Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Vážené dámy, vážení páni, začnem jedným citátom, a síce týmto: „Existuje naliehavý verejný záujem, aby príslušné štátne orgány boli spôsobilé účinne zakročiť proti osobám, ktoré preukázateľne žijú nad svoje pomery a u ktorých je dôvodné podozrenie, že podstatná časť ich majetkových prírastkov pochádza z nepoctivých zdrojov.“
To nie je citát opozičného politika, ale je to citát Roberta Fica. Robert Fico viac ako desať rokov rafinovane využíval preukazovanie pôvodu majetku ako svoju marketingovú tému. Svoj prvý zákon, ktorý predložil do parlamentu v roku 2005, Ústavný súd vyhlásil za protiústavný. Aj z toho je vidieť, akým je mizerným právnikom.
Druhý zákon predložil Robert Fico v roku 2010, no aj v tomto zákone ponechal ustanovenia, ktoré boli protiústavné. Zákon bol teda od úplného začiatku nefunkčný a občania sa právom môžu pýtať, či prijatie nefunkčného zákona nebolo vlastne zámerom Roberta Fica.
Od roku 2005 ubehlo takmer 20 rokov a za týchto 20 rokov bol Robert Fico štyrikrát premiérom a z toho štyri roky vládol SMER sám. Takú moc nemal žiadny politik od vzniku samostatného Slovenska. A v tomto smere nespravil absolútne nič. A je veľmi dobrý dôvod, prečo Robert Fico s preukazovaním pôvodu majetku neurobil nič. Je totiž známe, že vzťah Roberta Fica k majetkom je unikátom v celom európskom priestore. Žiadna krajina nemá premiéra, ktorý by takým pochybným spôsobom zakrýval pôvod rozsiahlych výhod, ktoré si užíva, a rovnako nemá premiéra, ktorý by celé roky býval v luxusných akože prenájmoch u rôznych pochybných osôb za podozrivých finančných podmienok.
Robert Fico takmer celú svoju profesionálnu kariéru žil len ako zamestnanec štátu, nikdy nič iné v zásade nerobil, pričom jeho oficiálne príjmy určovali právne predpisy. Na základe toho je pomerne jasné zrekonštruovať si, akými príjmami asi disponoval, a zároveň jeho verejne zdokumentovaný životný štýl, ako aj pochybné bytové pomery ukazovali zjavný nesúlad medzi príjmami a nákladmi či výhodami, ktoré Robert Fico ako verejný činiteľ požíval.
Najznámejšia je pochybná bytová politika predsedu vlády. Všetci si pamätáme príbeh luxusného prenájmu u daňového podvodníka odsúdeného, právoplatne odsúdeného daňového podvodníka Ladislava Bašternáka v komplexe Bonaparte, ktorý mal užívať takmer osem rokov. Podobný podnájom pokračoval v posledných rokoch v inom luxusnom podnájme u straníckeho kolegu, ktorý bol zavŕšený odkúpením nehnuteľnosti pod cenu a bez hypotéky, pričom existujú dôvodné pochybnosti o tom, či si mohol takúto transakciu dovoliť zo svojich oficiálnych príjmov. Navyše podľa medializovaných informácií kolega mu predal byt za výrazne nižšiu cenu, ako ho sám kúpil, čo samo osebe je proti akejkoľvek logike. Asi sa ešte nestalo, aby niekto kúpil byt drahšie, ako ho potom o niekoľko rokov predal.
Problematika preukazovania pôvodu majetku verejných funkcionárov je na Slovensku ukážkou nefunkčnosti a diletantstva predovšetkým vďaka Robertovi Ficovi, ktorý pred rokmi uviedol do praxe absolútne nefunkčný zákon. Ale musím povedať, že podiel na pretrvávajúcom stave majú, žiaľ, aj niektorí kolegovia z bývalej vládnej koalície, ktorí za zákon, ktorí sme predkladali ešte za, za našej vlády nezahlasovali.
Ale prípad Fico, ktorý som uviedla, ukazuje, že systém je nastavený na toleranciu nenáležitých výhod a je nastavený na skrývanie pôvodu majetku tak, aby tie najväčšie ryby obišli bez akejkoľvek ujmy. Aj preto vďaka tomuto prístupu ľudia vnímajú obrovskú nespravodlivosť, pretože tu vznikla skupina ľudí, ktorá sa obohacuje na štáte, obohacuje sa na úkor ľudí, ktorí poctivo platia dane. Je to skupina, ktorá nadobudla obrovské majetky nelegálnym spôsobom, korupciou, trestnou činnosťou. Mnohí z tých ľudí sú už teraz pred súdom alebo sú právoplatne odsúdení. A je to menšina, ktorá bohatne na úkor všetkých čestných ľudí, a potom je tu väčšina, ktorá na týchto podvodníkov drie.
