Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem kolegovi Hajkovi, že spomenul jednu vec, o ktorej tu doteraz nebola reč, a to je tá dôležitosť koncepcií rozvojových.
Ja iba troška poopravím, že my máme koncepciu, my máme Stratégiu kultúry a kreatívneho priemyslu Slovenskej republiky do roku 2030, ktorá bola vypracovaná minulý rok, a problém je troška ten, že súčasné ministerstvo kultúry a pani ministerka túto koncepciu absolútne ignoruje, nenapĺňa ju, dokonca, myslím si, že programové vyhlásenie vlády je s ňou aj v rozpore, a napr. tá koncepcia má nejaký akčný plán, ktorý má nejaké úlohy, ktoré napr. ministerka neplní, to znamená, že vlastne máme tú koncepciu, ale ako keby sme ju nemali.
A zdá sa, že teda pani ministerka neplní ani to programové vyhlásenie vlády, keďže za ňu predkladajú zákony tuto poslanci, takže si môžme klásť otázku, že prečo to tak asi je. No, napr. preto, že by pani ministerka musela sem prísť do tohto pléna predložiť tie zákony a obhájiť si ich tu, a keďže doteraz z jej vystúpení vidíme, že nie je veľmi schopná si čokoľvek obhájiť, tak asi tam bude jeden z dôvodov, prečo tie zákony sú predložené poslancami.
Len ja sa teda pýtam, že dokedy vlastne napr. aj pán Michelko bude tu kryť chrbát ministerke, ktorá je neschopná, alebo kryť chrbát predsedovi SNS, ktorý po médiách rozpráva proste strašné veci, lebo povedať o tom, čo povedal pán Danko, že to bolo možno trocha nešťastné, je eufenizmus, ktorý je za hranicou vlastne toho, čo by sa o tejto veci dalo povedať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Habánik, ďakujem, že ste to tu spomenuli, je to inak celkom dobrý príklad, na ktorom sa dá ilustrovať vôbec to, ako funguje princíp verejného financovania a štátnej pomoci.
Ja totižto poznám tento prípad z Fondu na podporu umenia a ten problém, bohužiaľ, je taký, že akademické knižnice sú financované z rozpočtu ministerstva školstva, kdežto Fond na podporu umenia je v kapitole ministerstva kultúry, a my máme na európskej úrovni legislatívu, ktorá hovorí o zamedzení dvojitého financovania, to znamená, že jedna vec sa nemôže podporovať z dvoch typov verejných zdrojov. A keďže existovala pochybnosť v tomto prípade o tom, či by takéto financovanie nebolo porušením tohto európskeho pravidla, tak Fond na podporu umenia pristúpil k tomu opatreniu, o ktorom ste hovorili.
Zároveň, samozrejme, keď sa rozprávame o dvojitom financovaní, sa znovu dostávame k problematike toho, že fond nemá dosť peňazí, a tým pádom tie činnosti, ktoré sú financované z iných verejných zdrojov, by nemal financovať už len čisto z hľadiska hospodárnosti, lebo o to viac bude potom tých neúspešných žiadateľov, ktorí tie peniaze nedostanú. Ale, samozrejme, je to jedna z mnohých tém, o ktorých treba diskutovať, aj keď si nemyslím, že zrovna plénum Národnej rady je priestor, kde o týchto veciach máme viesť nejakú rozsiahlu debatu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem kolegovi Dubécimu, že v podstate znovu amplifikoval v tejto diskusii tie otázky, ktoré my stále nemáme zodpovedané o tomto predloženom návrhu zákona.
V prvom rade, že prečo sa ten zákon predkladá ako poslanecký, keď deklaruje, že ide o napĺňanie programového vyhlásenia vlády. Na to sme tu v tejto debate stále nepočuli odpoveď.
Tá ďalšia otázka je, že teda budú tie pozmeňováky v druhom čítaní, alebo nebudú, a ak budú, prečo pán Michelko ide dávať pozmeňováky na vlastný poslanecký návrh. Čo sa také udialo alebo udeje medzi prvým a druhým čítaním, že musí opravovať vlastný poslanecký návrh? A vlastne znovu upozorňujem na to, na čo aj kolega Dubéci upozornil, že toto je extrémne neférová a zlá legislatívna prax.
