Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
22.10.2024 o 15:26 hod.
Mgr. art.
Zora Jaurová
Videokanál poslanca
Vážené kolegyne, kolegovia, na záver môjho prejavu budem čítať potom pozmeňovací návrh.
Čo sa týka vlastne nášho postoja k tomuto zákonu o minimálnej mzde, tak to veľmi presne zhrnul už kolega Kišš, takže ja sa chcem venovať takému jednému aspektu toho zákona alebo možno takému nedostatku tej predkladanej novely, pretože, ako tu už spomínal aj pán poslanec Hajko, ale teda aj pani Vaľová sa toho dotkla nejakým spôsobom, tak asi všetci si uvedomujeme, že ten problematický aspekt debaty o minimálnej mzde je ten známy fakt, že minimálnu mzdu dlhodobo nedodržuje najmä štát vo forme tabuľkových platov pre zamestnancov štátnej a verejnej správy. Takže keď tu počúvame, ako teda niekto chce zabezpečiť tie sociálne istoty, tak bolo by naozaj namieste sa už konečne ako keby zaoberať týmto problémom najmä v situácii, keď štát niečo podobné v podstate prikazuje súkromným zamestnávateľom.
A je určite ocenenia hodné, že minimálna mzda v posledných rokoch stúpala a vďaka tomuto zákonu bude stúpať aj naďalej. Len nárast tej minimálnej mzdy sa len zriedka vlastne premietol do rastu tabuľkových platov, ktoré sú základom odmeňovania vo verejnom sektore. A neustále čelíme situácii, že, alebo takému paradoxu, že zamestnanci štátnej a verejnej správy, ktorí by mali byť vlastne pilierom kvalitnej verejnej služby, sú často odmeňovaní podstatne nižšou sumou, ako je minimálna mzda z hľadiska tabuľkových platov. Tento problém, samozrejme, najvýraznejšie zasahuje zamestnancov v tých nižších platových triedach, ako je I. a II. trieda v štátnej službe a I. až III. trieda podľa zákona o odmeňovaní zamestnancov vo verejnom záujme.
Keď sa na to pozrieme vo všeobecnosti na tento problém, tak je očividné, že to nespravodlivé nastavenie tarifných platov vytvára systémové nerovnosti, pretože niečo iné žiadame od štátu a niečo iné žiadame od súkromných zamestnávateľov, že takéto nadstavenie tarifných platov znižuje atraktivitu práce vo verejnom sektore a v dlhodobom horizonte môže odrádzať talentovaných pracovníkov od vôbec vstupu do štátnej správy. Veľakrát aj pracovné podmienky, ale teda najmä to ohodnotenie nedosahujú v tej verejnej a v štátnej správe úroveň súkromného sektora napriek tomu, že náplň práce a požadovaná kvalifikácia sú porovnateľné, ak nie niektorými špecifikami aj oveľa náročnejšie. A takýto nedostatok motivácie spôsobený nízkymi mzdami a neatraktívnymi pracovnými podmienkami zhoršuje efektivitu a kvalitu verejnej správy a môže mať, samozrejme, aj širší dopad na dôveru verejnosti voči štátnym inštitúciám, ktoré potom nefungujú tak, ako by sme od nich čakali.
A ja predpokladám, však sme sa o tom aj s pánom ministrom rozprávali, že si všetci uvedomujeme, že ak sa tento prístup k odmeňovaniu zamestnancov verejného a štátneho sektora nezmení, hrozí nielen ďalšie prehlbovanie nerovnosti a strata kvalifikovaných odborníkov, ale hrozí aj to, že bude narastať ten rozdiel medzi rastom minimálnej mzdy, ktorá je nastavená na nejaký automat, a medzi odmeňovaním vlastne ľudí vo verejnej a štátnej správe. A my si uvedomujeme, že v situácií, kedy vláda konsoliduje a kedy sa hľadá každé euro a vláda sa snaží šetriť, niekde lepšie, niekde horšie, určite v tejto chvíli nie je možné prísť s komplexnou reformou odmeňovania štátnych a verejných zamestnancov, ktorá by zahŕňala všetky tie tarifné tabuľky, nakoľko je asi ťažké nájsť miliardu eur alebo aj viac, čo by to mohlo stáť. Ale je dôležité si uvedomiť, že táto reforma vládu čaká a čím neskôr sa ňou bude zaoberať, tým viac peňazí a vedľajších škôd to bude znamenať.
V každom prípade, ak teda prijímame zákon, ktorý vytvára alebo navyšuje povinnosť pre súkromných zamestnávateľov, bolo by férové urobiť aspoň malý krok k tomu, aby štát ukázal ochotu dodržiavať vlastné zákony a pravidlá. A na tomto je postavený ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý by sme vlastne chceli predložiť s kolegami. Samozrejme, on nenahrádza tú komplexnú reformu tarifných platov štátnych zamestnancov, ale prakticky zaručí aspoň to, že tarifné alebo takzvané tabuľkové platy nebudú môcť byť nižšie ako aktuálna minimálna mzda. Tento mechanizmu má teda za cieľ, samozrejme, to, aby platové ohodnotenie zamestnancov odrážalo základné potreby a zodpovedalo nejakej elementárnej ekonomickej realite a odstraňovalo aspoň tú úplne elementárnu nespravodlivosť a zároveň takéto opatrenie by mohlo byť aj základom ďalšej reformy pre, reformy tej celej tabuľky platových taríf. Ja budem ten pozmeňovací návrh čítať, ale jeho podstatou je, že vlastne kolektívne zmluvy, ktoré stanovujú platové tarify zamestnancov vo verejnej a v štátnej správe, budú vyjednávané v súlade s aktuálnymi legislatívnymi normami upravujúcimi minimálnu mzdu, čím sa dosiahne, že nebude existovať štátny alebo verejný zamestnanec, ktorý by mal tarifný plat nižší ako minimálna mzda.
Ja verím teda, že hoci sa asi na mnohých veciach nezhodujeme možno aj v súvislosti s týmto zákonom, tak že máme nejaký spoločný cieľ, a to sú spravodlivé a rovné platové podmienky pre všetkých zamestnancov, aj tých, ktorí pracujú v štátnej správe a vo verejnom sektore, a že asi sa zhodneme na tom, že všetci zamestnanci by mali mať dôstojné pracovné podmienky vrátane jednotnej minimálnej mzde, ktorá, mzdy, ktorá zabráni diskriminácii a neprimeraným rozdielom v odmeňovaní. Je podľa mňa zároveň dôležité to, aby štát, pokiaľ niečo vyžaduje od súkromných zamestnávateľov, aby uplatňoval takú istú normu najprv u svojich zamestnancov a išiel tým príkladom. Samozrejme, to určite viete, že tento náš pozmeňujúci návrh má aj podporu odborových zväzov a je v súlade s požiadavkami odborových zväzov. Napríklad konfederácia odborových zväzov dlhodobo presadzuje spravodlivé platové podmienky pre zamestnancov vo verejnom sektore a zdôrazňuje, že všetci zamestnanci bez ohľadu na pozíciu alebo pracovné zaradenie by mali mať nárok na minimálnu mzdu, ktorá zohľadňuje rastúce životné náklady a pokrýva základné potreby pracovníkov.
