Videokanál poslanca

Ďakujem za reakcie, kolegovia.
A teda, kolegovia, tá skratka je ÚOOTČOPČ. Tak si to, prosím vás, zapamätajte, lebo keď sa toto tu schváli, tak to budete potrebovať, takže navrhovala by som, trénujte doma, lebo budeme to používať.
A čo sa týka teda rozporu či už tejto legislatívy alebo legislatívy o STVR s právom Európskej únie, tak ja teda súhlasím s tým, že naďalej ten rozpor ostáva. A ten rozpor nie je iba s tými smernicami a nariadeniami príslušnými, ale ten rozpor je aj so základnou zmluvou o Európskej únii, pretože článok 4 základnej zmluvy hovorí o takzvanej zásade lojálnej spolupráce a to znamená, že členské štáty nebudú prijímať legislatívu, ktorá je v rozpore s tou európskou legislatívou napríklad ani v prípade STVR, keď tá legislatíva ešte len ide platiť.
A ja som nad tým rozmýšľala, že vlastne ledaže by to bolo tak, že vlastne po prijatí tej novely ústavy, sa toto vzťahuje na tú klauzulu o tej národnej identite. A ja som sa vtedy pýtala, že čo to je tá národná identita a nikto mi na to nedal odpoveď. Ale ja to teraz už začínam tušiť, že vlastne v tomto prípade tá národná identita je vlastne korupcia a jej ochrana a to je vlastne nadradené tomu právu EÚ. Takže my môžme prijať takú legislatívu, ktorá je vlastne v rozpore s európskou legislatívou, lebo je to naša národná identita. Takže do toho, kolegovia. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, no ja pri takom zbežnom pohľade do pléna som troška na rozpakoch, lebo, zdravím, kolegovia (rečníčka zakývala smerom ku koaličným poslancom), lebo som si myslela, že tých 78 poslancov koalície, ktorí dnes hlasovali za rokovanie do polnoci, že tu aj do polnoci budú sedieť. Ja stále som takáto naivná. Ale ja som len pár sekúnd dozadu tu narátala dokopy piatich členov výboru pre kultúru a médiá, tak, kolegovia, som na vás hrdá, výbor pre kultúru a médiá je očividne chrbtica slovenského parlamentarizmu, a teda ďakujem aj ostatným kolegom z koalície, je ich tu málo, ale aspoň niektorí.
No čo už teraz vlastne k tomuto všetkému povedať, keď tu už takmer všetko bolo povedané, keď už tento nezmyselný, účelový a protiústavný návrh bol rozobratý na drobné, padlo tu množstvo argumentov, padlo tu veľa pádnych otázok a vlastne veľmi málo alebo takmer žiadne odpovede od tých predkladateľov.
A dnes sme tu mali aj také dramatické zvraty, ja to mám veľmi rada aj z profesionálnych dôvodov, ten pozmeňovací návrh kolegov z HLAS-u, ale teda, bohužiaľ, tá podstata problému, o ktorom sa tu rozprávame, sa tým ešte viacej obnažila. A ja som tú debatu počúvala celých tých šesť dní a, bohužiaľ, teda ako už mnohokrát predtým som nemala úplne pocit, že by sme sa akokoľvek dokázali pochopiť navzájom a že by navrhovatelia a obhajcovia tejto legislatívnej katastrofy dokázali vôbec reálne pochopiť, čo idú urobiť a aké dôsledky to môže mať. Usudzujúc z toho pozmeňujúceho návrhu tak trocha sa zľakli výhrad Európskej komisie, ale zdá sa mi, že nie úplne dostatočne, lebo inak by ten pozmeňovací návrh asi vyzeral inak alebo respektíve namiesto neho by ten zákon stiahli.
No a tak som si teda povedala, že keď nezaberajú tie argumenty a očividne sa nerozumieme, tak možno zaberú názorné príklady, lebo viete, príklady, to je najlepšia forma pedagogiky. A nejde mi o nejaké vzdialené analógie, ale reálne príklady z tohto pléna, príklady, ktoré by boli veľmi podobné tomu, o čom tu dnes rokujeme, pretože tie môžu ukázať, aký by mohol byť výsledok takejto účelovej a revanšistickej legislatívy. Ja teda chcem hovoriť najmä o tom, čo sa už stalo a čo sa deje pri inej legislatíve, aby sme si mohli v živých farbách predstaviť sled udalostí, ktorý bude nasledovať po tom, ak by Národná rada tento zákon schválila.
Ako si iste pamätáte, jednou z prvých vecí, ktoré táto vládna koalícia po prevzatí moci urobila, bolo zrušenie RTVS a založenie STVR. A už v tejto vete je vlastne obsiahnutá analógia úplne jasná s tou situáciou, o ktorej tu hovoríme teraz. Zákon, ktorý máme pred sebou, totižto opäť ruší Úrad na ochranu oznamovateľov, v skratke ÚOO, a zriaďuje Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, v skratke ÚOOTČOPČ. A toto asi bude dosť komplikovaná skratka na používanie, keď to teda zriadite, takže navrhujem takú stručnejšiu skratku, mohlo by sa to volať ÚOK - Úrad na ochranu korupcie. Alebo mám ešte taký poetickejší názov, mohlo by sa to volať že Zachráňme korupciu.
No ale teda vrátim sa k tomu STVR. Ten príbeh zrušenia RTVS a založenia STVR je veľmi podobný tomu, o čom tu rokujeme. A tie analógie sú v každom jednom kroku toho celého procesu, pretože aj v tom prípade išlo o úplne evidentnú snahu, ktorou sa vlastne vláda ani netajila - odstrániť nepohodlné vedenie verejnej inštitúcie a ovládnuť jej fungovanie, ktoré má byť z definície toho, čo tie inštitúcie robia, nezávislé. Aj v prípade verejnoprávnych médií, aj v prípade tohto úradu.
Pozrime sa teda na tie analógie medzi oboma prípadmi, ktoré nám napovedia, ako by mohlo dopadnúť to, o čom tu dnes rokujeme. Tá podobnosť totiž je veľmi výrazná a nie je čisto náhodná. Po prvé, v obidvoch prípadoch vláda nezvládla legislatívny proces. V prípade STVR to bola najprv tá verzia známa pod názvom STaR, ktorá bola neakceptovateľná zrejme aj pre koalíciu. Neskôr prišli s tým STVR, boli tam chybné časti, pozmeňováky, problematické prechodné obdobie. Toho istého sme svedkami aj pri tomto návrhu, kde prvú verziu novely z decembra 2023 vláda stiahla, potom vláda napísala poslanecký návrh poslancovi Bartekovi, nakoniec prišla s SLK vládneho návrhu bez akéhokoľvek zdôvodnenia a to, samozrejme, spochybňujú vlastne všetci, ktorí tomu rozumejú, a dokonca aj podpredseda Národnej rady pán Gašpar. To znamená, že v obidvoch prípadoch vlastne vládna koalícia ako keby skúšala kam až ďaleko môže ísť, ale, bohužiaľ, sa jej nepodarilo napísať legislatívu s elementárnymi štandardami, a to má, samozrejme, nejaké dôsledky. Napríklad že tie dôvodové správy nesedia s tou legislatívou, no a to tu nesedeli od začiatku. Ale po tom pozmeňovacom návrhu, aj keď teda ten sme ešte neschválili, tak možno nám kolegovia zo SMER-u prezradia, či za to budú hlasovať, lebo ešte sa ten pozmeňovák nemusí schváliť, ale vlastne teraz, ak by sme ho schválili, tak tá dôvodová správa už nesedí vôbec.
Druhá skupina veľmi podobných krokov alebo motívov je tá, že teda hlavným zmyslom tej novej inštitúcie, ktorá sa zakladá, je odstránenie vedenia tej starej. V prípade STVR to bol pán Machaj, v prípade Úradu na ochranu oznamovateľov je to predsedníčka, podpredseda úradu. Ale ani v jednom z tých dvoch prípadov to z hľadiska legislatívnych pravidiel, samozrejme, nie je vôbec dostatočný dôvod na takúto legislatívnu zmenu, pretože všetko ostatné, čo je v tých zákonoch, bolo možné urobiť v obidvoch prípadoch novelou zákona, o čom svedčí tretí bod, ďalšia podobnosť, že zákon o novej inštitúcii je viac ako na 90 % rovnaký ako ten o tej starej. V STVR išlo len o to, aby sa oslabila nezávislosť verejnoprávnej inštitúcie podriadením jej orgánov politickej moci. Pri Úrade na ochranu oznamovateľov ten pôvodný zámer bol oslabiť ochranu oznamovateľov a ovládnuť riadenie úradu.
