Videokanál klubu

... ktorú som si zapamätal, je to jedna z mnohých kníh, ktorú som čítal, ale pamätám si z nej celkom aj veľké podrobnosti, lebo ma naozaj oslovila, bola to kniha bratov Harrisovcov, čítal som ju hodne dávno, myslím, že som ju čítal bezprostredne potom čo vyšla, ona vyšla v roku 2011, a oni hovoria presne o tom, že dnes neni najväčšia frajerina alebo rebélia neposlušnosť, ale dnes je najodvážnejšia vec, ktorú mladí môžu urobiť a najväčšia frajerina, že prevezmú zodpovednosť. Ja som si našiel také praktické príklady mladých ľudí, ktorí prevzali zodpovednosť a dokázali úžasné veci bez toho, žeby mali alebo prekročili tú legislatívnu hranicu dospelosti. Lebo to neni nič iné, to je len legislatívna hranica tých 18 rokov. Je na nás, na nás, čo sme tu v tejto sále, kde ju dáme, kde ju posunieme. A teraz my len posúvame tú možnosť voliť. A poviem vám príklad, poviem zopár takých príkladov známych ľudí, ktorých aj vy môžete poznať, ktorých životný príbeh je pútavý a oslovujúci, a robili už vtedy vážne veci, prevzali zodpovednosť v oveľa vážnejších veciach častokrát ako len to, že by sa podieľali, teraz to „len to" je v úvodzovkách z mojej strany, na voľbách.
George Washington, ten bol vo veku 17 rokov už veliteľom. David Farragut, to je inak menej známy človek, ale poviem, že kto to bol. To bol človek, ktorý bol v americkom námorníctve kapitánom, velil lodi a mal vtedy 12 rokov. Samozrejme, je to príklad zo svojej doby, ale ukazuje to, že, ukazuje to vlastne na ten termín tínedžer, že kto sú to tínedžeri. Že to je pomerne inak aj mladý pojem alebo čerstvý, že v minulosti tento pojem neexistoval, zaviedol sa v 20. storočí a vtedy sa hovorilo len o buď deťoch, alebo mladých dospelých ľuďoch. Čiže toto prechodné štádium tých, to tínedžerstvo žijeme len v ostatnej dobe. Z môjho pohľadu, áno, zbavuje to mladých ľudí častokrát tej zodpovednosti, mohli by mať oveľa väčší potenciál, oveľa lepšie výsledky, keby sme zvýšili na nich tie očakávania.
Poviem iný príklad človeka, Clara Barton. Možnože poznáte, to ona sa stala neskôr zakladateľkou Červeného kríža v USA a ona už učila, bola učiteľka a mala vtedy 15 rokov. Thomas Edison. Toho určite pozná drvivá väčšina populácie, veľa sa hovorí o tom, aký bol vynálezca, ale už málo sa hovorí o tom, že on vo svojej mladosti, keď bol mladý, podnikal s cukrovinkami, rozdával noviny a čiže mal podnikateľského ducha už ako mladý človek, prezval zodpovednosť a robil, v úvodzovkách, ťažké veci.
Takže toto sú príklady ľudí, ktorí uchopili zodpovednosť a podieľali sa na veľkých veciach vo svojej krajine a aj bez toho, aby museli prejsť nejakú legislatívnu hranicu a myslím si, že dosiahli krásne výsledky a mali krásny osobný, vlastný príspevok do spoločnosti.
