Videokanál klubu

Opäť ešte raz ďakujem za slovo.
Čiže máme tu v podstate teraz pred sebou spojenú rozpravu o dvoch návrhoch zákonov, jeden je ústavný, 397/2014, a druhý opäť rokovací poriadok, kde sa premietajú, plus nabaľujú niektoré drobné návrhy v súvislosti, substantívne teda sa jedná o rovnakú záležitosť.
Uviedol by som to opäť tak, že by som odôvodnil osobne každý ten bod toho návrhu. Nejedná sa vôbec o dlhé návrhy. Je to ani nie jedna celá A4, takže, takže nie je to také rozsiahle, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Pokiaľ ide teda o ústavný zákon 397, ktorý pojednáva o spolupráci Národnej rady a vlády, tak prvý bod a druhý bod sa týka vyslovene len technickej zmeny názvu v jednotlivých článkoch, kde upravujeme názov a upravujeme ho tak, že sa tam bude používať v príslušnom bode názov „Európskych spoločenstiev".
Pokiaľ ide o bod č. 3, v článku 1 ods. 2 sa slová „v dostatočnom časovom predstihu" nahrádzajú slovami „najneskôr päť pracovných dní pred rokovaním zástupcov vlád členských štátov Európskej únie okrem prípadov, ak vec neznesie odklad".
O čo ide? Čo sa tým myslí? O čom tento bod hovorí? Ja som hovoril o odôvodnenom stanovisku v tom predchádzajúcom bode rokovania. Prosím, teraz toto dajte bokom, pretože to je niečo iné ako termín stanovisko, ktoré teraz budem používať. Termín stanovisko sa používa na materiál, ktorý, ktorý prislúcha členovi vlády po procese, v ktorom sa, ktorý tento, ktoré toto stanovisko absolvovalo, ktoré sa vyvíjalo dané, dlhšie obdobie. Toto stanovisko so sebou nesie tento člen vlády na stretnutie členov vlád do Bruselu a v podstate je to stanovisko za Slovenskú republiku k danému návrhu, k danému legislatívnemu aktu.
To, čo sa tu navrhuje v tomto bode 3, je, že by členovia výboru pre európske záležitosti v tomto prípade dostali, a návrh tohto alebo členov, člena výboru dostali znenie tohto stanoviska minimálne päť pracovných dní pred týmto výborom. Je tomu tak, však všetci poznáme teraz tú prax, že sa nosia všelijaké podpazušníky a z noci do rána, kým začne výbor, tak sa ešte objavia nejaké návrhy na stole, čiže vyslovene táto lehota, tých päť pracovných dní, je tu navrhnutá z toho titulu, aby na to bol čas oboznámiť sa s týmto stanoviskom a aby výbor pre európske záležitosti napríklad odobril toto stanovisko za Slovenskú republiku ministrom. Teraz nikde to neni vryté do kameňa, že to má byť tých päť pracovných dní, ale tento návrh je tu preto, pretože teraz je to tam neflex... veľmi flexibilné a je tam vyslovene ten terminus technicus, že v dostatočnom časovom predstihu. Čo teda môžme diskutovať o tom, či to má byť päť, alebo menej pracovných dní, ale určite je lepšie podľa môjho názoru stanoviť lehotu, ako to nechávať častokrát na poslednú chvíľku.
Pokiaľ ide o bod 4, článok 1 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: „Ak vláda alebo poverený člen vlády nepredloží", teraz hovorím o tomto stanovisku, „nepredloží Národnej rade Slovenskej republiky návrh stanoviska v lehote podľa odseku 2 ešte do tých päť pracovných dní pred začiatkom, člen vlády je povinný vyjadriť negatívne, negatívne stanovisko Slovenskej republiky na rokovaní zástupcov vlád členských štátov Európskej únie k návrhom právne záväzných aktuálnych aktov podľa odseku 1."
No. Mohlo by sa to zdať, že to je také neflexibilné, ale chcem upozorniť na odsek 11 tohoto zákona, kde sa teda vsúva alebo teda uskutočňuje táto zmena, ktorá hovorí, a stále sa tam ponecháva ministrovi možnosť zmeniť, samozrejme, toto stanovisko na mieste v prípade, že by na mieste zistil nejaké iné závažné skutočnosti. Samozrejme, že on by mal potom prísť na výbor a odôvodniť, že prečo zmenil toto stanovisko, s ktorým ho tam Národná rada poslala.
Ono v praxi často dochádza k tomu, že títo ministri nemajú "posvätené" alebo odsúhlasené stanovisko Národnou radou. Je to veľká škoda. Nevnímam to ako zúženie flexibility pre ministra na základe toho, čo som povedal pred chvíľkou. Je to presne o tom, že my si tu môžeme urobiť jasný nástroj a proces na to, aby tie stanoviská, ktoré ministri jednotlivým európskym politikám vyjadrujú, aby boli naozaj stanoviská za Slovenskú republiku, aby to neboli nejaké individuálne názory alebo, alebo podobne. Preto, preto tento bod 3. Čiže inak povedané, člen vlády nemôže obísť VEZ v danom prípade.
Ďalší, ďalší bod, ktorý by som rád odôvodnil. V článku 2 ods. 4 druhá veta znie: "Ak sa ani deň pred rokovaním zástupcov vlád členských štátov Európskej únie Národná rada Slovenskej republiky nevyjadrí k návrhu stanoviska Slovenskej republiky, alebo ak Národná rada Slovenskej republiky neschváli návrh stanoviska Slovenskej republiky a zároveň neschváli v danej veci iné stanovisko, člen vlády je viazaný návrhom stanoviska Slovenskej republiky." Inak povedané, opäť recipročne, pokiaľ člen vlády si splnil lehotu, zaslal návrh stanoviska, ale výbor v tomto prípade sa ukrátil o to, aby toto stanovisko mohol buď korigovať, alebo odsúhlasiť, alebo navrhnúť úplne iné stanovisko, tak, samozrejme, platí, že to, čo má člen vlády pripravené, to, čo predložil, tak s tým ide a s tým potom rokuje a jedná o našej pozícii. Čiže o tomto hovorí tento bod 5.
Tým som vyčerpal v podstate body, ktoré sa týkajú návrhu bodu 68 rozpravy, článku, číslo parlamentnej tlače 164. V nadväznosti na to, keďže máme spojenú rozpravu, tak by som hneď odôvodnil jednotlivé návrhy zmien v zákone o rokovacom poriadku, ktorý sa týka bodu 69 tejto schôdze, číslo parlamentnej tlač 165.
Opäť sa v podstate rozprávame o tej istej téme a nadväzujeme na to, čo som uviedol pred chvíľkou.
Čiže bod 1. V § 58a ods. 8 sa slová „štyri týždne" nahrádzajú slovami „päť týždňov".