Bašternák napríklad prepísal väčšinu majetku z nelegálne nadobudnutých peňazí na iné blízke osoby. Marián Kočner, keď bol vo väzbe, tak sa postupne zbavoval majetku. Preverovanie majetku Jána Slotu polícia odložila a vyšetrovanie majetku Vladimíra Mečiara skončilo fraškou, napriek tomu, že Robert Fico sa ešte svojho času vyhrážal, že všetky jeho majetku musia byť dôsledne preverené.
Veľkolepý životný štýl niektorých politikov, ktorý je v rozpore s ich majetkovými priznaniami, luxusné vily, autá, hodinky za desaťtisíce eur. Alebo štátni funkcionári, ktorí si na pumpe zabudnú batoh s 300-tisíc eurami a pôvod nevedia dôveryhodne vysvetliť, hovoria, že ho našli na povale u babky, alebo ktorí si na účty vkladajú obrovské sumy v hotovosti a tvrdia, že sú to dary. Napríklad myslím že medializovaný prípad pána špeciálneho prokurátora bývalého.
Na základe súčasného platného zákona, ktorý teda schválil ešte Robert Fico, o preukazovaní pôvodu majetku, tak počet odsúdených ľudí, respektíve zhabaného majetku je nula. Takúto nespravodlivosť sme začali naprávať my za našej vlády so zaisťovaním majetku, čo mimoriadne vadilo súčasnej vládnej koalícii. A napríklad teraz už sa stalo počas tejto vlády, že podvodníkovi Bašternákovi zrušili prepadnutie majetku, pretože najviac sa podvodníci a zločinci boja toho, že príde o svoje ťažko nie zarobené, ale nakradnuté peniaze.
Dovoľte mi teraz prečítať z dôvodovej správy návrh zákona, resp. uvediem teda najskôr v krátkosti zákon a potom ho vysvetlím ešte, ešte ďalej v rozprave.
Takže predkladáme návrh zákona o preukazovaní pôvodu príjmu a majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov do legislatívneho procesu a verím, že tento zákon poslanci aj podporia.
Ďakujem veľmi pekne. A viac teda poviem v rozprave do ktorej sa hneď aj hlásim. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za všetky faktické poznámky.
Súhlasím teda aj s pánom poslancom Ľuptákom, že sa treba zamerať na tých, ktorí organizujú migráciu. Tento návrh sa o to snaží v podstate a sústreďuje sa teda na tých, ktorí nelegálne zarábajú na prevádzačstve, pre ktorých je to výhodný biznis, lebo robia tento výhodný biznis a zneužívajú situáciu tých utečencov na to, aby, aby načierno zarábali peniaze, ktoré nikde nemusia zdaniť, nikomu sa nemusia spovedať, koľko na tom zarobili, a vedia, že aj keď ich polícia prichytí, tak im hrozí maximálne bezzubý podmienečný trest. Ešte pre doplnenie, samozrejme, tento návrh je mienený určite úprimne.
A ešte pre doplnenie, toto sprísnenie trestov pre prevádzačov bolo pripravené už v minulom volebnom období ako pozmeňujúci návrh k novele Trestného zákona, len vtedy ten Trestný zákon bol v legislatívnom procese už na konci volebného obdobia po tej letnej migračnej kríze a už sa nepodarilo otvoriť rokovanie parlamentu počas vlády pána Ódora. Vtedy malo byť na programe práve, mala byť novela Trestného zákona. Tam to bolo pripravené ako pozmeňujúci návrh, ale keďže pre rôzne obštrukcie už vtedy aj koalície, aj opozície sa rokovanie parlamentu neotvorilo, tak sa neprerokovala tá novela Trestného zákona, a tým pádom nebolo možné ani podať tento pozmeňujúci návrh, tak preto sme z toho teraz urobili novú novelu Trestného zákona.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Návrh novely Trestného zákona (tlač 157) predkladá skupina poslancov za účelom sprísnenia trestov pre páchateľov trestného činu prevádzačstva podľa § 355 Trestného zákona, viac k tomuto návrhu poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Taktiež veľmi krátko.
