Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Zopár len poznámok. V prvom rade, pán minister, chcem povedať, že tím ľudí, ktorý pripravoval túto reformu na ministerstve, je teda oveľa, oveľa kvalitnejší ako ten tím ľudí, ktorí pripravoval tú reformu, o ktorej sme sa tu rozprávali včera, toho duševného zdravia. A ja tiež súhlasím s tým, že množstvo vecí, ktoré sa vám podarilo vďaka tomuto tímu zakomponovať do tejto reformy a priniesli ste ju sem, je naozaj veľmi dobrých a je to posun správnym smerom. Takže z tohto pohľadu naozaj určite pochvala.
Ja mám možno len tiež zopár poznámok aj možno k tej debate, to, čo tu odznelo na rôzne adresy, vznikol tu taký zaujímavý spor, či lepšie štátne, alebo súkromné. Ja som na výbore povedal, že pokiaľ by to zobral do ruky štát, že tá chobotnica je tak silná, že už priamo aj ľudia na ministerstve, mnohí z nich, sú nejakým spôsobom v konflikte záujmov a nechcú počuť o takýchto riešeniach. A ja som, keby sa vám podarilo, že by ste naozaj tu spravili kvalitnú reformu, kde by boli, kde by bola kvalitná sieť a štát by zobral zodpovednosť za túto extrémne dôležitú službu, ktorú musí poskytovať svojim občanom, tak by som naozaj aj tlieskal. Je mi jasné, že sa to nedeje a treba povedať, že tak ako bolo povedané, tento spôsob prideľovania bodov ľuďom, ktorí chcú podnikať v zdravotníctve, tu bol už od tej reformy Rudolfa Zajaca, nakoniec keď sme to na výbore spomenuli, tak aj sám Tomáš sa ozval, že však tak sa to robilo vždy, že to bolo aj také priame potvrdenie toho, že v podstate sa s tým vždycky robili také určité kšefty. A treba povedať, že ja si nemyslím, že je to najlepší spôsob, aby sa práve na tejto službe aj generoval zisk.
Chcem napríklad povedať taký úplne jednoduchý príklad, ktorý každý občan, myslím, bude vedieť pochopiť, čo napríklad robili súkromníci, hej? A práve preto sme aj do plánu obnovy chceli nastaviť optimálne body, v ktorých by sa mala poskytovať záchranná zdravotná služba občanom tejto krajiny, aby z optimálnych bodov vyrážali sanitky a tak, aby sme znížili dojazdové časy. A preto sme chceli použiť peniaze na to, aby sa to vybudovalo naozaj, tieto stanice, v optimálnych bodoch. Pretože čo sa dialo dovtedy? Dovtedy to bolo urobené tak, že ten súkromník si tento bod, samozrejme, nejakým spôsobom mal zabezpečiť, teda oni si prenajímali tie budovy a ja som, ešte si pamätám, svedkom toho, to bolo ešte za tej vlády 2016 – 2020, keď sme dostali do, na výbor pozmeňujúci návrh, ktorý dokonca zväčšoval ešte ten perimeter toho, kde od toho optimálneho bodu ten súkromník si mohol túto stanicu v podstate zaobstarať a prenajať, a teda ju prevádzkovať. Samozrejme, že keď ten perimeter bol taký veľký, myslím, že 30 kilometrov to bolo, tak bolo úplne logické, keďže to bol predmet zisku, tak každý súkromník sa snaží zarobiť a snaží sa mať čo najlepšie zisky. A keďže sa príjem robí z toho, koľko najazdia kilometrov, tak záujem súkromníka bolo nepostaviť si tú stanicu alebo nekúpiť si možno drahšiu stanicu v centre nejakého mesta, čo by bolo úplne logické, ale, samozrejme, on si prenajal, eventuálne postavil alebo prenajal, väčšinou si prenajímali tieto stanice v nejakých logistických centrách na periférii miest. Výsledok bol aký? On zarobil viac, pretože tie jeho sanitky viac najazdili. A ešte dokonca tam bola ďalšia podmienka, že oni si, samozrejme, tie stanice podľa možnosti dali čo najďalej od nemocníc, aby keď budú zvážať tých ľudí do nemocníc, aby ešte viac zarobili. Takže postavili to na perifériu miest, najazdili veľa kilometrov, zarobili veľa peňazí, stálo nás to všetkých viac, výsledok je, dojazdové časy pre ľudí bolo zdĺžené. To znamená, ľudia zbytočne zomierali len kvôli tomu, že je z toho biznis. A čo je na tom horšie, je to, že naozaj v tejto situácii musí byť ten štát, ktorý to naozaj zareguluje, no lenže vy keď si tú stanicu nepostavíte na tom mieste, kde má stáť, tak vy musíte dať nejaký perimeter, keď to má byť predmetom nejakej súťaže, kde si ten súkromník tú stanicu môže postaviť, ale on si ju jasné že postaví tam, kde to bude preňho najlacnejšie a kde bude mať najväčšie dojazdové kilometre.