O čo ide? Ide tu o to, že z praxe ministerstvá, ktoré dostanú informáciu, anotáciu o zámere legislatívneho aktu, tak začnú na ňom pracovať. Častokrát ide o medzirezortné alebo nadrezortnú politiku, čiže je dôležité sa tam koordinovať medzi jednotlivými ministerstvami a zároveň tu prebieha alebo, áno, to prebieha medzirezortné pripomienkové konanie, kde sa treba potom vysporiadať s pripomienkami. Z praxe je odozva, že štyri týždne sú, sú nesplniteľný termín, takže navrhujem päť týždňov, predĺžiť túto lehotu.
Ďalší bod je, v § 58a sa za odsek 8 vkladá nový odsek 9, ktorý znie, teraz ten odsek znie: "Ak vláda alebo poverený člen vlády predloží výboru pre európske záležitosti predbežné stanovisko podľa odseku 8 a výbor pre európske záležitosti ho neschváli, člen vlády vyjadrí k návrhu podľa odseku 3 písm. a) negatívne stanovisko, čiže potrebuje schválenie výboru pre európske záležitosti, vo forme parlamentnej výhrady na rokovaní príslušného orgánu Európskej únie." Čiže inak povedané, on príde na to rokovanie a povie, že má parlamentnú výhradu, čiže nedočistili, nezhodli sme sa na tom doma v národnom parlamente.
Pokračujeme: "Ak vláda alebo poverený člen vlády predloží výboru pre európske záležitosti predbežné stanovisko podľa odseku 8 a výbor pre európske záležitosti sa k nemu ani deň pred rokovaním príslušného orgánu Európskej únie nevyjadrí, hoci bol zvolaný, člen vlády vyjadrí k návrhu podľa odseku 3 písm. a) negatívne stanovisko vo forme parlamentnej výhrady na rokovaní príslušného orgánu Európskej únie." Opäť, čiže potrebuje, potrebuje to posvätenie výboru, aby nedochádzalo teda k tomu, že má nejaké, nejaký vlastný názor alebo že ide si nejakú jednostrannú politiku.
"Ak vláda alebo poverený člen vlády predloží výboru pre európske záležitosti predbežné stanovisko podľa odseku 8 a výbor pre európske záležitosti sa k nemu ani deň pred rokovaním príslušného orgánu Európskej únie nevyjadrí, pretože nebol zvolaný, člen vlády je viazaný predbežným stanoviskom." Opäť platí to, že ak má prípravu, výbor nevyužil možnosť, tak má svoju prípravu, ktorej sa drží alebo teda stanoviska, a teraz čiarka a pokračujeme: „ktoré predložil výboru pre európske záležitosti. Ak vláda alebo poverený člen vlády nepredloží výboru pre európske záležitosti predbežné stanovisko podľa odseku 8, člen vlády vyjadrí k návrhu podľa odseku 3 písm. a) negatívne stanovisko vo forme parlamentnej výhrady na rokovaní príslušného orgánu Európskej únie."
Nejde o nič nezvyčajné. Nielen, nielen členovia vlády, ale aj experti na nižších úrovniach často môžu používať tieto výhrady v danej skupine, či môže vzniesť substantívnu, alebo časovú výhradu, tak v tomto prípade by vzniesol parlamentnú, čo znamená opäť to, čo som už odôvodňoval, že je potrebné, aby mu v Národnej rade stanovisko za Slovenskú republiku odsúhlasil príslušný orgán.
Teraz je tu technická vsuvka, čiže doterajšie odseky 9 až 13 sa označujú ako odseky 10 až 14.
Ďalší bod, § 58 ods. 10 znie: "Vláda alebo poverený člen vlády najneskôr päť pracovných dní pred rokovaním v príslušnom orgáne Európskej únie predkladá výboru pre európske záležitosti návrh stanoviska Slovenskej republiky k návrhom podľa odseku 3 písm. a). Ak vláda alebo poverený člen vlády nepredloží výboru pre európske záležitosti návrh stanoviska Slovenskej republiky v lehote podľa prvej vety, člen vlády je povinný vyjadriť negatívne stanovisko Slovenskej republiky na rokovaní v príslušnom orgáne Európskej únie. Člen vlády si v tomto prípade nemôže uplatniť iné stanovisko, ako je uvedené v druhej vete." Čiže opäť je to o tom, aby daný člen vlády mal schválené stanovisko VEZ-om.
Poznámka pod čiarou k bodu 47c znie: „Článok 2 ods. 5 prvá veta ústavného zákona (...)", toto už je vlastne len legislatívno-technická, technická záležitosť. Áno. A ďalšie body rovnakého charakteru.
Čiže v podstate ide o to, aby sme jasne nastavili pravidlá, aby nedochádzalo k tomu, aby nebolo už viacej výhovorky, že nejaký zlý Brusel a, alebo nejaké legislatívne akty idú k nám z Európskej únie a my tu teraz postavení pred nich a jednoducho paralizovaní tým, že nemáme presne daný postup, pretože, mimochodom, ten ústavný zákon, o ktorom rokujeme v spojení s bodom o rokovacom poriadku, predpokladá, že bude mať jasne dané pravidlá, ako sa takéto momenty a procesy upravujú. My máme, my máme tieto pravidlá v uznesení vlády len upravené v revidovanom uznesení vlády, ktoré pojednáva o spolupráci národného parlamentu s vládou v týchto záležitostiach, ale nemáme na to osobitý zákon, čo je z môjho pohľadu aj priestor aj pre tých, ktorí sa venujú týmto témam a priestor na doplnenie v ďalšom čítaní.
A týmto vás chcem aj poprosiť o podporu týchto dvoch návrhov zákonov, ktoré prinesú aj pre občanov jasné pravidlá, jasné možnosti toho, akým spôsobom sa môžeme a akým procesom sa môžeme zapojiť a ozvať ako národný parlament k jednotlivým legislatívnym aktom na, v Európskej únii, ktoré vznikajú. A budeme mať presne daný v zákone, aj v ústavnom, aj v rokovacom poriadku, ten proces, akým spôsobom to má prebehnúť, a budeme ho môcť využívať takýmto spôsobom, ako bol navrhnutý, prípadne v druhom čítaní pri pozmenení a doplnení iným spôsobom, ale bude to jasne dané. Nebude tu výhovorky alebo priestor na ďalší populizmus, pretože toto sa bude môcť aplikovať a budeme sa ako národný parlament aktívnejšie vedieť zapojiť a zároveň to prinesie posilnenie personálne pre výboru, výboru pre európske záležitosti, čo určite bude vítané vzhľadom na množstvo agendy, ktoré je tam a ktoré prinesie to poctivé skúmanie toho, že či legislatívne akty, ktoré idú z Komisie, sú, alebo nie sú v rozpore s princípom proporcionality a subsidiarity.
Takže veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. Viem, že to bola taká legislatívno-technická rozprava, viac odborná, a že som išiel po jednotlivých bodoch, ale chcel som si dopriať ten komfort vám vysvetliť každý jeden paragraf, aby ste presne vedeli, čo za ním stojí. Takže ešte raz ďakujem za pozornosť a prosím o podporu týchto návrhov.