Ďakujem za tento návrh, taktiež ďakujem všetkým, ktorí vystupovali, a osobne si myslím, že dedičstvo Slovenskej republiky nie je iba hmotné, ale práve aj hodnotové a charakter, spravodlivosť, ale aj, aj odvaha bojovať za ľudské práva všetkých ľudí, ktorí sa zúčastnili či Sviečkovej, alebo 17. novembra, boli tak silné, že zmenili dejiny, zmenili chod štátu, zmenili vládnu moc, ktorá vtedy, keď, ktorá vtedy vládla, a myslím si, že človek je stále tou najsilnejšou, najsilnejším bodom, obyčajný človek, ktorý, ktorý má charakter, ktorý má dobré srdce, je tou najsilnejšou zbraňou, a tak aj taký prejav vďaky, úcty voči tým, ktorí vybojovali vlastne to, čo máme dnes, že môžme slobodne rozprávať, že naše práva sú chránené, tak už iba z úcty k týmto ľuďom, ktorí, ktorí sa zapríčinili o to, čo dnes žijeme, a že môžme naozaj slobodne žiť, tak vás vyzývam aj v mene svojom, aby ste nepozerali na to, kto to predkladá, ale aby naozaj po 35 rokoch sa dostalo takejto vďaky všetkým tým, ktorí boli na tých, na tom námestí v Bratislave, všetkým tým, ktorí bojovali a nebáli sa napriek tomu, že nevedeli, ako dopadnú, ostať, vytrvať, a tak ako Božie slovo hovorí, kto vytrvá do konca, bude spasený, tak aj, aj my, všetci tí, ktorí máme to právo v utorok hlasovať aj za tento návrh zákona, tak ukážme svoju hrdosť, ukážme to, ako sme hrdí na dedičstvo Slovenskej republiky aj na to, nie iba na to hmotné, ale práve na to charakterové, na to, čo naši otcovia, naše staré mamy a možno aj vaši otcovia, ja som síce mladý, ale vaši otcovia, možno vy sami ste boli na tom pochode, na tej sviečkovej manifestácii, tak podporte tento návrh a ešte raz, ďakujem aj tebe, Anka, aj tebe, Rišo, za tento návrh.
Ďakujem za slovo. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda, len celkom krátko. Veľká vďaka všetkým, ktorí vystúpili, či už v rozprave, alebo vo faktických poznámkach a podporili tento zákon.
Teraz som si uvedomila, že pred chvíľočkou, že vlastne Sviečková manifestácia bola krátko, pár mesiacov pred tým, ako bolo 40. výročie prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Možnože keď v roku 1948 OSN prijímali túto deklaráciu, tak mnohí dúfali, že po tých 40 rokoch už nebudú takéto manifestácie a nebude takmer plošné porušovanie ľudských práv.
Keď si zoberieme tieto posledné týždne v slovenskom parlamente, možno to, čo sa najčastejšie opakovalo, boli ľudské práva, nedodržiavanie ľudských práv, nerešpektovanie ľudskej dôstojnosti. To znamená, že stále sme stavaní pred... pred istý, istú výzvu, aby sme sa na obranu ľudských práv postavili.
Veronika Remišová určite nevedome si dnes obliekla modré šaty. Modré šaty sa stali symbolom Sviečkovej manifestácie, pretože policajt, ktorý hovoril do toho ampliónu, tak hovoril, povedal, že sústreďte sa na tú pani v tých modrých šatách a skutočne tie modré šaty sa stali takým symbolom Sviečkovej manifestácie. Ja ti ďakujem, Veronika, aj keď možno si v tom, si v tom nevinne.
A títo ľudia aj za cenu toho, že nevedeli, ako to skončí, nevedeli, či budú vo väzení, alebo vyhodení z roboty, tak vydali svedectvo o tom, že ľudské práva treba dodržiavať, že ľudské práva sú, sú niečo, na čom musí stáť svet, pretože ak to nebude, a to je jedno, v ktorej téme, ak to nebude, tak budeme tak ako v tieto dni, aj v tomto parlamente donekonečna hovoriť len o rešpektovaní ľudských práv, ale skutok obyčajne utiekol.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za vaše reakcie, kolegovia.
A ja by som naozaj chcel podčiarknuť to, že štátny sviatok je niečo, čo naozaj štát slávi, oslavuje, čo je preňho významné, a týmto štátom je Slovenská republika, Slovensko.
Keď sa pozrieme na stránku vlády, tak tam máme štátne sviatky, 1. január, deň vzniku našej republiky, 5. júl, sviatok svätého Cyrila a Metoda, 29. august, výročie SNP, 1. september, Deň Ústavy Slovenskej republiky, 28. október, Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu – bez toho, že by to bol teda deň pracovného pokoja, a 17. november, Deň boja za slobodu a demokraciu.
