Videokanál klubu
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
6.2.2026 o 9:59 hod.
Mgr. art.
Zora Jaurová
Videokanál poslanca
... zverenej moci sa pre súčasných koaličných politikov stáva skôr motorom ich zvráteného konania. Dočasnosť svojej politickej moci vnímajú ako príležitosť vykonať čím rýchlejšie a čím viac opatrení na upevnenie vlastnej moci, na oslabenie či právo demontáž inštitúcií, ktoré potrebujeme v demokratickej spoločnosti na kontrolu moci. Každé rozhodnutie politika má vplyv na životy, na príležitosti, na spravodlivosť. Preto sa ma prijímať s mimoriadnou mierou zodpovednosti a s čo najširšou účasťou verejnosti. Ten ďalší dôležitý fakt pri výkone moci je ten, že výkon moci je spojený so zodpovednosťou verejnosti. V istom slova zmysle je mimoriadnou morálnou záťažou pre zvolených politikov. Filozof Paul Ricoeur povedal, že zodpovednosť znamená, ochotu znášať dôsledky, ktoré vyplývajú z našich rozhodnutí a v tom spočíva váha morálnej záťaže, ktorej si ako demokraticky zvolený politici musíme byť vedomí. Ak túto záťaž nie je niekto ochotný alebo schopný uniesť zoči voči spoločenskej kritike a kontrole, má jemu zverenú moc vrátiť späť tým, ktorí mu ju zverili. V demokratickej spoločnosti na to máme ustálené mechanizmy. Odstúpenie ministra, ministerky, v krajnom prípade odstúpenie vlády a vypísanie nových volieb. A presne to je to, čo tu teraz my všetci v mene verejnosti ako zvolení poslanci robíme. Podrobujeme vládu a jej ministrov kritike. Nastavujeme im zrkadlo, aby sami sebe a predovšetkým poslancom ako zástupcom verejnosti odpovedali na otázku, či dokázali uniesť morálnu váhu, ktorú nesú pri výkone im zverenej moci. Vidíte tu niekde tých ministrov? Nevidíte a nevideli sme ich tu počas celého času, čo o nich hovoríme. Po tretie. Politika vyžaduje racionálne rozhodnutia. Ale čistá racionalita nestačí. Historik, filozof a americký prezident v období 1. svetovej vojny Woodrov Wilson pripomína, že muž s mocou, ale bez svedomia môže zapáliť celú krajinu. Svedomie sa pre politika nesmie stať nejakým rušivým morálnym reflexom. Pre demokratické vládnutie je nevyhnutné, aby mu jeho svedomie slúžilo ako vnútorný kompas. Svedomie má politika viesť práve tam, kde mu jeho postavenie síce dáva rozsiahle právomoci, ale nie každý detail výkonu moci je možné riešiť zákonmi a verejnou kontrolu. Práve preto je úloha svedomia pri výkone politickej moci mimoriadne dôležitá. Svedomie v nás má prehovárať práve vtedy, keď naše konanie je síce legálne, ale nie je morálne správne. Neplatí tu to okrídlené a príznačné pre spôsob vládnutia na Slovensku vyhraj voľby a môžeš všetko. A to, že táto vláda sa stále viac riadi týmto zvráteným princípom znamená, že jej členom chýba svedomie. Štvrtou oblasťou, o ktorej je tu potrebné hovoriť, je to, čo znamená kritika v demokratickom usporiadaní, pretože kritika je istým spôsobom demokratickým rituálom. V demokracii má svoje zvláštne miesto kritika výkonu moci. To je kľúčová úloha politickej opozície a médií. Ten kto v demokracii vykonáva moc, musí byť pripravený čeliť kritike a zrozumiteľne bez vzťahovačnosti, bez podráždenia vysvetľovať svoje rozhodnutia a stanoviska. Kritická diskusia nie je nejaký otravný nástroj, ktorý zdržiava nositeľov moci pri dosahovaní ich politických cieľov. Kritická diskusia je krvným obehom demokracie, umožňuje jej zachovať si vnútornú silu a prežiť. Schopnosť viesť kritickú diskusiu pravidelne a vždy, keď vzniknú pochybnosti o rozhodnutiach nositeľov moci, je dôkazom toho, že politik je pripravený niesť