Štvrtou oblasťou je, že obidve zmeny sú očividne motivované osobnými dôvodmi a pomstou. V prípade STVR sa pán Machala a iní politici, ktorí sa v médiách vyhrážali konkrétnym redaktorom a vedeniu RTVS, tým vlastne ani netajili. V prípade Úradu na ochranu oznamovateľov pán minister vnútra, ktorý proste prehráva súdy, neotvára si schránky a tak celkovo je všetkým na smiech, tak ho za to kritizuje už aj generálny prokurátor. Ale, bohužiaľ, ani toto nie je dôvod na rušenie inštitúcie.
A ten piaty bod, kde vidíme evidentnú podobnosť, je rozpor tej novej legislatívy s právom EÚ, ktorý sa ukazuje už počas prijímania legislatívy. Európska komisia varovala aj v prípade STVR, dokonca komisárka Jourová napísala list, v ktorom hovorí o rozpore s európskymi nariadeniami. Dnes sme teda zažili to, že predkladatelia museli polovicu tejto novely vypustiť po konzultáciách s Európskou komisiou, ale napriek tomu, ako tu už bolo povedané, naďalej ten zákon je v rozpore s európskym právom. A takto by sme mohli pokračovať aj viacerými analógiami. Napríklad že tá legislatíva nebola prediskutovaná s tými dotknutými inštitúciami. O dôvodových správach som už hovorila, ako vyzerajú - neobsahujú žiadne argumenty, žiadne dáta, žiadne reálne podklady. A, samozrejme, v oboch prípadoch to bolo sprevádzané protestami odbornej obce a občianskej spoločnosti. A, áno, zmysel a činnosť týchto dvoch inštitúcií sú odlišné, ale to, čo ich spája, je to, že ide o nezávislé verejné inštitúcie, ktoré môžu naozaj dobre fungovať iba vtedy, ak je čo najviac vylúčené politické zasahovanie do ich činnosti. A to, čo sa tu dnes deje, je rovnako ako v prípade verejnoprávnych médií učebnicovým zasahovaním do nezávislosti tejto inštitúcie.
V zásade nie sú to jediné dva príklady, z ktorých je jasné, že práve takéto inštitúcie tejto vláde veľmi kolú oči a komplikujú život. Ale teraz sa dostávame k tomu podstatnému. K tomu, čo sa stalo po prijatí zákona o STVR a čo sa môže stať aj po prijatí tohto zákona. Pretože aké boli dôsledky prijatia zákona o STVR? No boli na niekoľkých úrovniach. Politické dôsledky boli veľmi priame. Riaditeľ bol odstránený, politické zasahovanie do obsahu vysielania narastá, vidíme to stále, rušia sa relácie, vymieňajú sa moderátori, takisto došlo k očividne politickému ovládnutiu Rady STVR, do ktorej bol vymenovaný dokonca za jej predsedu bývalý hovorca Vladimíra Mečiara, nájdeme tam proruského konšpirátora, nájdeme tam dokonca zamestnanca ministerstva kultúry, no a, samozrejme, tam nájdeme pána Machalu, ktorý už mám pocit, že je tieňový minister takmer všetkého, ktorý teda akože bol podpredseda rady, ale dnes jej dokonca predsedá, pretože pôvodný predseda rady zomrel a oni si nikoho iného tam nezvolili.
Čo sa týka európskych a právnych dôsledkov, tak dôsledkom bola ústavná sťažnosť, o ktorej stále ešte Ústavný súd rozhoduje. Dôsledkom boli protesty z Európskej komisie a dôsledkom bolo to, že dnes Európska komisia vyšetruje rozpor s právom EÚ, pretože v auguste tohto roku začala v plnej miere, začalo platiť nariadenie o slobode médií.
Čo sa týka operatívnych dôsledkov, tak v tom zákone o STVR boli zlé prechodné ustanovenia, na to sme upozorňovali, ale tá realita, toho čo sa dialo, zďaleka prekonala všetky očakávania, pretože osem mesiacov si nevedel parlament zvoliť členov rady. Trvalo desať mesiacov, kým bol zvolený generálny riaditeľ. Za ten čas bol poverený riaditeľ presne takým istým spôsobom, ako sa navrhuje tu, ktorý očividne vysvitlo, že za ten čas popodpisoval všelijaké zmluvy v rozpore so zákonom, čo dnes vyšetrujú orgány činné v trestnom konaní.
A čo sa týka teda kvalitatívnych dôsledkov, ako sa to odrazilo na tom výkone tej inštitúcie, tak za prvé tri kvartály po zmene RTVS na STVR kleslo hodnotenie objektívnosti spravodajstva podľa prieskumu verejnej mienky z 27,9 % na 20,8. A medzi rokmi 2024 a ´25 klesla dôveryhodnosť STVR z 56 % na 45. Proste je to jedno nádherné dobrodružstvo, ako povedal klasik.
Z tohto všetkého vyplýva, že ten príklad STVR je veľmi dobrou ukážkou a varovaním, ako by mohol dopadnúť Úrad na ochranu oznamovateľov alebo teda ten Úrad na ochranu korupcie. Pretože skúsme si podľa tohto príkladu s STVR naevokovať, ako by sa to mohlo stať, hej? Riaditeľka a jej zástupcovia, zástupca bude odstránený, nastanú politické zásahy do činnosti úradu a okamžite, a to, že nastanú, je jasné, lebo preto sa tá legislatíva prijíma a premiér napríklad to aj priznal na tlačovej konferencii. Ochrana obetí trestných činov, čo je tá druhá agenda, ktorá sa tam pridáva, bude na dlhé obdobie nezabezpečená, lebo naozaj chýbajú tie prechodné ustanovenia. Dočasne bude úrad, ale nevieme dokedy, riadiť nominant vládnej koalície. Rozhodovanie úradu bude teda priamo politicky ovplyvňované v tom prechodnom období a neskôr bude ovplyvňované nepriamo. Európska komisia voči nám zaháji konanie pre porušenie európskej legislatívy, ktoré si myslím, že hrozí, aj keby bol prijatý ten pozmeňujúci návrh. Dôsledkom môže byť zastavenie eurofondov, pretože aj kvôli využívaniu eurofondov tento úrad existuje, ale najmä Plánu obnovy, pretože vznik úradu je naň priamo naviazaný.
Ďalšie, čo by sa mohlo stať, koalícia sa nebude vedieť dohodnúť na tom nominantovi alebo na nominantoch, takže prechodné obdobie bude trvať donekonečna. Medzitým, samozrejme, úrad môže zrušiť nejaké konania, ktoré vedie, také, ktoré vláde nevyhovujú a prípadne sa začne nejaké iné, ktoré by vláde vyhovovali. Som tak rozmýšľala, že kto by tak mohol požiadať o ochranu ako oznamovateľ, tak mi napadlo, že taký Daniel Bombic určite by to využil, ale kľudne aj taký pán Tibor Gašpar, si myslím, že by sa mu to hodilo teraz. Dôvera verejnosti v tento úrad klesne tesne nad nulu a ozajstní oznamovatelia nebudú radšej nič oznamovať a korupcia bude teda prekvitať. Podľa mňa je to akože veľmi realistická predpoveď a nie je prvá, ktorá by mi v tomto pléne vyšla, lebo keď si spomenieme na novely zákonov FPU aj STVR a ďalšie, tak pán Michelko by vedel o tom rozprávať, čo všetko som dokázala predvídať.
No takže sa chcem spýtať, že neskúsite sa, kolegovia, poučiť? Lebo nie je hanba robiť chyby, ale hanba je na nich zotrvávať, pretože to vytvára zlý návyk a ten môže viesť k fatálnym dôsledkom. A koniec-koncov pri pohľade na preferencie vládnych strán sa dá povedať, že k tým fatálnym dôsledkom už aj dochádza. Príbeh STVR, ale aj príbeh FPU, novely Trestného zákona, konsolidačných opatrení a mnohých ďalších legislatív, ktoré ste sem priniesli, by vám mohol byť mementom, pretože zrejme to tu nepriznáte a budete sa tváriť, že presne takto ste to chceli, ale všetci dobre vieme a počúvame to v kuloároch, na chodbách a v súkromných rozhovoroch, že nie je tu veľa takých, ktorým sa napríklad zdá, že by verejnoprávne médiá sa zlepšili, že napríklad Fond na podporu umenia by fungoval alebo že Trestný zákon priniesol zlepšenie stavu spravodlivosti a bezpečnosti na Slovensku. Vy dobre viete, že to nerobíte dobre. Dôkazom je aj ten pozmeňovací návrh, čo sme tu dneska počuli. Tak načo pridávať ďalšiu fatálnu chybu na tento zoznam? Chybu, ktorá sa nakoniec ako všetky obráti proti vám, ale ešte predtým sa obráti proti všetkým občanom Slovenska. Učenie sa z vlastných chýb je jedným zo základných princípov v etológii. Všetky živé tvory sa učia aj prostredníctvom chýb a na ich základe si vytvárajú efektívne vzorce správania, ktoré im umožňujú prežiť. A je rozdiel medzi zvieratami a ľuďmi a ten je v tom, že človek vďaka paradoxnému efektu intelektu môže neuposlúchnuť tieto inštinktívne vzorce a chybu opakovať znovu a znovu. Dôsledky sú však tak či tak nevyhnutné, kto opakuje chybu, neprežije. Toto je moja, síce nevyžiadaná, ale myslím si, že celkom dobrá rada pre vás vo vládnej koalícii. Je múdre neopakovať vlastné chyby a netýka sa to len Úradu na ochranu oznamovateľov.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja len teda zareagujem, viaceré z týchto výhrad padli aj na výbore, dokonca mojimi ústami a práve preto sme získali od kandidátky niektoré z tých ešte oveľa kontroverznejších odpovedí. Samozrejme nie všetky tieto skutočnosti boli mne alebo hociktorému inému členovi výboru známe v čase, keď sme realizovali vypočúvanie kandidátky, a na to máme presne v pléne túto rozpravu, aby sme tie ďalšie skutočnosti sem mohli priniesť, čo som aj urobila.
