Videokanál klubu
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
4.2.2026 o 19:14 hod.
MSc
Tamara Stohlová
Videokanál poslanca
...v reakcii pána ministra, že Tomáš Taraba v čase konsolidácie, keď sa ľuďom naozaj žije ťažko, keď počítajú každé euro a keď na nich naozaj dopadla v plnej sile tá konsolidácia, nepomáha chrániť ich zdravie, ani ich majetky. Nezameriava sa na tých, ktorí to skutočne potrebujú a nesmeruje tam verejné peniaze, ale smeruje ich vyvoleným majiteľom luxusných rezortov. Za Tomáša Tarabu je Slovensko jednoducho štát len pre vyvolených. Veľmi podobne konal štát zosobnený Tomášom Tarabom, lebo veď on je štát, v prospech ďalšieho vyvoleného najväčšieho oligarchu v našich končinách. Poďme sa teda bližšie pozrieť ako Tomáš Taraba pracuje v prospech ľudí pri environmentálnych záťažiach, čo je téma, ktorú si po novom roku tak zobral naozaj za svoje, ako pracuje v prospech ľudí a ako pracuje v prospech Andreja Babiša pri Istrocheme. Vďaka Tomášovi Tarabovi, napríklad taká Predajná, možno to poznáte ten prípad, sú tam gudrónové jamy, už naozaj veľmi dlho, je to stará environmentálna záťaž, čaká už dva roky len na vyhlásenie verejného obstarávania. Ja som sa potešila, keď som videla, že po novom roku konečne bol zverejnený nejaký materiál k tejto environmentálnej záťaži, že snáď sa niečo deje. No on bol vzápätí, snáď ešte v ten istý deň stiahnutý. Ja sa pýtam, že či snáď tie podmienky zrazu nevyhovovali známym pána Tarabu alebo aký bol ten dôvod. No ale možno ešte je tam väčšia nádej, ako napríklad v prípade v vrakúnskej skládky, ktorú minister Taraba v roku 2024 rovno zrušil. Zrušil bez náhrady, napriek tomu, že už boli, nielenže verejné obstarávanie, tam boli uzatvorené zmluvy a všetko bolo po ôsmich rokoch prípravy, jednoducho nachystané na to, aby sa začalo so sanáciou. Dokonca, vďaka nemu sa dnes vtedy zazmluvnený dodávateľ súdi s ministerstvom životného prostredia o takmer 600-tisíc eur, čo sú náklady, ktoré tomuto dodávateľovi v čase vznikli. Minister Taraba jednoducho neprináša žiadne riešenie, len dlhy. Okrem zrušenia a zdržovania projektov, rezortné organizácie ministerstva životného prostredia neprejavili záujem o dočerpanie ďalších stoviek miliónov eur, lebo Tomáš Taraba sa celú minulú jeseň a bohvie koľko pred tým sústredil len na Istrochem Andreja Babiša. Treba povedať, že naozaj na úkor nás všetkých, pretože vďaka tomu nezostane na riešenie environmentálnych záťaží po celom Slovensku a treba povedať, že tých máme tisícky. 100 miliónov, ktoré si pán minister takto ušetril na svojom ministerstve svojou vlastnou nečinnosťou je ale málo, preto si Tomáš Taraba vymyslel spôsob, kde nájsť ďalšie prostriedky, aby mohol sa postarať o tú sanáciu environmentálnej záťaže pána Babiša. Videli sme to aj na tejto schôdzi. Je to jeho snaha mocensky ovládnuť environmentálny fond, z ktorého, ako on povedal, sa chystá, napriek tomu, že tieto peniaze sú určené na úplne iný účel, majú mať z toho prospech bežní ľudia, tak on sa z toho chystá doplatiť zvyšných 300 až 800 miliónov eur, ktoré nás vyjde sanácia pre tohto jedného oligarchu. No a napokon, treba povedať, že už rok zdržiava na ministerstve svoj vlastný návrh zákona, ktorý by Andreja Babiša aspoň donútil štátu vrátiť peniaze, o ktoré sa mu zhodnotia sanáciou pozemky. Minister bezdôvodne nekoná ani po našich opakovaných výzvach, aby zákon predložil do Národnej rady. Kde naopak koná, je expresné ukončenie tejto kauzy. Bol to totiž on, kto podal návrh úplne dobrovoľne, aby zodpovednosť za environmentálnu záťaž týchto rozmerov, tohto súkromného podnikateľa, oligarchu prevzal štát. Keď sme prišli s informáciami, ktoré naozaj spochybňujú spôsob, akým sa Babišovci zbavili zodpovednosti odstrániť túto pol miliardovú enviro záťaž vďaka nespojitým investíciám ako je napríklad rekonštrukcia železničnej vlečky, ktorá správne sa pýtate, má teda čo spoločné s riešením environmentálnej záťaže? No presne nič, tak vtedy ostalo ticho. Minister len dookola útočí a hľadá vinníkov, hoci sám obchádza všetky nástroje, všetky nástroje má k dispozícii na to, aby riešil túto nespravodlivosť. Kým my sme získavali dôkazy na podanie na Generálnu prokuratúru, on hľadal výhovorky. Správa sa jednoducho ako agent vyvoleného oligarchu a nekoná v záujme ľudí na Slovensku. No a keď hovoríme o štáte vyvolených, tak kto je v štáte len pre vyvolených ten najvyvolenejší? Tomáš Taraba by povedal ja, len ja a nikto iný, len ja. Vidíme to napríklad pri spomínanom Envirofonde, ktorý sa snaží ovládnuť. Ak mu to prejde a ja to tu opakujem snáď každý mesiac, budú to 2 miliardy, o ktorých bude rozhodovať len on, na čo uzná za vhodné, v duchu absolutizmu. Toto je štát podľa Tomáša Tarabu. No ale štát podľa Tomáša Tarabu to je aj štát, ktorému je zdravie ľudí ukradnuté. Vyzdvihnem v tomto prípade dva príklady. Možno viete, možno nie, ale najväčším zabijakom v rámci životného prostredia na Slovensku je znečistené ovzdušie. To sú naozaj tisíce predčasných úmrtí ročne na Slovensku. Jednou z najvypuklejších lokalít v tomto smere je Jelšava, mesto na Gemeri, fungujúce naozaj v náročných podmienkach a tu sa tri roky, tri roky sa pripravoval projekt, ktorý bol v roku 2023, keď nastúpil minister Taraba, pripravený na realizáciu, aby zlepšil kvalitu ovzdušia v tejto lokalite. Minister ho najprv schválil a potom ho zrušil. Ako už býva uňho zvykom, bolo to úplne bezdôvodne a úplne bez náhrady, hoci na ňom tri roky pracovala samospráva s partnermi tak, aby presne zodpovedal potrebám toho daného regiónu. No a projekt zastavil minister, napriek tomu, že Slovensko v tejto veci čelí aj žalobe pre nedostatočnú ochranu zdravia ľudí, pretože znečistené ovzdušie na Slovensku je každoročne zodpovedné za tisícky predčasných úmrtí. Ministrovi Tarabovi to bolo úplne ukradnuté. Sklamal obyvateľov Gemera, vykašľal sa na ich zdravie a osudy, ale povedzme si kľudne aj ten príklad vrakúnskej skládky. Povedali sme si, že zrušil pripravovanú sanáciu, nepredstavil alternatívu, ale nepovedali sme si tie dôsledky pre zdravie ľudí. Kto neviete, tak vrakúnska skládka je environmentálna záťaž, ktorá sa nachádza v chránenej vodnej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov. To je najväčšia zásobáreň pitnej vody na Slovensku, jednoznačne aj v strednej Európe. No a toto znečistenie sa každý rok, každý rok čo premárnime, každý rok čo aj minister Taraba nekoná, posúva o 500 metrov hlbšie do tejto dôležitej strategickej oblasti, kde ľudia