To sú také, by som povedal, filozofické také, by som povedal, moje osobné východiská a teraz vám poviem jeden taký úplne že praktický príklad, ktorý, na ktorý sa ja pozerám a nad ktorým rozmýšľam dlho a veľa som už aj rozprával o tejto téme v tejto sále a to je téma baterkárne v Šuranoch. Hej, je to veľmi špecifický príklad, ale pre tých z vás, ktorí ešte nemali možnosť o tom počuť, o čo ide. Vláda chce postaviť v Šuranoch veľkú baterkáreň, fabriku, zmenil sa územný plán, tí zastupitelia mesta, ktorí sú tam, alebo teda v tých jednotlivých samosprávach to odsúhlasili, ale teraz sa nám deje takovej nešvár (povedané s pobavením), že tá technická dokumentácia celá k tej baterkárni je veľmi, veľmi zle spracovaná, doslova uvádza, aj teraz už ako máme a ešte budem o tom oveľa viacej hovoriť v budúcnosti, ale má tam hodnoty, ktoré vyslovene prekračujú legislatívne hranice. Vyslovene je tam napísané, že postavia to tak, aby to porušovalo zákon. Zjednodušujem, ale doslova je to takto tam napísané, také čísla sú tam, hodnoty uvedené. A teraz čo majú tí ľudia robiť? Aj napríklad teraz s ohľadom špecificky na tých mladých ľudí, ktorí tam sú. Akým spôsobom by oni sa teraz mali ozvať? Akým spôsobom by oni mohli priložiť ruku k dielu k tomu, aby nejakým spôsobom ešte mohli zasiahnuť a ovplyvniť budúcnosť. No a práve preto som osobitne rád aj s ohľadom na takéto veci aj na mnohé iné príklady, ktoré sa dajú povedať, že máme možnosť aj nejakého referenda obecného alebo miestneho, a presne to chceme urobiť.
Chceme týmto ľuďom dať len nie nejakú parciálnu možnosť, ale celkovú možnosť na všetkých tých nástrojoch demokratických, ktoré máme, či už sú to komunálne voľby, ale aj referendum miestne alebo národné, alebo podieľať sa na voľbách do parlamentu, podieľať sa na voľbe prezidenta, do eurovolieb, toto všetko chceme týmto ľuďom otvoriť a dať im možnosť priložiť ruku k dielu. A informácie majú podľa Trestného poriadku aj podľa zákonov, ktoré sa týkajú podnikania, všetky dvere tam majú otvorené, otvorme im dvere aj v tejto oblasti.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo milé kolegyne, kolegovia. Ja som sa s touto otázkou stretol, to už bude asi aj 8 rokov dozadu, keď som prvý krát počul, že teda či od 16 rokov by som podľa môjho názoru umožnil voliť alebo nie. A musím sa priznať, že taký úplne prvý moment, ktorý som vtedy prežil bolo, že asi nie. Že, že nie sú ešte na to dosť mladí? Že asi nie. A potom čím ďalej som viacej nad tým rozmýšľal a som si tak pozeral na tie argumenty a na vlastne tú vývojovú fázu toho dospievajúceho človeka, tak som sa priklonil na tú stranu, že ale áno. Že myslím si, že mali by mať tú šancu. A celé by som to uvažovanie, ktoré som vtedy mal a dneska som poslanec Národnej rady tak to viem aj tu vysloviť. Ale dalo by sa aj zhrnúť do takej myšlienky, že nízke očakávania sú pascou, ktorá ničí potenciál. A myslím si, že také niečo prežívame alebo mnohí aj rodičia alebo mnohí ľudia, ktorí túto otázku ešte úplne nemajú v sebe vyriešenú, tak niečo také prežívajú voči ľuďom 16, 17 ročným. Skrátka im až tak nedôverujú a majú od nich nízke očakávania. Ale už tu povedal aj môj predrečník Igor Matovič a myslím si to aj ja, že títo ľudia dnes majú oveľa zodpovednejšiu rolu v spoločnosti napríklad, keď podnikajú, lebo môžu a v súvislosti s tým by mali a majú na starosti to, že majú podať daňové priznanie, že čo je pomerne zodpovedná vec a rola pričom vo voľbách sú tak to poviem odľahčene taký ten jeden z milióna. Človek milión, že prispeje k tomu spoločnému smerovaniu. A už, keď plní a má aj tú trestnoprávnu zodpovednosť, môže podnikať a už plní tieto role