Videokanál klubu

že z tých obyvateľov to urobí milionárov a oni sú takí hlúpi, že sú ochotní zbaviť sa tejto príležitosti, tak nečakajte žiadne závratné zisky pre tento konkrétny región. Ale minister samozrejme nemá problém čokoľvek sľubovať, keď to vyhovuje hlavne jemu. A možno čo je ešte vážnejšie ako tieto výmysly o turizme, tak minister životného prostredia nepreukázal, že táto stavba neohrozí pitnú vodu pre 60 tis. ľudí Novohradu, pretože ako som spomínala, súčasťou tejto prečerpávačky je, alebo mala by byť, aj vodná nádrž, ktorá dnes slúži ako pitná voda pre tie tisíce ľudí. On nereflektoval toto riziko, napriek stanovisku, ktoré ho na to upozorňovalo, napriek memorandu stoviek potenciálne zasiahnutých obcí, ktoré ho na to vyzývali. Namiesto toho, namiesto vysvetľovania si kúpil podporu hŕstky obcí, pričom väčšiny z nich by sa tá stavba vôbec nedotkla. Veď prečo by takú stavbu prečerpávačky nepodporila napríklad obec Očová, ktorá sa nachádza 50 kilometrov od plánovanej výstavby, to znamená, že nebude vôbec dotknutá, ale môže za podporu dostať peniaze, lebo to je to, čo Tomáš Taraba sľúbil. Mňa celkom mrzí, že keď vidím, že na tých malebných lazoch Podpoľania, kde som na rozdiel od ministra bola hneď niekoľkokrát a ktorú chce minister zatopiť, že tam žije naozaj súdržná komunita, že tam funguje farmárčenie, ktoré je udržateľné vo vzťahu ku krajine, že sa tam rozbieha aj ten turizmus práve teraz, lebo podľa mňa toto je ten vidiek, ktorý by sme mali podporovať, toto je ten vidiek, ktorý sa táto koalícia zastrája chrániť, ale nakoniec preň keď príde tá príležitosť, neurobí vôbec nič alebo úplne naopak, ho ide len ničiť. Takto vyzerá podľa mňa čistá arogancia moci, ale aj tá spomínaná zbabelosť, pretože naozaj Tomáš Taraba za celý ten čas priamo na to miesto nikdy neprišiel, miestnym nebol schopný a ochotný čeliť, hoci ho o tie stretnutia žiadali, prosili, cestovali za ním. Toto sú jednoducho tí národniari, ktorí milujú našu krajinu len vtedy, keď ju môžu ovládnuť, zničiť a nemajú odvahu pozrieť sa ľuďom do očí. Štát podľa Tarabu, to je aj štát, v ktorom jednoducho nie je miesto pre prírodu, len pre biznis bohatých. A povedzme si to veľmi jasne, tá ochrana prírody, to nie je len nejaká charita, to nie je ochrana nejakej chránenej rastlinky niekde ďaleko, to je jednoducho ochrana vody, pôdy, klímy, ekologickej stability, jednoducho všetkého, na čom závisí naše prežitie, lebo my všetci tu dýchame vzduch, my všetci tu pijeme vodu, my všetci tu nejaké jedlo musíme konzumovať. No, Tomáš Taraba sa od začiatku rozhodol byť skôr ministrom hospodárstva takého typu z minulého storočia, hoci sedí na rezorte životného prostredia a je v 21. storočí, ale ani tá túžba byť ministrom hospodárstva mu nevyšla, pretože samotní podnikatelia, keď sa s nimi rozprávame, tak pomerne rýchlo zistili, kto on v skutočnosti je, tento náš kráľ Slnko. Človek, ktorý sa rozháda s každým, kto sa mu nepodriadi, kto sa rozháda s každým, kto da dotkne jeho ega. A tak sa nakoniec minister Taraba stal ministrom len pre tých, ktorí s ním dokážu vyjsť a to sú spravidla tí ľudia, ktorí na tom dokážu niečo získať. Tarabove ťaženie v prospech týchto ľudí a proti prírode vidíme všade. Vidíme to v podobe zničeného zákona o ochrane prírody a krajiny, v rámci ktorého verejnosť napríklad prišla o právo hájiť prírodu pri jej poškodzovaní. V rámci tohto zákona sa zdecimovala aj stráž prírody, kde naozaj dnes po roku to cítime všade, hlavne ale na drzosti motorkárov, štvorkolkárov, ktorí jazdia po našich lesoch, poliach, lúkach, po potokoch a sú agresívni, keď sa proti nim niekto ozve. Problémom sú aj nelegálne výruby, ale treba povedať, že vďaka zdecimovanej stráži, kde dnes sa o celú rozlohu našej krajiny stará približne 50 profesionálnych strážcov na celú rozlohu krajiny, tak my sa o väčšine tej protizákonnej činnosti dnes už ani nedozvieme alebo nie včas, aby sa s tým dalo niečo robiť. Jednoducho vďaka Tomášovi Tarabovi pytliaci, štvorkolkári, zlodeji a podvodníci majú na Slovensku raj. Ale pri tomto zákone