Takže, prosím pekne, toto je jeden úplne jednoduchý príklad, ktorý podľa mňa každý pochopí, prečo urobiť zo záchranky predmet zisku, vôbec nie je podľa mňa správne riešenie. Práve preto aj nesúhlasím s Tomášom, ktorý napadol plán obnovy, že sme sa rozhodli tieto stanice, aby štát postavil v tých najoptimálnejších bodoch, však to je to úplne najlogickejšie, čo má byť, a teda už keď tí súkromníci to majú prevádzkovať, tak nech má minimálne, tie stanice majú v tých bodoch, ktoré ustanoví štát, ktoré budú najbližšie k nemocniciam a kde bude predpoklad, že najazdia najmenej kilometrov, lenže to, že najazdia najmenej kilometrov, síce dostanú najmenej peňazí, ale zároveň ľudia budú mať najrýchlejší prístup k poskytnutiu zdravotnej starostlivosti.
Ďalšia vec, čo som chcel povedať, pán minister, na ten § 12. Áno, tým, že tam zostal, zostala teda podmienka, že pokiaľ bola firme udelená pokuta za nelegálne zamestnávanie, nemôže sa ďalej uchádzať v tendri, tak je, áno, je nám jasné, však môžme byť úplne konkrétni, firma LSE, ktorá v minulom obstarávaní mala 107 bodov, sa nebude môcť uchádzať. Len my, čo to sledujeme dlhšie, my veľmi dobre vieme, ako firma LSE vznikla, vznikla tak, že vydierači dovydierali Falck, ktorý odišiel, a potom tí, ktorí to pravdepodobne vydierali, museli rýchlo sa postarať o to, aby miesto Falcku tu nastúpila nejaká firma, ktorú nebol problém relatívne rýchlo založiť. A keďže tie podmienky toho, tej, toho výberu tých uchádzačov boli nastavené tak, ako boli nastavené, dalo sa to veľmi rýchlo zrealizovať pod inou značkou a predpokladajme, že podobní ľudia, ktorí na tom zarábali predtým, že dostali bakšiš, tak teraz na tom možno sa nabalia priamo cez tú firmu. Takže z tohto pohľadu čakám, že vznikne znova nejaká firma a uvidíme, koľko bude mať bodov.
Možno to, že ste sa snažili urobiť to, že ste dali 25 %, rozumiem, to znie akože ako taký, by som povedal, zásah, že nechcete dovoliť, aby nejaká firma tu mala taký veľký podiel zisku, ale na druhej strane, ešte raz, ja osobne si myslím, že súkromné vlastníctvo v tomto nie je optimálne a na druhej strane len aby sme náhodou potom naozaj nelimitovali ten samotný štát. Ja ako minister, keď som bol, ja som, samozrejme, mal zámer a záujem, aby štát mal čo najviac tých bodov, pretože som si myslel, že to je pre štátny systém najlepšie, že to je najlepšie pre pacientov a, samozrejme, štát má obrovské možnosti aj cez eurofondy, aj cez plán obnovy, akým spôsobom by mohol mať ešte oveľa viac tých záchranných staníc, ako doteraz tú polovicu.

