Videokanál klubu

Ďakujem pekne.
Milé kolegyne, milí kolegovia... ešte zostaňte, pani Cigániková, jednu faktickú by som od vás chcel. Nestíhate, škoda.
No, musím povedať, že naozaj chcem poďakovať kolegom, ktorí dávajú faktické poznámky, lebo toto je téma, ktorá si zaslúži faktické poznámky. Verím, že aj pani kolegyne teraz, čo prišli, dajú faktickú poznámku na mňa, pretože moje vystúpenie nebude tak naozaj adresné a také komplexne-flexibilne-latentno-ukážkové, ako mal pán kolega Hlina, ale už som to spomínal, že ja som tiež osem rokov robil v obecnom zastupiteľstve poslanca, ktorý mal na starosti komisiu pre životné prostredie, a my sme napríklad robili také veci, že sme našim, s našou neziskovou, neziskovou organizáciou pozbierali odpad dookola, vyčistili potok. Bola to neziskovka a vidíte, čo ide robiť táto vláda s neziskovkami. Chcú ich zrušiť. A prečo ich chcú zrušiť? No lebo neziskovky jednoducho im nejdú po ruke. Všetky neziskovky nám, aj teda mňa Soros z Ameriky organizuje a posiela mi na čistenie potoka takú kefu.
To, čo predviedol pán Kmec na pána Hlinu, je len ukážka arogancie, ukážka toho, ako sa správajú. On ani nepočúva teraz, on sa tam teraz baví s Gašparom aj s tým ďalším poslancom. Aj to je to, že by mal počúvať ako predkladateľ, aby mohol prípadne reagovať. Ale on to má na saláme. To je ich, to je ich, to je to, čo tu rozprávajú.
Minule tu, keď som tu rozprával, tak Pellegrini sa tam bavil. Keď som povedal, že Pellegrini ma nepočúva, ja vás počúvam, a o 30 sekúnd zase sa bavil. Ale povedal, že tu zavedú novú kultúru. A novú kultúru zavádzajú aj týmto.
Životné prostredie je jedna z najdôležitejších súčastí nášho života. Kde chcete žiť? Chcete žiť niekde, kde nemôžte piť čistú vodu? Chcete mať pozemok, ktorý je špinavý? No nie. Ale tento zákon rieši špinavé iné veci. Nerieši tých obyčajných ľudí, ktorí si kúpili tie pozemky, ktoré, ktorí zreštituovali tie pozemky. Rieši Babiša a rieši Tarabových kamošov a rieši Tarabove cesty do Dubaja, aby mohol chodiť do Dubaja často, myslím, že sú tam aj s poradkyňou Romanou, ale to, však to je jeho vec. Dôležité je, že ten zákon je naozaj kšeftársky. To nie je o tom, že... a ja vám ďakujem za faktické, ktoré mi tu teraz udelíte všetci. To nie je o tom, že ten zákon je dobrý, je veľmi-veľmi zlý. Ja by som si dovolil prečítať pánovi, čo mu vadia škriekajúci poslanci, čo je environmentálna záťaž.
Environmentálna záťaž... nevyrušujem vás, pán Gašpar? Nevyrušujem vás. Lebo vy mňa vyrušujete. Naozaj, Tibor, vyrušujete ma. Tak choďte vonku sa baviť, keď nechcete počúvať. (Reakcia z pléna.) A vás sa kto na čo spytoval? Vráťte mi čas, prosím vás pekne. Môžte mi vrátiť čas? Môžte mi vrátiť čas, prosím vás...?

Šimečka, Martin, podpredseda NR SR
Poprosím technický úsek vrátiť pár sekúnd teda pánovi poslancovi.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Nie pár sekúnd, to boli tri minúty. (Smiech v sále a reakcie z pléna.) Nevyrušujte, Habánik, tu nie ste v aute, kde bijete poslancov. Ukľudnite sa, Habánik. (Reakcie z pléna.)

Šimečka, Martin, podpredseda NR SR
Pán Pročko, venujte sa svojmu vystúpeniu, prosím.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Ale dobre, však ja viem, ale tak nech mi toto, nech ma nevyrušujú.

Šimečka, Martin, podpredseda NR SR
Poprosím ostatných kolegov o ticho v rokovacej sále.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem. Čiže environmentálna... však kľudne môžete dať, Gašpar, dajte mi faktickú, ja vám rád odpoviem.