Takže prv než teda budem čítať ten pozmeňovací návrh, ja verím, že aj pán minister a vláda zváži toto alebo iné podobné riešenie aj pri schvaľovaní novely zákona o minimálnej mzde. Čiže budem čítať ten pozmeňovací návrh, ospravedlňujem sa, je to pomerne nudná vec, ale tak to musíme robiť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Prosím, zastaviť čas.
Jaurová, Zora, poslankyňa NR SR
Doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Zory Jaurovej, Zuzany Mesterovej a poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefunka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto doplnenia.
1. Za článok IV sa vkladajú nové články V až VII, ktoré znejú:
„Čl. V
Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona č. 58/1999 Z. z., zákona č. 181/1999 Z. z., zákona č. 356/1999 Z. z., zákona č. 224/2000 Z. z., zákona č. 464/2000 Z. z., zákona č. 241/2001 Z. z., zákona č. 98/2002 Z. z., zákona č. 328/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 659/2002 Z. z., zákona č. 212/2003 Z. z., zákona č. 178/2004 Z. z., zákona č. 201/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 727/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 623/2005 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 513/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 278/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 60/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z., zákona č. 80/2013 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 406/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 69/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 412/2021 Z. z., zákona č. 453/2021 Z. z., zákona č. 478/2021 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 350/2022 Z. z., zákona č. 197/2023 Z. z. a zákona č. 238/2024 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 85 ods. 6 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”.
Čl. IV
Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení zákona č. 438/2002 Z. z., zákona č. 666/2002 Z. z., zákona č. 424/2003 Z. z., zákona č. 451/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 180/2004 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 447/2004 Z. z., zákona č. 729/2004 Z. z., zákona č. 254/2005 Z. z., zákona č. 561/2005 Z. z., zákona č. 404/2006 Z. z., zákona č. 256/2007 Z. z., zákona č. 327/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 614/2007 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 591/2008 Z. z., zákona č. 82/2009 Z. z., zákona č. 199/2009 Z. z., zákona č. 602/2009 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z. zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 400/2011 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 80/2013 Z. z., zákona č. 190/2013 Z. z., zákona č. 37/2014 Z. z., zákona č. 308/2014 Z. z., zákona č. 129/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z. zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 466/2019 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 412/2021 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 127/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 350/2022 Z. z., zákona č. 413/2022 Z. z. a zákona č. 258/2024 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. V § 131 ods. 1 prvej vete sa za slová „podľa § 190 sa” vkladajú slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”.
2. V § 131 ods. 2 sa za slová „navrhne vláda” vkladajú slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”.
Čl. VII
Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 413/2004 Z. z., zákona č. 81/2005 Z. z., zákona č. 204/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 316/2006 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 245/2008 Z. z., zákona č. 385/2008 Z. z., zákona č. 474/2008 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 578/2009 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 62/2012 Z. z., zákona č. 438/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 288/2013 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 325/2014 Z. z., zákona č. 32/2015 Z. z., zákona č. 392/2015 Z. z., zákona č. 217/2016 Z. z., zákona č. 243/2017 Z. z. zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 318/2018 Z. z., zákona č. 138/2019 Z. z., zákona č. 224/2019 Z. z., zákona č. 381/2019 Z. z., zákona č. 470/2019 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 414/2021 Z. z., zákona č. 264/ 2022 Z. z., zákona č. 389/2022 Z. z. a zákona č. 182/2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 28 ods. 1 prvej vete sa za slová „platových taríf vkladajú slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”.
2. V § 28 ods. 1 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný rok podľa osobitného predpisu”.”.
Nasledujúce novelizačné články sa primerane preznačia.
Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2025, čo sa premietne do článku o účinnosti.
2. Za článok V sa vkladajú nové články VI a VII, ktoré znejú:
Čl. Vl
Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 334/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 318/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 90/2019 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 397/2019 Z. z., zákona č. 470/2019 Z. z., zákona č. 126/2020 Z. z., zákona č. 134/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 453/2021 Z. z., zákona č. 485/2021 Z. z., zákona č. 82/2022 Z. z., zákona č. 186/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z.. zákona č. 350/2022 Z. z., zákona č. 99/2024 Z. z., zákona č. 142/2024 Z. z. a zákona č. 201/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 159 ods. 1 prvej vete sa za slová „zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov” vkladajú slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu a”.
2. V § 159 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”.
Čl. VlI
Zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 126/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z. a zákona č. 186/2021 Z. z., zákona č. 431/2021 Z. z., zákona č. 123/2022 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 232/2022 Z. z., zákona č. 350/2002 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 509/2022 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 161 ods. 3 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”.”.
Nasledujúci novelizačný článok sa primerane preznačí.
Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2025, čo sa premietne do článku o účinnosti.
Skončila som s pozmeňovacím návrhom a chcem teda len povedať, že dúfam, že už takéto veci sa skoro v parlamente nebudú musieť takto čítať, lebo naozaj sme v roku 2024 a malo by sa s tým niečo robiť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Rozpracované
Videokanál poslanca
Vystúpenie v rozprave 28.10.2024 9:14 - 9:29 hod.
Zora JaurováVystúpenie 28.10.2024 9:03 - 9:03 hod.