Ďakujem, pán minister, hneď v úvode ste spomenuli pravý roh, ale tu sme viacerí reagovali, pravý roh, na vystúpenie pána Rašiho, v ktorom rozprával o tom, že keby koalícia tak postupovala ako my, že sme neboli na na jeho voľbe, tak tu nikto nie je zvolený. Reagovali sme na to, že ste nám odporným, chrapúnskym spôsobom zrušili našich predsedov, na to sme reagovali. Vy tu idete rozprávať o slušnosti? Veď vy ste vyrušovali pána predsedu Národnej rady namiesto toho, aby ste počúvali. Vy ako minister, tak ste išli dozadu a tam ste sa bavili. Vyrušovali ste. Keby sme my tak vyrušovali, tak nás už vynášate zo sály.
Rozprávali ste, že jatrí Stachura rany, že jatrí diskusiu. Pán Stachura, čo si to dovoľujete? Síce Raši rozprával o tom, že kritika je dobrá, kritika, ale počuli ste pána ministra. Čo si to vy dovoľujete kritizovať ministra a zdravotníctvo? Nebojte sa, oni vám naložia, ako KDH bolo kedysi kdesi vo vláde a za všetko je zodpovedná Radičová. Potlesk mu vadí! Jemu vadí potlesk. Vadí mu, že sme tu tlieskali, ale ten komunistický aplauz tam jeho súputníkov mu nevadí. To mu vôbec nevadí. Ja reagujem naňho, čo si to dovoľujú, pán Raši, k téme vykrikovať, veď ich upozornite. Ja hovorím k téme, ja hovorím k tomu, čo rozprával pán minister. Takže, poprosím vás, tamtých, čo vyrušujú, ukľudnite si, pán Raši. Ďakujem veľmi pekne.
Čiže ja naozaj reagujem len a len na pána ministra, ktorému vadí... Marek Krajčí, prosím ťa, keď budeš vystupovať, ja ťa poprosím, reagujem tiež na pána ministra, pochváľ ho, že aké je zdravotníctvo fantastické, veď za dva týždne vyliečili päťkrát ranami streleného pána premiéra, takže naozaj zdravotníctvo je už úplne inde, naše zdravotníctvo je fantastické, famózne.

Pán Raši, vo svojom vystúpení ste povedali, že sa chcete zasadiť o to, aby sa do Národnej rady vrátila slušnosť.
A ja sa chcem teda opýtať, že či vám pripadá slušné, keď ste pri svojom zvolení neváhali využiť podvod a pošliapanie ústavy, ktorá jednoznačne hovorí o tom, že ste mali byť volení v tajnej voľbe a akceptovali ste vzájomné... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Chcel by som vás poprosiť o dve veci vzhľadom na to, že doteraz ste boli vo vláde a teraz ste už tu v Národnej rade, aby ste brali ohľad na nasledovné okolnosti. Počas tohto volebného obdobia boli účelovo odvolaní opoziční predsedovia dvoch výborov a opozičný podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky. Ak to, čo ste povedali, myslíte úprimne, prosím, zasaďte sa o to, aby sa títo ľudia mohli vrátiť tam, odkiaľ boli účelovo a čisto z politicko-mocenskej pomsty odvolaní.