používajú studne, ale ohrozujú sa aj zdroje pitnej vody, ktoré v čase klimatickej zmeny sú relevantné pre celé Slovensko, nielen jeho západ. Toto šírenie je kľúčové zastaviť. V prvom rade, na tom sa zhodnú všetci odborníci. No Tomáš Taraba to zastavil a odvtedy je ticho, pretože ministrovi životného prostredia je zdravie ľudí ukradnuté. Štát podľa Tarabu tiež nenávidí odbornosť. Kľúčová je preňho lojalita vlastných kádrov. To vidíme od úplného začiatku. Tomáš Taraba systematicky vyhadzuje odborníkov na ministerstve aj v rezortných organizáciách. Najhoršie to schytáva asi ochrana prírody, v ktorú minister Taraba v rozpore so svojím deklarovaným národniarstvom ani len neverí. Niet lepšieho symbolu devastácie za ministra Tarabu, ako to, že riaditeľom nášho najstaršieho tatranského národného parku bol dva roky právoplatne odsúdený pytliak. Podľa Tomáša Tarabu asi máme byť hrdí na tie holoruby, na kožušiny chránených zvierat a stožiare v národných parkoch. To sú priority a čo je horšie, ako náhradu za tých odborníkov, ľudí s desiatkami rokov skúseností, ktorí tvorili aj inštitucionálnu pamäť jednotlivých organizácií, dosádza svojich lojálnych, ale nekompetentných nominantov. Taký riaditeľ štátnej ochrany prírody bol 12 rokov konateľom firmy, ktorá predávala domáce potreby. Neskôr pracoval vo firme, ktorá sa zaoberá elektrokomponentami pre dopravu. Tak nech sa páči, to je kvalifikácia. Chránenú krajinnú oblasť Záhorie zase vedie prevádzkovateľ strelnice. Riaditeľ, že nie sú kompetentní, vidíme aj na samotnej fluktuácii v jeho organizáciách. Napríklad, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra má od nástupu vlády už štvrtého riaditeľa, rovnako Národný park Poloniny. Národný park Muránska planina má dokonca už piateho riaditeľa. Riaditeľ štátnej ochrany prírody je zároveň riaditeľom Národného parku Veľká Fatra, talentovaný to človek, ale nie je sám. Riaditeľ Národného parku Nízke Tatry vedie aj Tatranský národný park, kde jednoducho nie sú schopní nahradiť tak kvalifikovaného človeka, akým je pytliak. No a do tretice, riaditeľ Národného parku Slovenský Kras zaskakuje zase v Pieninách. Tomu hovorím konsolidácia, veď ani nepotrebujeme mať v každej oblasti jednotlivého riaditeľa. Rezortné organizácie aj mimo ochrany prírody sú pod Tomášom Tarabom v chaose, nefungujú a služby, ktoré majú zabezpečovať nefungujú, klesá odbornosť aj kredibilita štátu. Napríklad, tradične veľmi zdržanliví zamestnanci Slovenského hydrometeorologického ústavu prišli s otvoreným listom, kde sa sťažujú na atmosféru strachu. SHMÚ je pritom súčasťou kritickej infraštruktúry. Len tak tak sa v tom čase, keď prišli s otvoreným listom, podarilo vyhnúť obmedzeniu leteckej prevádzky na Slovensku pre výpadky v meteorologickej službe. Od SHMÚ totiž závisí objednávanie plynu na vykurovanie, riadenie letovej prevádzky a bezpečný prelet a pristávanie, meranie rádioaktivity, detekcia úniku jedovatých látok do ovzdušia a vody, načasovanie sejby na poliach, rovnako tak ďalších aktivity v poľnohospodárstve. Opatrenia pred búrkami, ale Tomáš Taraba tam jednoducho musel mať svojho človeka a toto všetko ohroziť alebo taký Slovenský vodohospodársky podnik, na prvý pohľad nudný, nudná štátna firma, ktorá snáď nikdy nie je témou. No lenže táto štátna firma sa stará o desiatky priehrad, vodných nádrží a vodných tokov, udržiava kanály, udržiava hrádze. Má naozaj kľúčovú úlohu pri ochrane pred povodňami, ale aj suchom. Závisí od neho nielen ochrana obyvateľstva, ale aj poľnohospodárstvo, priemysel, vodné elektrárne na výrobu elektriny, jadrové elektrárne na chladenie. Aj tento podnik masovo opustili experti s 20 a 30-ročnými skúsenosťami. Podľa informácií priamo z podniku vďaka tomu dnes v riaditeľských pozíciách nájdete ľudí, ktorým musíte vysvetľovať, že voda tečie z kopca. Rozvrat Slovenského vodohospodárskeho podniku to nie je len tak. Hrozia vážne následky pre ľudí na Slovensku, napríklad nepripravenosť na povodne a živelné pohromy. Takto vyzerá neodbornosť tejto vlády. No a samotný pán minister, on je naozaj odborník na všetko, hlavne na poučovanie nás všetkých všakže? On tu zatiaľ blúznil o zázračných plazmových spaľovniach, ktoré chcel na Slovensku stavať, o zariadeniach, ktoré budú zachytávať uhlík, hoci táto technológia je ešte len predmetom výskumu a zastrájal sa, že to bude on, kto konečne uzatvorí rokovania o vodnom diele Gabčíkovo-Nagymáros a tu sa pristavím. Viete, ono nie je extra ťažké takéto rokovanie uzatvoriť, keď si v zložitom vyjednávaní nezastávate záujmy vlastnej krajiny Slovenska, ale partnera, v tomto prípade Viktora Orbána a ponúknete mu na výmenu dobrovoľne významnú časť tohto zlatého vajca, konkrétne vyrobenú elektrickú energiu. Po celom tomto, tejto show, ktorú nám minister predviedol, sme si chvíľu mysleli, že táto jeho spanilá jazda, kde chcel rozdávať vyrobenú, polovicu vyrobenej elektriny v Gabčíkove, tak sme si chvíľu mysleli, že táto jeho jazda sa uzatvorila, ako to už v prípade Tomáša Tarabu býva neúspechom, pretože ostalo ticho a on sa tváril, že nestrávil prvý polrok roku 2025 rozprávaním o tej úžasnej potrebe vzdať sa elektriny, pretože inak tento spor pôjde naspäť do Haagu, čo je, samozrejme, blud, pretože ten spor je dávno uzatvorený. Len nedávno sme zistili z informácií priamo od maďarských predstaviteľov, že Gabčíkovo ako nástroj na vyjednávanie nahradila Tarabova prečerpávačka, o ktorej stavbu má záujem práve Viktor Orbán. Vyzerá to teda tak, že keď to Tarabovi nevyšlo s odovzdávaním elektriny z Gabčíkova, chce Maďarsku obetovať Podpoľanie. Tento náš vizionár, diplomat, charizmatický líder, ktorý by zapredal aj vlastnú krajinu, keby to pomohlo jeho imidžu. Keby si radšej robil svoju normálnu prácu a o veciach nechal rozhodovať odborníkov, ale jemu, jemu na prínose pre ľudí nezáleží, jedine na vlastnom PR, preto nenávidí odbornosť, ktorá mu odporuje. Štát podľa Tomáša Tarabu je aj zbabelý a zakrýva to aroganciou. Niet lepšieho príkladu ako práve spomínaná plánovaná výstavba prečerpávacej vodnej elektrárne Látky-Malinec, ale po tom všetkom, čo sa udialo, ju budem volať Tarabova prečerpávačka. Koniec koncov malo to byť jeho veľdielo, jeho zásah do krajiny, aj do dôstojnosti a práv ľudí, hodné vicepremiéra Kráľa Slnko. Viem si úplne predstaviť, že on by si to po sebe nechal aj pomenovať, taká vodná nádrž Tomáša Tarabu alebo nejakú sochu by si...
=====
Rozpracované
Vystúpenia klubu
Vystúpenie v rozprave 4.2.2026 21:53 - 22:18 hod.