a umožňujeme mu to legislatívne tak prečo mu neumožniť aj kreovať alebo spoluvytvárať, spolu vyberať si tú budúcnosť, ktorú má pred sebou a do ktorej vlastne tým prechodom tej hranice áno aj tých 18 rokov postupne prejde a bude plnohodnotným a s plnými právami občanom Slovenska. Čiže nevidím problém z tohto pohľadu dať mladým ľuďom 16, 17 ročným ale nie len v komunále. Ja by som im tiež rád doprial teda už doplna to otvoriť tie dvere a nech sa rozhodujú či už o budúcnosti krajiny, o voľbe prezidenta, či je to aj napríklad referendum. Prečo nie aj v tejto otázke im neotvoriť cestu. Myslím si a my to aj navrhujeme, že áno je ten čas. Môžeme im to umožniť a môžu mať aj v národnom referende alebo aj v miestnom obecnom referende mať možnosť sa vyjadriť do toho priestoru, v ktorom žijú a ktorý by mal prirodzene mať o týchto ľuďoch už väčšie očakávania. Poviem tak úplne prakticky. Veď 16 ročný ľudia často krát sú už deviataci na základnej škole. Nie sú tam len 15 ročný. Niektorí sú tam už aj 16 ročný a už od deviatakov na základnej škole očakávame, že sa budú rozhodovať o svojej budúcnosti. Mnohí rodičia očakávajú, že sa nejakým spôsobom títo povedzme to tak, že mladí dospelí by sa dalo na nich pozerať, že sa rozhodnú o tom, že akú strednú školu si vyberú. Či sa budú venovať športu ak sa mu venujú alebo nejakému koníčku na plno tak, že postupne to budú z nich profesionálni športovci. Čiže ony sa už svojim spôsobom veľmi osobným a praktickým rozhodujú o svojej budúcnosti a má to veľmi jasný dopad na ich život a myslím si, že o nič menej by nemali mať ten priestor. Zvlášť, keď majú dnes možnosť mať dostatok informácií aj o národnej politike ale aj o tej miestnej samozrejme, kde žijú. Alebo o ľuďoch, ktorí sú v politike angažovaní. Majú mať a majú všetky možnosti na to, aby mali dostatok informácií a mohli sa rozhodnúť slobodne a vážne. Zásadné niečo sa stane? Keď tejto generácií umožníme sa rozhodovať? Ja som sa pozrel na čísla, že máme alebo mali sme v roku 2023 4 milióny 388 tisíc oprávnených voličov. A aký počet tých ľudí by k tomu pribudol? No okolo 112 tisíc. To je asi počet ľudí, ktorí sú v tej kategórii 16, 17 rokov. Čiže by sa nám zvýšil ten počet oprávnených voličov na 4 a pol milióna s nejakým malým presahom. Presne je to 4 mil. 501 tisíc 90 ľudí. No. Chcem tým inak povedať, že 2 a pol % ľudí by pribudlo. 2 a pol % ľudí, ktorí, keď sa nad tým zamyslíte aj z iného pohľadu, že ony často krát napríklad dnes sú 17 ročný, 18-tka ho čaká. Idú voľby pár dní zostáva. Nemôžu ísť voliť. Ale samozrejme už na strednej škole, býva na internáte, je samostatný, v podstate podniká. Množstvo takých príkladov môžeme nájsť. Jemu tie voľby ujdú ale v skutočnosti on už funguje, využíva služby štátu, rozbieha si vlastnú firmu a nemohol sa vyjadriť v tak vážnej veci ako je smerovanie Slovenska a vybratie si aj nejakej vízie pre krajinu. Nejaké alternatívy budúcnosti, ktorú by on sám chcel pre svoju, svoje podnikanie seba samého alebo svoju budúcu rodinu vidieť. Myslím si, že nie je problém dnes a vieme sa zhodnúť na tom, že ako títo ľudia jednak majú aj možnosť podnikať a sú trestnoprávne zodpovední tak nech sa aj spolupodieľajú svojim, svojim hlasom na tom, že kam krajina smeruje. To čo ma povzbudzuje a utvrdzuje v tom, že netreba podceňovať potenciál v mladých ľuďoch a mať na nich veľké očakávania. Je jedna knižka, ktorá, ktorú som si zapamätal. Je to jedna z mnohých kníh, ktorú som čítal ale pamätám si z nej celkom aj veľké podrobnosti, lebo ma naozaj oslovila. Bola to kniha bratov Herisovcov. Čítal som ju hodne dávno. Myslím, že som ju čítal bezprostredne potom čo vyšla. Ona vyšla v roku 2011. Ony hovoria presne o tom, že