Zároveň sme stále nedostali, bohužiaľ, ani v dôvodovej správe, ale ani v tejto rozprave odpovede na otázku, čo je zmyslom tohto návrhu, pretože návrh hovorí o zvýšení počtu členov dozornej komisie, ale napríklad pán Jarjabek tu hovorí o dôvere, ako zvýšenie čle... (povedané so smiechom) počtu členov dozornej komisie zvýši dôveru žiadateľov, stále ja nerozumiem, aký je súvis medzi problémom a tými riešeniami, ktoré ten návrh navrhuje.
A teda ak tu hovoríme o nejakej nedôvere alebo o nespokojnosti, tak sa znovu pýtam, ako som sa aj včera pýtala, s kým bol tento návrh prekonzultovaný, keď takmer 200-tisíc ľudí podpísalo petíciu, ktorá aj toto uvádza ako jeden z dôvodov, prečo nechcú Martinu Šimkovičovú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja teda iba, pán poslanec Jarjabek ma tu citoval, tak ja iba poviem, čo som presne povedala. Povedala som, že doteraz sme nezaznamenali žiadne výhrady voči fungovaniu dozornej komisie počas celej histórie fondu. To iba drobná oprava.
Ja vlastne ďakujem viacerým kolegom, že pripomenuli to, že ja som teda pôsobila aj v rôznych orgánoch Fondu na podporu umenia, a dokonca som stála pri jeho zakladaní, takže veľmi dobre rozumiem tomu, ako tento fond funguje, a v podstate veľmi vítam túto debatu na pôde Národnej rady, lebo mám pocit, že takto veľa sa o kultúre ešte nikdy nerozprávalo.
A ďakujem aj za všetky tie pripomienky, až na nejaké drobné výnimky celkom vecné, len problém je, že tie všetky výhrady, ktoré tu zaznievajú, nijakým spôsobom nie sú obsiahnuté v tom návrhu zákona, ktorý mám pred sebou. Nie sú ani v jeho dôvodovej správe a ani ten zákon nič také nerieši. Ten zákon iba rozširuje počet členov dozornej rady. Tak ja sa pýtam, o čo ide v tomto zákone a o čo ide v tejto rozprave, lebo ja najlepšie viem a myslím si, že každý, kto sa v kultúre pohybuje a kto s fondami prichádza do styku, že je tam množstvo vecí, ktoré sa dajú opraviť, množstvo vecí, ktoré sa dajú robiť lepšie, vždy to tak je a vždy to tak bude a kľudne o tom diskutujme aj na pôde Národnej rady, ale diskutujme o tom pri zákonoch, ktoré sú zodpovedne napísané, ktoré sú dobre zdôvodnené, na základe nejakých dát, nie na základe toho, že tu má niekto pocit, nejaké pocity. A takúto debatu naozaj veľmi uvítam.
Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja teda by som pokračovala. Predtým ako sme hlasovali, som hovorila o tom, že tieto návrhy od poslancov SNS a ďalších poslancov sú predkladané ako poslanecké návrhy, ale v skutočnosti by to mali byť vládne návrhy, a aj o tom, prečo je takýto postup podľa mňa nesprávny a oslabuje celý demokratický proces, demokratický charakter legislatívneho procesu. A vlastne na záver by som chcela povedať, že keďže to je takto, tak my si, samozrejme, musíme klásť otázku o tom, že aký je reálny zámer tohto napríklad konkrétne zákona, ktorý mení počet členov dozornej komisie vo Fonde na podporu umenia.