Zora JaurováĎalším problémom Slovenskej televízie a rozhlasu je to, že nový zákon zaviedol systém čisto politických nominácií do Rady STVR, pri ktorých má rozhodujúce slovo práve ministerka kultúry. Keď sme na to v rozprave opakovane upozorňovali, uisťoval nás pán predseda kultúrneho výboru Michelko o tom, že sa nemáme báť, lebo pani ministerka tam určite nominuje nespochybniteľných odborníkov. No dočkali sme sa. Nespochybniteľní odborníci, ktorých tam pani Šimkovičová nominovala sa skladajú z bývalého hovorcu Vladimíra Mečiara, z neznámych ľudí bez CV a čuduj sa svete, z generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva kultúry pána Machalu. Tento renesančný človek si sám napísal zákon, v ktorom explicitne umožnil, aby mohol byť do rady navrhnutý a následne ho tam samozrejme pani ministerka navrhla. Viete, ak je vo Wikipedii heslo konflikt záujmov, tak tento prípad by tam mal byť v takom rámčeku ako vysvetlenie, že čo to vlastne znamená. Samotný proces výberu členov rady vyvoláva samozrejme, zo strany ministerstva kultúry, vyvoláva vážne pochybnosti o dodržaní zákonného postupu, pretože pravdepodobne neboli dodržané zákonné lehoty, ani transparentnosť pri zverejnení informácií o výbere a navyše predpoklady na výber kandidátov boli účelovo prispôsobené vopred vybraným kandidátom. Navyše, keď ministerstvo
=====
Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.10.2024 17:33 - 17:33 hod.
Zora JaurováTak tu sú tie korene, takže ešte teraz urobme, čo sa urobiť dá. Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 24.10.2024 17:07 - 17:21 hod.
Zora JaurováVážené kolegyne, vážení kolegovia, toto je teda rozprava k následnej voľbe členov rady nového verejnoprávneho média. My sme tu v prvej polovici tohto roka mali celkom dlhú a napätú debatu o tom zákone, ktorým sa vlastne menil zákon o verejnoprávnych médiách na Slovensku. No ale teda výsledkom tejto dlhej, napätej a dramatickej debaty bolo, bohužiaľ, schválenie veľmi kontroverzného zákona, ktorým...
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto je teda rozprava k následnej voľbe členov rady nového verejnoprávneho média. My sme tu v prvej polovici tohto roka mali celkom dlhú a napätú debatu o tom zákone, ktorým sa vlastne menil zákon o verejnoprávnych médiách na Slovensku. No ale teda výsledkom tejto dlhej, napätej a dramatickej debaty bolo, bohužiaľ, schválenie veľmi kontroverzného zákona, ktorým Slovenská republika teda založila úplne nové verejnoprávne médiá. My sme už vtedy upozorňovali na mnohé úskalia tejto právnej úpravy, a to najmä v súvislosti s novými kompetenciami Rady STVR a tiež na nedomyslené prechodné ustanovenia tohto nového zákona. Vtedy, keď sme na to upozorňovali, tak kolegovia z koalície sa nám smiali, že maľujeme čerta na stenu, že sa vlastne len snažíme politicky zneužívať nejaké katastrofické scenáre, ktoré nikdy nenastanú. Ale priznám sa, že ja osobne ani v tých najkatastrofickejších víziách by som si nepomyslela, že bude koniec októbra a my sa ešte len začneme rozprávať o voľbe členov Rady STVR. Nenapadlo by ma, že táto nová verejnoprávna inštitúcia, ktorá existuje už od 1. júla tohto roku, bude aj po štyroch mesiacoch stále bez orgánov a bez riaditeľa, a bude ju riadiť poverený štatutár s obmedzenými právomocami, ktorého nikto nekontroluje.
Ten fakt, že o voľbe členov Rady STVR začíname rokovať až dnes, je problém najmä preto, že nový zákon veľmi radikálne zmenil právomoci rady, ktorá nielen volí a odvoláva generálneho riaditeľa, ale aj schvaľuje akékoľvek zmluvné vzťahy STVR a schvaľuje aj koncepciu riadenia a rozvoja Slovenskej televízie a rozhlasu a ich programových služieb. Nová rada sa teda stáva veľmi významným exekutívnym orgánom a bez nej táto nová inštitúcia nedokáže plnohodnotne fungovať. No, varovali sme pri tom, keď sa ten zákon schvaľoval v tomto pléne, varovali sme Národnú radu a varovali sme aj vládu, že predkladatelia zákona naozaj hrubým nedomyslením prechodných opatrení a nepremyslene stanovenou účinnosťou vydali verejnoprávne médiá napospas totálnemu chaosu a rozkladu. A, bohužiaľ, nieže všetky tieto varovania sa naplnili, ale deje sa presne to, čo sme predpovedali, akurát to trvá oveľa dlhšie, ako sme si vôbec vedeli predstaviť, a tá nová inštitúcia, ktorá nemá Logo, nemá korporátnu identitu, nemá riaditeľa, nemá ani radu, pričom táto rada má väčšinu právomocí, táto nová inštitúcia sa potáca na pokraji funkčnosti a funguje iba vďaka stovkám profesionálov vo svojich radoch, ktorí ju nechcú nechať padnúť. Ale okej, dnes máme teda pred sebou aspoň zoznam ľudí, ktorí sú kandidátmi na päť miest do Rady STVR. Je to tých päť miest, ktoré v tejto rade volí tento zákonodarný orgán ako doplnok k ďalším štyrom, ktoré v tejto rade obsadzuje ministerstvo kultúry. Toto všetko sú tie nové ustanovenia v zákone a najmä tí nominanti ministerstva kultúry boli jedným z najspornejších bodov novej legislatívy.
Tuto pán predseda výboru pre kultúru a médiá pán Michelko sa nám dušoval v rozprave, že keď hovoríme, že to bude problém, tak že maľujeme čerta na stenu a že ministerstvo kultúry by sa vlastne neodvážilo nominovať na tieto miesta nikoho iného ako nejaké nespochybniteľné odborné autority. No my dnes, bohužiaľ, tie mená alebo tých nominantov ministerstva kultúry poznáme a neviem teda, pán Michelko, že či stále trváte na tom pôvodnom tvrdení, ale, bohužiaľ, tí ľudia nie sú ani nespochybniteľné ani odborné a už vôbec nie autority. Čuduj sa svete teda kraľuje tomuto zoznamu meno generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva kultúry pána Lukáša Machalu a tento pán je očividne renesančný človek, lebo on si sám napísal ten zákon. Osobitne si doňho ustanovil, že funkcia člena rady je zlučiteľná s funkciou generálneho tajomníka služobného úradu, čo je, samozrejme, jednak elementárny konflikt záujmov a jednak základ proste politického ovplyvňovania verejnoprávnych médií. A potom sa do rady nechal zvoliť nejakou tajomnou komisiou na ministerstve kultúry, ktorá sa skladala z jeho podriadených. Ide o natoľko neuveriteľný proces, že si ho všimla teda už aj Európska komisia a Európska komisárka Jourová, ktorá požiadala ministerstvo o nejaké vysvetlenie tohto veľmi zvláštneho nominačného procesu. A čo im teda ministerstvo odpísalo, netušíme, keďže ako obvykle nám protizákonne odmietajú sprístupniť povinné informácie, ale možno by sme sa to mohli pýtať. Aj vy by ste sa to možno mohli pýtať.