vymazať rámček

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Tak opäť rovnakým spôsobom by som to uviedol všeobecne a potom by som sa teda, sa hlásim do rozpravy, lebo aby ste mohli reagovať, prípadne, ak by vznikli otázky, tak veľmi rád dám priestor.
Pokiaľ ide o bod 68, tlač 164, cieľom návrhu ústavného zákona je zlepšiť spoluprácu Národnej rady a vlády v európskych záležitostiach pri vypracovaní stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie vládou a ich schvaľovaní Národnou radou pred tým, ako o nich budú rokovať zástupcovia vlád členských štátov EÚ, a to tak, že sa spresní rámec tejto spolupráce optimalizáciou doterajších lehôt na vypracovanie týchto stanovísk a vhodnejším nastavením sankcií za nedodržiavanie povinností v zmysle tohto zákona tak zo strany vlády, ako aj zo strany parlamentu.
Takže toľko k úvodnému slovu. A viac, podrobnejšie poviem v rozprave.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tak ešte raz, milé kolegyne, milí kolegovia aj ctení hostia, ktorých som videl na balkóne, dovolím si tak trošku mierne nezvyčajne viesť tú rozpravu, lebo tento návrh zákona, a teraz hovorím o bode 67 a pre mňa je nadväzný, alebo respektíve riešim v ňom súvisiace témy, ktoré mám v bodoch 68 až 69, ktoré idú po tomto bode, čiže budem hovoriť o jednej téme z viacerých aspektov. A nebudem alebo neriešim v týchto návrhoch úplne komplexne niektoré problémy, ktoré pomenujem a by som povedal, že sú to také riešenia, ktoré riešia tie najpálčivejšie témy. A keď hovorím, že chcem to viesť tak trošku menej zvyčajne, tak chcel by som reagovať, keďže tie návrhy zákonov sú kratučké, úplne konkrétne na každý jeden ten bod, ktorý navrhujem zmeniť a vsunúť do zákona. Aby som vysvetlil v kontexte toho bodu ten cieľ a aj ten môj zámer s tým, že sme v prvom čítaní a už som absolvoval nejaké diskusie, tak pokiaľ by bola vôľa a videl som, že viacerí to tak, ako to je, to považujete viac-menej za návrhy technického rázu, ktoré riešia problémy, ktoré máme neriešené, tak potom, samozrejme, tam vieme pridať alebo meniť niektoré lehoty a po diskusii.
Takže k bodu č. 1 tohto návrhu zákona, prečítam ho a potom ho odôvodním.
Bod číslo 1 znie, a teraz sa bavíme o zákone o rokovacom poriadku, v § 17 ods. 2 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo tretina členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti (ďalej len „výbor pre európske záležitosti“) v prípade návrhu legislatívneho aktu Európskej únie podľa § 58aa ods. 4“.
O čo tu ide v tomto bode? Tento bod má za cieľ dať kompetenciu členom výboru pre európske záležitosti v jednej špecifickej veci, novú kompetenciu a to vo veci, kedy skúmajú členovia výboru pre európske záležitosti, pretože im sme to ako plénum v rokovacom poriadku dali a poverili sme ich touto úlohou, čiže výbor pre európske záležitosti má úlohu skúmať súlad s princípom subsidiarity, čiže či nie je narušená naša suverenita v legislatívnych aktoch Európskej únie, a to znamená najznámejšie smernice, nariadenia atď. Čo navrhujem v tomto bode je, že pokiaľ by sa, by sa výbor pre európske záležitosti ako taký nezhodol, čiže väčšina, vládna väčšina by neprijala stanovisko, ktoré by hovorilo alebo pojednávalo o tom, že je narušená, narušený tento princíp. O čom je tento princíp, ešte kratučko vysvetlím. Ide o to, že my sme preniesli kompetenciu na európsku úroveň, respektíve sme sa vzdali maličkej časti suverenity v tom, že pokiaľ súhlasili sme s tým, že pokiaľ sa nejaký problém alebo daná vec vie riešiť na európskej úrovni efektívnejšie a nedá sa zároveň riešiť na tej národnej alebo úrovni skupiny štátov, tak ju budeme a riešime ju na tej európskej. A potom z toho vzniknú legislatívne akty, ktoré sú nejakým spôsobom ďalej implementované do nášho právneho poriadku.
Európsky výbor má vždy posudzovať, či tento princíp nie je porušený, či si vieme danú vec ošetriť u nás doma, vlastnou legislatívou. A pokiaľ nie, pokiaľ je to efektívnejšie alebo správne robiť cez európske spoločenstvo, tak v takom prípade nie je porušený princíp subsidiarity, nie je narušená naša suverenita.
V prípade, že by výbor ako taký alebo väčšina tohto výboru nemala jednotný názor, či ide, alebo nejde o porušenie suverenity, narušenie suverenity, respektíve v zámere tohto legislatívneho aktu, lebo stále sme v procese zámeru, ktorý výbor skúma, a zostala by tam skupina poslancov, konkrétne by to musela byť jedna tretina poslancov, ktorá by mala názor, alebo by bola toho názoru, že sa naša suverenita nejakým spôsobom obmedzuje, alebo že to je zásah do našej suverenity, tak by mala možnosť túto prenesenú kompetenciu, ktorú sme dali výboru pre európske záležitosti ako plénum, vrátiť naspäť do pléna a požiadať predsedajúceho, aby zvolal k tomuto schôdzu, kde by opäť plénum skúmalo, že či je naša suverenita, nejakým spôsobom do nej zasahované z pohľadu legislatívnych aktov Európskej únie.
Zjednodušene teraz pre tých, ktorí sa nevyznajú alebo nie je, nie je im úplne známe právo Európskej únie, ako bežia procesy. A ide presne o to, že my máme a môžeme mať nástroje na to, aby sme, teraz to poviem veľmi zjednodušene, sa ozvali, keď sa používa taký termín, je tu diktát z Bruselu, ktorý sa nám nepáči. Tieto návrhy hovoria o tom, aj tento konkrétne, že niektoré tie procesy môžme vyladiť a zlepšiť, pretože ono to nie je tak, ako sa častokrát veľmi zjednodušuje v takej ľudovej diskusii, že ten zlý Brusel nám niečo diktuje a, ale my ako Národná rada máme možnosť zasahovať do tých zámerov, ktoré idú z Komisie, ktoré sa potom ďalej v tých jednotlivých útvaroch prejednávajú a ktoré sa ďalej procesujú, máme možnosť do toho zasahovať, máme možnosť sa k tomu vyjadriť. My máme a môžeme mať, o tomto je aj tento bod, možnosť jasne formulovať naše stanovisko a skúmať to, že či daná, daný zámer legislatívy je, alebo nie je v našom záujme a vyjadriť sa k tomu.
Čiže konkrétne tento bod môjho návrhu by a hovorí a navrhujeme to, aby výbor a jedna tretina poslancov výboru mala možnosť vrátiť do pléna alebo dať plénu na posúdenie, že či sa, či sa zasahuje do našej suverenity.
