Videokanál poslanca

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja teda som sa v prvom čítaní z tohto miesta k zákonu o konsolidácii venovala tomu, ako tá konsolidácia dramaticky dopadne na živnostníkov a zamestnancov s nízkym príjmom a ako dramaticky môže zhoršiť situáciu pracujúcich vo viacerých ekonomických sektoroch napríklad kultúrny a kreatívny sektor a chcela by som v tomto pokračovať, pretože už viacerí kolegovia tu uviedli niekoľko príkladov, ktoré veľmi jasne hovoria o tom, že bez ohľadu na to, čo si myslíme o tej filozofii tej konsolidácie, že tie jednotlivé opatrenia neboli vlastne domyslené. Tých príkladov tu zaznelo veľa, proste živnostníci s mesačnými príjmami v rozpätí tisíc až 1 600 euro zaplatia ročne viac ako o tisíc euro viac oproti tomuto roku. Tí, ktorí dopadnú podľa mňa úplne najhoršie, sú tí, ktorí zarábajú do 800 eur, lebo z tých 800 euro príjmu, teda nie zisku, ich odvody budú 425 euro, nech sa páči. Samozrejme, tým, že sociálne odvody budú platiť aj takí, ktorí dnes zarábajú menej ako je tá minimálna výška odvodov, čiže budú platiť viac na odvodoch ako zarobia a napríklad ak niekto presne ako táto pani alebo nejaký študent, alebo možno učiteľ, ktorý si privyrába popri svojom povolaní, pretože tí učitelia vieme aké majú platy, a zarobí si nejakých 250 eur mesačne, tak z toho 142 eur zaplatí na odvodoch, takéto príklady. A to už nehovorím o tom, že ľudia, ktorí majú ten kombinovaný príjem, to znamená, že majú aj závislú činnosť aj podnikajú, tak budú zdaňovať tieto dva príjmy zvlášť, čo je v rozpore so zákonom o dani z príjmu, pretože si to vlastne nemôžu v daňovom priznaní odrátať naraz.
A opäť hovorím, že aj keby, bez ohľadu na to, čo si myslíme o tej konsolidácii, aj tieto veci sa dali veľmi ľahko doladiť, lebo na to sú riešenia, aj keď chceme takto konsolidovať, napríklad jednorazové ročné vyrovnanie odvodov po zdanení, napríklad možnosť započítať povinné sociálne odvody v daňovom priznaní ako tie náklady oproti príjmom zo závislej činnosti a tieto všetky riešenia, ktoré by tú vašu konsolidáciu opravili, by určite vyplynuli z debaty, keby sa to teda prijímalo v nejakom normálnom legislatívnom procese a bola by možnosť ho pripomienkovať profesnými organizáciami a odborníkmi.
No, bohužiaľ, to sa nestalo a výsledkom takto formulovanej konsolidácie bude naozaj no oveľa väčšie množstvo tej takzvanej šedej ekonomiky a v realite to, čo tu už hovorili mnohí predo mnou, sa zníži výber daní a odvodov. Ľudia budú rušiť živnosti, budú buď pracovať načierno a optimalizovať príjmy, alebo, a to, bohužiaľ, sa dá dnes veľmi jednoducho, si proste preregistrujú živnosti do okolitých či vzdialenejších európskych krajín, pretože takmer všetky tieto krajiny majú pre živnostníkov oveľa lepšie podmienky ako máme my a ako budeme mať na budúci rok. A prečo? Pretože žijeme v EÚ a je to veľmi jednoduché takto urobiť.
Ten príklad, ktorý som tu uviedla, že napríklad živnostník, ktorý zarobí 800 eur mesačne, bude na budúci rok povinný odvádzať 425, keď si tento živnostník preregistruje svoju živnosť do Českej republiky, tak prvé dva roky by platil výrazne nižšie odvody, vo výške 279 eur mesačne a navyše v Čechách funguje systém paušálnej dane, to znamená, že ide o jednotnú predvídateľnú sadzbu dane, ktorá teda zahŕňa aj odvody a pri príjmoch do 60-tisíc eur ročne predstavuje 411 eur. Je to oveľa jednoduchší systém, ktorý si človek prirodzene vyberie. A keď teda si zoberieme tých živnostníkov s vyšším príjmom, ktorých by sme si asi chceli udržať na Slovensku, tak živnostník, ktorý má ročný príjem 70-tisíc eur, si v Českej republike po zaplatení odvodov a daní, mu ostane približne 60-tisíc, čiže asi 85 % príjmu. Na Slovensku by zaplatil od budúceho roka na daniach a odvodoch viac ako dvojnásobok a v čistom mu z tých 70-tisíc ostane len asi 46-tisíc eur, čiže o 13 až 14-tisíc eur menej ako v Česku.