Šimečka MichalPán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. ... trochu, trochu rozviesť. Môžme kritizovať vládu, aj žiadať jej odvolanie za rôzne veci. Porušuje demokratické pravidlá alebo nezvládla nejakú kritickú situáciu, v niečom dramaticky zlyhala alebo sa ocitla v nejakom obrovskom korupčnom škandále, to všetko sú legitímne dôvody. Ale pre túto vládu platí, že ju chceme odvolať a mimochodom 70 % ľudí na Slovensku chce, aby podala demisiu, pretože ona reálne robí iba pre seba. Konzumuje moc, svoju moc, pracuje pre svoje výhody, pre výhody kamarátov, oligarchov, pre beztrestnosť alebo pre pomstu a to nie je také banálne ako sa to zdá. Asi najlepšie to vystihuje premiérov výrok vlastne z počiatku vládnutia, keď hovoril o tom a teraz to znovu zopakoval, že keď do pekla, tak na tuším veľkom bielom koni a to už nie je len o tom, že kašlú na ľudí a pracujú len pre seba, ale už im je to vlastne úplne jedno, že tam je taký nihilizmus, ktorý presakuje celým týmto vládnutím. Ja si pamätám, že jeden významný člen, myslím, priemyselnej komory nedávno povedal, že Slovensko je ako potápajúci sa Titanic a predseda vlády sa voči tomu ohradil, že ako si to tento človek dovoľuje v takýchto zlých farbách vykresľovať Slovensko, že teda šíri asi blbú náladu. Ale podľa mňa ani tá metafora nie je presná, lebo tomu chýba ten, ten nihilizmus. Tá metafora v skutočnosti je taká, že áno sme v tom Titanicu, ale to čo táto vláda urobila, je, že ľudí už hodila cez palubu a oni ministri a táto celá vládnuca klika medzitým zostali v tom Titanicu, aby a teraz dúfam, že sa kolegovia zo SaS neurazia, aby vypili ten bar, kým sa to celé potopí. Že vedia, že to smeruje do katastrofy, ľudí už naozaj odpísali, celé Slovensko už odpísali a už iba oni si z toho chcú čo najviac užiť a to nemusia byť len materiálne výhody. To môže byť moc samotná. Pozornosť. Výhody, majáky a to je ten problém, a to je ten problém, a preto tá vláda má skončiť. A teraz to sa dá ilustrovať na rôznych oblastiach spoločenského života a verejných politík. Aj na také oblasti, ako je napríklad zahraničná politika. Spomínal to František Mikloško v tom svojom úvodnom prejave ako navrhovateľ, že on obžalúva túto vládu z toho, že nás ťahá na východ. Parafrázujem. Že nás vytrháva z toho, čo je náš prirodzený, civilizačný, kultúrny, historický, politický priestor, teda západná Európa. Ale ja to chcem povedať ešte inak a ten efekt máte pravdu, pán poslanec, ten efekt je taký, ale v skutočnosti je to egoistická sebestredná zahraničná politika jedného človeka a tým je premiér. Ktorému je úplne jedno, ako dopadne Slovensko, či vypadne zo západu alebo nie. Je mu úplne jedno, aké sú naše strategické záujmy. Jemu ide o jeho vlastné postavenie a to môže byť fotka s Trumpom, to je rozhovor s Putinom, to je tam prechádzka po námestí v Pekingu, možno sú to nejaké biznisy s energetikou, možno s jadrovou elektrárňou to už ja neviem, ale vidno, že to to je len o ňom a spomeňte si, keď kritizuje náš premiér Európsku úniu, partnerov, kohokoľvek, tak on ho tá jeho kritika spočíva v tom, že mu nedovolia mať vlastný názor, a že je kritizovaný za jeho vlastný názor, že preňho to nie je o záujmoch Slovenska, preňho to je, aby on mohol vyslovovať vlastné názory. To je na tom to sebestredné, že je ochotný strhnúť Slovensko do izolácie na východ, spretrhať všetky väzby, aby on mohol mať fotku, a aby mohol byť ten človek na medzinárodnej scéne, ktorý má nejaký názor a ten názor je kontroverzný, poburujúci, ale o to mu ide. O to ego toho, že má ten názor a teraz my ako daňoví poplatníci sa môžme pýtať, ale čo z toho máme my? Čo z toho majú slovenskí občania? Čo z toho má Slovenská republika, že pán premiér má názor? Lebo faktom je, že nikto mu neupiera jeho názor ani kolegovia z Európskej rady, akurát jeho názor nikoho nezaujíma, pretože je pomýlený. Ale vidíte, že tam ide, že tam ide predovšetkým o to ego a to je, to je to, načo narážam. Samozrejme je to vidieť v oblasti právneho štátu. V oblasti spravodlivosti, len dnes sme mali zdrcujúcu správu generálneho prokurátora o tom, ako sa na Slovensku de facto prestala stíhať korupcia na najvyšších miestach. On hovorí o katastrofe, ale opäť. Veď my si pamätáme tie debaty o novele Trestného zákona. To, že na Slovensku sa prestáva bojovať s korupciou, to nie je zlyhanie vlády, to je dizajn, to tak tá vláda chcela, preto zmenila trestné kódexy, preto zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry a opäť a tam je to najexplicitnejšie vidieť, že to robila kvôli sebe, kvôli konkrétnym ľuďom, ktorí a to mali dostať beztrestnosť, amnestiu. Opäť sa to, opäť sa tým vinie táto, táto jedna, táto jedna niť. A viete a preto sme dnes v tejto situácii, preto je tá vláda taká nepopulárna, preto im padajú percentá, preto 70 % ľudí tú vládu nechce, že vy keď je celkom dobrá situácia, keď sa krajine plus mínus darí, lebo je ekonomická konjunktúra, tak môžte ako politici, ako vládna trieda robiť veci pre seba a tí ľudia to nejako znesú, lebo ľudia v skutočnosti počítajú s tým, že tí politici sa chcú udržať pri moci, že majú radi tie bavoráky, tie majáky, ten status toho, aj im to tak trochu tolerujú, keď sa krajine darí, alebo keď majú pocit, že tí politici zároveň aspoň simulujú, že im ide o ľudí a o ich záujmy, keď to aspoň hrajú. A to mimochodom predchádzajúce vlády SMER-u celkom vedeli, že to aspoň vyzeralo, že sa starajú o robotníkov, zamestnancov, ktorých mali prepustiť z nejakej fabriky, že premiér tam raz za čas prišiel do nejakej továrne alebo sa prišiel stretnúť s obyčajnými ľuďmi, aby ukazoval, že mu na tom záleží, ale teraz už sa nedeje ani to, a že to ostentatívne pohŕdanie arogancia to je podľa mňa to, kde to naráža na odpor ľudí a v kombinácii s tým, ako sa naozaj žije zle, to je niečo, kde ľuďom už dochádza trpezlivosť. Táto kombinácia zlej ekonomickej situácie reálne ľuďom sa žije z mesiaca na mesiac ťažko, nevedia, či vôbec vyžijú a do toho vidia, že tá vláda pracuje iba pre seba a to má mnohé a mnohé ilustrácie a toto, toto je niečo, čo za chvíľu vybuchne, obávam sa, že ten pohár trpezlivosti pretečie. A to iba zopár tých detailov prejdem. Hej. Takže Slováci, Slovensky reálne trú biedu kvôli konsolidácii, ktorú táto vláda sfušovala a medzitým vidia, ako ministri a papaláši niekde na Devíne za obrovské peniaze tam opekajú vola alebo tam idú do Emirátov riešiť šikanu jazdcov Formuly 1. Tak čo si myslíte, čo si tí ľudia asi o tom pomyslia? Podnikatelia ich drvia zvýšené odvody, dane, zamestnanci pozerajú na čoraz, na čoraz menej peňazí na výplatných páskach a potom zároveň vidia v televízii, na sociálnych sieťach, že ministri idú vládnym špeciálom na futbal, alebo že kupujú letenky do New Yorku za, za desaťtisíce. Firmy každé euro teraz počítajú, počítajú, či budú môcť udržať zamestnancov, či budú vôbec môcť zostať na tom trhu a teraz čítajú o dvojmiliónovom tendri na záchranky pre sponzorov HLAS-u. Čítajú o obrovských IT zákazkách na cez sto miliónov. Michal Truban o tom hovoril. A tá zrážka ich vlastnej reality bežných ľudí s tým, čo vidia v televízii, to je to, prečo im dochádza trpezlivosť. To je to, kvôli čomu si väčšina ľudí praje, aby ste skončili a do toho sú samozrejme tie, tie nekonečné každodenné detaily, všelijaké machové steny a kilá čokolád a neviem nové autá a dvojnásobné platy a ľudia si pritom pamätajú, že ste teda sľubovali lacnejšie potraviny a dobre, keby ste aspoň povedali, že to nejde, že proste nemáme na to tie nástroje, lebo inflácia je vysoká, celosvetová ekonomika je na tom zle. Ale nie vy im ešte s tou drzosťou a aroganciou vám vlastnou ešte im poviete, že tuto urobíme nejakú aplikáciu, ktorá tiež teda trvala dlho, kde si budete môcť niekde na nejako webe pozrieť, či niečo je o pár halierov lacnejšie, a že teda to je to riešenie. A to je to, čo ľudí strašne štve. To je opäť tá zrážka reálneho osudu, reálneho prežívania slovenských rodín s tým, čo vidia, že politici robia, respektíve, že to robia iba pre seba. A veľká kapitola sú mladí ľudia. A