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dobrá analýza, dobrý opis situácie, aj pomenovanie vlastne tých skutočností, aj ten opis tej, toho infringementu, ktorý tu je od roku 2015 kvôli zlému zaraďovaniu detí do špeciálnych základných škôl. A ten zákon akože určite podporím, mne však tam chýba pri tej segregácii a riešení segregácie práve ten bod ohľadom zlého zaraďovania detí do špeciálnych základných škôl. Môj názor k tomu poznáte, ako by sa mohol vyriešiť. Zároveň to isté hovorí Európska komisia, Európska únia a orgány teda Európskej únie, ktorí takisto súhlasia s tým, aby sme zaviedli nejaké kroky k tomu, aby sa tieto deti nezaraďovali iba na základe toho, že nevedia po slovensky, napríklad do špeciálnych základných škôl. Je to obrovský zločin na týchto deťoch. Ja v najbližších dňoch zverejním ďalšiu takúto školu, v ktorej zároveň, je to špeciálna škola, kde sídli zároveň centrum diagnostiky a takýmto spôsobom páchajú zločin na rómskych deťoch. Obec, kde je integrovaná rómska komunita, tak aj na základe možno zle podaných informácií týmto rodičom títo rodičia súhlasia s tým, aby ich zdravé deti chodili do tejto špeciálnej školy. Štát s tým niečo musí robiť. Táto vláda sa k tomu nemá. Veľmi ma zaujíma názor práve Progresívneho Slovenska, aj tvoj konkrétne, Inga, keďže ťa považujem v tejto téme ako odborníčku, aby ste možno predstavili aj taký ten boj proti segregácii, ktorý podľa mňa je tá počiatočná segregácia, keď už maloleté, respektíve trojročné, štvorročné deti, respektíve aj predškoláci sú zaraďované do špeciálnej základnej školy iba kvôli tomu, že nevedia po slovensky.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda, len zrovna potrebujem vás, aby ste ma počúvali. Pán predseda, ja len k vášmu procedurálnemu návrhu nehlasovať zajtra, čo sme odsúhlasili, že chcel by som vás poprosiť, keby sme sa dozvedeli aj dôvod. Lebo ak ten dôvod je objektívny, tak by sme boli zahlasovali aj my. Takže ak sa ruší hlasovanie za celý deň, tak by sme poprosili odôvodnenie.
Ďakujem. (Krátky potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec, ty si vo svojom vystúpení spomínal, že teda systém, často sa poukazuje na to, že ten systém údajne teda je nejaký zastaraný, nefunkčný alebo čokoľvek, čo sa tu snaží, samozrejme, aj samotný predkladateľ hovoriť a ľudia, ktorí teda obhajujú túto novelu zákona. Ale dovoľ mi, ja len odcitujem niekoľko reakcií samotného ministerstva vnútra z októbra 2024, teda po tom, čo sme viacerí odhalili to, že cudzinecká polícia začala fungovať spôsobom, kedy sa predávajú termíny načierno. A odcitujem, 4. októbra 2024, ministerstvo vnútra hovorí, že rezervačný systém pre objednanie sa na pracoviská cudzineckej polície je funkčný, podotýkam, funkčný, opakujem. Ďalšia vec, ďalšie teda stanovisko je zo 14. októbra, kedy rezort vnútra odmieta, že by systém niekto hackol, je funkčný a problémy sú spôsobené tým, že je mimoriadne vyťažený.
Takto by som mohol pokračovať v tých vyjadreniach samotného ministra a ministerstva vnútra, takže, prosím vás pekne, aj ostatní, prestaňme tu hovoriť o tom, že systém bol nejaký nefunkčný alebo čokoľvek. Samotné ministerstvo vnútra hovorí, že systém bol funkčný. Problém je v tom, áno, je vyťažený, ale to je otázka aj spôsobu, akým je manažovaná obsluha toho systému, a úplne súhlasím s tým, čo aj bolo povedané. Jednoducho aj to elektronické podanie, ktoré tu bolo schvaľované rýchlo a bombasticky, že všetko bude super, tak jednoducho to nefunguje. A opäť je to len výsledok zlyhania ľudí, ktorí boli dosadení na riadiace posty v rámci cudzineckej polície.