dôsledky svojich činov. Bývalý nemecký spolkový prezident Johannes Rau to formuloval takto. Demokracia je forma štátu, ktorá z kritiky čerpá silu nie slabosť. Položili si členovia a členky vlády otázku, ako sú pripravení a schopní čeliť kritickej diskusii? No asi položili, pretože sem neprišli. Čo zostane ako stopa vo vládnutí tejto vlády? Škandalizovanie opozície, urážky kritických médií a ich redaktorov a redaktoriek a vyhýbanie sa kritickým otázkam. Takto čelí táto vláda kritike, čo jej vyplýva z povahy demokracie. Poslednou oblasťou etiky v politike, o ktorej by som tu chcela hovoriť, je to, že etika je každodenná prax politiky. Nie je to príležitostná dekorácia vtedy, keď schvaľujeme nejaké etické kódexy, ktoré sú etické aj kódexy iba podľa svojho názvu. Etika nie je ozdobou demokracie, nie je niečím, čo môžme napísať do nejakého dokumentu. Nie je to nejaký slušne znejúci úvod a potom prejdeme k reálnej politike tvrdých lakťov a nevyberaných spôsobov. Etika je v skutočnosti politika a prejavuje sa v malých často neviditeľných rozhodnutiach každodenného života, prejavuje sa v prístupe k chybám a schopnosti ich revidovať, prejavuje sa v spôsobe, akým narábame s mocou, keď nás nikto nesleduje a prejavuje sa takisto v ochote vzdať sa krátkodobej výhody v prospech dlhodobej integrity. Vidíme niečo z toho počas toho dva a pol roka čo tu sedíme? Historik a držiteľ Pulitzerovej ceny za históriu James MacGregor Burns povedal, ak sa politika oddelí od etiky, stáva sa iba technikou moci. A to je presne to, čoho sme svedkami pri výkone moci touto vládou. Chladnokrvný boj o udržanie sa pri moci. Bez morálky, bez zodpovednosti, bez budúcnosti, neslušne, hrubo a vulgárne. Viete, kolegyne a kolegovia, demokracia zaiste nepotrebuje dokonalých ľudí a za toho dva a pol roka sme pochopili, že nikto z nás tu nie je dokonalý, ale potrebuje ľudí, ktorí sú pripravení zodpovedať sa za svoje rozhodnutia a postoje, ktorí sú pripravení prijať kritiku, urobiť reflexiu, a keď ich konanie neobstojí pred váhou argumentov, odísť a odovzdať moc, ktorá im bola dočasne zverená späť do rúk voličovi a to je to, prečo tu aj dnes sedíme. Toľko veľmi múdre slová môjho kolegu Ondreja Prostredníka, ktorý mi rozmýšľam, že či budem čítať ten dokument 36-stranový o pani ministerke kultúry alebo či už týmto ukončím, ale asi si ho nechám, lebo tipujem, že pani ministerka po dnešku bude mať nové meno, tá, ktorú nemožno odvolať, takže tipujem, že ešte sa tu nevidíme posledný krát, takže si ho nechám na budúce a ďakujem zatiaľ za pozornosť. (Potlesk.)
Rozpracované
Vystúpenia klubu
Vystúpenie v rozprave 12.2.2026 11:09 - 11:10 hod.
Štefunko IvanVystúpenie s faktickou poznámkou 12.2.2026 11:09 - 11:09 hod.
Sabo MichalVystúpenie s faktickou poznámkou 12.2.2026 9:53 - 9:53 hod.
Kišš ŠtefanVystúpenie s faktickou poznámkou 11.2.2026 17:33 - 17:33 hod.
Kišš ŠtefanVystúpenie v rozprave 6.2.2026 11:14 - 11:16 hod.
Stohlová TamaraVystúpenie v rozprave 6.2.2026 10:59 - 10:59 hod.
Stohlová Tamara=====
Vystúpenie v rozprave 6.2.2026 10:44 - 10:44 hod.
Stohlová Tamara=====
Vystúpenie v rozprave 6.2.2026 10:29 - 10:29 hod.
Stohlová TamaraNeuspeli ani projekty v južných regiónoch, ktoré sú najviac ohrozené z pohľadu horúčav a sucha a neuspel ani projekt fakultnej nemocnice Nové Zámky, kde naozaj si dovolím tvrdiť, že ten benefit by bol dvojnásobný, pretože by pomáhal aj v liečení chorých pacientov. Lebo opäť, kto je zraniteľnou skupinou v prípade dopadov zmeny klímy, v prípade horúčav, no sú to aj chorí chronicky chorí ľudia.