A druhá vec, ak to myslíte úprimne, to, čo ste povedali vo svojom úvodnom prejave, zasaďte sa, prosím, aj o to, že opozičným poslancom nebude toto plénum zatvárať ústa skracovaním rozpráv pri nepríjemných zákonoch, kde sa koaličnej väčšine niektoré veci ťažko počúvajú. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Dovolím si odcitovať čl. 89 Ústavy Slovenskej republiky. Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky volí a odvoláva v tajnom hlasovaní Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Je to priamo v ústave. Myslím si, že je naozaj nedôstojné, ak sú tu podozrenia, že bola narušená tajnosť tejto voľby, čo je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, na ktorú sme prisahali všetci, keď sme si prevzali svoje mandáty, aby takýmto spôsobom bol zvolený predseda Národnej rady Slovenskej republiky. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vzhľadom na všetky okolnosti, ako bol tento návrh zákona predložený, som presvedčený o tom, že tento návrh zákona vojde do dejín pod názvom lex Žilinka. Áno, sú krajiny v rámci Európskej únie, kde majú prokurátori výsluhové dôchodky, a potom sú krajiny v rámci Európskej únie, kde nemajú prokurátori výsluhové dôchodky. Tá diskusia je absolútne legitímna. Ale naozaj si vyžaduje odbornú celospoločenskú diskusiu, aj cez medzirezortné pripomienkové konanie. To by bolo seriózne, tam by sme si mohli povedať, ktoré štáty, ako to majú nastavené, aké sú tam platy a aké sú tam priemerné mzdy, aké sú starobné dôchodky tých prokurátorov a tak ďalej. Má to množstvo rôznych aspektov, o ktorých by sme mohli diskutovať. Ale z tohto konkrétneho návrhu absolútne trčí účelovosť. A tá účelovosť trčí v tom, že tento zákon prišiel bez diskusie, bez medzirezortného pripomienkového konania, cez poslanecký návrh a potom trčí aj cez to, že generálnemu prokurátorovi priznáva doživotnú rentu už po štyroch rokoch vo funkcii. Teda že nemusí naplniť ani plné sedemročné funkčné obdobie. Ja som niekoľkokrát položil generálnemu prokurátorovi v rámci hodiny otázok otázku, či plánuje predčasne odísť z funkcie, alebo naplní svoj mandát sedemročný do konca roku 2027. Žiaľ, nikdy tá otázka nebola vyžrebovaná tak, aby sa stihla dostať na rad, preto sa budem pýtať v rámci tejto diskusie predkladateľov, či je takáto dohoda s generálnym prokurátorom, že odstúpi z funkcie predčasne, aby pomohol koalícii SMER, HLAS, SNS zvoliť si generálneho prokurátora nového už v tomto volebnom období.

Ďakujem pekne. K tomu tričku sa vrátim pri, pri hlasovaní, lebo toto, čo predvádzate, Danko, ja vám nebudem rozprávať, že vám smrdí z huby... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
(Povedané súbežne s rečníkom.) Reagujte na vystupujúceho. Mne, mne nikdy nesmrdí.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Takže áno, áno. Áno, a vy ste nereagoval na mňa. Vy ste reagoval na mňa. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
(Povedané súbežne s rečníkom.) Máte druhý deň špinavé tričko, ste poslanec Národnej rady, dokážte sa obliecť, dobre?

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
(Povedané súbežne s predsedajúcim.) Áno, áno, a to odkiaľ viete? Odkiaľ vy viete, ty...

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
(Povedané súbežne s rečníkom.) To cítim až sem.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
(Povedané súbežne s predsedajúcim.) No jasné. Dobre.
Takže chcem povedať, chcem povedať jednu vec, že aj teraz ste boli svedkami toho, že Mažgút reagoval, Mažgút reagoval na poslankyňu, konkrétne na ňu reagoval, potom sa tu začal rozkrikovať, že naňho reagujú, takže presne, dodržujme ten princíp, keď Mažgút môže reagovať na predchádzajúcu poslankyňu a potom ju Danko upozorňuje. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
(Povedané súbežne s rečníkom.) Budem vám musieť odobrať slovo, držte sa vystúpenia pána Saba.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
(Povedané súbežne s predsedajúcim.) Áno, áno, veď ja len hovorím, tak, áno. No a vo vystúpení pána Saba naozaj zazneli veci, ktoré, ja ťa musím pochváliť, Mišo, naozaj super, ale potom budeš dostávať, Mišo, vieš, rôzne hejty, rôzne hlúposti od ľudí a reagujem na teba, Miško, ktorý naozaj sa agresívne správajú, ukazujú tu fakera (rečník gestikuláciou ruky názorne ukázal prostredník) a ja mám tu fotografiu jedného poslanca, ktorý ukazuje fakera, ktorý sa zúčastňuje bitky, ktorý trhá káble, ktorý je agresívny, ktorý je naozaj etalón agresivity aj tu v sále.
Takže, Michal, vieš, darmo ty povieš pravdu. To je ten princíp, ktorý oni majú, ten ačohentizmus začnú zase používať. To je, to je smutné. Hajloval tu napríklad Huliak na výbore, ale tomu nikto nepovie nič, rozumieš? Fico. Fico vo svojich vystúpeniach, agresívny Fico včera chcel oblievať novinárov vodou za otázku. Fico, o ktorom 850 psychiatrov a psychológov povedalo, čo to je za človeka, tak takíto ľudia, tak takíto ľudia rozhodujú o Slovensku.
