Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja by som rada zareagovala na to, čo tu hovorila pani poslankyňa Števulová a pred ňou aj pán poslanec Dostál, keď sa ešte vracali k tomu procesu, akým sme vlastne, akým sa tu snažíme schváliť tak závažnú vec, akou je konsolidácia v tomto rozsahu, od teda toho skráteného legislatívneho konania, skrátenia debaty v prvom čítaní až po to, že tu pán poslanec Richter hovoril o tom, ako máme diskutovať vo výboroch o tejto konsolidácii. A viete, už z celej tejto diskusie je úplne jasné, že tá konsolidácia postihne úplne všetkých ľudí na Slovensku vo všetkých sektoroch a ja som presvedčená, že takýto návrh by mal byť prediskutovaný vo všetkých parlamentných výboroch, pretože sa to dotkne úplne celej spoločnosti, dotkne sa to učiteľov, dotkne sa to inštitúcií vo všetkých rezortoch, dotkne sa to prakticky každého a, bohužiaľ, teda Národná rada napríklad neschválila môj procedurálny návrh v prvom čítaní, kedy som navrhovala, aspoň aby bola pridelená táto agenda aj výboru pre kultúru a médiá, pretože som tu v prvom čítaní veľmi jasne ukázala, ako to postihne kultúrny a kreatívny sektor, takže ja by som chcela využiť aj túto faktickú poznámku a to, že je tu pán predseda parlamentu a poprosiť ho, že keď bude Národná rada prejednávať takéto závažné veci, ktoré sa takýmto zásadným spôsobom dotýkajú celej spoločnosti, aby prideľoval takéto zákony naozaj všetkým parlamentným výborom, aby sme v nich o tom mohli diskutovať s príslušnými ministrami. Ďakujem.

...jeho reálnej trhovej hodnoty, a keď potom po medializácii tohto nákupu tá úradníčka nejaká odstúpila, tak tá zmluva stále platí a štát tých 3,5 mil. musí zaplatiť. Nehovoriac o tom, že ak teda ministerstvo tvrdí, že to bolo rozhodnutie nejakej úradníčky a oni s tým nič nemajú, tak si myslím, že by ministerstvo financií malo urobiť okamžite dôslednú kontrolu finančných tokov a finančného managementu na ministerstve kultúry. Lebo ja si neviem predstaviť, že by v akomkoľvek rezorte, ktokoľvek podpísal niečo za 3,5 mil. bez toho, aby o tom nevedeli ďalší ľudia. Čiže očividne na ministerstve kultúry a v jeho systéme finančnej kontroly je niečo veľmi zhnité. A myslím si, že tu treba hľadať úspory, pán minister a nie u tých živnostníkov, s tým príjmom 400 až 800 eur, ktorí prežívajú v neistote a s nízkymi príjmami. My všetci dobre vieme, že kultúra na Slovensku je dlhodobo pod financovaná, že vždy sa na nej šetrí, že nikdy v skutočnosti nebola vládnou prioritou. Tak isto sa to prejavilo počas covidu, kedy kultúrni pracovníci patrili medzi posledných, ktorým prišla pomoc a vtedy sa ukázalo koľko ich v skutočnosti je. Vtedy sa až ukázalo, koľko je tam živnostníkov vo veľmi špecifických podmienkach, na ktoré nikto nemyslel pri covidových opatreniach a vtedy sa ukázalo, že mnohí z nich ostali bez príjmu, bez sociálnej ochrany a s pocitom, že ich štát úplne opustil. Ten investičný dlh, ktorý je v kultúrnom sektore je samozrejme obrovský, a ľudia pracujúci v tomto sektore často prežívajú len vďaka vlastnej kreativite, flexibilite a schopnosti sa adaptovať na rôzne ťažké podmienky. Bohužiaľ, s nástupom tejto vlády, s nástupom ministerky Šimkovičovej a jej pána Machalu sa táto situácia zmenila na absolútny marazmus, aký sme si nevedeli predtým nikdy predstaviť. Nechcem tu opakovať čo všetko sa udialo, to budem opakovať asi keď budeme konečne odvolávať pani ministerku, už to tu máme trištvrte roka v programe schôdze, ale práve v tomto kontexte úplného rozvratu rezortu kultúry je navrhovaná konsolidácia pre kultúru absolútne devastačná.
Pretože zasiahne naozaj veľkú časť ľudí, ktorí v tomto sektore pracujú a neodborné snahy o reštrukturalizáciu kultúrnych inštitúcií pod rúškom konsolidácie budú naozaj posledným klincom do rakvy slovenskej kultúry, z toho čo generácie budovali ostane len spálenisko. A ja si vlastne celkom často kladiem takú otázku, lebo ma to tak aj ľudsky zaujíma, že prečo vaša vláda vyhlásila takú frontálnu vojnu kultúrnemu a kreatívnemu sektoru? Lebo je to naozaj ťažké pochopiť prečo sa všetci mlčky prizeráte na to, ako jedna arogantná a nekompetentná moderátorka a jej revanšistický Rasputin proste rozkopávajú všetko pozitívne, krásne, múdre a inšpiratívne. Len bohužiaľ takýmito nepremyslenými takzvane konsolidačnými návrhmi im v tejto tupej a deštruktívnej misii síce možno nechtiac, ale pomáhate. Aj táto konsolidácia bude ďalej len rozvracať kultúru a brať nám všetkým budúcnosť. Samozrejme kultúra prežije, tak ako prežila vojny, totality aj ekonomické krízy, ale otázka je prežijeme aj my? Prežije tento štát Slovensko dobrý nápad Good idea ako hlása tá brandingová kampaň? Prežijeme bez tých tvorivých a talentovaných ľudí, ktorí už dnes húfne odchádzajú do zahraničia? Prežijeme bez mladých ľudí, ktorí nebudú mať, ale vôbec žiaden dôvod budovať si svoju budúcnosť tam kde ich nikto nechce? Otázka naozaj znie, že aký dobrý nápad ešte Slovensku ostane bez kultúry, bez tvorivých myslí a bez vízie budúcnosti? A viete, už aj Ľudovít Štúr hovoril, že: "Menej troviť, viac tvoriť.". Takže možno keby ste si toto dali do záhlavia tohto dokumentu, ktorý máme dnes pred sebou by vyzeral inak. Pretože táto konsolidácia v takejto podobe naozaj nie je dobrý nápad. A ja by som teda ešte na záver chcela predniesť procedurálny návrh.
Chcela by som navrhnúť, aby predseda Národnej rady pridelil po prvom čítaní tento návrh zákona na prerokovanie aj výboru pre kultúru a médiá a odôvodnenie tohto procedurálneho návrhu je asi jasné z toho, čo som tu 20 minút hovorila. Pretože vo svetle tých skutočností, ktoré som uviedla je zrejmé, že konsolidácia sa zásadne dotkne kultúrneho sektora a je preto podľa mňa veľmi dôležité, aby sme mali možnosť diskutovať o dopadoch a riešeniach s príslušnou ministerkou a kolegami na výbore pre kultúru a médiá. Ďakujem. (Potlesk v sále.)