Čo sa týka ďalšej procedúry, nemyslím si, že hlasovaním na výbore procedúra končí, ako iste vidíte, teraz tu sedíme a diskutujeme, čiže vy môžte, ak, ak teda zoberiete tie argumenty ako relevantné, schváliť napr. tento môj pozmeňujúci návrh, ktorý teda je odobrený aj organizačným odborom Národnej rady, alebo teda pokiaľ ho neschválite, tak nemusíte tú kandidátku voliť, samozrejme, v tej voľbe, je to veľmi jednoduché, v zásade máte množstvo možností, ako na to zareagovať. A ešte čo sa týka tých výhrad, že teda je to rozpor v životnej filozofii medzi mnou a kandidátkou, no nie, nie je to rozpor v životnej filozofii, ten rozpor je úplne jednoduchý a je to rozpor medzi tým, na čo má ona ako členka rady dozerať, a medzi jej pohľadom na ten zákon, pretože regulátor má dodržiavať, dozerať na dodržiavanie zákonov a noriem, ktoré táto kandidátka spochybňuje. Čiže to ju automaticky diskvalifikuje, pretože ona jednoducho nemôže vykonávať tú prácu, ktorú jej zákon prikazuje, pokiaľ tie normy neuznáva a spochybňuje ich. Takže to bola podstata toho, čo tejto kandidátke vyčítam a prečo ju nepovažujem za spôsobilú.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme pred sebou teda voľbu členov Rady pre mediálne služby. Asi si pamätáte, že už niekoľkokrát sa nám nepodarilo dovoliť tých chýbajúcich členov rady, čo, samozrejme, obmedzuje a nejak spomaľuje aj fungovanie tohto za mňa veľmi dôležitého orgánu. Dôvod, pre ktorý som sa rozhodla vystúpiť k tomuto bodu, je ten, že ako iste viete, výbor pre kultúru a médiá realizuje vypočutia tých kandidátov na funkcie člena alebo členky Rady pre mediálne služby a ja by som vás teda rada informovala o niektorých faktoch, ktoré pre mňa vyplynuli z vypočutia a preverenia kandidátov, o ktorých budeme hlasovať.
Je, samozrejme, logické, že v mnohých názoroch alebo nejakých výhradách k jednotlivým kandidátom sa asi nezhodneme naprieč celým plénom a v konečnom dôsledku tie jednotlivé názory a pohľady budú vyjadrené v tej samotnej voľbe, ale považujem za dôležité informovať plénum o niektorých skutočnostiach, ktoré podľa mojej analýzy na základe zákonných predpokladov diskvalifikujú niektorých kandidátov, o ktorých budeme hlasovať.
Konkrétne sa jedná o kandidátku Bc. Rebeku Riabovú, ktorú navrhlo občianskej združenie Inštitút sociálnych práv. Ide o občianske združenie, ktoré založila spolu so svojím manželom, a podľa teda internetovej stránky tohto združenia sa toto združenie zaoberá akousi revíziou všeobecného konceptu ľudských práv a kritikou liberálnej demokracie. Táto 25-ročná kandidátka si uvádza v životopise, ktorý nám poskytla pri svojej kandidatúre, že je študentkou magisterského stupňa práva v Košiciach a k svojim pracovným skúsenostiam okrem organizovania šachových turnajov uvádza, že je od roku 2023 ekonomickou riaditeľkou firmy AETHERIS, s. r. o. Podľa ale FinStatu a podľa údajov, ktoré si viete aj overiť z dostupných zdrojov, táto firma od roku 2021 nevykonáva žiadnu činnosť a v podstate neexistuje, alebo existuje len fiktívne. To znamená, že kandidátka v skutočnosti nemá vôbec žiadne pracovné skúsenosti a vo svojom životopise uvádza nepravdivé, respektíve zavádzajúce údaje. Myslím si, že toto je už, už iba táto skutočnosť by ju mala diskvalifikovať na členstvo v tak významnom orgáne, ako je Rada pre mediálne služby. Na vypočutí kandidátov uviedla, citujem: „Za svoju hlavnú skúsenosť v oblasti médií považuje trojročnú prácu aktívnej tvorkyne na online platformách," tiež citujem: „Prichádzam ako jeden z mnohých tvorcov digitálneho obsahu na internete." Ja som sa teda pokúšala nejako sa zahĺbiť do toho, že čo je ten obsah na internete, ktorý teda táto kandidátka produkuje, keďže ide o, hlási sa na funkciu, ktorá v podstate kontroluje digitálny priestor a aj tento obsah na internete, tak dostupným online obsahom, ktorý k nej vieme priradiť, je okrem jej facebookovej stránky najmä je youtubový kanál, na ktorom má tisíc sledovateľov a 21 videí. Obsah týchto videí síce nie je veľmi sledovaný, už podľa počtu sledovateľov, ale zároveň je veľmi zaujímavý v súvislosti práve s tým, na akú pozíciu sa kandidátka hlási. Vo svojich videách, ktoré sú zverejnené na tomto kanály, opakovane spochybňuje vedecký koncenzus, napríklad v témach ako je plochá Zem alebo očkovanie, opakovane spochybňuje podporu Slovenska voči Ukrajine, takisto spochybňuje legitimitu mainstreamových médií, ktoré vykresľuje ako propagandistické a cenzorské. Medzi jej videami nájdeme napríklad aj video, kde obhajuje vyjadrenia Rudolfa Huliaka na adresu poslankyne Plavákovej v parlamente. Častým cieľom jej kritiky sú práve liberálne hnutia alebo LGBTQ komunita, pričom používa expresívny a zosmiešňujúci jazyk. Takisto sa opakovane hlási alebo opakovane prejavuje nejaké sympatie k proruským naratívom, napríklad k spolku Brat za brata, či k Osloboditeľom z Ruska, ktoré stavia do kontrastu s údajne klamlivým západným mainstreamom.
Takže všetok ten obsah, ktorý vlastne uviedla ako jedinú referenciu, keď sa hlásila do Rady pre mediálne služby, ten obsah je charakterizovaný najmä tým, že v ňom vyjadruje antizápadné a proruské názory, odmieta liberálne hodnoty ako napríklad rovnosť a práva menšín, kritizuje očkovanie a pandémiu ako podvod, alebo diskredituje mainstreamové médiá, ktorých legitimitu spochybňuje. A v princípe sa profiluje ako hlasná predstaviteľka alternatívneho, konšpiračne ladeného diskurzu. Môžem teda odcitovať možno niektoré citáty, aby ste mali predstavu. Napríklad v roku 2024 nájdeme v jej videu vyjadrenie: „Sociálne siete zablokovali ďalšie významné médium, tentokrát zablokovali stránky organizácie Brat za brata, ktorý si napríklad poctivo pripomínali našich osloboditeľov z Ruska. Nehovoria lži, ktoré od rána do večera počúvame v mainstreame a ktorým už nikto neverí a nepodporujú vojenskú propagandu západu." Nedávno, v roku 2025, nájdeme na jej facebookej stránke post, kde hovorí: „Registrácia na očkovanie = progresívne prijímačky do klubu nadradených. Očkovanie u progresívcov znamená povolenie diskutovať, kritizovať a záruku toho, že ich postoje a názory sú jediné správne. Tak do toho, očkujte sa, progresívni dezoláti, lebo sa vám náhodou neujde." Ďalší citát z roku 2023, ktoré sa týka práve médií, ktoré by mala kandidátka v rade kontrolovať, citát: „Takzvané médiá hlavného prúdu sú stranícke, podporujú progresívcov a liberálov, všetky hlavné denníky, televízie a rádia a usilujú ľuďom natlačiť rovnakú ideológiu a rovnaké slogany. Čím menej sú dôveryhodné hlavné médiá, o to viac sú úspešné alternatívne médiá a tak je to správne. Slováci vedia, ako volí očami a ušami, nečítajú, nepozerajú a nepočúvajú správy nedôveryhodných novinárov v službách progresívnej liberálne politiky." A takisto ďalší citát z roku 2023: „Prečo majú Sorosovi ľudia integrovať na Slovensku Ukrajincov, prečo majú na to dostať Sorovi ľudia 22 miliónov, prečo sa vôbec Ukrajinci majú integrovať do slovenskej spoločnosti?" Koniec citátu.