No a tí ďalší nominanti ministerstva kultúry do rady majú buď problematickú minulosť, alebo ich nikto nepozná, takže asi vyškrtneme to slovo nespochybniteľné autority, že?
Ja to považujem za dôležité spomínať, pretože k týmto štyrom ľuďom my tu máme dovoliť k týmto autoritám ďalších päť ľudí v pléne a my dnes máme pred sebou zoznam viac ako 40 kandidátov, ktorí by túto funkciu chceli vykonávať. 79-2
Otázka znie, že či sa v takto nastavenom procese vieme zodpovedne rozhodnúť, kto z tých ľudí by to mal byť.
Dáva vám ten proces priestor na skúmanie jednotlivých kandidátov a preverenie ich schopností zastávať túto funkciu? Toto je hlavný dôvod, pre ktorý som sa rozhodla vystúpiť v tejto rozprave, pretože by som vás, kolegyne a kolegovia, chcela upozorniť na to, ako zle je nastavený proces výberu členov rady a aké dôsledky táto voľba v Národnej rade môže mať. Ten proces je teda podľa zákona naoko jednoduchý. Prídu nám nominácie, tie preskúma príslušný výbor, ktorým je výbor pre kultúru a médiá, predloží plénu a plénum zvolí. Čo to však znamená v praxi? Ako už spomenul pán poslanec Michelko, tých jednotlivých kandidátov môžu navrhovať rôzne občianske združenia a neziskové organizácie s prakticky akýmkoľvek zameraním svojej činnosti. A my máme dnes pred sebou zoznam kandidátov, veľmi dobre si ho pozrite, lebo pri každom tom mene je aj, že kto nominoval toho kandidáta a máme tam napríklad kandidáta, ktorého nominovalo občianske združenie Cyklo green park, iného nominoval Klub priateľov ľudovej piesne, Spolok Kráľa Svätopluka či dokonca občianske združenie Ľadové Labute, Klub otužilcov Čaňa. Myslím si, že už len z týchto príkladov celkom jasne vyplýva, že celý tento systém nominácií nemá vôbec žiaden zmysel, pretože výbor pre kultúru a médiá nemá vlastne žiadnu kompetenciu skúmať kredibilitu toho nominujúceho subjektu a navyše aj keby mal, tak táto nijako tým pádom ani nezaváži pri voľbe kandidáta v pléne. Ide teda len o čisto formálnu nezmyselnú podmienku, ktorá celý proces komplikuje a robí ho podľa môjho názoru aj mierne nedôstojným. Ak by sa tí kandidáti nominovali sami, bolo by to v podstate to isté, akurát by sme tu nič nepredstierali a nemuseli by si zakladať kadejaké obskúrne občianske združenia, ktoré ich nominujú. A na druhej strane, ak by tých ľudí, lebo niektorých nominovali aj celkom kredibilné organizácie, ale ak by všetkých nominovali tie naozaj kredibilné profesné a odborné organizácie, musel by na našej strane existovať niekto, kto túto skutočnosť nejako vyhodnocuje a nejako s ňou naloží. V celom tomto procese však ale náš výbor pre kultúru a médiá nemá vôbec žiadnu kompetenciu a napríklad sa stal aj taký prípad, že teda po právnych konzultáciách sme nemohli ani len vyradiť životopis kandidátky, ktorá preukázateľne nespĺňala kritériá pre oblasť, za ktorú sa do rady hlási, čiže výbor je vlastne ešte menej ako administrátor celého tohto procesu. A na základe tohto je úplne jasné, že ani výbor, ani plénum Národnej rady nedokáže posudzovať kandidátov a porovnávať ich schopnosť zastávať tú funkciu, na ktorú sa hlásia, pretože zákon neukladá dokonca ani žiadne vypočutie kandidátov, ako to napríklad nariaďuje v prípade Rady pre mediálne služby alebo aj iných podobných orgánov. Tí kandidáti navyše nepredkladajú žiadne projekty, žiadne motivačné listy ani akékoľvek iné dokumenty okrem, okrem životopisu, ktoré by nám umožnili nahliadnuť do ich predstáv a plánov o tom, čo v tej rade chcú robiť, alebo akým spôsobom vidia túto svoju úlohu. Výsledkom je to, že celý tento proces je vlastne výlučne politický, je postavený na zákulisnom lobingu a vlastne odborné kvality kandidátov v ňom hrajú veľmi podružnú rolu. Ešte stále si niekto tu myslí, že týmto procesom sa dokážeme dopracovať k tým nespochybniteľným odborným autoritám? Ja osobne by som chcela vlastne na základe tohto navrhnúť svojim cteným kolegom a kolegyniam v tomto pléne, aby sme v tejto chvíli namiesto voľby členov rady sa radšej pokúsili najprv spoločnými silami zrevidovať túto nešťastnú legislatívu aspoň v tejto technickej časti voľby členov rady v Národnej rade a ona má aj množstvo iných problémov, ale skúsme možno len tuto nejaké technické úpravy urobiť, pretože si hovorím, že ak to vydržalo doteraz, tá voľba, tak ešte jednu schôdzu ona určite vydrží. A skúsme sa možno zamyslieť nad spôsobom predvýberu kandidátov nad lepšími kritériami, nad tým, ako dať právnu váhu nominujúcim subjektom a ich reálnej autorite v sektore, ktorý zastupujú. Inšpirujme sa kľudne napríklad Českou republikou, kde mnohé z toho majú vyriešené. Keď už tento zákonodarný orgán súhlasil s veľmi kontroverznou reformou verejnoprávnych médií, ktorá môže byť v blízkom čase aj predmetom sankcií z Európskej únie, keď sme už nechali generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva kultúry ísť si svoju spanilú jazdu a porušovať všetky mysliteľné pravidlá pri vlastnej nominácii sa do rady, pokúsme sa aspoň dosiahnuť to, aby zástupcovia Národnej rady v tejto rade boli zvolení dôstojným spôsobom, ktorý zaručuje ako takú odbornosť a kredit. Skúsme zrevidovať proces tak, aby sme sa aspoň na niektorých kandidátoch vedeli dohodnúť na základe ich odbornosti naprieč koalíciou a opozíciou. Môžete to považovať odo mňa za naivné, ale ja si túto naivitu rada zachovám, pretože stále verím, že mnohí z vás chcú podobne ako ja napríklad vedieť, že vaša práca má zmysel a vidieť čo najlepšie výsledky. Takže myslím si, že máme šancu to ukázať aj pri tejto voľbe členov Rady STVR. Ďakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave 24.10.2024 17:07 - 17:21 hod.