Keď sme si to takto vypočítali, kto tu uspel a kto tu neuspel, ja si myslím, že je úplne očividné, že Tomáš Taraba v ťažkých časoch, ktoré zažívajú ľudia na Slovensku, nepomáha chrániť ani tých najzraniteľnejších, ani tých najohrozenejších. Nepomáha tým, ktorí to skutočne potrebujú, nesmeruje verejné peniaze tam, kde ich treba, ale do vreciek vyvolených najbohatších ľudí na Slovensku. Pretože za Tomáša Tarabu je Slovensko štátom len pre vyvolených. Veľmi podobne konal štát zosobnený Tomášom Tarabom v prospech ďalšieho vyvoleného, snáď najväčšieho oligarchu v našich končinách, Andreja Babiša. Poďme sa teda bližšie pozrieť, ako Tomáš Taraba pracuje v prospech bežných ľudí a ako pracuje v prospech Andreja Babiša. No, tak poďme najprv na tých bežných ľudí. Možno je vám niekomu známe, že máme teda na Slovenku veľký problém s environmentálnymi záťažami a jednou z lokalít, ktorá je skutočne problematická, je Predajná, kde sa nachádzajú gudrónové jamy, kde roky naozaj hrozilo, že sa prelejú a že toto obrovské znečistenie zaleje najbližšie obce. No a táto environmentálna záťaž čaká dva roky, vyše dva roky za ministra Tarabu len na to, aby vyhlásil verejné obstarávanie. Ja som vlastne bola rada, keď som zachytila v januári tohto roka, že teda konečne, konečne sa k niečomu zmohol a na stránke ministerstva pribudol materiál k tejto environmentálnej záťaži. Ale viete čo? On na druhý deň zmizol. A ja, teda keby tu bol tento náš lumen, tak by som sa ho opýtala: Čo sa stalo pán minister? Zase vám to nevyšlo? Nečakane v prípade bežných ľudí. Hlavne, že nadprácu si robí pri všetkých týchto boháčoch. Alebo sa pozrime na Vrakunskú skládku. To je naozaj obrovská environmentálna záťaž, kde sa sanácia pripravovala dlhých osem rokov. No a Tomáš Taraba prišiel v roku 2024, zopár mesiacov po svojom zvolení a urobil čo? Celú tú pripravenú a zazmluvnenú sanáciu zrušil. Urobil to bezdôvodne a urobil to bez náhrady. To znamená, neponúkol žiadnu alternatívu do dnes deň a už to budú dva roky. Nám nepovedal, akom to teda chce riešiť, hoci problém by to bol tak, či tak, lebo on nás po ôsmich rokoch dostal naspäť do bodu nula. A akoby to nestačilo, keďže tá sanácia už bola zazmluvnená, s ministerstvom sa dnes ten dodávateľ súdi o sumu takmer 600-tisíc eur, pretože to boli legitímne náklady, ktoré už vynaložil ten daný dodávateľ. Takže Tomáš Taraba nič neprináša. Žiadne riešenie, žiadne riešenie environmentálnej záťaže, ktorá ohrozuje bežných ľudí. Tomáš Taraba prináša len nové dlhy.
Okrem zrušenia a zdržiavania projektov, ako sme si ilustrovali na týchto dvoch konkrétnych príkladoch, rezortná organizácia ministerstva životného prostredia neprejavili záujem ani o čerpanie ďalších zdrojov na riešenie ďalších environmentálnych záťaží, ktorých naozaj na Slovensku máme tisíce. Prečo? Pretože Tomáš Taraba sa zásadnú časť minulého roka sústredil len na Andreja Babiša a jeho veľmi špeciálnu environmentálnu záťaž v areály Istrochemu. A robil to, treba povedať, na úkor všetkých ľudí na Slovensku, pretože, keď sa sústredí iba na jednu záťaž, iba na jednu lokalitu, ktorá si naozaj vyžaduje stovky miliónov eur na sanáciu, tak to jasne znamená, že na ostatné záťaže, ktoré ohrozujú zdravie, životy ľudí po celom Slovensku, už jednoducho nezostanú peniaze. Toto nečerpanie, tá neaktivita ministrovi Tarabovi, samozrejme, nejaké peniaze pre Andreja Babiša ušetrí a to si ja v skutočnosti myslím, že celý čas je jeho motivácia, prečo nekoná. Tak ale problém je, že stále to nie je dosť. Povedali sme si, že tam tie odhadované náklady sú niekde medzi pol miliardou až 900 mil. eur. Takže Tomášovi Tarabovi chýba ešte nejakých 300 až 800 mil. A presne preto sem do tohto parlamentu priniesol čo? Priniesol novelu zákona o environmentálnom fonde v skrátenom legislatívnom konaní, to znamená, nikto sa k tomu nemohol vyjadriť, ktorá by mu umožnila zmocniť sa, získať kontrolu nad 2 mld. v tomto fonde. On to koniec koncov aj priznal a povedal, aby mohol zaplatiť environmentálnu záťaž Andrejovi Babišovi. Čo na tom, že na ostatné už nezostane.