Ja tu by som naozaj chcela podotknúť, že hlavnou úlohou Rady pre mediálne služby je presadzovať verejný záujem v oblasti médií a audiovizuálnych služieb, vrátane teda digitálneho priestoru a chrániť slobodu prejavu v mediálnom priestore a taktiež vykonávať štátnu reguláciu v oblasti médií a audiovizuálnych služieb. To znamená, že Rada pre mediálne služby má byť nezávislým regulátorom, ktorý dohliada na pluralitu, objektívnosť a dodržiavanie zákonných pravidiel v médiách. A aby tak mohla robiť, tak sa od jej členov očakáva odbornosť, nestrannosť a schopnosť chrániť verejný záujem. Čiže v zásade presný opak toho, čo vidíme vo verejných vyjadreniach pani Riabovej. A na základe toho si dovoľujem konštatovať, že jej zvolenie by jednoznačne, jednoznačne znamenalo na základe jej vyjadrení posilnenie politizácie a ideologického tlaku na regulátora, čo je za mňa druhým dôvodom, pre ktorý ju považujem za nespôsobilú kandidovať na túto funkciu.
Keď to zhrnieme veľmi jednoducho, osoba, ktorá verejne spochybňuje fakty, médiá a demokratické princípy, nemôže predsa efektívne pôsobiť v orgáne, ktorého úlohou je práve tieto hodnoty strážiť. V konečnom dôsledku my, čo sme teda boli na tom vypočutí kandidátov, tak sme tieto jej názory zaznamenali aj pri samotnom vypočutí, kde napríklad kritizovala európske regulácie sociálnych sietí, hoci práve ich uplatňovanie by patrilo medzi jej hlavné povinnosti ako členky Rady pre mediálne služby. Citát: Ak chceme zakazovať dezinformácie, tak tým potláčame slobodu prejavu. Alebo napríklad priamo spochybňovala európsky akt pre slobodu médií, na dodržiavanie ktorého Rada pre mediálne služby má dozerať, keď povedala citát z európskeho aktu pre slobodu médií, cítiť samoúčelnosť, keďže bojuje s dezinformáciami.
Takže, viete, že tuto už to príslovie, že cap záhradníkom nadobúda úplne nový rozmer. Opäť opakujem, že zákon o mediálnych službách pomerne nie úplne presne, ale dáva isté mantinely na to, že kto môže a kto nemôže byť členom rady a okrem iného hovorí aj to, že člen rady regulátora, teda Rady pre mediálne služby nesmie vykonávať funkciu v politickej strane alebo v politickom hnutí, vystupovať v ich mene, alebo pôsobiť v ich prospech. A to je ďalšia, tretia vec, ktorú ja považujem za problematickú v prípade tejto kandidátky, pani Rebeka Riabová kandidovala teda do Národnej rady v ostatných voľbách za Slovenskú národnú stranu, čo ju, samozrejme, priamo nediskvalifikuje na kandidatúru, ale keď si pozrieme kompletný obsah jej online tvorby, tak tá sa výlučne sústreďuje na podporu krokov strany SNS a jej nominantov v súčasnej vláde, na kritiku a na útoky na opozíciu, čiže ide de facto o výlučne politický kontext a obsah celého jej pôsobenia na sociálnych sieťach a podstatou toho obsahu, ktorý produkuje, je vystupovanie v prospech jednej politickej strany. Je tam napr. také video, v ktorom hrá šach s Andrejom Dankom, to je už len taká čerešnička na torte, škoda, že to tu nemôžme púšťať, lebo by to oživilo tento inak nudný prejav.
Na základe teda týchto skutočností ja som naozaj presvedčená, že pani Rebeka Riabová jednoducho nespĺňa zákonné podmienky na voľbu do Rady pre mediálne služby, najmä čo sa týka rozporu celého jej pôsobenia s duchom predmetného zákona a som presvedčená, že by ju mala Národná rada Slovenskej republiky vylúčiť z tejto voľby. Na základe všetkých týchto skutočností by som teda chcela podať pozmeňujúci návrh k voľbe členov Rady pre mediálne služby, ktorý smeruje k tomu, aby Národná rada pred tým, ako budeme, ako pristúpime k voľbe členov, hlasovala o vypustení kandidátky Riabovej zo zoznamu navrhnutých kandidátov pre následnú voľbu v Národnej rade.
Ja na záver prečítam ten pozmeňovací návrh, len ešte predtým jedna poznámka. Viete, samozrejme, že sa nezhodneme na názoroch na tých kandidátov, preto sme koalícia a opozícia a sú tam aj ďalší kandidáti, o ktorých tiež by sme vedeli všeličo povedať a diskutovať a mali by sme na nich rôzne názory, ale to je podstata toho celého, akým spôsobom tu fungujeme, len ja som presvedčená, že v tomto konkrétnom prípade pani Riabovej ide naozaj o hrubú nespôsobilosť kandidátky na výkon veľmi dôležitej verejnej funkcie a verím, že ani koalícia vlastne nechce mať až takúto hanbu a určite vie nájsť spôsobilejšieho kandidáta alebo kandidátku, ako je táto dáma, na takýto veľmi dôležitý post.
Na záver teda, pán predsedajúci, by som prečítala pozmeňujúci a doplňujúci návrh... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Dubéci, Martin, podpredseda NR SR
Zastavte, prosím, čas pani poslankyni.
Nech sa páči.

Jaurová, Zora, poslankyňa NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zory Jaurovej k návrhu na voľbu členov Rady pre mediálne služby, tlač 1011.
Navrhujem, aby kandidátka bakalárka Rebeka Riabová bola vypustená zo zoznamu kandidátov na voľbu členov Rady pre mediálne služby, keďže nespĺňa zákonné a morálne predpoklady podľa Zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.

Ďakujem, pán predseda, a ďakujem za všetky reakcie.
Viete, mňa celá táto rozprava, vlastne aj to, čo tu teraz zaznelo, vedie k takému konštatovaniu, že zdá sa mi, že všetko, čo tu hovoríme, ako keby dokazovalo, že tá pyramídová hra tých štyroch vlád SMER-u ekonomická je na konci. A to ukazuje aj táto konsolidácia. Proste sme tú ekonomiku vyčerpali, vybývali, ako sa hovorí v Petržalke a už niet kde brať tie peniaze. A ja keď som počúvala v sobotu tú fantastickú tlačovú konferenciu pána premiéra, tak som rozmýšľala, že prečo v tomto všetkom premiér krajiny rieši nejaké granty za pár tisíc a nejaké faktúry za sto euro, a potom mi tak napadlo, že asi preto, lebo to je presne to, ako on vládne, že vlastne SMER si urobil zo Slovenska takú grantovú agentúru a stavajú si ľudia za to vily a čokoľvek. Len troška je problém, že už sa minuli peniaze a práve preto, a to je teraz taká moja rada, že podľa mňa už len v pude sebazáchovy by ste mali konsolidovať inak, lebo tie peniaze inak neprídu do tej ekonomiky, že jednoducho Slovensko nemá budúcnosť v takomto spôsobe riadenia ekonomiky či už tu bude so SMER-om, alebo bez. Proste sa nám peniaze minuli. A ja osobne verím, že tú budúcnosť Slovensko má a že to teda bude bez SMER-u. Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja teda som sa v prvom čítaní z tohto miesta k zákonu o konsolidácii venovala tomu, ako tá konsolidácia dramaticky dopadne na živnostníkov a zamestnancov s nízkym príjmom a ako dramaticky môže zhoršiť situáciu pracujúcich vo viacerých ekonomických sektoroch napríklad kultúrny a kreatívny sektor a chcela by som v tomto pokračovať, pretože už viacerí kolegovia tu uviedli niekoľko príkladov, ktoré veľmi jasne hovoria o tom, že bez ohľadu na to, čo si myslíme o tej filozofii tej konsolidácie, že tie jednotlivé opatrenia neboli vlastne domyslené. Tých príkladov tu zaznelo veľa, proste živnostníci s mesačnými príjmami v rozpätí tisíc až 1 600 euro zaplatia ročne viac ako o tisíc euro viac oproti tomuto roku. Tí, ktorí dopadnú podľa mňa úplne najhoršie, sú tí, ktorí zarábajú do 800 eur, lebo z tých 800 euro príjmu, teda nie zisku, ich odvody budú 425 euro, nech sa páči. Samozrejme, tým, že sociálne odvody budú platiť aj takí, ktorí dnes zarábajú menej ako je tá minimálna výška odvodov, čiže budú platiť viac na odvodoch ako zarobia a napríklad ak niekto presne ako táto pani alebo nejaký študent, alebo možno učiteľ, ktorý si privyrába popri svojom povolaní, pretože tí učitelia vieme aké majú platy, a zarobí si nejakých 250 eur mesačne, tak z toho 142 eur zaplatí na odvodoch, takéto príklady. A to už nehovorím o tom, že ľudia, ktorí majú ten kombinovaný príjem, to znamená, že majú aj závislú činnosť aj podnikajú, tak budú zdaňovať tieto dva príjmy zvlášť, čo je v rozpore so zákonom o dani z príjmu, pretože si to vlastne nemôžu v daňovom priznaní odrátať naraz.