Potom máme dni pracovného pokoja a potom máme pamätné dni. A ja myslím, že z tej tretej tabuľky prvý dátum a to je práve 25. marec, je v rámci kalendárneho roka prvý pamätný deň, tak si myslím, že, že ten, kto je na prvom mieste napríklad v kategórii B na v majstrovstvách sveta v hokeji, tak postupuje do áčka, tak ja si myslím, že tento 25. marec je dobrý deň na to, aby mohol postúpiť do áčka, medzi štátne sviatky Slovenskej republiky ako Deň zápasu za ľudské práva, a bude to niečo, na čo naozaj môžme byť hrdí, čo si ešte mnohí aj pamätáme, zažili sme, nie je to niečo z histórie takej dávnej, kto, už ktorú si už pomaly nikto nepamätá, lebo máme len z knižiek, mnohí ešte žijú, ktorí sa aj aktívne zaslúžili, takže si myslím, že teraz je vhodný čas, netreba čakať, kým pamätníci zomrú alebo odídu do dôchodku, ale treba to spraviť a skutočne tento sviatok tam má svoje miesto v tomto áčku, v tej prvej tabuľke medzi štátnymi sviatkami Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem ti, Richard, za tvoj príspevok v rozprave aj tebe, Anka, za to, že predkladáte tento návrh.
Áno, 25. marec 1988 je jeden z takých vzácnych dní a príležitostí, kedy môžeme byť hrdí, a ma to zaujalo, ako si povedal, že naozaj často môžeme tak intenzívne hľadať, aby sme sa zhodli spoločne ako spoločnosť, že ktoré sú tie momenty v našej histórii, na ktoré vieme byť právom hrdí a vieme sa nimi popýšiť a zobrať si príklad a vidieť tam to vzácne.... hodnoty a vzácnych ľudí.
A tu chcem povedať, že som si spomenul na jednu takú aktuálnu, také politické vyjadrenie predsedu vlády, ktorý povedal, že keby, a teraz je to trošku akože taká iná téma, ale on povedal, že keby na Slovensku vypukla vojna, že podľa neho si 90 % mladých ľudí zoberie péenku. A napadlo ma to tak pri tom, ako si rozprával o tomto sviatku, preto, lebo nesúhlasím s tým, nemyslím si, že mladí ľudia sú takí bojkovia, myslím si len, že potrebujú, to staré také latinské to zachytilo dobre, že exempla trahunt, čiže príklady tiahnu, a tak ako potrebujeme mať tie vzácne dni vyzdvihnuté a pripomínať si ich, tak v nich a za nimi potrebujeme vidieť tých vzácnych ľudí, ktorí sa v nich angažovali, boli v histórii aktívni a ukázali nám to, za čo je dôležité a za čo sa oplatí stáť aj v týchto dňoch alebo v tomto dni, 25. marci ’88 vidíme vzácnych ľudí. Jeden už bol spomenutý, bol to pán Neuwirth, ale boli tam aj iní, boli tam Krčméry, Jukl a podobne a bolo tam kopec mladých ľudí, ktorí mali dobrý príklad a postavili sa za správnu vec, myslím si, a preto to aj ja podporím, že toto majme medzi štátnymi sviatkami.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, pán poslanec Vašečka, za tvoje vystúpenie. A ja by som chcel spomenúť len ten moment toho hlasovania, na ktorý si upozorňoval, lebo asi už bolo povedané pomerne dosť ohľadom tej Sviečkovej manifestácie, čo to bolo, kedy to bolo, o čom to bolo, ale je veľmi podľa mňa dôležité, ako dopadne to hlasovanie minimálne v tom prvom čítaní, a tam sa veľmi rýchlo ukáže, kto na akej strane stojí. Tento zákon neublíži vládnym poslancom, ak bude schválený, ľudia do roboty budú chodiť a bude to len taká spomienka, symbolika na ten deň, štátny sviatok, ktorý bude pripomínať to, ako sa demokraticky cítiaci ľudia vzopreli systému v ’88., a na tom hlasovaní sa pekne ukáže, že kto na akej strane stojí. Tí, ktorí budú hlasovať za, budú stáť na strane tých demokraticky zmýšľajúcich ľudí aj dnes, ktorých potrebujeme v dnešnom boji s dnešnými predstaviteľmi... alebo dnešnom súboji o demokraciu, a tí, ktorí budú proti alebo sa zdržia, alebo sa nejako inak tomu vyhnú, tak budú na strane tej komunistickej moci, budú na strane toho zla, ktoré tu vládlo 40 rokov, ktoré nám tu diktovalo, ako sa máme chovať, akým perom máme písať, všetci jedným, modrým, ako máme voliť, ako nemôžeme chodiť do kostola, ako nemôžeme cestovať po celej slobodnej, po celom slobodnom svete, takže to hlasovanie bude kľúčové v tom, kto na akej strane stojí, či stojíme na strane demokratov, alebo na strane komunistov.
Ďakujem pekne.