Ďakujem za vystúpenie. Mne to príde trocha taká tragikomédia, lebo môžeš sa, Marián, namáhať, koľko chceš, ale vláda súčasná nevie šetriť sama na sebe a je to tragikomédia aj kvôli tomu, že zamestnávatelia sami si zvolali tlačovú konferenciu, kde normálne vymenujú desiatky dôvodov a desiatky úsporných opatrení a snažia sa pomôcť tej vláde, len aby ten ekonomický sektor a tie firmy nezodierala, aby tu oni mohli zostať podnikať. Tak to mi príde akože úplná tragikomédia na tomto našom Slovensku. A ak si dobre pamätáš, tak v druhej polovici, alebo tak viac ku koncu toho predčasne ukončeného volebného obdobia predchádzajúceho som práve prišiel s tou iniciatívou, aby sme zrušili poistenie majetku štátu, aj som to vlastne prezentoval na vláde a nechal som to vlastne ministrovi financií v takom stave, že pokojne si to mohol zobrať a mohol na tom poistení majetku štátu ušetriť desiatky miliónov eur proste každý jeden rok a ak si videl, tak Fantozzi Kamenický doniesol materiál na vládu, ktorý dokonca vychádzal z tých podkladov, ktoré som mu nechal, ale celý ten materiál bol iba také, že také latentné odporúčanie niektorým inštitúciám, aby teda skúsili pošetriť na tom poistení majetku štátu, a úplne najvtipnejšie na tom bolo, že keď si pozrieš zadnú stranu, že dopady na rozpočet, tak že žiadne, že žiaden pozitívny vplyv, hej. Čiže on normálne donesie úsporné opatrenie na vládu, kde sám napíše, že to nebude mať žiaden pozitívny vplyv na rozpočet. A potom tu máme ešte takú poslednú tragikomédiu, že LOZ vlastne zhodnotilo 15 % zamestnancov štátu na 2 mld., Robert Fico tu vykrikoval, že tretinu prepustí, naposledy som ho počul aj polovicu, či sme pripravení, že polovicu zamestnancov prepustí. Skutočnosť je taká, že za dva roky prijali ďalších desaťtisíc zamestnancov.

Ďakujem veľmi pekne. No naozaj ste správne spomenuli, že sa to naťahuje. Tento zákon je nič iné, len posilnenie zase moci ministerstva kultúry. Naozaj tento zákon je úplne zbytočný. Je to niečo, čo SNS stále predkladá. Keď si pozriete tie mená – Michelko, Kotlár, Garaj – ja som ešte od nich nezažil jeden jediný normálny zákon, ktorý by sem prišiel, ktorý by pomáhal. Ako to bolo také pekné, keď ste povedali, že by ste chceli veriť, že pán Michelko ide pomáhať kultúre. No pán Michelko robí to, čo mu povedia na kultúre pani ministerka a ďalší.
Je smutné, že sa naozaj takýmto spôsobom posilňuje moc ministerstva kultúry a v poslednom období musím nadviazať aj na vás, naozaj celá kultúrna obec, pretože fakt kultúru nemôžete človeku vnútiť. Celá kultúrna obec protestuje proti tomu, čo tu celá SNS, no a pán Michelko, ktorého ja volám výkonný práporčík, tu predkladá. Je to smutné, pretože diktujú ľuďom, umelcom diktujú, ako sa má umelec správať, čo má umelec robiť a ako má byť umelec národne, sociálne orientovaný. Je to smutné. My sa naozaj vraciame, celá koalícia nás vracia do čias normalizácie, do čias tvrdého socializmu, kedy jedna strana rozhodovala o tom, čo je kultúrne, čo sa má robiť, ako sa majú peniaze pre kultúru udeľovať. A toto sa tu deje. Je to veľmi, veľmi smutné.

77-3
7. V § 12 ods. 5 sa slová "podľa odseku 3 alebo odseku 4" nahrádzajú slovami "podľa odseku 2 alebo odseku 3".
8. Za § 13 sa vkladá § 14, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 14
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. júla 2025
Daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy, výnosy v poslednom daňovom priznaní k dani z príjmov neprevýšili sumu 100-tisíc eur, je právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby podľa § 3 ods. 2 deviateho bodu od pätnásteho dňa po predložení dokladu preukazujúceho túto skutočnosť platiteľovi dane."."
Tento článok nadobúda účinnosť 1. júla 2025, čo sa primerane premietne do článku o účinnosti.
Z dôvodu navrhovanej úpravy sa primerane upraví názov zákona.
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som s čítaním pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Ďakujem pekne. Ďakujem aj vám, pán minister, že ste reagovali na mňa a tiež korektne fakticky chcem oceniť prístup akurát na to, keď ste hovorili o tých 500 euro. Ja už to ani nemusím vysvetľovať, to, že ste si podali ruky s viac Rómami, to asi tiež nemusím komentovať.
