Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Pán, vážený pán predseda parlamentu, chcem vás opätovne vyzvať, aby ste nedali hlasovať o kompetenčnom zákone skôr, ako bude poslancom doručené stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Postup, ktorý ste zvolili, je v zmysle judikatúry Ústavného súdu porušením čl. 55a Ústavy o rozpočtovej zodpovednosti a ignorovaním postavenia a úlohy gestorského výboru v legislatívnom procese. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne kolegovi Čaučíkovi za pokojný a vecný prejav. Tiež súhlasím s ním, že tento zákon nemal byť predložený v skrátenom legislatívnom konaní a o tom sa tu celý čas bavíme. Ale ja by som dal do pozornosti okrem Európskej komisie, ktorá hovorí, veľmi pozorne sleduje, že toto sa v skrátenom legislatívnom konaní nemalo udiať a nemá sa to rokovať takto, ako to chce vládna koalícia. A v konečnom dôsledku, keby vládna koalícia možno bola rozumnejšia a išli na to normálnym štandardným spôsobom, tak to možno by prebehlo aj rýchlejšie. Ale v poriadku, vybrali si takúto cestu, chceli urobiť Ficovi po vôli, chceli, aby mali darček zločinci pod stromček, tak sme nútení jednoducho využívať všetky nástroje, ktoré v parlamente máme na to, aby sme poukazovali na to, že konáte v rozpore so zákonom.
A ja by som dával do pozornosti, už sa to tu viacejkrát opakovalo a som to viacejkrát spomínal, stanovisko rady prokurátorov. Pretože vy nemôžete si robiť, čo chcete, veď vy chcete zaviesť novú politickú kultúru, vy sa chcete baviť a rokovať so všetkými orgánmi, ktoré sú pri zákonoch potrebné. A tuná pri tomto zákone je veľmi podstatné, aby ste brali do úvahy stanovisko rady prokurátorov, ktorý vám jasne hovorí o tom, že takto to nemáte robiť. Ja sa pýtam, keď vy tvrdíte, že naše argumenty nie sú správne, tak potom prečo to chcete lámať cez koleno, prečo to chcete takto za každú cenu rýchlo spláchnuť.
Pán Susko, ste tu. Pán minister, aj keď pozeráte do mobilu, skúste nám odpovedať na to, prečo to takto idete lámať cez kolega. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ono strašne veľa zločinov napáchala tá banda, čo tu dvanásť rokov vládla. Najväčší zločin je v podstate ten, že zobrali ľuďom, ktorí v novembri ´89 na námestiach mrzli za spravodlivosť a za pocit, že budeme si pred zákonom rovní, že im zobrali nádej na to, že v takom štáte môžme žiť. Mnohí si mysleli, keď vstúpime do Európskej únie, tak automaticky tá Európska únia nám to automaticky tu nejako zabezpečí, ale ono sa hovorí, že teda keď si o demokraciu nebojujeme, tak demokracia sa nám postupne sama stráca.
My dnes sme v tom štádiu, že to, čo dnes žijeme, tak z veľkej časti žijeme v mediokracii. Sú tu médiá, ktoré na jednej strane sú pod vplyvom doslova mafie Jaroslava Haščáka, ktoré vytvárali tu pozitívny imidž zločincom, ktorí tu dvanásť rokov vládli, a počas troch rokov veľmi ťažkých kríz lynčovali doslova našu vládu a nič nebolo dobré a hocijaké malé zlyhanie nafukovali do neuveriteľných rozmerov. A dnes práve kvôli tomu, že žijeme v tej mediokracii a média rozhodli, bojujeme o základy, o základný pilier spravodlivosti, a to je to, že keď niekto spácha nejaký zločin, mal by za to dostať spravodlivý trest. A dnes sami zločinci rozhodujú o tom, že si nadelia amnestiu.
Zločinec Gašpar napríklad, človek, ktorý ako policajný prezident uplácal vyšetrovateľa, aby nevyšetril okradnutie živnostníkov pri kauze Váhostav, dnes sám bude rozhodovať o tom, že si nadelí minimálny trest. Zločinec, ktorý by nikdy do konca života v demokratickom štáte nemal vyliezť z basy, tu sa tvári ako ten, ktorý má právo rozhodovať o tom, čo je spravodlivé a čo nie.

Ďakujem veľmi pekne. Chcem len konštatovať, že máme 15.32 h, piatok poobede, a vládni poslanci neumožnili pánovi poslancovi Čaučíkovi, aby všeobecným súhlasom sa ukončila dnes rozprava. Ale na druhej strane, nechcú vôbec rokovať. Nechcú diskutovať. Čiže nechcú, aby sa ukončila rozprava, ale nechcú diskutovať. Ja neviem, čo vlastne chcú. No a chcem medzi nami privítať pána ministra Suska.
