Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vám návrh, ktorý je svojím technickým obsahom v tých detailoch zložitý, ale v zásade sa týka dvoch zásadných a citlivých vecí.
Prvá oblasť, ktorej sa tento návrh týka, je suverenita Slovenskej republiky, naša zvrchovanosť v tom, aby sme si v kultúrno-etických otázkach rozhodovali podľa našej ústavnej tradície, podľa našich vlastných, teda vlastnej kultúry a toho, ako si to určíme, ako si to sebaurčíme tu v Národnej rade, v tomto parlamente.
Druhá oblasť, ktorej sa týka moje uznesenie, je veľmi citlivou otázkou, ktorá sa pravidelne diskutuje aj v našej spoločnosti, a týka sa to otázky ochrany života a interrupcií. Chcem povedať, že tejto otázky sa moje uznesenie netýka a nerieši ju nijakým takým spôsobom, ako by ste očakávali možnože z návrhu, že či to zakazuje interrupcie alebo či to prináša širšiu ochranu života. Tento môj návrh je vyslovene návrhom a uznesením európskeho rázu, európskeho charakteru, kde naša Národná rada by zaviazala vládu, aby podnikla isté kroky voči Európskemu parlamentu. Poviem o tom viacej.
Čiže ešte sa vrátim k tomu, k tej druhej množine alebo k tej druhej téme obsahu, ako je aj známe z názvu tohto uznesenia, že sa jedná o návrh, ktorý sa dotýka umelého prerušenia tehotenstva. Toto, na toto tento môj, toto moje uznesenie nemá nijaký iný dopad okrem toho, že sa vyslovujeme, že to neuznávame alebo nežiadame to zaradiť do Charty základných ľudských práv a slobôd, ktorá je pre nás záväzná, ku ktorej sme sa prihlásili.
O čo ide, pokiaľ ide o ten európsky charakter, a prečo je to dôležité? V marci to bola dosť diskutovaná téma, tak verím, že aj tí, ktorí sa nezaoberáte európskou politikou a nesledujete vývoj v iných krajinách, tak ste to zachytili. V marci tohto roku sa vo Francúzsku prezidentovi Macronovi podaril taký počin, že si dali do ústavy právo na interrupcie. A keďže v Európskom parlamente boli krajne pravicoví liberáli a progresívci, touto, týmto počinom motivovaní ďalej presadzovať a exportovať ďalej v rámci Únie, tak navrhli uznesenie v Európskom parlamente, ktoré sa prijalo. A toto uznesenie bolo Európskym parlamentom schválené a to uznesenie hovorilo o tom, že sa majú interrupcie alebo potraty stať základným ľudským právom a že vyzývajú členské krajiny na to, aby urobili všetky kroky k tomu vo svojich vlastných domovských politikách, ako keby tak bolo, že je to potrebné, ísť touto cestou.
Považujem za dôležité povedať, že my sme v Národnej rade nie v tomto volebnom období ani v minulom, ale bolo to v roku 2002 a to je dôležitý moment, pretože v tomto roku bola prijatá deklarácia v Národnej rade, ktorá hovorila, že o kultúrno-etických otázkach si rozhodujeme doma. Takisto je to dané v zmluve, v zakladajúcej Zmluve o fungovaní Európskej únie. Momentálne všetci rešpektujú to, že túto otázku si každý štát upraví podľa seba, podľa toho, ako uzná za vhodné, ako som už povedal, ako je jeho ústavná tradícia a kultúra.
V čom je to taká úskočná taktika alebo v čom je to, v čom ide tento ná... tento návrh z Európskeho parlamentu na nás okľukou a čo vlastne, čo je vlastne jeho cieľom, a keby sa ďalej pokračovalo a neodmietli by sme tieto snahy, kam by to až mohlo viesť?
Ja osobne mám ten názor, že, ako som už povedal, tie kultúrno-etické otázky a k tomu sa aj Národná rada vyjadrila v minulosti a toto vyjadrenie je stále platné, že sa riešia u nás doma aj vzhľadom na citlivosť otázky ochrany života. Tento týždeň zhodou okolností je Národný pochod za život, ktorý, je to už štvrtý Národný pochod za život. V minulosti sa na tomto pochode zúčastnilo 80-tisíc ľudí, to bol, myslím, ten prvý, potom na tom druhom 85-tisíc ľudí, čiže v našej spoločnosti je veľmi silný záujem o to, aby táto téma ochrany života bola diskutovaná, aby bola diskutovaná solídne, aby bola diskutovaná naozaj bez nejakých zbytočných emócií, ale na základe faktov a argumentov sme si určili takú legislatívu, ktorú my tu doma uznáme za vhodnú, nie že by ešte nám mal niekto hovoriť a diktovať, akým spôsobom by sme si to mali upraviť.
A toto presne sa môže stať, pretože to uznesenie, ktoré bolo prijaté v Európskom parlamente, má za cieľ a smeruje k tomu, aby sa revidovala, a má tú silu, môže to dosiahnuť, môže to vypôsobiť, aby spustila procesy na Rade, aby sa revidovala, spravila revízia aj Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorej je, mimochodom, napísané – a teraz vám to poviem úplne presne – v čl. 168 ods. 7, že pokiaľ ide o zdravotnícke politiky, zdravotné politiky, tak toto si určuje každý štát sám, je to čisto v jeho kompetencii.
Pokiaľ by bolo prijaté toto nové ľudské právo, ktoré, mimochodom, v žiadnom inom dokumente, ktoré, ktorý sumarizuje ľudské práva, nikde vo svete nie je, tak by sa stalo to, že už by sme si nemohli o týchto otázkach rozhodovať sami doma, dostali by sme sa do tzv. zabetónovaného stavu. Jednoducho takto by to muselo zostať, ako to je, a nedalo by sa s tým hýbať z našej národnej úrovne, mám preto za potrebné a dôležité a dovolím si vám aj predložiť tento návrh uznesenia, ktorý zaväzuje vládu, aby odmietla tieto snahy, aby odmietla ten proces revízie Zmluvy o fungovaní Európskej únie, aby odmietla konvent, ktorý by sa, ktorý požaduje toto uznesenie Európskeho parlamentu, aby sa spustil, aby sme nešli touto cestou, aby sme si podržali suverenitu v našich rukách v rozhodovaní aj v tejto otázke.
Myslím, že na úvod by stačilo takto to uviesť.
Ďakujem zatiaľ za pozornosť.