A ako som už bola spomenula, na nedávnej tlačovej konferencii sa pani ministerka kultúry spolu aj s pánom predsedom výboru Michelkom a ďalšími predstaviteľmi v podstate priznali k tomu zámeru ovplyvňovať rozhodovací proces o prideľovaní podpory vo verejnoprávnych umeleckých fondoch. Ten systém ale funguje tak, že o podpore v skutočnosti rozhodujú odborné komisie, ktoré menuje rada fondu, a preto sa teda pýtam naozaj, či budú k tomuto zákonu v druhom čítaní nejaké pozmeňovacie návrhy, ktoré zmenia kreovanie Rady FPÚ, či budú ďalšie návrhy, ktoré budú zasahovať do rozhodovacích mechanizmov v odborných komisiách, pretože ak áno, znamená to tak fundamentálny zásah do samotnej podstaty fondov, do ich riadiaceho princípu verejnoprávnej podstaty a nezávislosti, že ide de facto o zrušenie týchto inštitúcií a návrat k stavu spred roka ´89. Tieto legislatívne zámery, či už tento zákon, ale aj tie nasledujúce štyri, a plány sú aj dôležitou súčasťou verejnej výzvy na odstúpenie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej, ktorú podpísalo takmer 190-tisíc občanov, a takisto sú súčasťou nášho odôvodnenia k odvolávaniu ministerky kultúry. Je očividné, že tieto zámery vzbudili veľmi veľký odpor v odbornej obci, ako hovorí pani ministerka, naprieč celým spoločenským spektrom.
Nechcem tu, samozrejme, predkladateľom zákona pripisovať zlé motívy a v podstate ani prejudikovať budúce činy, a tak by som ich chcela poprosiť, aby tento a ďalšie návrhy o verejnoprávnych fondoch stiahli z rokovania Národnej rady a predložili ich s riadnymi dôvodovými správami do štandardného legislatívneho procesu s medzirezortným pripomienkovým konaním, v ktorom bude možné viesť odborný dialóg, vďaka ktorému by sme teoreticky mohli aj v tejto Národnej rade dospieť k zlepšeniu fungovania verejnoprávnych kultúrnych fondov a kultúry ako takej.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme pred sebou sériu zákonov z dielne poslancov SNS, ktoré predkladajú títo poslanci v spolupráci s ďalšími koaličnými kolegami a ktoré sa teda všetky týkajú agendy ministerstva kultúry. Ja by som možno práve pri tomto zákone, keďže je prvý, urobila taký všeobecný úvod k nasledujúcim piatim zákonom, ktoré budeme prerokúvať.
My sme v posledných týždňoch zaznamenali niekoľko vyjadrení zástupcov SNS a ministerky kultúry na adresu verejnoprávnych fondov a štátnych kultúrnych inštitúcií, ktoré naznačujú, že pri týchto zákonoch treba spozornieť, a to z viacerých dôvodov.
Všetky tieto návrhy prišli do Národnej rady ako poslanecké návrhy, hoci deklarujú, že ide o napĺňanie programového vyhlásenia vlády. Dokonca ja si teda pamätám, keď ich poslanci SNS podávali do podateľne, že ich s nimi podával aj štátny tajomník ministerstva kultúry pán Bernaťák, a z môjho pohľadu je takýto postup značne nepochopiteľný a taktiež je očividným obchádzaním štandardných procesov a mechanizmov pre tvorbu legislatívy, čo má, samozrejme, za dôsledok oslabenie transparentnosti a dôkladnosti legislatívneho procesu. Zároveň naň neexistuje žiaden dôvod a bolo by fajn, keby predkladatelia vysvetlili dôvody použitia práve takéhoto postupu, keďže legislatívne iniciatívy, ktoré sú súčasťou programového vyhlásenia vlády, by mali byť štandardne predkladané ako vládne návrhy. Ja si vlastne aj osobne kladiem otázku, prečo napríklad pán Bernaťák ako štátny tajomník ministerstva kultúry nepredložil tieto zákony ako vládne, ale sprevádzal do podateľne Národnej rady svojich kolegov. Natíska sa taká otázka, že či ministerstvo kultúry nedokáže predložiť samo návrhy zákonov a musia ich za nich predkladať ich vlastní poslanci v Národnej rade.