.. segmenty ekonomiky. Ale opäť podotýkam, že to platí aj pre oveľa širší okruh pracujúcich ľudí na Slovensku. Štruktúra zamestnanosti v kultúrnom a kreatívnom sektore je relatívne špecifická, pretože jeho veľkú časť tvoria samostatne zárobkovo činné osoby. Keď si zoberieme údaje z Eurostatu tak v kultúre v Európskej únii pracuje až 32 % ľudí ako samostatne zárobkovo činné osoby. Zatiaľ čo vo všeobecnej populácii je to len 14 %. A keď sa pozrieme na slovenskú situáciu tak tento podiel je ešte vyšší. Konzervatívne odhady hovoria o viac ako tretine pracovníkov ale reálne môže ísť až o 40 až 50 %. Kultúrny a kreatívny priemysel sa na celoeurópskej úrovni vyznačuje vysokou mierou prekarity práce, pretože aj pracovníci v tomto sektore sú samostatne zárobkovo činné osoby, ale sú to aj freelanseri alebo sú to ľudia, ktorí pracujú na základe nepravidelných alebo dočasných zmlúv. Často bez adekvátnej sociálnej a zdravotnej ochrany. A veľká časť ľudí, ktorí v kultúrnom sektore pracujú, kombinujú rôzne formy zamestnania. Ako závislé a nezávislé činnosti, autorské zmluvy, zmluvy o dielo a podobne. A preto je to dobré cvičenie pre ministerstvo financií, urobiť si vlastne tie sektorové analýzy, pretože otázka znie, že zamyslela sa vláda ako tieto konsolidačné plány dopadnú na isté špecifické a už dnes prekarizované segmenty ekonomiky? Pretože je očividné, že nie a týmito návrhmi im pridáva ešte väčšie bremeno. A poviem vám niekoľko príkladov, ktoré by ste mali pán minister počúvať, pretože na ne veľmi skoro narazíte, keď túto konsolidáciu prijmete. Napríklad pre živnostníkov s mesačnými príjmami v rozpätí 1000 až 1600 eur prinesie konsolidácia zvýšenie zdravotných odvodov o jeden percentuálny bod a zároveň zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu na sociálne poistenie. Bude to znamenať pre tých ľudí takmer 1000 euro ročne oproti roku 2025. Ale tie najtvrdšie opatrenia paradoxne dopadnú na tých, ktorí majú najnižšie príjmy. Napríklad živnostníci v príjmovej skupine 800 eur na mesiac budú mať celkové odvody 425 eur. Ešte raz. Ak niekto zarobí 800 eur, z toho 425 eur odvedie na odvodoch, 53 % príjmov. To je násobne viac ako na daniach a odvodoch zaplatí zamestnanec porovnateľnou cenou práce, kde napríklad je to daňovo odvodové zaťaženie asi 40 %. Samozrejme drobný živnostník, ktorý bude odvádzať tých 53 % príjmov, nebude mať nárok na dovolenku, návštevy lekára, stravné, istoty pracovného pomeru, ktoré by mu garantoval zákonník práce. Ale to nie je vôbec všetko. Tým, že sa ruší tá hranica platenie sociálnych odvodov, prestáva platiť doterajší limit ročných príjmov vo výške 9144 euro, pod ktorými vlastne živnostníci neplatili odvody a po novom budú povinný platiť minimálny sociálny odvod 131,34 eur a mesačne aj tí, ktorých príjmy nedosahujú túto hranicu. Čiže v praxi ak si niekto privyrábal okolo povedzme 250, 300 eur príležitostnými malými zákazkami, po novom bude z nich odvádzať 131 eur do sociálnej poisťovne. A ešte aj 10,80 do zdravotnej. Čiže z 250 eur mesačných tržieb podotýkam zaplatí na odvodoch 142 eur. Čiže viac ako polovicu príjmu. Konkrétne je to 57 %. Samozrejme to je likvidačná záťaž, ktorá mnohých prinúti ukončiť živnosti. Ale to ešte stále nie je všetko. Poviem vám ďalší príklad. Ako som povedala v kultúrnom a kreatívnom sektore veľmi veľa ľudí pracuje na princípe kombinovaného príjmu. To znamená, že majú z časti príjem zo závislej činnosti, časti zo živnosti a z časti z ďalších typov príjmov. Vďaka tomu sú napríklad títo ľudia flexibilní, vedia sa lepšie adaptovať na výkyvy ekonomiky a v podstate nespôsobujú štátu až také veľké problémy. No ale podľa tých ustanovení v konsolidačnom návrhu bude dnes, bude budúci rok platiť, budú minimálne odvody 131 eur 35 centov do sociálnej poisťovne všetky SZČO a síce ten návrh umožňuje podať čestné vyhlásenie o nevykonávaní činnosti ale to v praxi je nerealizovateľné, pretože napríklad umelec s nepravidelným príjmom nevie povedať kedy bude mať príjem a kedy nebude mať príjem. To znamená, že SZČO, ktorí budú mať príjmy pár sto eur ročne väčšinou popri zamestnaní, budú musieť platiť odvody, ktoré násobne budú prevyšovať ich príjmy. To znamená, že buď budú nútení ukončiť opäť tú živnosť alebo budú platiť odvody zo závislej činnosti pričom ale si tieto nebudú vedieť uplatniť ako nákladovú položku v daňovom priznaní. Pretože podľa zákona 595/2003 sa príjmy zo závislej činnosti a z podnikania zdaňujú oddelene. To znamená, že ten človek, keď si bude podnikať popri zamestnaní na odvodoch, zaplatí viac ako zarobí a nebude si môcť odrátať tú mínusovú položku z iných príjmov, ktoré má zo závislej činnosti. Okrem toho, že toto úplne evidentne komplikuje a až znemožňuje výkon práce pre mnohých ľudí nie len v kultúrnom a kreatívnom sektore, vzniká napríklad týmito ustanoveniami celkom výrazný nesúlad navrhovaných úprav zo zákonom o dani z príjmu, pretože podľa zákona o dani z príjmu fyzické osoby nemusia podať daňové priznanie ak ich príjem za rok nepresiahne teda 50 % nezdaniteľnej časti základu dane, čo je tento rok niečo okolo 2560 eur. Ale zároveň vládny návrh neobsahuje žiadnu výnimku pre odvody do sociálnej poisťovne. Čiže v praxi nám vzniknú situácie, že osoba, ktorá nemá povinnosť podať daňové priznanie by paradoxne mala platiť odvody do sociálnej poisťovne. A máte možno pocit, že toto je len taký anekdotický príklad, ktorý sa nikdy nestane ale ja poznám desiatky a stovky takých ľudí, na ktorých sa toto bude vzťahovať. A samozrejme to už nehovorím o tom, že vymožiteľnosť takýchto platieb je minimálne, keďže ten človek neplatí dane a bude sa to napríklad vo veľkej miere týkať študentov alebo dôchodcov. Čiže viete. Ja by som takýchto problematických momentov v tom zákone vedela nájsť ešte oveľa viac a