zákona č. 729/2004 Z. z., zákona č. 254/2005 Z. z., zákona č. 561/2005 Z. z., zákona č. 404/2006 Z. z., zákona č. 256/2007 Z. z., zákona č. 327/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 614/2007 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 591/2008 Z. z., zákona č. 82/2009 Z. z., zákona č. 199/2009 Z. z., zákona č. 602/2009 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z. zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 400/2011 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 80/2013 Z. z., zákona č. 190/2013 Z. z., zákona č. 37/2014 Z. z., zákona č. 308/2014 Z. z., zákona č. 129/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z. zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 466/2019 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 412/2021 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 127/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 350/2022 Z. z., zákona č. 413/2022 Z. z. a zákona č. 258/2024 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. V § 131 ods. 1 prvej vete sa za slová „podľa § 190 sa” vkladajú slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”.
2. V § 131 ods. 2 sa za slová „navrhne vláda” vkladajú slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”.
Čl. VII
Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 413/2004 Z. z., zákona č. 81/2005 Z. z., zákona č. 204/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 316/2006 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 245/2008 Z. z., zákona č. 385/2008 Z. z., zákona č. 474/2008 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 578/2009 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 62/2012 Z. z., zákona č. 438/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 288/2013 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 325/2014 Z. z., zákona č. 32/2015 Z. z., zákona č. 392/2015 Z. z., zákona č. 217/2016 Z. z., zákona č. 243/2017 Z. z. zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 318/2018 Z. z., zákona č. 138/2019 Z. z., zákona č. 224/2019 Z. z., zákona č. 381/2019 Z. z., zákona č. 470/2019 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 414/2021 Z. z., zákona č. 264/ 2022 Z. z., zákona č. 389/2022 Z. z. a zákona č. 182/2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 28 ods. 1 prvej vete sa za slová „platových taríf" vkladajú slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”.
2. V § 28 ods. 1 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný rok podľa osobitného predpisu”.”.
Nasledujúce novelizačné články sa primerane preznačia.
Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2025, čo sa premietne do článku o účinnosti.
2. Za článok V sa vkladajú nové články VI a VII, ktoré znejú:
Čl. Vl
Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 334/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 318/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 90/2019 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 397/2019 Z. z., zákona č. 470/2019 Z. z., zákona č. 126/2020 Z. z., zákona č. 134/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 453/2021 Z. z., zákona č. 485/2021 Z. z., zákona č. 82/2022 Z. z., zákona č. 186/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z.. zákona č. 350/2022 Z. z., zákona č. 99/2024 Z. z., zákona č. 142/2024 Z. z. a zákona č. 201/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 159 ods. 1 prvej vete sa za slová „zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov” vkladajú slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu a”.
2. V § 159 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”.
Čl. VlI
Zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 126/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z. a zákona č. 186/2021 Z. z., zákona č. 431/2021 Z. z., zákona č. 123/2022 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 232/2022 Z. z., zákona č. 350/2002 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 509/2022 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 161 ods. 3 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”.”.
Nasledujúci novelizačný článok sa primerane preznačí.
Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2025, čo sa premietne do článku o účinnosti.
Skončila som s pozmeňovacím návrhom a chcem teda len povedať, že dúfam, že už takéto veci sa skoro v parlamente nebudú musieť takto čítať, lebo naozaj sme v roku 2024 a malo by sa s tým niečo robiť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Samozrejme, doplňujúca otázka je teda na pána ministra vnútra, ale napriek tomu ju položím, pretože v týchto prípadoch je vždy dôležité posudzovať, že či tá miera obmedzenia slobody osôb pri takomto zásahu je úmerná možnosti získať nejaké relevantné dôkazy o nezákonnej činnosti.
Tak by som sa chcela spýtať, či v prípade toho posledného zásahu v klube WAX2 išlo o postup podľa zákona o Policajnom zbore, alebo išlo o postup orgánov činných v trestnom konaní pre účely trestného konania a či tie dôkazy, ktoré tam boli získané je možné použiť v trestnom konaní?
Ďakujem. A poprosím tiež písomne tú odpoveď.

Ďakujem. Ja by som poprosila to stanovisko písomne.
Ďakujem.

Ja vlastne chcem len reagovať na túto veľmi bizarnú diskusiu, ktorá sa tu rozpútala k tomuto zákonu.