Zora JaurováVážené kolegyne, vážení kolegovia, toto je teda rozprava k následnej voľbe členov rady nového verejnoprávneho média. My sme tu v prvej polovici tohto roka mali celkom dlhú a napätú debatu o tom zákone, ktorým sa vlastne menil zákon o verejnoprávnych médiách na Slovensku. No ale teda výsledkom tejto dlhej, napätej a dramatickej debaty bolo, bohužiaľ, schválenie veľmi kontroverzného zákona, ktorým...
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto je teda rozprava k následnej voľbe členov rady nového verejnoprávneho média. My sme tu v prvej polovici tohto roka mali celkom dlhú a napätú debatu o tom zákone, ktorým sa vlastne menil zákon o verejnoprávnych médiách na Slovensku. No ale teda výsledkom tejto dlhej, napätej a dramatickej debaty bolo, bohužiaľ, schválenie veľmi kontroverzného zákona, ktorým Slovenská republika teda založila úplne nové verejnoprávne médiá. My sme už vtedy upozorňovali na mnohé úskalia tejto právnej úpravy, a to najmä v súvislosti s novými kompetenciami Rady STVR a tiež na nedomyslené prechodné ustanovenia tohto nového zákona. Vtedy, keď sme na to upozorňovali, tak kolegovia z koalície sa nám smiali, že maľujeme čerta na stenu, že sa vlastne len snažíme politicky zneužívať nejaké katastrofické scenáre, ktoré nikdy nenastanú. Ale priznám sa, že ja osobne ani v tých najkatastrofickejších víziách by som si nepomyslela, že bude koniec októbra a my sa ešte len začneme rozprávať o voľbe členov Rady STVR. Nenapadlo by ma, že táto nová verejnoprávna inštitúcia, ktorá existuje už od 1. júla tohto roku, bude aj po štyroch mesiacoch stále bez orgánov a bez riaditeľa, a bude ju riadiť poverený štatutár s obmedzenými právomocami, ktorého nikto nekontroluje.
Ten fakt, že o voľbe členov Rady STVR začíname rokovať až dnes, je problém najmä preto, že nový zákon veľmi radikálne zmenil právomoci rady, ktorá nielen volí a odvoláva generálneho riaditeľa, ale aj schvaľuje akékoľvek zmluvné vzťahy STVR a schvaľuje aj koncepciu riadenia a rozvoja Slovenskej televízie a rozhlasu a ich programových služieb. Nová rada sa teda stáva veľmi významným exekutívnym orgánom a bez nej táto nová inštitúcia nedokáže plnohodnotne fungovať. No, varovali sme pri tom, keď sa ten zákon schvaľoval v tomto pléne, varovali sme Národnú radu a varovali sme aj vládu, že predkladatelia zákona naozaj hrubým nedomyslením prechodných opatrení a nepremyslene stanovenou účinnosťou vydali verejnoprávne médiá napospas totálnemu chaosu a rozkladu. A, bohužiaľ, nieže všetky tieto varovania sa naplnili, ale deje sa presne to, čo sme predpovedali, akurát to trvá oveľa dlhšie, ako sme si vôbec vedeli predstaviť, a tá nová inštitúcia, ktorá nemá Logo, nemá korporátnu identitu, nemá riaditeľa, nemá ani radu, pričom táto rada má väčšinu právomocí, táto nová inštitúcia sa potáca na pokraji funkčnosti a funguje iba vďaka stovkám profesionálov vo svojich radoch, ktorí ju nechcú nechať padnúť. Ale okej, dnes máme teda pred sebou aspoň zoznam ľudí, ktorí sú kandidátmi na päť miest do Rady STVR. Je to tých päť miest, ktoré v tejto rade volí tento zákonodarný orgán ako doplnok k ďalším štyrom, ktoré v tejto rade obsadzuje ministerstvo kultúry. Toto všetko sú tie nové ustanovenia v zákone a najmä tí nominanti ministerstva kultúry boli jedným z najspornejších bodov novej legislatívy.
Tuto pán predseda výboru pre kultúru a médiá pán Michelko sa nám dušoval v rozprave, že keď hovoríme, že to bude problém, tak že maľujeme čerta na stenu a že ministerstvo kultúry by sa vlastne neodvážilo nominovať na tieto miesta nikoho iného ako nejaké nespochybniteľné odborné autority. No my dnes, bohužiaľ, tie mená alebo tých nominantov ministerstva kultúry poznáme a neviem teda, pán Michelko, že či stále trváte na tom pôvodnom tvrdení, ale, bohužiaľ, tí ľudia nie sú ani nespochybniteľné ani odborné a už vôbec nie autority. Čuduj sa svete teda kraľuje tomuto zoznamu meno generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva kultúry pána Lukáša Machalu a tento pán je očividne renesančný človek, lebo on si sám napísal ten zákon. Osobitne si doňho ustanovil, že funkcia člena rady je zlučiteľná s funkciou generálneho tajomníka služobného úradu, čo je, samozrejme, jednak elementárny konflikt záujmov a jednak základ proste politického ovplyvňovania verejnoprávnych médií. A potom sa do rady nechal zvoliť nejakou tajomnou komisiou na ministerstve kultúry, ktorá sa skladala z jeho podriadených. Ide o natoľko neuveriteľný proces, že si ho všimla teda už aj Európska komisia a Európska komisárka Jourová, ktorá požiadala ministerstvo o nejaké vysvetlenie tohto veľmi zvláštneho nominačného procesu. A čo im teda ministerstvo odpísalo, netušíme, keďže ako obvykle nám protizákonne odmietajú sprístupniť povinné informácie, ale možno by sme sa to mohli pýtať. Aj vy by ste sa to možno mohli pýtať.
No a tí ďalší nominanti ministerstva kultúry do rady majú buď problematickú minulosť, alebo ich nikto nepozná, takže asi vyškrtneme to slovo nespochybniteľné autority, že?
Ja to považujem za dôležité spomínať, pretože k týmto štyrom ľuďom my tu máme dovoliť k týmto autoritám ďalších päť ľudí v pléne a my dnes máme pred sebou zoznam viac ako 40 kandidátov, ktorí by túto funkciu chceli vykonávať. 79-2
Otázka znie, že či sa v takto nastavenom procese vieme zodpovedne rozhodnúť, kto z tých ľudí by to mal byť.
