Videokanál klubu

Môžme to dať na koniec schôdze, tak by som to napísal do procedurálneho návrhu.

Ďakujem pán predsedajúci, chcem vás požiadať svojím procedurálnym návrhom o to, aby ste presunuli hlasovanie o čísle parlamentnej tlače 266 na koniec tohto týždňa na piatok. Teda na koniec, na koniec... (Ruch v sále.)

Ďakujem za slovo.
Najprv zareagujem na pána Prostredníka, ktorý sa dotkol tej výhrady vo svedomí. Nuž ja vám prečítam z toho uznesenia, to je úplne kratučko, v tom uznesení Európskeho parlamentu je bod 8, kde je napísané toto: Odsudzuje skutočnosť, čiže Európsky parlament odsudzuje skutočnosť, že v niektorých členských štátoch lekári a v niektorých prípadoch celé zdravotnícke zariadenia, čiže oni odsudzujú skutočnosť, že jednotlivec lekár si uplatňuje výhradu vo svedomí.
Ja som sa ohradil voči tomuto, ono predchádzajúca rečníčka reagovala, že to sa týka len celých zdravotníckych zariadení, tak tu konkrétne máte citáciu, že prečo to európske uznesenie a prečo ja hovorím aj o jednotlivcoch. Toto namietam, toto mi vadí, myslím si, že voči tomuto by sme sa mali ozvať, a ozval som sa.
Čiže a v kontexte, ešte reakcia na pani poslankyňu Jurík, nemám v pláne sa brániť sám, ja bránim seba, ja mám v pláne a to, čo je celý môj, celá moja snaha tohto vystúpenia, bráni tú myšlienku môjho uznesenia, čiže budem sa držať vyslovene tej, a tá myšlienka môjho uznesenia je veľmi jednoduchá a jej úmysly sa naplno odhalili, keď sa tak vehementne postavila a tvrdila, že zrušenie Najvyššieho súdu, judikátu z rozhodnutia Roe v. Wade bola chyba v Spojených štátoch amerických.
Čiže ja som, teda neviem aké všelijaké invektívy použila na moju osobu, klamár a nevzdelaný a neviem čo, keď tvrdím a žiadam len to, čo tento Najvyšší súd v Spojených štátoch urobil, a to, že nechal právomoc a opäť vrátil do rúk jednotlivým štátom, aby si o tejto agende rozhodovali sami.
To je celý cieľ môjho uznesenia a toto tu ja obhajujem.

Ďakujem veľmi pekne.
No ja som si pozorne vypočul, čo si teraz hovoril, a mám takého jedného známeho, ktorý tu dáva hodnotiace úsudky. Ja si myslím, že absolútne si neklamal a rozprával si veci, ktoré sú všetkým známe, a ja keď som počúval, čo sa tu dialo v tej rozprave, tak mne to príde také, že toto je parlament, kde každý má právo vystúpiť.
Ja osobne som liberál, veriaci, verím, že existuje Boh, čo je pre mňa Boh, to je moja vec, ale som veriaci, ale som liberál, som aj sociálny demokrat a som jednoducho človek. Tak keď ty si chceš dať toto uznesenie, tak si ťa vypočujem.
Keď si PS-ko bude chcieť dať uznesenie o tom, že, že, aby sme uzatvárali manželstvá muž a muž, ako pred chvíľočkou sme počuli, že odoberajú sa ľudské práva, no tak, nech si dajú, ale ja keď som počúval to, čo sa tu dialo (povedané so smiechom), a aký si ty klamár, aký si ty, ako ty nadbiehaš tej koalícii, no mne prišlo tak ľúto, kto nadbiehal koalícii, kto nadbiehal HLAS-u, kto sa pchal s HLAS-om do vlády, lebo Peter Pellegrini bude pri nich iný. Kto teraz ide do... do... k premiérovi, ktorých ich označuje za liberálne svine, za prasce progresívne, čo je odporné, čo, lebo to sú slušní ľudia, progresívci sú pre mňa veľmi slušní ľudia, ale to, čo robí Fico, a oni teraz idú k nemu, ku klamárovi, ku kšeftárovi, takže mne to prišlo také veľmi ľúto, to správanie, čo sa tu predviedlo teraz.