našli by sme ich vtedy, keby sme sa pozreli na ten konsolidačný návrh jednak sektorovou optikou s prihliadnutím na špecifiká rôznych typov zamestnaní ale prišli by sme na tie problematické body aj vtedy, keby sme o tom diskutovali v nejakom riadnom legislatívnom procese. Keby ten návrh bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Kde by sa k nemu vyjadrili tie profesné zväzy a keby sme ho tu nemali v skrátenom legislatívnom konaní na stole v septembri. Čiže aký bude dopad týchto konsolidačných opatrení? V praxi bude nútiť ľudí opäť len k sivej ekonomike. Povedie k masívnemu návratu práce na čierno a k používaniu nepriznaných hotovostných platieb. Podobne ako sa to stalo pri transakčnej dani. A to už dnes vieme povedať, že sa to reálne stalo. A že transakčná daň ani zďaleka nepriniesla taký výnos aký sa očakával. Živnostníkom nie len v kultúre ale naprieč celou ekonomikou sa prestane vyplácať mať oficiálnu živnosť a poctivo odvádzať dane a odvody. Sa vrátime istým spôsobom do turbulentných 90-tych rokov. Do tej povestnej doby kešu, ktorá je niektorým predstaviteľom tejto vládnej koalície očividne veľmi drahá. Opäť naučíme ľudí s nízkym príjmom obchádzať platenie odvodov, pretože ak ich zákon núti k tomu, aby zaplatili viac ako zarobia, nebude mať pre nich pochopiteľne žiadny zmysel ten zákon dodržovať. Namiesto legálnej práce sa jednoducho vrátia k práci na ruku. A toto bude ďalej len výraznejšie erodovať kultúru daňovej zodpovednosti a poctivého podnikania, ktoré sa na Slovensku rodili veľmi ťažko a tí z vás, ktorí podnikajú to určite vedia. Ľudia si proste jednoducho povedia, že ak štát trestá poctivosť a odmeňuje len tých čo obchádzajú systém nemá zmysel ďalej hrať podľa pravidiel. Výsledkom bude samozrejme aj to, že tí, ktorí doteraz prinášali do toho systému aspoň minimálne odvody, podotýkam 78 % SZČO platí minimálne odvody. Čiže sa to týka takmer 80 % všetkých živnostníkov. Títo budú zo systémov úplne vypadávať a ekonomika sa ešte viacej prepadne do neformálnych a nelegálnych foriem práce. Samozrejme, keď sa opäť sústredíme na ten kultúrny a kreatívny sektor, ktorý je teda ale oveľa väčší ako by ste si možno mysleli. Daňové a odvodové opatrenia sú len časťou tej gilotíny, ktorá na tento sektor s hlasitým svišťaním dopadne, pretože vláda okrem týchto opatrení pre živnostníkov plánuje znížiť počty zamestnancov ministerstiev o 10 % čo si teda na ministerstve kultúry podľa medializovaných informácií vysvetlili tak, že to má urobiť každá organizácia v ich pôsobnosti, aj im to už oznámili. A nie len to. Oznámili im aj ešte aj to, že budú zlučovať inštitúcie a organizácie v tomto rezorte podľa bližšie neurčeného kľúča. Vzhľadom k tomu, že v minulosti už na ministerstve kultúry prišli napríklad s fantastickým príkladom zlúčiť Slovenské národné múzeum a Slovenskú národnú galériu, tak si vieme asi približne predstaviť aké katastrofické dopady by malo akékoľvek zlučovanie odborných, roky existujúcich inštitúcií, ktoré pôsobia pod ministerstvom kultúry na umeleckú a odbornú činnosť a kultúrnu infraštruktúru. Konsolidácia sa tu bude opäť ako minulý rok používať na odstraňovanie nepohodlných ľudí, rozbíjanie neposlušných. Rozumej teda autonómnych inštitúcií a likvidáciu rokmi budovaných kultúrnych statkov. Neviem pán minister, vám nevadí? Ako si napríklad vaša kolegyňa na ministerstve kultúry vysvetľuje konsolidáciu? Lebo to asi nie je úplne to čo vy ste mali na mysli, keď ste to písali. Nevadí vám, že na ministerstve kultúry síce pod zámienkou konsolidácie, ale zásadne to robia aj bez nej, škrtia kultúru ale to im na druhej strane nebráni v bezbrehom míňaní verejných prostriedkov. Napríklad na limuzíny alebo na ničím neodôvodnené výlety pani ministerky? A to sú samozrejme len také čerešničky na torte, pretože v skutočnosti rezort kultúry za uplynulé dva roky podpísal desiatky ak nie stovky veľmi pofiderných zmlúv s externými poskytovateľmi služieb na rôzne analýzy, posudky, služby, ktoré nikdy nikto nevidel. Ja neviem kto z vás videl to logo STVR, ktoré si napríklad dalo ministerstvo kultúry vyrobiť a aby toho nebolo dosť, tak v súčasnosti ministerstvo kultúry reálne nemá ekonomické oddelenie, pretože väčšina zamestnancov vrátane riaditeľky dali výpoveď. A celú ekonomickú agendu ústredného orgánu štátnej správy zabezpečuje externá účtovná firma J&J audit z Považskej Bystrice a teda predpokladám, že táto firma zostavuje aj návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Tak ja neviem, ja úprimne, že takúto absurdnú prax som ja vo svojom živote nezažila, že by ekonómiu ústredného orgánu štátnej správy robila externá firma. Ale hlavne je to veľmi nehospodárne narábanie s verejnými prostriedkami. A tu sa pýtam, že na takéto veci ste sa na ministerstve financií nepozreli? Nevadia vám tie obrovské čiastky odstupného, ktoré muselo ministerstvo kultúry vyplatiť všetkým, ktorých vyhodili? A ďalšie prostriedky, ktoré budú musieť zrejme vyplatiť na základe súdnych rozhodnutí? Nevadí vám napríklad to, že ministerstvo kultúry nedávno kúpilo pozemok za 3 a pol milióna eur, čo je približne trojnásobok jeho reálnej trhovej hodnoty a keď potom po medializácii tohto nákupu tá úradníčka nejaká odstúpila, tak tá zmluva stále platí a štát tých 3 a pol milióna musí zaplatiť. Nehovoriac o tom, že ak teda ministerstvo tvrdí, že to bolo
=====