Pán predsedajúci, nehnevajte sa, ale toto selektívne uplatňovanie rokovacieho poriadku, ktoré tu predvádzate, celý ten čas vedľa pani poslankyne Plavákovej sedí pani poslankyňa Kleinert s takými istými nálepkami, ktorej pán Danko na začiatku povedal, že ale ju neupozorňuje, tak to vás upozorňujem na to, že to je veľmi selektívny prístup.
Včera tu bol pán poslanec Hlina, ktorý mal ako celý, samozrejme, už to urobil presne kvôli tejto debate, mal tu celý notebook polepený nálepkami.
Čiže ja by som vás naozaj poprosila, aby ste uplatňovali túto vašu interpretáciu rokovacieho poriadku na všetkých poslancov rovnako, pretože inak porušujete ústavu.
Ďakujem.

No, ja tu teda vystupujem ako jedna z predkladateliek tohto zákona, ktorý je teda o registrácii cirkví a náboženských spoločností, ale musím povedať, že tá rozprava o tomto zákone nám tu v posledných dňoch nabrala naozaj pomerne zvláštny spád, a je to veľmi smutný paradox, že tieto veci, ktoré ja považujem za absolútne bezprecedentné v histórii tohto parlamentu, sa tu odohrávajú v rámci rozpravy o registrácii cirkví a náboženských spoločností. To by som tak zaznamenala na vašom mieste.
A je mi naozaj trocha ťažko vystúpiť k tejto téme po tom, čo sa tu odohralo v stredu a čo sa tu teda odohráva aj teraz, pretože veľmi ťažko sa hovorí o vzťahu štátu a cirkvi, o viere, ktorá má robiť človeka lepším, o kresťanských hodnotách a o podpore tých, ktorí ich presadzujú, po tom, čo sme tu zažili zo strany pána podpredsedu Danka, teraz pána podpredsedu Gašpara, ale teda najmä pána poslanca Huliaka.
Viete, etika, étos a morálka sa nebuduje prázdnymi rečami o politickej kultúre, nebudeje sa ani búchaním sa do pŕs, kto je väčší kresťan, alebo naťahovaním sa o tom, kto postaví väčší stožiar, pretože skutočná, a ak chcete, a to hovorím tuto na túto stranu parlamentu (rečníčka gestom ľavej ruky ukázala na časť sály), kresťanská a národná, ale najmä civilizovaná politická kultúra sa buduje len tak, že ju budeme žiť, že ju budete žiť vy všetci, že ju budete žiť vy, pán predsedajúci, že ju bude žiť pán Danko, že ju bude žiť pán Huliak a všetci podobní.
A ja tu chcem povedať a poviem to tu ešte veľakrát, ak poslanec Huliak sa po tom, čo tu predviedol v súvislosti s kolegyňou Plavákovou, nevzdá svojho mandátu, nemôžme brať už nikdy vážne žiadne prázdne reči zo strany SNS o politickej kultúre, o morálke, nebodaj o kresťanských hodnotách alebo vlastne o čomkoľvek. A ja to tu budem opakovať zakaždým, keď pán poslanec Huliak bude v tomto pléne.
Ale teda vrátim sa k téme tejto rozpravy, ktorou je teda ten návrh novely zákona o registrácii cirkví a náboženských spoločností. A ako som už bola spomenula, máme tu v tomto parlamente pomerne veľa poslancov a poslankýň, ktorí sa veľmi deklaratívne hlásia ku kresťanským hodnotám. A je mi aj troška ľúto, že tu napríklad teraz nie sú, pretože nie je úplne časté, že by sme sa okrem toho oháňania sa kresťanskými hodnotami o nich naozaj aj bavili v tomto pléne a predkladali zákony, ktoré napríklad s týmito hodnotami súvisia. A verte-neverte, zmyslom toho zákona, ktorý tu s kolegom a kolegyňou predkladáme, je totiž vniesť viac kresťanských hodnôt aj do registrácií cirkví a odstrániť komunistický model, ktorého sa ešte stále na Slovensku držíme pri registrácii cirkvi. A najmä je cieľom tohto zákona odstrániť teda diskrimináciu voči rôznym novým, opäť najmä kresťanským spoločenstvám a náboženským zoskupeniam.
„Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi! A sami doň nevchádzate a tým, ktorí by chceli vojsť, nedovolíte!“
Tak takto sa k nám prihovára samotný Ježiš Kristus. A je dôležité si uvedomiť, vďaka zákonom, ktoré dnes máme a ktoré v minulosti prijal tento parlament, nemôžu všetci ľudia na Slovensku praktizovať svoju vieru za rovnakých podmienok. Moji kolegovia predo mnou, síce teda s tými nečakanými prestávkami a divergenciami, ale pomerne presne popísali, o čo v tomto zákone ide, a tiež to, že sa snaží odstrániť aj ústavnú nerovnosť pri registrácii cirkví a náboženských spoločností, takže ja vám porozprávam jeden krátky príbeh.
Ja osobne som členkou jednej z malých slovenských protestantských cirkví, cirkvi bratskej. Môj starý otec bol jeden z prvých pastorov tejto cirkvi a jej spoluzakladateľom na Slovensku. Dodnes si pamätám, ako sme v 80. rokoch v montážnej jame v garáži schovávali jeho v Amerike vytlačené samizdaty, ktoré sa potom potajomky distribuovali do rôznych kresťanských komunít, protestantských, katolíckych, prebudeneckých, všetci boli na jednej lodi, pretože všetkých režim perzekvoval rovnako.
Uvedomme si, kolegovia a kolegyne, že základ toho zoznamu štátom uznaných cirkví, ktorý dnes máme na Slovensku, pochádza ešte z čias komunizmu a nebol vytvorený preto, aby cirkvám pomáhal, ale na to, aby ich kontroloval. Financovanie cirkví, zoznam uznaných spoločenstiev boli nástrojom na dohľad na cirkvami počas komunizmu. A my dnes ten istý zoznam používame ako údajný výdobytok politík štátu voči cirkvám. Bohužiaľ, výsledkom je narastajúca nerovnosť v prístupe k rôznym veriacim spoločenstvám a náboženským spoločnostiam.
Ten systém je od základu zlý a výsledky hovoria za všetko. Moja štátom uznaná cirkev má podľa posledného sčítania obyvateľstva 3 440 členov. Ak by vznikla v súčasnosti, potrebovala by ich 50-tisíc. Prečo vlastne? Akú relevanciu má zoznam, ktorý vznikol v 50. rokoch a zostavili ho komunistickí tvorcovia represívnej legislatívy? Tak ako na prelome 19. a 20. storočia vznikali rôzne prebudenecké cirkvi, tak ako môj starý otec našiel svoju vieru ako Slovák uprostred Uhorska vďaka americkým misionárom, tak ako sa moja stará mama, nemecká evanjelická diakonisa z Vojvodiny šírila svoju vieru a pomáhala ľuďom kdesi v okolí Nyíregyházi, tak aj dnes a stále vznikajú nové a nové komunity ľudí, ktorí hľadajú rôznym spôsobom Boha a pravdu o svete. A ak je Slovensko demokratická krajina, ktorá zaručuje slobodu náboženského vyznania a viery, ako deklaruje v ústave, tak nemôže pripúšťať, že viera niektorých občanov je lepšia a hodnotnejšia ako iná.
Náboženstvo je jednou zo súčastí ľudskej dôstojnosti a pre mnohých jeho prívržencov je to oveľa viac, než len obyčajná voľba životného štýlu, je to najhlbšia súčasť ich identity. A toto si pripomínajme aj pri iných identitárnych diskusiách v tomto parlamente.
Morálny základ slobody vierovyznania spočíva v tom, že vieru chápe sekulárny štát ako niečo, čo prispieva k skvalitneniu života a k zlepšeniu spoločnosti. Štát uznáva, že existujú aj sekulárne dôvody, prečo je viera považovaná za spoločenskú hodnotu, a práve preto garantuje slobodu vierovyznania. Menej právnickým jazykom povedané, aj v sekulárnom štáte uznávame, že viera môže robiť ľudí a spoločnosť lepšími, a práve takúto vieru chceme podporovať vo všetkých jej prejavoch, ktoré nezasahujú do práv a identity iných občanov. Práve preto je úlohou štátu zabezpečiť, aby mal každý rovnaký prístup k viere, k náboženským prejavom a zároveň aby viera jedného neobmedzovala práva druhého.
Myslím si, že 35 rokov po páde komunizmu by sme sa k tomuto cieľu mohli konečne spoločne vydať, katolíci, protestanti, prebudenecké cirkvi aj iní veriaci. Hádam nepotrebujeme ten útlak a represiu na to, aby sme boli všetci na jednej lodi.