A ja sa len sám seba chcem spýtať, keby takto vystúpil Mažgút, či by aj jemu rozprávali, že ty si taký klamár, Mažgút, vy ste taký klamár, vy ste taký odporný. No nemyslím si a ja viem, aj prečo by sa to nedialo.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, správa o činnosti Generálnej prokuratúry za rok 2023 je v niečom výnimočná. Táto správa je výnimočná v tom, že je do nej zapracovaná aj správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý v minulosti tu v parlamente vždy predniesol špeciálny prokurátor. Vieme, prečo to tak teraz nie je.
Som poslancom tretie volebné obdobie, preto si veľmi dobre pamätám na správy, ktoré tu kedysi prednášal špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Ku koncu svojho pôsobenia na čele Úradu špeciálnej prokuratúry si Dušan Kováčik pri prednášaní svojich správ v parlamente čoraz častejšie žmolil v ruke vreckovku, ktorou si utieral pot na čele. A viete, prečo sa potil? Lebo sa mu čoraz ťažšie vysvetľovalo, prečo zametá citlivé kauzy jednu po druhej pod koberec.
Vtedajším vládnym garnitúram na čele s Robertom Ficom alebo Petrom Pellegrinim to neprekážalo. Keď Dušan Kováčik osobne zametal citlivé kauzy pod koberec, vtedajšie garnitúry Roberta Fica a Petra Pellegriniho nenavrhli zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. O tom, že Dušan Kováčik ako šéf ÚŠP zametal citlivé kauzy pod koberec, nesvedčí len jeho prezývka 62:0, ktorá vznikla na základe štatistiky, koľko trestných stíhaní zastavil - 62 a koľko obžalôb podal - nula.
O tom, že Dušan Kováčik ako šéf Úradu špeciálnej prokuratúry zametal a nerobil to zadarmo, svedčia aj rozsudky súdov. Dnes je Dušan Kováčik na slobode, ale nie preto, že by dokázal svoju nevinu. Ani nie preto, že by si svoj trest spravodlivo odsedel. Dušan Kováčik je dnes na slobode preto, len preto, lebo táto vláda prostredníctvom svojho ministra spravodlivosti Borisa Suska ho účelovými právnymi kľučkami z väzenia vytiahla na slobodu.
Keď Dušan Kováčik ako špeciálny prokurátor v roku 2020 skončil v rukách spravodlivosti a skončil ako špeciálny prokurátor, nikomu z našej vlády nenapadlo Úrad špeciálnej prokuratúry zrušiť. A viete prečo? Lebo na Úrade špeciálnej prokuratúry pracovalo množstvo čestných a odborne zdatných prokurátorov, ktorým na potláčaní korupcie a rozkladaní zločineckých skupín úprimne záležalo. Keby to tak nebolo, keby všetci prokurátori ÚŠP boli ako Dušan Kováčik, nemusel by trestné kauzy zametať pod koberec Dušan Kováčik a nemusel by sa strápniť štatistikou 62:0. Mohol by to nechať na ostatných. Ale nemohol, lebo ostatní prokurátori ÚŠP neboli ako Dušan Kováčik. Preto nikomu z našej vlády nenapadlo Úrad špeciálnej prokuratúry zrušiť. Vedeli sme, že stačí do čela Úradu špeciálnej prokuratúry zvoliť človeka, ktorý nebude účelovo odoberať prípady radovým prokurátorom, ale nechá ich normálne, slobodne pracovať. Vyhlásili sme voľbu, ktorú vyhral Daniel Lipšic a začala sa historicky najúspešnejšia éra Úradu špeciálnej prokuratúry v boji proti korupcii. Dôkazom tohto historického úspechu je 40 právoplatne ukončených korupčných káuz. A bolo by ich ešte viac, keby táto vláda Úrad špeciálnej prokuratúry nezrušila.