No a keď sme sa bavili o tom, ako pre bežných ľudí nekoná, tak kde naozaj expresne konal je práve ukončenie tejto kauzy v prospech tohto oligarchu. Bol to totiž on, kto podal na vládu návrh, aby za sanáciu tohto súkromného pozemku, areálu Istrochem, prevzal zodpovednosť štát. A tým by celá táto nespravodlivosť bola spečatená. A kým my sme podávala a hľadali dôkazy, aby sme sa obrátili na generálnu prokuratúru, pretože my si naozaj myslíme, že je nespravodlivé, aby Andrej Babiš so všetkým svojim bohatstvom už nebol zodpovedný za riešenie si vlastného pozemku preto, lebo on si zrekonštruoval, ja neviem, pred 15 rokmi vlastnú administratívnu budovu alebo zrekonštruoval vlakovú vlečku, či čo to bolo, alebo namontoval rozhlas vo svojom areáli. No ja si myslím, že toto nie je hodné toho, aby sme ho zbavili zodpovednosti za sanáciu znečistenia na vlastnom pozemku, ktorý kupoval s vedomosťou, že tam toto znečistenie je a my vieme, že toto znečistenie bude stáť niekde medzi pol miliardou až 900 mil. eur. No a kým my sme hľadali tie dôkazy, aby tu bola na Slovensku nejaká spravodlivosť a nemuseli sa na to skladať bežní občania a občianky, tak minister hľadal čo? No výhovorky, prečo to neurobiť. Pritom je to on, kto má naozaj k dispozícii všetky nástroje na to, aby tú situáciu riešil. Neexistuje dôvod, prečo to nepreveriť, prečo to nevyskúšať. Jedine to, že by sa v skutočnosti on správal ako agent tohto oligarchu, ktorý nekoná v záujme ľudí na Slovensku, ale v záujme tohto jedného konkrétneho človeka, lebo je to preňho výhodné.
No, a kto je teda v štáte len pre vyvolených ten najvyvolenejší, kto iný ako Tomáš, ja som štát, Taraba. Vidíme to aj pri spomínanom envirofonde, kde naozaj jeho cieľom je získať kontrolu nad týmto fondom, kde sa naakumulovalo obrovské množstvo peňazí. Ak mu ten zákon prejde, ak mu ho schválite, tak mu poskytnete tie dve miliardy ako jeho vreckové a o to jemu celý čas ide. Lebo on chce s tým narábať v duchu absolutizmu, v ktorý o verí. On to chce ako svoje vreckové. On to chce ako svoje léno. Toto je jednoducho štát podľa Tomáša Tarabu. No a štát podľa Tomáša Tarabu je aj štát, ktorému je naozaj zdravie ľudí ukradnuté. Vyzdvihnem v tomto prípade dva príklady.