Vážené kolegyne, kolegovia, už tu v tejto rozprave bolo celkom veľa povedané o dopade konsolidácie na tie obidve najväčšie skupiny pracujúcich ľudí, čiže na zamestnancov a na živnostníkov, ale samozrejme tá konsolidácia nemá len všeobecné dopady na ekonomiku, ale má aj sektorové dopady na ekonomiku a to je veľmi dôležité si uvedomiť, ako by mohla ovplyvniť jednotlivé sektory ekonomiky a spoločnosti s prihliadnutím napríklad na špecifickú štruktúru zamestnanosti a podobné veci. V praxi totiž navrhované opatrenia zasiahnu veľmi kruto ľudí v celej ekonomike, ale sú isté segmenty ekonomiky, pre ktoré môže byť množstvo týchto opatrení doslova likvidačné. Ja som v minulosti veľmi veľa z tohto miesta už hovorila o tom, že súčasná vláda vďaka činnosti ministerky kultúry a pôsobeniu nominantov SNS systematicky likviduje kultúru na Slovensku, ale po tom ako som si pozrela tie konsolidačné opatrenia, tak sa mi trocha zdá, že kultúru už berie naozaj frontálnym útokom a do jej likvidácie sa zapája už aj minister financií, čo ma teda trocha prekvapuje, lebo pán minister pri svojich koníčkoch na mňa vždy pôsobil ako človek, ktorý si kultúru váži. Neviem, či si to vlastne uvedomujete na ministerstve financií, ale tie navrhované opatrenia budú nielen pre kultúrny a kreatívny sektor, ale aj pre množstvo nadväzujúcich profesií v podstate likvidačné. A keď hovorím o kultúrnom a kreatívnom sektore, tak to je v tomto prípade iba akési pars pro toto, pretože mnohé z toho, čo budete odo mňa počuť sa týka oveľa širšieho ekonomického segmentu. Skúsme si teda urobiť takéto cvičenie, ktoré si podľa mňa mali urobiť na ministerstve financií a pozrime sa na to, ako ovplyvní navrhovaná konsolidácia kultúrny a kreatívny sektor a nadväzujúce segmenty ekonomiky, ale opäť podotýkam, že to platí aj pre oveľa širší okruh pracujúcich ľudí na Slovensku. Štruktúra zamestnanosti v kultúrnom a kreatívnom sektore je relatívne špecifická, pretože jeho veľkú časť tvoria
=====

Doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zory Jaurovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 265/2022 o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku predkladám nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 325/2002, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 265/2022 o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem toto doplnenie:
V článku I sa za bod 15 vkladá nový bod 16, ktorý znie:
16. V § 104 úvodná veta znie: "Regulátor posudzuje vzťahy vzniknuté na základe koncentrácie poskytovateľov obsahovej služby, majetkové prepojenie a personálne prepojenie poskytovateľa obsahovej služby s cieľom preskúmať, či tieto vzťahy spĺňajú nasledovné podmienky."
Poznámka pod čiarou k odkazu 65ad) znie:
"^65ad) Článok III ods. 1 a nasledovné nariadenie Rady č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, čiže nariadenie Európskeho spoločenstva o fúziách."
Ostatné novelizačné body v článku I sa primerane prečíslujú.
Ďakujem, skončila som.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani ministerka, ako ste už povedali, tak ten zákon, ktorý máme pred sebou, je v podstate implementáciou európskeho nariadenia o slobode médií, ktoré sa implementuje do slovenskej legislatívy a tie novelizačné opatrenia sa týkajú najmä transparentnosti zadávania štátnej reklamy a posudzovania koncentrácií na mediálnom trhu. Je asi potrebné povedať, že opäť prichádza tá implementácia trocha neskoro, pretože toto nariadenie o slobode médií platí už od 8. augusta tohto roka, ale teda ešte to nie je tak neskoro ako pri iných implementáciách, ktoré už vlastne mohli a aj založili pre Slovensko konania zo strany Európskej komisie.
Z môjho pohľadu je to veľmi dôležitý zákon, ktorý reaguje na problémy, ktorým v súčasnosti čelí mediálny trh a hlavne pluralita a myslím si, že práve implementácia týchto nariadení by mohla veľmi pomôcť slovenskému mediálnemu trhu a vôbec pluralite v ňom, čo je niečo, čo v súčasnosti čelí veľkej kritike zo všetkých strán. Ten zákon teda prešiel pripomienkovacím konaním, kde boli vznesené viaceré pripomienky od rôznych subjektov, a mňa čo zarazilo, je, že niekoľko veľmi zásadných pripomienok zo strany protimonopolného úradu, ktorý je v tomto dôležitou autoritou, pretože sa jedná o posudzovanie koncentrácie, neboli akceptované. Tie sa týkali najmä toho, že pôvodný návrh novely zákona vynechával tlačené médiá z posudzovania koncentrácie a taktiež sa týkali toho samotného procesu, toho, ako sa tá koncentrácia bude posudzovať.
V podobnom duchu vlastne prišli pripomienky aj od legislatívneho odboru Národnej rady a pozitívom je, že väčšina týchto pripomienok sa vyriešila pozmeňovacími návrhmi vo výbore, ktoré teda aj sú obsiahnuté v spoločnej správe. A dôvod, prečo som tu vystúpila, je ten, že nevyriešila sa jedna veľmi zásadná vec, a to je absencia hmotnoprávnych a procesných pravidiel pri posudzovaní koncentrácií na mediálnom trhu, čo je niečo, čo protimonopolný úrad namietal, aj vlastne zástupcovia protimonopolného úradu nám to včera na výbore sa snažili vysvetliť. Ten problém je, že z hľadiska povinnosti kontroly koncentrácií Európske nariadenie o slobode médií zakotvuje povinnosť prijať nejaké hmotnoprávne a procesné pravidlá, ktorými sa umožní posudzovanie koncentrácií na mediálnom trhu, ktoré by mohli mať nejaký významný vplyv na pluralitu médií a redakčnú nezávislosť. To znamená, že keď vznikajú nejaké ekonomické monopoly v mediálnej oblasti, tak mala by byť národná autorita, ktorá tomu zamedzí, aby to nešlo proti mediálnej pluralite.
Problém je, že v tom vládnom návrhu absentujú vlastne akékoľvek pravidlá ohľadne napríklad povinnosti oznamovania koncentrácie ohľadne náležitostí týchto oznámení, akékoľvek kritériá, ktoré koncentrácie sa oznamujú, časové rámce rozhodovania a tak ďalej a tak ďalej. Čiže my vlastne nevieme, akým spôsobom bude Rada pre mediálne služby posudzovať tú koncentráciu. Usudzujúc z toho návrhu, tak Rada pre mediálne služby chce posudzovať koncentrácie iba v rámci procesu žiadostí o vydanie alebo zmenu licencie alebo autorizácie s tým, že teda tá Rada pre mediálne služby si môže v tomto čase iba vyžiadať akékoľvek informácie potrebné na rozhodnutie.