Environmentálna záťaž je v zmysle geologického zákona zadefinovaná ako znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka. Činnosťou človeka. A my ľudia svojou činnosťou, svojou nezodpovednosťou sme si spravili, my, moja stará mama to dobre hovorila, že my si kakáme do taniera, z ktorého jeme. A oni tú kakaničku chcú odpratať za naše peniaze. Za naše peniaze pre ich biznismenov. To nie je o tom, že štát naozaj rozdelí a dá, dá aj Paľkovi, Jankovi, Ferkovi, ktorí majú malé pozemky, aby to bolo rovno, rovnoprávne. Nie. Oni to budú robiť takýmto nechutným spôsobom. Nieže nechutným, odporným, zákerným spôsobom, lebo na to sa nedá nič iné povedať.
Dnes tu už aj zaznelo také, že tu niekto škrieka a rozprávali, kto ako vystupuje. No ja, ja mám hlasný, hlasný prejav, ja tiež zozadu niekedy poviem, ale keď mi tu, keď ma tu nazýva šukaj eš... nie šukaj, jak sa volá? Šutaj Eštok keď ma nazýva, že som šašo, no tak, tak sa mu ozvem. Ale ja som nikdy tohto pána nenazval, že je šašo. Ale čo rozprávam, že sú zlodeji. A viete, prečo rozprávam, že sú zlodeji? Viete, kto to o nich povedal? Počiatek. Čo povedal Počiatek v tej nahrávke s Trnkom? Že Fico a Slota sú zlodeji, že udr... ďalej nepoviem, lebo by ma dehonestovali, že tu udr... dva milióny korún. Slota s Ficom. A ešte Slota oholil Fica o pol, pol, pol. No tak ste zlodeji, keď vás, veď to vás, vás sám váš minister nazval, že ste zlodeji. No tak ste zlodeji. Veď on potvrdil, že ste ukradli tie peniaze, nie ja. Takže nazvať zlodeja zlodejom je morálne správne a zodpovedné.
Dali ste mi faktickú, pani Kolíková? Prosím vás, dajte mi faktickú, lebo potreboval by som s vami, niečo vám chcem povedať. Dôležitú faktickú mi dajte. Máte na to ešte štyri minúty. Necho... nie, ja nejdem preč.
Čiže environmentálna záťaž je naozaj záťaž na obyvateľoch Slovenska. A poďme ju odstraňovať spravodlivo, poďme ju odstraňovať spôsobom, ktorý naozaj vo vyspelej krajine pomôže každému. Ja si myslím, že my sme vyspelá krajina, aj keď teda za čias Fica a Mečiara nám inteligencia odišla do zahraničia a ja mám plno spolužiakov, ktorí, ktorých deti sa sem nechcú vrátiť, a teda zvlášť teraz, keď písala mi dcéra jedného, že, Jožo, preboha, prosím ťa, to čo tam ten Fico robí? Hovorím, no nič. Chce sa zachrániť, chce si zachrániť svoju kožu. No a kožu iných, bohatých Babišových a iných kamošov zachraňuje tuná Taraba. Teda nie tuná, Taraba je v Dubaji, ten zachraňuje tam iné veci.
Ja som tak rozmýšľal, keď ste, pán Hlina, hovorili o tom, že je v Dubaji, lebo to som nevedel, tak aj mňa napadlo, že čo tam ten Taraba môže robiť, čo je také dôležité, či tam neniesol nejaké igelitky aj on. (Reakcia z pléna.) Povedzte tomu maličkému, že sa s ním nerozprávam teraz. Vidíte, maličký som povedal.
No, dajte faktickú pán Kvorka. Stlačte také, že faktická a vystúpte. No, a to je jeden z tých. Vidíte, vykrikuje stále, ale nikto ho nenapomenie, nikto mu nepovie, že nech nevykrikuje. Čas mi nevrátia. No vidíte, keď vykrikuje.
Veľmi dôležité, veľmi dôležité je... vyrušujete ma zase? (Rečník sa obrátil smerom dozadu napravo.) Prečo ma vy stále vyrušujete? Vysvetlimite, vysvetlite mi to. Áno, vy.