Ako prvé znečistené ovzdušie. Možno viete, možno nie, je to ten najväčší zabijak spomedzi vplyvov životného prostredia, pretože každý rok je zodpovedné znečistené ovzdušie za tisícky predčasných úmrtí. Ten problém je vypuklý v dvoch takých lokalitách a jednou z nich je Jelšava. Malé mesto na Gemeri, ktoré naozaj funguje v pomerne náročných podmienkach. No a práve tu sa tri roky pripravoval konkrétny projekt, ktorý bol naozaj na mieru šitý. Spolupracovalo na tom ministerstvo, samospráva, odborníci na životné prostredie, na ovzdušie, aby naozaj reflektoval to, čo tam treba riešiť. No a minister Taraba prišiel, v roku 2023 ten projekt najprv schválil, pridelil mu peniaze a vzápätí to zrušil. On sa ešte aj takto zvrátene hral s tými ľuďmi, ktorí naozaj žijú v prostredí, ktoré im spôsobuje zdravotné problémy. No a opäť. Ja hovorím, že on nevie len ničiť, on nikdy, keď niečo zruší, keď niečo zničí, zdeštruuje, nikdy nepríde so žiadnou alternatívou. Zrušil to bezdôvodne a bez toho, aby prišiel a povedal, tu máte druhé riešenie, ja si myslím, že toto je lepšie, tu máte na to dôvody, nech sa páči. Nie. On tento projekt dokonca zastavil napriek tomu, že Slovensko v tejto veci čelí žalobe Európskej komisie, pretože to máme vydokladované, že tak veľmi zanedbávame ovzdušie, vzduch, ktorý ľudia dýchajú, že to má priame dôsledky na ich zdravie a životy. Ale napriek tomu namiesto toho, aby to Tomáš Taraba riešil, tak ten projekt zrušil. On sa jednoducho vykašľal na obyvateľov Gemera, vykašľal sa ich zdravie, osudy, lebo jemu sú tam niekde v tej doline Gemera úplne ukradnutí.
Alebo si vezmime príklad spomínanej vrakunskej skládky. Povedali sme si, že to zastavil, že zastavil pripravovanú sanáciu, nepredstavil alternatívu, ale nepovedali sme si tie dôsledky. No a čo sú tie dôsledky. Možno viete, že vrakunska skládka sa nachádza v, priamo v chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov. A to je naozaj aj v čase klimatickej zmeny strategický zdroj pitnej vody pre celé Slovensko. Lebo Slovensko vysychá. A Tomáš Taraba namiesto toho, aby urobil maximum pre ochranu tohto slovenského pokladu, tak sa úplne vykašľal, úplne sa vykašľal na to, že by s tým niečo robil a to napriek tomu, že my vieme, že to znečistenie nie je statické, ono sa v skutočnosti hýbe. Je to pol kilometra, čo sa každý rok toto znečistenie obrovských rozmerov hýbe hlbšie do tej vodohospodárskej oblasti. To znamená, že ohrozuje to studne, ktoré ľudia požívajú, ale aj tie zdroje pitnej vody, ktorú používame my všetci tu v tejto sále, ale hlavne ľudia, ktorí nás sledujú. Pretože ministrovi životného prostredia je zdravie ľudí ukradnuté.
Štát podľa Tarabu nenávidí aj odbornosť, pretože preňho je v skutočnosti kľúčová lojalita vlastných kádrov. To vidíme od úplného začiatku. Tomáš Taraba systematicky vyhadzuje odborníkov na ministerstve aj vo svojich rezortných organizáciách. Asi by sme sa aj tu zhodli, lebo ja verím, že to preniklo ku každému jednému z vás, že najhoršie to schytáva ochrana prírody. Pretože Tomáš Taraba, ako správny národovec a vlastenec, neverí v jej ochranu. Mohli by sme si tu povedať naozaj desiatky príkladov, ale podľa mňa opäť najlepším symbolom jeho ničenia, jeho vzťahu k odbornosti aj k prírode na Slovensku je to, že náš najstarší Tatranský národný park viedol dva roky právoplatne odsúdený pytliak. Lebo my asi tu na Slovensku máme byť hrdý na tie holoruby, kožušiny, vypchaté zvieratá, no a samozrejme stožiare. Stožiare v národných parkoch, lebo to je to, čo je podstata.
No a ako náhradu za týchto odborníkov, naozaj ľudí s desiatkami rokov skúseností, ktorí zabezpečujú aj kontinuitu, lebo vlády sa menia a my potrebujeme stabilné inštitúcie, ktoré si budú plniť svoju úlohu, tak Tomáš Taraba dosádza nie kompetentných, ale hlavne lojálnych. Keď si chceme ilustrovať tú kompetentnosť, tak sa pozrime napr. na súčasného riaditeľa Štátnej ochrany prírody, ktorý bol 12 rokov konateľom firmy, ktorá predáva domáce potreby. Neskôr pracoval vo firme, ktorá predáva elektrokomponenty v doprave. Taký riaditeľ chránenej krajinnej oblasti Záhorie, ten je zase prevádzkovateľom strelnice. To sú mi skúsenosti. No a títo ľudia, sú síce možno verní, ale niekedy naozaj dôjde na to, že sú nekompetentní a veľa o tom hovorí aj tá fluktuácia, ktorú vidíme v rezorte. Na...