Ten ďalší dôvod, pre ktorý považujem tento postup za neštandardný, je to, že predkladanie zákonov poslaneckými návrhmi, samozrejme, znamená, že v procese je vynechané medzirezortné pripomienkové konanie. Vzhľadom k tomu, že môže ísť o kontroverzné návrhy, a to najmä v kontexte deklarovaných vládnych zámerov v týchto oblastiach, je pomerne alarmujúce, ak sa takéto návrhy, ak tieto návrhy neprejdú cez štandardné medzirezortné pripomienkové konanie, v ktorom sa k nemu podrobne môžu vyjadriť všetky dotknuté strany, odborná verejnosť a eventuálne odstrániť nedostatky v týchto zákonoch. Slovenskú národnú stranu asi nezaujíma názor odbornej verejnosti, pretože pravdepodobne predvídajú, že tento názor odbornej verejnosti bude voči navrhovaným právnym úpravám značne kritický.
Po škandalóznych skrátených legislatívnych konaniach z dielne SMER-u, ktoré sme tu videli za posledné týždne a mesiace, tu máme teda ďalší spôsob obchádzania legislatívneho procesu z dielne Slovenskej národnej strany. Samozrejme, poslanecké návrhy, ktoré obchádzajú medzirezortné pripomienkové konanie, znamenajú logicky aj obmedzenie participácie verejnosti, pretože obmedzujú možnosť pre verejnú a odbornú diskusiu a participáciu na tvorbe a pripomienkovaní zákonov, čo znižuje demokratický charakter legislatívneho procesu. Ako sa v tomto parlamente očividne stáva pravidlom, vládna koalícia preferuje rýchlosť na úkor kvality. Môžeme si, samozrejme, klásť otázku, prečo je to tak, v každom prípade snaha o rýchle presadzovanie legislatívy prostredníctvom poslaneckých návrhov má vo väčšine prípadov za následok nedostatočne pripravené a nepremyslené zákony, ako sme sa presvedčili aj pri Trestnom zákone a skrátených legislatívnych konaniach.
V prípade zákonov, ktoré predložili poslanci Slovenskej národnej strany, vidno túto povrchnosť a nedostatočnosť predložených právnych úprav už v samotných dôvodových správach. Vo väčšine prípadov sa predkladateľ ani neunúval predložiť dôvody, ktoré ho k navrhovanej úprave vedú. Dôvodové správy neobsahujú nijaké analýzy, dáta či argumenty, ktorými by poslanci Národnej rady podložili svoje legislatívne iniciatívy a zmeny.
Je to svojím spôsobom veľmi nedôstojná argumentácia, pokiaľ sa bavíme o tom, že tu sedíme v zákonodarnom zbore, a táto nedôstojná argumentácia, vágne alebo veľmi nekonkrétne dôvody v správach, ktoré majú odôvodňovať zmeny v zákone, ukazujú, že vládna koalícia nevenuje dostatočnú pozornosť dôkladnej príprave a analýze legislatívnych návrhov, čo v konečnom dôsledku naďalej podkopáva dôveryhodnosť a kvalitu legislatívneho procesu ako takého. A mňa osobne ako niekoho, kto pracuje s legislatívou už celkom dlho, úprimne veľmi mrzí, že súčasná vládna koalícia berie legislatívnemu procesu posledné zvyšky vážnosti a dôstojnosti.
Samozrejme, zneužívanie poslaneckých návrhov vytvára jednak priestor pre klientelizmus a konflikt záujmov, keď si jednotliví poslanci predkladajú účelové zmeny zákonov, ktoré sú v prospech ich individuálnych záujmov, ale najmä priestor pre politickú manipuláciu, pretože nevhodné používanie poslaneckých návrhov ako nástroja pre presadzovanie legislatívnych zmien je takmer vždy motivované využívaním legislatívneho procesu na dosahovanie krátkodobých politických cieľov na úkor dlhodobejšieho záujmu spoločnosti. Preto sa v takýchto prípadoch, keď máme pred sebou takto formulované poslanecké návrhy, musíme vždy pýtať s osobitným dôrazom tú známu vetu cui bono, alebo kto má z toho prospech.