Takže chcem sa vrátiť k téme od toho, ako tu vykrikujú, téma je environmentálna záťaž a Tarabov pokus urobiť zákon, v ktorom pomôže svojim ľuďom, svojim ľuďom. Lebo už som to vo faktickej hovoril, že kto je Taraba. Taraba bol v ĽSNS, bol fašista, potom bol ŽIVOT, nie predtým bol ŽKŽDKDŽP, niečo také ako kresťan, skrýval sa za Boha, sprivatizoval si Boha. Potom bol v ĽSNS, aj tam sa skrývali za Boha. Taraba vždy o Bohu veľmi rád rozpráva, ale ja si myslím, že Boh sa musí zaňho hanbiť. Potom bol ŽIVOT a teraz je SNS. Teraz je v strane, o ktorej rozprával v zákulisí, že on vie, čo je Danko. Teraz je v tej strane, ktorá mala najviac ministrov zatvorených, v tej strane, kde sú obvinení ľudia, ktorí práveže z kšeftovania s pozemkami, z kšeftovania s... so slovenským národným majetkom táto Slovenská národná strana kšeftuje. Toto je, toto je ukážkový príklad toho, čo nám bude predkladať táto vládna garnitúra. Bude predkladať zákony, ktoré sú veľmi sofistikované, veľmi sofistikované. Tak ako ukryjú teraz do trestného, nie do trestného, ale do zriadenia ministerstva životného, ministerstva školstva a cestovného ruchu, ako tam skryli tú SIS-ku. Áá, viete, aký bude Migeľ spokojný? To bude aj s celou rodinou siskárskou. Toto sa bude, to bude eňo-neňo. A oni takýmto spôsobom, oni takýmto spôsobom pokútnym do tých zákonov budú dávať svoje kšefty. A je aj na vás, milé kolegyne a milí kolegovia, veľmi pozorne na to pozerajte, vy, čo ste odborníci na právo, vy, čo ste odborníci na, na verejnú správu, vy, čo ste odborníci na životné prostredie, prosím vás pekne, pozorne pozerajte tie zákony, pretože ja ako odborník na kultúru a odborník na šport a na školstvo, dva roky som učil, tak ten zákon, zriadenie nového ministerstva školstva je taký kšeft pre Danka, že až strach.
Milí kolegovia, ďakujem, že mi teraz stlačíte faktické poznámky a že budete na mňa reagovať. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel postihnúť dva také momenty viažuce sa k tomuto vystúpeniu.
Prvý moment nastáva alebo nastal pri tej diskusii, ktorá sa tak okrajovo otvorila, že nakoľko by mali tie, teda na úradoch, kde je odbor životného prostredia, že nakoľko by to malo patriť alebo spadať pod ministerstvo vnútra a nakoľko pod ministerstvo životného prostredia. Tam chcem zvýrazniť to, že ministerstvo vnútra zastrešuje tieto okresné úrady alebo tieto klientske centrá po tej organizačnej stránke, poskytujú im materiálno-technickú podporu, organizačnú a podobne. A treba si tam povedať, že tú metodiku, ktorú tieto, tieto odbory životného prostredia dostávajú, dostávajú zo životného prostredia, že tú nevypracováva ministerstvo vnútra. Čiže ony sú metodicky usmerňované zo správneho ministerstva. Takže to je, to je ten, tá jedna vec, ktorú som chcel postihnúť.
A druhá, chcem sa vrátiť k tomu podstatnému, že, a to je ten, ten problematický paragraf, ktorý išiel aj na Ústavný súd. A v tomto podporujem pani kolegyňu Remišovú, ktorá hovorí, že treba si počkať na rozhodnutie Ústavného súdu. Čiže prikláňam sa k jej návrhu, aby tento návrh bol stiahnutý z rokovania, a to je, vo vzťahu k tomu si treba na to počkať, pretože to je vážna vec. To je vážna vec, pokiaľ niekto kúpi povedzme si za euro v minulosti – teraz budem hovoriť v eurách, nie v slovenských korunách – pozemok, ktorý by dnes mohol, tento meter štvorcový, ktorý kúpil za euro, predať za 4-tisíc eur. Takže štátna pomoc, ktorá by sa dostala tomuto vlastníkovi dnes v podobe odstránenia tej environmentálnej záťaže, musí byť niekde vymožená. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Hovorí sa, že, alebo ja si to tak hovorím, že nechcel by som sa dostať k takému doktorovi, jako je minister životného prostredia ochranca životného prostredia, a myslím si, že kolega Hlina to veľmi trefne pomenoval, že tu nejde o nič iné iba o biznis. A čudujem sa aj pánovi Kmecovi, ktorý nekričal v uplynulom období a dlhé roky predtým, že bolo treba odstraňovať environmentálne záťaže napríklad na Zemplíne, kde 30 rokov žiadna z vlád, ktorá sa tam chodila procedúrova... a rôznymi procedúrami a chodili sa tam fotiť a sľubovali ľuďom, jak odstránia odkalisko Poša a Chemko Strážske, a až vláda Igora Matoviča a Eduarda Hegera urobila konkrétne kroky, keď sme naozaj tú environmentálnu záťaž odstránili a naďalej, ak mám teda správne informácie, sa v tom pokračuje, a to len vďaka zložkám ministerstva vnútra a najmä hasičov, za čo im treba poďakovať.