A opäť hovorím, že aj keby, bez ohľadu na to, čo si myslíme o tej konsolidácii, aj tieto veci sa dali veľmi ľahko doladiť, lebo na to sú riešenia, aj keď chceme takto konsolidovať, napríklad jednorazové ročné vyrovnanie odvodov po zdanení, napríklad možnosť započítať povinné sociálne odvody v daňovom priznaní ako tie náklady oproti príjmom zo závislej činnosti a tieto všetky riešenia, ktoré by tú vašu konsolidáciu opravili, by určite vyplynuli z debaty, keby sa to teda prijímalo v nejakom normálnom legislatívnom procese a bola by možnosť ho pripomienkovať profesnými organizáciami a odborníkmi.
No, bohužiaľ, to sa nestalo a výsledkom takto formulovanej konsolidácie bude naozaj no oveľa väčšie množstvo tej takzvanej šedej ekonomiky a v realite to, čo tu už hovorili mnohí predo mnou, sa zníži výber daní a odvodov. Ľudia budú rušiť živnosti, budú buď pracovať načierno a optimalizovať príjmy, alebo, a to, bohužiaľ, sa dá dnes veľmi jednoducho, si proste preregistrujú živnosti do okolitých či vzdialenejších európskych krajín, pretože takmer všetky tieto krajiny majú pre živnostníkov oveľa lepšie podmienky ako máme my a ako budeme mať na budúci rok. A prečo? Pretože žijeme v EÚ a je to veľmi jednoduché takto urobiť.
Ten príklad, ktorý som tu uviedla, že napríklad živnostník, ktorý zarobí 800 eur mesačne, bude na budúci rok povinný odvádzať 425, keď si tento živnostník preregistruje svoju živnosť do Českej republiky, tak prvé dva roky by platil výrazne nižšie odvody, vo výške 279 eur mesačne a navyše v Čechách funguje systém paušálnej dane, to znamená, že ide o jednotnú predvídateľnú sadzbu dane, ktorá teda zahŕňa aj odvody a pri príjmoch do 60-tisíc eur ročne predstavuje 411 eur. Je to oveľa jednoduchší systém, ktorý si človek prirodzene vyberie. A keď teda si zoberieme tých živnostníkov s vyšším príjmom, ktorých by sme si asi chceli udržať na Slovensku, tak živnostník, ktorý má ročný príjem 70-tisíc eur, si v Českej republike po zaplatení odvodov a daní, mu ostane približne 60-tisíc, čiže asi 85 % príjmu. Na Slovensku by zaplatil od budúceho roka na daniach a odvodoch viac ako dvojnásobok a v čistom mu z tých 70-tisíc ostane len asi 46-tisíc eur, čiže o 13 až 14-tisíc eur menej ako v Česku.
Môžme sa pozrieť do Poľska napríklad, tam majú živnostníci tiež oveľa priaznivejší daňový a odvodový režim. Počas prvých šiestich mesiacov platia iba zdravotný odvod vo výške 74 eur a následne môžu ďalšie dva roky odvádzať znížené odvody približne 178 eur mesačne. V Maďarsku máme zase taký špeciálny režim pre menších podnikateľov, ktorý sa volá KATA, do príjmu 46-tisíc eur mesačne platia iba 129 eur na daniach a na odvodoch mesačne. A, samozrejme, teda v Maďarsku je veľmi atraktívna korporátna daň, ktorá je iba 9 %, kým na Slovensku je 21 %.
No a presne pre toto už dnes, ja sa pohybujem v podnikateľskom prostredí, už dnes, viete, koľko ľudí si preregistrúva svoje sídla firiem do Maďarska? Do Maďarska! A, samozrejme, to sú ľudia, ktorí podnikajú na Slovensku, ale je to pre nich jednoduchšie a výhodnejšie a viacerí to plánujú urobiť ešte do konca tohto roka. A ja nehovorím iba o živnostníkoch v tom kultúrnom a kreatívnom sektore, hovorím o ľuďoch v oveľa širšom podnikateľskom sektore, ale napríklad v kultúrnom a kreatívnom sektore je to ešte oveľa jednoduchšie, pretože tí ľudia prirodzene fungujú v tom československom ekonomickom teritóriu a už dnes ja som videla osobne k tomu manuály a podporné služby, aby to ľudia robili. Čiže viete, čo bude výsledkom vašej konsolidácie? Bude viac daní a odvodov odvedených Slovákmi v Čechách, v Maďarsku a iných krajinách, to bude výsledok.
A je to tak, že kým celá Európa malých podnikateľov motivuje, tak my ich trestáme a ideme ich trestať ešte viac. A, samozrejme, je to presný opak, ako tu hovoril pán poslanec Viskupič, toho, čo sa robí v okolitej Európe, pretože tam si uvedomujú, že podnikavosť je v dnešnom svete jeden z kľúčových faktorov či už v geopolitickom kontexte, lebo tam rozhoduje schopnosť tých krajín byť flexibilné a odolné, ale aj v národnom, kde je pochopiteľné, že to drobné podnikanie je motorom rastu ekonomiky a konkurencieschopnosti. A bez podpory malého podnikania a tých tvorivých odvetví nemôžeme obstáť ani doma, ani v medzinárodnom prostredí. A ako som povedala, vedia to v celej Európe a konsoliduje sa všade. Nikde nie je momentálne nejaký ekonomický super blahobyt a rast, ale tie konsolidačné opatrenia v iných krajinách sa nesú presne v opačnom duchu, v snahe práve motivovať podnikateľov. Napríklad v Írsku je korporátna daň 12,5 %, v Bulharsku 10 %, na Cypre 12,5 a ešte majú špeciálne daňové výhody pre holdingy, takisto Estónsko má 0 % daň zo zisku, pokiaľ zisk ostáva vo firme, čo, samozrejme, motivuje tie firmy investovať a rozvíjať podnikanie doma, tam, kde tá firma vzniká, pretože celý svet bojuje o talent, bojuje o tých ľudí práce, tých drobných podnikavých ľudí, ktorí sú najväčším kapitálom Európskej únie a osobitne tých malých krajín ako je Slovensko. A v konečnom dôsledku je to práve táto schopnosť prilákať, udržať a rozvíjať talent, ktorá rozhodne o tom, či budeme v budúcnosti ekonomicky rásť a či dokážeme ostať relevantní. Takisto známa Draghiho správa hovorí, že zručnosti a talenty sú nevyhnutným predpokladom konkurencieschopnosti Európskej únie, pričom ten odliv mozgov, ktorý je na Slovensku obrovský, označuje za jednu z najvážnejších výziev.
Naša konsolidácia, bohužiaľ, a hovorím to naozaj, bohužiaľ, spôsobí presný opak. Hoci, a je to smutné, že si to vláda neuvedomuje, pri súčasných trendoch, ktoré sú alarmujúce, si vlastne my nemôžeme už dovoliť ďalší odchod Slovákov, pretože už dnes máme v zahraničí odhadom 200 až 300-tisíc Slovákov, čo je 3,5 až 5 % populácie a OECD nás už upozorňuje na to, že únik mozgov má na Slovensku jeden z najvýraznejších negatívnych vplyvov na konkurencieschopnosť spoločnosti v rámci celej Európy. Na to sú už varovania OECD voči Slovensku. Dáta ukazujú, že Slovensko je v rámci Európskej únie na 11. mieste podľa podielu občanov žijúcich v inej členskej krajine, a to sú väčšinou ekonomickí emigranti. Najviac odchádzajú, samozrejme, za prácou do Česka, do Nemecka a do Rakúska a až pätina slovenských vysokoškolákov študuje mimo našej krajiny. Väčšinou ide, pochopiteľne, o tých najšikovnejších, napríklad v roku 2024 až 61 % maturantov, ktorí dosiahli najlepšie výsledky z matematiky, pokračovalo štúdium mimo Slovenska. Zo všetkých Slovákov žijúcich v cudzine je asi 40 % teda v Česku, pochopiteľne, a ako som povedala, sú oblasti, v ktorých tých ľudí odchádza do zahraničia ešte oveľa viac, ako je napríklad ten kultúrny a kreatívny sektor. Títo ľudia budú odchádzať ďalej. Táto konsolidácia tento trend ešte znásobí a tí, ktorí doteraz platili aspoň minimálne odvody, budú odchádzať alebo sa presunú do šedej ekonomiky.