Bod č. 2. Verím, že to bolo, to bolo odôvodnené dostatočne, keby niečo bolo nejasné alebo bolo treba, tak zareagujte, prosím, faktickou, rád, rád zodpoviem ďalej.
Bod č. 2. V § 45 ods. 2 sa slová: „Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti (ďalej len „výbor pre európske záležitosti") nahrádza slovami "výbor pre európske záležitosti".
To je technická zmena terminologická.
Bod 3. V § 58 ods. 3 písm. f) sa slová „písm. a), b)" nahrádzajú slovami „písm. a) až c)"; to je len čisto legislatívno-technická vec.
4. Za § 58 sa vkladajú § 58aa a teraz je celý ten paragraf, ktorý vrátane nadpisu znie, a teraz ten § 58aa: „Posudzovanie súladu návrhu legislatívnych aktov Európskej únie so zásadou subsidiarity." Čiže teraz už chcem navrhnúť vložiť do zákona konkrétne ten proces a upraviť, akým spôsobom by sa konalo, keby k takémuto niečomu dochádzalo.
Bod 1. Predseda výboru pre európske záležitosti priebežne zaradí do návrhu programu schôdze výboru návrhy legislatívnych aktov Európskej únie, ktoré boli výboru pre európske záležitosti doručené. Aby výbor pre európske záležitosti mohol preskúmať ich súlad so zásadou subsidiarity, o ktorej som už viacej hovoril, a neskôr do desiat... najneskôr do desiatich dní pred uplynutím lehoty ôsmich týždňov, stanovenej podľa osobitého predpisu. Ten osobitý predpis sa myslí protokol z Lisabonskej zmluvy. A ide tu v podstate veľmi zjednodušene o to, že my sme poverili ako plénum výbor pre európske záležitosti, aby skúmal tieto legislatívne akty, ale v praxi tento výbor nedostáva na program zoznam všetkých zámerov a legislatívnych aktov do, v programe, ktoré sú v systéme, ktoré tieto inštitúcie, ktoré sa podieľajú na týchto legislatívnych aktoch, majú.
Čiže, ja navrhujem, aby tam bola presná lehota, do ktorej tento výbor má dostať tento zoznam a aby sa ním poslanci mohli zaoberať, aby mohli skúmať teda a mali presne na podnose dané tie návrhy, pri ktorých majú posúdiť, či sa jedná, alebo nejedná o porušenie princípu subsidiarity alebo proporcionality.
Po druhé, bod 2. Výbor pre európske záležitosti môže požiadať o stanovisko k návrhu legislatívneho aktu Európskej únie ostatné výbory Národnej rady, logicky, pokiaľ je to téma iného výboru, a stanoviť lehoty na zaslanie stanoviska, ktorá nesmie byť kratšia ako tri týždne. Čiže technicky ide o spoluprácu medzi výbormi v jednotlivých témach.
Výbor, teraz už čítam bod 3, pre európske záležitosti zaujme k návrhu legislatívneho aktu Európskej únie uznesením odôvodnené stanovisko, ak sa domnieva, že takýto návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity. Čiže, na chvíľku spravím pauzu v tom bode, potom ho budem čítať ďalej, o čo ide.
My v prípade, že by bola v budúcnosti a nejak, mimochodom, to nie je len vecou nejakého, nejakého mimoriad... nejakej mimoriadnej situácie, členské štáty a ich parlamenty často využívajú tento nástroj, my patríme k veľmi málo aktívnym parlamentom, pokiaľ ide o ostatné krajiny, kde sa, v podstate my nevyužívame alebo veľmi málinko, veľmi málinko sa ozývame, a pritom, keďže ani poslanci to nemajú na programe schôdze zaradené, tieto legislatívne akty, veľmi málinko sa ozývame v prípade, že máme pocit, že nám Brusel niečo diktuje, alebo ináč povedané, že je tu nejaká legislatíva, ktorá zasahuje do našej suverenity.
To odôvodnené stanovisko je presne to, čo tento výbor pre európske záležitosti môže sformulovať a posunúť, v ďalšom bode sa hovorí presne, akým spôsobom a komu sa posunie, a to odôvodnené stanovisko je stanovisko, v ktorom sa hovorí, prečo a akým spôsobom si myslíme, že daný legislatívny akt v prípade, že by bol prijatý, by zasahoval do našej suverenity.
Toto môžu urobiť, keďže sa jedná o legislatívu Európskej únie, viaceré krajiny, aj to robia mnohé krajiny a v prípade, že sa nájde jedna tretina týchto krajín, ktoré sa k danému legislatívnemu aktu takýmto spôsobom odôvodneným stanoviskom vyjadria, tak hovoríme v tomto procese o tzv. žltej karte, ktorá má svoje procesné náležitosti a v rámci ktorej potom Komisia, Rada a ďalšie formácie potom pristupujú a prihliadajú na toto odôvodnené stanovisko a snažia sa vysporiadať s týmito pripomienkami a nájsť kompromisné riešenie.
V prípade, že je to jednoduchá väčšina, čiže už viacej členov, tak v takom prípade už hovoríme o oranžovej karte a tak ďalej. Čiže navrhujem, aby sme zaviedli presný proces toho, akým spôsobom sa to odôvodnené stanovisko formuje a putuje potom ďalej v procese.
Budem teraz čítať ďalej ten bod tam, kde som prestal. Ak sa domnieva, že takýto návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity, čiže to bol ten európsky výbor, ktorý sformuje aj toto odôvodnené stanovisko, výbor pre európske záležitosti zohľadní pred prijatím uznesenia podľa prvej vety stanoviská výborov Národnej rady podľa ods. 2 a predbežné stanovisko vlády podľa § 58a ods. 8, ak boli výboru pre európske záležitosti doručené v stanovenej lehote. Predseda výboru pre európske záležitosti zašle, zašle toto odôvodnené stanovisko predsedovi Národnej rady do 48 hodín od jeho prijatia. Čiže upovedomí predsedu Národnej rady, aby sme aj my ostatní poslanci, ktorí nie sme členmi tohoto výboru, boli upovedomení a aby náš predseda hlavne mal túto informáciu, že takéto stanovisko vzniklo.
Bod 4. Ak výbor pre európske záležitosti neprijme uznesením odôvodnené stanovisko podľa ods. 3 a tretina členov výboru pre európske záležitosti sa napriek tomu domnieva, že návrh legislatívneho aktu Európskej únie nie je v súlade so zásadou subsidiarity, môže do 48 hodín od zasadnutia výboru pre európske záležitosti podľa ods. 3 požiadať predsedu Národnej rady o zvolanie schôdze Národnej rady podľa § 17 ods. 2, Národnej rady, Národná rada zaujme k návrhu legislatívneho aktu Európskej únie uznesením odôvodnené stanovisko. Čiže nielen výbor, ak by tento výbor toto stanovisko neschválil, ale zároveň tretina členov, to je to, čo som vysvetľoval predtým, má za to, že dochádza k porušeniu tohto princípu, tak to dá do Národnej rady, do pléna a plénum môže toto stanovisko schváliť, ak sa stotožní s názormi a odôvodnením tých, tej tretiny poslancov.