nekončíme. Snahu Tomáša Tarabu oslabiť prírodu v prospech najbohatších podnikateľov v našich horách vidíme napríklad aj pri legislatíve posudzovania vplyvov na životné prostredie, alebo pri zonáciách národných parkov, ktoré sa aktuálne chystajú. Cieľ je jediný, minister životného prostredia chce umožniť divoký neregulovaný rozvoj turizmu. Chce lanovky, zjazdovky, hotelové komplexy, bufety, hlasnú hudbu, nevkusné reštaurácie v každej jednej doline. Asi preto, aby ľudia nemohli byť ani na sekundu so svojimi vlastnými myšlienkami a nemohli si všimnúť, že im tu potichu kradnete krajinu. Ale tá smutná pravda na tomto prístupe je, že keď tie národné parky zničíte, keď tú prírodu zničíte, ani do tých hotelových komplexov ľudia nebudú chodiť, pretože nebudú mať za čím. Štát podľa Tomáša Tarabu je aj neschopný. Ideálne si to vieme ilustrovať na jeho čerpaní, resp. nečerpaní eurofondov, pretože minister životného prostredia je v tomto dlhodobo najhorší, aktuálne tretí najhorší spomedzi všetkých ministrov. On to samozrejme nikdy neprizná a nemá vôbec problém, žiadne škrupule klamať v priamom prenose, hoci my tie vyhodnotenia vidíme pravidelne na rokovaniach vlády. On sa dokonca je schopný napriek tomu, že jeho výkon je taký mizerný, on je schopný sa vyhlasovať za premianta. A keď náhodou dôjde na tú debatu, tak vinu hádže na všetkých okolo seba a ja sa pýtam, načo je nám minister, ktorý nie je schopný ani prevziať zodpovednosť za svoje konanie. Na čom mu skutočne záleží ilustruje podľa mňa taký jeden príklad, ktorým sa nedávno samotný minister aj chválil. V Strede nad Bodrogom čakali 20 rokov na kanalizáciu. No a vďaka tomuto nášmu fenomenálnemu ministrovi, ktorému tak záleží na čerpaní eurofondov, si počkali ešte o rok viac. Tá zmluva bola pred rokom nachystaná na podpis, ale minister ju jednoducho nepodpísal. On si musel vytvoriť príležitosť, on si musel počkať, aby si tam v žiare reflektorov, v žiare kamier prišiel urobiť tlačovku, aby boli prítomné osobnosti, jednoducho aby to malo ten honor. Veď hádam nebude on cestovať len tak, tento náš vicepremiér. Veľmi podobne sa zachoval aj v Stakčíne. Tam rovnako bola pripravená zmluva, čakala na rok, aby tam došiel Tomáš Taraba, urobil si tlačovku s bývalým prezidentom Schusterom, aby mu to stálo za to sa na ten východ vydať. Čo tam po ľuďoch, ktorí vďaka nemu čakajú ešte o rok dlhšie k základnej dôstojnosti, k základnej infraštruktúre. Čo tam po hrozbe prepadnutia eurofondov. Tomáš Taraba je jednoducho niekto a zaslúži si všetok rešpekt a úctu, ktorú si takýmto spôsobom vymôže. Za povšimnutie určite stojí aj výkon ministra v Pláne obnovy, kde jeho ministerstvo dlhodobo podávalo naozaj veľmi zlý výkon, malo mnoho nesplnených míľnikov a bol to obrovský problém, na ktorý sme uprednostňovali. Nevedel si jednoducho dať rady s tými úlohami, ktoré mal a nevedel ani vymyslieť alternatívu, lebo to je opäť to čo ja hovorím, on je schopný rušiť, ničiť, ale neprinesie nič, čím by to nahradil. No a dnes treba povedať, že už nie je premiantom v tomto negatívnom zmysle s tým najhorším výsledkom, ale nie je to preto, žeby zamakal a dobehol tie zameškané reformy ale preto, že on sa dobrovoľne vzdal 300 mil. pre svoj vlastný rezort. Nevedel si s nimi poradiť, nevedel čo s nimi, tak ich odovzdal, nech sa páči, využite ich inde, ja to neviem. Fakt tomuto hovorím manažér roka. No problém je, že na chvíľu mal možno pokoj, ale už sa opäť zmráka a financie z Plánu obnovy pre jeho ministerstvo sú aj naďalej ohrozované. Je to jeho neaktivitou pri zonáciách národných parkov, ktoré som už spomínala, ale naopak aj priveľkou aktivitou jeho štátneho tajomníka, alebo koaličných poslancov, ktorí podávajú novely, ktoré sú v rozpore. Zonácie samotné musia byť schválené v prvom polroku tohto roka, pričom nespĺňajú základné parametre ochrany prírody, ktoré si dohodol s Európskou komisiou už samotný minister a bolo to presne v tom čase, keď zástupca vlády vykrikoval, že teraz už je to ich Plán obnovy a teraz už oni naozaj preberajú plnú zodpovednosť a prestanú