A úplne na záver, keďže sa tu bavíme o cirkvách a kresťanstve a keďže som včera počula, že pán Huliak je podľa svojich slov hlboko veriaci kresťan, tak tu mám jeden citát z Biblie, špeciálne pre pána poslanca Huliaka, ku ktorému sa Starý zákon prihovára v Knihe prísloví:
„Ako k letu nepatrí smiech a k žatve dážď, nepristane bláznovi česť. Ako preletovanie vrabca a poletovanie lastovičky, ani bezdôvodná kliatba nedosiahne cieľ. Ako sa pes vráti k tomu, čo vyvráti, opakuje blázon svoje bláznovstvo. Videl si muža, čo sa sám sebe zdá múdry? Blázon má viac nádeje, než on.“
Ďakujem, kolegovia. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja by som teda tiež, ešte som nemala možnosť v tejto rozprave poďakovať pani riaditeľke za tú jej správu a mňa vlastne po tých dlhých týždňoch a mesiacoch, čo v tejto sále sme boli svedkami toho, ako táto vládna koalícia ničí fungujúce inštitúcie a rozoberá tie inštitúcie, ktoré dlhodobo fungovali, tak ja som rada, že máme aspoň jednu fungujúcu, ktorú sa im zatiaľ nepodarilo rozobrať, aj keď teda boli také zámery, tak dúfam, že sa k nim nevrátia, pretože ja takéto fungujúce inštitúcie a osobitne tie, ktoré strážia transparentnosť verejných financií a verejnej správy, považujem za veľmi dôležité.
A ja mám teda jednu otázku na pani riaditeľku, keďže v tej svojej správe spomínala aj nejaké legislatívne aspekty práce Úradu na ochranu oznamovateľov a nejaké podnety aj, ktoré by pre Národnú radu mohli byť relevantné, ako zlepšiť tú legislatívu o oznamovateľoch, tak možno keby ste vypichli tú najdôležitejšiu vec, ktorú by ste možno očakávali od tejto Národnej rady, že by prijala, ktoré by tú vašu prácu uľahčili a skvalitnili.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja iba na tuto kolegyňu, že my sme teda ešte neboli pri moci. Keď raz budeme pri moci, tak my to budeme lepšie dizajnovať, dobre?
Ale pánovi ministrovi som chcela iba povedať, že ja by som vám radila sa troška lepšie pozrieť na to, čo sa deje napríklad vo Fonde na podporu umenia po tej skvelej novele, ktorá bola tiež v tomto duchu, ako tam proste nevie zasadnúť správna rada, ako tam ministerka niekoho vymenuje, a potom – keď chodí na tie zasadania – tak ho za to odvolá. A ja by som akože si naozaj nedovolila vás porovnávať s ministerkou kultúry, lebo to si naozaj nezaslúžite, a predpokladám, že ani vaše ministerstvo neriadi nejaký zvláštny pán, ktorý nedával pozor na fyzike a na geometrii, ale ja vás chcem, len naozaj varovať, že takýto typ legislatívy, ktorý nerešpektuje vôbec žiadne princípy verejných politík a nejakej inštitucionálnej logiky, nikdy proste nevytvorí kvalitné a dobre fungujúce a pre Slovensko prospešné verejné inštitúcie. Možno sa vám tým podarí krátkodobo rozdeliť peniaze nejakým ľuďom, ktorým ich chcete rozdeliť, ale, ale tá história si vás za to nezapamätá a tie kvalitné inštitúcie nevzniknú.
Takže ja som presvedčená, že Slovensko si zaslúži tie zmysluplné investície do infraštruktúry cestovného ruchu a do rozvoja regiónov a že sa to dá robiť formou kvalitných a efektívnych verejných inštitúcií. A ak to tak budete robiť, tak my vás v tom vždy budeme podporovať, len to, bohužiaľ, nie je prípad tohto fondu, ktorý je dizajnovaný na úplne iné ciele.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako som už vlastne avizovala pred prestávkou na hlasovanie, ja by som sa k tomuto návrhu vytvorenia Fondu na podporu cestovného ruchu chcela vyjadriť ako niekto, kto sa už viac ako 20 rokov venuje verejnoprávnym fondom a tomu princípu arm’s length, alebo na dĺžku ruky pri verejných politikách.
A pán podpredseda Danko, to ma inak mrzí, že tu nie je, lebo tu pred prestávkou veľmi sugestívne hovoril o tom, že je to najtransparentnejší spôsob podpory. Tak ja by som sa chcela pozrieť trocha podrobnejšie na to, že ako si vlastne v tomto návrhu navrhovatelia predstavujú tú transparentnosť.