Z pohľadu protimonopolného úradu a aj z môjho odborného pohľadu takéto, takúto definíciu koncentrácie nepovažujeme za dostatočnú, pretože nariadenie o slobode médií odkazuje obsahovo na inú definíciu koncentrácie v európskom práve, ktorá je obsiahnutá v nariadení Rady č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi. To znamená, že tá definícia koncentrácie aj pri mediálnej pluralite vychádza a pochádza z oblasti hospodárskej súťaže a je podobná tej, ktorú posudzujú protimonopolné úrady. Takáto definícia je oveľa širšia ako v prípade toho, čo momentálne v tom, v tej novele zákona je, čiže prípady koncentrácií, ktoré sa majú oznamovať v rámci žiadosti o vydanie či prevod licencie, pretože ten režim, ktorý Rada pre mediálne služby v tomto prípade má, pokrýva iba situácie, kedy dochádza k zmene majetkových podielov a prepojení.
Len definícia koncentrácie z oblasti hospodárskej súťaže sa odvíja od trocha inej, inej, iného obsahu a najmä sa odvíja od získania kontrolného vplyvu nad podnikateľom, pričom môže ísť o výlučnú kontrolu jedného subjektu alebo o spoločnú kontrolu viacerých subjektov, ktorú môže ten nadobúdateľ získať aj inak ako prostredníctvom kúpy akcií podielu, lebo ho môže napríklad mať v dôsledku personálnych prepojení, v dôsledku financovania nejakých úverov, pôžičiek.
Takže pre vyhodnotenie vzniku koncentrácie možnosť vykonávať vplyv cez takzvané strategické rozhodnutia podnikateľa je veľmi dôležité a forma toho výkonu je irelevantná. Takto sa posudzuje koncentrácia pri protimonopolných zákonoch. To, že v implementácii nariadenia z dielne ministerstva kultúry sa nastavenie posúdenia koncentrácie posudzuje iba cez prípady, keď sú podnikatelia podľa zákona povinní žiadať o vydanie alebo zmenu licencie, je dosť zásadne zúžené a nezodpovedá tým princípom, ktoré európsky akt o slobode médií stanovuje. Samozrejme potom je aj otázka, že či ten mechanizmus posúdenia koncentrácie, ako je v tom zákone definovaný, je dostatočný, napríklad z hľadiska právnej istoty, pretože my vopred nevieme podľa tohto zákona povedať, od koho, kedy a v akom rozsahu sa budú tie informácie, ktoré sú potrebné na posúdenie, žiadať.
Keby som to teda veľmi zjednodušila, tak tá, to, čo mi chýba v tej, v tej implementácii, je práve dôslednejšie stanovenie toho, čo posudzujeme ako koncentráciu v oblasti médií, pretože podľa tohto návrhu bude Rada pre mediálne služby posudzovať neprimeranú koncentráciu iba v obmedzenom režime a negatívny vplyv hospodárskej koncentrácie na nezávislosť médií bude posudzovať iba v prípade pochybností, čiže ex post a nie ex ante, ako sa to robí v prípade protimonopolnej legislatívy. Zmyslom ale európskej legislatívy, MFA, je oveľa širšie posudzovanie vplyvu hospodárskej koncentrácie na nezávislosť médií, ktoré by sa už z definície malo robiť ex ante. Takáto prax je preukázateľná vo viacerých európskych štátoch. Ako príklad môže slúžiť napríklad nedávne prevzatie televízie RTL Netherland holandskou skupinou DPG Media, čo sú vydavatelia novín a prevádzkovatelia web portálov, ktorá bola posudzovaná holandským protimonopolným úradom, ale tento ju neposudzoval striktne iba z hľadiska hospodárskej súťaže, ale posudzoval ju aj z hľadiska vplyvu na mediálnu pluralitu a redakčnú nezávislosť. A napríklad súčasťou opatrení, ktoré boli podmienkou schválenia tohto prevzatia zo strany úradu, bolo, že do médií napríklad musia vstúpiť noví akcionári, ktorými budú nadácie s prioritnými právami a tieto nadácie budú mať právo veta nad niektorými rozhodnutiami spoločnosti, akými sú napríklad výber a odvolanie šéfredaktora, ukončenie vysielania alebo vydávania novín a podobne.
Na záver by som rada povedala, že vládna novela zákona, ktorú máme pred sebou, rieši naozaj veľmi dôležitú problematiku, ktorá začína byť v súčasnosti v mediálnom prostredí kľúčová, a to je ovplyvňovanie nezávislosti médií cez rôzne typy hospodárskej koncentrácie. A práve preto by bolo obrovskou škodou, keby táto implementácia európskeho nariadenia bola nakoniec nedostatočná, tak ako ju prijme tento parlament, lebo jednak by to mohlo znamenať sankčné konanie zo strany EÚ, ale najmä by vlastne dôsledkom mohol byť len nejaký bezzubý nástroj, ktorý by regulačnému orgánu, ktorým je teda Rada pre mediálne služby, vďaka tomu, že by nemali dostatočné nástroje, tak by im unikli prípady koncentrácie, ktoré by mohli ohroziť nezávislosť a pluralitu v slovenskom mediálnom prostredí.
Ako som už hovorila, zástupcovia protimonopolného úradu nám vysvetlili tieto svoje postoje veľmi podrobne na výbore pre kultúru a médiá a aj po konzultácii s protimonopolným úradom by som chcela podať pozmeňujúci návrh, ktorý by túto problematiku v zákone vyriešil. Jeho podstatou je definícia koncentrácie, ktorá je odvodnená od kontroly koncentrácií v nariadení rady o fúziách, na ktorú sa odvoláva aj samotné európske, európske nariadenie o slobode médií a teda je širšia ako v súčasnom návrhu. Verím, že po tom, ako si aj kolegovia v koalícii vypočuli v stanovisku protimonopolného úradu, tak tento veľmi jednoduchý pozmeňovací návrh, ktorý len opravuje nedostatky predloženej novely, podporia.
A teraz budem, pán predsedajúci, čítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem aj za všetky faktické poznámky a skúsim to tak zhrnúť, že to, čo som sa ja pokúšala aj v tých 20-tich minútach svojho prejavu povedať, je, že od rána tu počúvame to, že treba zmeniť Ústavu Slovenskej republiky, aby chránila národnú identitu Slovákov pred ťažko povedať čím, lebo to tu nepadlo pred čím vlastne.
A ja sa pýtam, keď chceme chrániť národnú identitu, tak poďme sa rozprávať o tom, čo tá národná identita je. A ja som vyzývala kolegov, aj kolegu Podmanického, ktorý tu nie je, aby sme teda o tomto diskutovali. Lebo ja považujem toto za oveľa dôležitejšiu debatu ako tieto prestrelky o dvoch pohlaviach.
Tak poďme sa naozaj, kolegovia, baviť o tom, čo vnímame, že je národná identita Slovákov, lebo to tu nezaznelo. S výnimkou pána Barteka, pre toho je národná identita dve pohlavia. No, to je troška problém, lebo to neviem, ako nás odlišuje od akéhokoľvek iného národu, ale v poriadku, však každý to má nejako zadefinované. Len tu sa bavíme o ústave. Tu sa bavíme o dokumente, ktorý má byť spoločný všetkým ľuďom na Slovensku.