Mišo, skvelé vystúpenie! Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, minister, kolegyne, kolegovia, skrátené legislatívne konanie má slúžiť na riešenie mimoriadnych, závažných, neodvrátiteľných situácií. Skutočnosť, že predkladateľ mešká s vlastným, pôvodne plánovaným zámerom predloženia materiálu pravdepodobne ešte v roku 2024 a to bez zásahu vyššej moci alebo podobne nepredpokladateľnej udalosti, ktorá by mu v plánovanom konaní zabránila, sa vymyká podmienkam, kedy je objektívne oprávnené tento nástroj skráteného legislatívneho konania ministerstvo použiť, teda vláda. Na základe vyššie uvedeného možno teda konštatovať, že skrátené legislatívne konanie napriek jeho formálne akceptovateľnému dôvodu, ale len formálne, je fakticky nedostatočné. Systémové nedostatky aj plán obnovy nezakladajú žiadnu novú mimoriadnu okolnosť, jedná sa o dlhodobé skutočnosti a lehoty, rovnako ako plánované výberové konania.
V návrhu zákona prebehlo skrátené medzirezortné pripomienkové konanie, v ktorom bol návrh zákona zverejnený, už bolo povedané, predstavte si, dňa 7. októbra 2024. Celý materiál, podobne ako následne odpovede na pripomienky jasne ukazujú, že zámerom ministerstva bolo od začiatku predkladať návrh v skrátenom legislatívnom konaní a schváliť návrh zákona tak, aby bola novela účinná k 1. januáru 2025. Len pre ilustráciu, citácia z odpovede predkladateľa k pripomienkam v medzirezortnom pripomienkovom konaní: „Novelu je nutné predkladať v skrátenom legislatívnom konaní, pretože bez toho, aby boli zmeny účinné od 1. 1. 2025 nebude možné implementovať reformu ako takú." Ako vidíme, ani toto sa nepodarilo naplniť a teda aj táto odpoveď bola zjavne zavádzajúca.
S ohľadom na časový harmonogram schôdzí za predpokladu štandardných podmienok by pri predložení návrhu zákona do riadneho legislatívneho procesu bol návrh zákona pravdepodobne prijatý na februárovej, najneskôr na marcovej schôdzi, čím by sa predišlo účelovému skracovaniu legislatívneho procesu a zároveň by sa naplnila aktuálna požiadavka účinnosti k 15. aprílu ´25, ktorá je aktuálne pre predkladateľov dostatočná na stihnutie potrebných termínov výberových konaní.
Teda jednoznačne sa možno stotožniť z neakceptovanou pripomienkou Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky, ktorí napísali, že nesúhlasia so skráteným legislatívnym konaním. To, že sa bude tendrovať, sa vedelo už v roku 2019, bol dostatočný čas na prípravu legislatívy, plán obnovy a odolnosti sa rieši minimálne od roku ´21. Myslíme, že táto interpretácia je účelová, aby sa zabránilo vstupu odbornej verejnosti do legislatívnych procesov. To, že tento reformný zákon bol predložený v skrátenom pripomienkovom konaní, je problém aj pre súčasné vládne inštitúcie. Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky nesúhlasí s novelou zákona ako celok bez náležitého prerokovania a vysporiadania prípadných sporných záležitostí, ktoré môžu byť spôsobené novelou zákona, keďže Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky nebolo prizvané do prípravy tejto reformy. Máme za to, že reforma siete nemôže reflektovať rozvoj dopravnej infraštruktúry v najbližších šiestich rokoch a teda je ohrozené samotné splnenie cieľa zlepšenia dostupnosti zdravotnej, záchrannej zdravotnej starostlivosti.
Protimonopolný úrad napísal: „Napriek tomu, že predložený materiál obsahuje významné zmeny a zásahy do právnej úpravy, bol zákon predložený v skrátenom medzirezortnom konaní, čo úrad považuje za nedostatočne poskytnutý čas na komplexné a dostatočné posúdenia a vysporiadanie sa so všetkými predpokladanými zmenami v potrebnom rozsahu."