My sme v tomto pléne celkom dlho debatovali v uplynulých mesiacoch o Fonde na podporu umenia a Audiovizuálnom fonde, čo sú teda tiež verejnoprávne fondy. A ja som sa tu niekoľkokrát z tohto miesta snažila vysvetliť, že čo to vlastne verejnoprávny fond je a čo ten princíp na dĺžku ruky znamená. A že to v skutočnosti znamená alebo jeho zmyslom je vzdialiť rozhodovanie o niektorých veciach od politikov a dať ho do rúk odborníkov. A tento princíp sa teda, pochopiteľne, používa najmä v oblasti kultúry a umenia, vedy, výskumu a podobných oblastí, prípadne iných verejnoprospešných činností, pri posudzovaní ktorých je potrebná vysoká miera odbornosti a zároveň istá miera subjektívneho hodnotenia, lebo v takýchto prípadoch má zmysel takéto fondy vytvárať.
Naopak, takéto fondy sa nepoužívajú pri podpore podnikania, pretože zmyslom a cieľom týchto inštitúcií je zvyčajne podporovať verejné politiky a projekty, ktoré trh nedokáže zabezpečiť, a nie podporu podnikania, pretože na podporu podnikania alebo investícií existujú úplne iné právne formy a úplne iné typy fondov, ktoré sa zriaďujú prevažne podľa obchodného práva, lebo to vyplýva z logiky veci.
No my tu máme dnes na stole návrh zákona, ktorý teda zavádza niečo, o čom tvrdí, že je to verejnoprávny fond, a ktorý má poskytovať finančnú podporu projektom, ktoré sú zamerané na ekonomickú, environmentálnu a sociálnu udržateľnosť cestovného ruchu aj na rozvoj teda infraštruktúry, ktorá slúži na turizmus a udržateľný rozvoj regiónov. To prakticky znamená, že zmyslom tohto fondu vôbec nie je primárne podporovať nejaké spoločné politiky pre všetkých aktérov v cestovnom ruchu ani destinačný manažment, dokonca ani propagáciu Slovenska ako turistickej destinácie, alebo jednotlivých regiónov, ale zmyslom toho fondu je podporovať primárne podnikateľské aktivity fyzických a právnických osôb, eventuálne ďalších subjektov, ako sú napríklad mestá a obce, krajské a oblastné organizácie cestovného ruchu, či dokonca orgány štátnej správy, čo teda ja osobne považujem za extrémne neštandardné, aby orgány štátnej správy, ktoré sú priamo platené zo štátneho rozpočtu a tvoria jeho štruktúru, čerpali z verejnoprávnych fondov, pretože tam v podstate nie je možné zabrániť dvojitému financovaniu, na čo je európska legislatíva, a je to extrémne neštandardné. Ja som to ešte nevidela napríklad.
To, že návrh, samozrejme, neuvádza žiadne alternatívne riešenia ani príklady podobných organizácií či inštitúcií v iných krajinách, alebo akýchkoľvek referenčných projektov a politík, to je už taká tradícia, na ktorú sme si pri tejto vláde zvykli, takže to ani nebudem komentovať.
Čo tento fond podporuje? Poskytuje teda podľa toho návrhu zákona finančné prostriedky formou príspevku na projekt. Príspevok na projekt poskytuje na základe výzvy v oblasti podpory cestovného ruchu. Odvoláva sa na § 2 písm. a) zákona o podpore cestovného ruchu. A ten paragraf hovorí, že podporou cestovného ruchu sa rozumejú aktivity smerujúce k zvýšeniu počtu domácich a zahraničných návštevníkov, predĺženiu ich pobytu na území Slovenskej republiky a zvýšeniu ich prínosu pre hospodárstvo. No nehnevajte sa, ale toto je extrémne vágna definícia.
Vy ste tu, pán minister, pred chvíľou pri zákone o cestovnom ruchu hovorili, že preto vyškrtávate tie definície investícií, lebo sú definované v tomto zákone. No tam nielenže nie sú definované, ale ten zákon tak vágne hovorí o tom, čo ten fond bude podporovať, že sa do tej definície zmestí prakticky úplne všetko, od, ja neviem, výuky angličtiny pre bačov na salaši v Orave až po postavenie Las Vegas na Muránskej planine, to všetko by ten fond mohol podporovať.