Bod 5. Ak Národná rada zaujme k návrhu legislatívneho aktu Európskej únie uznesením odôvodnené stanovisko podľa ods. 4, toto uznesenie má prednosť pred uznesením výboru pre európske záležitosti. Hej? To je logicky technicky dané, ak európsky výbor toto neschváli a plénum áno, tak by som to tak jednoducho povedal, že vyššia berie, čiže toto stanovisko pléna je nad stanovisko výboru pre európske záležitosti.
Bod 6. Predseda Národnej rady postúpi odôvodnené stanovisko výboru pre európske záležitosti, a teraz sa dostaneme presne k tomu, že komu, podľa ods. 3 alebo odôvodnené stanovisko Národnej rady podľa ods. 4 bez zbytočného odkladu vláde, predsedovi Európskeho parlamentu, predsedovi Rady Európskej únie a predsedovi Európskej komisie. A potom je tam technická poznámka ďalej, ktorú asi nemusím čítať.
A uzavriem tieto body, lebo som vyčerpal okrem toho, že tento zákon, tu je uvedené, že ho navrhujeme s účinnosťou od 1. júna 2024, všetky tie body, ktoré by sa dostali do rokovacieho poriadku, tak chcem povedať, že toto je presne proces, ktorý rieši a ktorý ukazuje, akým spôsobom by bolo riešené presne to, čo mnohí krá... mnohí populisticky zneužívajú v rôznych diskusiách verejných a označujú Európsku úniu ako toho, ktorý nám sem pretláča rôzne politiky. Tak my nie sme žiaden tichý pozorovateľ, ktorý sa na toto má pozerať, práve naopak, Lisabonská zmluva aj celý ten proces prijímania legislatívnych aktov, práve naopak, predpokladá, že my sa zapojíme, že budeme aktívni, že budeme mať schválené aj v našich procesných normách právnych také nástroje, ktoré nám umožnia do toho zasiahnuť, vyjadriť sa, byť aktívnym členom.
Predpokladá to, predpokladá to aj posilnenie personálne napríklad výboru pre európske záležitosti tu v Národnej rade, pretože, samozrejme, že táto agenda, ktorá teraz, dovolím si povedať, nie je, nie je úplne dopodrobna do hĺbky podchytená, a práve preto to aj navrhujem, tak si vyžiada nejaké ďalšie personálne kapacity. Ale budeme mať funkčný proces toho, akým spôsobom vieme skúmať, skúmať dané legislatívne akty. No, samozrejme, že sa predpokladá, že sa to robí aj teraz, ale vidíme, aká je tá aplikačná prax, že na programoch tohto výboru nie sú tie zoznamy a tí poslanci, keby to chceli robiť, musia si to dohľadať sami a k tomu často nedochádza.
Čiže navrhujem, aby, aby to mali pripravené, aby to mohli urobiť a ak sa stotožnia s názorom, že to zasahuje do našej suverenity, tak aby mali jasne napísaný ten proces, akým spôsobom môžu postupovať a akým spôsobom sa môže náš národný parlament do procesu zapojiť a zdvihnúť prst alebo ruku a prihlásiť sa, že pozor, pozor, tu nesúhlasíme, takéto sú naše dôvody.
Takže o tomto je tento návrh zákona a prosím vás o jeho podporu, prípadne, ak som povedal niečo nejasne alebo nedostatočne, tak zareagujte, tak rád zodpoviem alebo vyjasním ďalšie otázky.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, máme tu tlač č. 163, ktorej som hlavný predkladateľ, len teraz v úvode rámcovo a potom sa hneď hlásim potom ako prvý do rozpravy.
Cieľom návrhu zákona je vytvoriť presný mechanizmus prijímania odôvodneného stanoviska voči legislatívnym aktom Európskej únie a upraviť ho priamo v rokovacom poriadku Národnej rady, aby sa stal účinným nástrojom, ktorý zamedzí zásahom EÚ do suverenity Slovenskej republiky. A už viacej konkrétne k bodom poviem v rozprave.
Ďakujem zatiaľ za úvodné slovo.

Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem navrhovateľke za predloženie veľmi potrebného zákona. Povedali sme si o ňom všetko, aj čo sa týka Roberta Fica, ktorý roky hovoril, že takýto zákon je potrebný, aj všetkých nespokojných, aj všetkých nespokojných ľudí a poslancov, ktorí stále poukazujú na niekoho majetky. Poďte prijať tento zákon a budete vidieť majetky všetkých, aj ako ich nadobudli a že či to bolo v súlade so zákonom.
Na záver veľmi krátko a jednoducho, chcem vyzvať prezidentského kandidáta a zároveň predsedu parlamentu Petra Pellegriniho, aby si nerobil srandu z Ústavného súdu, aby zbytočne nenaťahoval lehotu a aby okamžite poslal novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov.
Ďakujem pekne.

Vážené dámy, vážení páni, na záver, teda hlavne pre kolegov z vládnej koalície, tri citáty. Prvý citát z roku 2005, Robert Fico: "Zbohatlíci a korupčníci vyhrávajú vďaka slovenskej vláde, ktorá zaviedla kultúru beztrestnosti.^" Druhý citát o päť rokov neskôr: "Slovenskú spoločnosť totiž dlhodobo traumatizuje a demoralizuje skutočnosť, že príslušné štátne orgány nie sú schopné účinne zakročiť proti takýmto osobám, ktoré sa obohacujú." A posledný citát: "Existuje naliehavý verejný záujem, aby príslušné štátne orgány boli spôsobilé účinne zakročiť proti osobám, ktoré preukázateľne žijú nad svoje pomery a u ktorých je dôvodné podozrenie, že podstatná časť ich majetkových prírastkov pochádza z nepoctivých zdrojov." Takže toto sú citáty Roberta Fica, kto, pre ktorého takou jednou z veľkých priorít vždy bolo prijatie funkčného zákona na preukazovanie pôvodu majetku. My vám teda tú možnosť ponúkame vo forme účinného efektívneho zákona, ktorý, ktorý to, čo chcel Robert Fico týmto zákonom docieliť, tak tento náš návrh zákona to v plnej miere spĺňa. Takže verím, že keďže sa chválite tým, že plníte svoje sľuby, čo nie je síce pravda, ale teda tuto je konkrétna, konkrétna možnosť, ako tento váš sľub, ktorý ste ľuďom, ľuďom hovorili od roku 2005, keď ste chceli získať moc, tak aby ste tento sľub splnili.