opäť to tu vidíme. Mladí ľudia na Slovensku, však to vieme všetci, utekajú z našej krajiny, pretože nedokážu nájsť kvalitné vzdelanie, slušne zaplatenú prácu, cenovo dostupné bývanie alebo takú nejakú základnú ľudskú dôstojnosť. Toto celé, táto emócia tam je a do toho príde premiér a stredoškolákov posiela bojovať na Ukrajinu. Opäť ten kontrast. Keby aspoň sa tváril, že mu záleží na mladých ľuďoch, ale ani tá snaha už tam nie je. A to je naozaj iba taká špička ľadovca, taký rýchly prelet nad vašou škandalóznou egoistickou politikou. A ja teraz si vôbec neviem predstaviť, kto by ešte mohol prísť s inými silnejšími dôvodmi na to, prečo máte skončiť ako všetky tie, ktoré tu zazneli, ale ako aj tie, ktoré my vyslovujeme a pritom sú v mysliach obrovského počtu voličov aj tých voličov, ktorí vám dali hlasy. Lebo to nie je tak, že my sme si tu niečo pripravili prejavy, a že to prichádza zo vzduchoprázdna. Všetko to čo vravíme, aj to čo vravím ja, sú veci, ktoré možno ľudia nehovoria vaši voliči vám priamo do očí, ale už aj áno, ale myslia si ich. Tak vedzte, že toto neni iba nejaká politická šaráda, že toto sú veci, ktoré cítia prevažne opoziční, ale aj vaši voliči a zároveň to dokazujú všetky čísla a štatistiky. Tento rok 2026 bude najťažší pre slovenské domácnosti, pre slovenské firmy, slovenských zamestnancov, odkedy si to pamätáme. Hospodársky rast teraz na úrovni 0,5 % HDP asi bude aj nižší, možno hrozí recesia, je to oveľa menej, oveľa slabší rast než majú naši susedia, nedá sa vyhovárať na nejaký globálny trend, rastú dvakrát, trikrát rýchlejšie Poliaci, Češi. Zároveň podľa odhadov Národnej banky 17 000 ľudí príde o prácu. Chudobou je dnes ohrozených 900 000 ľudí. To číslo v roku 2026 zrejme prekročí milión. A opäť. Štatistika poviete si, ťažko si aj viete predstaviť tých ľudí a to je teda vlastne pätina obyvateľstva, ktorí naozaj bojujú s chudobou, ani oni si nevedia predstaviť, že vy si to viete predstaviť, keďže vidia, ako minister vnútra príde s 12 000 v keši kupovať si letenku. No poďme ďalej, lebo toto sú kľúčové, kľúčové indikátory. Pretože nám ukazujú, že to sa nemá ako zlepšiť. Za posledných desať rokov máme o polovicu nižší prílev zahraničných investícií ako ostatné krajiny V4 a to už nemusím pripomínať, že to je predovšetkým vizitka vlád Roberta Fica a SMER-u, ktoré tu vládli posledných pätnásť rokov s nejakou prestávkou. V OECD je Slovensko v kvalite života siedme z 37. krajín, v miere odvrátiteľných úmrtí sme jedna z najhorších krajín v Európe. 420 000 zbytočne vyhasnutých životov na 100 000 obyvateľov. No a samozrejme vieme, že naši študenti však aj preto odchádzajú, drasticky prepadávanú v medzinárodných meraniach vzdelanosti. No a toto je obraz krajiny, ktorú nám zanechávate po pätnástich rokoch. To sú celé generácie osudov, zničených osudov a nie preto, lebo by sme boli horší, hlúpejší než sú Poliaci alebo Češi, ale preto, lebo máme politikov, ktorým na tom nezáleží, ktorí robia iba pre seba, a keď sa ten Titanic potápa, tak utekajú, aby vypili ten bar, ktorí chcú ísť do pekla na tom bielom koni a všetci to už vidia, že na ničom inom vám nezáleží. A ako som vravel. To je už cítiť z každej jednej konverzácie, ktorú my ako Progresívne Slovensko máme v mestách väčších alebo menších po celom Slovensku a nedávno som bol vo Vrbovom, kde to presne zaznievalo aj od voličov SMER-u, aj tých ľudí, ktorí volili SMER, oni už nevedia povedať, že prečo vlastne je dobré, že SMER je vo vláde. Vedia nadávať na Progresívne Slovensko, vedia povedať, že Soros, že preto musí SMER vládnuť, aby tam nepustil PS, opozíciu, Matoviča, ale aj oni uznávajú, že neni to dobré, že nežije sa nám lepšie, a že čakali viac. A to nám hovoria aj starostovia, ktorí boli zvolení za SMER, to nám hovoria komunálni politici, to nám hovoria podnikatelia na východe Slovenska, ale a obyčajní ľudia v kultúrnych domoch, krčmách a to už by ste sa mali zamyslieť, lebo tak to nebolo. Ešte za vašich minulých vlád to takto nebolo. Vaši voliči vedeli alebo si aspoň mysleli, že vedia, prečo vás volia, to tam už proste nie je a to čo ich ešte viac dráždi. To čo všetkých ešte viac dráždi, je, že premiér, ale aj iní ministri tejto vlády sa to snažia bagatelizovať. Snažia sa obhájiť neobhájiteľné. Premiér hovorí, že veď na Slovensku je skvele, veď predsa ľudia si budujú nové alebo teda stavajú nové krásne fasády, veď predsa plné parkoviská pri obchodných domoch. Neviem, či tie parkoviská tam nie sú plné kvôli parkovacej politike, ale to nechajme bokom ...
===== ... neobhájiteľné. Premiér hovorí, že veď na Slovensku je skvele, veď predsa ľudia si budujú nové alebo teda stavajú nové krásne fasády, veď predsa plné parkoviská pri obchodných domoch. Neviem, či tie parkoviská tam nie sú plné kvôli parkovacej politike, ale to nechajme bokom. Ale ako toto vôbec môžte povedať? Čo si myslíte, že tí ľudia nevidia koľko majú peňazí, že keď idú do obchodov tak nevidia koľko veci stoja? Dlho ste popierali, že narástli hromadné krádeže v obchodoch, že to sú sfalšované štatistiky. A čo, všetci si vymýšľali? Starostovia, obchodné reťazce, predavači, čo tie videá boli zmanipulované? A na toto nakoniec vy skončíte, keď sa budete ľuďom snažiť hovoriť, že vlastne je dobre a oni cítia vo svojich kostiach, vidia to každý deň, že nie je dobre, tak tým ich iba dráždite. A to je to čo hovorím, že sa roztvárajú nožnice, priepasť medzi realitou v ktorej žijú naozajstní skutoční ľudia a medzitým čo rieši politika, vládna politika. A ako som vravel, to sa istú chvíľu dá zakrývať, keď sa krajine darí, keď sa politici aspoň tvária, že sa snažia, to sa dá zakrývať. Ale tá priepasť keď sa, keď sa príliš roztvorí, tak sa potom niečo stane. A to čo sa stane je, že voliči vás vyprevadia do opozície a v tejto chvíli sa deje to, že voliči chcú, aby ste odišli, lebo to sa nedá donekonečna. Donekonečna sa nedá mať tieto dve paralelné reality. A mne to je hrozne ľúto. A už budem aj pomaly aj končiť a poviem, že mne to je hrozne ľúto. Ja to nehovorím z nenávisti, nehovorím to ani v nejakej zlosti, mne je to proste ľúto, pretože tu je, bola generácia politikov SMER-u na čele so štvornásobným premiérom, ktorá mala obrovskú príležitosť posunúť našu krajinu vpred. V jednej chvíli jednofarebnú vládu, neopakovateľnú príležitosť, podľa mňa už nebude jednofarebná vláda nikdy. Aby sme mohli byť tak ako sú dnes Poliaci, pán Šípoš o tom hovoril, aby sme mohli mať vysoké školy, nemocnice ako majú v Čechách, aby sme mohli mať priemernú mzdu tak ako je normálne v západnej Európe alebo aspoň v strednej Európe. To všetko sa dalo spraviť, to všetko sa dalo urobiť. Len ste sa rozhodli, že to nebudete robiť, rozhodli ste sa, že budete využívať moc pre moc samotnú, pre svoje výhody, pre svoje kšefty. To bolo vaše vedomé rozhodnutie. A mne je to proste ľúto, pretože ako už tu predo mnou povedali ľudia, keď skončíte, tak tej práce bude nesmierne veľa a nesmierne veľa ľudí za to bude trpieť. A obzvlášť a teraz nechcem, aby to vyznelo opäť hovorím nejako nenávistne a obzvlášť za to nesie zodpovednosť premiér. A preto vyslovujeme nedôveru Robertovi Ficovi. A ja by som sa ho spýtal, keby tu bol, akože tu samozrejme nie je, čo si on myslí, že si budú dejiny pamätať z jeho premiérovania? Čo asi? Čo asi bude odkaz pätnástich alebo možno ešte šestnástich rokov predsedu vlády Roberta Fica alebo pätnásť plus jedného Pellegriniho? Čo tam, čo tam po vás zostane v zahraničnej politike, v infraštruktúre, v ekonomike, v platoch, čo tam asi tak zostane? Podľa mňa zostane obraz a to je už dnešný obraz, politika, ktorý je izolovaný, osamelý, už v podstate nevie nič Slovákom ponúknuť, nehovorí o nejakej vízii, o nejakej budúcnosti, o tom, že veci sa môžu zlepšiť, o tom, že on vie ako to zlepšiť. Ostane obraz osamoteného, zatrpknutého človeka, ktorý nadávajúc na moju rodinu sa sám korčuľuje v tuneli. A týmto asi aj skončím. A mrzí ma to. Ja to naozaj nehovorím v zlom. Ja to hovorím, ja to hovorím s ľútosťou. Ďakujem vám veľmi pekne. Skončil som. (Potlesk v sále.)