A toto všetko, čo som tu povedala, to sú, samozrejme, dáta z renomovaných inštitúcií, ako je OECD alebo Eurostat a ja som si teraz všimla taký nový trend, ktorý sa volá že graf, ktorý som našiel na internete, pán minister Kamenický včera ukazoval taký graf v televízii, ktorý našiel na internete, tak som si povedala, že aj ja si nejaký pohľadám. Škoda, že mi rokovací poriadok neumožňuje ho ukázať, ale ten graf, ktorý som našla na internete, sa volá že Vplyv konzumácie bryndzových halušiek na túžbu Slovákov odísť do zahraničia. A podľa tohto výskumu zo Slovákov, ktorí zjedia za mesiac nula až dve porcie bryndzových halušiek, až 85 % chce odísť do zahraničia, pričom ako hlavný dôvod udávajú zvyšujúce sa odvody a dane. V štatistickej skupine tých, ktorí zjedia tri až päť porcií za mesiac, chce odísť 60 %, pričom hlavný dôvod odchodu sú lepšie platové podmienky v zahraničí. Ale, a tu máme taký gamechanger, v skupine tých, ktorí zjedia za mesiac desať a viac porcií halušiek, chce odísť iba 5 %, pričom hlavný dôvod na odchod je, čuduj sa svete, zlá kvalita snehu na slovenských svahoch. Takže vidíme tu jasnú koreláciu medzi konzumáciou bryndzových halušiek a túžbou odísť do zahraničia. A toto je podľa mňa veľmi dobrý námet na konsolidáciu, pán minister, lebo tí, ktorým vadí tá kvalita snehu, našťastie jedia dosť halušiek, takže to nemusíme riešiť, ale tí, ktorým vadia vysoké odvody a nízke platy, bohužiaľ, nejedia dosť halušiek na to, aby sa nechystali odísť. Takže máte podľa mňa dve možnosti, buď zvýšite dostupnosť a atraktivitu bryndzových halušiek, na to už mal, tuším, pán Danko nejaký plán národného menu, alebo budete riešiť tie odvody a platy. A dúfam teda, že budete ako vždy dostatočne múdry a vyberiete si správne.
Nielen tieto haluškové korelácie, ale teda, bohužiaľ, aj reálne čísla hovoria jasne. Po konsolidácii slovenský živnostník s príjmom 800 eur mesačne odvedie viac než polovicu svojho príjmu. V Česku alebo v Maďarsku by pritom v prvých rokoch podnikania zaplatil menej ako polovicu z tejto sumy, a to vrátane dane. Hádajte, kde bude ten človek podnikať. Vysokoškoláci odchádzajú do zahraničia v rekordných počtoch. Už teraz nám odchádza veľa firiem a malých podnikateľov a po novom mnohých z nich vyženieme definitívne. Máme množstvo ekonomických segmentov, v ktorých samostatne zárobkovo činné osoby tvoria majoritnú skupinu pracujúcich a pre tieto sektory budú navrhované opatrenia likvidačné. Inými slovami konsolidácia v tejto podobe znamená iba ďalšiu akceleráciu odchodu talentu, úpadok podnikavosti a ďalšie oslabovanie ekonomických sektorov, ktoré sú pre našu krajinu kľúčové. Ani žiadne haluškové koeficienty, ani dokonca zopár faktúr Marty Šimečkovej nemôže jednoducho zakryť fakt, že táto konsolidácia je namierená proti obyvateľom Slovenska. Nie proti niektorým, ale proti takmer všetkým s výnimkou tých zopár, ktorí sú pri moci a ich priateľov.
A ja by som na záver chcela parafrázovať známy výrok, že môžete chvíľu bojovať proti všetkým alebo môžte dlhodobo bojovať proti niektorým, ale nemôžete dlhodobo bojovať proti všetkým. A myslím si, že ľudia na Slovensku to vidia a práve preto sa už teraz zhromažďujú na slovenských námestiach. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja by som rada zareagovala na to, čo tu hovorila pani poslankyňa Števulová a pred ňou aj pán poslanec Dostál, keď sa ešte vracali k tomu procesu, akým sme vlastne, akým sa tu snažíme schváliť tak závažnú vec, akou je konsolidácia v tomto rozsahu, od teda toho skráteného legislatívneho konania, skrátenia debaty v prvom čítaní až po to, že tu pán poslanec Richter hovoril o tom, ako máme diskutovať vo výboroch o tejto konsolidácii. A viete, už z celej tejto diskusie je úplne jasné, že tá konsolidácia postihne úplne všetkých ľudí na Slovensku vo všetkých sektoroch a ja som presvedčená, že takýto návrh by mal byť prediskutovaný vo všetkých parlamentných výboroch, pretože sa to dotkne úplne celej spoločnosti, dotkne sa to učiteľov, dotkne sa to inštitúcií vo všetkých rezortoch, dotkne sa to prakticky každého a, bohužiaľ, teda Národná rada napríklad neschválila môj procedurálny návrh v prvom čítaní, kedy som navrhovala, aspoň aby bola pridelená táto agenda aj výboru pre kultúru a médiá, pretože som tu v prvom čítaní veľmi jasne ukázala, ako to postihne kultúrny a kreatívny sektor, takže ja by som chcela využiť aj túto faktickú poznámku a to, že je tu pán predseda parlamentu a poprosiť ho, že keď bude Národná rada prejednávať takéto závažné veci, ktoré sa takýmto zásadným spôsobom dotýkajú celej spoločnosti, aby prideľoval takéto zákony naozaj všetkým parlamentným výborom, aby sme v nich o tom mohli diskutovať s príslušnými ministrami. Ďakujem.

...jeho reálnej trhovej hodnoty, a keď potom po medializácii tohto nákupu tá úradníčka nejaká odstúpila, tak tá zmluva stále platí a štát tých 3,5 mil. musí zaplatiť. Nehovoriac o tom, že ak teda ministerstvo tvrdí, že to bolo rozhodnutie nejakej úradníčky a oni s tým nič nemajú, tak si myslím, že by ministerstvo financií malo urobiť okamžite dôslednú kontrolu finančných tokov a finančného managementu na ministerstve kultúry. Lebo ja si neviem predstaviť, že by v akomkoľvek rezorte, ktokoľvek podpísal niečo za 3,5 mil. bez toho, aby o tom nevedeli ďalší ľudia. Čiže očividne na ministerstve kultúry a v jeho systéme finančnej kontroly je niečo veľmi zhnité. A myslím si, že tu treba hľadať úspory, pán minister a nie u tých živnostníkov, s tým príjmom 400 až 800 eur, ktorí prežívajú v neistote a s nízkymi príjmami. My všetci dobre vieme, že kultúra na Slovensku je dlhodobo pod financovaná, že vždy sa na nej šetrí, že nikdy v skutočnosti nebola vládnou prioritou. Tak isto sa to prejavilo počas covidu, kedy kultúrni pracovníci patrili medzi posledných, ktorým prišla pomoc a vtedy sa ukázalo koľko ich v skutočnosti je. Vtedy sa až ukázalo, koľko je tam živnostníkov vo veľmi špecifických podmienkach, na ktoré nikto nemyslel pri covidových opatreniach a vtedy sa ukázalo, že mnohí z nich ostali bez príjmu, bez sociálnej ochrany a s pocitom, že ich štát úplne opustil. Ten investičný dlh, ktorý je v kultúrnom sektore je samozrejme obrovský, a ľudia pracujúci v tomto sektore často prežívajú len vďaka vlastnej kreativite, flexibilite a schopnosti sa adaptovať na rôzne ťažké podmienky. Bohužiaľ, s nástupom tejto vlády, s nástupom ministerky Šimkovičovej a jej pána Machalu sa táto situácia zmenila na absolútny marazmus, aký sme si nevedeli predtým nikdy predstaviť. Nechcem tu opakovať čo všetko sa udialo, to budem opakovať asi keď budeme konečne odvolávať pani ministerku, už to tu máme trištvrte roka v programe schôdze, ale práve v tomto kontexte úplného rozvratu rezortu kultúry je navrhovaná konsolidácia pre kultúru absolútne devastačná.