A na záver ešte posledná výzva k pánovi predsedovi Národnej rady, k pánovi Pellegrinimu, aby nerobil handru z Ústavného súdu a aby poslal na zverejnenie novelu Trestného zákona, pretože to je naozaj hanebné a takto len robí slúžku Robertovi Ficovi. Robert Fico, ktorý sa o ňom tak veľmi často vyjadroval dehonestujúco. Všetci si pamätáte výroky, že Petra Pellegriniho stvoril on. Dosiahol to, čo dosiahol len vďaka Robertovi Ficovi, bol ministrom len vďaka Robertovi Ficovi, bol predsedom parlamentu len vďaka Robertovi Ficovi a keď by ho vykopali ako mamutie mláďa, tak na čele bude mať vytetované SMER. Toto povedal Robert Fico o Petrovi Pellegrinim. A teraz má Peter Pellegrini možnosť dokázať, že nie je ani mamutie mláďa, ktoré má vytetované na čele slovo SMER, nie je ani nejaká slúžka, ani nejaký posluhovač Roberta Fica, ale že je svojprávny predseda Národnej rady, a tak aj koná vo verejnom záujme.
Ďakujem veľmi pekne a týmto by som vás aj prosila o podporu tohto zákona. Ďakujem ešte raz.

40.
Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som na úvod svojho vystúpenia vyzval z tohto miesta prezidentského kandidáta, ktorý zhodou okolností je predsedom Národnej rady, Petra Pellegriniho, aby prestal robiť handru z Ústavného súdu a poslal konečne novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov.
Prečo to hovorím pri tejto rozprave? Lebo to veľmi úzko súvisí. Amnestia, ktorú chce Peter Pellegrini ako prezidentský kandidát nadeliť zločincom, ktorí tu roky rozkrádali štát, ktorí okrádali svojich vlastných voličov, ktorým pred voľbami nasľubovali hory-doly, ale potom jednoducho po voľbách mali jedinú úlohu, jako tých istých ľudí, ktorí im dali dôveru vo voľbách, ako ich okradnúť. Presne tá amnestia týmto zločincom je v podstate to isté, čo koná tu strana SMER alebo tá mafia, ktorá nám tu vládne. SMER myslím, SMER 1 a SMER 2.
A čo tu konajú vlastne od roku 2006? Vtedy vo voľbách oklamali svojich voličov tým, že zvoľte nás, keď parafrázujem a urobíme poriadky s tými vagabundami, ktorí tu rozkradli majetok. Ktorí majú majetok a pochádza evidentne z verejných zdrojov a budú museť preukazovať, odkiaľ ho teda nadobudli. A keď ho nebudú vedieť preukázať, tak im ho zoberieme. Toto tu sľuboval Fico s Pellegrinim pred voľbami 2006. To, že popritom chudákom okradnutým státisícom najmä starších ľudí, ktorí boli okradnutí nebankovkami, sľuboval, že keď ho zvolia, tak, tak im zabezpečí vrátenie škody alebo náhradu škody, o tom je asi aj zbytočne hovoriť, lebo jednoducho na tých ľudí sa zvysoka viete čo.
Ale rovnako podviedol aj tých, ktorí si uvedomovali, že je veľmi dôležité zabezpečiť spravodlivosť prinavrátením rozkradnutého majetku do rúk štátu. A na to má slúžiť a v normálnych fungujúcich demokraciách západného strihu na to funguje zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Spôsob, ako to riešia, je rôzny, ale nikde, v žiadnej civilizovanej západnej krajine nemajú šaškarádu, ktorú urobil Fico s Pellegrinim z našeho zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Šaškaráda, ktorá nepostihla ani jedného vagabunda, ktorý rozkrádal spoločné.
A keď si dávate otázku, ako je to možné, vlastne sľubovať voličom pred voľbami niečo a po voľbách vykonať presný opak a vlastne urobiť zo zákona, ktorý má postihovať tých, ktorí rozkrádali spoločné peniaze, ako z toho urobiť len nejakú atrapu, tak no preto, lebo Fico, Pellegrini a ostatní, aj súčasný predsedajúci tejto schôdze pán Žiga, boli súčasťou tej mašinérie, ktorá rozkrádala verejné zdroje. Však za to sú dnes súdení, obvinení, obžalovaní, korupcia, úplatky, zákazky a miliardy eur z peňazí, na ktoré sa zložili z veľkej časti aj ich vlastní voliči, skončili miesto zdravotníctva, školstva a iných bohumilých činností, skončili na ich súkromných účtoch.
A o tom je spravodlivosť, o tom je boj za spravodlivosť, o tom je aj dnešná pripomienka si asi najstatočnejšieho bojovníka za spravodlivosť, ktorý je, áno, bohužiaľ, už mŕtvy. A nebojme sa povedať, že oni ho dali zabiť. Áno, oni, ľudia zo SMER-u a im spriaznením ľudí, dali zabiť Kuciaka. Prečo Fico o tom mlčí? Pred rokom a pol povedal verejne na námestí v Nitre, že pozná vraha Jána Kuciaka. Ako je možné, že tu neprišiel a nepovedal teda o ňom? Ak by to bol niekto mimo ich okruhu, mimo ich mafie, dávno by to vytrúbil do sveta. Dávno by bol hovoril o tom, tom, tom, tom, tom, ale keďže povedal verejne na tom námestí, že ho pozná, a zároveň ho rok a pol kryje, znamená, že to je mafia família, to znamená mafia, je to niekto z ich okruhu.
Čiže Fico vie, kto je vrah. A viete, čo je čudné? Že tuto tí jeho pusipajtáši, ktorí tu stláčajú gombičky, ich to nezaujíma. A však čo tam nejaký novinár, však bol drzý, vypisoval tu sprostosti o tom, jako kradneme. Čo si to môže čo dovoliť tu nejaký lúzer dvadsaťročný s nejakou šťandou, tuto oni budú o nás písať, že my kradneme, však my vlastne robíme bohumilú činnosť. Toto majú ten pocit bohorovnosti. A presne niekto z nich, kto ten pocit bohorovnosti mal, si povedal, že on je už na úrovni Boha. Že už môže rozhodovať o tom, či niekto bude žiť, alebo nebude žiť. A objednal si Žužovú, Žužová nájomných vrahov a tí vykonali svoje.
Zabiť mladého človeka len preto, lebo stráži verejný záujem, že sa nehanbíte! Zabiť jeho snúbenicu strelou do hlavy v jej vlastnej kuchyni v čase, kedy si vyberá svadobné šaty, že sa nehanbíte! A vy ste toho spolupáchatelia, môžte sa usmievať a pritakávať, koľko len chcete, ste spolupáchatelia tejto vraždy! Vy ste stvorili ten systém, vy kryjete ako predsedu strany človeka, ktorý hovorí, že pozná vraha Jána Kuciaka, hovorím o Robertovi Ficovi, vy ho kryjete, vám to vôbec ale nič nehovorí!