Dáva vám ten proces priestor na skúmanie jednotlivých kandidátov a preverenie ich schopností zastávať túto funkciu? Toto je hlavný dôvod, pre ktorý som sa rozhodla vystúpiť v tejto rozprave, pretože by som vás, kolegyne a kolegovia, chcela upozorniť na to, ako zle je nastavený proces výberu členov rady a aké dôsledky táto voľba v Národnej rade môže mať. Ten proces je teda podľa zákona naoko jednoduchý. Prídu nám nominácie, tie preskúma príslušný výbor, ktorým je výbor pre kultúru a médiá, predloží plénu a plénum zvolí. Čo to však znamená v praxi? Ako už spomenul pán poslanec Michelko, tých jednotlivých kandidátov môžu navrhovať rôzne občianske združenia a neziskové organizácie s prakticky akýmkoľvek zameraním svojej činnosti. A my máme dnes pred sebou zoznam kandidátov, veľmi dobre si ho pozrite, lebo pri každom tom mene je aj, že kto nominoval toho kandidáta a máme tam napríklad kandidáta, ktorého nominovalo občianske združenie Cyklo green park, iného nominoval Klub priateľov ľudovej piesne, Spolok Kráľa Svätopluka či dokonca občianske združenie Ľadové Labute, Klub otužilcov Čaňa. Myslím si, že už len z týchto príkladov celkom jasne vyplýva, že celý tento systém nominácií nemá vôbec žiaden zmysel, pretože výbor pre kultúru a médiá nemá vlastne žiadnu kompetenciu skúmať kredibilitu toho nominujúceho subjektu a navyše aj keby mal, tak táto nijako tým pádom ani nezaváži pri voľbe kandidáta v pléne. Ide teda len o čisto formálnu nezmyselnú podmienku, ktorá celý proces komplikuje a robí ho podľa môjho názoru aj mierne nedôstojným. Ak by sa tí kandidáti nominovali sami, bolo by to v podstate to isté, akurát by sme tu nič nepredstierali a nemuseli by si zakladať kadejaké obskúrne občianske združenia, ktoré ich nominujú. A na druhej strane, ak by tých ľudí, lebo niektorých nominovali aj celkom kredibilné organizácie, ale ak by všetkých nominovali tie naozaj kredibilné profesné a odborné organizácie, musel by na našej strane existovať niekto, kto túto skutočnosť nejako vyhodnocuje a nejako s ňou naloží. V celom tomto procese však ale náš výbor pre kultúru a médiá nemá vôbec žiadnu kompetenciu a napríklad sa stal aj taký prípad, že teda po právnych konzultáciách sme nemohli ani len vyradiť životopis kandidátky, ktorá preukázateľne nespĺňala kritériá pre oblasť, za ktorú sa do rady hlási, čiže výbor je vlastne ešte menej ako administrátor celého tohto procesu. A na základe tohto je úplne jasné, že ani výbor, ani plénum Národnej rady nedokáže posudzovať kandidátov a porovnávať ich schopnosť zastávať tú funkciu, na ktorú sa hlásia, pretože zákon neukladá dokonca ani žiadne vypočutie kandidátov, ako to napríklad nariaďuje v prípade Rady pre mediálne služby alebo aj iných podobných orgánov. Tí kandidáti navyše nepredkladajú žiadne projekty, žiadne motivačné listy ani akékoľvek iné dokumenty okrem, okrem životopisu, ktoré by nám umožnili nahliadnuť do ich predstáv a plánov o tom, čo v tej rade chcú robiť, alebo akým spôsobom vidia túto svoju úlohu. Výsledkom je to, že celý tento proces je vlastne výlučne politický, je postavený na zákulisnom lobingu a vlastne odborné kvality kandidátov v ňom hrajú veľmi podružnú rolu. Ešte stále si niekto tu myslí, že týmto procesom sa dokážeme dopracovať k tým nespochybniteľným odborným autoritám? Ja osobne by som chcela vlastne na základe tohto navrhnúť svojim cteným kolegom a kolegyniam v tomto pléne, aby sme v tejto chvíli namiesto voľby členov rady sa radšej pokúsili najprv spoločnými silami zrevidovať túto nešťastnú legislatívu aspoň v tejto technickej časti voľby členov rady v Národnej rade a ona má aj množstvo iných problémov, ale skúsme možno len tuto nejaké technické úpravy urobiť, pretože si hovorím, že ak to vydržalo doteraz, tá voľba, tak ešte jednu schôdzu ona určite vydrží. A skúsme sa možno zamyslieť nad spôsobom predvýberu kandidátov nad lepšími kritériami, nad tým, ako dať právnu váhu nominujúcim subjektom a ich reálnej autorite v sektore, ktorý zastupujú. Inšpirujme sa kľudne napríklad Českou republikou, kde mnohé z toho majú vyriešené. Keď už tento zákonodarný orgán súhlasil s veľmi kontroverznou reformou verejnoprávnych médií, ktorá môže byť v blízkom čase aj predmetom sankcií z Európskej únie, keď sme už nechali generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva kultúry ísť si svoju spanilú jazdu a porušovať všetky mysliteľné pravidlá pri vlastnej nominácii sa do rady, pokúsme sa aspoň dosiahnuť to, aby zástupcovia Národnej rady v tejto rade boli zvolení dôstojným spôsobom, ktorý zaručuje ako takú odbornosť a kredit. Skúsme zrevidovať proces tak, aby sme sa aspoň na niektorých kandidátoch vedeli dohodnúť na základe ich odbornosti naprieč koalíciou a opozíciou. Môžete to považovať odo mňa za naivné, ale ja si túto naivitu rada zachovám, pretože stále verím, že mnohí z vás chcú podobne ako ja napríklad vedieť, že vaša práca má zmysel a vidieť čo najlepšie výsledky. Takže myslím si, že máme šancu to ukázať aj pri tejto voľbe členov Rady STVR. Ďakujem. (Potlesk.)
Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 24.10.2024 14:54 - 14:55 hod.
Zora JaurováVystúpenie v rozprave 22.10.2024 15:26 - 15:26 hod.
Zora JaurováČo sa týka vlastne nášho postoja k tomuto zákonu o minimálnej mzde, tak to veľmi presne zhrnul už kolega Kišš, takže ja sa chcem venovať takému jednému aspektu toho zákona alebo možno takému nedostatku tej predkladanej novely, pretože, ako tu už spomínal aj pán poslanec Hajko, ale teda aj pani Vaľová sa toho dotkla nejakým spôsobom, tak asi všetci si...