Pán minister, dobrý deň, zdravím vás. Chcem vás poprosiť, že ak chcete na tlačovkách na úrade vlády poukazovať na Igora Matoviča a vymýšľať si príbehy, rozprávky s Robertom Ficom, to by bolo celkom fér, že keď ste v tom pléne a prišli ste už tu, aby ste to dokázali aj otvorene povedať pánovi Matovičovi do očí. Lebo to je také zbabelé, to je také zbabelé. Na tlačovkách, v zákopoch frajerovať, rozprávať jednosmerne do kamery, toto hej, v tom ste hrdinovia. Ale keď máte ísť do diskusných relácií, vtedy poviete, že nie, lebo vy sa bojíte chodiť diskutovať.
Takže pani poslankyňa, ktorá mala rozpravu, pani poslankyňa Holečková veľmi dobre zhrnula tie body, o ktorých hovorila, ale na toto by tiež sme mali pozerať, že keď sú hrdinovia na úrade vlády, keď vedia robiť tlačovky, videjká, tak nech to povedia aj v pléne, nech to povedia do očí pánovi poslancovi Matovičovi, nech idú diskutovať do živého vysielania, aby si ľudia mohli urobiť názor, kto má aké argumenty, nielen tu sedieť, pozerať sa do papierov a mlčať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ďakujem pani Holečkej za jej vystúpenie.
Dámy a páni, namiesto toho, aby sme prioritne riešili veľké množstvo vážnych sociálnych problémov, eliminované peňažné zdroje, často meniacu sa neprehľadnú legislatívu, riešime zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Prvotný dôvod, aby sme nezabudli, bol smerovaný na personálne obsadenie úradu. Teda vládna, vládne strany výrazne kritizovali Daniela Lipšica. Už po svojom vystúpení v rozprave som komunikoval, či by vládni poslanci kritizovali personálnu politiku úradu aj vtedy, aj v prípade, ak by na jeho čele stál Dušan 63 : 0 Kováčik?
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani Holečková vo svojom vystúpení spomínala, áno, reakcie aj našich prokurátorov samotných z Úradu špeciálnej prokuratúry, ale je dôležité hovoriť aj o tom, čo si myslia o tomto návrhu zákona aj v zahraničí a konkrétne napríklad Európska prokuratúra, ktorá upozornila, že prijatá novela alebo teda táto predstavovaná novela Trestného zákona znamená, znamená zásah do právneho štátu a mnohé z tých vecí, ktoré sú tam predstavené, by znamenali to, že napríklad veľa, viac ako 20 % napríklad súčasne prebiehajúcich trestných konaní vo veciach manipulácie s európskymi financiami by boli buď premlčané alebo jednoducho by sa ďalej neriešili, čo oni považujú z pohľadu Európskej prokuratúry za, za obrovský problém. Pretože vieme veľmi dobre, že Európska komisia a samotná Európska prokuratúra a nielen na Slovensku, ale v rámci Európskej únie je práve na to, aby dávala pozor na to, akým spôsobom sa manipuluje, zaobchádza s európskymi peniazmi. A vieme veľmi dobre aj z histórie, že aj na Slovensku bolo pomerne veľa prípadov, kedy európske peniaze neboli použité tak, ako mali.
Samozrejme, tie úpravy, tak ako sme už mali možnosť hovoriť a upozornila na to aj pani Holečková, vôbec nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie. Síce argument koalície na to, že tá debata je pomerne dlhá, odznieva, ale to nemá nič spoločné s tým, že nie je dodržaný štandardný legislatívny proces, kde by sa mohli odborné inštitúcie reálne vyjadriť k tomu. A tie odborné inštitúcie vyjadrili mnohé kritiku voči tomuto predkladanému návrhu a ja si myslím, že koalícia by mala zísť z kratšej cesty a začať ich brať vá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. No pani Holečková hovorila o tom, že aj samotní prokurátori majú výhrady voči tomuto návrhu zákona, nielen rada prokurátorov teda, ale aj jednotlivci a je ich pomerne dosť. Ja to potvrdzujem. Je to tak a je mimoriadne dôležité o tom hovoriť. Napríklad taký prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ladislav Masár priblížil, že vládna koalícia zavádza de facto ročné okno na kradnutie. Totižto v tomto návrhu zákona je navrhnutá iba trojročná premlčacia lehota na trestné činy, ako napríklad sprenevera alebo machinácie pri verejnom obstarávaní. No a to vlastne znamená, že prvý rok vo funkcii takmer akéhokoľvek funkcionára nasledujúca vláda, pokiaľ teda bude fungovať štyri roky, tá predošlá, tak už nebude môcť vyšetrovať určité skutky. To znamená, keď bude Robert Kaliňák alebo Matúš Šutaj Eštok kradnúť jak po nebohom prvý rok a potom ešte tri roky vydržia, tak všetko bude premlčané.