Ale viete, čo vám chcem povedať? Tá spravodlivosť si vás počká, tak ako si počkala toho Pašku. Že zdochol jako pes pred nemocnicou, ktorú rozkrádal. Na chodníku bez toho, aby mu bolo pomoci. A vás tá spravodlivosť počká, na vás alebo na vašich blízkych na tomto svete alebo na tom druhom. Verte tomu, že tej spravodlivosti neutečiete. Môžete si hovoriť, čo chcete, ešte raz vám hovorím, spravodlivosť, spravodlivosť si vás počká, lebo ste spolupáchateľmi vraždy Jána Kuciaka! To, čo chcel dosiahnuť Ján Kuciak a v svojich článkoch bojoval za to, aby tu politici neokrádali svojich vlastných voličov a teda nerozkrádali verejné zdroje, bolo de facto niečo iné, čo mal riešiť funkčný zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ale ten funkčný zákon nebol. Lebo tak, ako som to popísal predtým, bol Ficov eminentný záujem aj s Pellegrinim, aby z toho urobili len atrapu, lebo inak nemôžu si predsa ušiť bič na samých seba. Tak napísali atrapu, aby boli v klídku.
A my vám teraz ponúkame hlasy komplet celej opozície, neverím, že niekto z PS-ka, z KDH, zo SaS-ky nezahlasujú za zákon, ktorý má sfunkčniť preukazovanie pôvodu majetku a ktorý má sfunkčniť potrestanie zločincov, ktorí rozkrádali náš spoločný majetok.
My vám ponúkame hlasy a hovorím bez toho, aby som sa pýtal, ale predpokladám, že to je povinná jazda každého opozičného poslanca, že za ten zákon zahlasujú, poďte splniť váš sľub z roku 2006 z kampane, kde ste sľúbili, že áno, pôjdete po krku zločincom, ktorí majú majetok, ktorý nevedia preukázať, z akých zdrojov ho majú. Ja aj Veronika máme majetok, ktorý vieme preukazovať, alebo teda naše rodiny majú majetok, ktorý vedia do posledného eura preukázať, z akých zdrojov majú. Ale máte ho vy? Poďte si ušiť bič na samých seba. Poďte si ho ušiť. Poďte zahlasovať za zákon, ktorý sleduje verejný záujem. Aha, máte strach, aha, máte strach, že vy by ste prišli o to nakradnuté. Jáj, tak budete udržiavať súčasný stav. Vaše svedomie. Ale verte tomu, jak som povedal predtým, tá spravodlivosť si vás počká, jako si Pali Pašku počkala na tom chodníku pred nemocnicu, pred nemocnicou, ktorú vo veľkom rozkrádal. Na tom chodníku chcel by celý svoj majetok vymeniť za svoj život, ale už to nestihol, nebolo mu pomoci.
Takže ja vás chcem z tohto miesta vyzvať, aby ste nielen teda v strachu o to, že tá spravodlivosť vás niekde za rohom bude čakať a strašiť, ale preto, aby ste zabezpečili zo Slovenska štát, kde si budeme pred zákonom rovní, kde bude základná hodnota štátu, a to je pilier spravodlivosti, pevne stáť. Poďte sa vydať touto cestou!
Áno, je to presný opak toho, čo ste spáchali pri novele Trestného zákona. Presný opak toho. Tam zločincom ste vy nadelili amnestiu. Tu ste sa pozerali, ako vagabund Gašpar tu stál a tu on organizoval hlasovanie o zákone, kde svojím vlastným hlasom si nadelil amnestiu. Vy ste sa pozerali tam na predsedajúceho, vtedy Petra Pellegriniho, ktorý rovnako sám sebe si nadelil amnestiu, čo i len za ten jeden skutok, kde zobral úplatok 150-tisíc eur a následne spáchal škodu pre štát vo výške 15,4 milióna eur. Hovorím o softvére na virtuálnu registračnú pokladňu, keďže som bol ministrom financií, viem o čom hovorím. Softvér, ktorý mal hodnotu 28-tisíc, nakúpil za 15,4 milióna.
Áno, vám sa to povie, však normál, nie? Kto nekradne, nemá, ne? Ale normálny, normálny volič, a ja verím, že aj takých máte, si dáva otázku, že počkať, jak? Jak on môže, človek, ktorý má zastupovať môj záujem a má sa správať ako dobrý hospodár, ako on môže páchať takéto zločiny? A ako ich môže páchať beztrestne? Skúste sa zamyslieť nad tým, že 70 % vašich voličov je proti tomu, aby ste dávali amnestiu zločincom. Vy myslíte, že môžete dráždiť hada bosou nohou? Či bosou, holou rukou? Je normálne, aby ste rozumnú časť vašich voličov provokovali tým, že vy si sami sebe dáte amnestiu za rozkrádanie verejných zdrojov? Je normálne, že nepodporíte zákon o zavedení hmotnej zodpovednosti, to ma ináč mrzí postoj aj či už progresívcov, KDH, aj SaS. Jednoducho nikto. Hmotná zodpovednosť? Ne, to je téma, božechráň, aby bol politik hmotne zodpovedný. Ale teraz máte ďalšiu možnosť na reparát. Poďte ukázať, že vám záleží na tom, aby si tu nikto neužíval majetky, ktoré ne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Keďže v prvej časti, v písomnej časti rozpravy som sa venoval niektorým kolegom z koalície a hovoril som hlavne o majetkoch syna Tibora Gašpara, pána Pavla Gašpara, ktorý má veľa majetkov podozrivo v mladom veku, nikdy nemal takú robotu, že by mohol zarobiť si na tieto majetky a momentálne ho vláda chce inštalovať ako za šéfa Slovenskej informačnej služby, tak teraz sa chcem povenovať ďalším politikom.
Ale na úvod mi nedá, keďže je 6. výročie brutálnej a zákernej vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, tak chcem využiť aspoň pár minút z tých desať, ktoré mám k dispozícii, a chcem sa povenovať Jánovi Kuciakovi, ktorý písal články, kde bolo množstvo podozrivých, špekulatívnych prevodov spojených s firmami či už Mariána Kočnera, Ladislava Bašternáka a mohli by sme takto pokračovať ďalej, či už to bol Počiatek, Fico, ďalší a ďalší, ktorí boli navzájom prepojení. A Ján Kuciak za to, že písal pravdu, za to, že bol novinár, ktorý išiel do kosti, ktorý nešiel po povrchu, ktorý sa nesnažil pravdu vytvárať, ale pravdu pomenuvával a pomenuvával fakty, tak za to musel zomrieť spolu so svojou snúbenicou, s ktorou si plánovali svadbu a plánovali rodinu.
A každý rozumný a príčetný človek, ktorý čítal potom tie články, ktoré boli zverejnené následne, si musel byť vedomý toho, že niečo nie je v poriadku v našom štáte. A aj taký veľký podnikateľ, veľký guru bratislavský, ktorý tu robil čachre-machre s pozemkami, kšeftami s bytmi, robil rôzne podvody a špekulácie ako Marian Kočner, ktorý sa vysmieval a vyhrážal Jánovi Kuciakovi, tak aj tento najväčší frajer, bratislavský podnikateľ dnes sedí v base.