Tak si to poďme povedať, poďme o tomto diskutovať. Využijeme zmysluplne celý tento deň a možno sa na konci dňa dopracujeme k niečomu, čo preklenie tie priepasti v spoločnosti, čo preklenie tú polarizáciu, lebo sa dohodneme na niečom, čo máme všetci spoločné. Bohužiaľ, zatiaľ sa tá diskusia takto nevyvíja, ale budem veľmi rada, keď mi ktokoľvek z koalície na túto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, začnem citátom z navrhovanej novely. "Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia. Nič v tejto ústave a ústavných zákonoch nemožno vykladať ako súhlas Slovenskej republiky s prenosom výkonu časti jej práv vo veciach tvoriacich národnú identitu.“
Kolegovia tu predo mnou veľa hovorili o právnych a ústavnoprávnych aspektoch a dôsledkoch prijatia tejto zmeny ústavy a jedna zo zásadných výhrad, ktoré tomuto zákonodarnému zboru adresovali aj desiatky právnych expertov, sú práve vágne a nejasné formulácie, ktoré táto novela vnáša do ústavy.
Termíny ako národná identita, kultúrno-etické otázky, či verejná morálka nie sú právne dostatočne definované a už vôbec nie na takej úrovni, aká by bola potrebná pre taký dôležitý dokument, akým je práve ústava. O tom, aký je zámer predkladateľov tejto novely a že používanie tejto vágnej terminológie ukazuje prinajmenšom skryté úmysly, tu už bolo mnohé povedané a zrejme ešte bude. Ja som sa preto pokúsila pozrieť na tieto vágne termíny trocha podrobnejšie, v snahe pochopiť, k čomu navrhovatelia v skutočnosti odkazujú v tejto novele.
Čo teda je národná identita a ako vyzerá tá naša slovenská národná identita? Pre jednu skupinu zostane národná identita prežitkom, zvyškom kolektivistických ideológií 19. storočia a prijateľná bude pre nich iba ako folklór. Pre druhých je príslušnosť k národu súčasťou európskeho povedomia, v ktorom väzba na miesto života, vzťah k iným obývajúcim toto miesto zohráva dôležitú úlohu pri formovaní vlastnej identity.
Je však možné očakávať, že v atmosfére hľadania zmyslu, v epoche straty zmyslu pre veľké dejinné projekty a vízie, bude o miesto zápasiť aj tendencia absolutizovať národné povedomie ako výlučnú mieru všetkých vecí. Toto bol citát od slovenského filozofa Františka Novosáda a tieto slová povedal v roku 2003. Zdá sa, že dnešné dianie predpovedal pomerne presne. Pretože dnes, 32 rokov po nadobudnutí štátnosti a 21 rokov po európskej integrácii, stále v otázke identity tápame a hľadáme spôsoby, ako si upevniť ono mýtické národné povedomie, svojstojnosť a jedinečnosť. Bohužiaľ, aj v roku 2025 chýba Slovensku moderná a inkluzívna národná a kultúrna identita, ktorá by bola založená na hrdosti, na zdravom sebavedomí a tolerancii voči inakosti. Ten etno-nacionalistický sentiment, ktorý sme tu zažili v 90. rokoch, sme síce do istej miery prekonali, ale nedokázali sme ho nahradiť pozitívnym príbehom, ktorý by patril všetkým občanom bez rozdielu a ktorý by bol podkladom pre tvorbu sociálneho kapitálu. Táto skutočnosť podrýva sociálnu súdržnosť na Slovensku a vystavuje ho riziku kultúrnych pnutí, a to obzvlášť v časoch, kedy globalizácia a technologický rozvoj narúšajú tradičné národné identity a etnické väzby. Isteže, tá zmienka o národnej identite v navrhovanej novele ústavy odkazuje zrejme teda na čl. 4 Zmluvy o EÚ, ktorý hovorí, že únia rešpektuje národnú identitu členských štátov obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch. Ale táto zmienka o národnej identite pochádza z pôvodnej Maastrichtskej zmluvy, do ktorej bola zakomponovaná najmä kvôli výnimkám pre kultúrne tovary a služby, ktoré boli prirodzene viazané na národné okruhy a nemohli sa na ne plne aplikovať pravidlá jednotného trhu, aby neboli ohrozené jednotlivé kultúrne domény a kultúrna diverzita. Čiže išlo o kultúrne tovary a služby.
Neskôr táto klauzula sa trocha rozvinula a taká je aj v aktuálnej zmluve. Ale pod národnou identitou sa tu vždy chápe striktne konštitučná identita. Konštitučná identita ústavných a právnych predpisov, čiže ide tu o ono legendárne materiálne jadro ústavy, ktorá má chrániť ústavné princípy jednotlivých členských štátov práve pred takýmito populistickým eskapádami, tvorenými so zlým úmyslom, ako je tá, ktorú tu práve prežívame. Áno, v posledných rokoch sa na klauzulu o národnej identite začali odvolávať aj ústavné súdy Maďarska a Poľska, pričom priamo alebo nepriamo spochybňovali princípy liberálnej demokracie.
Je dobré si uvedomiť, že tento posun k vágnemu mýtickému a symbolickému chápaniu právnych termínov pochádza od vlád, ktoré spochybňujú základné princípy európskej integrácie a tento posun bol masívne kritizovaný právnymi expertami naprieč EÚ a bol identifikovaný ako ohrozenie európskej integrácie.
Problém je, že tá novela ústavy, ktorú máme pred sebou, ide ešte ďalej, ako išli ústavné súdy v Maďarsku a v Poľsku. Už nejde iba o spochybňovanie rozhodnutí EÚ, ide o aktívnu zmenu ústavy, ktorá by mala viesť k spochybňovaniu základných pilierov, na ktorých európsky projekt stojí. Pod rúškom nejasne definovaného pojmu národnej identity sa tu vytvára právny rámec, ktorý by na základe akéhosi konceptu morálky, ktorý je nejasného pôvodu a vymedzenia, umožňoval porušovať základné ľudsko-právne štandardy platné od 2. svetovej vojny, ignorovať európske právo a medzinárodné dohovory. A akokoľvek predkladatelia tvrdia, že nič také sa diať nebude, samotné ministerstvo spravodlivosti potvrdilo, že tento zámer novela obsahuje. A ja sa pýtam, akú národnú identitu teda chceme touto novelou chrániť. Čo je vlastne podstatou tej národnej identity? Kto ju vymedzí a kto povie, čo s ňou nie je v súlade?
Keď usudzujeme z toho, čo predkladatelia či už zo SMER-u, alebo z KDH chcú do ústavy vložiť, tak v ich ponímaní je naša národná identita úzko spätá so záležitosťami ako pohlavie a plodenie, čo znie naozaj pomerne bizarne, ak sa bavíme o ústave vyspelej modernej krajiny európskej v roku 2025.