Ale myslím, že kolega Hlina úplne presne povedal, že tu ide o to, a preto sa aj tie environmentálne záťaže nedarilo odstraňovať, pretože tí ľudia, na pozemkoch ktorých tie environmentálne záťaže sú, tak jednoducho nemali zodpovednosť, nemali povinnosť odstrániť na vlastné náklady, a to sme od nich chceli v uplynulom období. No a teraz to, samozrejme, opäť idú zmeniť alebo chcú to zmeniť, a dokonca v skrátenom legislatívnom konaní, na čo absolútne nie je žiadny dôvod.
Takže ja si myslím, že to vystúpenie kolegu Hlinu bolo absolútne trefné a okrem toho, samozrejme, aj, aj malo to svoju šťavu, za čo ja ďakujem, lebo je to oživením. A myslím si, že naozaj diplomati s dlhoročnou praxou by mali byť oveľa viac nad vecou a nemali by tu osočovať poslancov Národnej rady, pretože tým sú zodpovední za svoju prácu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Chcel by som sa zastať diplomatov, poznám ich naozaj veľa a viacerých, ktorí by nikdy v živote, nikdy nepovedali o diskusii v parlamente, že je to škriekanie. Ak sa menia zákony s pofidérnym úmyslom, je povinnosťou každého politika, ktorému ide o verejný záujem, sa proti tomu ohradiť. A poznám viacerých diplomatov, ktorí by mi dali za pravdu.
Ak toto je pre niekoho škriekanie, som zvedavý, ako nazvete našu oprávnenú kritiku, ktorú prednesieme pri rušení špeciálnej prokuratúry. Lebo my sa ozveme. Pretože likvidácia spravodlivosti, ktorú tu chystáte buldozérom v skrátenom legislatívnom konaní, to je niečo tak nehorázne, že by sa za to každý diplomat hanbil. A vy to viete a viete, čo to vyvolá na medzinárodnej scéne medzi diplomatmi s tridsaťročnou skúsenosťou. Takže my sa ozveme a ak to má byť označené za škriekanie, tak ja sa k tomu škriekaniu hrdo hlásim. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pán kolega Hlina, mňa zaujalo to, že, že sa čudujete, že sa nám alebo vám niekto z predstaviteľov koalície klamárov a podvodníkov dovolí povedať, že škriekate. Lebo myslím si, že sa zhodneme na tom, že to, že oni sú drzí ako opice, to, to je ešte ten najmenší problém. Takisto ani to, že si títo chalankovia a dievčence z vlády klamárov a podvodníkov ešte nestihli asi uvedomiť, že oni sa majú zodpovedať nám a nie my im. A aj to by sa ešte dalo nejakým spôsobom prehliadnuť. Ale, ale oveľa väčší problém je to, že čo to tu za ten mesiac oni nastvárali so Slovenskom. Z legislatívneho procesu spravili trhací kalendár. Už ani divá sviňa nevie, že kedy a o čom sa bude hlasovať a o čom sa bude rokovať a kedy čo sa bude prerokúvať. Nosia sem paškvily, až, až nebezpečné veci, a to dokonca v skrátenom konaní.
Aj tento zákon, to je typickým príkladom takéhoto nehanebného konania. Mirnix-dirnix, bez akejkoľvek odbornej diskusie, bez akejkoľvek adekvátnej ministerskej účasti, adekvátneho ministerského zastupovania. Sa tu zastupujú zľava-sprava a blbosti, čo sem nosia.
Jedno je však isté, a to viem povedať už dnes, že by bolo naozaj treba začať rozmýšľať nad tým, že treba prijať zákon o tom, že budeme potrebovať dva alebo tri ústavné súdy, pretože keď toto všetko my začneme dávať na Ústavný súd, a to budeme robiť, tak už dnes je isté, že to ten jeden Ústavný súd nezvládne celé prerokovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ďakujem, pán kolega, za osviežujúce, osviežujúce vystúpenie v rozprave. Áno, táto vládna koalícia má zastúpené všetky druhy, má tu diplomatov v bielych rukavičkách, ktorí nás tu mentorujú, že nemáme škriekať. Potom tam má takých obyčajných hulvátov, ktorí tu občas vystupujú, a potom tam má aj bagristov, ako je, ktorí všetko berú bagrom, ako je Šutaj Eštok. No.