=====
Vystúpenie v rozprave 6.2.2026 10:14 - 10:14 hod.
Stohlová TamaraPoďme si teda rozobrať ako vyzerá Slovensko podľa Tomáša ja som štát Tarabu. Tak v prvom rade je to štát len pre vyvolených. Podľa mňa úplne najkrajšie sme to videli za tie posledné mesiace a hneď niekoľkokrát. Začnem jeho najaktuálnejšou kauzou Tarabovou eurofondovou výzvou na jazerá pre boháčov v ich luxusných rekreačných strediskách. A ja si ináč trochu myslím, že práve preto sa za tento týždeň tak rozzúril, naozaj rozzúril a išiel z neho jed, ktorý smeroval konkrétne aj na mňa, pretože si myslím, že práve touto kauzou som trafila do čierneho. Rezort životného prostredia ešte minulý rok vypísal eurofondovú výzvu, ktorá mala názov "Vodozádržné opatrenia na adaptáciu na zmeny klímy v sídlach a krajine". Táto výzva mala veľmi správne slúžiť na riešenie dopadov klimatickej zmeny, na riešenie toho čo naozaj už poznáme a zažívame každý jeden z nás, to vďaka čomu už nikto klimatickú zmenu popierať nemôže. To sú tie suchá, horúčavy, prívalové dažde. A táto výzva teda mala naozaj ušľachtilý cieľ. Bola veľmi správna. Podľa mňa, keď sa pozrieme na tieto dopady, úplne logické a správne by bolo smerovať tieto milióny z eurofondov k tým ľuďom, ktorí sú najzraniteľnejší a do tých oblastí, ktoré sú najohrozenejšie. Len to stručne načrtnem. V prípade horúčav a sucha sú to najmä južné okresy, Nové Zámky, Šaľa, Rimavská Sobota alebo Komárno. Vieme, že práve v okrese Komárno v Hurbanove bola aj doteraz historicky najvyššia teplota nameraná 40,3 stupňa Celzia. Južné okresy sú špeciálne zraniteľní aj preto, pretože v nich žije naozaj vysoký podiel obyvateľstva nad sedemdesiat rokov a práve tí sú veľmi citliví na dopady klímy ako horúčavy, špeciálne zle ich znášajú a zároveň v južných okresoch máme aj iný známy problém, že je tu zlá dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Teda tie vzdialenosti k nejakému najbližšiemu zdravotnému stredisku sú v pomere k iným častiam Slovenska vysoké a teda to celé situáciu ešte zhoršuje.
Ak sa potom pozrieme na druhý opačný akoby fenomén a to sú tie prívalové zrážky, tak tam sú zase najohrozenejšie severné okresy, najmä okres Kysucké Nové Mesto, Tvrdošín alebo Dolný Kubín. No a ja teda, keď som otvorila výsledky tej výzvy, tak som čakala, že tam naozaj toto uvidím, že tam uvidím tie najohrozenejšie obce a že tam uvidím riešenia a opatrenia pre nich prínosné, že jednoducho pôjdu tie peniaze tam, kde ich treba. No ale po preštudovaní výsledkov som presvedčená, že práve v týchto oblastiach ľudia, ktorí to najviac potrebujú, z tých peňazí neuvidia vôbec nič. Celkovo v tejto výzve bolo 52 projektov, uspelo 6. A konkrétne obciam a mestám alebo podobným inštitúciám sa nedarilo, čo je paradoxom, pretože práve tie majú možnosť a schopnosť ovplyvňovať verejné priestranstvá, ovplyvňovať ten priestor kde sa premelie naozaj veľký počet ľudí, teda to má šancu priniesť úžitok veľkému počtu ľudí. No ale tým sa nedarilo. A komu sa naopak darilo boli známi a vplyvní slovenskí veľkopodnikatelia. Ich projekty pritom sú naozaj až podozrivo podobné a tak tri štvrtiny z tejto výzvy potečie do jazierok slovenských veľkopodnikateľov na Donovaly, do Bachledky a do golfového rezortu v Skalici. Pripomeniem aj konkrétne kto uspel.