Chcem využiť túto príležitosť, aby som sa poďakoval všetkým prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorí si svoju prácu robili poctivo, že vďaka nim bolo Slovensko spravodlivejším a bezpečnejším miestom pre život bežných občanov. Je mi ľúto, že o ich činnosti nemôže parlament informovať špeciálny prokurátor, lebo táto vláda jeho úrad zlikvidovala. Osobne však verím, že nie je všetkým dňom koniec a že Slovensko raz opäť bude právnym štátom, ale skutočným právnym štátom. Nielen takým na papieri, ale aj v praxi.
V skutočnom právnom štáte vlády prijímajú zákony, ktorými chránia obete trestných činov. Hanebnými zmenami v Trestnom zákone sa však táto vláda postavila za páchateľov trestných činov. Táto vláda nechráni obete, táto vláda chráni páchateľov trestných činov.
My urobíme všetko pre to, aby sa to zmenilo. Urobíme všetko pre to, aby sa zo Slovenska stala krajina, kde budú mať navrch čestní, poctiví ľudia. A nie tí, ktorých treba chrániť skracovaním premlčacích lehôt, znížením trestných sadzieb alebo zrušením fungujúcich inštitúcií, ako bol Úrad špeciálnej prokuratúry.
Ešte raz ďakujem prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry za ich prácu. A ďakujem aj všetkým ostatným čestným prokurátorom po celom Slovensku, nech pôsobia na akejkoľvek okresnej alebo krajskej prokuratúre. Ďakujem vám. Táto krajina vás bude ešte potrebovať. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Ja sa chcem vrátiť k tej správe a mňa zaujala tam, takisto ako pani poslankyňa vo svojom vystúpení podotkla, stať o krádežiach, o tom, akým spôsobom majú krádeže významné miesto v tých štatistikách, ktoré sme tu mali možnosť počuť. Bohužiaľ, z tých štatistík občania Slovenskej republiky si veľa nezoberú, ale občania cítia, že po zmene legislatívy, po zmene teda novely Trestného zákona sa rapídne tie krádeže teraz zvyšujú. Ako naozaj tých príkladov od podnikateľov, obchodov, obchodníkov, reťazcov je nesmierne veľa, pán generálny prokurátor. Tak ja by som len chcel možno dať do pozornosti, aby sa aj takáto štatistika objavila postupne a možno nielen vo vašej správe výročnej, na ktorú si budeme čakať ďalší rok, ale aby ste sa tomuto venovali, pretože toto je jasný výsledok zmeny legislatívy, toho, na čom ste participovali aj vy, keď sa zmenila novela Trestného zákona.
Čo sa týka tej prokuratúry, ako pani poslankyňa zmienila, a zmien na hlavne na Úrade špeciálnej prokuratúry, tam mňa najviac mrzí, že v správe sa absolútne neobjavilo nič o tom, že celá verejnosť na Slovensku počúvala z úst pána generálneho prokurátora, ako po zmene Úradu špeciálnej prokuratúry a premiestnení špeciálnych prokurátorov na krajské prokuratúry im zostanú tie spisy, ktoré mali v dozore. No ale vieme realitu, že to tak nebolo. A toto sa žiadnym spôsobom v správe neobjavilo.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcel by som na začiatok oceniť dve vyjadrenia, jedno pána poslanca Škripeka a jedno pani poslankyne Kosovej. A oceňujem ich v tom, že povedali niečo osobného, bolo to pozitívne. Napriek tomu, že máme rozdielne názory, tak to oceňujem. Ja si vážim každého človeka, ktorý, ktorý sa vážne zamyslí nad situáciou, vyhodnotí si ju a snaží sa rozhodnúť čím lepšie. A oceňujem to rozhodnutie a toto vyjadrenie pani poslankyne Kosovej, aj keď sa môžme baviť o tom, ako si predstavujeme realizáciu niektorých vecí. Rovnako som už spomínal, že oceňujem aj príklad, alebo svedectvo od pána poslanca Škripeka.