Pri tomto zákone o envirozáťažiach človeku, ktorému záleží na ochrane prírody, ktorému záleží na, na tom, aby sa naozaj environmentálne záťaže odstraňovali, tak má chuť poukázať, alebo áno, kričať, že tento zákon je výsostne nespravodlivý a nespravodlivý hlavne kvôli tomu, že minimálne pomáha malým vlastníkom a veľmi bude pomáhať hlavne tým veľkým vlastníkom, ktorí za naše peniaze envirozáťaže budú odstraňovať.
A pokiaľ ide o to, že pri takom dôležitom zákone tu pán minister nie je a je v Dubaji, tak to je naozaj ukážka toho, ako mu záleží, ako mu záleží na envirozáťažiach. Mimochodom, pán Taraba naozaj s ochranou prírody, s ochranou klímy má pramálo spoločné. Jeho prvé rozhodnutia boli o tom, že chce strieľať vlkov, všetkých, všetkých dlhoročných odborníkov zo štátnych inštitúcií odpratal, vyhrážal sa im, šikanoval, takže pán minister Taraba a ochrana prírody, to je skrátka oxymoron.
Ďakujem.

Ďakujem. Toto bude legenda medzi legendami v rozpravách. (Povedané so smiechom.) No, musím povedať, že výborne a ja som rád, že máte toľko faktických poznámok a keď budú tieto faktické poznámky na všetky vystúpenia, tak dnes sme naozaj, do 16.00 h máme čo robiť. A ako ste vtedy povedali, také malé víťazstvo zase bude opozície.
Spomínali ste teda pána Tarabu, ktorý je v Dubaji. No aj to svedčí o tom, čo je dôležitejšie, že či Dubaj a riešenie environmentálnej záťaže ropy, alebo či je dôležitejšie tu sedieť a riešiť toto. Ono tá diplomacia, ktorú ste hovorili, tak tí diplomati majú radi, keď je ticho, tak ako ste to predviedlin a nemajú radi, keď im niekto niečo povie, tak ako ste im povedali vy, že on je vlastne DKP-čko. DKP, to je taký predmet, ktorý položíte niekde a ten sedí namiesto ministrov.
A ja kvitujem, naozaj ste to perfektne, perfektne popísali v tom, že nejaký pánko si kúpil pozemok za lacné peniaze, za veľmi lacné peniaze a ten pánko potrebuje ten pozemok vyčistiť, dohodnúť sa s tým, s kým sa dá dohodnúť a s Tarabom sa vždy dá dohodnúť, to teda jeéj, Taraba, ten sa vedel dohodnúť s KDŽP, s ĽSNS, s... s... čo to bol? S ZRS, to, ten bol, teraz je SNS, ten sa vie dohodnúť s každým. Taraba, ty ko... šak Taraba, to je podľa mňa úžasný človek, no šak ten aj s vami pôjde, so smerákmi, šak to s vami pôjde, šak s vami už ide, šak kšefty sa, kšefty sa hejbou. Čiže vlastne Taraba je človek, ktorý myslí tak úprimne s environmentálnym, s environmentálnou záťažou, že tu rieši teraz v Dubaji. A to svedčí o tom, aký má záujem na tomto probléme.

Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne, kolegovia, za konštruktívne faktické poznámky. Odpoviem na dve.
Pán poslanec, myslím, Hazucha, ja rozumiem, ja rozumiem tej obave malých vlastníkov pôdy, to znamená, že maloroľníkov, ktorí reštituovali pozemky a teraz by mali dávať obrovské peniaze, ktoré ani nemajú na vyčistenie svojho pozemku. Ale ako hovorím, to sa, zákonom sa to dá veľmi dobre ošetriť. A ten rozdiel medzi práve takýmito drobnými roľníkmi alebo vlastníkmi pôdy a medzi obrovskými právnickými osobami, firmami s obrovským majetkom, tak myslím, že sa dá v zákone veľmi dobre špecifikovať, aj v pozmeňujúcom zákone pani Stohlová sa snaží tento problém konštruktívne vyriešiť.