Samozrejme, tým najnebezpečnejším možným dôsledkom predložených zmien právnych úprav poslancami vládnej koalície je to, že vďaka nim vstúpia do legislatívneho procesu pomerne dôležité zákony, ktoré upravujú fungovanie významných inštitúcií v oblasti kultúry. Na základe verejných vyjadrení niektorých predkladateľov sa už dnes môžeme dôvodne domnievať, že v priebehu legislatívneho procesu prídu ďalšie poslanecké pozmeňovacie návrhy, ktoré môžu mať oveľa zásadnejšie dôsledky ako právne úpravy, ktoré dnes máme v prvom čítaní. Bolo by preto namieste, aby predkladatelia už v tejto fáze, možno už vo fáze prvého čítania, oboznámili Národnú radu a poslancov so zamýšľanými rozšíreniami zmien, aby sme sa vyhli veľmi nepríjemným prekvapeniam v druhom čítaní.
A teraz k samotnému obsahu zákona, ktorý práve prerokúvame, čiže zákona o Fonde na podporu umenia. Cieľom predkladaného návrhu zákona je zvýšiť počet členov dozornej komisie Fondu na podporu umenia z pôvodných troch členov na päť členov. Predkladatelia zároveň uvádzajú, že zákon nebude mať žiadne vplyvy ani ekonomické, ani nijaké iné. Dôvod na túto novelu nie je uvedený žiaden a nie sú uvedené ani žiadne alternatívne riešenia. Ja by som tu možno pre niektorých...
Pardon, kolegovia, kolegovia, prosím vás, budete takí láskaví, skúsite to ísť robiť von, lebo ani sama seba nepočujem. Ďakujem pekne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Poprosím o pokoj v rokovacej sále.
Nech sa páči, pani poslankyňa, môžte pokračovať.

Jaurová, Zora, poslankyňa NR SR
Možno pre tých, ktorí, pre tých poslancov, ktorí nikdy neprišli do styku s Fondom na podporu umenia, by som len tak stručne zhrnula, o akú inštitúciu ide.
Fond na podporu umenia je verejnoprávna inštitúcia, ktorá zabezpečuje podporu umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu na Slovensku, to znamená, že dotácie a granty z Fondu na podporu umenia financujú prakticky väčšinu kultúrnej činnosti na Slovensku, ktorá sa nedeje v inštitúciách, ktoré zriaďuje štát. Tento fond funguje od roku 2014, respektíve prvé granty boli pridelené v roku 2015, a jeho vznik je založený práve na takých moderných politikách v oblasti kultúry, kedy existuje všeobecný konsenzus vo vyspelých krajinách, že nie je dobré, aby kultúru financovali priamo rozho... aby sa kultúra financovala priamo prostredníctvom rozhodnutí politikov, a preto sa vytvárajú takzvané arm´s length, alebo inštitúcie na dĺžku ruky, to znamená, že ide o inštitúcie, ktoré rozhodujú na základe odborného posúdenia odborníkov, na základe posúdenia odborníkov rozdeľujú financie na kultúrne projekty.
Fond na podporu umenia podporuje projekty vo všetkých oblastiach umenia okrem audiovízie a vo všetkých regiónoch Slovenska. Ja osobne sa venujem kultúrnej politike už viac ako 20 rokov a Fond na podporu umenia považujem, nielen teda tento fond, ale aj ďalšie podobné fondy, ako je napríklad audiovizuálny alebo Fond na podporu kultúry národnostných menšín, považujem v podstate za najväčší výdobytok kultúrnej politiky na Slovensku po roku 1989. A možno všetkých tých, ktorí doteraz nepočúvajú, bude zaujímať, že všetky tieto fondy vznikli za vlády SMER-u, to hlavne na túto stranu sály. (Rečníčka načiahla ľavú ruku.) Otázka teda je, že čo presne predkladatelia zákona, ktorý máme na stole, sledujú navrhovanou právnou úpravou, nakoľko dozorná komisia tohto fondu kontroluje iba všeobecné financovanie fondu a dosiaľ sme nezaznamenali vôbec žiadne výhrady voči jej fungovaniu počas celej histórie fungovania fondu. Netušíme o zámere predkladateľa prakticky nič, pretože zdôvodnenie chýba. Navrhovaná zmena zvyšovania počtu členov dozornej komisie z troch na päť nie je podložená žiadnym konkrétnym dôvodom alebo analýzou, ktorá by ukazovala potrebu alebo výhody tohto opatrenia. Bez jasného zdôvodnenia sa zmena teda javí ako zbytočná a môže byť vnímaná iba ako politický motivovaná.