Myslím si, že toto by sme mali si tak uvedomiť, že iste, sme v parlamente, iste, je tu Ústava Slovenskej republiky, rôzne dokumenty slovenské právne, medzinárodné a som rád, ak sa k tomu vyjadrujú aj právnici. Ale my nezastupujeme len právnikov. Poslanci a myslím, že drvivá väčšina, nie sú, nie sú právnici a je dobré, že sú tu aj právnici, že máme medzi asistentami právnikov, môj asistent je právnik profesionál, takže je to v poriadku, ale je to vysoko osobná vec.
Ak hovoríme o živote, ak hovoríme o nenarodenom živote, je to niečo veľmi citlivé a nie je to len otázka, či zacitujeme z takej charty, alebo z takého rozhodnutia Ústavného súdu, ale že keď sa naozaj pozrieme ešte hlbšie. A myslím si, myslím si a dúfam v to, že medzitým, že v tom až taký rozpor medzi nami nie je, že filozoficky sme za život. Vy síce tvrdíte, že keď ste za interrupcie, vtedy ste za život, to som počul dneska prvýkrát a budem sa nad tým musieť hlbšie zamyslieť, lebo naozaj mi to nejde dohromady.
A možno teda keď ste za život, tak by ste mohli prísť v nedeľu do Košíc. Ten program tam začína 12.30 hod., myslím, že taký spoločný, potom sú nejaké vyjadrenia, vystúpenia, 13.30 hod. až 14.30 hod. začína samotný pochod. Myslím, že viacerých z nás, aj to spomenuli, tam stretnete. Nie je to pochod proti potratom alebo proti niekomu, je to pochod za život.
Takisto boli spomenuté už v rozprave mnohé veci, čo s tým úzko súvisia. Napríklad organizácie, ktoré pracujú v prospech života, v prospech matiek nenarodených, ale aj narodených detí. Viete, pre nás to nie je až taký rozdiel, lebo ja verím, že sú také dva, nazvem to, že absolútne momenty v existencii človeka – počatie a smrť. Medzi tým je ľudskou bytosťou, tak ako to Braňo Škripek dobre povedal, pred narodením to nie je mačička ani psíček, je to proste človek v nejakom štádiu vývoja. Takisto ako deti, ktoré napríklad nedosiahnu nejakú mentálnu, mentálnu úroveň, tak nie sú pokladané menej za človeka len preto, lebo napríklad nie sú mentálne na úrovni dvadsiatich rokov, ale na úrovni troch rokov, lebo majú nejaké mentálne znevýhodnenie, ale bereme ich ako plnohodnotných ľudí.
Tak takisto dieťa v lone matky je plnohodnotný človek a to je dôvod, to je dôvod, prečo sa zastávame. A ešte jedna vec, že naozaj za, za tieto deti častokrát nemá kto hovoriť, a preto hovoríme. Oni nemajú volebné právo. A ja neobviňujem matky, že sú vrahyne a dokonca ja si myslím, že každá matka je nastavená skôr pozitívne, keď zistí, že čaká dieťatko. Ale viete, ono je to také zvláštne, že, rozprával nám to jeden manželský pár. Čakali prvé dieťatko a všetci im gratulovali. Hovorili, kedy sa narodí, gratulujeme vám k dieťatku a tak ďalej. A potom zistili, bohužiaľ, že to dieťatko vysoko pravdepodobne je zdravotne postihnuté, znevýhodnené. Ešte teda v lone matky a mnohí z ich priateľov začali, prestali nazývať, prestali hovoriť o dieťatku a začali hovoriť: „to“. „Dajte to preč.“ Ako keby to je problém aj v našej spoločnosti, aj v tomto parlamente, aj v tom diskurze, že, že akoby to záviselo od nejakej našej svojvôle, a ja absolútne, absolútne neodsudzujem a nepozerám sa zhora na, na ľudí, lebo aj otcovia majú v tom svoje miesto, ktorí, ktorí začnú s tým zápasiť, lebo to je veľmi ťažká vec, veľmi ťažká. Ale povedať, že riešením v 21. storočí jedine ukončiť, prerušiť život. Keby som povedal, že tuto pánu spravodajcovi preruším život, no tak prerušenie znamená ukončenie. Ono sa k tomu nedá už vrátiť, to nám je jasné. Hej? Asi by nesúhlasil, ani ja by som s tým nesúhlasil. Čiže myslím si, že mám aj iné riešenia, ako to urobiť takto, a poďme sa o nich baviť.