Čo sa týka vlastne nášho postoja k tomuto zákonu o minimálnej mzde, tak to veľmi presne zhrnul už kolega Kišš, takže ja sa chcem venovať takému jednému aspektu toho zákona alebo možno takému nedostatku tej predkladanej novely, pretože, ako tu už spomínal aj pán poslanec Hajko, ale teda aj pani Vaľová sa toho dotkla nejakým spôsobom, tak asi všetci si uvedomujeme, že ten problematický aspekt debaty o minimálnej mzde je ten známy fakt, že minimálnu mzdu dlhodobo nedodržuje najmä štát vo forme tabuľkových platov pre zamestnancov štátnej a verejnej správy. Takže keď tu počúvame, ako teda niekto chce zabezpečiť tie sociálne istoty, tak bolo by naozaj namieste sa už konečne ako keby zaoberať týmto problémom najmä v situácii, keď štát niečo podobné v podstate prikazuje súkromným zamestnávateľom.
A je určite ocenenia hodné, že minimálna mzda v posledných rokoch stúpala a vďaka tomuto zákonu bude stúpať aj naďalej. Len nárast tej minimálnej mzdy sa len zriedka vlastne premietol do rastu tabuľkových platov, ktoré sú základom odmeňovania vo verejnom sektore. A neustále čelíme situácii, že, alebo takému paradoxu, že zamestnanci štátnej a verejnej správy, ktorí by mali byť vlastne pilierom kvalitnej verejnej služby, sú často odmeňovaní podstatne nižšou sumou, ako je minimálna mzda z hľadiska tabuľkových platov. Tento problém, samozrejme, najvýraznejšie zasahuje zamestnancov v tých nižších platových triedach, ako je I. a II. trieda v štátnej službe a I. až III. trieda podľa zákona o odmeňovaní zamestnancov vo verejnom záujme.
Keď sa na to pozrieme vo všeobecnosti na tento problém, tak je očividné, že to nespravodlivé nastavenie tarifných platov vytvára systémové nerovnosti, pretože niečo iné žiadame od štátu a niečo iné žiadame od súkromných zamestnávateľov, že takéto nadstavenie tarifných platov znižuje atraktivitu práce vo verejnom sektore a v dlhodobom horizonte môže odrádzať talentovaných pracovníkov od vôbec vstupu do štátnej správy. Veľakrát aj pracovné podmienky, ale teda najmä to ohodnotenie nedosahujú v tej verejnej a v štátnej správe úroveň súkromného sektora napriek tomu, že náplň práce a požadovaná kvalifikácia sú porovnateľné, ak nie niektorými špecifikami aj oveľa náročnejšie. A takýto nedostatok motivácie spôsobený nízkymi mzdami a neatraktívnymi pracovnými podmienkami zhoršuje efektivitu a kvalitu verejnej správy a môže mať, samozrejme, aj širší dopad na dôveru verejnosti voči štátnym inštitúciám, ktoré potom nefungujú tak, ako by sme od nich čakali.
A ja predpokladám, však sme sa o tom aj s pánom ministrom rozprávali, že si všetci uvedomujeme, že ak sa tento prístup k odmeňovaniu zamestnancov verejného a štátneho sektora nezmení, hrozí nielen ďalšie prehlbovanie nerovnosti a strata kvalifikovaných odborníkov, ale hrozí aj to, že bude narastať ten rozdiel medzi rastom minimálnej mzdy, ktorá je nastavená na nejaký automat, a medzi odmeňovaním vlastne ľudí vo verejnej a štátnej správe. A my si uvedomujeme, že v situácií, kedy vláda konsoliduje a kedy sa hľadá každé euro a vláda sa snaží šetriť, niekde lepšie, niekde horšie, určite v tejto chvíli nie je možné prísť s komplexnou reformou odmeňovania štátnych a verejných zamestnancov, ktorá by zahŕňala všetky tie tarifné tabuľky, nakoľko je asi ťažké nájsť miliardu eur alebo aj viac, čo by to mohlo stáť. Ale je dôležité si uvedomiť, že táto reforma vládu čaká a čím neskôr sa ňou bude zaoberať, tým viac peňazí a vedľajších škôd to bude znamenať.
V každom prípade, ak teda prijímame zákon, ktorý vytvára alebo navyšuje povinnosť pre súkromných zamestnávateľov, bolo by férové urobiť aspoň malý krok k tomu, aby štát ukázal ochotu dodržiavať vlastné zákony a pravidlá. A na tomto je postavený ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý by sme vlastne chceli predložiť s kolegami. Samozrejme, on nenahrádza tú komplexnú reformu tarifných platov štátnych zamestnancov, ale prakticky zaručí aspoň to, že tarifné alebo takzvané tabuľkové platy nebudú môcť byť nižšie ako aktuálna minimálna mzda. Tento mechanizmu má teda za cieľ, samozrejme, to, aby platové ohodnotenie zamestnancov odrážalo základné potreby a zodpovedalo nejakej elementárnej ekonomickej realite a odstraňovalo aspoň tú úplne elementárnu nespravodlivosť a zároveň takéto opatrenie by mohlo byť aj základom ďalšej reformy pre, reformy tej celej tabuľky platových taríf. Ja budem ten pozmeňovací návrh čítať, ale jeho podstatou je, že vlastne kolektívne zmluvy, ktoré stanovujú platové tarify zamestnancov vo verejnej a v štátnej správe, budú vyjednávané v súlade s aktuálnymi legislatívnymi normami upravujúcimi minimálnu mzdu, čím sa dosiahne, že nebude existovať štátny alebo verejný zamestnanec, ktorý by mal tarifný plat nižší ako minimálna mzda.
Ja verím teda, že hoci sa asi na mnohých veciach nezhodujeme možno aj v súvislosti s týmto zákonom, tak že máme nejaký spoločný cieľ, a to sú spravodlivé a rovné platové podmienky pre všetkých zamestnancov, aj tých, ktorí pracujú v štátnej správe a vo verejnom sektore, a že asi sa zhodneme na tom, že všetci zamestnanci by mali mať dôstojné pracovné podmienky vrátane jednotnej minimálnej mzde, ktorá, mzdy, ktorá zabráni diskriminácii a neprimeraným rozdielom v odmeňovaní. Je podľa mňa zároveň dôležité to, aby štát, pokiaľ niečo vyžaduje od súkromných zamestnávateľov, aby uplatňoval takú istú normu najprv u svojich zamestnancov a išiel tým príkladom. Samozrejme, to určite viete, že tento náš pozmeňujúci návrh má aj podporu odborových zväzov a je v súlade s požiadavkami odborových zväzov. Napríklad konfederácia odborových zväzov dlhodobo presadzuje spravodlivé platové podmienky pre zamestnancov vo verejnom sektore a zdôrazňuje, že všetci zamestnanci bez ohľadu na pozíciu alebo pracovné zaradenie by mali mať nárok na minimálnu mzdu, ktorá zohľadňuje rastúce životné náklady a pokrýva základné potreby pracovníkov.