A ja chcem len vystríhať a chcem dať to memento pre všetkých nečestných politikov, poslancov, ministrov, premiérov, ktorí nadobudli svoje majetky nelegálne, ktorí robili kšefty, ktoré, ku ktorým boli sami usvedčení, napríklad veľmi známy obchodník pán Kaliňák s pánom Bašternákom, ktorý zatĺkal, zatĺkal, zatĺkal, až prišiel jeden pán, volal sa Filip Rybanič a ten odhalil bankový prevod, kde Bašternák posielal peniaze Kaliňákovi, a vtedy sa ukázala pravda. Lenže vtedy nikto neriešil Kaliňáka, lenže vtedy sa riešil ten Filip Rybanič, ktorý na to prišiel. Toto bol odkaz z tej situácie, ktorá tu bola.
Potom je tu pamätný symbolický komplex Bonaparte, ktorý bol vystavaný v Bratislave na Napoleonovom vŕšku, také známe miesto vyvýšené, kde sa postavil obrovský komplex, ktorý pôvodne ani nemal mať toľko poschodí, koľko nakoniec má, a to najlepšie a najlukratívnejšie miesto obýval Robert Fico, premiér Slovenskej republiky, ktorý ani nemal tú odvahu si ten byt kúpiť, lebo by to nevedel dokázať, že na to zarobil, tak bol tak zbabelý, že tváril sa ako nájomca u Ladislava Bašternáka, suseda Mariana Kočnera a tváril sa, že on je len v nájme. Potom to už poznáte, následné protesty, ktoré sme organizovali pred komplexom Bonaparte. Následne to dopadlo tak, že Fico sa nakoniec zbabelo z toho bytu odsťahoval, vytrhal všetky parkety, kachličky, zárubne a všetko, čo sa dalo, no a potom zase si hľadal svoje bývanie a vravel, že to sa nedá, že v Bratislave je veľmi ťažké nájsť bývanie, lebo to všade, keď hľadá, tak to všade príde nejaké prepojenia na rôznych ľudí, až nakoniec jeho poslanecký kolega pán Muňko mu ho predal, nový luxusný ďalší byt, o 100-tisíc lacnejšie, ako pred piatimi rokmi kúpil ten byt pán Muňko.
No a takto by sme mohli pokračovať o ďalších bytoch luxusných, ktoré majú výhľad na Dunaj, sú postavené pod hradom, konkrétne teraz ma napadá byt pána Pellegriniho, ktorý tiež sa stal v čase, keď Ján Kuciak bol zavraždený a Fico musel potupne odísť z pozície premiéra, tak vtedy sa stal premiérom Peter Pellegrini, o ktorom Milan Kňažko tak veľmi dobre povedal, že on je taký pelleštuplík, že kde v SMER-e potrebovali zapchať nejakú dieru, tak tam strčili toho Pelleho. No a keďže nemali, nevedeli, čo majú robiť po vražde Jána Kuciaka, tak inštalovali na pozíciu premiéra Petra Pellegriniho a vtedy novinári zistili, že Peter Pellegrini za celú svoju politickú kariéru, lebo on nič iné nerobil celý čas, odkedy vyštudoval vysokú školu, tak je v politike, že on si na svoj byt, ktorý je pri Dunaji, nemohol nijako zarobiť za to obdobie, pretože by nemohol nič jesť, nemohol by si nič kupovať, jednoducho musel by všetky svoje výplaty dať len na ten byt, tak vtedy doložil Peter Pellegrini kúpno-predajnú zmluvu a hovoril, že on predal nejakú halu svojmu asistentovi, tuším za 50-tisíc, no a vtedy už mu to akože vyšlo, že už teda super, už si na ten byt mohol nejakým spôsobom zarobiť.
Všetci rozumní ľudia vedia, že toto je len divadlo a fraška, ktoré tu predvádzajú vládni politici, a mňa najviac mrzí, že porovnávajú to s ľuďmi, ktorí si zarobili dávno predtým, ako išli do politiky, ktorí si to zarobili svojou šikovnosťou, tým, že mali nejaký dobrý nápad, alebo študovali na prestížnych školách a dokázali si svojou, svojím rozumom, svojím umom zarobiť slušne peniaze dávno predtým, ako išli do politiky. A teraz hovorím konkrétne o predkladateľke zákona pani Remišovej a predsedovi nášho hnutia Igorovi Matovičovi. Jeho a ju, vy, vládni poslanci, mnohí predstavitelia, ktorí šírite dezinformácie, chcete porovnávať s vašimi predsedami, s vašimi politikmi, ktorí celý život nič nerobili, len boli v politike a len žili zo všetkých daní daňových poplatníkov. A ešte, ešte idete hovoriť, že oni si niečo nakradli. Toto je úplne, úplne cez čiaru a je mi veľakrát zle, keď vidím tých poslancov, ktorí sa tvária a osočujú a špinia moju kolegyňu Veroniku Remišovú a kolegu Igora Matoviča, ľudí, ktorí si zarobili svoje poctivé peniaze dávno predtým, ako boli v politike. A prišli do politiky preto, aby takých ľudí, ktorí okrádajú slovenských daňových poplatníkov a ktorí sa tvária, že majú poctivo zarobené peniaze, a všetci vieme, že nemajú poctivo zarobené peniaze, lebo sa vyhovárajú na sestry, že im požičiavajú autá, nevedia vysvetliť, odkiaľ im, odkiaľ majú šoféra, odkiaľ majú luxusné automobily, odkiaľ si zarobili na jeden byt, druhý byt, všetko luxusné rezidencie. Nevedia povedať, odkiaľ majú drahé hodinky, státisícové autá, majetky, tak s týmito ľuďmi ich idete vy porovnávať mnohí. Je mi, je mi z toho smutno a ja verím, že je dostatok ľudí na Slovensku, čo to vidia a čo v ďalších voľbách prídu voliť a ukážu svoju silu, a dokážeme, že to, čo mnohí vládni politici na čele s Ficom, Pellegrinim a Dankom stvárajú, že to nie je únosné.
No ale dobre, poďme sa vrátiť k zákonu, ktorý predkladá Veronika Remišová spolu s naším poslaneckým klubom, a poďme sa tváriť a povedať si, že chceme, aby spravodlivosť na Slovensku jednoducho zafungovala. Aj keď mám, je to ilúzia, lebo viem, že vy to nechcete. Vy sa len tvárite a veľakrát hovoríte o tom, že vy to síce chcete, ale je to len akože, je to hrané, je to len na tých videách, je to len v tých rozhovoroch pred voľbami. Ale keď máte prísť hlasovať a máte zahlasovať za to, aby sa ukázalo nielen o vašich predstaviteľoch, o vašich lídroch, ale nech sa ukáže o všetkých politikoch, ktorí sú na Slovensku, a máte zahlasovať za zákon, ktorý, ktorý by mal byť automatický, ktorý je v civilizovanom, v civilizovanom svete bežná vec, a máte zaňho zahlasovať, tak vtedy dávate hlavu do piesku a tvárite sa, že tu nie ste.
Preto týmto hlasovaním v utorok sa ukáže a budete pozerať všetkým voličom do očí a voliči to budú sledovať, ako hlasujete, že či to myslíte vážne, alebo je to len divadlo, ktoré tu predvádzate pred voľbami.
Tak už sa teším na to hlasovanie v utorok, ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)