Pretože zasiahne naozaj veľkú časť ľudí, ktorí v tomto sektore pracujú a neodborné snahy o reštrukturalizáciu kultúrnych inštitúcií pod rúškom konsolidácie budú naozaj posledným klincom do rakvy slovenskej kultúry, z toho čo generácie budovali ostane len spálenisko. A ja si vlastne celkom často kladiem takú otázku, lebo ma to tak aj ľudsky zaujíma, že prečo vaša vláda vyhlásila takú frontálnu vojnu kultúrnemu a kreatívnemu sektoru? Lebo je to naozaj ťažké pochopiť prečo sa všetci mlčky prizeráte na to, ako jedna arogantná a nekompetentná moderátorka a jej revanšistický Rasputin proste rozkopávajú všetko pozitívne, krásne, múdre a inšpiratívne. Len bohužiaľ takýmito nepremyslenými takzvane konsolidačnými návrhmi im v tejto tupej a deštruktívnej misii síce možno nechtiac, ale pomáhate. Aj táto konsolidácia bude ďalej len rozvracať kultúru a brať nám všetkým budúcnosť. Samozrejme kultúra prežije, tak ako prežila vojny, totality aj ekonomické krízy, ale otázka je prežijeme aj my? Prežije tento štát Slovensko dobrý nápad Good idea ako hlása tá brandingová kampaň? Prežijeme bez tých tvorivých a talentovaných ľudí, ktorí už dnes húfne odchádzajú do zahraničia? Prežijeme bez mladých ľudí, ktorí nebudú mať, ale vôbec žiaden dôvod budovať si svoju budúcnosť tam kde ich nikto nechce? Otázka naozaj znie, že aký dobrý nápad ešte Slovensku ostane bez kultúry, bez tvorivých myslí a bez vízie budúcnosti? A viete, už aj Ľudovít Štúr hovoril, že: "Menej troviť, viac tvoriť.". Takže možno keby ste si toto dali do záhlavia tohto dokumentu, ktorý máme dnes pred sebou by vyzeral inak. Pretože táto konsolidácia v takejto podobe naozaj nie je dobrý nápad. A ja by som teda ešte na záver chcela predniesť procedurálny návrh.
Chcela by som navrhnúť, aby predseda Národnej rady pridelil po prvom čítaní tento návrh zákona na prerokovanie aj výboru pre kultúru a médiá a odôvodnenie tohto procedurálneho návrhu je asi jasné z toho, čo som tu 20 minút hovorila. Pretože vo svetle tých skutočností, ktoré som uviedla je zrejmé, že konsolidácia sa zásadne dotkne kultúrneho sektora a je preto podľa mňa veľmi dôležité, aby sme mali možnosť diskutovať o dopadoch a riešeniach s príslušnou ministerkou a kolegami na výbore pre kultúru a médiá. Ďakujem. (Potlesk v sále.)

.. segmenty ekonomiky. Ale opäť podotýkam, že to platí aj pre oveľa širší okruh pracujúcich ľudí na Slovensku. Štruktúra zamestnanosti v kultúrnom a kreatívnom sektore je relatívne špecifická, pretože jeho veľkú časť tvoria samostatne zárobkovo činné osoby. Keď si zoberieme údaje z Eurostatu tak v kultúre v Európskej únii pracuje až 32 % ľudí ako samostatne zárobkovo činné osoby. Zatiaľ čo vo všeobecnej populácii je to len 14 %. A keď sa pozrieme na slovenskú situáciu tak tento podiel je ešte vyšší. Konzervatívne odhady hovoria o viac ako tretine pracovníkov ale reálne môže ísť až o 40 až 50 %. Kultúrny a kreatívny priemysel sa na celoeurópskej úrovni vyznačuje vysokou mierou prekarity práce, pretože aj pracovníci v tomto sektore sú samostatne zárobkovo činné osoby, ale sú to aj freelanseri alebo sú to ľudia, ktorí pracujú na základe nepravidelných alebo dočasných zmlúv. Často bez adekvátnej sociálnej a zdravotnej ochrany. A veľká časť ľudí, ktorí v kultúrnom sektore pracujú, kombinujú rôzne formy zamestnania. Ako závislé a nezávislé činnosti, autorské zmluvy, zmluvy o dielo a podobne. A preto je to dobré cvičenie pre ministerstvo financií, urobiť si vlastne tie sektorové analýzy, pretože otázka znie, že zamyslela sa vláda ako tieto konsolidačné plány dopadnú na isté špecifické a už dnes prekarizované segmenty ekonomiky? Pretože je očividné, že nie a týmito návrhmi im pridáva ešte väčšie bremeno. A poviem vám niekoľko príkladov, ktoré by ste mali pán minister počúvať, pretože na ne veľmi skoro narazíte, keď túto konsolidáciu prijmete. Napríklad pre živnostníkov s mesačnými príjmami v rozpätí 1000 až 1600 eur prinesie konsolidácia zvýšenie zdravotných odvodov o jeden percentuálny bod a zároveň zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu na sociálne poistenie. Bude to znamenať pre tých ľudí takmer 1000 euro ročne oproti roku 2025. Ale tie najtvrdšie opatrenia paradoxne dopadnú na tých, ktorí majú najnižšie príjmy. Napríklad živnostníci v príjmovej skupine 800 eur na mesiac budú mať celkové odvody 425 eur. Ešte raz. Ak niekto zarobí 800 eur, z toho 425 eur odvedie na odvodoch, 53 % príjmov. To je násobne viac ako na daniach a odvodoch zaplatí zamestnanec porovnateľnou cenou práce, kde napríklad je to daňovo odvodové zaťaženie asi 40 %. Samozrejme drobný živnostník, ktorý bude odvádzať tých 53 % príjmov, nebude mať nárok na dovolenku, návštevy lekára, stravné, istoty pracovného pomeru, ktoré by mu garantoval zákonník práce. Ale to nie je vôbec všetko. Tým, že sa ruší tá hranica platenie sociálnych odvodov, prestáva platiť doterajší limit ročných príjmov vo výške 9144 euro, pod ktorými vlastne živnostníci neplatili odvody a po novom budú povinný platiť minimálny sociálny odvod 131,34 eur a mesačne aj tí, ktorých príjmy nedosahujú túto hranicu. Čiže v praxi ak si niekto privyrábal okolo povedzme 250, 300 eur príležitostnými malými zákazkami, po novom bude z nich odvádzať 131 eur do sociálnej poisťovne. A ešte aj 10,80 do zdravotnej. Čiže z 250 eur mesačných tržieb podotýkam zaplatí na odvodoch 142 eur. Čiže viac ako polovicu príjmu. Konkrétne je to 57 %. Samozrejme to je likvidačná záťaž, ktorá mnohých prinúti ukončiť živnosti. Ale to ešte stále nie je všetko. Poviem vám ďalší príklad. Ako som povedala v kultúrnom a kreatívnom sektore veľmi veľa ľudí pracuje na princípe kombinovaného príjmu. To znamená, že majú z časti príjem zo závislej činnosti, časti zo živnosti a z časti z ďalších typov príjmov. Vďaka tomu sú napríklad títo ľudia flexibilní, vedia sa lepšie adaptovať na výkyvy ekonomiky a v podstate nespôsobujú štátu až také veľké problémy. No ale podľa tých ustanovení v konsolidačnom návrhu bude dnes, bude budúci rok platiť, budú minimálne odvody 131 eur 35 centov do sociálnej poisťovne všetky SZČO a síce ten návrh umožňuje podať čestné vyhlásenie o nevykonávaní činnosti ale to v praxi je nerealizovateľné, pretože napríklad umelec s nepravidelným príjmom nevie povedať kedy bude mať príjem a kedy nebude mať príjem. To znamená, že SZČO, ktorí budú mať príjmy pár sto eur ročne väčšinou popri zamestnaní, budú musieť platiť odvody, ktoré násobne budú prevyšovať ich príjmy. To znamená, že buď budú nútení ukončiť opäť tú živnosť alebo budú platiť odvody zo závislej činnosti pričom ale si tieto nebudú vedieť uplatniť ako nákladovú položku v daňovom priznaní. Pretože podľa zákona 595/2003 sa príjmy zo závislej činnosti a z podnikania zdaňujú oddelene. To znamená, že ten človek, keď si bude podnikať popri zamestnaní na odvodoch, zaplatí viac ako zarobí a nebude si môcť odrátať tú mínusovú položku z iných príjmov, ktoré má zo závislej činnosti. Okrem toho, že toto úplne evidentne komplikuje a až znemožňuje výkon práce pre mnohých ľudí nie len v kultúrnom a kreatívnom sektore, vzniká napríklad týmito ustanoveniami celkom výrazný nesúlad navrhovaných úprav zo zákonom o dani z príjmu, pretože podľa zákona o dani z príjmu fyzické osoby nemusia podať daňové priznanie ak ich príjem za rok nepresiahne teda 50 % nezdaniteľnej časti základu dane, čo je tento rok niečo okolo 2560 eur. Ale zároveň vládny návrh neobsahuje žiadnu výnimku pre odvody do sociálnej poisťovne. Čiže v praxi nám vzniknú situácie, že osoba, ktorá nemá povinnosť podať daňové priznanie by paradoxne mala platiť odvody do sociálnej poisťovne. A máte možno pocit, že toto je len taký anekdotický príklad, ktorý sa nikdy nestane ale