Vystúpenie v rozprave 4.2.2026 21:53 - 22:18 hod.
Šimečka MichalPán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. ... trochu, trochu rozviesť. Môžme kritizovať vládu, aj žiadať jej odvolanie za rôzne veci. Porušuje demokratické pravidlá alebo nezvládla nejakú kritickú situáciu, v niečom dramaticky zlyhala alebo sa ocitla v nejakom obrovskom korupčnom škandále, to všetko sú legitímne dôvody. Ale pre túto vládu platí, že ju chceme odvolať a mimochodom 70 % ľudí na Slovensku chce, aby podala demisiu, pretože ona reálne robí iba pre seba. Konzumuje moc, svoju moc, pracuje pre svoje výhody, pre výhody kamarátov, oligarchov, pre beztrestnosť alebo pre pomstu a to nie je také banálne ako sa to zdá. Asi najlepšie to vystihuje premiérov výrok vlastne z počiatku vládnutia, keď hovoril o tom a teraz to znovu zopakoval, že keď do pekla, tak na tuším veľkom bielom koni a to už nie je len o tom, že kašlú na ľudí a pracujú len pre seba, ale už im je to vlastne úplne jedno, že tam je taký nihilizmus, ktorý presakuje celým týmto vládnutím. Ja si pamätám, že jeden významný člen, myslím, priemyselnej komory nedávno povedal, že Slovensko je ako potápajúci sa Titanic a predseda vlády sa voči tomu ohradil, že ako si to tento človek dovoľuje v takýchto zlých farbách vykresľovať Slovensko, že teda šíri asi blbú náladu. Ale podľa mňa ani tá metafora nie je presná, lebo tomu chýba ten, ten nihilizmus. Tá metafora v skutočnosti je taká, že áno sme v tom Titanicu, ale to čo táto vláda urobila, je, že ľudí už hodila cez palubu a oni ministri a táto celá vládnuca klika medzitým zostali v tom Titanicu, aby a teraz dúfam, že sa kolegovia zo SaS neurazia, aby vypili ten bar, kým sa to celé potopí. Že vedia, že to smeruje do katastrofy, ľudí už naozaj odpísali, celé Slovensko už odpísali a už iba oni si z toho chcú čo najviac užiť a to nemusia byť len materiálne výhody. To môže byť moc samotná. Pozornosť. Výhody, majáky a to je ten problém, a to je ten problém, a preto tá vláda má skončiť. A teraz to sa dá ilustrovať na rôznych oblastiach spoločenského života a verejných politík. Aj na také oblasti, ako je napríklad zahraničná politika. Spomínal to František Mikloško v tom svojom úvodnom prejave ako navrhovateľ, že on obžalúva túto vládu z toho, že nás ťahá na východ. Parafrázujem. Že nás vytrháva z toho, čo je náš prirodzený, civilizačný, kultúrny, historický, politický priestor, teda západná Európa. Ale ja to chcem povedať ešte inak a ten efekt máte pravdu, pán poslanec, ten efekt je taký, ale v skutočnosti je to egoistická sebestredná zahraničná politika jedného človeka a tým je premiér. Ktorému je úplne jedno, ako dopadne Slovensko, či vypadne zo západu alebo nie. Je mu úplne jedno, aké sú naše strategické záujmy. Jemu ide o jeho vlastné postavenie a to môže byť fotka s Trumpom, to je rozhovor s Putinom, to je tam prechádzka po námestí v Pekingu, možno sú to nejaké biznisy s energetikou, možno s jadrovou elektrárňou to už ja neviem, ale vidno, že to to je len o ňom a spomeňte si, keď kritizuje náš premiér Európsku úniu, partnerov, kohokoľvek, tak on ho tá jeho kritika spočíva v tom, že mu nedovolia mať vlastný názor, a že je kritizovaný za jeho vlastný názor, že preňho to nie je o záujmoch Slovenska, preňho to je, aby on mohol vyslovovať vlastné názory. To je na tom to sebestredné, že je ochotný strhnúť Slovensko do izolácie na východ, spretrhať všetky väzby, aby on mohol mať fotku, a aby mohol byť ten človek na medzinárodnej scéne, ktorý má nejaký názor a ten názor je kontroverzný, poburujúci, ale o to mu ide. O to ego toho, že má ten názor a teraz my ako daňoví poplatníci sa môžme pýtať, ale čo z toho máme my? Čo z toho majú slovenskí občania? Čo z toho má Slovenská republika, že pán premiér má názor? Lebo faktom je, že nikto mu neupiera jeho názor ani kolegovia z Európskej rady, akurát jeho názor nikoho nezaujíma, pretože je pomýlený. Ale vidíte, že tam ide, že tam ide predovšetkým o to ego a to je, to je to, načo narážam. Samozrejme je to vidieť v oblasti právneho štátu. V oblasti spravodlivosti, len dnes sme mali zdrcujúcu správu generálneho prokurátora o tom, ako sa na Slovensku de facto prestala stíhať korupcia na najvyšších miestach. On hovorí o katastrofe, ale opäť. Veď my si pamätáme tie debaty o novele Trestného zákona. To, že na Slovensku sa prestáva bojovať s korupciou, to nie je zlyhanie vlády, to je dizajn, to tak tá vláda chcela, preto zmenila trestné kódexy, preto zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry a opäť a tam je to najexplicitnejšie vidieť, že to robila kvôli sebe, kvôli konkrétnym ľuďom, ktorí a to mali dostať beztrestnosť, amnestiu. Opäť sa to, opäť sa tým vinie táto, táto jedna, táto jedna niť. A viete a preto sme dnes v tejto situácii, preto je tá vláda taká nepopulárna, preto im padajú percentá, preto 70 % ľudí tú vládu nechce, že vy keď je celkom dobrá situácia, keď sa krajine plus mínus darí, lebo je ekonomická konjunktúra, tak môžte ako politici, ako vládna trieda robiť veci pre seba a tí ľudia to nejako znesú, lebo ľudia v skutočnosti počítajú s tým, že tí politici sa chcú udržať pri moci, že majú radi tie bavoráky, tie majáky, ten status toho, aj im to tak trochu tolerujú, keď sa krajine darí, alebo keď majú pocit, že tí politici zároveň aspoň simulujú, že im ide o ľudí a o ich záujmy, keď to aspoň hrajú. A to mimochodom predchádzajúce vlády SMER-u celkom vedeli, že to aspoň vyzeralo, že sa starajú o robotníkov, zamestnancov, ktorých mali prepustiť z nejakej fabriky, že premiér tam raz za čas prišiel do nejakej továrne alebo sa prišiel stretnúť s obyčajnými ľuďmi, aby ukazoval, že mu na tom záleží, ale teraz už sa nedeje ani to, a že to ostentatívne pohŕdanie arogancia to je podľa mňa to, kde to naráža na odpor ľudí a v kombinácii s tým, ako sa naozaj žije zle, to je niečo, kde ľuďom už dochádza trpezlivosť. Táto kombinácia zlej ekonomickej situácie reálne ľuďom sa žije z mesiaca na mesiac ťažko, nevedia, či vôbec vyžijú a do toho vidia, že tá vláda pracuje iba pre seba a to má mnohé a mnohé ilustrácie a toto, toto je niečo, čo za chvíľu vybuchne, obávam sa, že ten pohár trpezlivosti pretečie. A to iba zopár tých detailov prejdem. Hej. Takže Slováci, Slovensky reálne trú biedu kvôli konsolidácii, ktorú táto vláda sfušovala