Môžme sa pozrieť do Poľska napríklad, tam majú živnostníci tiež oveľa priaznivejší daňový a odvodový režim. Počas prvých šiestich mesiacov platia iba zdravotný odvod vo výške 74 eur a následne môžu ďalšie dva roky odvádzať znížené odvody približne 178 eur mesačne. V Maďarsku máme zase taký špeciálny režim pre menších podnikateľov, ktorý sa volá KATA, do príjmu 46-tisíc eur mesačne platia iba 129 eur na daniach a na odvodoch mesačne. A, samozrejme, teda v Maďarsku je veľmi atraktívna korporátna daň, ktorá je iba 9 %, kým na Slovensku je 21 %.
No a presne pre toto už dnes, ja sa pohybujem v podnikateľskom prostredí, už dnes, viete, koľko ľudí si preregistrúva svoje sídla firiem do Maďarska? Do Maďarska! A, samozrejme, to sú ľudia, ktorí podnikajú na Slovensku, ale je to pre nich jednoduchšie a výhodnejšie a viacerí to plánujú urobiť ešte do konca tohto roka. A ja nehovorím iba o živnostníkoch v tom kultúrnom a kreatívnom sektore, hovorím o ľuďoch v oveľa širšom podnikateľskom sektore, ale napríklad v kultúrnom a kreatívnom sektore je to ešte oveľa jednoduchšie, pretože tí ľudia prirodzene fungujú v tom československom ekonomickom teritóriu a už dnes ja som videla osobne k tomu manuály a podporné služby, aby to ľudia robili. Čiže viete, čo bude výsledkom vašej konsolidácie? Bude viac daní a odvodov odvedených Slovákmi v Čechách, v Maďarsku a iných krajinách, to bude výsledok.
A je to tak, že kým celá Európa malých podnikateľov motivuje, tak my ich trestáme a ideme ich trestať ešte viac. A, samozrejme, je to presný opak, ako tu hovoril pán poslanec Viskupič, toho, čo sa robí v okolitej Európe, pretože tam si uvedomujú, že podnikavosť je v dnešnom svete jeden z kľúčových faktorov či už v geopolitickom kontexte, lebo tam rozhoduje schopnosť tých krajín byť flexibilné a odolné, ale aj v národnom, kde je pochopiteľné, že to drobné podnikanie je motorom rastu ekonomiky a konkurencieschopnosti. A bez podpory malého podnikania a tých tvorivých odvetví nemôžeme obstáť ani doma, ani v medzinárodnom prostredí. A ako som povedala, vedia to v celej Európe a konsoliduje sa všade. Nikde nie je momentálne nejaký ekonomický super blahobyt a rast, ale tie konsolidačné opatrenia v iných krajinách sa nesú presne v opačnom duchu, v snahe práve motivovať podnikateľov. Napríklad v Írsku je korporátna daň 12,5 %, v Bulharsku 10 %, na Cypre 12,5 a ešte majú špeciálne daňové výhody pre holdingy, takisto Estónsko má 0 % daň zo zisku, pokiaľ zisk ostáva vo firme, čo, samozrejme, motivuje tie firmy investovať a rozvíjať podnikanie doma, tam, kde tá firma vzniká, pretože celý svet bojuje o talent, bojuje o tých ľudí práce, tých drobných podnikavých ľudí, ktorí sú najväčším kapitálom Európskej únie a osobitne tých malých krajín ako je Slovensko. A v konečnom dôsledku je to práve táto schopnosť prilákať, udržať a rozvíjať talent, ktorá rozhodne o tom, či budeme v budúcnosti ekonomicky rásť a či dokážeme ostať relevantní. Takisto známa Draghiho správa hovorí, že zručnosti a talenty sú nevyhnutným predpokladom konkurencieschopnosti Európskej únie, pričom ten odliv mozgov, ktorý je na Slovensku obrovský, označuje za jednu z najvážnejších výziev.
Naša konsolidácia, bohužiaľ, a hovorím to naozaj, bohužiaľ, spôsobí presný opak. Hoci, a je to smutné, že si to vláda neuvedomuje, pri súčasných trendoch, ktoré sú alarmujúce, si vlastne my nemôžeme už dovoliť ďalší odchod Slovákov, pretože už dnes máme v zahraničí odhadom 200 až 300-tisíc Slovákov, čo je 3,5 až 5 % populácie a OECD nás už upozorňuje na to, že únik mozgov má na Slovensku jeden z najvýraznejších negatívnych vplyvov na konkurencieschopnosť spoločnosti v rámci celej Európy. Na to sú už varovania OECD voči Slovensku. Dáta ukazujú, že Slovensko je v rámci Európskej únie na 11. mieste podľa podielu občanov žijúcich v inej členskej krajine, a to sú väčšinou ekonomickí emigranti. Najviac odchádzajú, samozrejme, za prácou do Česka, do Nemecka a do Rakúska a až pätina slovenských vysokoškolákov študuje mimo našej krajiny. Väčšinou ide, pochopiteľne, o tých najšikovnejších, napríklad v roku 2024 až 61 % maturantov, ktorí dosiahli najlepšie výsledky z matematiky, pokračovalo štúdium mimo Slovenska. Zo všetkých Slovákov žijúcich v cudzine je asi 40 % teda v Česku, pochopiteľne, a ako som povedala, sú oblasti, v ktorých tých ľudí odchádza do zahraničia ešte oveľa viac, ako je napríklad ten kultúrny a kreatívny sektor. Títo ľudia budú odchádzať ďalej. Táto konsolidácia tento trend ešte znásobí a tí, ktorí doteraz platili aspoň minimálne odvody, budú odchádzať alebo sa presunú do šedej ekonomiky.