Tak ako prvý to bol Ivan Kmotrík, ktorému ministerstvo odsúhlasilo jeden a pol milióna na projekt jazierka v jeho súkromnom golfovom stredisku na Záhorí. A ja sa pri tomto pýtam, hoci si myslím, že to je tak do očí bijúce, že tomu naozaj rozumie každý, že tento príklad je ten najkrajší. Na tom to naozaj pochopí každý. Ale pýtam sa. Je golfové jazierko v súkromnom rezorte tohto oligarchu, tohto boháča, je to projekt vo verejnom záujme? Budú z toho benefitovať bežní ľudia? Bude z toho benefitovať verejnosť? A bude v skutočnosti tento projekt mať za cieľ tú ochranu životného prostredia, to riešenie dopadov klimatickej zmeny, to riešenie sucha, horúčav, prívalových zrážok? Alebo ten účel je v skutočnosti úplne iný? Poviem k tomu aj zopár faktov. Takéto jazierka sú v golfových rezortoch naozaj úplne bežnou atrakciou. Je to jednoducho prekážka, atrakcia, niečo čo sa tam bežne buduje. Zároveň toto ihrisko je známe aj tým, že v minulosti malo problém so suchom. Pamätajú si niektorí miestni naozaj spálené golfové trávniky, vďaka čomu sa museli rušiť turnaje a medzi ľuďmi sa aj šepkalo, že toto golfové ihrisko sa bude musieť zatvárať. Problém bol, že tie existujúce jazierka, ktoré tam sú, ktoré sa používajú na závlahu, lebo ten zelený hustý golfový trávnik jednoducho nevyrastie sám od seba. Tu nemáme také klimatické podmienky, tak tie jazierka, ktoré sa používali na závlahu jednoducho nestačili. A myslím, že za všetko hovorí fakt, že to nové jazierko, ktoré sa tu má vybudovať z peňazí nás všetkých, z verejných financií, bude prepojené s jedným z existujúcich. Tak, nech sa páči, myslím si, že to, že či tu má prednosť hospodársky účel, zavlažovanie, niečo z čoho priamo benefituje súkromný majiteľ, z čoho má priamo zisky jeho firma, či to prevažuje to alebo tu prevažuje naozaj ten ušľachtilý cieľ ochrany ľudí pred dopadmi klimatickej zmeny. Myslím, že relevantné je tiež to, že len päťsto metrov od tohto golfového ihriska sa nachádzajú Skalické rybníky, možno ich niektorí miestni tuto poznáte, čo sú naozaj oveľa väčšie vodné plochy, ktoré už dnes výrazne ovplyvňujú tú lokálnu mikroklímu. No a keď sa bavíme o tom, či to bude prinášať benefit pre verejnosť, či to bude prinášať benefit pre bežných ľudí, tak za všetko hovorí, že ak chcete sa dostať do tejto lokality, ak chcete mať úžitok z tohto jazierka, tak potrebujete zaplatiť ako vstupné členské tisíc päťsto eur.
Ďalším z úspešných v tejto eurofondovej výzve ministra Tarabu bol Boris Kollár, ktorý má dostať 600 tisíc na nádrž priamo v centre jeho lyžiarskeho rezortu na Donovaloch. Alebo ďalší lyžiarsky rezort tentokrát v Bachledke. Za tým stojí bývalý biznisový partner práve zmieneného Borisa Kollára Peter Struhár, možno ho nepoznáte, je taký menej nápadný, ale jedna z vecí, ktorá ho práve dostala do pozornosti verejnosti je komunikácia v rámci Kočnerovej treeme, kde mal dokonca aj prezývku, prezývali ho Červený pes. No a tento vplyvný podnikateľ má dostať alebo jeho rezort má dostať 5,4 milióna na vybudovanie dvoch vodných nádrží. Tu sa naozaj ani netvária, že by to malo byť nejaké prírode blízke opatrenie. Ide o dve betónové nepriepustné obrovské veľké vodné nádrže a priamo v tom projekte sa píše, že budú využívané na zasnežovanie. Tak ja sa opäť pýtam, slúži toto v skutočnosti na ochranu ľudí pred dopadmi klímy alebo to v skutočnosti slúži ako pomoc tomuto konkrétnemu podnikateľovi pri jeho podnikateľských činnostiach? Lebo zasnežovanie robí čo? Zasnežovanie predlžuje lyžiarsku sezónu a to čo? No, zvyšuje výnosy, zvyšuje to zisk tohto lyžiarskeho strediska. A keby ste stále pochybovali, tak toto konkrétne opatrenie za 5,4 milióna má priniesť úžitok neuveriteľným 97 ľuďom. Keď si to prepočítate, tak za túto sumu , aby to prinieslo úžitok takémuto počtu ľudí, tak nás to vyjde na osobu 55 tisíc, 55 tisíc z peňazí nás všetkých, aby to prinieslo vôbec nejaký úžitok. A myslím, že relevantné vo vzťahu alebo keď chceme preskúmať ten vzťah tejto firmy k tejto vláde, tak je pripomenúť aj to, že už v roku 2024 dostali od štátneho Fondu na podporu športu takmer päť miliónov na výstavbu novej lanovky, ktorá nečakane slúži aj úplne bežným platiacim zákazníkom. Čiže opäť dostali peniaze, dokopy teraz už desať miliónov na to, aby podporili svoju vlastnú podnikateľskú činnosť a svoj vlastný zisk.