a medzitým vidia, ako ministri a papaláši niekde na Devíne za obrovské peniaze tam opekajú vola alebo tam idú do Emirátov riešiť šikanu jazdcov Formuly 1. Tak čo si myslíte, čo si tí ľudia asi o tom pomyslia? Podnikatelia ich drvia zvýšené odvody, dane, zamestnanci pozerajú na čoraz, na čoraz menej peňazí na výplatných páskach a potom zároveň vidia v televízii, na sociálnych sieťach, že ministri idú vládnym špeciálom na futbal, alebo že kupujú letenky do New Yorku za, za desaťtisíce. Firmy každé euro teraz počítajú, počítajú, či budú môcť udržať zamestnancov, či budú vôbec môcť zostať na tom trhu a teraz čítajú o dvojmiliónovom tendri na záchranky pre sponzorov HLAS-u. Čítajú o obrovských IT zákazkách na cez sto miliónov. Michal Truban o tom hovoril. A tá zrážka ich vlastnej reality bežných ľudí s tým, čo vidia v televízii, to je to, prečo im dochádza trpezlivosť. To je to, kvôli čomu si väčšina ľudí praje, aby ste skončili a do toho sú samozrejme tie, tie nekonečné každodenné detaily, všelijaké machové steny a kilá čokolád a neviem nové autá a dvojnásobné platy a ľudia si pritom pamätajú, že ste teda sľubovali lacnejšie potraviny a dobre, keby ste aspoň povedali, že to nejde, že proste nemáme na to tie nástroje, lebo inflácia je vysoká, celosvetová ekonomika je na tom zle. Ale nie vy im ešte s tou drzosťou a aroganciou vám vlastnou ešte im poviete, že tuto urobíme nejakú aplikáciu, ktorá tiež teda trvala dlho, kde si budete môcť niekde na nejako webe pozrieť, či niečo je o pár halierov lacnejšie, a že teda to je to riešenie. A to je to, čo ľudí strašne štve. To je opäť tá zrážka reálneho osudu, reálneho prežívania slovenských rodín s tým, čo vidia, že politici robia, respektíve, že to robia iba pre seba. A veľká kapitola sú mladí ľudia. A opäť to tu vidíme. Mladí ľudia na Slovensku, však to vieme všetci, utekajú z našej krajiny, pretože nedokážu nájsť kvalitné vzdelanie, slušne zaplatenú prácu, cenovo dostupné bývanie alebo takú nejakú základnú ľudskú dôstojnosť. Toto celé, táto emócia tam je a do toho príde premiér a stredoškolákov posiela bojovať na Ukrajinu. Opäť ten kontrast. Keby aspoň sa tváril, že mu záleží na mladých ľuďoch, ale ani tá snaha už tam nie je. A to je naozaj iba taká špička ľadovca, taký rýchly prelet nad vašou škandalóznou egoistickou politikou. A ja teraz si vôbec neviem predstaviť, kto by ešte mohol prísť s inými silnejšími dôvodmi na to, prečo máte skončiť ako všetky tie, ktoré tu zazneli, ale ako aj tie, ktoré my vyslovujeme a pritom sú v mysliach obrovského počtu voličov aj tých voličov, ktorí vám dali hlasy. Lebo to nie je tak, že my sme si tu niečo pripravili prejavy, a že to prichádza zo vzduchoprázdna. Všetko to čo vravíme, aj to čo vravím ja, sú veci, ktoré možno ľudia nehovoria vaši voliči vám priamo do očí, ale už aj áno, ale myslia si ich. Tak vedzte, že toto neni iba nejaká politická šaráda, že toto sú veci, ktoré cítia prevažne opoziční, ale aj vaši voliči a zároveň to dokazujú všetky čísla a štatistiky. Tento rok 2026 bude najťažší pre slovenské domácnosti, pre slovenské firmy, slovenských zamestnancov, odkedy si to pamätáme. Hospodársky rast teraz na úrovni 0,5 % HDP asi bude aj nižší, možno hrozí recesia, je to oveľa menej, oveľa slabší rast než majú naši susedia, nedá sa vyhovárať na nejaký globálny trend, rastú dvakrát, trikrát rýchlejšie Poliaci, Češi. Zároveň podľa odhadov Národnej banky 17 000 ľudí príde o prácu. Chudobou je dnes ohrozených 900 000 ľudí. To číslo v roku 2026 zrejme prekročí milión. A opäť. Štatistika poviete si, ťažko si aj viete predstaviť tých ľudí a to je teda vlastne pätina obyvateľstva, ktorí naozaj bojujú s chudobou, ani oni si nevedia predstaviť, že vy si to viete predstaviť, keďže vidia, ako minister vnútra príde s 12 000 v keši kupovať si letenku. No poďme ďalej, lebo toto sú kľúčové, kľúčové indikátory. Pretože nám ukazujú, že to sa nemá ako zlepšiť. Za posledných desať rokov máme o polovicu nižší prílev zahraničných investícií ako ostatné krajiny V4 a to už nemusím pripomínať, že to je predovšetkým vizitka vlád Roberta Fica a SMER-u, ktoré tu vládli posledných pätnásť rokov s nejakou prestávkou. V OECD je Slovensko v kvalite života siedme z 37. krajín, v miere odvrátiteľných úmrtí sme jedna z najhorších krajín v Európe. 420 000 zbytočne vyhasnutých životov na 100 000 obyvateľov. No a samozrejme vieme, že naši študenti však aj preto odchádzajú, drasticky prepadávanú v medzinárodných meraniach vzdelanosti. No a toto je obraz krajiny, ktorú nám zanechávate po pätnástich rokoch. To sú celé generácie osudov, zničených osudov a nie preto, lebo by sme boli horší, hlúpejší než sú Poliaci alebo Češi, ale preto, lebo máme politikov, ktorým na tom nezáleží, ktorí robia iba pre seba, a keď sa ten Titanic potápa, tak utekajú, aby vypili ten bar, ktorí chcú ísť do pekla na tom bielom koni a všetci to už vidia, že na ničom inom vám nezáleží. A ako som vravel. To je už cítiť z každej jednej konverzácie, ktorú my ako Progresívne Slovensko máme v mestách väčších alebo menších po celom Slovensku a nedávno som bol vo Vrbovom, kde to presne zaznievalo aj od voličov SMER-u, aj tých ľudí, ktorí volili SMER, oni už nevedia povedať, že prečo vlastne je dobré, že SMER je vo vláde. Vedia nadávať na Progresívne Slovensko, vedia povedať, že Soros, že preto musí SMER vládnuť, aby tam nepustil PS, opozíciu, Matoviča, ale aj oni uznávajú, že neni to dobré, že nežije sa nám lepšie, a že čakali viac. A to nám hovoria aj starostovia, ktorí boli zvolení za SMER, to nám hovoria komunálni politici, to nám hovoria podnikatelia na východe Slovenska, ale a obyčajní ľudia v kultúrnych domoch, krčmách a to už by ste sa mali zamyslieť, lebo tak to nebolo. Ešte za vašich minulých vlád to takto nebolo. Vaši voliči vedeli alebo si aspoň mysleli, že vedia, prečo vás volia, to tam už proste nie je a to čo ich ešte viac dráždi. To čo všetkých ešte viac dráždi, je, že premiér, ale aj iní ministri tejto vlády sa to snažia bagatelizovať. Snažia sa obhájiť neobhájiteľné. Premiér hovorí, že veď na Slovensku je skvele, veď predsa ľudia si budujú nové alebo teda stavajú nové krásne fasády, veď predsa plné parkoviská pri obchodných domoch. Neviem, či tie parkoviská tam nie sú plné kvôli parkovacej politike, ale to nechajme bokom ...