To znamená že, že toto je niečo tak nehorázne, a to hovorí, prosím pekne, prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, to nehovorím ja, a má sa to týkať aj starostov a primátorov, hej? A pri tých je bežné, že počas toho, ako oni sú vo funkcii, tak tam nedôjdete na nič. Však ich prehmaty a nejaké pochybenia sa vždy odhalia až potom, keď tam dôjde po štyroch rokoch nový človek. To znamená, že naozaj toto je neuveriteľné, nehorázne, čo všetko tento návrh zákona obsahuje a aj toto, aj táto časť nás oprávňuje nazvať tento zákon lex vitaj organizovaný zločin. Ja pevne verím, že tento návrh zákona nebude schválený a keď áno, tak že skončí na Ústavnom súde.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Možno si dovolím, ak mi to bude akceptovať pán predsedajúci, že trocha nadviažem na tú celú situáciu, pretože sme teraz ukončili rozpravu, ktorá bola vložená do prostred tejto rozpravy, kde sme teda ukončili rokovanie o zákone vrátenom prezidentkou a teraz pokračujeme v rozprave k návrhu Trestného zákona, ktorý je len návrhom na skrátené legislatívne konanie, či vôbec budeme rokovať o tomto návrhu v skrátenom legislatívnom konaní. A máme teraz faktické poznámky. Ja som reálne prvý na vystúpenie pani poslankyne Holečkovej, predsedníčky poslaneckého klubu KDH.
Ona vo svojom príhovore hovorila práve k tejto téme, o tom, že je to nebezpečné takýmto spôsobom postupovať pri skrátenom legislatívnom konaní. Ja už niekoľko dní si študujem, ako vznikal Úrad špeciálnej prokuratúry, lebo to je pre mňa taký dosť kľúčový orgán, o ktorom sa hovorí v tomto návrhu zákona. A naozaj ten vznikal riadnym legislatívnym procesom. To znamená, dal sa tomu čas, tak ako je to bežné. To znamená, že pripravuje niečo ministerstvo, kde odborníci, rôzne sekcie pripravujú materiál, potom tento materiál ide do medzirezortného pripomienkového konania, kde majú možnosť opäť odborníci, ale aj široká verejnosť sa vyjadriť, bolo to tu viackrát spomínané. Potom to ide do vlády, ak to vláda schváli, ide do parlamentu. Prvé čítanie, výbory, druhé čítanie, tretie čítanie, potom ešte sa k tomu môže vyjadriť prezident Slovenskej republiky a nakoniec je to, nakoniec je to spublikované v Zbierke zákonov a je tam stanovená nejaká účinnosť, ktorá napríklad v prípade tohto zákona nebola okamžite, ihneď, ale mala nejaké prechodné obdobie, ktoré dávalo dostatok času na realizáciu.

Kolega Tankó, veľmi dobre zhrnuté. Na konci tá čerešnička a prirovnanie k semaforu výborná.
Ja sa obávam, že naozaj je v podstate v presnom rozpore s tým, čo píšu v zdôvodnení tohto zákona, že ak nebude prijatý, že budú, vlastne hrozia nejaké hospodárske škody, že to je naozaj že presne opačne. Čokoľvek, čo sa nové dostane do rúk SNS, tak len a len hospodárske škody alebo škody na verejnom majetku budú. A nielen teda semafory a podobné veci, ale nové ministerstvo automaticky v prípade SNS znamená len viacej korupcie, viacej rozkrádania a bolo by preto dobré, aby tento zákon prijatý nebol. A to nie preto, že by šport si nezaslúžil väčšiu podporu. Samozrejme, že áno, ale v rukách ľudí, ktorí už svojho času mali tú možnosť vládnuť a boli to takzvaná tá, nieže takzvaná, kauza Plavčanove eurofondy, tak vtedy sme krásne videli, aký oni majú vzťah k verejným financiám. Šesťsto miliónov eur z eurofondov. Danko a jeho otrok na ministerstve školstva vymysleli si cestičku, jako 600 miliónov eur určených na podporu vedy, výskumu, vytunelujú do rôznych pofidérnych firmičiek, ktoré nemali v predošlé roky žiaden obrat, čuduj sa svete, rôzne garážové firmy, ktoré mali svoje sídlo v garáži ani nie v nejakej serióznej budove, firmy bez akýchkoľvek zamestnancov, ale zrazu išli prideľovať desiatky miliónov a na konci dokopy 600 miliónov eur pofidérnym firmám.