výhovorky. No tak pri zonáciách je minister v úplnom pate, Európska komisia vie, že sú zle pripravené, on samotný vie, že sú zle pripravené, všetci vedia, že sú hrozbou, že tá hrozba je, že Slovensko príde o stovky miliónov eur. A Tomáš Taraba nerobí vlastne nič, takto vyzerajú schopnosti tohto nášho ministra životného prostredia. No a myslím, že už sme si celkom dosť povedali, ako vyzerá štát podľa Tomáša Tarabu, ale je dôležité povedať, že kým on sám chce byť ten kráľ Slnko, v skutočnosti keď sa pozrieme na to čo robí, on je len obyčajný papaláš. Začnem tým najvypuklejším, čo nie je priamo jeho konanie, ale je to niečo, čo toleruje a obraňuje keď na to príde a to je rodina Kuffovcov. Tým podľa mňa by sme za bežných okolností nemali veľmi venovať pozornosť, ale osud má naozaj čierny zmysel pre humor, resp. zmysel pre čierny humor a sú to dnes štátni tajomníci a tak im tú pozornosť dávať musíme. Podľa mňa naozaj kráľom papalášizmu nie je nikto iný ako Filip Kuffa a určite si pamätáte všetci jeho slávny prelet nad Národným parkom Malá Fatra, tak ako je to zo zákona zakázané. Tento človek, ktorý by mal zákon o ochrane prírody a krajiny detailne poznať, nieže ho porušovať, ale on ho má obhajovať. Podobne jeho spanilá jazda štvorkolkami po Národnom parku Poloniny, kde je to rovnako zakázané, ale jeho odpoveď bola, že on ako štátny tajomník vlastne na toto všetko má právo, jemu keď vlastníci lesa v tomto prípade povedia, že má sadnúť na štvorkolku, do vrtuľníka, tak on tak jednoducho urobí, lebo on je štátny tajomník a hádam má na to právo. To je jednoducho čistá definícia papaláša, keď si štátny tajomník myslí, že jeho sa zákony netýkajú. Alebo si spomeňme na jeho vozový park s desiatimi vozidlami, lebo veď štátny tajomník to tiež nie je len tak hocikto, hoci tú úroveň kráľa Slnko celkom nedosahuje. Keď zacitujem Filip Kuffa povedal pri tejto príležitosti, že minister alebo štátny tajomník by mal mať kedykoľvek ktorékoľvek auto k dispozícii. Tak ja hovorím, že to aby sme si dávali pozor, keď pôjdeme okolo ministerstva, lebo za nami dobehne Filip Kuffa s jeho zamestnaneckým preukazom a povie, že chce naše auto, lebo on je štátny tajomník a musí sa niekam dostať. Toto všetko Tomáš Taraba kryje, toleruje, obhajuje vždy, keď na to príde, ale za ušami má naozaj aj on. Stačí keď sa pozrieme na predražené letenky do Ameriky, ktoré sú naozaj boli drahšie, ako stála cesta ministerky kultúry, ktorá sa pomerne dosť v médiách objavovala a bolo to na služobnú cestu bez výsledkov, pretože on v tom svojom programe, kam letel za 13 tis. len on a jeho generálny tajomník, tak on tam v skutočnosti riešil len jedno jediné pracovné podujatie. Ostatné bloky v jeho služobnej ceste sa niesli v duchu hesla voľný čas. V čase konsolidácie si myslím, že toto, takéto plytvanie prostriedkami je naozaj výsmechom do tváre ľudí, ktorí dnes napríklad platia vyššie odvody. No alebo pripomeniem inú výpovednú vec, ktorú minister Taraba nejako ťažko nesie, keď sa mu pripomína. On sa tvári, že je to nejaká normálna vec. On opäť v čase konsolidácie si povedal, že prečo kam neminúť tie peniaze. No nainštaloval si na ministerstvo koberec a nielen tak hocijaký koberec, rovno červený koberec, lebo veď ten honor. A môžete hádať, natiahnutý bol odkiaľ kam? Od vchodu ku kancelárii ministra životného prostredia a tam končil. On síce hovoril, že to je preto, aby sa ľudia nešmýkali, ale tak mimo jeho priestorov kade chodí on, sa asi šmyknúť už môžu. Dámy a páni, toto je vaša excelencia, vaša výsosť, skutočný kráľ Slnko, Tomáš Taraba. Minister, ktorému naozaj viac záleží na vlastných privilégiách, prestíži a ornamentoch, ako na osudoch bežných Slovákov a Sloveniek. Tých dôvodov, prečo odvolať ministra Tarabu je viac než dosť. Mohli by sme o nich hovoriť dni, týždne, nieže hodiny. Podľa mňa si vyberie úplne každý. Vymenovali sme ich tu dosť. Komu záleží na slovenskej prírode a životnom prostredí, lebo to je to, vďaka čomu sme a na čo by sme mali byť aj v tejto sále hrdí. Preto vás žiadam, hoci sa to môže zdať
=====