Ja by som chcel len pri tejto príležitosti povedať, že to je úplne že štandardný typ práce, do veľkej miery ministerstva zdravotníctva do tohto obdobia. Len si tak pripomeňme skrátené legislatívne konania v zdravotníctve za tejto štvrtej vlády Roberta Fica. Najprv odloženie maximálnych čakacích lehôt, následne uzatváranie dohôd o poskytovaní o všeobecnej ambulantnej starostlivosti elektronickou formou, následne transpozícia rozhodnutia Európskej únie adresované Slovenskej republiky, následne oprava platov zdravotníkov prvá časť. Potom ďalšie skrátené kriminalizácia zdravotníkov, ďalšie skrátené legislatívne zrušenie kriminalizácie zdravotníkov a oprava platov druhá časť. Teraz vám tu prichádza reforma zdravotnej záchrannej služby a taká čerešnička na torte, že ďalší v podstate reformný návrh, ktorý tu budeme mať na tejto schôdzi o poskytovaní alebo reformy duševného zdravia, napriek tomu, že ide v štandardnom legislatívnom procese tu v Národnej rade, čo je teda dobrá vec, opäť k nemu prebehlo iba skrátené medzirezortné pripomienkové konanie, čo je zaujímavé naozaj.
Takže z tohto mne jednoznačne vyplýva, keď sa ešte pozrieme aj na ďalšie skrátené konania, zvýšenie zdravotných odvodov za zamestnávateľa, zníženie valorizácie platov zdravotníkov, čo teda už nepredpokladal rezort zdravotníctva. Vidíme, že toto je systém práce tejto vládnej koalície takýmto spôsobom prinášať zákony. Dá sa jednoznačne konštatovať, že sa snažia vyhýbať štandardnému medzirezortnému pripomienkovému konaniu, čo je, samozrejme, veľkým problémom pri implementácii týchto zákonov, vznikajú chyby, kopí to potom ďalšie opravuje tu v Národnej rade, z čoho, samozrejme, nikto nemôže profitovať. Z tohto pohľadu my, samozrejme, hoci rozumieme tomu omeškaniu ľudsky, samozrejme právne sa nedá povedať, že toto skrátené legislatívne konanie je akceptabilné, a preto samozrejme hnutie SLOVENSKO zaňho hlasovať nemôže a ani nebude. Ďakujem veľmi pekne.
A ešte, pardon, ešte jednu vec som chcel povedať, že vrchol podľa mňa diletantizmu, ale možno aj v drzosti je to, že keby sme aspoň, keď už sa to takto dlho pripravuje, mali naozaj v tom zákone napísané tie veci tak, ako reálne budú aj schválené. Ja vám garantujem, že v druhom čítaní tohto zákona prídu také zmeny, že sa nám budú všetkým oči otvárať a budeme strácať dych. A toto je, a bude to práve v súvislosti aj s tým záchrankovým tendrom, kde ide o také obrovské peniaze, o ktorých sa tu hovorilo, o jednej miliarde. Akože naozaj takýmto spôsobom vládnuť a predkladať takéto dôležité zákony z nášho pohľadu je, žiaľ, smutné.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Dámy a páni, aj môj predrečník, Marián Viskupič, hovoril o odbornosti kandidáta na viceguvernéra, pána bývalého ministra Keketiho. Dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril v rýchlosti a pomerne stručne v tom, čo sme vlastne vypočúvali aj na výbore. Mnohí ste toho neboli súčasťou, takže vám to zreprodukujem.
Aj Marián Viskupič vlastne hovoril o Kube, hovoril o tých prípadoch, ktoré sú v podstate aj verejne známe, a mňa toto mrzí, že na výbore kandidát na viceguvernéra Národnej banky Slovenska, kandidát na niekoho, kto bude chodiť do Európskej centrálnej banky, kto bude zastupovať záujmy Slovenska, kto bude vystupovať ako autorita vo finančníctve, nedokázal odpovedať na niektoré svoje kroky počas toho, ako v tom finančníctve pôsobil, ako pôsobil vo vrcholovej pozícii v Eximbanke. Ja viem, že na tom výbore pán Keketi sa viackrát oháňal pri otázkach bankovým tajomstvom, a ja som mu viackrát hovoril, že sa pýtam len veci, ktoré sú verejne prístupné a ktoré si môže nájsť v podstate ktokoľvek. A tak vám to zhrniem aj teraz.