No a Tomáš Taraba namiesto toho, keď reagoval na tieto naše zistenia, namiesto toho aby poriadne zdôvodnil prečo chce v čase konsolidácie, keď ľudia naozaj majú hlboko do vrecka, keď sa im ťažko žije, pretože naplno na nich dopadli dôsledky konsolidácie tejto vlády, tak namiesto toho aby vysvetlil prečo smeruje peniaze do luxusných rezortov týchto najväčších boháčov Slovenska, tak on len všetko zľahčoval. Hovoril, že veď ale tam sú iba nejaké schválené žiadosti a že on ešte nepodpísal žiadnu zmluvu. Tak, dámy a páni, Tomáš Taraba nás odhalil, odhalil našu taktiku, že tu slúžime ľuďom na Slovensku, že konáme v ich záujme. Lebo keď vieme, že sa tu chystá takáto rozkrádačka, prečo by sme čakali kým sa tie zmluvy podpíšu? Nedáva náhodou zmysel upozorniť na to ešte pred tým, aby sa tomu dalo zabrániť, pán minister? Tomáš Taraba sa tiež vyhováral na nejakých externých hodnotiteľov, ktorí to vraj za tým celým stoja. No tak v skutočnosti aj tie udalosti po našich odhaleniach veľmi dobre vykresľujú kto za tým stojí, pretože Tomáš Taraba odvolal svoju nominantku a blízku spolupracovníčku generálnu riaditeľku, ktorá v skutočnosti tieto, za týmito výzvami a kam majú smerovať stála formálne, no ale čo hádže zásadné podozrenie na ministra Tarabu okrem toho, že on konkrétne má vzťah s týmito podnikateľmi, vieme, že má vzťah aj s Borisom Kollárom. Z lokálnych informácií dokonca vieme, že len dva týždne pred tým ako si Kmotríkova firma podala túto žiadosť, ktorá neskôr bola na ministerstve úspešná, že Tomáš Taraba sa s ním stretol priamo v jeho rezorte. No ale podľa mňa najvážnejšie podozrenie je to, že vo svojej reakcii minister životného prostredia ani len nenaznačil, že on by sa tie zmluvy nechystal podpísať. On len ukazoval prstom, že on teda, to je všetko, veď tu sa ešte nič nedeje, ja som nič nepodpísal. Ale on nepovedal popri tom všetkom, že on tie zmluvy nepodpíše. Tak ja aj z tohto miesta ho vyzývam, pán Taraba, povedzte a prisľúbte ľuďom, že vy tie zmluvy nepodpíšete. Prehodnoťte túto výzvu, zastavte to a presmerujte tie peniaze tam tak, aby smerovali do tých oblastí, kde ich naozaj treba. My mu na to samozrejme vytvoríme aj priestor budúci týždeň v rámci mimoriadneho výboru, aby naozaj sa už tejto otázke vyhýbať nemohol.
A povedzme si aj naozaj veľmi konkrétne kto bol v konkurencii s týmito slovenskými boháčmi, kam peniaze v skutočnosti nepoputovali, ktoré regióny a obce to sú. Tak napríklad v tejto výzve neuspelo vodozádržné opatrenie v meste Kysucké Nové Mesto. Tam sme si povedali, že práve tento okres je ten najzraniteľnejší z hľadiska extrémnych zrážok. Neuspel ani projekt Centra sociálnych služieb v Žiline, ktorý mal priniesť úžitok za náklady 157 eur na osobu. Kľudne si to porovnajme s ...
=====
Vystúpenie v rozprave 6.2.2026 9:59 - 10:08 hod.
Jaurová Zora