A dokonca my nemusíme mať ani teraz dnes rovnaký názor na to, ako to vyriešiť, a myslím si, a teraz úprimne, že tu to, čo vy nazývate kultúrnou vojnou, ktorá existuje a prebieha, tu v pléne dneska nevykopol Rasťo Krátky, ale jednak ako hovorí on, reaguje na, na uznesenie z Európskeho parlamentu, ktoré predložil aj váš poslanec, a takisto potom vystúpenie pani poslankyne, ktorá teda tu takmer 30 minút hovorila veľmi emotívne a veľmi ostro. Áno. Je to niečo silné, je to niečo emotívne, ale je to veľmi dôležité, aby sme si to my na pôde slovenského parlamentu prebrali a aby sme naozaj tým nenarúšali myšlienku Európskej únie. (Ruch v sále.)
Chcem vás poprosiť, že ja by som rád sa venoval téme, keď ma nechcete počúvať, ako častokrát hovorí pán predsedajúci, keď predsedá, že pre tých je salónik. Môžte sa pokojne porozprávať a mne to nebude vadiť.
Myšlienka Európskej únie je veľmi, veľmi dobrá myšlienka. Európska únia ako, ako, ako organizácia, inštitúcia dostala Nobelovu cenu za mier, ja sa veľmi rád venujem histórii a skutočne tá história vojen, strašných vojen na tomto území bola dlhodobá, dlhotrvajúca, strašné množstvá životov a strašné množstvá majetku sa zničili a Európska únia je jedným z prostriedkov mieru v Európe, že hlavne Francúzi a Nemci proste spolupracujú a obchodujú a nevedú vojny a nezatiahnu do toho celú Európu. A je to veľmi dobrá myšlienka a bolo by, bolo by veľmi smutné, keby sme naozaj my tu teraz mali urobiť nejaké rozbroje na základe takých viet, viet alebo vecí, ktoré, ktoré hovoria o tom, že máme nejaké ľudské právo. Kde sa to zobralo ľudské právo na potrat? Je tu možnosť potratu. Možnosť tu je. Áno, aj na Slovensku máme aktuálne podľa zákona, majú vo Francúzsku, majú v zásade všade v Európe. Ale kde sa zobralo, že je to ľudské právo a že to musí byť v Charte ľudských práv popri práve na život?
Ak hovoríte o práve ženy na súkromie, samozrejme, kto z nás pochybuje o tom, že žena má právo na súkromie, a ctíme ho, čo sa týka počatia dieťaťa, čo sa týka prežívania tehotenstva. Ale my tu hovoríme o tom, že je tu právo na život verzus právo na súkromie. No tak právo na život má prednosť. Takže ja vás povzbudzujem, skúsme o tom pokojne uvažovať pozitívne, ja navrhujem, aby sme podporili uznesenie pána poslanca Krátkeho, a ak nie, ak proste to nezíska väčšinu, tak aby teda vláda Slovenskej republiky pri rokovaniach v Európe aj v Európskej rade, v Rade, v Európskej rade, aby naozaj prezentovala stanovisko, že my si to chceme vyriešiť tu doma, a myslím si, že sme naklonení tomu, riešiť to pozitívne.
Ďakujem.

Dievča sa pýta svojho chlapca: „A ty si aké znamenie?“ – „Dinosaurus.“ – „Ale však také neexistuje.“ A on hovorí: „Žiadne z nich neexistuje.“
Právo na potrat neexistuje, preto ho nechceme mať v Charte ľudských práv, lebo neexistuje. A ďalšia vec je – okrem toho, že hovoríte stále, že len nebudeme môcť zakázať potraty – výhrada vo svedomí.
Ďakujem, Rasťo, že to pripomínaš.