To, čo podľa mňa diskvalifikuje súčasného kandidáta na viceguvernéra, a tak ako hovoril Marián Viskupič, ja si myslím, že pán minister by si tam vedel prestaviť aj niekoho ďaleko iného, ale proste tá politická situácia s tým vydieraním tak prikvačila súčasnú vládu, že nakoniec sa nechali dovydierať a sa z toho stala trafika. A preto chápem, že aj na výbore mnohí kolegovia z koalície sa chceli alebo snažili sa tú situáciu neutralizovať, že nerobme z toho politickú trafiku. Prepáčte, vy ste z toho urobili politickú trafiku. Takže je to politická trafika, je to človek, ktorý je bývalý minister, ktorý to ministerstvo musel opustiť práve kvôli tomu, že ten post ste odovzdali Huliakovi, ktorý vás dovydieral a ktorý si zobral ministerstvo.
Takže kto je pán Keketi a pôsobenie v Eximbanke a úver alebo teda garancie pre Kubu.
Ešte vo februári 2017 letel na Kubu vtedajší minister financií a dnešný guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír a spolu s ním aj Tomáš Drucker, v tom čase minister zdravotníctva. Navštívili aj tepelnú elektráreň Felton, ktorá po havárii potrebovala opravu. A to je jeden z dvoch projektov, za ktoré prevzala Eximbanka garancie. Vedomosti o záujme opraviť túto elektráreň tak musel mať aj Kažimír, pretože tam bol a ktorý ako minister bol nadriadeným manažérom z Eximbanky. Odpoveď ale oficiálna z tlačového Národnej banky Slovenska je, že pán Kažimír sa nikdy v prospech tohto kontraktu neangažoval a ostatné otázky sú vecou orgánov Eximbanky. Súčasný pán Keketi, ktorý kandiduje na viceguvernéra alebo ktorého chce vláda vymenovať na viceguvernéra Národnej banky Slovenska, hovorí, že poskytnutie garancií v hodnote 170 mil. eur za projekty na Kube nepovažuje za manažérske zlyhanie. Teraz citujem: "Z môjho pohľadu som urobil všetko, aby Eximbanka nebola ohrozená." Vysvetľoval tiež na výbore, že obchodný prípad je aj po ôsmich rokoch aktívna vec a prebiehajú príležitostné platby, snahy o reštrukturalizáciu. Povedal, že všetky kroky boli v súlade so zahraničným ekonomickým smerovaním krajiny a komunikoval to aj s ministrom financií.
Pán Keketi hovoril na výbore, že sa cíti aj ako odborník v riadení rizík. To bola jedna z vecí, ktorú prezentoval pri tom, ako hovoril svoj životopis, prečo by mal byť vhodný na túto funkciu. Čiže riadenie rizík, necíti žiadnu manažérsku zodpovednosť za angažovanosť 170 mil. na Kube, pretože podľa neho to bolo dobré manažérske rozhodnutie v súlade so zahraničným obchodom. Povedzme si teda, aký bol ten súlad so zahraničným obchodom alebo so záujmami zahraničnými Slovenskej republiky vtedy, keď to súčasný kandidát na viceguvernéra schvaľoval.
Jedna z tých vecí je, že sú tam komerčné úvery, a druhá je, že sú tam aj úvery, ktoré poskytla samotná Eximbanka. Samozrejme, ale tie garancie Eximbanka pokryla úplne všetko, čo sa týka tej angažovanosti na Kube a v čase, kedy tá angažovanosť prebehla, tak bola na úrovni 60 % úplne všetkého, kde mala Eximbanka svoje peniaze. Tak to poviem jednoducho, ľudsky. Takáto angažovanosť je absolútne brutálna bez ohľadu na to, či ide o malorizikovú, alebo inými slovami, aj keby to bola neriziková alebo veľmi málo riziková krajina, je to veľmi vysoká angažovanosť. Nieto pri Kube, ktorá v tom čase bola, ja vám poviem, patrila medzi, a teda patrí medzi najhorších dlžníkov, v investičných rebríčkoch OECD je v siedmej najhoršej skupine zo siedmich rizikových stupňov vedľa štátov ako Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Libanon, Moldavsko, Pakistan. Rovnako to aj vtedy videli ratingové agentúry, napríklad Moody´s mal vtedy Kubu na úrovni Caa2, čo naznačovalo, že ide o krajinu s ťažkou ekonomickou situáciou a s ťažkými výhľadmi ekonomickými. A vtedy sa proste podpísalo, že 170 mil. záväzkov zoberie Eximbanka na seba. Vtedy tam bol pán Keketi. Boli tam rôzne firmy, keď sa bavíme o tom, že teda riziko z môjho pohľadu nebolo vyhodnotené správne a argument pána Keketiho, že sa cíti ako odborník vo vyhodnocovaní rizika, podľa mňa je nesprávny. Je to omyl, aj vtedy tu bol omyl aj teraz je to omyl.