A ten zákon ani nestanovuje nejaké typy projektov, ani oblasti podpory a dokonca ani jej vymedzenie v zmysle nejakého efektívneho využívania verejných zdrojov, čo podporuje, čo nepodporuje, a najmä v zmysle prevencie narúšania hospodárskej súťaže, lebo pri tomto fonde, kde sú to podnikateľské subjekty, toto musíme nejakým spôsobom ošetriť. A takisto nestanovila ani žiadne priority podpory, čo vám vlastne aj vytkli niektorí, niektoré subjekty v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Z môjho pohľadu podľa toho, jak je zákon napísaný, môže ten fond dať prakticky peniaze na čokoľvek a prakticky komukoľvek. Zároveň ani zo zákona, ani z predkladacej správy nie je jasné, ako sa bude líšiť činnosť tohto fondu napríklad od tej dotačnej schémy ministerstva športu a cestovného ruchu, o ktorej sme hovorili pri tom predošlom zákone, pretože súčasné znenie obidvoch zákonov nijako to nevylučuje, to dvojité financovanie, čiže dvojité financovanie znamená, že štát dáva dvakrát na tú istú vec peniaze, pretože tento zákon nikde nevysvetľuje, prečo sú potrebné obidve tieto schémy, prečo potrebujete aj dotačnú schému na ministerstve, aj Fond na podporu cestovného ruchu. A možno sú potrebné, ja neviem, lebo ste to v tej dôvodovej správe nenapísali a nedoložili ste ani ako keby definíciu tých deliacich línií medzi tými dvomi schémami, čo napríklad pri eurofondovom programovaní je povinná doložka, bez ktorej vám neschvália eurofondové schémy, hej, tá doložka o deliacich líniách, takže to by tomu veľmi pomohlo, lebo možno by som tu nemusela toto všetko rozprávať, lebo by ste nám to vysvetlili.
A takisto nie je jasné ani to, aký bude vzťah tohto fondu k organizácii Slovakia Travel, ktorý, jej zmyslom je tiež rozvoj cestovného ruchu, resp. aký bude jeho vzťah vôbec k politikám na propagáciu Slovenska ako turistickej destinácie, pretože ja som teda urobila tú prácu, ktorú ste vy neurobili, a vyhľadala som si podobné organizácie v zahraničí, a ony všetky sú organizácie, ktoré sú primárne organizácie typu Slovakia Travel, ktoré propagujú tú destináciu, a popri tom majú nejaké dotačné schémy, ktorými podporujú ten cestovný ruch, ale tam to dáva zmysel, lebo je to súčasť nejakých komplexných politík. (Reakcia navrhovateľa.) Majú. Aj majú ministerstvá.
V každom prípade, však určite mi odpoviete na tie otázky, v každom prípade z môjho pohľadu najproblematickejšie na tomto návrhu je vlastne to, ako je ten fond riadený a spravovaný, čiže konkrétne ako má definované svoje jednotlivé orgány, lebo túto časť považujem naozaj za najbizarnejšiu v tom návrhu.
Na prvý pohľad je všetko úplne štandardné, orgánmi fondu sú správna rada, dozorná rada a riaditeľ, ale, tak ako som už tu ixkrát povedala, nie je podstatné, ako sa veci volajú, ale ako sú definované. A správna rada, teda podľa vášho zákona, je najvyšším orgánom fondu, riadi jeho činnosť, rozhoduje prakticky takmer o všetkých záležitostiach v rámci tohto fondu, schvaľuje základné dokumenty a schvaľuje aj princípy dotačnej činnosti, ale najmä, schvaľuje samotné poskytovanie príspevkov na projekty. Na projekty do päť mil. eur, na projekty nad päť mil., teda tie musí schváliť vláda, čo ma tiež prekvapilo, že fond, ktorý má dohromady 20 mil. bude udeľovať aj peniaze na projekty viac ako päť miliónov, čo mne príde nie veľmi efektívne nastavenie, lebo v skutočnosti podľa tohto by mohol ten fond všetkých 20 mil. dať niektorý rok na jeden projekt.
Správna rada teda má deväť členov, to už hovoril o tom tu pán kolega Hlina. Ja teda musím povedať, že ja nesúhlasím s tým, že ľudia v týchto správnych radách by nemali byť platení, to je podľa mňa veľmi zlá prax.