Takže prv než teda budem čítať ten pozmeňovací návrh, ja verím, že aj pán minister a vláda zváži toto alebo iné podobné riešenie aj pri schvaľovaní novely zákona o minimálnej mzde. Čiže budem čítať ten pozmeňovací návrh, ospravedlňujem sa, je to pomerne nudná vec, ale tak to musíme robiť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Prosím, zastaviť čas.
Jaurová, Zora, poslankyňa NR SR
Doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Zory Jaurovej, Zuzany Mesterovej a poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefunka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto doplnenia.
1. Za článok IV sa vkladajú nové články V až VII, ktoré znejú:
„Čl. V
Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona č. 58/1999 Z. z., zákona č. 181/1999 Z. z., zákona č. 356/1999 Z. z., zákona č. 224/2000 Z. z., zákona č. 464/2000 Z. z., zákona č. 241/2001 Z. z., zákona č. 98/2002 Z. z., zákona č. 328/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 659/2002 Z. z., zákona č. 212/2003 Z. z., zákona č. 178/2004 Z. z., zákona č. 201/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 727/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 623/2005 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 513/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 278/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 60/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z., zákona č. 80/2013 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 406/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 69/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 412/2021 Z. z., zákona č. 453/2021 Z. z., zákona č. 478/2021 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 350/2022 Z. z., zákona č. 197/2023 Z. z. a zákona č. 238/2024 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 85 ods. 6 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”.
Čl. IV
Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení zákona č. 438/2002 Z. z., zákona č. 666/2002 Z. z., zákona č. 424/2003 Z. z., zákona č. 451/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 180/2004 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 447/2004 Z. z., zákona č. 729/2004 Z. z., zákona č. 254/2005 Z. z., zákona č. 561/2005 Z. z., zákona č. 404/2006 Z. z., zákona č. 256/2007 Z. z., zákona č. 327/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 614/2007 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 591/2008 Z. z., zákona č. 82/2009 Z. z., zákona č. 199/2009 Z. z., zákona č. 602/2009 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z. zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 400/2011 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 80/2013 Z. z., zákona č. 190/2013 Z. z., zákona č. 37/2014 Z. z., zákona č. 308/2014 Z. z., zákona č. 129/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z. zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 466/2019 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 412/2021 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 127/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 350/2022 Z. z., zákona č. 413/2022 Z. z. a zákona č. 258/2024 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. V § 131 ods. 1 prvej vete sa za slová „podľa § 190 sa” vkladajú slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”.
2. V § 131 ods. 2 sa za slová „navrhne vláda” vkladajú slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”.
Čl. VII
Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 413/2004 Z. z., zákona č. 81/2005 Z. z., zákona č. 204/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 316/2006 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 245/2008 Z. z., zákona č. 385/2008 Z. z., zákona č. 474/2008 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 578/2009 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 62/2012 Z. z., zákona č. 438/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 288/2013 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 325/2014 Z. z., zákona č. 32/2015 Z. z., zákona č. 392/2015 Z. z., zákona č. 217/2016 Z. z., zákona č. 243/2017 Z. z. zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 318/2018 Z. z., zákona č. 138/2019 Z. z., zákona č. 224/2019 Z. z., zákona č. 381/2019 Z. z., zákona č. 470/2019 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 414/2021 Z. z., zákona č. 264/ 2022 Z. z., zákona č. 389/2022 Z. z. a zákona č. 182/2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 28 ods. 1 prvej vete sa za slová „platových taríf vkladajú slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”.
2. V § 28 ods. 1 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný rok podľa osobitného predpisu”.”.
Nasledujúce novelizačné články sa primerane preznačia.
Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2025, čo sa premietne do článku o účinnosti.
2. Za článok V sa vkladajú nové články VI a VII, ktoré znejú:
Čl. Vl
Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 334/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 318/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 90/2019 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 397/2019 Z. z., zákona č. 470/2019 Z. z., zákona č. 126/2020 Z. z., zákona č. 134/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 453/2021 Z. z., zákona č. 485/2021 Z. z., zákona č. 82/2022 Z. z., zákona č. 186/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z.. zákona č. 350/2022 Z. z., zákona č. 99/2024 Z. z., zákona č. 142/2024 Z. z. a zákona č. 201/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 159 ods. 1 prvej vete sa za slová „zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov” vkladajú slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu a”.
2. V § 159 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”.
Čl. VlI
Zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 126/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z. a zákona č. 186/2021 Z. z., zákona č. 431/2021 Z. z., zákona č. 123/2022 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 232/2022 Z. z., zákona č. 350/2002 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 509/2022 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 161 ods. 3 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”.”.
Nasledujúci novelizačný článok sa primerane preznačí.
Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2025, čo sa premietne do článku o účinnosti.
Skončila som s pozmeňovacím návrhom a chcem teda len povedať, že dúfam, že už takéto veci sa skoro v parlamente nebudú musieť takto čítať, lebo naozaj sme v roku 2024 a malo by sa s tým niečo robiť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Samozrejme, doplňujúca otázka je teda na pána ministra vnútra, ale napriek tomu ju položím, pretože v týchto prípadoch je vždy dôležité posudzovať, že či tá miera obmedzenia slobody osôb pri takomto zásahu je úmerná možnosti získať nejaké relevantné dôkazy o nezákonnej činnosti.
Tak by som sa chcela spýtať, či v prípade toho posledného zásahu v klube WAX2 išlo o postup podľa zákona o Policajnom zbore,...
Samozrejme, doplňujúca otázka je teda na pána ministra vnútra, ale napriek tomu ju položím, pretože v týchto prípadoch je vždy dôležité posudzovať, že či tá miera obmedzenia slobody osôb pri takomto zásahu je úmerná možnosti získať nejaké relevantné dôkazy o nezákonnej činnosti.
Tak by som sa chcela spýtať, či v prípade toho posledného zásahu v klube WAX2 išlo o postup podľa zákona o Policajnom zbore, alebo išlo o postup orgánov činných v trestnom konaní pre účely trestného konania a či tie dôkazy, ktoré tam boli získané je možné použiť v trestnom konaní?
Ďakujem. A poprosím, tiež písomne tú odpoveď.
Ďakujem.
Ďakujem.