===== ... neobhájiteľné. Premiér hovorí, že veď na Slovensku je skvele, veď predsa ľudia si budujú nové alebo teda stavajú nové krásne fasády, veď predsa plné parkoviská pri obchodných domoch. Neviem, či tie parkoviská tam nie sú plné kvôli parkovacej politike, ale to nechajme bokom. Ale ako toto vôbec môžte povedať? Čo si myslíte, že tí ľudia nevidia koľko majú peňazí, že keď idú do obchodov tak nevidia koľko veci stoja? Dlho ste popierali, že narástli hromadné krádeže v obchodoch, že to sú sfalšované štatistiky. A čo, všetci si vymýšľali? Starostovia, obchodné reťazce, predavači, čo tie videá boli zmanipulované? A na toto nakoniec vy skončíte, keď sa budete ľuďom snažiť hovoriť, že vlastne je dobre a oni cítia vo svojich kostiach, vidia to každý deň, že nie je dobre, tak tým ich iba dráždite. A to je to čo hovorím, že sa roztvárajú nožnice, priepasť medzi realitou v ktorej žijú naozajstní skutoční ľudia a medzitým čo rieši politika, vládna politika. A ako som vravel, to sa istú chvíľu dá zakrývať, keď sa krajine darí, keď sa politici aspoň tvária, že sa snažia, to sa dá zakrývať. Ale tá priepasť keď sa, keď sa príliš roztvorí, tak sa potom niečo stane. A to čo sa stane je, že voliči vás vyprevadia do opozície a v tejto chvíli sa deje to, že voliči chcú, aby ste odišli, lebo to sa nedá donekonečna. Donekonečna sa nedá mať tieto dve paralelné reality. A mne to je hrozne ľúto. A už budem aj pomaly aj končiť a poviem, že mne to je hrozne ľúto. Ja to nehovorím z nenávisti, nehovorím to ani v nejakej zlosti, mne je to proste ľúto, pretože tu je, bola generácia politikov SMER-u na čele so štvornásobným premiérom, ktorá mala obrovskú príležitosť posunúť našu krajinu vpred. V jednej chvíli jednofarebnú vládu, neopakovateľnú príležitosť, podľa mňa už nebude jednofarebná vláda nikdy. Aby sme mohli byť tak ako sú dnes Poliaci, pán Šípoš o tom hovoril, aby sme mohli mať vysoké školy, nemocnice ako majú v Čechách, aby sme mohli mať priemernú mzdu tak ako je normálne v západnej Európe alebo aspoň v strednej Európe. To všetko sa dalo spraviť, to všetko sa dalo urobiť. Len ste sa rozhodli, že to nebudete robiť, rozhodli ste sa, že budete využívať moc pre moc samotnú, pre svoje výhody, pre svoje kšefty. To bolo vaše vedomé rozhodnutie. A mne je to proste ľúto, pretože ako už tu predo mnou povedali ľudia, keď skončíte, tak tej práce bude nesmierne veľa a nesmierne veľa ľudí za to bude trpieť. A obzvlášť a teraz nechcem, aby to vyznelo opäť hovorím nejako nenávistne a obzvlášť za to nesie zodpovednosť premiér. A preto vyslovujeme nedôveru Robertovi Ficovi. A ja by som sa ho spýtal, keby tu bol, akože tu samozrejme nie je, čo si on myslí, že si budú dejiny pamätať z jeho premiérovania? Čo asi? Čo asi bude odkaz pätnástich alebo možno ešte šestnástich rokov predsedu vlády Roberta Fica alebo pätnásť plus jedného Pellegriniho? Čo tam, čo tam po vás zostane v zahraničnej politike, v infraštruktúre, v ekonomike, v platoch, čo tam asi tak zostane? Podľa mňa zostane obraz a to je už dnešný obraz, politika, ktorý je izolovaný, osamelý, už v podstate nevie nič Slovákom ponúknuť, nehovorí o nejakej vízii, o nejakej budúcnosti, o tom, že veci sa môžu zlepšiť, o tom, že on vie ako to zlepšiť. Ostane obraz osamoteného, zatrpknutého človeka, ktorý nadávajúc na moju rodinu sa sám korčuľuje v tuneli. A týmto asi aj skončím. A mrzí ma to. Ja to naozaj nehovorím v zlom. Ja to hovorím, ja to hovorím s ľútosťou. Ďakujem vám veľmi pekne. Skončil som. (Potlesk v sále.)
Vystúpenie v rozprave 4.2.2026 19:44 - 19:49 hod.
Stohlová TamaraVystúpenie v rozprave 4.2.2026 19:29 - 19:29 hod.
Stohlová Tamara=====
Vystúpenie v rozprave 4.2.2026 19:14 - 19:14 hod.
Stohlová Tamara=====
Vystúpenie v rozprave 4.2.2026 18:59 - 19:00 hod.
Jaurová ZoraTá pani, ktorej meno sa dnes aj bojíme vysloviť, je tak akýmsi maskotom tejto vlády, symbolom jej neschopnosti priniesť čokoľvek pozitívne, krásne, múdre a inšpiratívne. A rozhodne už nie onen lepší, bezpečnejší a pokojnejší život pre ľudí na Slovensku, ktorý má táto vláda v záhlaví svojho programového vyhlásenia.
Ministerka kultúry je nielen maskotom,...
Tá pani, ktorej meno sa dnes aj bojíme vysloviť, je tak akýmsi maskotom tejto vlády, symbolom jej neschopnosti priniesť čokoľvek pozitívne, krásne, múdre a inšpiratívne. A rozhodne už nie onen lepší, bezpečnejší a pokojnejší život pre ľudí na Slovensku, ktorý má táto vláda v záhlaví svojho programového vyhlásenia.
Ministerka kultúry je nielen maskotom, ale nepekným a bolestivým symptómom vážnej choroby vašej štvrtej vlády, pán Fico. Tá choroba sa volá neschopnosť vládnuť. A ja som presvedčená, že Slovensko treba čo najskôr začať liečiť. A myslím si, že každý, kto čítal Harryho Pottera, vie, že rázne porátanie sa s veď viete kým, by malo byť len prvým krokom k tejto radikálnej zmene.
Ďakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave 4.2.2026 18:44 - 18:44 hod.
Jaurová ZoraJa som sa pani ministerke kultúry z tohto miesta už prihovárala už viackrát a snažila som sa viesť nejaký dialóg, ale z hory sa naspäť neozvalo. A keďže táto rozprava je aj k odvolávaniu celej vlády, chcela by som sa radšej prihovoriť premiérovi našej krajiny, pretože v skutočnosti je to on, ktorý za ministerku zodpovedá a hoci ju môže kedykoľvek odvolať, stále ju drží vo funkcii. Pán premiér, táto vaša štvrtá vláda vznikla na báze sľubov o pokoji, o konci chaosu a hádok a o návrate do normálu. Áno, problémom predošlej vlády Igora Matoviča bol chaos a neschopnosť sa dohodnúť. Ale nielen to. Bol to aj fatálny dopad všetkých jej krokov na kvalitu a stabilitu inštitúcií a základných spoločenských štandardov. Obchádzanie štandardných procedúr, spochybňovanie autority inštitúcií a odborníkov, posúvanie hraníc mysliteľného vo verejnej debate, to všetko sme tu zažili aj pri tej predošlej vláde a to všetko sú veľmi nebezpečné postupy, ktoré rozleptávajú základné pojivo spoločnosti a robia ju slabou, rozpadnutou a neschopnou odolávať a riešiť problémy. A ľudia po tých ostatných voľbách čakali na základe vašich sľubov, pán premiér Fico, pokoj a konsenzus. A čo asi tak dostali? Dostali vládu v ktorej je ministerkou kultúry kráľovná konšpiračných a dezinformačných webov, v ktorej pandémiu vyšetruje človek nerešpektujúci elementárne vedecké poznatky, v ktorej jedno z ministerstiev riadi nikým nevolený úradní s nejasnosťami o tvare Zeme, ktorý sa bojí invázie mimozemských entít. Dostali vládnu koalíciu v ktorej jeden z lídrov chcel byť vlastne prezident, čo sa mu vzápätí aj podarilo, ten druhý zase chcel byť bez akéhokoľvek nároku predseda parlamentu, čo sa mu teda zatiaľ nepodarilo a ten tretí ten chcel síce pokoj, ale najmä pre seba. A tak sa tu celý čas nezaoberáme tým, ako stmeliť rozpadávajúcu sa spoločnosť a ako zastaviť ekonomický a spoločenský úpadok, ale nezmyselnými novelami trestných zákonov, kultúrnymi zákonmi, ktoré rozbíjajú všetko čo funguje, ničením fungujúcich inštitúcií, odvolávaním ľudí bez adekvátnych náhrad, novou slovenskou hymnou, ktorá sa nikde nehrá a tým aké je vhodné oblečenie pre ženy v parlamente a kam sa nemôže nosiť mikina. O zastavení chaosu, nepokoja a zmaru samozrejme už dávno nie je ani reči. Koalícia sa rozhádala