Mňa čo zaujíma, pán minister, je to, že vy hovoríte, že my vlastne zužujeme tento okruh alebo tento zákon na Rómov. Ale vy od začiatku návrhu alebo teda od začiatku komunikácie tohto návrhu ste sa objavovali s Daškom, s Alexandrom Daškom, vy ste ho použili ako taký štít, kde on viac obhajoval tento návrh zákona ako vy. On bol, on to bol, ktorý, on bol ten, ktorý obhajoval tento návrh zákona, kde ste ho použili na pár tlačovkách, a dokonca aj v televízii v niektorých reláciách obhajoval tento návrh zákona a nemal som tú príležitosť sa tam obhajovať, keď tam na mňa kydal. To je politika, v poriadku, ja sa nehnevám.
Pán minister, tento návrh zákona by bol dobrý, ale iba potom, keby ste doriešili všetky tie ostatné veci, ktoré dnes znemožňujú Rómom sa zamestnať, či je to kvôli farbe pleti, kvôli exekúciám, kvôli málo príležitostiam na to, aby sa zamestnali. Toto poďme vyriešiť a verte tomu, že ak vyriešite toto, všetkých tých rasistických zamestnávateľov a podnikateľov, ktorí iba na základe farbe pleti a etnicity nechcú zamestnávať Rómov, tak verte, že ak by ste presvedčili týchto zamestnávateľov, aby zamestnali tých Rómov, tak tí Rómovia by sa sami zamestnali a už by neboli v programe nejakom sociálnom, aby neodoberali dávky. A keď sa to, po tomto si to zúži, tak potom môžete prísť napríklad s takouto represiou. Ale kým neurobíte všetky tie kroky predtým, aby ste zamedzili napríklad tým rasistickým zamestnávateľom, aby Rómovia nereagovali na inzeráty, aby teda sa nehlásili do práce, tak toto je taký krok vedľa. Taký cielený, populistický, nijak ináč to neviem nazvať a či sa hneváte, alebo nie, pán minister, je tento návrh namierený proti Rómom, lebo od začiatku aj vy komunikácie s týmto, o tomto návrhu ste používali Alexandra Daška, Róma, splnomocnenca... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Pán Saloň, my sme sa asi nepochopili, lebo ja som hovoril, že keby som ja mal 60 miliónov, tak ja, samozrejme, by som ich použil na to, aby som navýšil platy policajtom a také, aké sme mali možnosti, tie sme využili a preto sme urobili to, čo ste spomenuli a aspoň čiastočne sme tým policajtom pomohli. Ale čo je dôležité, a to som aj spomenul, že my sme pripravili nové tarifné platy a tarifné tabuľky aj dokonca s finančným krytím, aj spôsobom, akým by sa dalo to financovať, bolo to pripravené, a to som povedal, ak by to použili, tak dnes sme nemuseli riešiť Žandársky zbor.
A ja som hovoril o 60 miliónoch, ktoré zjavne má pán minister obrany k dispozícii cca, ak by sme použili teda vzorec, že by tú možnosť byť žandárom využili napríklad všetci policajti, ale berme to do úvahy. Samozrejme ja chápem, že toto asi nenastane, takáto situácia, ale nikto z vás ani nikto z nás, bohužiaľ, teraz netušíme, koľko tých žandárov v podstate bude. A to už sme tu počuli, že podľa toho sa budú riešiť či finančné krytie, alebo dokonca uniformy, no tak ja som zvedavý, ako napríklad tu bude nastavené to verejné obstarávanie.
Ale čo sa týka, ďalej, vykrádanie Policajného zboru. No práve v tom vzniká to, ako to chápu samotní policajti a už dlhodobo, dlhé obdobie, že jednoducho lepšie sú podmienky u vojakov, lepšie sú podmienky v rámci obrany, no tak potom sa snažia získať rôzne funkcie na obrane, pretože tam si zarobia viac a tam sa im to premietne potom aj do sociálneho zabezpečenia. V tomto, pán poslanec Saloň, je to vykrádanie a to je to, čo som hovoril o tých roztvorených nožniciach. A vy ako bývalý štátny tajomník by ste to mali vedieť.
No a čo sa týka pána Glücka, no nie, nie je to len pre policajtov aktívnych, ale je to aj pre bývalých policajtov. Takže, pán Glück, keď robíte pozmeňováky, aspoň by ste mali vedieť, k akému zákonu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)