V každom prípade správna rada má teda deväť členov, ktorých vymenúva a odvoláva minister cestovného ruchu a športu. Predsedu a jedného člena vymenúva a odvoláva bez návrhu, jedného člena na návrh predsedu vlády a zvyšných na návrh organizácií, pričom taxatívne sú vymenované len tri organizácie a zvyšné tri organizácie sú len opísané činnosťou, čiže len približne, čo by to mohlo byť, čo je opäť veľmi, veľmi vágne. A takéto definície dávajú, samozrejme, obrovský, ak nie nekonečný priestor na svojvoľné rozhodovanie ministra pri menovaní tých ľudí. Podľa mňa podľa tohto zákona môže minister vymenovať prakticky kohokoľvek, o kom sa rozhodne, že v tej rade má byť, a to nielen preto, že môže si vybrať vlastne, ale ja vďaka tomu, že napríklad tie podmienky na vymenovanie do správnej rady, ktoré považujem teda tiež za mimoriadne zaujímavé a neštandardné, hovoria, že na to, aby ste boli do tej rady vymenovaný, stačí, aby ste mali trvalý pobyt v Slovenskej republike, spôsobilosť na právne úkony a aby ste boli bezúhonný. Čiže nie je tu požadovaná žiadna odborná prax ani vysokoškolské vzdelanie, ani prakticky žiadna kvalifikácia.
Za zmienku v tejto súvislosti stojí napríklad aj to, ako zákon definuje nezlučiteľnosť funkcií, pretože napríklad oproti zákonu, trebárs zákon o Fonde na podporu umenia, medzi nezlučiteľné funkcie napríklad nepatrí predseda samosprávneho kraja, primátor a starosta. Čiže v zásade, keďže títo všetci, mestá, obce, župy sú zároveň prijímateľmi alebo žiadateľmi oprávnenými z tohto fondu, v podstate umožňuje v princípe ovplyvňovať rozhodnutia v prospech vlastných záujmov.
A čiže keď to tak zhrniem, tak o tom zložení správnej rady, ktorá robí všetky rozhodnutia, lebo prídeme ešte k tomu, že čo robí riaditeľ, ale ten prakticky nemá žiadne kompetencie, on je len taký administrátor toho fondu, a o zložení správnej rady rozhoduje výlučne minister a môže do nej menovať prakticky kohokoľvek. Navyše priamo menuje jej predsedu, čo je tiež neštandardné, lebo zvyčajne si predsedu volí správna rada a ten predseda má, samozrejme, štatutárne právomoci.
A to, samozrejme, ešte stále nie je všetko, pretože minister dokonca menuje aj predsedu dozornej rady, ktorá má kontrolovať tú správnu radu a dohliadať na dodržiavanie zákonov a predpisov fondu. Tam potom ešte tí zvyšní dvaja členovia dozornej rady sú, môžu byť teda na, mali by byť na návrh ministerstva financií a NKÚ, ale zase je možnosť ich nominovať bez návrhu, ak tieto inštitúcie nikoho nenominujú v nejakom čase.
Ako som už spomínala, riaditeľ je síce výkonný orgán fondu, ale v podstate len zodpovedá za každodennú administratívu a technickú činnosť fondu. Vykonáva to, čo mu povie správna rada, čiže nemá žiadne reálne kompetencie.
Ten fond má teda aj odborné komisie, ktoré posudzujú žiadosti, čo, mimochodom, je zmyslom tých verejnoprávnych fondov. Akože tie komisie je to, čo z toho fondu robí verejnoprávny fond, hej. Ale tie menuje, hádajte kto? Predseda správnej rady, čiže nie nejakí ľudia z toho prostredia ani nič také a ich stanoviská, samozrejme, vôbec nie sú záväzné, pretože správna rada môže rozhodnúť inak, ako im komisie navrhli. A teda aby toho nebolo dosť, tak ten zákon navyše umožňuje – a to tam som sa už úplne stratila –, aby predseda odbornej komisie bol zároveň členom správnej rady, ktorá rozhoduje o financovaní.
Kolegyne a kolegovia, ako ja môžem takto pokračovať, ale toto je tak neuveriteľný galimatiáš vnútorných právomocí v tom fonde, aký som ja naozaj ešte nevidela v nejakom návrhu.