Samozrejme, keď máme hovoriť o nejakej dobrej praxi, tak v návrhu je aj, nie sú ani žiadne alternatívne riešenia, čo znamená, že navrhovateľ neskúmal nejaký šir... nejaké širšie spektrum možností na zlepšenie fungovania fondu. Dôvodové správy neobsahujú žiadne porovnania alebo príklady, ktoré by ukazovali, že takáto úprava zlepší fungovanie Fondu na podporu umenia.
Napriek tomu, že návrh uvádza, že zákon nemá žiadne vplyvy, v skutočnosti bude navýšenie počtu členov dozornej rady znamenať nároky na rozpočet fondu, ktorému sa tým zníži objem prostriedkov určených na podpornú činnosť, pretože bude musieť vyplácať odmeny ďalším dvom členom dozornej komisie a o to menej bude mať fond na svoju podpornú činnosť. Vyšší počet členov dozornej komisie môže, samozrejme, viesť aj k väčšej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Poprosím o pokoj v rokovacej sále. Prepáčte, pani poslankyňa. Páni poslanci, pani poslankyne, vydržte, prosím, ešte jednu minútu, nech môže pani poslankyňa dohovoriť. Ďakujem pekne.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Jaurová, Zora, poslankyňa NR SR
Takže vyšší počet členov dozornej komisie môže viesť k väčšej administratívnej záťaži a potenciálne k pomalším rozhodovacím procesom.
Vzhľadom k tomu, že nevieme, prečo navrhovatelia takúto úpravu predkladajú a aké zlepšenia od nej očakávajú, nevieme povedať, či sú tieto riziká vyvážené benefitmi. Je preto veľmi ľahko možné, že rozšírenie komisie nebude mať v konečnom dôsledku žiadny, ani pozitívny, ani negatívny vplyv na jej fungovanie.
Musíme si preto klásť otázky o tom, aký je reálny zámer tohto zákona. Na nedávnej tlačovej konferencii ministerka kultúry Martina Šimkovičová spolu s poslancom, pánom poslancom Michelkom a ďalšími predstaviteľmi verejne priznali zámer ovplyvňovať rozhodovací proces o prideľovaní podpory vo verejnoprávnych umeleckých fondoch. O tej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
A ďakujem pani poslankyni Jurík, že spomenula opäť moju obľúbenú disciplínu, a to je tzv. argumentácia Európskou úniou, lebo to je niečo, čo sa u nás tak rozmohlo, vždy keď potrebujeme sa na niečo vyhovoriť. A vlastne keď si čítame tú dôvodovú správu, tak jeden by sa nazdal, že vlastne vláda nerozumie tomu, ako fungujú infringementy, pretože keby toto nejaký študent európskeho práva povedal na skúške, tak vyletí jednoducho. A nechcem tu ani teda znovu opakovať celý ten prípad, kde sa vláda odvoláva na Európsky súdny dvor, na ten môj obľúbený príklad s falošnými kabelkami z Nesebaru, ktorým podkladá celú zmenu Trestného zákonníka. A viete, ja pracujem s legislatívou už dvadsať rokov a vyjednávala som za Slovensko európsku legislatívu už od nášho vstupu do Európskej únie a tento argument Európskou úniou sa naozaj používa na Slovensku vtedy, keď ako keby nechceme zodpovedať za to, čo robíme, kedy sa potrebujeme vyhovoriť na nejakú byrokraciu, na nejaké nariadenia, na nejaké požiadavky a v 99 percentách prípadov sa vždy ukáže, že to vôbec nie je problém Európskej únie, ale že je to problém Slovenska.