Keď sa bavíme o tom, že či to bol národnoštátny záujem, tak posúďte sami, pretože jedna z tých firiem, ktoré participovali na tom projekte, boli SES Tlmače, slovenská firma, ktorá bola... Ja si to nepamätám, pomôžem si, sekundu (rečník vyhľadával informácie v notebooku), ktorá patrila vtedy Danielovi Křetínskemu a Romanovi Korbačkovi. A potom bola ďalšia časť, a to bola plzenská firma Doosan Škoda. A tuná vlastne prichádzame na to, že to nebol národnoštátny záujem, pretože desiatky miliónov z tých peňazí, ktoré prikryla Eximbanka, išli práve do tej plzenskej firmy. Aj to napriek tomu, že túto zákazku odmietla poistiť samotná česká vláda. Samotní Češi odmietli poistiť túto zákazku voči firme, ktorá pôsobí na Slovensku, teda pardon, v Česku, ale Slováci to urobili. Slováci akoby poistili, zobrali garancie za celú túto sumu.
Druhá vec je, že, samozrejme, pán Keketi povedal na výbore, aby som pre správnosť povedal úplne všetko, že ja som to podpísal s plným vedomím toho, že žiadne negatívne prípady nebudú pripísané Eximbanke. Urobili sme legislatívnu zmenu, ktorá umožňovala všetky pohľadávky v prípade zlyhania presunúť z Eximbanky na ministerstvo financií. To povedal pán Keketi minulý týždeň na finančnom výbore. A to je vlastne ako keby to umývanie si rúk, lebo práve vtedy vznikla legislatíva, ktorá bola schválená, že záväzky, ktoré takto prijme Eximbanka, v konečnom dôsledku prevezme ministerstvo financií, pokiaľ by s tým bol problém. Už vtedy rátali, že s tým problém bude. To riziko bolo značné, bolo vysoké, aj tak zobrali garanciu za tieto peniaze na vrub Eximbanky za pána Keketiho. Ako hovorím, krajina s najvyšším rizikom. Nechceli ju poistiť žiadne iné inštitúcie, dokonca ani Česká republika, ktorej česká firma participovala na tých zákazkách. Zobrala to celé Exi... celé to zobrala Eximbanka. To riziko zobrali na seba s tým, že sa zmenila legislatíva, že v prípade zlyhania to prejde celé na ministerstvo financií. Tým pádom, pokiaľ to Kuba nezaplatí, tak to prepadne na vrub občanov Slovenskej republiky. A vtedajší minister bol pán Kažimír, súčasný guvernér Národnej banky Slovenska, ktorého viceguvernérom sa má stať pán Keketi. Čiže za mňa kruh sa v tomto prípade uzavrel a toto je vlastne vizitka toho, že pán Keketi hovoril o národnoštátnych záujmoch, pritom tam boli minimálne. Hovoril o tom, že vie riadiť riziko, pritom to riziko je odriadené tak, že padne na občanov, pokiaľ Kuba nezaplatí. To riziko je odriadené tak, že bolo podpísané, aj keď Kuba patrila medzi najrizikovejšie krajiny na svete.
A toto je súčasný nominant vlády, minister športu, ktorému treba nájsť flek kvôli tomu, že Huliak dovydieral súčasnú vládu. Tomu bolo treba dať to ministerstvo a o Keketiho sa postarať.
Ďakujem pekne.