ja poznám desiatky a stovky takých ľudí, na ktorých sa toto bude vzťahovať. A samozrejme to už nehovorím o tom, že vymožiteľnosť takýchto platieb je minimálne, keďže ten človek neplatí dane a bude sa to napríklad vo veľkej miere týkať študentov alebo dôchodcov. Čiže viete. Ja by som takýchto problematických momentov v tom zákone vedela nájsť ešte oveľa viac a našli by sme ich vtedy, keby sme sa pozreli na ten konsolidačný návrh jednak sektorovou optikou s prihliadnutím na špecifiká rôznych typov zamestnaní ale prišli by sme na tie problematické body aj vtedy, keby sme o tom diskutovali v nejakom riadnom legislatívnom procese. Keby ten návrh bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Kde by sa k nemu vyjadrili tie profesné zväzy a keby sme ho tu nemali v skrátenom legislatívnom konaní na stole v septembri. Čiže aký bude dopad týchto konsolidačných opatrení? V praxi bude nútiť ľudí opäť len k sivej ekonomike. Povedie k masívnemu návratu práce na čierno a k používaniu nepriznaných hotovostných platieb. Podobne ako sa to stalo pri transakčnej dani. A to už dnes vieme povedať, že sa to reálne stalo. A že transakčná daň ani zďaleka nepriniesla taký výnos aký sa očakával. Živnostníkom nie len v kultúre ale naprieč celou ekonomikou sa prestane vyplácať mať oficiálnu živnosť a poctivo odvádzať dane a odvody. Sa vrátime istým spôsobom do turbulentných 90-tych rokov. Do tej povestnej doby kešu, ktorá je niektorým predstaviteľom tejto vládnej koalície očividne veľmi drahá. Opäť naučíme ľudí s nízkym príjmom obchádzať platenie odvodov, pretože ak ich zákon núti k tomu, aby zaplatili viac ako zarobia, nebude mať pre nich pochopiteľne žiadny zmysel ten zákon dodržovať. Namiesto legálnej práce sa jednoducho vrátia k práci na ruku. A toto bude ďalej len výraznejšie erodovať kultúru daňovej zodpovednosti a poctivého podnikania, ktoré sa na Slovensku rodili veľmi ťažko a tí z vás, ktorí podnikajú to určite vedia. Ľudia si proste jednoducho povedia, že ak štát trestá poctivosť a odmeňuje len tých čo obchádzajú systém nemá zmysel ďalej hrať podľa pravidiel. Výsledkom bude samozrejme aj to, že tí, ktorí doteraz prinášali do toho systému aspoň minimálne odvody, podotýkam 78 % SZČO platí minimálne odvody. Čiže sa to týka takmer 80 % všetkých živnostníkov. Títo budú zo systémov úplne vypadávať a ekonomika sa ešte viacej prepadne do neformálnych a nelegálnych foriem práce. Samozrejme, keď sa opäť sústredíme na ten kultúrny a kreatívny sektor, ktorý je teda ale oveľa väčší ako by ste si možno mysleli. Daňové a odvodové opatrenia sú len časťou tej gilotíny, ktorá na tento sektor s hlasitým svišťaním dopadne, pretože vláda okrem týchto opatrení pre živnostníkov plánuje znížiť počty zamestnancov ministerstiev o 10 % čo si teda na ministerstve kultúry podľa medializovaných informácií vysvetlili tak, že to má urobiť každá organizácia v ich pôsobnosti, aj im to už oznámili. A nie len to. Oznámili im aj ešte aj to, že budú zlučovať inštitúcie a organizácie v tomto rezorte podľa bližšie neurčeného kľúča. Vzhľadom k tomu, že v minulosti už na ministerstve kultúry prišli napríklad s fantastickým príkladom zlúčiť Slovenské národné múzeum a Slovenskú národnú galériu, tak si vieme asi približne predstaviť aké katastrofické dopady by malo akékoľvek zlučovanie odborných, roky existujúcich inštitúcií, ktoré pôsobia pod ministerstvom kultúry na umeleckú a odbornú činnosť a kultúrnu infraštruktúru. Konsolidácia sa tu bude opäť ako minulý rok používať na odstraňovanie nepohodlných ľudí, rozbíjanie neposlušných. Rozumej teda autonómnych inštitúcií a likvidáciu rokmi budovaných kultúrnych statkov. Neviem pán minister, vám nevadí? Ako si napríklad vaša kolegyňa na ministerstve kultúry vysvetľuje konsolidáciu? Lebo to asi nie je úplne to čo vy ste mali na mysli, keď ste to písali. Nevadí vám, že na ministerstve kultúry síce pod zámienkou konsolidácie, ale zásadne to robia aj bez nej, škrtia kultúru ale to im na druhej strane nebráni v bezbrehom míňaní verejných prostriedkov. Napríklad na limuzíny alebo na ničím neodôvodnené výlety pani ministerky? A to sú samozrejme len také čerešničky na torte, pretože v skutočnosti rezort kultúry za uplynulé dva roky podpísal desiatky ak nie stovky veľmi pofiderných zmlúv s externými poskytovateľmi služieb na rôzne analýzy, posudky, služby, ktoré nikdy nikto nevidel. Ja neviem kto z vás videl to logo STVR, ktoré si napríklad dalo ministerstvo kultúry vyrobiť a aby toho nebolo dosť, tak v súčasnosti ministerstvo kultúry reálne nemá ekonomické oddelenie, pretože väčšina zamestnancov vrátane riaditeľky dali výpoveď. A celú ekonomickú agendu ústredného orgánu štátnej správy zabezpečuje externá účtovná firma J&J audit z Považskej Bystrice a teda predpokladám, že táto firma zostavuje aj návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Tak ja neviem, ja úprimne, že takúto absurdnú prax som ja vo svojom živote nezažila, že by ekonómiu ústredného orgánu štátnej správy robila externá firma. Ale hlavne je to veľmi nehospodárne narábanie s verejnými prostriedkami. A tu sa pýtam, že na takéto veci ste sa na ministerstve financií nepozreli? Nevadia vám tie obrovské čiastky odstupného, ktoré muselo ministerstvo kultúry vyplatiť všetkým, ktorých vyhodili? A ďalšie prostriedky, ktoré budú musieť zrejme vyplatiť na základe súdnych rozhodnutí? Nevadí vám napríklad to, že ministerstvo kultúry nedávno kúpilo pozemok za 3 a pol milióna eur, čo je približne trojnásobok jeho reálnej trhovej hodnoty a keď potom po medializácii tohto nákupu tá úradníčka nejaká odstúpila, tak tá zmluva stále platí a štát tých 3 a pol milióna musí zaplatiť. Nehovoriac o tom, že ak teda ministerstvo tvrdí, že to bolo
=====

Vážené kolegyne, kolegovia, už tu v tejto rozprave bolo celkom veľa povedané o dopade konsolidácie na tie obidve najväčšie skupiny pracujúcich ľudí, čiže na zamestnancov a na živnostníkov, ale samozrejme tá konsolidácia nemá len všeobecné dopady na ekonomiku, ale má aj sektorové dopady na ekonomiku a to je veľmi dôležité si uvedomiť, ako by mohla ovplyvniť jednotlivé sektory ekonomiky a spoločnosti s prihliadnutím napríklad na špecifickú štruktúru zamestnanosti a podobné veci. V praxi totiž navrhované opatrenia zasiahnu veľmi kruto ľudí v celej ekonomike, ale sú isté segmenty ekonomiky, pre ktoré môže byť množstvo týchto opatrení doslova likvidačné. Ja som v minulosti veľmi veľa z tohto miesta už hovorila o tom, že súčasná vláda vďaka činnosti ministerky kultúry a pôsobeniu nominantov SNS systematicky likviduje kultúru na Slovensku, ale po tom ako som si pozrela tie konsolidačné opatrenia, tak sa mi trocha zdá, že kultúru už berie naozaj frontálnym útokom a do jej likvidácie sa zapája už aj minister financií, čo ma teda trocha prekvapuje, lebo pán minister pri svojich koníčkoch na mňa vždy pôsobil ako človek, ktorý si kultúru váži. Neviem, či si to vlastne uvedomujete na ministerstve financií, ale tie navrhované opatrenia budú nielen pre kultúrny a kreatívny sektor, ale aj pre množstvo nadväzujúcich profesií v podstate likvidačné. A keď hovorím o kultúrnom a kreatívnom sektore, tak to je v tomto prípade iba akési pars pro toto, pretože mnohé z toho, čo budete odo mňa počuť sa týka oveľa širšieho ekonomického segmentu. Skúsme si teda urobiť takéto cvičenie, ktoré si podľa mňa mali urobiť na ministerstve financií a pozrime sa na to, ako ovplyvní navrhovaná konsolidácia kultúrny a kreatívny sektor a nadväzujúce segmenty ekonomiky, ale opäť podotýkam, že to platí aj pre oveľa širší okruh pracujúcich ľudí na Slovensku. Štruktúra zamestnanosti v kultúrnom a kreatívnom sektore je relatívne špecifická, pretože jeho veľkú časť tvoria
=====