Preto sa obávam, že síce je to vznešená myšlienka podporovať šport, ale v rukách SNS to dopadne presne tak, ako si povedal, jak ten semafor. Bohužiaľ. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Milé kolegyne, milí kolegovia, dámy a páni, ku kompetenčnému zákonu som už raz vystupoval. Uvedomujem si, že vy si na konci dňa nájdete tú svoju väčšinu, ktorá zabezpečí prijatie novely tohto zákona. Za seba chcem pripomenúť, že som sa skutočne snažil dopátrať k odpovediam na niektoré dôležité otázky, ktoré bezprostredne súvisia so zriadením nového ministerstva. Ak vás zaujíma záver, tak otázky položené sú, avšak snáď sme si už aj zvykli, zostali nezodpovedané. To je tá nová politická kultúra. Opäť a zase prízvukujem, že sa v tejto sále nenájde nikto, kto by oponoval vízii finančne podporovať šport, mládež, športové kluby, vznik nových malých lokálnych športovísk a centier. Pokúsim sa načrtnúť aspoň niekoľko dôležitých téz, ktoré ak by som v interpretáciách našiel, nemám dôvod nepodporiť toto vaše úsilie. Dovolím si niekoľko všeobecných konštatovaní.
Kvalita života obyvateľov na sloven... Slovenska je aktuálnou a často diskutovanou témou. Postavenie seniorov, ľudí s hendikepom, osôb prepustených z ústavnej starostlivosti, vylúčených a marginalizovaných národnostných menšín je zrkadlom kvality života našej spoločnosti. Sme krajinou s najnižším sociálnym statusom ľudí vo vyššom veku. Krajinou, kde takmer 200-tisíc ľudí žije v nedôstojných, neprimeraných životných podmienkach. Krajinou, ktorá systematicky nemyslí na ľudí, ktorí opúšťajú brány väzníc či nápravnovýchovných zariadení. Krajinou, kde násilie v rodine je normálnou vecou a nikto by sa do toho nemal miešať. Krajinou, v ktorej sú národnostné menšiny výlučne objektom sociálnej politiky či extrémne negatívnej predvolebnej kampane. Krajinou, v ktorej ženy dostávajú o tretinu nižší príjem ako muži za rovnakú vykonanú prácu. Krajinou, v ktorej 22 % detí je ohrozených chudobou a ktorých rodičia sú v hmotnej núdzi. Krajinou, v ktorej sme všetci expertmi na pomenovanie problémov, niektorí ich dokážu aj diagnostikovať, málokto však riešiť.
Vymenoval som iba malú časť problémov, o ktorých som presvedčený, že už včera bolo neskoro na ich riešenie. To, čo vnímam ako najdôležitejšiu oblasť a ktorú zároveň nie je vidieť nikde, teda ani v programovom vyhlásení vlády, ani v aktuálne dnes preberanom kompetenčnom zákone, a to je oblasť duševného zdravia. Aj napriek tomu, že duševnými chorobami na Slovensku trpelo v roku 2018 minimálne 15 % populácie, čo je takmer až 625-tisíc osôb, a to ide o štatistiku ešte pred covidom. Starostlivosť o duševné zdravie je dlhodobo poddimenzovaná a zanedbávaná. Výraznou bariérou je aj stigmatizácia duševných chorôb, ktorá často stojí v ceste pri identifikácii problému a k vyhľadaniu potrebnej pomoci. Viac než 80 % osobám na Slovensku vo veku 15 až 64 trpiacich úzkostnými poruchami či závislosťou od alkoholu a takmer 70 % osobám trpiacich depresívnymi poruchami nebola poskytnutá žiadna odborná starostlivosť. Prevencia a podpora duševného zdravia nemôže v starostlivosti obyvateľstva absentovať.
Nie je u mňa zvykom dlho a kvetnato rozprávať o takto dôležitých témach. Som presvedčený, že nesmierne dôležitá oblasť či dôležité je vnášať do športu tému duševného zdravia. Ak budú deti už od malička neustále vystavované psychickému tlaku a na druhej strane nebudú mať oporu v odbornej pomoci, ktorá zároveň bude na Slovensku stále tabu, máme zarobené na ďalšie veľké problémy. Privítal by som preto, ak už toto ministerstvo zriadite, myslieť na poskytovanie finančne dostupnej odbornej psychologickej pomoci pre športovcov, podporu osvetových a vzdelávacích programov, podporu a rozvoj generálnej, selektívnej a indikovanej prevencie.
Ako som hovoril, nehovorím príliš dlho, aj keď som mal trošku skrátený ten čas, ale dovoľte mi ešte takú poslednú vetu na záver. Dúfam, že toto ministerstvo pán Danko aj keď dostane, nebude riadiť tak, ako riadil včera svoje auto. (Potlesk.) A toto nové ministerstvo nekončí tak, ako včera ten semafor.
Ďakujem. (Potlesk.)