A toto všetko, čo som tu povedala, to sú, samozrejme, dáta z renomovaných inštitúcií, ako je OECD alebo Eurostat a ja som si teraz všimla taký nový trend, ktorý sa volá že graf, ktorý som našiel na internete, pán minister Kamenický včera ukazoval taký graf v televízii, ktorý našiel na internete, tak som si povedala, že aj ja si nejaký pohľadám. Škoda, že mi rokovací poriadok neumožňuje ho ukázať, ale ten graf, ktorý som našla na internete, sa volá že Vplyv konzumácie bryndzových halušiek na túžbu Slovákov odísť do zahraničia. A podľa tohto výskumu zo Slovákov, ktorí zjedia za mesiac nula až dve porcie bryndzových halušiek, až 85 % chce odísť do zahraničia, pričom ako hlavný dôvod udávajú zvyšujúce sa odvody a dane. V štatistickej skupine tých, ktorí zjedia tri až päť porcií za mesiac, chce odísť 60 %, pričom hlavný dôvod odchodu sú lepšie platové podmienky v zahraničí. Ale, a tu máme taký gamechanger, v skupine tých, ktorí zjedia za mesiac desať a viac porcií halušiek, chce odísť iba 5 %, pričom hlavný dôvod na odchod je, čuduj sa svete, zlá kvalita snehu na slovenských svahoch. Takže vidíme tu jasnú koreláciu medzi konzumáciou bryndzových halušiek a túžbou odísť do zahraničia. A toto je podľa mňa veľmi dobrý námet na konsolidáciu, pán minister, lebo tí, ktorým vadí tá kvalita snehu, našťastie jedia dosť halušiek, takže to nemusíme riešiť, ale tí, ktorým vadia vysoké odvody a nízke platy, bohužiaľ, nejedia dosť halušiek na to, aby sa nechystali odísť. Takže máte podľa mňa dve možnosti, buď zvýšite dostupnosť a atraktivitu bryndzových halušiek, na to už mal, tuším, pán Danko nejaký plán národného menu, alebo budete riešiť tie odvody a platy. A dúfam teda, že budete ako vždy dostatočne múdry a vyberiete si správne.
Nielen tieto haluškové korelácie, ale teda, bohužiaľ, aj reálne čísla hovoria jasne. Po konsolidácii slovenský živnostník s príjmom 800 eur mesačne odvedie viac než polovicu svojho príjmu. V Česku alebo v Maďarsku by pritom v prvých rokoch podnikania zaplatil menej ako polovicu z tejto sumy, a to vrátane dane. Hádajte, kde bude ten človek podnikať. Vysokoškoláci odchádzajú do zahraničia v rekordných počtoch. Už teraz nám odchádza veľa firiem a malých podnikateľov a po novom mnohých z nich vyženieme definitívne. Máme množstvo ekonomických segmentov, v ktorých samostatne zárobkovo činné osoby tvoria majoritnú skupinu pracujúcich a pre tieto sektory budú navrhované opatrenia likvidačné. Inými slovami konsolidácia v tejto podobe znamená iba ďalšiu akceleráciu odchodu talentu, úpadok podnikavosti a ďalšie oslabovanie ekonomických sektorov, ktoré sú pre našu krajinu kľúčové. Ani žiadne haluškové koeficienty, ani dokonca zopár faktúr Marty Šimečkovej nemôže jednoducho zakryť fakt, že táto konsolidácia je namierená proti obyvateľom Slovenska. Nie proti niektorým, ale proti takmer všetkým s výnimkou tých zopár, ktorí sú pri moci a ich priateľov.
A ja by som na záver chcela parafrázovať známy výrok, že môžete chvíľu bojovať proti všetkým alebo môžte dlhodobo bojovať proti niektorým, ale nemôžete dlhodobo bojovať proti všetkým. A myslím si, že ľudia na Slovensku to vidia a práve preto sa už teraz zhromažďujú na slovenských námestiach. Ďakujem.