tak rýchlo, že to asi v moderných slovenských politických dejinách nemá obdoby. Už dva a pol mesiaca po menovaní vlády žiadalo dvesto tisíc ľudí okamžité odvolanie jednej z ministeriek, teda zhodou okolností tej, ktorej meno v tejto rozprave o odvolávaní veľmi chceme, ale nemôžeme vysloviť, a medzinárodná izolácia Slovenska bola zreteľná po pár týždňoch a odvtedy sa len prehlbuje. Pán premiér Fico, ja som presvedčená, že jedna z vecí, ktorou tak fatálne škodíte celému Slovensku, svojim vlastným voličom, či dokonca sám sebe, je práve tento váš frontálny útok na inštitúcie, na vnútornú dôveru v krajine, na základy toho čo zo skupiny jednotlivcov tvorí spoločnosť. Vaša vláda nie je žiadnou alternatívou k deštruktívnemu vládnutiu Igora Matoviča. Naopak, ďalej pokračuje v rozklade už aj tak vratkej inštitucionálnej bázy nášho štátu. Sľubovali ste ľuďom istoty, ale to čo ste im priniesli je základná neistota o všetkom a o všetkých. A som tiež presvedčená, že na rozdiel od vášho predchodcu je táto vaša misia úplne zámerná. Čím bude vnútorný rozvrat väčší, inštitúcie slabšie a hodnoty a rámce nejasnejšie, tým je ľahšie je možné robiť z pozície moci prakticky čokoľvek. Ako si inak mám vysvetliť to, že skúsený politik akým je Robert Fico, vôbec pripustil myšlienku, že veď viete kto môže zastávať ministerský post. Ako ste mohli bez mihnutia oka pochvalne kývať pri jej úvodnom prejave o slovenskej a žiadnej inej kultúre? Ako môžte veriť, že ministerka, ktorá jedná proti záujmom úplne všetkých vo svojom rezorte a ktorej sa dnes nezastanú ani jej stranícki kolegovia, môže bez ujmy na krajine a vláde vydržať na svojom poste jedno volebné obdobie? Ako môžte prehliadať fakt, že vám jedno ministerstvo riadi akýsi nevolený úradníček bez akejkoľvek politickej zodpovednosti? A ako sa môžte prizerať tomu kolosálnemu rozkladu, ktorý sa v rezorte kultúry udial za dva a pol roka a myslieť si, že to nepoznačí stabilitu vašej vlády? Veď už len samotný fakt, že tá pani je dodnes ministerka a vy ste proti tomu nič neurobili svedčí o tom, že svoju rolu premiéra už nezvládate. Pretože nebyť tejto spanilej jazdy, dua veď viete kto, Machala, možno by vládna koalícia nebola deravá ako ementál, nerozpadávala sa na viacerých miestach a možno by nespokojnosť verejnosti s touto vládou nestúpala strmšie ako Lomnický štít. Problém je v tom, že ak môže byť ministerkou tá, ktorej meno tu dnes nepovieme, ak sa vláda seriózne zaoberá zisteniami z mikroskopu Petra Kotlára, ak logo verejnoprávnej inštitúcie zosmolila po 19 mesiacoch od jej vzniku generálna riaditeľka, ak vládou nominovaní odborníci utajujú svoje životopisy, aby nebolo možné zistiť, že nemajú zákonom predpísanú prax, ani žiadnu odbornosť, tak potom je naozaj všetko. Je úplne jedno kto dostane akúkoľvek funkciu, pretože inštitúcie nemajú zmysel a neplatia žiadne pravidlá a štandardy.
Jedna z najzhubnejších vecí akú táto vláda robí je práve podrývanie základných pilierov na ktorých stojí naša spoločnosť. Spochybňovanie vedeckých právd, relativizácia faktov, vysmievanie sa odbornosti, porušovanie písaných i nepísaných pravidiel to všetko otriasa základmi našej spoločenskej reality a vedie k strate ontologickej istoty. No, v tomto momente podľa mňa naši politickí marketéri sa zúfalo chytili za hlavu, takže ja sa pokúsim tu ontologickú istotu preložiť. Napríklad pre tú pani čo tak miluje Fica. Milá pani, tie istoty, ktoré vám kedysi pán Fico sľuboval, vám dnes celkom zámerne berie a vy si už za chvíľu nebudete istá ani tým, či to čo ráno vyšlo je slnko a nie nejaký Sorosov zhubný žiarič alebo tým, či ešte stále žijete v krajine v ktorej máte právo rozhodovať o vlastnom osude. A tak už nebudete veriť ani susede Marike, keď dojde na kus reči, ani doktorke, ktorá vám predpisuje recept a vlastne ani tomu čo vidíte na vlastné oči. Vám to možno nevadí, ale Slovensko to zabíja. Systematickou likvidáciou dôvery v inštitúcie a posúvaním hraníc, pán premiér Fico, likvidujete tento štát, likvidujete Slovensko, likvidujete zmysel nášho slovenského života, to prečo sme všetci tu. Dôsledky takéhoto jednania sú nedozierne a siahajú tak hlboko, že to možno ani sám nevidíte. Pílite si totiž vlastný konár, keď ľudia prestanú definitívne veriť inštitúciám, prestanú veriť aj vám, lebo aj vy zastupujete nejakú inštitúciu. Fragmentovaná spoločnosť sa rozpadne a vybuchne. Problém je, že v tomto výbuchu zahynieme všetci. A pritom, vracajúc sa k ministerke, ktorej meno nevyslovujeme, skutočná kultúra a umenie totižto nie sú wellness, ako si ona myslí. V skutočnosti kultúra a umenie sú tými najlepšími nástrojmi na budovanie práve tej súdržnosti a dôvery na vytváranie spoločných zážitkov, na prežívanie spoločných príbehov, na budovanie identity, ktorá z jednotlivcov robí spoločenstvo. Sloboda, tvorivosť a otvorenosť sú najlepším liekom na strach, nenávisť a polarizáciu. To, že vláda Roberta Fica úplne rezignovala na skutočnú podporu a rozvoj kultúry, to, že tento rezort vydala napospas pomstychtivej svorke nekultúrnych barbarov a ich ničiteľskej misii nadšene tlieska je najlepším dôkazom, že reči tejto vlády o pokoji, mieri a potrebe znižovať polarizáciu sú len falošné táraniny. Robert Fico dnes dokáže vládnuť už len vďaka kŕmeniu strachu, zväčšovania priepasti v spoločnosti a nekonečného zmaru. Je to vlastne tragédia antických rozmerov, alebo bohužiaľ, v tejto tragédii hráme my všetci. A každý z vás kto dával pozor na hodinách slovenčiny vie, že každá antická, viete čím končí každá antická tragédia? No predsa katastrofou. Tá pani, ktorej meno sa dnes aj bojíme vysloviť, je tak akýmsi maskotom tejto vlády, symbolom jej neschopnosti priniesť čokoľvek pozitívne, krásne...
=====
Vystúpenie v rozprave 4.2.2026 18:29 - 18:29 hod.
Jaurová Zora=====
Vystúpenie v rozprave 4.2.2026 18:21 - 18:29 hod.
Jaurová ZoraA ešte prv, než teda sa k tomuto dostanem, mám takú jednu poznámku, lebo už som tu spomínala niekoľkokrát, že toto je tretí návrh na odvolávanie tej, ktorej meno nemôže vyslovovať, a viete ako sa hovorí, do tretice všetko dobré. A tu by som chcela aj apelovať na vládnu koalíciu, že spomeňte si ako to dopadlo, keď ste z Trestného zákonníka vyškrtli paragraf trikrát a dosť. Ste ho museli vlastne veľmi rýchlo vrátiť naspäť, lebo kriminalita prekonávala všetky predstaviteľné hranice, tak možno by ste sa z toho mohli v koalícii poučiť a konečne, veď viete koho odvolať, lebo zločiny tejto pani voči kultúre už naozaj prekonávajú predstaviteľné aj nepredstaviteľné hranice. Aké sú teda výdobytky tohto volebného obdobia v oblasti kultúry. Možno stačí len také krátke porovnanie ako vyzerala kultúra, rezort kultúry a jej, jeho jednotlivé oblasti v októbri 2023, keď ste teda nastúpili, keď táto vláda nastúpila k moci a ako vyzerajú tie veci dnes. Začnime napríklad, verejnoprávnymi médiami. Pred dva a pol rokom sme mali inštitúciu, ktorá sa volala RTVS, a ktorá bola síce značne zdecimovaná desaťročiami politických zasahovaním, zasahovaní, a taktiež zrušením koncesionárskych poplatkov za predošlej vlády, ale stále ako tak fungovala a stále mala najvyššiu dôveryhodnosť u verejnosti s pomedzi porovnateľných médií. Ako vyzerajú verejnoprávne média dnes? No máme niečo...
=====