Povedzte mi, kolegovia a kolegyne, ako súvisí slovenská národná identita, národná identita Slovákov, s definíciou pohlaví alebo so surogátnym materstvom. To vari Ľudovít Štúr bojoval za dve pohlavia dané biologicky? To vari riešil Milan Rastislav Štefánik chromozómy? Alebo nám nebodaj Cyril a Metod priniesli zákaz surogátneho materstva alebo obmedzenia adopcií? Ľudovít Štúr vo svojej eseji Život národov v roku 1846 napísal: "Čím národ nižšie stojí, tým hlbšie v živote telesnom je ponorený, tým menej vážnosti má sám k sebe a tým ľahšie si dá so sebou zahrávať a svoje si odnímať, ako i jednotlivý človek v bahne telesného života zaviaznutý je bez vážnosti k sebe samému a ľahko sa za úžitok telesný, nielen s telom, ale aj s dušou, zapredá.“ A myslím si, že by horko zaplakal, keby vedel, čo riešime dnes v Slovenskej národnej rade, zákonodarnom orgáne krajiny, ktorú tak miloval.
Národná identita je totiž o niečom úplne inom. Je to príbeh, ktorý dáva zmysel našej existencii ako spoločenstva. Niečo, na čo môžeme byť všetci spolu hrdí. Príbeh, ktorý hovorí o našej jedinečnosti, o tom, čo nás odlišuje od ostatných. Je to náš spoločný príbeh, ktorý pramení v minulosti, ktorý dáva zmysel prítomnosti a ktorý je nádejou na lepšiu budúcnosť. Národná identita je príbehom, ktorý nás má zjednotiť a nie rozdeľovať.
Povedzte, kolegovia zo SMER-u alebo z KDH, akú hrdosť, aký pozitívny príbeh, akú identitu prinesie ľuďom na Slovensku táto zmena ústavy, ako nás ako národ charakterizuje a odlíši to, že budeme mať v ústave definované dve pohlavia dané biologicky, aké sebavedomie, akú nádej na lepšiu budúcnosť prinesie občanom Slovenska to, že sa v chápaní národnej identity pridáme k prívržencom iliberálnej demokracie, k tým, ktorí popierajú hodnoty, na ktorých vznikla Európska únia. Toto je v skutočnosti ten najväčší problém, ktorému dnes čelíme. Slovensku zúfalo chýbajú politici, ktorí by dokázali priniesť pozitívny obraz budúcnosti a hrdú spoločnú identitu pre jej občanov.
Robert Fico je pri moci už štvrtýkrát a mal takmer 15 rokov na to, aby takúto víziu priniesol. Ale kedy ste nášho premiéra počuli hovoriť o vízii budúcnosti? Ani vo svojom štvrtom vládnom období nedokáže nájsť a tvoriť ozajstný príbeh hrdosti a národnej identity pre obyvateľov Slovenska, a tak prichádza so smiešnymi a trápnymi náhražkami, ktorými chce ľuďom zalepiť oči.
Táto novela ústavy je len snahou zakryť hodnotovú prázdnotu SMER-u a neschopnosť Roberta Fica dať ľuďom pozitívnu víziu budúcnosti, identitu a zmysel toho, kde a prečo sme ako národ tu a teraz. A práve preto sa čudujem kolegom z KDH, zo strany s dlhou tradíciou, ktorá do veľkej miery za ostatné desaťročia prispela k formovaniu našej národnej identity, že skočili na túto naozaj smiešnu, trápnu, ale aj nebezpečnú hru, ktorá môže nášmu národnému povedomiu len uškodiť a spoločnosť ešte viac rozdeliť. Lebo ako opäť hovorí Ľudovít Štúr v slávnom pojednaní Slovanstvo a svet budúcnosti: "Národ, v ktorého duši je hlboko zakorenená úcta k právam každého človeka a pre ktorého je samozrejmosťou, že všetci sú si rovní, nosí v srdci lásku k človeku a nerobí medzi ľuďmi rozdiel a navyše sa aj sám spravuje, iba takýto národ môže byť úprimným, otvoreným a čestným národom.“
Národné povedomie a národná identita nie sú samozrejmosťou a neexistujú per se ako nejaká nemenná norma. Vznikajú iba zo systematickej snahy spoločenstva, vyvíjajú sa, reagujú na meniaci sa svet okolo. Národná identita sa stane pozitívnym príbehom hrdej komunity iba vtedy, ak ju dokážeme tvoriť všetci spolu.
Autori novely sa v texte odvolávajú aj na Slovensku obľúbený termín kultúrno-etické otázky. Ide opäť o nie celkom jasný koncept, ktorého ekvivalent dokonca ani nenájdete v iných jazykoch. Kultúra je totižto súhrnom všetkých hodnôt vytvorených spoločnosťou, v istom slova zmysle je to civilizácia, vzťahuje sa k termínu kultivovať, zlepšovať, obrábať, civilizovať. A etika je komplexom ideálov, ktoré pôsobia ako vnútorné meradlo postojov a konania jednotlivcov, ale aj komunít.
Keď teda hovoríme o kultúrno-etických otázkach, obzvlášť v kontexte politického diskurzu, mali by sa tieto týkať predovšetkým kultivácie spoločnosti a hľadania spoločných ideálov, ktoré by nás motivovali k lepším postojom a konaniu.
Bohužiaľ, to, čo sa týmto termínom zvyčajne označuje, sú politické agendy a naratívy, ktoré isté hodnotové postoje, vlastné určitým skupinám ľudí, pretavujú do konkrétnych, zvyčajne reštriktívnych politík a legislatív. Kultúrno-etické otázky v tomto ponímaní sú tak trocha ako morské prasiatko. To nie je ani morské, ani prasiatko.
Ak sa však dohodneme na tom, že ide o, povedzme, hodnotové otázky, ktoré môžu byť pre časť občanov veľmi dôležité, treba si klásť otázku, prečo potom medzi ne nezaraďujeme a rovnako vášnivo nediskutujeme napríklad o klimatickej zmene, o systémovej korupcii, o narastajúcej ekonomickej nerovnosti vo svete, či napríklad obrovských etických výzvach, ktoré prináša digitálny priestor a umelá inteligencia. Ak chceme mať v ústave spomenuté kultúrno-etické otázky, sústreďme sa napríklad na to, ako rozvíjať kultúru tak, aby bola ozajstným základom našej národnej identity v civilizačnom, ekonomickom aj duchovnom zmysle. Zamyslime sa nad tým, ako dosiahnuť, aby verejné etické rámce, či ak chcete verejná morálka, nezahŕňali toleranciu korupcie, vulgárnosti a nenávisti. Toto sú skutočné kultúrne a etické problémy Slovenska. Ľudské práva nie sú kultúrno-etické otázky a životy a osudy konkrétnych ľudí nemôžu byť pokusnými morčatami populistických ústavných eskapád z ktorejkoľvek strany.