A my sme tu už pri tom zákone o FPÚ debatovali o tom, že pri týchto fondoch existuje taký trojuholník vzťahov medzi správnou radou, riaditeľom a odbornými komisiami a ten trojuholník je určený na to, že aby ten fond fungoval, tak v ňom musia byť vyvážené kompetencie a zodpovednosti jednotlivých subjektov, ktoré sa navzájom kontrolujú, a nikto nemá príliš veľa moci. Toto z toho fondu vytvára verejnoprávny fond, hej. A upozorňovala som vašich kolegov, ktorí tu teda robili tie fantastické novely tých iných fondov, že ak sa táto rovnováha naruší, tak sa úplne stráca verejnoprávny charakter tej inštitúcie a v zásade aj zmysel jej existencie, pretože v tomto modeli, ktorý ste navrhli, minister vymenuje aj tých, čo rozhodujú, aj tých, čo ich kontrolujú, aj tých, ktorí hodnotia, a vlastne to môže byť ktokoľvek, kto koho chce, a bez akejkoľvek kvalifikácie. Nie je v tomto modeli vôbec jasné, kto za čo zodpovedá a na čo tam vlastne je, jasné je iba jedno, že nakoniec aj tak o všetkom rozhoduje minister.
A ja už som tu hovorila, že proste my keď nazveme nejakú inštitúciu verejnoprávna, tak to nie je, to z nej verejnoprávnu nerobí, z nej robí verejnoprávnu to, ako je dizajnovaná a že je dizajnovaná na tú dĺžku ruky. Lenže v tomto návrhu nie je žiadna dĺžka ruky, ktorá by bola dlhšia ako tá ministrova ruka, ktorá to tam všetko ovláda. A, a to je zaujímavé, že túto ruku, ktorá sa takto vykradne mimo ministerstva, nebude navyše tým pádom vôbec nikto kontrolovať. A môžte argumentovať ako viackrát predtým vaši kolegovia tým, že minister má mať kontrolu, lenže v tomto modeli neexistuje vôbec žiaden dôvod, prečo by táto dotačná schéma mala byť vyňatá do samostatnej akože verejnoprávnej inštitúcie. Že prečo si, pán minister, nenecháte tú schému na ministerstve pri tých ostatných dotačných schémach, keď ju aj tak chcete úplne komplet kontrolovať spôsobom, ktorý podľa mňa nie je štandardný ani pri tých interných dotačných schémach ústredných orgánov štátnej správy? Že nie je to náhodou preto, lebo existuje nejaká nádej, že vo verejnoprávnom fonde je predsa len väčšia voľnosť pri nakladaní s prostriedkami, a snažíte sa takto obísť pravidlá hospodárenia s verejnými zdrojmi, lebo ja iný dôvod na to nevidím pri tomto nastavení toho fondu.
A ako som tu už povedala pred tou prestávkou, ja by som úprimne, lebo ja si myslím, že je strašne dôležité podporovať cestovný ruch, a ja si dokonca na rozdiel od iných kolegov viem predstaviť, že dokonca aj formou fondu, aj keď je to problematické, lebo je to podpora podnikania, ale viem si to predstaviť. V každom prípade... Takto to proste, že keď chcete robiť zákony o verejnoprávnych fondoch, mali by ste si naozaj naštudovať aspoň základné medzinárodné štandardy pre verejnoprávne inštitúcie. Nájdete ich v usmerneniach OECD, OSN, Rady Európy a všetky hovoria o tom, že jedným z najdôležitejších prvkov riadenia verejnoprávnych inštitúcii je zabezpečenie nezávislosti ich vedenia od priameho vládneho vplyvu. Vy robíte presný opak. Zároveň tam je presné usmernenie, ako majú vyzerať správne rady, manažment, to už ani nemám čas to tu rozoberať, a všetko toto sme tu už ixkrát spomínali napríklad v debate o STVR a momentálne sa potvrdzuje, že sme mali pravdu, pretože napríklad komisárka Jourová spochybňuje ten systém v STVR a hovorí, že to nespĺňa kritériá verejnoprávnosti. A to isté sa môže stať s týmto fondom, pretože naozaj to, ako ste ho navrhli, je opakom týchto štandardov, a podľa mňa to môže mať za následok aj problémy pri schvaľovaní schém štátnej pomoci v tom fonde, pretože tie sa riadia európskym právom, a to je v oblasti hospodárskej súťaže absolútne nadriadené slovenským zákonom.
Bohužiaľ, ako z môjho pohľadu z toho zákona trčí snaha vytvoriť proste paralelnú politicky ovládanú schému, z ktorej je možné financovať čokoľvek, čo si v centrále SNS odsúhlasíte. A ja vám nebudem dávať znova ten príklad, že predstavte si, že po voľbách to preberie niekto z Progresívneho Slovenska, pretože viem, že dovtedy už chcete mať tie peniaze rozdelené. Musím skončiť.
Ďakujem.