Takže aj tu by som ja rada vyzvala vládu, že naozaj sa nevyhovárajme ako nesvojprávni škôlkari na Európsku úniu, ktorá od nás očividne očakáva presný opak ako to, čo je v tej dôvodovej správe napísané, a ukážme, naopak, že vieme za seba prebrať zodpovednosť a vieme prijímať kvalitnú legislatívu, ktorá je v súlade s hodnotami, ku ktorým sme sa pri vstupe do EÚ zaviazali.

Ďakujem, pán predsedajúci.
A ďakujem aj pánovi poslancovi Majerskému, lebo zdieľam vo veľkej miere taký jeho povzdych nad tým, že aký má charakter a úroveň celá táto parlamentná práca, odkedy sme sem nastúpili. A, samozrejme, ja som počúvala, čo hovorila vládna koalícia pred voľbami, takže ma nezaskočilo to, že chcú chrániť svojich ľudí alebo chcú chrániť svoje privilégiá stáť nad zákonom. Ale to, čo ma zaskočilo, je, že ako to nemajú vlastne pripravené, že akými amatérskymi a nedôstojnými spôsobmi sa pokúšajú tieto zákony presadiť.
To, že tu sedíme už od začiatku decembra, to, že na jednej strane počujeme nekonečný prúd argumentov proti a na druhej iba mlčanie, ale aj to, že v uliciach stojí desaťtisíce ľudí, je vlastne toho najlepším dôkazom. A ja som sa to tu už pýtala aj v rozprave, že prečo naozaj, aké prekliatie visí nad týmto parlamentom, že tu proste nemôžme v pléne viesť naozaj dôstojnú a odbornú debatu, lebo my všetci sme sem naozaj prišli viesť tú ozajstnú parlamentnú prácu, férovo skrížiť zbrane s vládnou koalíciou a podať vlastne kvalitný výkon, aby sme ukázali, ako mohla, ako by mala fungovať parlamentná práca vo vyspelej európskej krajine. Ale, bohužiaľ, to, čo nám tu vláda predkladá, je nejaký legislatívny proces "z výšu".
A ja by som teda sa iba pripojila ku kolegom a naozaj by som poprosila ministrov, vládu, aby stiahli toto skrátené legislatívne konanie, lebo ja úprimne túžim po tom, aby tento parlament bol dôstojné miesto a naozaj, pán minister, pán predsedajúci, ja vás vyzývam k tomu, aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Milé kolegyne, kolegovia, ďakujem za vaše poznámky. Ja, ako som hovorila, vlastne áno, trocha mi tu chýba tá dôstojná legislatívna diskusia a argumentácia.
Ale musím povedať, že po tých týždňoch začínam si celkom užívať túto zvláštnu debatu, ktorú tu tak máme v tej koalície, ono to troška, bohužiaľ, pripomína ten známy vtip, poznáte ten vtip, že, „Klop, klop. – Kto je tam? – Jehovisti. Prišli sa porozprávať. – A koľko vás je? – Dvaja. – Tak sa porozprávajte.“
To je, to asi tak koalície troška pristupuje k tejto debate takto, ale zase na druhej stane my sme sa tu už aj porozprávali a ja som sa vlastne aj všeličo dozvedela od kolegov, aj v tejto debate som sa už všeličo naučila, a síce asi ona nie je určená na celoživotné vzdelávanie, ale tak má to aspoň tento, tento prínos.
Ja som si ale všimla, že zjavne táto zvláštna diskusia, ktorú tu máme už niekoľko týždňov, začína byť veľmi cool, lebo už chce prísť aj pani prezidentka, už chce prísť aj pán generálny prokurátor sem do parlamentu, lebo asi sa dopočuli, že to tu je celkom zaujímavé, takže ja by som možno odporučila aj koalícii, že je to fakt cool zapájať sa do tejto debaty, začína to byť moderné a in, tak možno by to mohli vyskúšať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)