Druhú vec, ktorú som chcela povedať, to je, pán Lackovič, ďakujem veľmi pekne za, za konštruktívnu faktickú poznámku. Áno, ten problém pri prednostoch a pri vôbec organizácii verejnej správy, ktorá spadá pod ministerstvo vnútra, je dlhodobý a ak by sa mal riešiť, tak by sa mal riešiť komplexne vlastne reformou celej verejnej správy. A je úplne absurdné to, že máte okresný úrad, máte tam úsek životného prostredia, ktorý nezodpovedá svojmu ministrovi, ale patrí pod okresný úrad a v zásade tento model je veľmi nefunkčný. A potom sa stane to, že pri takýchto komplexných problémoch, ako je napríklad určenie znečisťovateľa alebo povinnej osoby, sa nikam nepohneme. Čiže je to problém, ktorý je dlhodobý a ktorý by bolo dobré riešiť, aby tá verejná správa fungovala naozaj, naozaj efektívne. A ako hovorím, pri envirozáťažiach špeciálne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Považujem za veľmi trefné to podčiarknutie toho, že tu nejde len o peniaze, pokiaľ sa rozprávame o odstraňovaní environmentálnych záťaží, a že tie nejasné kompetencie tomu vôbec nenahrávajú, práve naopak, poriadne to sťažujú. Byrokracia, to je to, čo by malo ministerstvo riešiť, ale tie peniaze zároveň, sa ešte ku nim vrátim, pretože ty si spomenula, Veronika, jednu z najväčších záťaží, ktorá sa viaže k Istrochemu, 360 mil. je suma, ktorá je teda závratná v porovnaní nie s tisícami, bola taká reakcia, že tu máme tisíce, tak evidujeme okolo 300 v tom portáli ministerstva životného prostredia, 300 environmentálnych záťaží približne a keby ste ich chceli naceniť, to odstránenie, tak by to vyšlo, teraz sa opriem o čísla Inštitútu environmentálnej politiky, tak vyšlo by to niekde medzi 1,6 až 2 mld. eur. Takže 360-miliónová alebo miliónový náklad na odstránenie jednej záťaže tu v Bratislave je rozhodne jeden z najväčších, jeden z najväčších nákladov na odstránenie záťaže medzi tými, ktoré evidujeme. A keď si tak zoberieme, skúsim to potom aj viacej rozviesť vo svojom vystúpení v ústnej rozprave, do ktorej sa chcem prihlásiť, keď si tak zoberieme, že ste prišli k pozemku, k veľkému pozemku za bagateľ, čiže skúsme tak plasticky povedať, že by to bolo pár eur za meter štvorcový, a zrazu po nepriamej štátnej pomoci, ktorú ministerstvo de facto teraz navrhuje, by ten meter štvorcový stál tisíc euro alebo dve. Tak to je rozdiel... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. No, mám dve poznámky k tomuto vystúpeniu.
Prvá, ja som rád, že si spomenula tie eurofondy, lebo názor, že veď to sú eurofondy, to je zadarmo, je v našej spoločnosti mimoriadne rozšírený a mimoriadne obľúbený a škodlivý, dovolím si povedať, lebo my zorientovanejší veľmi dobre vieme, že platí, po prvé, že nič nie je zadarmo. No a po druhé, že ak teda je už niečo zadarmo, tak je to príšerne drahé. Ani eurofondy nerastú na stromoch, to sú reálne peniaze, skladajú sa na ne reálni občania reálnych štátov Európskej únie, a teda aj Slovenska.
A druhá poznámka, ktorá ma zaujala alebo teda druhá časť bolo, čo sa týka toho šikanózneho konania, tých šikanóznych vyjadrení ministra životného prostredia smerom k šéfovi inšpekcie životného prostredia, jeho vyštvanie z úradu. Musím povedať, že aj ja som si toto konanie totiž všimol a mám pocit, že, že to už je také, taký modus operandi členov tejto vlády klamárov a podvodníkov.
Videli sme to už na ministrovi vnútra Šutajovi Eštokovi, ktorý narába s policajtmi ako s prašivými psami, hej. Minister práce Tomáš sa tu v pléne správa arogantne, vybľakuje tu po poslancoch spod balkóna ako posledný bulo, hej. Ale tak sa nečudujme teraz ministrovi Tarabovi, on v podstate len zapadol do toho ich orchestra. Ja som preto nútený konštatovať, že máme nielen vládu klamárov a podvodníkov, ale aj vládu totálnych primitívov.
Ďakujem pekne.