Kolegovia z KDH, nie je ich tu veľa, škoda, ja rozumiem tomu, že väčšina z vás hľadá naozaj spôsob, ako zlepšiť Slovensko, a to dokonca aj v tomto nešťastnom ústavnom dobrodružstve. Rozumiem, že nestojíte pred ľahkou politickou voľbou. V ťažkých chvíľach sa oplatí obracať na múdre knihy a múdre slová, a tak by som sa vám rada prihovorila slovami apoštola Pavla, ktoré napísal tesalonickým kresťanom. Ducha neuhášajte, proroctvami nepohŕdajte, ale všetko skúmajte a dobrého sa držte. Chráňte sa zla v akejkoľvek podobe. Ústava má byť totiž dôležitým spoločným dokumentom pre všetkých obyvateľov Slovenska. Je veľmi dôležité sa zamyslieť, koľkí po tejto novele stratia posledné zvyšky vzťahu k svojej rodnej krajine, jej základným dokumentom a symbolom. Ježiš nás vyzýva k opatrnosti pred falošnými prorokmi, ktorí prichádzajú v ovčom rúchu a táto jasnozrivosť vidieť vlčiu srsť pod ovčím rúchom, je dnes potrebná ešte hádam viac, ako v jeho časoch.
Kolegovia z OĽANO, bojovníci proti Ficovi, pre vás mám iba jednu otázku. Naozaj vám stojí táto zmena ústavy za kolaboráciu so SMER-om? Ale chcela by som sa aj prihovoriť aj kolegom zo SMER-u, HLAS-u, SNS alebo z akejkoľvek inej strany, všetkým tým, ktorí si naozaj cenia národnú myšlienku a kultúru, k tým, ktorým je drahý osud slovenského národa. Národ tvoria ľudia. A skutočné národné povedomie pramení z ľudskosti, zo schopnosti zjednotiť jednotlivcov za dobrú a veľkú myšlienku. A aj Ľudovít Štúr staval svoje myšlienky národného obrodenia a uvedomovania práve na takomto humanizme. Prázdna je každá márnomyseľnosť nacionálna, ktorá nijaký hlbší základ nemá v sebe. O ľudstvo ide koniec koncov, ktorého členmi sme my, spolu so všetkými ostatnými národmi, prízvukuje v Slovanstvo a svet budúcnosti. Čo keby sme si teda skúsili namiesto nepremyslených revízií slovenskej ústavy hľadať a pomenovávať náš spoločný slovenský príbeh, našu skutočnú národnú identitu, ktorá zahŕňa nás všetkých, ideu, ktorá nerozdeľuje a nevylučuje, ale spája a zahŕňa? Skúsme dať nový, hlbší zmysel slovám, ako sú demokracia, sloboda, pravda, láska v spoločnom príbehu, ktorý bude predstavou hrdej prosperujúcej a modernej krajiny. Veď ako vraví iný velikán, Milan Rastislav Štefánik: "Demokracia je organizovaná myšlienka, je to idea proti chaosu, demokracia, to znamená myslieť skôr, ako jednáš, či tým nepoškodzuješ blížneho, rodinu, národ, spoločnosť. To znamená opanovať svoje vášne, nie rozprávať, ale problémy riešiť." Táto zmena ústavy žiadne problémy nevyrieši. Ale my všetci spolu to dokázať môžeme.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Matovič, no ja som vás pozorne počúvala, a síce ste teda, ako zvyknete, väčšinu času hovorili o niečom úplne inom, ako je tento návrh novely ústavy, ale som z toho vášho prejavu trocha zmätená, lebo ja som si myslela, že tu rokujeme o novele ústavy z dielne SMER-u, a teda teraz už aj KDH, ale mne to tak znelo, ako keby vlastne sme rokovali o zmene ústavy z dielne OĽANO. A to ma trocha potom zaráža. Prečo keď je to niečo, s čím tak bytostne súhlasíte, prečo vaši poslanci za to nebudú hlasovať?
A keď sa tu tak veľa hovorí o tom, kto koho vykosťuje, tak mne sa zdá, že v skutočnosti ten Robert Fico vykosťuje vás, pretože vy by ste za to veľmi chceli hlasovať, ale nemôžte hlasovať za niečo, čo navrhol SMER. Ale robíte to spôsobom sebe vlastným. Viete, ako je tá rozprávka, ani oblečený, ani vyzlečený, že síce za to vy nebudete hlasovať, ale dvaja vaši poslanci pomôžu tú novelu ústavy schváliť. A to nie je prvýkrát, lebo pamätáme sa v minulosti, že síce OĽANO bolo vždy najväčším bojovníkom proti Robertovi Ficovi, ale keď bolo treba schváliť trestné stíhanie, tak jedna vaša poslankyňa náhodou nehlasovala. Čiže viete, rozhodnite sa, lebo v tejto ústave nie je problém nejaký hodnotový set jednej alebo druhej strany. Problém tejto novely ústavy je, že je proti nášmu členstvu v Európskej únii, že keby sme takú ústavu mali, tak nás do Európskej únie nikdy nevezmú. Tak sa rozhodnite, či chcete s Robertom Ficom byť za to, aby sme neboli súčasťou Európskej únie, alebo chcete byť na demokratickej strane.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem vám, pán Podmanický, za tú výzvu k ľuďom s konzervatívnymi hodnotami. Ja napríklad sa považujem za človeka, ktorý žije veľmi konzervatívnym spôsobom života, tak som to vnímala, že aj ku mne hovoríte.
Možno len krátka poznámka na margo tých štatistík, ktorými ste zdôvodňovali, že teda prečo treba prijať túto zmenu ústavy. No viete, keby ste sa ľudí na Slovensku opýtali, že či má byť v ústave, že Zem je guľatá, tak podľa mňa by vám vyšli rovnaké percentá približne, a to najmä preto, že nominanti vašej vládnej koalície napríklad aj tento očividný fakt spochybňujú. Takže tými štatistikami podľa mňa nie je rozumné argumentovať. Lebo áno, napríklad 67 % ľudí nechce Rómov za susedov, ale to neznamená, že podľa toho máme meniť ústavu. My máme tu úplne inú zodpovednosť ako zákonodarci, my máme nastavovať štandardy a ísť tým ľuďom príkladom, a nie podporovať veci, ktoré v spoločnosti nie sú v poriadku.
Ale ja by som teda chcela využiť naozaj, ja o tom budem viac hovoriť v rozprave, ale ja by som chcela využiť túto nezmyselnú debatu o zmene ústavy naozaj na to, že poďme sa rozprávať o tom, čo naozaj znamená národná identita. Lebo ja si myslím, že túto debatu dlžíme Slovensku, že za tie roky, kedy existuje štátnosť Slovenska, sme tú debatu nikdy neviedli. A mňa by úprimne zaujímalo aj od vás, pán kolega Podmanický, ale aj od ďalších predstaviteľov vládnej koalície, že poďme diskutovať o tom, ako vy vnímate národnú identitu, lebo táto debata nás naozaj môže posunúť ďalej. Ďakujem.